Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/24/2024

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Lenky Bowker vo veci navrhovateľa A. B., nar. XX.X.XXXX, C., D. X, proti povinnej E. B., nar. XX.X.XXXX, C., F. X o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní povinnej proti uzneseniu -21 z 5. januára 2024, Mestského súdu Košice

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým vyhovel návrhu na nariadenie NO a vo výroku o trovách konania.

II. Navrhovateľovi priznáva proti povinnej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) napadnutým uznesením nariadil povinnej nevstupovať do bytu č. 2 na 1. poschodí bytového domu so súp. č. 235, zapísaného na LV č. XXXXX, okres Košice II, obec C. - G., katastrálne územie H., nachádzajúceho sa v C. I. J. D. X po dobu 4 mesiacov od nariadenia tohto neodkladného opatrenia (prvý výrok), v prevyšujúcej časti návrh zamietol (druhý výrok), poučil povinnú, že môže podať proti navrhovateľovi žalobu o vypratanie bytu č. 2 na 1. poschodí bytového domu so súp. č. 235, zapísaného na LV č. XXXXX, okres Košice II, obec C. - G., katastrálne územie H., nachádzajúceho sa v Košiciach na ul. Slobody 9 (tretí výrok) a navrhovateľovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (štvrtý výrok).

2.1.Súd tak rozhodol o návrhu navrhovateľa, ktorý ho odôvodnil tým, že podaním zo 4.1.2024 žiadal, aby súd uložil povinnej, aby dočasne nevstupovala do bytu č. 2 na 1. poschodí, vchod K. X, D. XXX/X, C. a do priestorov bytového domu a priestoru pred a za vchodom tohto bytového domu, v ktorom sa byt nachádza, súp. č. XXX, postaveného na pozemkoch parc. č. 356, 357, 358, register C v katastrálnom území H., obec C. L., M. C., evidovanom na LV č. XXXXX lebo manželstvo jeho a povinnej bolo rozvedené rozsudkom z 20.11.2023. Súd maloletého B. B., nar. X.X.XXXX, ktorý pochádza z manželstva strán sporu zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľa. Povinná pred rozvodom, ale aj po rozvode viackrát fyzicky napadla maloletého B.. Navrhovateľ podal voči žalovanej trestné oznámenie 10.5.2023 pre podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví. Maloletý B. utrpel zranenia po útoku matkou, o čom svedčí lekárska správa z 9.5.2023. Naposledy povinná napadla maloletého B. 9.11.2023 absolútne nezmyselne a spôsob jej útoku vykazuje znaky patologických zmien v psychike žalovanej, čo bolo aj príčinou rozvodu. Navrhovateľ so synom po rozvode ostali bývať v byte na D. X N. C., ktorý povinná nadobudla pred uzatvorením manželstva s navrhovateľom. Maloletý B. je na byt zvyknutý, pozná prostredie aj okolie. Povinná sa viackrát vyjadrila, že byt scudzí, čím by došlo k situácii, že navrhovateľ, predovšetkým však maloletý B. by nemali, kde bývať. Navrhovateľ nedisponuje inou nehnuteľnosťou kam by mohol ísť bývať. Navrhovateľ aj jeho otec v minulosti povinnej poskytovali pôžičky v rôznych sumách. Za tým účelom bude navrhovateľ so svojim otcom iniciovať zabezpečovacie opatrenie. Navrhovateľovi od rozvodu zmizlo už viac osobných vecí z bytu a rovnako osobné veci miznú aj maloletému B..

