Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-59-2019.pdf
PDF · 128.36 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/59/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v právnej veci žalobcu Rally System Slovakia, s.r.o., so sídlom Levočská 11, 080 01 Prešov, IČO: 44580533, zastúpeného konateľmi spoločnosti U.. Q. W. a G.. U. W.,, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Onďákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 9. septembra 2019 Číslo: XXXXXXXXX/XXXX na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Závery správnych orgánov
1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 30.mája 2019 č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým správca dane podľa ustanovenia § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 10 400 eur na DPH za zdaňovacie obdobie január 2018 daňovému subjektu - žalobcovi, potvrdil.
2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu, ako aj na dôvody odvolania, ktoré sú totožné so žalobnými námietkami uvedenými žalobcom v žalobe. V odvolaní žalobcu v prvom rade daňový subjekt poukazuje na to, že väčšinu služieb súvisiacich s výkonom hlavnej podnikateľskej činnosti - vykonávanie reklamy prostredníctvom automobilového športu si objednal daňový subjekt u dodávateľa MPM-art s.r.o., Hlavná 50, Prešov, s ktorým mal uzatvorenú každý mesiac rámcovú zmluvu o kompletnom vykonaní reklamy na konkrétnych podujatiach, vozidlách i uvedených jazdcov týchto vozidiel. Odvolávajúci sa namieta, že správca dane vôbec nevykonal faktické zistenia, či služby dodávateľov boli aj reálne vykonané. Zameral sa na to, že spoločnosti MPM-art s.r.o. bola zo zákona k 31.08.2017 zrušená registrácia DPH a to mal podľa správcu dane odvolávajúci sa vedieť. Ďalej poukázal na to, že nemohol vedieť, že spoločnosti MPM-art s.r.o. bola zrušená registrácia DPH počas obdobia spolupráce, keď každý mesiac podával hlásenie o DPH a spoločnosť MPM-art s.r.o. vystavovala faktúry s DPH. Zároveň poukázal na to, že v zmysle § 24 ods. 2 a § 44 ods. 1 Daňového poriadku nedostatočne preveril reálne a materiálne dodanie zdaniteľných služieb od MPM-art s.r.o. správca dane a tak konal v rozpore s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku.
Odvolávajúci sa zároveň poukázal na to, že uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u subjektov povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli, alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopreté.
3. Finančné riaditeľstvo ako odvolací orgán v zmysle § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane a zistil takýto skutkový stav. Daňový úrad Prešov vykonal u daňového subjektu Rally System Slovakia, s.r.o. daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január, február, apríl, máj, jún a júl 2018 na základe písomného oznámenia zo dňa 20.09.2018, doručené daňovému subjektu dňa 28.09.2018. Spoločnosť Rally System Slovakia, s.r.o. v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach vykonala reklamnú činnosť - uverejnenie reklamného loga prostredníctvom automobilového športu. Jej najvýznamnejším dodávateľom v oblasti reklamných služieb bol MPM-art s.r.o., Hlavná 50, Prešov, ktorý podľa rámcových zmlúv o kompletnom vykonaní reklamy zabezpečoval uverejnenie reklamných nadpisov na súťažných vozidlách, vykonanie činnosti súvisiacich s výkonom reklamy, hlavne so zabezpečením prípravy a testovania súťažných vozidiel. Kontrolou zistil správca dane v mesiaci január 2018 porušenie zákonných ustanovení pri odpočítaní dane z faktúr od dodávateľa MPM-art s.r.o., pretože uvedený dodávateľ v tomto období vystavil pre Rally System Slovakia, s.r.o. faktúry, na základe ktorých správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane. V