Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-55-2019.pdf
PDF · 173.04 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/55/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v právnej veci žalobcu F. X., nar. XX. P. XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, XXX XX L., právne zastúpeného JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom so sídlom v Poprade, Advokátska kancelária Nám. Sv. Egídia 11/6, 058 01 Poprad, proti žalovanému Slovenskej poľovníckej komore, Ústrednej hodnotiteľskej komisii so sídlom v Bratislave, Štefánikova 10, 811 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 15. júna 2019 pod sp. zn.: XX/XXXX-KK na základe správnej žaloby jednohlasne takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Závery správnych orgánov
1. Preskúmavaným rozhodnutím Slovenská poľovnícka komora, Ústredná hodnotiteľská komisia ako príslušný odvolací orgán vo veci preskúmania odvolania vlastníka jeleních trofejí F. X. proti rozhodnutiam Obvodnej hodnotiteľskej komisie pri Obvodnej poľovníckej komore Kežmarok č. XXXX/XX/X a XXXX/XX/ X zo dňa 24.05.2018 rozhodol v zmysle § 19 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a vidieka SR č. 344/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve v nadväznosti na § 59 ods. 2 Správneho poriadku tak, že odvolanie F. X. zamietol a rozhodnutia Obvodnej hodnotiteľskej komisie pri Obvodnej poľovníckej komore Kežmarok potvrdil.
2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný tým, že argumentoval, že F. X. ulovil v poľovníckom revíri Úsvit v poľovníckej sezóne XXXX/XXXX dvoch jeleňov. Jedného 02.10.2015, ktorý mal katalógové číslo na Chovateľskej prehliadke č. 2 a druhého 06.01.2016, ktorý mal katalógové číslo na Chovateľskej prehliadke č. 6. Obidve trofeje OHK pri OPK Kežmarok na základe schválených kritérií a parametrov chovnosti jelenej zveri schválených poradným zborom pre poľovnú oblasť JX-VIII. Levočské pohorie a na základe vykonaného odborného hodnotenia trofejí v dňoch 16.03 - 19.03.2016 v priestoroch SOŠ, Garbiarska 1, Kežmarok ohodnotila trofej jeleňa pod katalógovým číslom 2 na 159,33 bodov CIC a určila vek 3 roky a trofej jeleňa pod katalógovým číslom 6 ohodnotila na 141,98 bodov CIC a určila vek na 3 roky. O takto nesprávne vykonanom chovateľskom zásahu raticovej zveri v poľovníckej sezóne 2015/2016 u obidvoch jeleňov OHK pri OPK Kežmarok vydala rozhodnutie č. XXXX/XX zo dňa 23.03.2016, kde stanovila na základe veku a kritérií a parametrov chovnosti, že tieto jelene sú chovné a chovateľský zásah bol vykonaný nesprávne a zároveň toho istého dňa predseda OHK Kežmarok G.. Q. O. z vyššie uvedeného dôvodu dal na OPK Kežmarok podnet na začatie disciplinárneho konania voči F. X..
3. Proti rozhodnutiu OHK pri OPK Kežmarok sa F. X. prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolal a zaslal dva znalecké posudky č. X/XXXX a č. X/XXXX súdneho znalca Ing. Igora Košeckého v odbore Lesníctvo, odvetvie poľovníctvo, ktoré si dal vypracovať na vlastné náklady. Súdny znalec G.. G. O. určil vek jeleňov tzv. Mitchellovou metódou, vykonal mechanický rez zuba M-1 zo spodnej čeľuste v pozdĺžnom smere a v posudku č. X/XXXX určil vek jeleňa uvedeného pod poradovým číslom 2 na 5 rokov a v posudku č. X/XXXX určil vek jeleňa uvedeného pod poradovým číslom 6 na 6 rokov. ÚHK vyhodnotila takýto postup zo strany F. X. a OHK pri OPK Kežmarok za nesprávny nakoľko došlo zjavne uvedeným postupom k porušeniu § 19 ods. 1 Vyhlášky č. 344/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o poľovníctve, pretože „s trofejou spolu so spodnou čeľusťou, v čase nevyhnutnom na vyhotovenie znaleckého posudku disponuje príslušná obvodná komora“. ÚHK si dala preto vyhotoviť kontrolné znalecké posudky zo spodných čeľustí u súdneho znalca P.. Q. W. F.. v odbore Lesníctvo, odvetvie Poľovníctvo. Súdny znalec v znaleckom posudku č. SR-X/XXXX, katalógové označenie trofeje č. 2, určil vek jeleňa Mitchellovou metódou, keď hodnotil laboratórne štyri zuby P-3 a M-1 až M-3 na 4 roky a v znaleckom posudku č. SR-X/XXXX, katalógové označenie trofeje č. 6 určil vek jeleňa Mitchellovou metódou, keď hodnotil laboratórne štyri zuby P-3 a M-1 až M-3 na 3 roky. ÚHK konštatovala, že znalecké posudky súdneho znalca G.. G. O. majú značné nedostatky ako nejasné fotografie, nevýrazné vrstvy na priereze, vyhodnotenie veku len z jedného zuba M-1 na rozdiel od znaleckých posudkov vyhotovených P.. Q. W., F.., kde fotografie sú jasné a ostré a u všetkých zubov je zhodný stav vrstiev sekundárneho cementu, ktoré potvrdzujú konečný výsledok určenia veku jeleních trofejí. Dňa 30.11.2016 vo Zvolene zasadala dielčia Ústredná hodnotiteľská komisia pri SPK, ktorá po vyhodnotení písomných listín, po vypracovaných súdnymi znalcami G.. G. O. a P.. Q. W., F.. jednomyseľným hlasovaním rozhodla, že chovateľský zásah bol vykonaný F. X. nesprávne a preto rozhodla tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Voči rozhodnutiu žalovaného z 30.11.2016 podal žalobca žalobu, o ktorej Krajský súd v Prešove rozhodol dňa 14. decembra 2017 sp. zn.: 2S/5/2017-64 tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správny súd žalovanému vytkol, že správne orgány zákonným spôsobom nepostupovali a rozhodnutie tak prvostupňový správny orgán, ako aj následne žalovaný vydali bez toho, aby vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu a rozhodnutia boli preskúmateľné na základe správneho odôvodnenia uvedených rozhodnutí. Správny orgán pred samotným vydaním rozhodnutia neoboznámil žalobcu s vykonanými dôkazmi, ktorými boli bezpochyby predložené znalecké posudky P.. W., F.., ktoré dal vypracovať prvostupňový správny orgán bez toho, aby o tomto dopredu oboznámil žalobcu.
4. Na základe zrušeného rozhodnutia žalovaného tento postupoval v zmysle právneho názoru Krajského súdu v Prešove. Prvostupňový správny orgán dňa 29.03.2018 oznámil F. X. začatie konania vo veci nesprávne vykonaného chovateľského zásahu pri love raticovej zveri v poľovníckej sezóne 2015/2016. Ku oznámeniu sa vyjadril právny zástupca F. X., ktorý spochybnil Záznam a zopakoval všetky odvolacie námietky, konkrétne, že OHK Kežmarok hodnotila trofeje nesprávne, požaduje aby OHK vykonala opravu a ospravedlnila sa p. X.. Žiadal trovy konania a výdavok za znalecké posudky.
5. Následne prvostupňový správny orgán vydal dňa 24.05.2018 rozhodnutia sp. zn.: XXXX/XX/X a XXXX/XX/X, voči ktorým podal odvolanie p. X. s totožnými dôvodmi, ako uviedol v námietke voči záznamu. Žalovaná ako odvolací orgán spojila obidve konania a k odvolacím námietkam zaujala stanovisko. Zároveň ÚHK požiadala o vypracovanie dvoch znaleckých posudkov Národné lesnícke centrum Zvolen za účelom určenia veku jeleňov ulovených F. X. dňa 02.10.2015 a 06.01.2016. NCL Zvolen požiadalo listom zo dňa 14.09.2018 p. X. o súčinnosť zaslaním polovíc spodných čeľustí a trofejí k nahliadnutiu a overeniu ich zhody. List prevzal p. X. 20.09.2018 a 21.09.2018.