2.2.Súd vec právne posúdil podľa ,, ,, , , ,, ,, , ,, , a konštatoval, že navrhovateľ návrhom žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery sporových strán, nie z obavy z ohrozenia exekúcie a konštatoval, že navrhovateľ splnil všetky podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, keďže osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu - preukázal, že ich manželstvo bolo rozvedené a maloletý syn zverený do starostlivosti navrhovateľa, že navrhovateľ aj s maloletým synom bývajú v spornom byte patriacom do výlučného vlastníctva povinnej, ktorá ako vlastníčka má neobmedzený prístup do sporného bytu. Navrhovateľ osvedčil skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keďže predloženými listinnými dôkazmi osvedčil existenciu dôvodného podozrenia, že povinná sa k maloletému synovi správa násilne. Uložením požadovaného obmedzenia povinnej - nevstupovať do predmetného bytu, objektívne možno dosiahnuť ochranu maloletého syna strán sporu spočívajúcu v minimalizácii priestoru na konfliktné situácie. 2.3.Neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, pretože vlastnícke právo zostane zachované a obmedzenie užívania nehnuteľnosti povinnou má dočasný charakter. Súd obmedzil trvanie neodkladného opatrenia na dobu 4 mesiacov, nakoľko sporný byt je výlučným vlastníctvom povinnej. Je to čas primeraný na to, aby strany sporu vzájomne vyriešili užívacie práva k spornému bytu. Ak v uvedenej lehote nedôjde k úprave pomerov medzi sporovými stranami, nič nebráni navrhovateľovi opätovne podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prípadne povinnej žalobu o vypratanie bytu. 2.4.Súd návrh navrhovateľa v rozsahu zákazu vstupu do bytového domu a priestoru pred a za vchodom bytového domu zamietol, nakoľko navrhovateľ ničím nepreukázal dôvodnosť svojho návrhu v tejto časti. 2.5.Súd neuložil navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, pretože týmto neodkladným opatrením sa dosiahla úprava pomerov v požadovanej miere. Podľa názoru súdu toto neodkladné opatrenie poskytuje plnohodnotnú súdnu ochranu v rozsahu vymedzenom samotným účelom tohto neodkladného opatrenia. 2.6.Súd poučil povinnú o možnosti podať proti navrhovateľovi žalobu o vypratanie sporného bytu, ktorou sa môže domôcť ochrany svojich práv, ktoré jej nariadeným neodkladným opatrením boli obmedzené. 2.7.O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s tak, že navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania voči povinnej v rozsahu 100 %.

3.1.Uznesenie napadla včas podaným odvolaním povinná, a to v súlade s odvolacími dôvodmi uvedenými v , pretože má za to, že konajúci súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. 3.2.Odvolateľka namietal, že súd vychádzal z tvrdení navrhovateľa, ktoré sa nezakladajú na pravde, sú skreslené a účelovo podávané s cieľom navrhovateľa dosiahnuť a ponechať zverenie maloletého syna do svojej osobnej starostlivosti a zároveň vylúčiť odporkyňu z užívania svojho bytu, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. 3.3.Napádané rozhodnutie súdu nemá oporu v predložených podkladoch navrhovateľa, ku ktorým spravodlivosti a relevantnosti odporkyňa uviedla, že ona nie je agresívnou osobou ako ju opísal navrhovateľ. Poukázala na to, že pracuje ako vychovávateľka na G. O. P. X, C.. Akýkoľvek náznak násilného správania sa by bol v hrubom rozpore s normami predmetnej školskej inštitúcie a nespochybniteľnou skutočnosťou je to, že v priebehu trvania pracovnoprávneho vzťahu povinnej, nebolo voči nej doposiaľ vyvodené žiadne disciplinárne, správne, ani trestnoprávne opatrenie, či rozhodnutie. 3.4.Minulý rok mala náročný, spojený s rozvodom s navrhovateľom, ktorý musela iniciovať pre neprekonateľné rozpory a mala za to, že právoplatnosťou rozvodu sa spory ukončia. Chcela veci riešiť zmierlivou cestou, čo osvedčuje skutočnosť, že 20.11.2023 došlo k vzdaniu sa práva podať opravný prostriedok voči rozsudku o rozvode vyhlásenom na pojednávaní, následkom čoho Mestský súd v Košiciach vydal skrátenú formu príslušného rozhodnutia bez jeho odôvodnenia. Povinná sa nikdy voči členom svojej rodiny nesprávala násilne a pri výchove svojich maloletých detí postupovala a postupuje v rámci najvhodnejších výchovných metód a opatrení rodiča voči dieťaťu. 3.5.K navrhovateľom predloženým fotografiám o údajných zraneniach maloletého uvádza, že nemá vedomosť o tom, ako boli tieto zranenia maloletému spôsobené. Do pozornosti dala skutočnosť, že syn je aktívnym hráčom hokeja HC Košice a zároveň nie je jasné, z akého obdobia sú fotografie vyhotovené, pričom je zrejmé, že boli vyhotovené len v osobnej prítomnosti otca. 3.6.Rovnako video, na ktorom je zachytené konanie matky, uviedla, že išlo o upokojenie maloletého pri jeho agresívnom správaní a rozhodne to nie je možné považovať za znak jej násilného konania. Ak by