odôvodnení rozhodnutia ďalej žalovaný poukázal na to, že správca dane v súlade s § 49 a § 51 zákona o DPH overoval zdaniteľné obchody a oprávnenosť nároku na odpočítanie dane z vystavených faktúr. Predvolal na ústne pojednávanie svedkyňu Y. F., konateľku spoločnosti MPM-art s.r.o., o čom upovedomil daňový subjekt, ktorý sa na ústne pojednávanie nedostavil. Svedkyňa uviedla, že spoločnosť MPM-art s.r.o. zabezpečuje okrem upratovacích služieb aj všetky organizačné veci ohľadom pretekov rally. Zamestnancov v sledovanom období roku 2018 nemala, nemala ani splnomocneného zástupcu. Mená zamestnancov na dohodu uviesť nevedela, potvrdila, že pre odberateľa Rally System Slovakia s.r.o. vystavila 59 faktúr ona osobne aj ich podpísala. Testovanie a výmenu pneumatík vykonal subdodávateľ, zabezpečenie traťových komisárov vykonávala osobne ona aj so zamestnancami na dohodu. Účtovníctvo viedla ona sama, DPH odvedená z týchto faktúr nebola, lebo žiadna nevyšla a evidencie DPH prisľúbila osobne predložiť, ale tak neučinila. Na otázku, či spoločnosť MPM-art s.r.o. je platiteľom dane a prečo nepodáva daňové priznania k DPH a kontrolné výkazy, odpovedala, že spoločnosť platiteľom je a daňové priznania aj kontrolné výkazy podáva každý mesiac. V závere požiadal správca dane o vysvetlenie, prečo spoločnosť MPM-art s.r.o. vystavila faktúry pre Rally System Slovakia, s.r.o. v roku 2018 s daňovou, keď zo zákona bola ukončená registrácia DPH v spoločnosti MPM-art s.r.o. ku dňu 31.08.2017, načo konateľka odpovedala, že o tejto skutočnosti nevie a nevedela sa k tomu ani vyjadriť. S poukazom na ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku zaslal správca dane 15.01.2019 pochybnosti správcu dane a vyzval daňový subjekt na ich odstránenie. Daňový subjekt predložil správcovi dane 28.01.2019 vyjadrenie, v ktorom uviedol známe skutočnosti o spolupráci s dodávateľom MPM-art s.r.o. a podotkol, že za činnosť tejto firmy nezodpovedá, nemôže nič preukázať, akurát potvrdiť, že služby, ktoré boli fakturované, boli aj vykonané. Vyjadril sa, že boli z jeho strany splnené stanovené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane.
4. Z úradného záznamu zo 04.02.2019 vyplýva, že správca dane nahliadol do údajov vedených správcom dane v informačnom systéme týkajúcich sa daňového subjektu MPM-art s.r.o. a to, že daňovému subjektu bola zrušená registrácia k DPH v zmysle § 81 ods.4 písm. b) zákona o dani z pridanej hodnoty k 31.08.2017 rozhodnutím zo dňa 14.08.2017. Zároveň poukazuje žalovaný na to, že správca dane dňa 27.02.2019 zaslal písomné oznámenia so skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly daňovému subjektu, ktorý uvedené oznámenie prevzal 05.03.2019. K tomuto podal písomné vyjadrenie a uviedol, že v preverovanom zdaňovacom období január, február, apríl až júl 2018 si overoval, či spoločnosť MPM-art s.r.o. je platca DPH, uvedené skutočnosti si nevedel overiť a nemal ani možnosti ako tieto tvrdenia si overiť. Správca dane na základe uvedených skutočností vypracoval Protokol z 20.03.2019, ktorý doručil daňovému subjektu 22.03.2019, tento predložil vyjadrenie k zisteniam a správca dane stanovil deň prerokovania pripomienok na 20.05.2019, ktorý prerokoval za účasti daňového subjektu. Správca dane vo vyrubovacom konaní podľa § 68 Daňového poriadku vydal rozhodnutie z 30.05.2019 pod č. XXXXXXXXX/XXXX, v ktorom uviedol, že daňový subjekt sa dopustil porušenia ustanovenia § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty
z predložených dodávateľských faktúr neuznal správca dane odpočítanie dane z dôvodu, že služby uvedené vo faktúrach neboli v skutočnosti dodané platiteľom dane. Žalovaný ďalej citoval príslušné ustanovenia zákona o DPH, ako aj Daňového poriadku.
5. Ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie, aj spisový materiál a s námietkami daňového subjektu sa následne vysporiadal. Daňový subjekt, pokiaľ uviedol, že na všetky práce vystavila spoločnosť MPM-art s.r.o. faktúry, ktorých prílohou boli dodacie listy na jednotlivé práce, resp. služby, ktoré boli odsúhlasené, správca dane tieto sprievodné doklady v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku neakceptoval a neuviedol relevantný dôvod. Skúmaním spisového materiálu odvolací orgán zistil, že správca dane pri výkone kontroly predložené doklady bral do úvahy a nekonal v rozpore s uvedenými ustanoveniami, ale postupoval v súlade s nimi. Nemohol preto akceptovať odpočítanie dane z predložených faktúr.
6. Ďalej daňový subjekt namietal, že správca dane vôbec nevykonal faktické zistenia, či služby boli reálne vykonané. Vyriešil to iba krátkou výpoveďou konateľky dodávateľskej spoločnosti. Podľa daňového subjektu je nepochybné, že objednané služby boli riadne vykonané a tým splnená jedna zo základných podmienok pre uplatnenie DPH v zmysle príslušných ustanovení zákona o DPH. Zároveň poukázal na to, že podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH môže si platiteľ dane odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ak je voči nemu uplatnená iným platiteľom. V tomto prípade nebola uplatnená skutočnosť, že daň bola uplatnená iným platiteľom, pretože faktúry za dodané služby vystavil platiteľ, ktorý v čase ich vystavenia nebol registrovaný k DPH, t. j. nebol platiteľom dane z pridanej hodnoty. Daňovému subjektu MPM-art s.r.o. bola rozhodnutím zo dňa 14.08.2017 zrušená registrácia pre DPH a tento prestal byť platiteľom dane z pridanej hodnoty. Uvedené rozhodnutie bolo doručené spoločnosti daňovému subjektu MPM-art s.r.o. dňa 05.09.2017. Neobstojí preto uvádzaná námietka, že správca dane sa zameral hlavne na to, že spoločnosti MPM-art s.r.o. bola zrušená registrácia DPH. Pri odpočítaní dane je rozhodujúcou podmienkou, aby faktúra, z ktorej sa daň odpočítava, vystavil platiteľ DPH. Poukázal zároveň žalovaný na systém dane z pridanej hodnoty, ktorý je založený na princípe neutrality, čo značí, že platiteľ nemá byť zaťažený touto daňou. Odvolací orgán považoval za nutné poukázať na tú skutočnosť, že zrušenie registrácie pre daň z pridanej hodnoty u MPM-art s.r.o. bolo dôsledkom jeho správania sa a to neplnenia si svojich povinností daným zákonom, t. j. podať daňové priznania po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť.
7. Ďalej žalovaný sa zaoberal otázkou, ktorú v odvolaní kladie odvolávajúci sa, ako mohol vedieť, že spoločnosti MPM-art s.r.o. bola zrušená registrácia počas obdobia spolupráce, nie je podľa odvolacieho orgánu namieste. Možnosť overiť si, či daňový subjekt spolupracuje s platiteľom dane z pridanej hodnoty, poskytuje verejnosti prístupná internetová stránka finančnej správy v časti Zoznam vymazaných platiteľov DPH podľa §52 ods. 8 Daňového poriadku. Tento zoznam uvádza aj dátum zverejnenia údajov o hľadanom daňovom subjekte. V danom prípade bol výmaz spoločnosti MPM-art s.r.o. zverejnený dňa 28.07.2017.