6. NCL Zvolen vyhotovilo znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 17.10.2018, ktorým bol určený vek jeleňa uloveného dňa 02.10.2015 na 4 roky a znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 17.10.2018, ktorým bol určený vek jeleňa na 3 roky. K znaleckým posudkom požiadala p. X. o vyjadrenie sa. Právny zástupca sa písomne vyjadril listom zo dňa 10.12.2018 a poukázal na: a) zmätočnosť postupu správnych orgánov, nakoľko vlastník trofejí podal dňa 11.06.2018 odvolanie proti rozhodnutiam OHK Kežmarok, v ktorých namietal, že boli účelovo v rozhodnutí zamlčané znalecké
posudky G.. G. O. a chýba racionálne odôvodnenie vyhotovenia znaleckých posudkov NLC Zvolen a zdôvodnenie nesúhlasu so závermi znaleckých posudkov G.. G. O., b) vzhľadom na existenciu 4 znaleckých posudkov (G.. O. - 2 posudky a P.. W., F.. - 2 posudky) nie je racionálny dôvod na vyhotovenie ďalších - prvotných posudkov; účelom znaleckého ústavu je spravidla odstrániť rozpory medzi dvoma znaleckými posudkami a rôznymi závermi a znalecké posudky NLC Zvolen preto nemajú charakter posudku znaleckého ústavu, c) vada spočívajúce v nesúčinnosti, nakoľko správny orgán neuviedol žiadnu lehotu alebo termín predloženia trofejí k verifikovaniu, čo malo za následok stav, kedy znalec nedisponoval podkladmi požadovanými k vypracovaniu znaleckého posudku, d) na vyhotovené posudky ako na novo vyhotovené dôkazy nemožno prihliadať, lebo správny orgán má presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, e) v závere uviedol, že znalecké posudky NLC Zvolen č. XX/XXXX a č. XX/XXXX nespĺňajú charakter posudkov znaleckého ústavu a ich výpovednú hodnotu je potrebné posudzovať iba z hľadiska obyčajného znaleckého dôkazu, ktorý bol jednostranne vyhotovený.
7. K vyjadreniam právneho zástupcu zaujala žalovaná písomné stanovisko, na ktoré poukázala v odôvodnení rozhodnutia a citovala následne príslušné ustanovenia zákona č. 274/2009 Z. z. Argumentovala tým, že podľa § 19 ods. 1 Vyhlášky č. 344/2009 Z.z. obvodná komisia alebo ÚHK na základe hodnotenia poľovníckej trofeje postupom podľa § 12 rozhodne, či chovateľský zásah bol vykonaný správne alebo nesprávne. Proti rozhodnutiu komisie sa vlastník trofeje môže odvolať na ÚHK, ktorá rozhodne o odvolaní na základe znaleckého posudku. S trofejou spolu so spodnou čeľusťou, v čase nevyhnutnom na vyhotovenie znaleckého posudku, disponuje príslušná obvodná komora.
8. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o poľovníctve a vykonávacej vyhlášky vyplýva, že obvodná hodnotiteľská komisia je oprávnená o výsledkoch chovateľskej prehliadky spísať záznam, predložiť ho príslušnému okresnému úradu a komore a ak zistí porušenie zákona o poľovníctve alebo ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie, uvedie to v zázname. Na základe hodnotenia jeleních parohov podľa § 12 ods. 1 vyhlášky č. 344/2009 Z.z. zo dňa 16.03.2016, spísaného Záznamu z chovateľskej prehliadky trofejí zo dňa 21.03.2016, opätovného zasadania OHK Kežmarok zo dňa 04.04.2018 s utvrdením sa stanoveného veku jeleňov v zmysle § 19 ods. 1, rozhodnutiami spis. Zn.: XXXX/XX/X a XXXX/XX/X zo dňa 24.05.2018 rozhodla, že chovateľské zásady vykonané F. X. ulovením jeleňov 02.10.2015 a 06.01.2016 boli nesprávne. Voči uvedeným rozhodnutiam zo dňa 24.05.2018 podal p. X. odvolanie, ktoré obsahovalo totožné dôvody ako v žalobe.
9. ÚHK v zmysle § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku ako odvolací orgán a § 19 ods. 1 Vyhlášky č. 344/2009 Z. z. dňa 15.06.2019 preskúmal napadnuté rozhodnutia v celom rozsahu, vyhodnotil rozhodnutia OHK Kežmarok, znalecké posudky G.. O., P.. W. a NLC Zvolen a ich porovnaním zistil, že znalecké posudky P.. W. a NLC Zvolen sa v určení veku u oboch jeleňov zhodujú, čím má ÚHK za dostatočne preukázané, že vek uloveného jeleňa 02.10.2015 je 4 roky a vek uloveného jeleňa 06.01.2016 je 3 roky a ich ulovením došlo k porušeniu kritérií chovnosti pre poľovnú oblasť J XVIII Levočské pohorie a k nesprávnym chovateľským zásahom vykonaných F. X. a preto ÚHK rozhodla tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
II.
Žalobné dôvody
10. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, eventuálne zrušenia aj rozhodnutí OHK pri OPK Kežmarok zo dňa 24.05.2018 z dôvodov, že rozhodnutia sú nezákonné, pričom žalobca v žalobe argumentoval tým, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Ako ďalší dôvod žaloby žalobca uviedol, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobca v žalobe poukázal na skutkový stav s dôrazom na to, že ulovil v poľovnom revíri Úsvit v poľovníckej sezóne 2015/2016 dvoch jeleňov. V dňoch 16.03. až 19.03.2016 došlo v zmysle § 23 zákona o poľovníctve k chovateľskej prehliadke, kde dôvodom nesprávnosti bolo určenie veku jeleňov pod
katalógovým číslom 2 komisia hodnotila a určila vek 3 roky a pod katalógovým číslom 6 ohodnotila trofej a určila vek na 3 roky. Žalobca so závermi hodnotiteľskej komisie nesúhlasil, podal odvolanie, o ktorom rozhodla ústredná hodnotiteľská komisia, ktorá vydala rozhodnutie napadnuté zo strany žalobcu žalobou , o ktorej rozhodol Krajský súd v Prešove pod sp. zn.: 2S/5/2017-64 dňa 16.12.2017, kedy rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V prvom rade krajský súd poukázal na to, že nebolo žalobcovi umožnené, aby nahliadol do dôkazných prostriedkov a s nimi sa oboznámil pred samotným vydaním rozhodnutia a preto rozhodnutie žalovaného bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
11. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na právne posúdenie veci, pričom podal žalobu už voči rozhodnutiu ústrednej hodnotiteľskej komisie pri Slovenskej poľovníckej komore, ktorá vydala rozhodnutie dňa 15.06.2019 pod sp. zn.: XX/XXXX-KK, nakoľko žalobca má za to, že predmetné rozhodnutie je potrebné z dôvodov uvedených v tejto žalobe zrušiť. V odôvodnení žaloby poukázal žalobca na rozsudok krajského súdu vo veci 2S/5/2017 a ďalej argumentoval tým, že prvým dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia je pretrvávajúci stav nedostatku zistenia skutkového stavu a odôvodnenia jeho rozhodnutia, ktorý spočíva v tom, že povinnosťou žalovaného bolo riadne sa vysporiadať s existujúcimi a vzájomne protichodnými znaleckými posudkami a to znalca G.. G. O., súdneho znalca P.. W. a v neposlednej miere aj znaleckých posudkov, ktoré vypracovalo Národné lesnícke centrum Zvolen. Druhou vadou konania žalovaného bolo to, že už v čase doručenia odvolania žalobcu disponoval celkovo 4 znaleckými posudkami a to znalca G.. O. a P.. W. a žalovaný namiesto toho, aby obidvoch znalcov vypočul a odstránil vzniknuté rozpory, požiadal NLC Zvolen o zhotovenie ďalších dvoch znaleckých posudkov. Za účelom vypracovania týchto posudkov, bez akejkoľvek výzvy vyhotovilo NLC Zvolen znalecké posudky č. XX/XXXX a XX/XXXX, v ktorých G..G. W. stanovil vek ulovených jeleňov na 4 a 3 roky. Žalobca sa ďalej v žalobe zaoberá uvedenými znaleckými posudkami, ktoré podľa neho sú ako dôkaz v predmetnom konaní nezákonné a to z dôvodov, že tieto posudky vypracovalo NLC Zvolen na základe jednostranne predložených dôkazov zo strany žalovaného, kedy znalec pred ich zhotovením nestanovil žalobcovi lehotu na predloženie vrchnej časti trofejí za účelom ich skúmania, hoci sa sídlo znalca nachádzalo v meste Zvolen vzdialeného od bydliska žalobcu 156 km. Skutočnosť, že znalec nemal k dispozícii celú jeleniu trofej na objektívne určenie veku, čo sám znalec priznáva v druhej časti svojich znaleckých posudkov.
