Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/17/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci žalobkyne F. C., T.. XX. XX. XXXX, H. W. XX, H. H., v konaní zastúpenej N.. I.. U. Š., T.. XX. XX. XXXX, H. Č. H., G. XXX/X, proti žalovaným: 1/ Stavebné bytové družstvo Banská Bystrica, so sídlom Zelená 1, Banská Bystrica, IČO: 00 170 071, 2/ MIONEX, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša č. 11, Banská Bystrica, IČO: 36 63 7 726, 3/ ARKAS, s.r.o., Horná 38, Lieskovec, IČO: 44 262 582, zast. JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 41, Zvolen, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému v 3/ rade trovy konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinná zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o ich výške.

Súd žalovanému v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podanou žalobou zo dňa 06. 03. 2020 sa domáhala určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, kde za žalovaných označila žalovaného v 1/ rade vlastníka predmetu dražby, žalovaného v 2/ rade dražobníka a žalovaného v 3/ rade ako vydražiteľa predmetu dražby.

2. Žalobkyňa svoju žalobu zdôvodnila tým, že dražba bola realizovaná na návrh žalovaného v 1/ rade, ktorý je vlastníkom nehnuteľností definované v návrhu, pričom sa jednalo B. X-V. H. Č.. XX, T. G. T. X. C., D. Č.. XX, G. Č. XXXX, ktorý sa nachádza v obytnom dome na ulici W. D. H. H.. Žalobkyňa tvrdila, že tento byt má v nájme a v ňom trvalý pobyt. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pokiaľ vychádza zo žaloby na vypratanie nehnuteľnosti podľa bola vymáhaná pohľadávka bez príslušenstva 1471,85 Eur, teda menej ako 2000,-- Eur ku dňu 31. 12. 2018 a ju dňa 09. 01. 2019. Z tohto dôvodu podľa zákona o dobrovoľných dražbách nemožno dražiť nehnuteľné veci ak hodnota pohľadávky bez príslušenstva ku dňu jej oznámenia neprevyšuje sumu 2 000,-- Eur. Zároveň poukázala na to, že cena predmetu nehnuteľnosti stanovená znaleckým posudkom vo výške 57 900,-- Eur je neprimeraná a nezodpovedá cene na realitnom trhu s nehnuteľnosťami v danej lokalite.

3. Žalobkyňa svoje tvrdenia preukazovala opisom žaloby zo dňa 09. 01. 2019 vo veci žalobcu Stavebného bytového družstva Banská Bystrica so sídlom H. H., F. O.. Č.. X C. Ž. F. C., T.. XX. XX. XXXX, o vypratanie nehnuteľnosti, ktorej predmetom bolo vypratanie bytu, ktorý žalobkyňa obývala.

4. Zároveň ako dôkaz žalobkyňa predložila žiadosť o upustenie od dražby zo dňa 26. 01. 2020, oznámenie o dražbe č. 09/2019 zo dňa 09. 01. 2020, výpisom z obchodného vestníka č. 8/2020 ohľadne dražby predmetného bytu.

5. Žalovaný v 1/ rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že bol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a to bytu č. XX T.X. G. T. W. O. Č.. XX D. H. H. a na základe dobrovoľnej dražby bytu, ktorá sa konala dňa 10. 02. 2020 sa jej vlastníkom stal žalovaný v 3/ rade ako vydražiteľ. Žalovaný v 1/ rade uviedol, že právo nájmu k predmetnému bytu žalobkyni zaniklo na základe výpovede z nájmu bytu dňa 18. 03. 2013, ktorú žalobkyňa prevzala dňa 06. 04. 2013. Výpovedná lehota troch mesiacov uplynula dňom 31. 07. 2013. Táto výpoveď bola v plnom rozsahu platná. Na základe uvedenej výpovede žalovaný v 1/ rade podal na Okresnom súde Banská Bystrica v januári roku 2019 návrh na vypratanie bytu, konanie ktoré bolo vedené pod sp. zn. , pričom rozsudok v tejto veci, ktorým bola žalobkyňa vyprataná nadobudol právoplatnosť dňa 23. 05. 2019. Žalovaný v 1/ rade ďalej tvrdil, že proti uvedenému rozsudku žalobkyňa podala návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktorý Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 05. 02. 2020 zamietol. Proti uvedenému uzneseniu o zamietnutí podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom zatiaľ rozhodnuté nebolo. Žalovaný v 1/ rade svoje tvrdenia preukazoval výpoveďou z nájmu bytu zo dňa 18. 03. 2013, rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica pod č. k. zo dňa 16. 04. 2019, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica pod č. k. zo dňa 05. 02. 2020.