8. Zároveň žalovaný poukázal na to, že zúčastniť sa výpovede svedka nie je povinnosťou daňového subjektu a neúčasť na tomto ústnom pojednávaní bez ohľadu na konkrétny dôvod je dobrovoľným rozhodnutím daňového subjektu. Nestotožnil sa preto odvolací orgán ani s tvrdením odvolávajúceho sa, že správca dane si nesplnil povinnosť v zmysle §24 ods. 2 a § 44 ods. 1 Daňového poriadku. Pokiaľ daňový subjekt uviedol, že o podvodnom konaní v dodávateľskom reťazci nevedel a nemohol vedieť, preto mu nemôže byť odopreté uplatnenie nároku na odpočet dane, žalovaný uviedol, že vo vydanom rozhodnutí sa správca dane podvodom ani podvodným konaním nezaoberá, preto túto námietku nevyhodnotil. Zároveň žalovaný poukázal na to, že správca dane dôkaz získaný podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku vyhodnotil a preukázal ním, že daňový subjekt si uplatnil právo na odpočítanie dane z dodania služieb v rozpore s ustanovením § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty. Na základe tohto napadnuté rozhodnutie náležite odôvodnil a uviedol rozhodujúce skutočnosti pre nepriznanie nároku na odpočítanie dane. Žalovaný ako odvolací orgán súhlasí so záverom správcu dane, ktorý vyvodil na základe zistení, že rozhodnutie zodpovedá správnemu uváženiu a je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia žalovaného.
II.
Žalobné dôvody
9. Včas podanou žalobou žalobca sa domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a to aj priznania trov konania z dôvodov, že považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné, pretože on ako daňový subjekt si splnil všetky podmienky na uplatnenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2018. Poukázal na to, že jeho hlavná podnikateľská činnosť je vykonávanie reklamy prostredníctvom automobilového športu. S tým súvisiace činnosti si objednal u dodávateľa spoločnosti MPM-art s.r.o. Uvedená spoločnosť za konkrétne práce a dodávanie služieb na základe zmluvy so žalobcom vystavovala dodávateľské faktúry s príslušnými dodacími listami, ktorých obsahom bola príprava nosičov reklamy - súťažných vozidiel, účasť na konkrétnych reklamných podujatiach, prípadne testovacích jázd. Žalobca zdôraznil, že správca dane sa pri kontrole zameral na to, že spoločnosti MPM-art s.r.o. bola zo zákona k 31.08.2017 zrušená registrácia DPH. Žalobca so spoločnosťou MPM-art s.r.o. začala spolupracovať v novembri 2016 a odvtedy pravidelne prijímal dodávateľské faktúry s DPH, ktoré mali všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 71 zákona o DPH. O tom, že spoločnosti MPM-art s.r.o. bola zrušená registrácia DPH k 31.08.2017 sa žalobca dozvedel až z oznámenia pochybnosti správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku doručené mu 15.01.2019. Žalobca trvá na skutočnosti, že obchodná spoločnosť MPM-art s.r.o. bola na začiatku obchodovania platcom DPH a žalobca nemal dôvod ani prostriedky zisťovať opak, nakoľko táto si voči daňovému subjektu plnila riadne všetky záväzky a dohodnuté podmienky obchodnej zmluvy. Skutočnosť, že došlo k uskutočneniu deklarovaného obchodu a fakturovaná služba bola v skutočnosti dodaná tak, ako to bolo uvedené vo faktúre, čo žalobca preukázal všetkými dostupnými prostriedkami, ktoré boli daňovému úradu predložené pri kontrole. Žalobca poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn.: 5Sžf/22/2009 z 23.02.2010, ako aj na obsah príslušných ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a), ako aj na §71 a § 3 ods. 1 Daňového poriadku a argumentoval tým, že sa domnieva, že nie je možné spoľahlivo žiadať, aby daňový subjekt si každý mesiac znovu a znovu kontroloval register platcov DPH, keď s dodávateľom spolupracoval dlhé obdobie. Žiadal primerane použiť aj všeobecne záväzné predpisy a dbať na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, pričom uvedenie do omylu, resp. podvodné konanie spoločnosti MPM-art s.r.o. nemôže zakladať právo represie podľa daňových zákonov. Uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u subjektov povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý. Poukázal pritom žalobca na judikatúru Súdneho dvora EÚ, konkrétne na rozsudok v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 zo dňa 12.01.2006, ako aj rozsudok v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 zo 06.07.2006. Zároveň zdôraznil v závere žaloby, že zákon neukladá platiteľovi DPH povinnosť zisťovať, či osoba alebo nie je platiteľom DPH.