12. Druhým dôvodom nezákonnosti predložených posudkov je to, že posudky neobsahujú popis praktickej časti, z ktorej by preskúmanie správnosti postupu znalca bolo možné. V predložených posudkoch podľa žalobcu sa uvádza, že znalec použil rovnako ako G.. O. na určenie veku ulovenej zveri tzv. Mitchellovu metódu, ale jej postup - konkrétne vymedzenie dentýnových vrstiev a ich označenie v znaleckom posudku absentuje. Na rozdiel od predchádzajúcich štyroch znaleckých posudkov preto posudky NLC svoje závery žiadnym spôsobom neodôvodňujú, ale iba nepreukázateľne a direktívne stanovujú. Tretím dôvodom nezákonnosti je samotná zbytočnosť týchto posudkov, kedy pri existencii dvoch vzájomne protichodných záverov predchádzajúcich znaleckých posudkov O. a W. sa táto odstraňuje posudkom znaleckého ústavu, ktorého predmetom skúmania je porovnávanie dvoch predchádzajúcich posudkov a nie ďalšie nové tretie znalecké dokazovanie, ktoré de facto rozpory týchto záverov neodstraňuje. Pokiaľ žalovaný oslovil znalecký ústav za účelom vypracovania znaleckého posudku, malo byť predmetom znaleckého dokazovania vysvetlenie rozdielnosti záverov predchádzajúcich znaleckých posudkov a zistenie, ktorý znalec v ktorej časti dokazovania pochybil, resp. čo ho viedlo k nesprávnym záverom. Tretie nezávislé dokazovanie preto nepotvrdzuje správnosť ani jedného z predchádzajúcich znaleckých dokazovaní. V uvedenom smere nie je bez povšimnutia, ako žalobca ďalej konštatuje, že obsahom znaleckých posudkov č. XX/XXXX a XX/XXXX je skôr vytýkanie nepredloženia hornej časti trofeje zo strany žalobcu, než riadne skúmanie veku ulovenej zveri. Podľa žalobcu takýmto postupom, keby žalovaný namiesto zjednocujúceho posudku dal vypracovať tretí a neobjektívny znalecký posudok k ulovenej zveri, došlo k naplneniu zákonného dôvodu uvedeného v § 191 ods. 1 písm. g) S.s.p., nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
13. Tretím dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného je podľa žalobcu to, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobca pritom poukázal na ustanovenie § 32 Správneho poriadku a argumentoval ďalej tým, že z hľadiska dokazovania bolo povinnosťou
správneho orgánu logicky vysvetliť a odôvodniť stanovenie veku ulovených jeleňov, k čomu zo strany žalovaného ani prvostupňového správneho rozhodnutia nedošlo. Neobstojí totiž prístup správneho orgánu, že čím viac posudkov, tým mladšie jelene. V danom smere totiž správny orgán podľa žalobcu musí vykonaním dokazovania dospieť ku skutočnému stavu veci a nielen k viac predpokladanému stavu veci. Takýmto spôsobom, kedy žalovaný pochybenia, ktoré už existovali aj po zrušení rozhodnutí krajským súdom, ktoré sa týkali samotných predložených znaleckých posudkov zo strany žalobcu a určenia veku obidvoch jeleňov znalcom G.. O. a predložených znaleckých posudkov znalca P.. W., F.., ktorý stanovil iný vek u obidvoch jeleňov, neodstránil a namiesto zjednocujúceho posudku dal vypracovať tretí neobjektívny znalecký posudok k ulovenej zveri, čím došlo podľa žalobcu k naplneniu zákonného dôvodu zrušenia rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p., ktoré je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Usvedčujúcim dôkazom neodstránenia predmetného rozporu je navyše aj skutočnosť, že samotné určenie veku jeleňov žiadneho z troch znalcov nezodpovedá záverom hodnotiteľskej komisie, ktorá určila vek obidvoch jeleňov na 3 roky.
14. Štvrtým dôvodom nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného je naplnenie dôvodov uvedených v písm. e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pričom žalobca argumentuje poukazom, že za nedostačujúce možno označiť zistenia a závery zhotovených znaleckých posudkov, ktorými znalci pri použití rovnakej metódy (Mitchelova metóda) na stanovenie veku uloveného jeleňa dospeli k diametrálne odlišným záverom nielen navzájom, ale aj vo vzťahu k záverom obvodnej hodnotiteľskej komisie. V závere žaloby sa žalobca zaoberá výkladom Mitchelovej metódy, ako aj poukazu na prívesok a mliečny chrup, ktoré boli predmetom znaleckých posudkov a vysvetľuje uvedené skutočnosti podľa svojho subjektívneho názoru. Z vád, na ktoré žalobca poukazuje, vyplýva, že žalovaný správny orgán vyhodnotil predmetné znalecké posudky P.. W., F.. a NCL Zvolen nesprávne, nezákonne až priam arbitrárne sa vysporiadal s posudkami G.. O. a tým dospel k nesprávnemu záveru vo svojom rozhodnutí, čím teda bol naplnený dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e) S.s.p. V žalobe navrhol žalobca vypočuť účastníkov konania, znalcov, ako aj vykonať dokazovanie oboznámením predložených citácií z odbornej literatúry.
III.
Vyjadrenie žalovaného
15. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 17.02.2020 vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
IV.
Replika žalobcu
16. K vyjadreniu žalovaného podal písomné vyjadrenie právny zástupca žalobcu zo dňa 03.11.2020, pričom poukázal na dôvody podanej žaloby a navrhol žalobe vyhovieť a rozhodnutia správnych orgánov zrušiť tak, ako uviedol v petite žaloby a priznať trovy konania.
IV.
Závery správnych orgánov
17. S dôrazom na ustanovenia zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku, účinného od 01.07.2016, správny súd postupoval v intenciách uvedených v ustanovení Správneho súdneho poriadku.
18. Vzhľadom k tomu, že na výzvu Krajského súdu v Prešove žalobca nezaplatil súdny poplatok za podanú žalobu, správny súd uznesením pod sp. zn.: 2S/55/2019-61 z 21.12.2020 zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku. Voči predmetnému uzneseniu podal sťažnosť právny zástupca žalobcu, na základe ktorého Krajský súd v Prešove uznesením pod sp. zn.: 2S/59/2019-72 dňa 04.03.2021 zrušil uznesenie o zastavení konania a vo veci 2S/55/2019 následne pokračoval tým, že vytýčil v predmetnej veci pojednávanie na deň 09.09.2021.
Na vytýčenom pojednávaní predniesol právny zástupca žalobcu dôvody žaloby a žiadal súd, aby rozhodol v intenciách podanej žaloby a rozhodnutia správnych orgánov zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a priznal trovy konania. Splnomocnený zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na skutkových a právnych okolnostiach, poukázal pritom na vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 17.02.2020 a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
19. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
21. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
22. Podľa § 190 ods. 1 S.s.p,, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
23. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, vypočul účastníkov konania
- právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívnych spisov predložených žalovaným a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 S.s.p. zamietol.