aj konanie povinnej malo byť prejavom násilného správania, tak prirodzenou reakciou navrhovateľa by bolo iba poskytnutie pomoci maloletému, ktorého by mala atakovať povinná a nie okamžité zhotovenie videozáznamu. Uvedený dôkaz je zrejmým prejavom premysleného a vypočítavého správania sa navrhovateľa. 3.7.Podľa jej názoru skutočným motívom tohto absurdného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia z 26.12.2023 je len snaha navrhovateľa zabezpečiť si nerušené bývanie v jej vlastnom byte. Konanie navrhovateľa voči maloletému B. vykazuje znaky manipulatívneho správania, smerujúceho iba k dosiahnutiu navrhovateľovho osobného prospechu. 3.8.Vplyv navrhovateľa na maloletého syna je nezdravý, nakoľko dôsledkom je vznik agresívneho správania práve maloletého B. voči matke. Aj z vyjadrení kolízneho opatrovníka obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci uloženia výchovného opatrenia – povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu rodičom dieťaťa, ako aj maloletému vyplýva, že maloletý B. je vťahovaný do nezhôd rodičov a tieto predstavujú mimoriadne silný zdroj ohrozenia zdravého psychického a sociálneho vývinu maloletého dieťaťa. 3.9.Zo správy kolíznej opatrovníčky vyplynulo, že maloletý v rozhovore s ňou potvrdil, že mu „mamka veľmi chýba“. 3.10.K zápisnici o trestnom oznámení z 10.5.2023, ČVS: ORP-801/3-VYS-KE-2023, ktorým trestným oznámením krivo obviňuje povinnú z toho, že mala fyzicky ublížiť maloletému B.. Všetky tieto tvrdenia navrhovateľa sú vyfabulované a k týmto uvádza len to, že v danej veci bola predvolaná na výsluch a podanie vysvetlenia v postavení svedka na ORPZ KE, Odbor kriminálnej polície, Rampová 7, Košice, 11.9.2023. Po preverení stavu trestného konania bolo povinnou zistené, že trestné stíhanie bolo zastavené a žiadne trestné stíhanie neprebieha, nakoľko nebolo zistené, že by došlo k spáchaniu trestného činu a neexistujú ani žiadne dôvody na postúpenie veci na priestupkové konanie. Predmetné trestné oznámenie bolo a je ďalším dôkazom manipulatívneho správania sa navrhovateľa a chabým pokusom o kriminalizáciu osoby povinnej. 3.11.Povinná má za to, že v súlade s predloženými vyjadreniami a preukázaným skutkovým stavom neboli voči nej splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa . 3.12.Na základe vyššie uvedeného navrhla konajúcemu súdu, aby po oboznámení sa so skutkovým stavom vydal rozhodnutie, ktorým by zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Q. D. C. z 5.1.2024 sp.zn. a povinnej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4.1.Žalobkyňa k odvolaniu pripojila zápisnicu o výsluchu svedka ČVS: ORP-801/3-VYS-KE-2023, z ktorej vyplynulo, že s manželom má dlhodobo problémy, voči nej je agresívny a vulgárny a tiež voči deťom. 4.2.Od augusta 2022 sa situácia medzi nimi vyhrotila tak, že dochádzalo k poškodzovaniu jej osobných vecí, ktoré jej úmyselne ničil a narezával. V novembri došlo k fyzickému útoku zo strany manžela na ňu. Svedkom týchto udalostí boli a sú obidve naše deti (B. a A.). Agresívne správanie a štýl komunikácie otca začal preberať aj B.. Deväť a pol roka sa starala sama o deti a domácnosť. Na základe týchto nezhôd B. začal byť voči nej agresívny a útočný. Keď odišla k babke na týždeň alebo dva a povedala, že deti môžu ísť s ňou, nešli. 4.3.Manžel je bývalý psychiatrický pacient, bol liečený, avšak na akú diagnózu, nevie. Deti sa s ním nebála nechať, pretože B. ju od roku 2023 úplne odmieta, nereaguje na ňu a nerešpektuje ju. Dňa 11.2.2023 prišla domov, sadla si s B. a povedala mu, čo sa deje. Vtedy s manželom fungovali. 4.4.Keď začala vzdorovať podmienkam manžela, zamestnala sa, začala zarábať a mať vlastné peniaze, tak začal problém v ich manželstve. Manžel na ňu žiarlil, kontroloval a manipuloval s ňou. Svedkom toho boli deti. B. nechala u otca, lebo nechcela, aby sa B. musel postaviť na niečiu stranu. Uviedla, že v januári 2023 Filipa prepadli cigáni, že mu zobrali všetko, avšak v skutočnosti tašku zahodil, vybral si len perečník a šiel k babke. Celé jej to nedávalo zmysel, čo B. hovorí, nakoniec zistila, že si to B. vymyslel. Volala manželovi, že B. je u babky a že čo sa stalo. Manžel B. zobral na políciu a vypovedal tú verziu o prepade. Ona od počiatku synovi neverila, lebo jej to nedávalo zmysel. Neskôr sa syn priznal a povedal polícii pravdu, že nič také sa nestalo. 4.5.S Filipom mala termín v centre psychologického poradenstva, no v tom čase jej manžel oznámil, že ide s B. na dovolenku a tak sa stretnutie neuskutočnilo. Manžel si z B. spravil spoločníka, kamaráta, bútľavú vŕbu. B. teda psychológa nenavštevuje. 4.6.Myslí si, že vzťah B. s otcom je založený len na Filipovom strachu a poslušnosti. B. 30.12.2022 prvýkrát začal byť vo vzťahu k nej vulgárny a agresívny. B. vravela, že má spraviť bežné veci, ako hygienu, upratať si izbu a Filipova reakcia bola, že on ma nebude počúvať, lebo som „prijebaná matka“.