III.
Vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu
10. K podanej žalobe sa písomným podaním zo dňa 07.01.2020 vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutiach a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
11. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 03.02.2020, pričom zotrval na žalobných dôvodov a navrhol žalobe vyhovieť, rozhodnutie žalovaného zrušiť. Svoje vyjadrenie doplnil podaním zo dňa 19.08.2021, v ktorom zdôraznil všetky okolnosti, ktoré uviedol v podanej žalobe, ako aj vo vyjadrení a na týchto zotrval a navrhol žalobe vyhovieť, pričom poukázal na to, že správca dane v tejto súvislosti si neuvedomil, že svedok nenesie dôkazné bremeno vo svojej výpovedi, pričom svedecká výpoveď je sama o sebe dôkazom a poukázal pritom na ustanovenie § 25 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého je každý povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe. Svedok potvrdil dodanie služieb a tovaru, vyhotovenie faktúr, prijatie platieb a dodal aj dodacie listy, v ktorých bol popísaný priebeh zrealizovaného
zdaniteľného plnenia. Na základe uvedenej skutočnosti správca dane podľa žalobcu bez akýchkoľvek dôkazov spochybnil uvedené plnenie a neuznal odpočet DPH.
IV.
Závery správneho súdu
12. S poukazom na zákon č. 162/2015 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 (Správny súdny poriadok) postupoval správny súd v zmysle príslušných ustanovení citovaného predpisu.
13. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
14. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
15. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
16. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
17. Podľa § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
18. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. (ďalej len „Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
20. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
21. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
22. Žalobca sa správnou žalobou domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 9.septembra 2019 pod č. XXXXXXXXX/XXXX z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané nezákonne na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
23. Preskúmavaním obsahu administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že ide o totožné námietky žalobcu, ako boli uvedené v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu daňového orgánu. Súčasne správny súd poukázal aj na to, že žalovaný sa so všetkými odvolacími námietkami podanými
daňovým subjektom v rozhodnutí, ktoré je predmetom preskúmania správnym súdom, vysporiadal. Preto správny súd dospel k záveru, že úlohou správneho súdu je podať odpovede na podstatné žalobné námietky, ktoré sú uvedené v podanej žalobe.
24. Správny súd rovnako, ako daňové orgány zdôraznil, že nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevzniká len jeho uplatnením na základe predložených faktúr, ale až po splnení zákonných podmienok, ktorých splnenie je žalobca ako platiteľ dane povinný preukazovať a za ich správnosť zodpovedá výslovne on. Daňové orgány splnenie podmienok podľa správneho súdu posúdili dôsledne podľa príslušných ustanovení § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
25. Správny súd mal na základe vykonaného dokazovanie správcom dane preukázané, že nepriznanie dane správca dane, ako aj žalovaný odôvodnili porušením ustanovení §49 až § 51 citovaného zákona práve z dôvodu, že zdaniteľné obchody fakturované spornými faktúrami od deklarovaného dodávateľa žalobcu - spoločnosti MPM-art s.r.o. Prešov neboli uskutočnené tak, ako je to deklarované týmito faktúrami, teda touto spoločnosťou a tým nebolo preukázané ani naplnenie zákonných podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane v zmysle uvedených citovaných ustanovení zákona o DPH.