24. Predmetom preskúmania sú rozhodnutia tak žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, ktoré ako správne orgány vo veci rozhodovali. Prvostupňovými rozhodnutiami Obvodnej poľovníckej komory Kežmarok, ktorá rozhodovala ako príslušný správny orgán podľa § 19 ods. 1 vyhlášky č. 344/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov, zveril rozhodovanie o správnosti vykonaného chovateľského zásahu pri love raticovej trofejovej zveri na základe rozhodnutia Ústrednej hodnotiteľskej komisie pri Slovenskej poľovníckej komore sp. zn.: XX/XXXX z 22.02.2018 a rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 2S/5/2017-64 zo 14.12.2017 vydal rozhodnutie, ktorým Obvodná hodnotiteľská komisia pri Obvodnej poľovníckej komore v Kežmarku rozhodla na svojom opätovnom rozhodnutí dňa 04.04.2018 na základe hodnotenia poľovníckej trofeje zaradenej v katalógu z chovateľskej prehliadky PS ÚSVIT Stará Lesná pod č. 6 s hodnotou 141,98 bodov C.I.C postupom podľa § 12 vyhlášky č. 344/2009 Z. z. na chovateľské prehliadky Obvodnej poľovníckej komory v zmysle § 65 ods. 3 písm. j) zákona, že chovateľský zásah vykonaný odstrelom jeleňa druhej vekovej triedy, vek 3 (tri) roky strelcom F. X., XX.XX.XXXX, s trvalým bydliskom N. XXX/ XX, L., je nesprávny, čím došlo k porušeniu § 55 ods. 5 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o rozhodnutie XXXX/XX/X, pričom v rozhodnutí XXXX/XX/X ide o rozhodnutie Slovenskej poľovníckej komory Obvodnej poľovníckej komory Kežmarok, ktorým Obvodná hodnotiteľská komisia pri Obvodnej poľovníckej komore v Kežmarku rozhodla na svojom opätovnom rozhodnutí dňa 04.04.2018 na základe hodnotenia poľovníckej trofeje zaradenej v katalógu z chovateľskej prehliadky PS ÚSVIT Stará Lesná pod č. 2 s hodnotou 159,33 bodov C.I.C. postupom podľa § 12 vyhlášky č. 344/2009 Z. z. na chovateľskej prehliadke Obvodnej poľovníckej komory v zmysle § 65 ods. 3 písm. j) zákona, že chovateľský zásah vykonaný odstrelom jeleňa druhej vekovej kategórie, vek 3 (tri) roky strelcom F. X., s trvalým bydliskom N. XXX/XX, L., je nesprávny, čím došlo k porušeniu § 55 ods. 5 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. O odvolaní voči obidvom rozhodnutiam Slovenskej poľovníckej komory Obvodnej poľovníckej komory Kežmarok rozhodol odvolací orgán Slovenská poľovnícka komora Ústredná hodnotiteľská komisia Bratislava rozhodnutím zo dňa 15. júna 2019 sp. zn.: XX/XXXX-KK ako odvolacím orgánom tak, že v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu voči rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu zo dňa 24.05.2018 pod sp. zn.: XXXX/XX/X a XXXX/ XX/X a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
25. Ako bezpochyby vyplýva z ustanovenia § 19 ods. 1 vyhlášky č. 344/2009 Z.z., obvodná komisia alebo ústredná hodnotiteľská komisia na základe hodnotenia poľovníckej trofeje postupom podľa § 12 rozhodne, či chovateľský zásah bol vykonaný správne alebo nesprávne. Proti rozhodnutiu komisie sa vlastník trofeje môže odvolať na ústrednú hodnotiteľskú komisiu, ktorá rozhodne o odvolaní na základe znaleckého posudku vypracovaného organizáciou poverenou ministerstvom alebo vypracovaného súdnym znalcom z odboru lesníctvo, odvetvie poľovníctvo. Náklady spojené s vypracovaním posudku uhrádza vlastník trofeje; ak sa odvolaniu vyhovelo, náklady na znalecký posudok vráti vlastníkovi trofeje príslušná obvodná poľovnícka komora. S trofejou spolu so spodnou čeľusťou, v čase nevyhnutnom na vyhotovenie znaleckého posudku, disponuje príslušná obvodná komora.
26. Podľa § 19 ods. 3 citovanej vyhlášky, trofeje, ktoré sú vyhodnotené ako nesprávne vykonaný chovateľský zásah, sa na chovateľskej prehliadke umiestnia osobitne a označia nápisom „Nesprávny odstrel“.
27. Z príslušného ustanovenia § 23 ods. 9 zákona č. 274/2009 Z.z. vyplýva, že hodnotiteľská komisia o výsledkoch chovateľskej prehliadky podľa odseku 1 spíše záznam, ktorý predkladá príslušnému okresnému úradu a komore (§ 41). Ak hodnotiteľská komisia zistí porušenie tohto zákona alebo ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie, uvedie to v zázname.
28. Podľa § 55 ods. 5 citovaného zákona, raticovú zver je poľovník povinný loviť selektívne, a to tak, že prednostne loví zver chorú, zostarnutú, kondične zoslabnutú, pri samčej trofejovej zveri len zver, ktorá nie je vhodná na ďalší chov alebo po dosiahnutí jej trofejovej kulminácie.
29. Podľa § 65 ods. 3 písm. j) citovaného zákona, nesprávnym spôsobom lovu je loviť trofejovú raticovú zver vhodnú na ďalší chov (§ 73 písm. g).
30. Z ustanovenia § 79 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. vyplýva, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Z ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyplýva, že správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
32. Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona vyplýva, že lehota pre rozhodnutie v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania správny orgán rozhodne bezodkladne.
33. Z ustanovenia § 49 ods. 2 citovaného zákona vyplýva, že v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.
34. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení tak zákona č. 274/2009 Z.z. hodnotiteľská komisia bola oprávnená o výsledkoch chovateľskej prehliadky spísať záznam, ktorý predložila príslušnému okresnému úradu a komore. Pokiaľ hodnotiteľská komisia zistila porušenie tohto zákona alebo ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie uviedla to v zázname. Na základe takéhoto záznamu postupuje obvodná komisia alebo ústredná hodnotiteľská komisia na základe hodnotenia poľovníckej trofeje postupom podľa § 12 rozhodne v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 vyhlášky č. 344/2009 Z.z., či chovateľský zásah bol vykonaný správne alebo nesprávne. Takto postupovala aj hodnotiteľská komisia pri obvodnej poľovníckej komore, ústrednej komisii Kežmarok, keď vydala dňa 24.05.2018 pod sp. zn. XXXX/XX/X a XXXX/XX/X svoje rozhodnutia. To, či vykonala všetky potrebné dôkazy na to, aby vydala predmetné rozhodnutie, to je otázka, ktorou sa musel zaoberať súd pri preskúmaní rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.06.2019, ktoré správnou žalobou napadol žalobca a poukázal pritom v žalobe na dôvody, pre ktoré žiadal preskúmavané rozhodnutia zrušiť.
35. Správny súd vzhľadom na povinnosti správneho orgánu v tomto prípade Slovenskej poľovníckej komory, ústrednej hodnotiteľskej komisie, ktorá mala za povinnosť dôkazy, ktoré predložil prvostupňový správny orgán, ako aj žalobca v odvolaní vyhodnotiť v zmysle príslušných ustanovení Správneho poriadku, ktorý ako už súd uviedol je zákonom, podľa ktorého boli povinné správne orgány postupovať, preskúmal postup stanovený zákonom a dospel k tomu, že žalobné dôvody nie sú spôsobilé na zrušenie rozhodnutí správnych orgánov.
36. Z ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku bezpochyby vyplýva, že správny orgán predtým, ako vydá rozhodnutie vo veci je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním takého to rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Ako už správny súd naznačil vyššie citovanými príslušnými ustanoveniami tak správneho poriadku, ako aj zákona č. 274/2009 Z.z. a Vyhlášky č. 344/2009 Z.z., ktorá je vykonávacou vyhláškou k uvedenému zákonu, správne orgány boli povinné postupovať nielen v zmysle zákona a vykonávacej vyhlášky, ale bezpochyby aj podľa Správneho poriadku. Správne orgány v pôvodnom konaní v zmysle príslušných ustanovení Správneho poriadku nepostupovali, preto krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil rozsudkom 2S/5/2017-64 z 14.12.2017.
37. V tomto konaní správny súd mal z obsahu administratívneho spisu, ako aj vydaných rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a následne rozhodnutia žalovaného, že správne orgány postupovali v zmysle príslušných ustanovení tak zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, ako aj Správneho poriadku a v neposlednej miere aj v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Prešove rozsudku pod sp. zn.: 2S/5/2017-64 zo dňa 14.12.2017. Potom, ako žalovaný zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu po doručení rozsudku Krajského súdu v Prešove a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu, tento listom zo dňa 29.03.2018 oznámil žalobcovi začatie nového konania vo veci nesprávne vykonaného chovateľského zásahu, pričom v súlade s § 3 ods. 1 Správneho poriadku upozornil správny orgán účastníka konania na jeho právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhu do 27.04.2018.
38. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, potom, ako došlo dňa 04.04.2018 k zasadnutiu obvodnej hodnotiteľskej komisie v hodnotiacej časti CHPT OPK Kežmarok za poľovnícku sezónu 2015/2016, ktorá sa pôvodne uskutočnila v dňoch 16.03. až 19.03.2016, k opätovnému zasadnutiu bol spracovaný záznam doplnený prezenčnou listinou. Oznámenie o začatí konania účastníka konania a vlastníka jelenej trofeje F. X. došlo k nazretiu do spisu účastníkom konania po predložení plnomocenstva zo strany právneho zástupcu U..U. D., advokáta. Dňa 25.04.2018 doručil písomné vyjadrenie žalobca a to ako spoločné stanovisko k dvom samostatným konaniam o nesprávne vykonaných chovateľských zásahoch trofejovej zveri uvedených v katalógu pod por. č. 2 a 6 evidovaných na správnom orgáne pod sp. zn.: XXXX/XX a XXXX/XX. Vyjadrenie obsahovalo totožné skutočnosti, ako boli uvádzané v odvolaní následne voči prvostupňovým rozhodnutiam správneho orgánu, pričom poukázal na postup hodnotiteľskej komisie, ako aj na znalecké posudky, ktoré boli vypracované G..O. a znalcom P.. W., F.. V uvedenom vyjadrení žalobca argumentoval poukazom na dôvody uvádzané v jednotlivých znaleckých posudkoch G.. O. a P.. W., F.., pričom vyjadril svoj subjektívny názor na najspoľahlivejšie podklady na určovanie veku jelenej zveri, ktoré podľa neho majú byť zmeny na chrupe počas života jelenej zveri. Poukázal na Budenzovú metódu, ako aj na Schumacherovu metódu. Hodnotiaca komisia pri určovaní veku mala podľa týchto metód pracovať a určiť vek jelenej trofeje.
