Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Cb/20/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci sporu žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, Bratislava, IČO: 35 850 370, právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava

- mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: TERMMING, a.s., so sídlom Jarošova 2961/1, IČO: 35 972 254, právne zastúpený: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Námestie Martina Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625, o zaplatenie 21 210,46 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhrady trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Dňa 30.11.2023 podal žalobca na Okresnom súde Banská Bystrica žalobu o zaplatenie sumy 21 210,46 eura s príslušenstvom.

2. Vo svojej žalobe uviedol, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd. Na základe uzatvorenej zmluvy dodával žalobca žalovanému poskytnuté služby, ktoré žalovanému pravidelne fakturoval. Ceny za dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd sú stanovené rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a sú uverejnené na internetovej stránke spoločnosti www.bvsas.sk. Zmluvy boli uzatvorené na poskytovanie služieb a) a b). Žalobca šetrením zistil, že zo strany žalovaného prichádza k neoprávnenému vypúšťaniu vôd z povrchového odtoku, v dôsledku čoho žalobca vyúčtoval za nezazmluvnenú službu dodatočné nároky. Ku dňu podania žaloby eviduje žalobca nasledovné neuhradené faktúry: faktúra 2211008625 vo výške 2 388,85 eura splatná 27.10.2021 nezaplatená vôbec, faktúra 2211008626 vo výške 2 879,93 eura splatná 27.10.2021 nezaplatená vôbec, faktúra 2211008628 vo výške 3 774,21 eura splatná 27.10.2021 nezaplatená vôbec, faktúra 2211008629 vo výške 2 719,18 eura splatná 27.10.2021 nezaplatená vôbec, faktúra 2211008726 vo výške 2 257,14 eura splatná 29.10.2021 nezaplatená vôbec, faktúra 2211008727 vo výške 2 211,06 eura splatná 29.10.2021 nezaplatená vôbec, faktúra 2211009206 vo výške 2 344,39 eura splatná 10.11.2021 nezaplatená vôbec, faktúra 2211009208 vo výške 2 635,70 eura splatná 10.11.2021 nezaplatená vôbec. Celkový nedoplatok tak predstavuje sumu 21 210,46 eura. Žalobca si preto uplatňuje tiež zákonný úrok z omeškania ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 40,00 eur. Spolu so žalobou žalobca doručil aj Cenník, VOP, Zmluvu č. PZ00015816-007, Zmluvu č. PZ00016184-010, Zmluvu č. PZ00016226-008, Zmluvu č. PZ00016241-007, Zmluvu č. PZ00015979-010, Zmluvu č. PZ00015713-007, Zmluvu č. PZ 00015689-008, Zmluvu č. PZ00015840-010, faktúru 2211008625, faktúru 2211008626, faktúru

2211008628, faktúru 2211008629, faktúru 2211008726, faktúru 2211008727, faktúru 2211009206, faktúru 2211009208.

3. Spolu so žalobou žalobca predložil súdu vyúčtovaciu faktúru č. 3221001207, Odpoveď na reklamáciu zo dňa 30.03.2022, odpoveď na mailovú správu zo dňa 09.05.2022, Zmluvu č. PZ00141828_001, VOP.

4. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vo veci rozhodol platobným rozkazom, sp. zn. , zo dňa 11.12.2023.

5. V odpore žalovaný uviedol, že žalovaný rozparuje výšku pohľadávky ktorú si v návrhu uplatnil žalobca, pričom uviedol prehľad úhrad jednotlivých faktúr: 2211008625 27.09.2021 27.10.2021 433,85 eura,2211008626 27.09.2021 27.10.2021 924,93 eura, 2211008628 27.09.2021 27.10.2021 1819,21 eura, 2211008629 27.09.2021 27.10.2021 764,18 eura, 2211008726 29.09.2021 29.10.2021 302,14 eura, 2211008727 11.10.2021 29.10.2021 256,06 eura, 2211009206 11.10.2021 10.11.2021 389,39 eura, 2211009208 11.10.2021 10.11.2021 680,70 eura. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že v zmluve medzi žalobcom a žalovaným s predmetom plnenia nebola dohodnutá služba „C- odvádzanie a čistenie vôd z povrchového odtoku“. Zmluvy boli uzavreté v roku 2011 a cenník na základe ktorého si uplatňuje sankcie žalobca nebol platný a účinný v čase uzavretia zmlúv. Zároveň vzniesol námietku premlčania nároku, ktorý si uplatňuje žalobca v návrhu. Spolu s odporom doručil prehľad úhrad.