26. Čo sa týka podstatnej námietky žalobcu spočívanej v nevykonaní dokazovania a v miere prenesenia dôkazného bremena na žalobcu, správny súd poukazuje v prvom rade na ustanovenie § 24 ods. 2 Daňového poriadku, ktoré upravuje rozsah dôkazného bremena, ktorý je povinný uniesť daňový subjekt a to tak, že okrem iných skutočností daňový subjekt preukazuje aj skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov. Na základe uvedeného bolo povinnosťou žalobcu v rámci daňového konania preukázať, že nárok si uplatňuje v súlade so zákonnými podmienkami. Správca dane až následne verifikuje skutočnosti a doklady predložené žalobcom, od ktorého je možné spravodlivo požadovať preukázanie len tých skutočností, ktoré mohol reálne ovplyvniť, lebo boli v jeho právnej sfére vplyvu. Keďže v zmysle § 49 ods. 1 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane z tovarov a služieb vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, pričom táto vznikla dňom dodania tovaru, resp. služby, bolo preto povinnosťou žalobcu preukázať, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu, t. j. deklarovanej služby na základe sporných faktúr a táto služba bola žalobcom použitá na účely svojho podnikania.
27. Správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 1Sžf/46/2016 zo dňa 27.06.2017, v ktorom najvyšší súd uviedol, že: „Daňové účtovné doklady, ako sú faktúry, dodacie a príjmové listy, potvrdené protokoly o vykonaní prác, či zhotovení diela, prepravné dokumenty, potvrdenia z mytného systému a iné, sú na jednej strane významnými dôkaznými prostriedkami pre oblasť súkromného práva, ale na druhej strane ide o listiny z daňovo-právnym charakterom, ktoré sú iba logickým následkom, ktoré vytvárali a formovali obsah a charakter toho ktorého zdaniteľného obchodu, pri realizácii ktorého správny orgán prvého stupňa absentoval. Preto, ak správcovi dane vzniknú pochybnosti, či určitá udalosť alebo časť zdaniteľného obchodu sa nezrealizovala, potom je dôkazným bremenom, ktoré má oporu v hore uvedenej zásade poctivého obchodného styku v spojení s pravidlom obozretného podnikania, žalobca ako daňový subjekt v súlade s ustanovením § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. je povinný preukázať, že nielen v spochybnenej časti sa zdaniteľný obchod zrealizoval, ale aj jeho výsledky použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ...“
28. Správny súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/80/2013 zo 14.1.2014 v obdobnej právnej veci, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že „uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Vzhľadom na to, že dodávateľ žalobcu nevedel identifikovať svojich dodávateľov (subdodávateľov žalobcu), pričom nemal ani žiadnych zamestnancov, a jeho účtovníctvo nie je k dispozícii, dodanie služieb žalobcovi je pochybné. Za danej
situácie dôkazné bremeno preukázania zdaniteľných plnení zaťažuje žalobcu. Preukázanie zdaniteľných plnení uskutočnených subdodávateľským spôsobom môže byť pre žalobcu problematické, keďže nejde o služby, ktorých výstupom by bol konkrétny hmotný produkt. Avšak je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k dodaniu služieb skutočne došlo, keďže si uplatnil nárok na odpočet dane.“
29. Ďalej správny súd poukazuje na rozsudok NS SR pod sp. zn. 3Sžf/104/2015 z 23.11.2016, publikovaný v Zbierke S a R NS SR pod R 29/2017, kde najvyšší súd v identickej veci uviedol: „1. Základným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako nepriamej dane je, že podnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy dane z pridanej hodnoty zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených na uskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich dani z pridanej hodnoty. 2. Daň z pridanej hodnoty je súčasťou ceny, a preto je ňou zdaňovaný predaj tovaru a služieb v každej fáze výroby a distribúcie okrem oslobodených transakcií. Platiteľ si môže od dane, ktorú má odviesť štátu z vykonaného obratu, odpočítať daň, ktorú mu pri nákupe tovarov a služieb účtoval iný platiteľ ako súčasť ceny. Uvedený princíp sa však uplatní iba vtedy, ak platiteľ preukáže, že deklarovaný tovar nadobudol od konkrétneho platiteľa dane z pridanej hodnoty a že mu daň z pridanej hodnoty aj v cene tovaru zaplatil.“
30. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy, pričom žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, skutkový stav bol zistený v rozsahu dostatočnom pre vykonanie správnych úvah a na základe nich žalovaný dospel podľa správneho súdu k správnym právnym záverom. Správny súd konštatoval, že daňové orgány v danom prípade vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena a v konaní neboli dôvody pre presun dôkazného bremena z daňového subjektu na správcu dane. V tomto smere poukazuje na vyššie citované rozsudky najvyššieho súdu, v intenciách ktorých žalovaný aj postupoval.