39. Prvostupňový správny orgán okrem iného uviedol, že v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku bola snaha predsedu obvodnej hodnotiteľskej komisie G..Q. O. po ukončení výstavnej časti chovateľskej prehliadky trofejí dňa 23.03.2016 oboznámiť F. X. s uvedeným odôvodnením záverov hodnotiacej komisie, tento však toto odmietol a za prítomnosti poľovníckeho hospodára PS Úsvit Stará Lesná P.. U. X., predsedu hodnotiteľskej komisie OPK Poprad F. H. predsedovi komisie arogantne. Tento však odmietol vydanie trofejí. Dôvodom bolo arogantné vystupovanie neznámeho člena hodnotiacej komisie OPK Poprad. O dôvody, prečo komisia rozhodla tak, ako rozhodla, F. X. nemal záujem, len trval na tom, že jeleň nie je chovný a že chce jeho trofej. Na to bol predsedom Obvodnej hodnotiteľskej komisie Kežmarok G.. Q. O. upozornený na znenie zákona o poľovníctve, najmä na §23 bod 6 a znenie § 16 bod 7 a 19 vykonávacej vyhlášky č. 344/2009 Z. z. F. X. však trval na svojom s tým, že zákony pozná a trofej si vezme. Na to mu oproti podpisu pod nátlakom 4:1 bola trofej vydaná s polovicou spodnej čeľuste. Druhá polovica spodnej čeľuste zostala na OPK Kežmarok.
Následne z rozhodnutí Obvodnej poľovníckej komisie Kežmarok vyplýva, že k doručenému písomnému vyjadreniu účastníka konania bolo potrebné uviesť, že pochybnosti o dodatočnom vyhotovení záznamu so spätným dátumom mohli vzniknúť starou prezenčnou listinou, ktorá bola omylom priložená k záznamu. Formou spisového záznamu bola dňa 22.05.2018 do spisu zaradená prezenčná listina z opätovného zasadnutia obvodnej hodnotiteľskej komisie z apríla 2018, ktorá nahradila omylom prezenčnú listinu z pôvodného zasadnutia z marca 2016. Účastník konania navrhol nový dôkaz v podobne znaleckého posudku, ktorý však správnemu orgánu v stanovenom termíne nebol predložený. Medzi prílohami vyjadrenia je uvedené iba vyčíslenie trov správneho konania s pripomienkami vychádzajúcimi z tohto znaleckého posudku a preto sa správny orgán nimi nezaoberal. V závere rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na to, že nespochybnil právo účastníka konania nechať si na vlastné náklady a potreby vypracovať znalecký posudok, je však potrebné upozorniť na § 17 ods. 1 vyhlášky č. 344/2009 Z. z. s trofejou a so spodnou čeľusťou v čase nevyhnutnom na vyhotovenie znaleckého posudku disponuje príslušná obvodná komora. Voči predmetným rozhodnutiam, ako už súd uvádzal, podal odvolanie žalobca, ktoré obsahovalo totožné skutočnosti, ako sú uvádzané v podanej žalobe, na ktorú vyššie správny súd detailne poukázal vyššie
40. Na základe uvedeného postupu zo strany správneho orgánu prvého stupňa mal správny súd za to, že postupom, ktorý prvostupňový správny orgán zvolil, postupoval v zmysle právneho názoru vysloveného krajským súdom v zrušujúcom rozsudku 2S/5/2017-64 zo dňa 14.12.2017. Po predložení odvolania, ako aj administratívneho spisu a rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu odvolací orgán Slovenská poľovnícka komora Ústredná hodnotiteľská komisia pristúpila k tomu, že spojila dve konania a to obvodnej hodnotiteľskej komisie Kežmarok sp. zn.: XXXX/XX/X a XXXX/XX/X z 24.05.2018, nakoľko skutkovo súviseli a týkali tých istých účastníkov a následne postupoval odvolací orgán s poukazom na dôvody odvolania v tom smere, že požiadal Národné lesnícke centrum Zvolen o vyhotovenie dvoch znaleckých posudkov za účelom určenia veku jeleňov ulovených F. X. dňa 02.10.2015 a 06.01.2016. Národné lesnícke centrum vyhotovilo znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 17.10.2018, ktorým bol určený vek jeleňa uloveného 02.10.2015 na 4 roky a znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 17.10.2018, ktorým bol určený vek jeleňa na 3 roky. Zároveň uvedené znalecké posudky doručilo právnemu zástupcovi žalobcu a požiadalo o jeho vyjadrenie, teda správne orgán postupoval zákonne.
41. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu a ako aj z rozhodnutia žalovaného, právny zástupca sa k znaleckým posudkom NLC Zvolen vyjadril dňa 10.12.2018, pričom poukázal na zmätočnosť postupu správnych orgánov, nakoľko vlastník trofejí podal dňa 11.06.2018 odvolanie voči prvostupňovým rozhodnutiam a podľa neho chýba racionálne odôvodnenie vyhotovenia znaleckých posudkov NLC Zvolen a zdôvodnenie nesúhlasu so závermi znaleckého posudku G.. O.. Zároveň v odvolaní poukázal žalobca na to, že vzhľadom na existenciu 4 znaleckých posudkov nie je racionálny dôvod na vyhotovenie ďalších prvotných posudkov. Účelom znaleckého ústavu je spravidla odstrániť rozpory medzi dvoma znaleckými posudkami s rôznymi závermi a znalecké posudky NLC Zvolen preto nemajú charakter posudku znaleckého ústavu. Zároveň poukázal na to, že vada spočívajúca v nesúčinnosti, nakoľko správny orgán neuviedol žiadnu lehotu vo výzve na predloženie trofejí k verifikovaniu, čo malo za následok stav, kedy znalec nedisponoval podklady požadovanými k vypracovaniu znaleckého posudku. Okrem iného uviedol, že na vyhotovené posudky ako na novo vyhotovené dôkazy nemožno prihliadať, lebo správny orgán má presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. V závere svojho vyjadrenia uviedol, že znalecké posudky NLC Zvolen nespĺňajú charakter posudkov znaleckého ústavu a ich výpovednú lehotu je preto potrebné posudzovať iba z hľadiska obyčajného znaleckého dôkazu, ktorý bol jednostranne vyhotovený. Poukázal v prvom rade na to, že práve zadanie vyhotovenia znaleckých posudkov NLC Zvolen slúžilo na presné a úplne zistenie stavu veci, pričom ústredná hodnotiteľská komisia chcela a potrebovala získať podklady o veku, ako o určujúcom faktore slúžiacom na rozhodnutie, aby v súlade s kritériami chovnosti určenými pre jednotlivé vekové intervaly jelenej zveri pre danú poľovnú oblasť rozhodla. OHK ani ÚHK nedokáže z plochy rozrezaných zubov voľným okom odčítať počet vrstiev sekundárneho cementu a musí sa v uvedenom spoľahnúť na znalecké posudky. Znalecké posudky NLC Zvolen potvrdili vek určený súdnym znalcom P.. Q. W., F.. Zároveň sa odvolací orgán vyjadril k tomu, že pristupoval k znaleckým posudkom ako ku znalcovi - znalecký ústav a bol určený rozhodnutím ÚHK, o čom bol upovedomený aj majiteľ trofejí, ktorý sa k rozhodnutiu o ustanovení znalca, teda znaleckého ústavu nevyjadril ani ho nenamietal, dokonca prisľúbil súčinnosť, čo je uvedené v bode 13 rozhodnutia žalovaného. Žalobnú námietku o nedostatočnom zistení skutkového stavu preto správny súd považuje za nedôvodnú.