Vtedy prišla k nemu, lebo je hrozne proti vulgarizmom a povedala, že takto škaredo nebude rozprávať, lebo dostane za to facku a dala mu slabú po ústach. On vedel prečo a začo a že takto sa nebude s nikým a už vôbec nie s ňou rozprávať. Bola to jedna facka, neostala mu na tvári žiadna značka ani nič podobné. Nebolo to v amoku a vôbec nie v silnom, len ho buchla po líci. B. reagoval na to tak, že otec mu dovolí takto rozprávať a začal na vrieskať a nadávať. Bol to taký amok a povedal jej, že má vypadnúť z jeho života, že by mu bolo lepšie. 4.7.Filip je také dieťa, že zlosť dáva zo seba zúrivo. Keď ho chcela upokojiť musela ho silno objať. Má aj značku na ruke ako ju pohrýzol. Od tohto obdobia bol otec viac zaujímavý pre deti ako ona, bral ich na výlety, kupoval im veci a oni spolu fungovali bez nej, odstavili ju. Potom asi - 3 týždne bol kľud a 8.2.2023 sa znova stala situácia, keď B. kázala, aby urobil úlohy a učil sa do školy, on to odmietol. Vtedy bola potýčka, že syn ju udrel, bol na ňu agresívny, ťahal ju, škrabal, hrýzol a ona na neho nijako fyzicky zle nereagovala. 9.2.2023 bol syn znovu agresívny, ťahal ju za vlasy a otec ho v agresívnom správaní voči nej podporoval. 11.2.2023 odišla zo spoločnej domácnosti bez detí, myslela, že na chvíľu pred odchodom si s B. sadla, všetko mu vysvetlila prečo odchádza. Povedala mu, že za mnou ku babke môže kedykoľvek prísť, že potrebujem sa ukľudniť. Odchod na chvíľu, aby hádky nevplývali na deti mi odporúčali aj na sociálke. Na byt som aj tak chodila každý druhý tretí deň, popratala, navarila, poprala aj vyžehlila. V kontakte s Filipom bola každý deň, každý deň mu volala, informovala sa o ňom v škole a podobne. O B. nestratila záujem. Boli spolu v kine, vzala ho k sebe do práce. Medzitým A. od 16.3.2023 býva s ňou u babky, chcel s ňou bývať, už nechcel bývať s otčimom. A. je doposiaľ s ňou a s babkou. B. od určitého momentu tvrdil, že babka je bezcharakterná sviňa a už ani k nej nechcel chodiť, pod vplyvom svojho otca. 4.8.Uviedla, že navrhovateľ bez jej vedomia zobral B. na dovolenku, z uvedeného dôvodu kontaktovala políciu, ktorí tiež nezistili kde sa dieťa nachádza. 4.9.Filip mal nožík s kladivkom na konci a chcel ním buchnúť A., na to povedala, že nech to odloží, on povedal, že to má darček od otca. Na to ona namietala, že to nie je primeraný darček pre neho a znova bol na ňu agresívny, no situácia sa ukľudnila. Nevie ako vzniklo Filipove zranenie, pretože sa ho ani nedotkla, nijako mu neublížila. Nevie na základe čoho je lekárska správa. Ona sa Filipa nedotkla, uviedla, že manžel je schopný B. ublížiť a povedať to na ňu. potvrdenia OKP OR PZ Košice vyplynulo, že konanie vedené pod ČVS: ORP-801/3-VYS- KE-2023 bolo uznesením z 21.12.2023 zastavené a to z dôvodu, že nejde o trestný čin ani priestupok (č. l. 75).