31. Odpočítanie dane z pridanej hodnoty je výsostne viazané na obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Pri dani z pridanej hodnoty ide o osobný charakter zdaniteľných plnení, pri ktorom stotožnenie osoby, ktorá uskutočnila zdaniteľné plnenie v prospech iného platiteľa vo faktúre, musí zodpovedať skutočnému stavu, čo znamená, že daňový subjekt, ktorý si uplatní odpočítanie dane u pridanej hodnoty, musí predložiť taký dôkaz o tom, že fakturovaný tovar, resp. služby boli skutočne realizované dodávateľom, ktorý je uvedený na faktúre. Iba formálna existencia faktúry, prípadne preukázanie zaplatenia týchto súm nie je predpokladom pre odpočítanie dane podľa zákona o DPH.
32. Daňový poriadok v ustanovení § 24 upravuje, že dôkaznú povinnosť má daňový subjekt, ktorý preukazuje všetky skutočnosti a údaje v daňových priznaniach alebo v iných podaniach, ďalej skutočnosti v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (vyrubovacieho konania, odvolacieho konania), na preukázanie ktorých je správcom vyzvaný, a úplnosť, vierohodnosť a správnosť záznamov a evidencií, ktoré je povinný viesť.
33. Z rozhodnutia NS SR sp.zn. 5Sžf/61/2016 zo dňa 30.5.2017 cit.: „Najvyšší súd Slovenskej republiky už opakovane judikoval, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, zákon to neustanovuje ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (z dôvodu rizika ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet DPH), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré zákon pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf/52/2011 z 22. augusta 2012, sp. zn. 5Sžf/52/2011 z 28. júna 2012, ako aj na rozsudok sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo
strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“
34. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z vydaných rozhodnutí bolo nepochybne preukázané správcom dane a následne žalovaným, že podstatou odvolacích námietok, ako aj žalobných námietok bola tá skutočnosť, že žalobca argumentoval, že nemohol vedieť a nemal sa skadiaľ dozvedieť, že dodávateľskej organizácii spoločnosti MPM-art s.r.o. bola zo zákona k 31.08.2017 zrušená registrácia DPH. K uvedenej námietke správny súd poukazuje na obsah rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 1Sžf/26/2016 z 23. mája 2017. V uvedenom rozhodnutí najvyšší súd zdôrazňuje, že: „Podstatou odvolania proti rozsudku krajského súdu, ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, je otázka, či podľa zákona o DPH v jeho znení platnom a účinnom podávania daňových priznaní za posudzované obdobie môže žalobcovi prináležať právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťami Stavmont Bratislava s.r.o. a Stavmont Nitra s.r.o., ktoré už v tom čase neboli platiteľmi DPH. Odpoveď odvolacieho súdu na túto otázku je v zmysle nižšie uvedených záverov jednoznačne negatívna, to značí, že žalobcovi by právo na odpočet dane nevzniklo, ani keby preukázal, že s ohľadom na správanie dodávateľov, údaje na faktúrach, či iné okolnosti, zaplatil dodávateľské faktúry v dobrej viere, že ich platiteľ DPH. Zákon o DPH stanovuje pre vznik práva na odpočítanie dane z pridaných tovarov alebo služieb niekoľko hmotnoprávnych podmienok, ktorých splnenie nemožno odpustiť. Jednou z takýchto podmienok je, že daň z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku. Pokiaľ táto podmienka splnená nie je, teda ak daň z tovarov a služieb uplatní voči platiteľovi nezdaniteľná