Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_52C-11-2024.pdf
PDF · 82.3 KB
Case nature
Subarea
52C/11/2024
Uznesenie
Mestský súd Košice, sudkyňou JUDr. Danicou Hovančákovou v spore navrhovateľa A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., D. X, proti odporkyni E. B., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., D. X, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Návrh z a m i e t a.
II. Žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 6. mája 2024 o 8.15 hod. žiadal, aby súd uložil odporkyni, aby dočasne nevstupovala do bytu č. 2 na 1. A., bytového domu súp. č. XXX na ulici D. X F. C., postaveného na pozemkoch registra „C“ parc. č. 356, 357, 358, v kat. území G., obec C. H., I. C., evidovanom na LV č. XXXXX („predmetný byt“). 2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou sú bývalými manželmi, ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. K2-17P/61/2023 zo dňa 20.11.2023 a súd maloletého B. B., nar. X.X.XXXX, ktorý pochádza z ich manželstva, zveril do jeho osobnej starostlivosti. Uviedol, že uznesením tunajšieho súdu z 5.1.2024 sp. zn. 61C/1/2024, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 28.2.2024, sp. zn. 5Co/24/2024 bolo na jeho návrh nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo odporkyni zakázané vstupovať do predmetného bytu, ktorý zákaz platí do 5.5.2024. Súd zároveň obe strany poučil o ich ďalších možnostiach v prípade ak nedôjde medzi nimi k dohode o užívacích právach. Uviedol, že napriek jeho pokusom k dohode s odporkyňou nedošlo, avšak listom zo dňa 4.2.2024 ho odporkyňa vyzvala, aby sa z predmetného bytu do 29.2.2024 vysťahoval. Na základe uvedeného sa preto (už) návrhom zo dňa 19.3.2024 opakovane domáhal nariadenia (rovnakého) neodkladného opatrenia, ktorý návrh však tunajší súd uznesením sp.zn. 51C/10/2024 zo dňa 22.3.2024 zamietol ako predčasný, nakoľko v tom čase ešte trvala poskytnutá ochrana nariadeným neodkladným opatrením, súčasne ho však súd poučil, že ak nedôjde k dohode o užívacích právach k predmetnému bytu, má právo podať opätovne návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Uviedol, že doposiaľ k dohode s odporkyňou ohľadne užívacích práv nedošlo a to napriek jeho snahe s poukazom na ich syna B.. Uviedol, že odporkyni zaslal písomnosť „Žiadosť o vyjadrenie súhlasu“, v ktorej ju žiadal o vydanie súhlasu, aby bol predmetný byt po schválení právneho úkonu súdom prevedený na ich maloletého syna, tak ako sa na tom v minulosti dohodli, ktorá písomnosť sa mu však vrátila ako nedoručená. V širších súvislostiach tiež uviedol voči odporkyni sa bude žalobou domáhať vrátenia finančných prostriedkov, ktoré jej v minulosti poskytol a tiež, že disponuje informáciou, že odporkyňa bude voči nemu iniciovať žalobu na vypratanie bytu. V podanom návrhu odkázal na dôvody uvedené už v jeho prvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a uviedol, že tieto nepominuli ani sa nijako nezmenili. Zhrnul, že po rozvode s odporkyňou ostali spolu so synom B. bývať v byte, ktorý odporkyňa nadobudla pred manželstvom s navrhovateľom. Maloletý syn B. je na byt zvyknutý, pričom odporkyňa sa viackrát vyjadrila, že predmetný byt scudzí, čím by došlo k situácii, že navrhovateľ, ale predovšetkým maloletý B. by nemali kde bývať, keďže navrhovateľ nedisponuje náhradnou nehnuteľnosťou. Návrh odôvodnil aj
tým že im obom z bytu zmizlo viac osobných vecí. K návrhu navrhovateľ predložil výzvu odporkyne na vypratanie nehnuteľnosti z 4.2.2024, ktorú adresovala odporkyňa. 3. Podľa ust. § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 4. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená 5. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. 6. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 7. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 8. Podľa ust. § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 10. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. Z obsahu podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že navrhovateľ sa aktuálne domáha identického neodkladného opatrenia, ktoré bolo nariadené uznesením tunajšieho súdu zo dňa 5.1.2024 sp.zn. 61C/1/2024, a ktorým bolo odporkyni uložené nevstupovať do predmetného bytu po dobu 4 mesiacov od jeho nariadenia, ktorá doba uplynula dňa 5.5.2024. 12. Z pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu sp.zn. 61C/1/2024 a záverov uznesenia zo dňa 5.1.2024 mal súd preukázané, že predmetné neodkladné opatrenie súd nariadil konštatujúc, že navrhovateľ splnil všetky zákonné podmienky pre jeho nariadenie, keďže osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu - preukázal, že ich manželstvo bolo rozvedené a maloletý syn bol zverený do starostlivosti navrhovateľa, že navrhovateľ aj s maloletým synom bývajú v predmetnom byte patriacom do výlučného vlastníctva odporkyne, ktorá ako vlastníčka má neobmedzený prístup do predmetného bytu, pričom osvedčil tiež skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, a to existenciu dôvodného podozrenia, že odporkyňa sa k maloletému synovi správa násilne. Súd mal tak za to, že uložením požadovaného obmedzenia odporkyne - nevstupovať do predmetného bytu, objektívne možno dosiahnuť ochranu maloletého syna strán sporu spočívajúcu v minimalizácii priestoru na konfliktné situácie, trvanie neodkladného opatrenia však obmedzil na obdobie 4 mesiacov, vychádzajúc zo skutočnosti, že predmetný byt je výlučným vlastníctvom odporkyne a dobu 4 mesiacov považoval za primeraný čas na to, aby strany vzájomne vyriešili užívacie práva k predmetnému bytu, s tým, že ak v uvedenej lehote nedôjde k úprave pomerov medzi sporovými stranami, poučil navrhovateľa, že mu nič nebráni opätovne podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prípadne odporkyni žalobu o vypratanie bytu, v zmysle poučenia podľa ust. § 337 ods. 1 a 2 CSP. Predmetné uznesenie bolo na základe odvolania podaného povinnou potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/24/2024 z 28.2.2024. 