42. Na základe uvedených skutočností, ako aj z obsahu administratívneho spisu, z ktorého bezpochyby vyplýva, že žalovaná na predloženie dôkazu, ako ho označuje žalobca v žalobe, potrebného na vypracovanie znaleckých posudkov NLC Zvolen, žalobcu viackrát vyzvala. To, že správny orgán neuviedol lehotu, v ktorej mal povinnosť žalobcu uvedenú časť trofeje predložiť, nie je chybou vo výzve správneho orgánu, pričom správny súd je toho názoru, že žalobca pokiaľ mal snahu predložiť uvedenú časť trofeje, mal túto bezprostredne správnemu orgánu, ktorý ho na to vyzval, uvedenú časť trofeje predložiť. Uvedené vyplýva aj z výzvy NLC Zvolen, ktorý v čase, keď mal povinnosť vypracovať znalecké posudky za účelom zistenia veku jelenej trofeje, vyzýval žalobcu na predloženie uvedenej spornej časti trofeje, o čom svedčí aj písomná výzva Národného lesníckeho centra Zvolen zo dňa 14.09.2018, ako žiadosť o súčinnosť, ktorá bola doručená žalobcovi 20.09.2018 a právnemu zástupcovi 21.09.2018. V uvedenej žiadosti o súčinnosť Národné lesnícke centrum argumentuje tým, že Slovenská poľovnícka komora Ústredná hodnotiteľská komisia svojou žiadosťou zo dňa 07.09.2018 požiadala znaleckú organizáciu o vyhotovenie dvoch znaleckých posudkov jelenej zveri ulovenej 02.10.2015 a 06.01.2016, a k vypracovaniu ZP je potrebná súčinnosť žalobcu. Na základe uvedeného bol požiadaný žalobca o predloženie druhých polovíc spodných čeľustí z obidvoch jeleňov k ich verifikovaniu k ním už zaslaných čeľustí zo Slovenskej poľovníckej komory, či sa jedná o čeľuste tých istých jedincov, ako aj predloženie trofejí zveri k nahliadnutiu a overeniu ich zhody, pričom je potrebné, aby svoj príchod na znalecký ústav pán F. X. vopred telefonicky ohlásil. Uvedená skutočnosť preukazuje, že žalobca bol viackrát vyzývaný na súčinnosť. Jednak na výzvu prvostupňového správneho orgánu, aby predložil žalobca časti spodných čeľustí sánok jeleních trofejí, bol vyzvaný nielen teda zo strany Slovenskej poľovníckej komory Ústrednej hodnotiteľskej komisie listom zo dňa 17.08.2018, ale aj znaleckou organizáciou NLC Zvolen. Na základe uvedených skutočností preto správny súd s poukazom na závery, ktoré vyslovil v rozsudku pod sp. zn.: 2S/5/2017-64 zo 14.12.2017, ale aj na základe predložených administratívnych spisov, z ktorých vyplýva, že správny orgán po odstránení procesných chýb a to oboznámením žalobcu so všetkými dôkaznými prostriedkami pred vydaním samotného rozhodnutia prvostupňovým správnym orgánom, postupoval v súlade so Správnym poriadkom, ako aj v súlade so zákonom o poľovníctve č. 274/2009 Z. z. Z uvedeného ustanovenia § 19 ods. 1 vyhlášky č. 344/2009 Z. z. bezpochyby vyplýva, že obvodná komisia alebo ústredná hodnotiteľská komisia na základe hodnotenia poľovníckej trofeje postupom podľa § 12 rozhodne, či chovateľský zásah bol vykonaný správne alebo nesprávne. Proti rozhodnutiu komisie sa vlastník trofeje môže odvolať na ústrednú hodnotiteľskú komisiu, ktorá rozhodne o odvolaní na základe znaleckého posudku vypracovaného organizáciou poverenou ministerstvom alebo vypracovaného súdnym znalcom z odboru lesníctvo, odvetvie poľovníctvo. Náklady spojené s vypracovaním posudku uhrádza vlastník trofeje; ak sa odvolaniu vyhovelo, náklady na znalecký posudok vráti vlastníkovi trofeje príslušná obvodná poľovnícka komora. S trofejou spolu so spodnou čeľusťou, v čase nevyhnutnom na vyhotovenie znaleckého posudku, disponuje príslušná obvodná komora. Z citovaného ustanovenia bezpochyby vyplýva, že v čase, keď bolo požiadané NLC Zvolen uvedenou časťou spodnej čeľuste nevyhnutnou na vypracovanie znaleckého posudku nedisponovala príslušná obvodná komora a teda nemohla uvedenú časť predložiť lesníckemu centru. Na základe výzvy mal uvedenú časť čeľustí predložiť žalobca, čo však na výzvu ústrednej hodnotiteľskej komisie, ale ani na výzvu NLC Zvolen nepredložil. Teda zbavil sa povinnosti predložiť uvedenú časť čeľuste a tým zmaril, aby správny orgán mohol bez akýchkoľvek problémov postupovať v zmysle § 19 vyhlášky č. 344/2009 Z. z. Avšak aj napriek uvedeným skutočnostiam znalecké posudky boli vypracované Národným lesníckym centrom s dôkaznými prostriedkami, ktoré mala táto znalecká organizácia k dispozícii. So závermi znaleckej organizácie NLC Zvolen sa v plnom rozsahu stotožnili správne orgány, hlavne ústredná hodnotiteľská komisia s dôrazom na to, že bol určený vek jelenej trofeje v obidvoch prípadoch na vek, ktorý s presným záverom určil aj znalec P.. W., F.. svojimi znaleckými posudkami. Pri svojom závere správny súd o správnosti vypracovania predmetných posudkov NLC Zvolen bezpochyby vychádzal aj z ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, podľa ktorého ustanovenia vyplýva, že znalecký ústav ako právnická osoba je špecializované vedecké odborné pracovisko, ktoré plní funkciu rezortného a metodického centra v odbore znaleckej činnosti na zapísanom zozname. Znalecký ústav vykonáva znaleckú činnosť najmä vo zvlášť obtiažnych prípadoch vyžadujúcich osobitné vedené posúdenie.
43. Podľa ustanovenia § 36 Správneho poriadku, znalci sú osobami, ktoré, ak je potrebné pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca podľa príslušných právnych predpisov. Z uvedeného postupu správnych orgánov bezpochyby
vyplýva, že postupovali tieto v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 až 6 Správneho poriadku, pričom na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť alebo objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Vykonanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.
44. K jednotlivým žalobným námietkam žalobcu správny súd argumentuje tým, že pokiaľ ústav mal vykonať zjednocujúci posudok a nie obyčajný znalecký posudok, keďže išlo o tretiu sériu posudkov danej veci, správny súd zdôraznil, že pokiaľ boli vypracované znalecké posudky Národným lesníckym centrom ako znaleckou organizáciou pre odbor lesníctvo, odvetvia poľovníctvo, uvedený znalecký posudok nebol síce označený ako kontrolný znalecký posudok ústavu, ale tento obsahoval všetky náležitosti, ktoré bezpochyby preukázali vek jelenej zveri. Teda určil vek jelenej zveri na základe Mitchelovej metódy, ktorou sa zisťuje vek ulovenej zveri na priereze vrstvy usadeného cementu medzi koreňmi prvej stoličky N1. Vek sa určí spočítaním ročných vrstiev náhradného cementu prvej stoličky N1 a táto metóda sa v súčasnej dobe považuje za najpresnejšiu a najobjektívnejšiu. Pokiaľ došlo k určeniu veku ulovenej zveri na základe predloženého dôkazného prostriedku a to zo spodnej čeľuste ulovenej zveri, táto bola následne posúdená a vek uloveného jeleňa, ktorého časť spodnej čeľuste bola predložená k znaleckému skúmaniu, bol určený na základe uvedeného G.. G. W., znalcom pre odbor lesníctvo, odvetvie poľovníctvo v zmysle znaleckého posudku zo 17.10.2018 pod číslom znaleckého úkonu XX/ XXXX správne. S poukazom na znalecký posudok č. XX/XXXX došlo k určeniu veku uloveného jeleňa na základe spodnej čeľuste, ktorá bola predložená k znaleckému posudku na tri roky. Uvedené určenie veku jeleňov bolo podľa správneho súdu určené na základe metódy, ktorá aj podľa znalca P.. W., F.. je jednou z najpresnejších a najobjektívnejších metód, ktorou sa skúma vek jelenej zveri. Námietku žalobcu, že išlo o ďalší znalecký posudok a nie kontrolný, správny súd nepovažuje za adekvátnu, nakoľko uvedeným znaleckým dokazovaním Národného lesníckeho centra došlo vlastne k potvrdeniu správnosti znaleckého posudku P..W., ktorý bol vypracovaný znalcom skôr.