6. Žalovaný v 1/ rade uviedol, že právo nájmu žalobkyne k predmetnému bytu teda zaniklo uplynutím výpovednej lehoty dňa 31. 07. 2013 a preto podanie návrhu na vypratanie bytu nebolo podmienené výškou dlhu ako sa mylne domnieva žalobkyňa a zároveň konanie o vypratanie bytu nezmenilo nič na tom, že zostala v platnosti výpoveď z nájmu bytu.

7. Žalovaný v 1/ rade ďalej uviedol, že v oznámení o dražbe zo dňa 09. 01. 2020 v časti opis práv a záväzkov viaznucich na predmete dražby je uvedené aj prebratie povinnosti vydražiteľa zabezpečiť náhradné ubytovanie pre žalobkyňu uloženej žalovanému v 1/ rade tak ako to vyplývalo z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 05. 2019. Túto skutočnosť konštatoval aj Okresný súd Banská Bystrica v odôvodnení uznesenia zo dňa 04. 02. 2020, kedy zamietol návrh na vydanie neodkladného opatrenia podaného žalobkyňou v konaní pod sp. zn. . Súd v tomto konaní vyslovil názor, že nebolo potrebné bezodkladne upraviť pomery žalobkyne, keď aj situácia vydraženia predmetnej nehnuteľnosti je povinná z bytu sa vysťahovať až po zabezpečení náhradného ubytovania zo strany ich vydražiteľa. Ako by tomu bolo aj v prípade, keby dražba neprebehla.

8. Uvedenú skutočnosť žalovaný v 1/ rade preukazoval uznesením Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. .

9. Žalovaný v 1/ rade teda tvrdil, že od 31. 07. 2013 žalobkyňa užívala tento byt bez právneho dôvodu a k bytu nemala platný nájomný vzťah a hlásenie jej trvalého pobytu má len evidenčný charakter a preto žalobkyňa nemôže byť osobou dotknutou na svojich právach v zmysle a teda nie je ani aktívne legitimovanou na podanie takejto žaloby v konaní a z uvedeného dôvodu žiadal žalovaný v 1/ rade žalobcu zamietnuť.

10. Žalovaný v 2/ rade vo svojom vyjadrení uviedol, že namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne na podanie žaloby, nakoľko nie je táto osobou v zákone označenou ako osobou dotknutou na svojich právach podľa , pretože v konaní nijakým spôsobom nepreukázala, čím boli dotknuté jej práva v súvislosti s vykonanou dražbou. V danom prípade išlo o dobrovoľnú dražbu na návrh vlastníka predmetu dražby, čiže tu nešlo o výkon záložného práva v zmysle zákona. Z uvedeného dôvodu žalovaný v 2/ rade žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

11. Žalovaný v 3/ rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že dražba uvedenej nehnuteľnosti prebehla riadne dňa 10. 02. 2020, pričom žalobkyňa vo svojej žalobe neuvádza žiadne z práv, ktoré by mala byť ukrátená, neuvádza žiadne argumenty resp. znenia právnych predpisov, o ktoré by mala byť žaloba opretá. Žalobkyňa bola bývalým nájomcom predmetu dražby, pričom jej vlastníkom bol žalovaný v 1/ rade. Práve túto skutočnosť si žalobkyňa zamieňa, kedy svoje procesné postavenie si zamieňa za vlastníka predmetného bytu, hoci bola len jeho nájomníkom a v čase dražby už ani takýto jej právny vzťah k tomuto bytu nebol. Z uvedeného dôvodu nemá žalobkyňa aktívnu vecnú legitimáciu na prejednanie veci, nakoľko výkonom dobrovoľnej dražby nemohli byť dotknuté jej práva, o to viac, že nájomný vzťah

ku dňu dražby neexistoval. Z uvedeného dôvodu žalovaný v 3/ rade žiadal žalobu žalobkyne zamietnuť ako nedôvodnú.

12. Žalovaný v 1/ rade ďalej uviedol, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici pod č. k. -114 zo dňa 29. 06. 2020 bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica pod č. k. -68 zo dňa 05. 02. 2020, ktorým sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozsudku pre zmeškanie a Okresný súd Banská Bystrica takýto jej návrh zamietol. Rozsudok o vyprataní žalobkyne z uvedeného bytu v konaní pod sp. zn. je teda v plnom rozsahu právoplatný od 23. 05. 2019.