5.1.Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny proti odporkyni E. B. v 1. rade a odporcovi A. B. v 2. rade a maloletého dieťaťa B. B. (č. l. 54) je zrejmé, že kolízny opatrovník požiadal mestský súd, aby uložil rodičom maloletého, matke E. B. a otcovi A. B. ako ja maloletému B. B. výchovné opatrenia, a to podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach po dobu 30 hodín od nariadenia výchovného opatrenia. 5.2.Zároveň rodičom maloletého uložil povinnosť spolupracovať s Referátom poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty. 5.3.Z obsahu tohto návrhu vyplýva, že maloletý v rozhovore s kolíznou opatrovníčkou uviedol, že mamka mu veľmi chýba, chcel by sa s ňou stretnúť, ale ona má vždy nejaký program. V telefonickom kontakte sú každý deň. Mama mu volá a pýta sa ako sa má, či nechce ísť k nej a čo mu má uvariť. Keď sa aj majú stretnúť, tak mama chce, aby išiel do bytu k babke, ale on k babke ísť nechce, pretože mu babka povedala, že je „malý debil“. Na otázku ako si predstavuje budúcnosť odpovedal, že chce ostať s otcom, aj keby sa mama vrátila do bytu, on chce ostať s otcom. S mamou sa vždy háda, vzápätí sa rozplakal a povedal, že on nevie čo má robiť, lebo rodičia sa nahnevajú. Akokoľvek by sa rozhodol, tak druhý rodič sa bude hnevať. 5.4Odsťahovaním matky z domácnosti maloletý B. odmieta stretnutia s matkou mimo bytu na ulici Slobody 9. B. je vťahovaný do nezhôd rodičov a tieto predstavujú mimoriadne silný zdroj ohrozenia zdravého psychického a sociálneho vývinu maloletého dieťaťa. Situácia v rodinných vzťahoch sa nemení, čo výrazne ovplyvňuje maloletého.

6.1.K odvolaniu povinnej sa vyjadril navrhovateľ (č. l. 80), ktorý uviedol, že povinná jednoznačne konštatuje, že syna udrela (spacifikovala), čo jednoznačne vidieť aj na priložených videách. Jednoznačne a preukázateľne vidieť násilné správanie matky k vlastnému synovi a akcentoval na skutočnosť, že syn bol zverený jemu do osobnej starostlivosti.