45. Žalobca v žalobných námietkach argumentuje závermi znaleckých posudkov G.. O., v tomto prípade aj s poukazom na preukázané konanie uvedeného znalca a jeho vzdanie sa funkcie znalca priviedlo správny súd k spochybneniu uvedených záverov, ako aj následnému stanoveniu veku jelenej zveri v jeho znaleckých posudkoch, ktoré predložil žalobca v rámci odvolacieho konania. Vypracovanie uvedených posudkov sa správnemu súdu javí ako účelové a s dôrazom na samotnú existenciu uvedených posudkov, v danom prípade aj nie veľmi správne a reálne posúdenie veku jelenej zveri zo strany znalca G.. O..
46. Žalobca v žalobe opätovne poukazuje na vypracovanie posledného posudku ako zbytočného, pretože hlavným dôvodom vzniku je rozpor v určení veku jeleňov medzi posudkom G.. O. a P.. W., F.. V tejto súvislosti však správny súd opätovne poukazuje na posledné posudky Národného lesníckeho centra Zvolen, ktoré sa vlastne v celom ponímaní záverov stotožňujú so závermi znaleckých posúdení P.. W., ktorý určil totožne, ako tomu bolo Národným lesníckym centrom Zvolen vek jelenej zveri na 3 a 4 roky. Čo sa týka žalobnej námietky žalobcu, že uvedený znalecký posudok bol zbytočný, správny súd je opačného názoru, pretože znalecké posudky Národného lesníckeho centra len potvrdili správnosť posudkov P.. W., ktorý okrem iného sa po výzve ústrednej hodnotiteľskej komisie v predmetnej veci ešte vyjadril svojim písomným stanoviskom zo dňa 13.04.2017, v ktorom sa plne venoval záverom dôkazov, na základe ktorých dospel k záveru pri určení veku jelenej zveri.
47. K žalobnej námietke, že nemohol žalovaný potvrdiť prvostupňové rozhodnutie, keďže nemal dostatok relevantných dôkazov v tom rozsahu, že žalobca namietal posudky určujúce vek 5 a 6 rokov a 3, 4 roky a 3, 4 roky, ktoré predsa nijako nepotvrdili záver hodnotiacej komisie, ktorá pôvodne určila vek jeleňov na 3 a 3 roky. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že hodnotiaca komisia určila vek jeleňov voľným okom bez využitia príslušných metód, pričom hodnotila všetky skutočnosti, ktoré mala v čase svojho hodnotenia k dispozícii. Záver hodnotiacej komisie preto nemožno brať ako stopercentnú, pretože hodnotiaca komisia nemala také možnosti pri hodnotení, ako má znalec. Na základe uvedeného preto považuje správny súd uvedenú žalobnú námietku za nedôvodnú. Poukazuje v prvom rade na to, že znalecké posudky P.. W. a NLC Zvolen bezpochyby vychádzajú z aplikácie príslušných metód, na základe ktorých znalci bezpochyby preukázali vek ulovenej jelenej zveri, čo správny súd nemohol spochybňovať.
48. Správny súd zdôrazňuje, že vo vzťahu k postupu žalobcu v priebehu celého správneho konania, v ktorom ak by bol žalobca spolupracoval a reagoval na opakované výzvy za účelom umožnenia a sprístupnenia dolnej časti čeľuste ulovených trofejí na chovateľskú prehliadku, pritom jeho postup považuje správny súd doslova za rozpor s postupom uvedeným v zákone o poľovníctve č. 274/2009 Z. z., v spojení s vyhláškou č. 344/2009 Z. z., bolo by konanie ukončené skôr a bez problémov. Žalobca v prvom rade ako člen poľovníckej organizácie mal povinnosť spolupracovať pri nariadenom znaleckom dokazovaní, ktoré bolo realizované či už P.. W. alebo NLC Zvolen. Správne orgán vo svojich rozhodnutiach obsiahlo popisujú celý svoj postup, pričom skutkový a právny stav je v súlade s obsahom administratívneho spisu, ako aj v súlade s príslušnými ustanoveniami tak zákona o poľovníctve, ako aj vykonávacej vyhlášky č. 344/2009 Z. z., v zmysle ktorej správne orgány postupovali, nebol tak priechodný ani dôvod pre zrušenie rozhodnutia z dôvodu § 191 ods. 1 písm. g) S.s.p.
49. Podľa § 12 ods. 1 vyhlášky č. 344/2009 Z. z., pri meraní, vážení a vizuálnom posudzovaní znakov poľovníckej trofeje postupuje hodnotiteľská komisia podľa kritérií chovnosti a podľa bodovacích tabuliek Medzinárodnej rady pre poľovníctvo a ochranu zveri (ďalej len „medzinárodná rada“). Podľa ods. 2, pri hodnotení kvality chovu zveri, ktorý vykonáva poradný zbor za poľovnú oblasť a chovateľská rada za chovateľský celok, hodnotiteľská komisia porovnáva podiel a) lovu samčej zveri v poslednej vekovej triede, b) nesprávneho lovu samčej zveri. Podľa ods. 3, hodnotenie kvality chovu jednotlivých druhov zveri v poľovnom revíri sa označuje stupňom uspokojivá alebo neuspokojivá, pričom záverečné hodnotenie za a) jednotlivý druh sa určí podľa najhoršie hodnoteného kritéria, b) poľovný revír sa vypočíta ako aritmetický priemer hodnotení zveri podľa odseku 2, c) chovateľský celok a poľovnú oblasť sa spracuje ako samostatné hodnotenie podľa sumárnych údajov všetkých poľovných revírov tvoriacich chovateľský celok alebo poľovnú oblasť.
50. Podľa § 13ods. 1 vyhlášky č. 344/2009 Z. z., poľovnícke trofeje hodnotí a) ústredná hodnotiteľská komisia, b) obvodná hodnotiteľská komisia. Podľa ods. 2, kvalifikačným predpokladom člena ústrednej hodnotiteľskej komisie je certifikát medzinárodnej rady o absolvovaní kurzu v hodnotení trofejí. Podľa ods. 3, kvalifikačným predpokladom člena obvodnej hodnotiteľskej komisie (ďalej len „obvodná komisia“) je certifikát Slovenskej poľovníckej komory (ďalej len „komora“).
51. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 344/2009 Z. z., fotografickú dokumentáciu poľovníckej trofeje tvoria fotografie a) trofeje s lebkou po vyvarení s rozmermi 13 cm x 18 cm z pohľadov spredu, z ľavej strany, z pravej strany, b) zobrazujúce spodný pohľad na chrup hornej čeľuste, horný a bočný pohľad na chrup dolnej čeľuste, c) uhynutého, uloveného chorého alebo poraneného celého jedinca trofejovej zveri alebo jeho zvyšku aj s trofejou. Podľa ods. 2, dokumentáciu poľovníckej trofeje získanej cudzincom podľa § 23 ods. 3 zákona a trofeje podľa § 23 ods. 6 zákona tvorí fotografická dokumentácia podľa odseku 1 písm. a) a b) a bodovacia tabuľka poľovníckej trofeje podpísaná dvoma členmi miestne príslušnej obvodnej komisie a pri významnej poľovníckej trofeji podľa § 18 aj jedným členom ústrednej hodnotiteľskej komisie.
52. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 344/2009 Z. z., ústredná hodnotiteľská komisia vykonáva hodnotenie poľovníckych trofejí na národnej výstave alebo medzinárodnej výstave. Podľa ods. 2, ak je posudzovaná trofej, ktorá hodnotením podľa § 12 ods. 2 môže dosiahnuť bodovú hodnotu na úrovni národného rekordu, musia ju posúdiť najmenej traja členovia ústrednej hodnotiteľskej komisie.
53. Podľa § 18 ods. 1 vyhlášky č. 344/2009 Z. z., významnou poľovníckou trofejou je trofej a) jeleňa - od 230 bodov C. I. C., b) daniela - od 205 bodov C. I. C., c) muflóna - od 230 bodov C. I. C., d) srnca - od 180 bodov C. I. C.,
e) diviaka - od 130 bodov C. I. C., f) kamzíka - od 110 bodov C. I. C., kamzice od 105 bodov C. I. C., g) medveďa - od 60 bodov C. I. C., h) vlka - od 44 bodov C. I. C., i) rysa - od 28 bodov C. I. C., j) mačky divej - od 19 bodov C. I. C., k) ostatných - podľa rozhodnutia ústrednej hodnotiteľskej komisie. Podľa ods. 2, za národný rekord uzná komisia medzinárodnej rady zložená zo zahraničných hodnotiteľov a členov ústrednej hodnotiteľskej komisie najsilnejšiu trofej pochádzajúcu z voľného chovu podľa kritérií medzinárodnej rady.