13. Žalobkyňa prostredníctvom svojej zástupkyne na pojednávaní uviedla, že trvá na takejto žalobe ako bola predložená s tým, že je dotknutou osobou v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách, pričom dražba bola zrealizovaná nezákonne, hodnota pohľadávky, ktorá bola voči žalobkyni bola nižšia ako 2000,-- Eur a táto mala byť uhradená. Zástupkyňa žalobkyne uviedla, že komunikovala so žalovaným v 1/ a 2/ rade, kedy chcela zaplatiť žalobkyňa dlžnú sumu, avšak nevedela jej výšku a žalovaní v 1/ a 2/ rade ju odmietli uviesť. Z uvedeného dôvodu žiadala žalobe vyhovieť.

14. Zástupkyňa žalovaného v 1/ rade vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňa nemá aktívnu vecnú legitimáciu pokiaľ žalobu opiera o ustanovenie o dobrovoľných dražbách, pretože v danom prípade nedošlo k porušeniu zákona, tak isto nebola napádaná záložná zmluva. Žalobkyňa k tomuto bytu v čase dražby nemala žiaden vzťah, nie je osobou dotknutou, pretože nájomný vzťah k bytu neexistoval, tento skončil výpoveďou dňom 31. 07. 2013 a dňa 23. 09. 2019 nadobudol právoplatnosť rozsudok o vyprataní žalobkyne z uvedeného bytu. Na takéto konanie nemala vplyv prípadná výška úhrady alebo neúhrady nedoplatkov, pretože nedošlo v žiadnom prípade k obnoveniu nájomného vzťahu a zabezpečenie bytovej náhrady prešlo z vlastníka bytu na vydražiteľa tejto nehnuteľnosti ako nového vlastníka. Žalobkyňa sa aj v iných konaniach napr. o obnovu konania, vydanie neodkladného opatrenia, kde sa žalobkyňa domáhala zákazu dražby, avšak tieto obidve konania skončili zamietnutím žaloby. Žalovaný v 1/ rade ďalej uviedol, že platobná disciplína žalobkyne bola dlhodobo taká, že v čase dražby dlh na poplatkoch spojených s bývaním predstavoval sumu 2 800,-- Eur a v rokoch 2018 a 2019 nebola uhradená ani jedna platba. Tá skutočnosť, že žalobkyňa mala mať hlásený trvalý pobyt je len forma evidenčného charakteru a nemá vzťah k podanej žalobe.

15. Zástupca žalovaného v 2/ rade uviedol, že namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne, pretože táto nie je dotknutou osobou, jej právne postavenie sa nezmenilo ani v čase pred ani po vykonaní dražby. On sám dražbu vykonal s vlastníkom tohto bytu na jeho návrh, jednalo sa o dobrovoľnú dražbu, teda nešlo o vymáhanie nejakej pohľadávky. Dražba bola vykonaná v súlade s právnymi predpismi, preto žalobu považuje za nedôvodnú, žiada túto zamietnuť.

16. Žalovaný v 3/ rade uviedol, že namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne, žiada žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

17. Podľa , v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty.

18. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané, že dňa 10. 02. 2020 sa konala dražba nehnuteľnosti a to trojizbového bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. C., D. D. Č.. XX, G.C. Č. XXXX T. G. D. B. S. T. O. W. D. H. H. v podiele 1/1 a podiele na spoločných častiach bytu, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX C. Y.. Ú.. H. H., C.. Vlastníkom tohto bytu bol žalovaný v 1/ rade, pričom žalobca v 2/ rade bol dražobníkom a žalovaný v 3/ rade bol vydražiteľom predmetu dražby. Súd mal ďalej za preukázané, že v danom prípade išlo o dobrovoľnú dražbu na návrh vlastníka tohto bytu teda žalovaného v 1/ rade. Dôvodom pre túto dražbu nebolo vymáhanie akejkoľvek pohľadávky, ktorá by mala byť uspokojená z výťažku dražby tak, ako to tvrdila žalobkyňa v konaní. Dražba a jej vykonanie nemalo teda žiaden súvis a bolo právne bezvýznamné či žalobkyňa k predmetnému bytu mala nejaký dlh a v akej výške.

19. Súd mal ďalej za preukázané, že právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná dňa 10. 03. 2020 súd túto považoval za podanú v lehote.

20. Preskúmavanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že by ju žiadna zo sporových strán nenamietala (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29. 06. 2010). Súd teda skúma otázku aktívnej legitimácie ex offo - teda z úradnej povinnosti. Vecnú legitimáciu má strana sporu, ktorá je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. V prípade ak žalobu podá osoba, ktorá síce tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, ale nie je jej nositeľom, ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Ak žalobu podá žalobca proti osobe, ktorá nemôže byť povinnou z právneho pomeru, ktorý je predmetom konania, ide o nedostatok pasívnej legitimácie. V oboch prípadoch nejde o otázku okruhu strán sporu, ale o to, či strany sporu sú tými, ktoré podľa hmotného práva správne mohli žalovať resp. mali byť podľa hmotného práva žalované. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. z 31. júla 2012 otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva, nesprávne určenie okruhu účastníkov, v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť v zmysle . Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo súd je povinný poskytnúť účastníkovi iba poučenie o procesných právach. Poučenie vecnej legitimácie by bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania.

21. Aktívnou vecnou legitimáciou sa teda rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok) resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.

22. Súd na základe vykonaného dokazovania mal v konaní za preukázané, že takéto hmotnoprávne postavenie žalobkyne v tomto konaní neprináleží a teda nie je aktívne vecne legitimovanej na podanie takejto žaloby. Súd na základe vykonaného dokazovania mal v konaní za preukázané, že žalobkyňa bola v minulosti nájomkyňou bytu nachádzajúceho sa na Limbovej ulici č. XX, T. X. C., H. Č.. XX. Vzhľadom na to, že dochádzalo k porušovaniu práv, porušovaniu povinnosti z jej strany v časti platenia nájomného a úhrad spojené s nájmom bytu, došlo k výpovedi z nájmu tohto bytu, kedy nájomný pomer skončil dňom 31. 07. 2013. Je potrebné, aby sa žalobkyňa uvedomila, že od tohto dátumu k bytu nemala žiaden nájomný vzťah a tento sa v priebehu doby už nikdy neobnovil, je preto právne nepodstatné aký dlh existoval v čase konania o vypratanie tejto nehnuteľnosti resp. v čase, kedy sa konala dražba tejto nehnuteľnosti na návrh jeho vlastníka. Vzhľadom k tomu, že dochádzalo opätovne k porušovaniu povinností žalobkyne v súvislosti s jej právom bývania v tomto byte, nie je však nájomným právom a to do tej doby pokiaľ jej nebude zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada, žalobca ako vlastník nehnuteľnosti pristúpil k podaniu žaloby o vypratanie tejto nehnuteľnosti, v ktorej bol úspešný a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 05. 2019. Výrokom tohto súdneho rozhodnutia bola žalobkyňa povinná byt vypratať po tom čo jej bude zabezpečené náhradné ubytovanie žalobcom resp. jeho právnym nástupcom napr. vydražiteľom tohto bytu na dobrovoľnej dražbe. Žalobkyňa teda neúspešne tvrdila, že bolo porušené ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách, pretože toto môže tvrdiť len osoba, ktorá bola dotknutá na svojich právach. Žalobkyňa dotknutá na svojich právach v súvislosti s vykonaním dobrovoľnej dražby nebola. Jej právo, ktoré jej vo vzťahu k tomuto bytu zostalo zachované, bolo právo bývania do tej doby pokiaľ jej nebude zabezpečené náhradné ubytovanie zo strany vlastníka tohto bytu. Je nepodstatné, či týmto vlastníkom je Stavebné bytové družstvo Banská Bystrica resp. ďalšia iná tretia osoba. Takéto právo jej zostalo zachované, avšak toto právo nie je právo, na ktorom by bola dotknutá v súvislosti s dražbou.

23. Súd preto konštatuje, že žalobkyni nesvedčí také hmotné právne postavenie, z ktorého by mala právo uplatňovať si prostredníctvom procesného práva svoj hmotnoprávny nárok. Žalobkyňa teda nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie takejto žaloby a preto súd jej žalobu musel zamietnuť.

24. Súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle tak, že žalobkyňa bola v konaní neúspešná, preto má povinnosť nahradiť žalovanému v 3/ rade trovy konania, ktoré mu

súd tento nárok priznal v rozsahu 100 % a žalobkyňa je povinná ich zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške týchto trov.

25. Žalovaní v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov konania nežiadali, preto súd takýto nárok im od žalobkyne nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.