13. Ako vyplýva zo znenia ust. § 325 ods. 2 písm. e/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. 14. Zákaz nevstupovať do domu alebo bytu z dôvodu podozrenia z násilia je však možné uložiť iba dočasne, na určitú dobu a takýmto neodkladným opatrením nie je možné trvalo zakázať osobe podozrivej z násilia vstupovať do domu alebo bytu, ktorý predstavuje jej obydlie, ako je to aj v tu prejednávanej veci. 15. Na to, aby súd mohol návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, bolo zo strany navrhovateľa nevyhnutné osvedčiť existenciu nároku, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana a že bez poskytnutia okamžitej súdnej ochrany by došlo k ohrozeniu takého nároku a osvedčiť naliehavosť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Nebezpečenstvo vzniku bezprostredne hroziacej ujmy musí byť reálne a musí bezprostredne hroziť, a teda obava musí vždy vychádzať z
konkrétneho konania a túto navrhovateľ musí osvedčiť. Účelom neodkladných opatrení tohto druhu (v zmysle § 325 ods. 1 písm. e/ CSP) je totiž predísť násiliu, ktorým je navrhovateľ neodkladného opatrenia ohrozený, nie zabezpečiť si bývanie vylúčením vlastníka z jeho užívania. 16. Preto po uplynutí doby, na ktorú bolo nariadené neodkladné opatrenie časovo obmedzené je potrebné opätovne preukázať splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. predovšetkým osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. 17. Uvedené však navrhovateľ podľa názoru súdu neosvedčil, keď v (aktuálne) podanom návrhu sa obmedzil len na poukázanie na predchádzajúce konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a tvrdenie, že pomery sa nezmenili a jeho opätovné nariadenie dôvodil iba obavou, že odporkyňa bude iniciovať žalobu na vypratanie predmetného bytu (o ktorom práve pritom bola poučená súdom) a tou skutočnosťou, že ak odporkyňa predmetný byt scudzí, navrhovateľ a jeho maloletý by nemali kde bývať. 18. Odhliadnuc od uvedeného, pokiaľ navrhovateľ v pôvodnom konaní ako otec maloletého žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu vážneho ohrozenia života a zdravia maloletého syna v dôsledku násilného správania sa odporkyne voči nemu (čo však v aktuálne podanom návrhu ani len netvrdí) súd zastáva názor, že navrhovateľ nie je aktívne vecne legitimovanou osobou na podanie tohto návrhu. 19. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu- žalobcovi/navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu/návrh (v takom prípade sa stáva žalobcom/navrhovateľom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba/návrh (v takom prípade sa stáva žalovaným/odporcom). Či však bude žalobca/navrhovateľ v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou/návrhom uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno- právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 192/2004). Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo 205/2009). Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 197/2010 z 31. júla 2012 otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva, nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť v zmysle § 160 CSP. Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o procesných právach. Poučenie vecnej legitimácie by bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania. 20. V posudzovanom prípade preto pokiaľ existencia dôvodného podozrenia, že odporkyňa sa k maloletému synovi strán správa(la) násilne (navrhovateľ doposiaľ netvrdil, že by sa násilného správania dopúšťala odporkyňa aj voči nemu) tento dôvod sa týka(l) výlučne ochrany práv maloletého, teda nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je výlučne dotknutý maloletý syn, t.j. len ten je oprávnený sa procesne voči odporkyni domáhať, aby jej bol navrhovaný zákaz nevstupovať do predmetného bytu uložený. 21. Nakoľko však návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal otec maloletého ako navrhovateľ, nie maloletý zastúpený otcom ako zákonným zástupcom, súd dospel k záveru, že navrhovateľ (ani) nie je aktívne vecne legitimovanou osobou na podanie tohto návrhu. 22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. 23. O nároku na náhradu trov konania súvisiacich s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a čl. 4 CSP a contrario. Keďže súd návrh navrhovateľa zamietol, bol procesne neúspešný. Vo veci mala úspech protistrana, odporkyni však žiadne trovy v priebehu konania nevznikli, preto súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Košice v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.