6. K odporu vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného, žalovaný v podanom odpore neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by ho zbavovali povinnosť uhradiť požadovaný nárok.Rešpektujúc zásadu „Iura novit Curia“ žalobca poukázal na základné definície a povinnosti zakotvené o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách (ďalej len „“), konkrétne poukázal na , a , s. 2 ZKV, ZKV, a ZKV. Podľa žalobcu bolo povinnosťou žalovaného zabezpečiť uzatvorenie zmluvy aj na službu c) a jej neuzatvorenie má za následok porušenie zákona. Zoznam služieb, ktoré je možné zazmluvniť je uvedený priamo v čl. I zmluvy. Z predloženej zmluvy je pritom zrejmé, že Žalovaný si zazmluvnil len služby a) a b ) t. j. dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd. Žalobca považuje za úplne logické, ak si žalobca zmluvne (zmluvnou pokutou) pokryje aj prípad, kedy druhá zmluvná strana využíva viac služieb ako bolo zazmluvených. Žalobca má za to, že sa jedná o úplne štandardný postup, kedy sa žalobca zmluvne bráni pred zneužívaním zo strany odberateľov, ktorí si objednajú len dodávku vody ale už neplatia za jej odvádzanie, hoci k nemu reálne dochádza. Tu totiž platí, že ak nie je zazmluvnené odvádzanie odpadových vôd, je len na bdelosti žalobcu, či dokáže sledovať dodržiavanie tohto stavu a existuje predpoklad, že žalobca nedokáže zachytiť celú vzniknutú škodu. Sankcionovanie tohto stavu pevne stanovenou zmluvnou pokutou plní preto nielen prevenčnú ale aj reparačnú funkciu. Žalobca zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. (Uznesenie NS SR z 31. mája 2010, sp. zn. ). Aplikované na sporové konanie o zaplatenie peňažného dlhu, ak žalobca ako veriteľ preukáže právny titul, čo v danom prípade žalobca spoľahlivo preukázal, je potom na žalovanom ako dlžníkovi aby preukázal, že vzniknutý dlh zaplatil alebo že dlh mal byť stanovený v inej výške. Dôkazné bremeno sa v takom prípade presúva na žalovaného napriek tomu, že ide o tvrdenie žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti tiež zdôrazňuje, že vo vzťahu k žalovanému ako právnickej osobe (podnikateľovi) nemá žiadnu poučovaciu povinnosť ohľadom jeho povinností, ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona. Rovnako tak má za to, že žiadna časť uplatneného nároku nie je oslabená námietkou premlčania. Právo na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno považovať za porušenie tohto základného

práva (napr. , ). Žalobca preto zotrváva na podanej žalobe v celom rozsahu a žiada aby jej súd v celom rozsahu vyhovel.

7. Žalovaný dňa 07.02.2024 doručil súdu doplnenie k odporu, pričom toto doplnenie obsahovalo jednotlivé faktúry a k nim priradené výpisy z účtov, ktorými žalovaný mienil preukázať úhradu každej faktúry v časti náhrady škody.