osoba, právo na odpočítanie dane z takýchto prijatých faktúr platiteľovi zásadne nevzniká. Keďže v prejednávanom prípade žalobca uplatniť na odpočítanie dane faktúry vystavené spoločnosťami, ktorým registrácia na DPH zanikla v obdobiach predchádzajúcich prijatiu faktúr žalobcom, nie je podľa zákona o DPH žalobca oprávnený daň z týchto faktúr odpočítať od vlastnej daňovej povinnosti a preto ďalšie preukazovanie, či fakturované stavebné práce boli skutočne v deklarovanom rozsahu žalobcom dodané alebo nie, prípadne, či boli dodané dodávateľmi uvedenými na faktúrach, nemôže neexistujúci nárok žalobcu na odpočet DPH nijako ovplyvniť...“
35. V tejto súvislosti v súlade s citovanou judikatúrou najvyššieho súdu správny súd zdôraznil, že dal za pravdu daňovým orgánom, že v danom prípade žalobca mal možnosť včas si overiť registráciu dodávateľa spoločnosti MPM-art s.r.o. na príslušnom daňovom orgáne, aj keď to nebolo samozrejme jeho zákonnou povinnosťou. Overenie registrácie zmluvného partnera na DPH však patrilo aj v čase prijatia predmetných dodávateľských faktúr k primeranej obozretnosti podnikateľa, ktorú v rámci prevencie vzniku vlastných škôd bolo možné od žalobcu prirodzene očakávať. Riziko spojené so zaplatením faktúry z DPH neplatiteľovi tejto dane totiž podľa práva niesol žalobca a tohto rizika a jeho následkov sa neskôr nemôže zbaviť a preniesť ho na štát poukazovaním na zodpovednosť vystaviteľa faktúry za správnosť údajov v nej uvedených, ani tvrdením, že o statuse platiteľa dane bol uvedený do omylu svojim dodávateľom. Pokiaľ poukazuje žalobca na podvodné konanie, s týmto pojmom neargumentoval ani správca dane a ani žalovaný. Nebolo dôvodom na nepriznanie odpočtu DPH podvodné konanie, ale to, že faktúry boli vystavené dodávateľom - neplatiteľom DPH. Zároveň správny súd zdôraznil, že ak by bol žalobca skutočne uvedený vo vzťahu k tejto skutočnosti do omylu protiprávnym konaním dodávateľskej spoločnosti, vzniklo by mu nanajvýš právo na kompenzáciu škôd spojených s nemožnosťou odpočítania dane, ktoré však môže smerovať len voči tejto spoločnosti, to znamená spoločnosti MPM-art s.r.o. Zaplatené čiastky vo faktúrach označenej ako DPH nezaložila žalobcovi voči správcovi dane žiadne nároky a to ani z titulu odpočítania dane, ani z bezdôvodného obohatenia, pretože ten, kto by sa obohatil zaplatením tejto faktúry, je jej vystaviteľ.
36. Čo sa týka uvedených záverov, na ktoré správny súd poukazuje poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu, obdobné závery vyvodil Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v skorších rozsudkoch, napr. vo veciach sp. zn.: 3Sžf/11/2013 z 12.03.2014, ako aj sp. zn.: 3Sžf/53/2010 zo dňa 18.01.2011.
37. Správny súd preto argumentáciu žalobcu v podanej žalobe považuje za bezpredmetné a s poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti preto podanú správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
38. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 167 a nasledujúcich ustanovení Správneho súdneho poriadku tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu a žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa ustanovenia § 168 Správneho súdneho poriadku. Na základe uvedeného správny súd rozhodol, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
39. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku)..
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno zmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.