54. Podľa § 19 vyhlášky č. 344/2009 Z. z., obvodná komisia alebo ústredná hodnotiteľská komisia na základe hodnotenia poľovníckej trofeje postupom podľa § 12 rozhodne, či chovateľský zásah bol vykonaný správne alebo nesprávne. Proti rozhodnutiu komisie sa vlastník trofeje môže odvolať na ústrednú hodnotiteľskú komisiu, ktorá rozhodne o odvolaní na základe znaleckého posudku vypracovaného organizáciou poverenou ministerstvom alebo vypracovaného súdnym znalcom z odboru lesníctvo, odvetvie poľovníctvo. Náklady spojené s vypracovaním posudku uhrádza vlastník trofeje; ak sa odvolaniu vyhovelo, náklady na znalecký posudok vráti vlastníkovi trofeje príslušná obvodná poľovnícka komora. S trofejou spolu so spodnou čeľusťou, v čase nevyhnutnom na vyhotovenie znaleckého posudku, disponuje príslušná obvodná komora. Podľa ods. 2, ohodnotenie trofeje sa vyznačí vývrtom s priemerom 3 mm, ktorý sa umiestni na poľovnícku trofej a) raticovej zveri okrem trofeje muflóna, kamzíka a diviaka na zadnú stranu pravej pučnice, b) na trofej muflóna a kamzíka na zadnú stranu pravej rohovej tulajky, pričom treba zasiahnuť vývrtom aj rohovú kosť. Podľa ods. 3, trofeje, ktoré sú vyhodnotené ako nesprávne vykonaný chovateľský zásah, sa na chovateľskej prehliadke umiestnia osobitne a označia nápisom „Nesprávny odstrel“. Podľa ods. 4, poľovnícka trofej raticovej prežúvavej zveri, ktorá pochádza z uhynutej zveri, sa označí podľa odseku 2. Taká poľovnícka trofej sa viditeľne označí na chovateľskej prehliadke slovom „Úhyn“. Pri takejto trofeji sa chovateľský zásah podľa odseku 1 nevyhodnocuje. Podľa ods. 5, na poľovníckej trofeji diviačej zveri a lebkách šeliem sa chovateľský zásah nevyznačuje. Podľa ods. 6, záznam z vykonanej chovateľskej prehliadky obsahuje a) hodnotenie kvality chovu a lovu zveri, b) zoznam hodnotených poľovníckych trofejí, c) zoznam poľovníckych trofejí pochádzajúcich zo zveri celoročne chránenej, d) číselné a slovné výsledky plnenia plánu chovu a lovu podľa druhov zveri, e) nedostatky v plánovaní a plnení plánu chovu a lovu, f) vyhodnotenie správneho a nesprávneho chovateľského zásahu ulovenej zveri, g) percento predložených poľovníckych trofejí podľa druhu zveri z celkového počtu ulovenej trofejovej zveri, h) úroveň ošetrenia poľovníckych trofejí, i) zhodnotenie organizácie a celkovej úrovne chovateľskej prehliadky, j) zoznam poľovníckych trofejí nesprávne ulovenej zveri a nepredložených trofejí s uvedením mena a priezviska poľovníka alebo poľovného sprievodu a adresy jeho trvalého pobytu, k) zoznam trofejí zveri, ktorá bola ulovená v rozpore s ustanovením § 65 zákona.
55. Podľa § 20 vyhlášky č. 344/2009 Z. z., organizátor chovateľskej prehliadky uchováva desať rokov od skončenia chovateľskej prehliadky tieto dokumenty: a) prehľad predložených trofejí podľa poľovných revírov, b) číselný prehľad plnenia plánov chovu a lovu jednotlivých druhov raticovej zveri, c) zoznam trofejí a ich majiteľov, ktoré boli ulovené nesprávne, d) prehľad a evidenciu trofejí s bodovou hodnotou na udelenie medailí C. I. C., e) záznam z chovateľskej prehliadky podľa § 19 ods. 6, ktorý predkladá organizátor chovateľskej prehliadky okresnému úradu do 30 dní po skončení chovateľskej prehliadky, f) fotodokumentáciu trofejí uhynutej alebo poranenej zveri podľa § 14, g) veterinárne potvrdenia o prehliadke ulovenej chorej alebo poranenej zveri, h) písomné potvrdenie poľovníckeho hospodára o úhyne alebo zranení zveri, i) záznamy o love zveri a jej úhyne z jednotlivých poľovných revírov.
56. Z uvedených ustanovení vykonávajúcej vyhlášky bezpochyby vyplýva, že žalobca ako člen Slovenskej poľovníckej komory podľa uvedených ustanovení zákona, ako aj vykonávacej vyhlášky nepostupoval. V priebehu správneho konania, ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, boli zo strany žalobcu obštrukcie, námietky a jeho nespolupráca vyústili v to, že znalci vypracovávali bez spodnej časti uvedených trofejí svoje znalecké posudky, ktoré však aj napriek tejto skutočnosti majú váhu dôkazného prostriedku, o ktorú sa mohli správne orgány vo svojich rozhodnutiach oprieť.
57. Čo sa týka rozhodnutí správnych orgánov tak žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu, správny súd má za to, že napadnuté rozhodnutia popisujú skutkový stav veci, priebeh konania, ako aj uvedené realizované znalecké dokazovania a obsahujú vyslovenie právneho záveru, na základe ktorého správny orgán vo veci rozhodol a to, že postup žalobcu pri odstrele jelenej zveri 05.12.2015, ako aj 06.01.2016 nebol správny.
58. S poukazom na vypracované znalecké posudky Národným lesníckym centrom, znaleckou organizáciou správny súd dospel bezpochyby k záveru, že uvedené znalecké dokazovanie vypracovaním znaleckých posudkov pod č. XX/XXXX a XX/XXXX zo 17.10.2018 bezpochyby preukazuje vek jelenej zveri, ktorú ulovil žalobca v rámci poľovníckej sezóny 2015/2016 za správne. Na záver správny súd argumentuje poukazom na to, že samotné vyčiarknutie znalca G.. O. zo zoznamu znalcov na jeho žiadosť, ako aj podnet na jeho disciplinárne stíhanie vo vzťahu k ním vypracovaných znaleckých posudkov nielen v tejto danej konkrétnej veci spochybňuje jeho dôveryhodnosť, ako aj postup znalca v predmetnom konaní a teda nepochybne aj závery jeho znaleckých posudkov, ktoré žalobca predložil v konaní.
59. Na základe uvedených skutočností s poukazom na vykonané dokazovanie správnymi orgánmi, ako aj s poukazom na vypracované znalecké posudky dospel správny súd k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, bol z uvedeného skutkového stavu vyvodený správny právny záver a svoje rozhodnutia správne orgány aj náležite odôvodnili v zmysle príslušných ustanovení Správneho poriadku. Na základe uvedených skutočností preto správny súd dospel k záveru, že žalobné dôvody podanej žaloby nie sú spôsobilé na zrušenie predmetného rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu. Zrušením rozhodnutia žalovaného, prípadne rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ani formalistickou opravou, či už novým znaleckým dokazovaním vzhľadom na doterajší priebeh správneho konania, ako aj na dobu, ktorá prebehla od samotného odstrelu jelenej zveri, neprinieslo by do uvedeného správneho konania žiadne nové skutočnosti, resp. závery. Z uvedeného preto správny súd dospel k právnemu záveru, že zrušením rozhodnutia žalovaného by vzhľadom na doterajší priebeh správneho konania nedošlo k žiadnej zmene vo vzťahu k právam žalobcu, ktorých porušením argumentoval v žalobe. Z dôvodu hospodárnosti konania, ako aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd žalobu v zmysle ustanovenia § 190 S.s.p. zamietol ako nedôvodnú.
60. S poukazom na uvedené skutočnosti správny súd o trovách konania rozhodol tak, že v zmysle ustanovenia § 167 ods. 1 S.s.p. nárok na náhradu trov konania účastníkom nepriznal, pretože žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaný podľa správneho súdu nenaplnil obsah ustanovenia § 168 S.s.p.
61. Vo veci rozhodol senát k pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak ( ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p.
sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.