6.2.K námietke povinnej, že jeho cieľom je zabezpečiť si bývanie v jej byte navrhovateľ uviedol, že jeho cieľom je snaha o dosiahnutie najlepšieho záujmu pre maloletého. 6.3.Navrhovateľ navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie potvrdiť.

7.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie povinnej ako podané včas oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle v rozsahu a , podľa obsahu odvolania uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle a dospel k záveru, že odvolanie povinnej nie je dôvodné.

8.Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností alebo dôkazov, ktoré účastník uplatnil v súlade s , nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav. Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvej inštancie a účastník ich neuplatnil (hoci len preto, že o nich nevedel), nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím dôvodom. Predpokladá sa, že účastníkom uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v porovnaní s tým, aké tu boli v konaní pred súdom prvého stupňa) a v danej veci sú právne významné.

9.1.Z obsahu odvolania je zrejmé, že povinná ním napadla prvý výrok, ktorým jej bola uložená povinnosť nevstupovať do označeného bytu a závislý výrok o trovách konania. 9.2.V časti, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý a v časti, poučenia povinnej o možnosti podať proti navrhovateľovi žalobu, neboli odvolaním napadnuté a odvolací súd sa nimi v odvolacom konaní nezaoberal.

10.Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11.1.Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11.2.Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia ohrozená.

12.Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13.1.Súd prvej inštancie sa riadil vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a keďže dospel k záveru o naplnení zákonných predpokladov podľa návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia a uložil povinnej, aby nevstupovala do bytu č. 2 na 1. poschodí bytového domu so súp. č. 235, zapísaného na LV č. XXXXX, okres Košice II, obec C. - G., katastrálne územie H., nachádzajúceho sa v C. I. J. D. X po dobu 4 mesiacov od nariadenia tohto neodkladného opatrenia (prvý výrok) a to s odkazom na , keďže z predložených dôkazov zo strany navrhovateľa, keďže mal za preukázanú existenciu dôvodného podozrenia spáchania násilia povinnou na ich synovi, čo viedlo správne súd prvej inštancie k bezodkladnej potrebe zásahu zo strany súdu nariadením neodkladného opatrenia, spočívajúceho v zákaze vstupu povinnej do predmetného bytu, keďže situácia domáceho násilia neznesie odklad, nakoľko môže vyvolať ťažko napraviteľné následky. 13.2.Odvolací súd sa rovnako stotožňuje so záverom, že uložením požadovaného obmedzenia povinnej

- nevstupovať do predmetného bytu, objektívne možno dosiahnuť ochranu maloletého syna strán sporu spočívajúcu v minimalizácii priestoru na konfliktné situácie.

14.Odvolací súd stotožňuje ( ) s odôvodnením napadnutého uznesenia, vychádzajúc aj z vyhodnotenia predložených dôkazov (najmä priloženým videozáznamom).

15.1.Dôkazy predložené povinnou v odvolacom konaní nie sú spôsobilé ovplyvniť správnosť rozhodnutia. 15.2.Zápisnica o výsluchu svedka z 11.9.2023, ale aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia výchovným opatrením sú jednoznačným dôkazom o problematických vzťahoch a konfliktoch v rodine.

15.3.Zo samotného obsahu odvolania povinná nepopiera konanie zachytené na videu, len ho inak pomenováva, je teda zrejmé, že takéto správanie môže niesť znaky násilia voči maloletej osobe. 15.4.Odvolací súd konštatuje, že povinná predloženými dôkazmi, skutočnosti tvrdené navrhovateľom nespochybnila. V podstate sama pripustila, že v čase, keď z bytu odišla bývať k svojej matke, situácia sa ukľudnila.

16.1.Odvolací súd konštatuje, že z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa vzhľadom na všetky okolností javí ako nanajvýš pravdepodobná. Súd teda pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ale pre nariadenie stačí osvedčenie aspoň základných skutočností, umožňujúcich záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé, že je tu potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. 16.2.Účelom neodkladných opatrení v zmysle je predísť násiliu, ktorým je navrhovateľ neodkladného opatrenia ohrozený, teda neodkladné opatrenie má preventívnu funkciu a preto požiadavka preukázania násilia nie je na mieste a nemožno ňou podmieňovať nariadenie neodkladného opatrenia. 16.3.Z vyššie uvedeného je preto zrejmé, že pred nariadením neodkladného opatrenia podľa súd môže nariadiť strane, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, pričom postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Preto tu nejde o nevyhnutnosť preukázania existencie takéhoto násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolností javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa zásadne preukazuje listinnými dôkazmi.

17.1.Pri neodkladnom opatrení vydanom v zmysle nie je rozhodujúce, aký vzťah má strana podozrivá z násilia k inej osobe, keďže je len dôležité, že násilník býva s osobou, ktorá je obeťou, ktorú je potrebné dočasne chrániť, a preto je v tomto smere potrebné bezodkladne upraviť aj pomery strán sporu. Preto je rozhodujúcou skutočnosťou skúmať dôvodnosť podozrenia z násilia, ktoré nemusí byť len fyzické (telesné), ale môže spočívať aj vo forme psychického, či emocionálneho týrania, vyhrážania, deprimovania a ponižovania, nakoľko násilím je akýkoľvek akt alebo zanedbanie, ktoré ovplyvňuje život, fyzickú a psychickú integritu, alebo slobodu osoby, alebo ktorý závažne poškodzuje rozvoj jej osobnosti (Rada Európy 1986). V dôsledku osvedčenia dôvodnosti podozrenia z násilia v zmysle sa ohrozenej osobe, ktorá býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodné podozrenie z násilia strany sporu, poskytuje pomerne rýchla ochrana nariadením neodkladného opatrenia, vďaka ktorej nemusí ďalej takáto osoba zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania. 17.2.Povinná v podanom odvolaní netvrdila, že v predmetnom byte nebýva. Uviedla, že aj v čase keď sa zdržiava pri svojej matke, do bytu pravidelne chodí za účelom postarania sa o domácnosť (oprať, navariť, vyžehliť).

18.Odvolací súd apeluje na to, že násilie je možné vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť spôsobenia poranenia, smrť, psychickú škodu a pod. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátenie zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobením bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktoré je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia, nakoľko ide o podrobenie si obete.

19.Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a ide o telesnú, aj duševnú ujmu a spôsobuje telesnú aj duševnú ujmu. Deklarácia odstránení násilia páchaného na ženách, schválená valným zhromaždením OSN v r. 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom, či súkromnom živote. Preto v súvislosti s domácim násilným je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu bolo aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle , ktorého účelom je poskytnúť osobe vo vzťahu ku ktorej je dôvodné podozrenie z násilia bezodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia, aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.

20.Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým súd nariadil povinnej nevstupovať do bytu č. 2 na 1. poschodí bytového domu so súp. č. 235, zapísaného na LV č. XXXXX, okres Košice II, obec C. - G., katastrálne územie H., nachádzajúceho sa v C. na ul. Slobody 9.

21.1.V zmysle súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať po určený čas. 21.2.Napadnutým uznesením súd prvej inštancie určil čas trvania nariadeného neodkladného opatrenia po dobu 4 mesiacov od jeho nariadenia a odvolací súd sa stotožnil aj s týmto rozhodnutím, lebo mal za to, že nariadením neodkladného opatrenia je právo maloletého na život, zdravie, slobodu a ľudskú dôstojnosť uspokojené. Rodičia maloletého tento problém musia vzájomne riešiť a dlhšie trvanie by mohlo prehĺbiť odcudzenie medzi matkou a maloletým dieťaťom, čo by mohlo na strane maloletého vyvolať ďalšie traumy. 21.3.Taktiež z obsahu spisu je zrejmé, že popísané problémy sú riešené aj ÚPSVaR ako kolíznym opatrovníkom a cieľom je nájsť spôsob spoločného fungovania v starostlivosti o maloleté dieťa a tým zabezpečiť stabilnú atmosféru pre zdravý psychický vývin dieťaťa.

22.1.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a . 22.2.Navhovateľ bol v odvolacom konaní plne úspešný a preto má nárok na 100 % náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej povinnej. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

23.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).