8. Žalovaný dňa 21.02.2024 doručil vyjadrenie žalovaného k žalobe, v ktorom uviedol, že žalobca faktúrami, ktoré priložil k žalobe, vyrubil žalovanému sankciu za neoprávnené vypúšťanie vôd z povrchového odtoku do verenej kanalizácie, za každé odberné miesto vo výške 1 955,00 eur. Odvádzanie a čistenie vôd z povrchového odtoku, teda služba podľa písm. c) však nebola ku dňu vyrubenia sankcie predmetom žiadnej zo zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným, resp. právnym predchodcom žalovaného. Predmetom v tom čase platne a účinne uzatvorených Zmlúv boli len služby podľa písm. a) a b). Žalobca tak nemohol vyrubiť sankciu vo forme zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti žalovaného, ak v prvom rade plnenie takejto povinnosti ani nebolo predmetom zmluvy. Ak by aj zmluvné pokuty vyplývali z porušenia povinností podľa Zmlúv ako tvrdí žalobca (čo žalovaný v plnom rozsahu popiera), tie neobsahovali dohodu o zmluvnej pokute. Zároveň žalobca vyrubil sankcie na základe cenníka platného od 01.11.2021, a to aj napriek skutočnosti, že jednotlivé faktúry boli vyhotovené ku dňu 27.09.2021, 29.09.2021 a 11.10.2021 s lehotou splatnosti pred 01.11.2021. Právna úprava zmluvnej pokuty je obsiahnutá v a . Táto základná úprava platí aj pre obchodno-právne vzťahy s tým, že v týchto vzťahoch sa uplatnia niektoré odchylné ustanovenia obsiahnuté v až . Základná právna úprava obsiahnutá v stanovuje, že ak si strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnú zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý zmluvnou pokutou zabezpečenú povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť, a to aj v prípade, že oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda. Zmluvnú pokutu je možné dohodnúť vždy len v písomnej forme a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. V Zmluvách, ktoré žalobca priložil k žalobe a na základe ktorých vystavil faktúry. Žalovaný opätovne uvádza, že zmluvná pokuta nebola vôbec dohodnutá. Žalobca teda v prvom rade vyrubil žalovanému sankciu vo forme zmluvnej pokuty za služby, ktoré neboli predmetom v tom čase platne a účinných uzavretých Zmlúv medzi žalovaným a žalobcom a v druhom rade si zmluvnú pokutu uplatnil bez existencie písomnej dohody. Žalovaný zároveň uvádza, že náhrady škody v zmysle ust. s poukazom na metodiku výpočtu v zmysle Vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 397/2003 (ďalej len „Vyhláška“) boli uhradené na základe vystavených faktúr v celom rozsahu (viď druhú a tretiu položku žalobcom predložených faktúr). Žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia už v konaní podaním zo dňa 07.02.2024 predložil faktúry a bankové výpisy o ich úhrade. Žalovaný v tejto súvislosti predkladá list žalobcu zo dňa 16.11.2023, ktorým žalobca žalovanému oznámil, že z vystavených (a v tomto konaní žalovaných) faktúr eviduje voči Žalovanému ako neuhradené len čiastky vo výške 1 955,00 eur. Žalobca sa žalobou domáha zaplatenia 21 210,46 eura s príslušenstvom voči žalovanému. Faktúry, ktorými žalobca odvodzuje svoj nárok žalovaný uhradil vo výške 5 570,46 eura, čo preukazuje výpismi z bankového účtu. Žalobcom uplatňovaný nárok je vo zvyšnej časti absolútne nedôvodný a nemožno mu vyhovieť. Žalovaný v tomto vyjadrení ako aj v podanom odpore poukázal na viaceré skutočnosti, ktoré vyvracajú tvrdený nárok žalobcu. Žalobca so žalovaným v čase vystavenia faktúr nemali uzavretú zmluvu na plnenia, za ktorých porušenie by bol žalobca oprávnený sankcionovať žalovaného formou zmluvnej pokuty. Aj keby nárok žalobcu vyplýval z predložených Zmlúv (čo žalovaný v celom rozsahu popiera), zmluvná pokuta musí byť dohodnutá písomne - žalobcom predložené Zmluvy však neobsahujú dohodu o zmluvnej pokute. Žalovaný má za to, že vyššie uvedenými skutočnosťami dostatočným spôsobom preukázal, že tvrdený nárok žalobcu je v plnom rozsahu neoprávnený a nemožno mu vyhovieť. Z tohto dôvodu žalovaný navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Spolu s vyjadrením doručil súdu prehľad stavu zmluvného účtu, VOP.

9. Žalobca doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že zotrváva na svojom tvrdení, že bolo povinnosťou žalovaného zabezpečiť uzatvorenie zmluvy aj na službu c) a jej neuzatvorenie má za následok porušenie zákona. Žalobca poukazuje na to, že zoznam služieb, ktoré je možné zazmluvniť je uvedený priamo v čl. I zmluvy. Z predloženej zmluvy je pritom zrejmé, že žalovaný si zazmluvnil len služby a) a b ) t. j. dodávku vody a odvádzanie odpadových vôd. Žalobca považuje za úplne logické, ak si žalobca zmluvne (zmluvnou pokutou) pokryje aj prípad, kedy druhá zmluvná strana využíva viac služieb ako bolo zazmluvených. Žalobca má za to, že sa jedná o úplne štandardný postup, kedy sa žalobca zmluvne bráni pred zneužívaním zo strany odberateľov, ktorí si objednajú len dodávku vody ale už

neplatia za jej odvádzanie, hoci k nemu reálne dochádza. Tu totiž platí, že ak nie je zazmluvnené odvádzanie odpadových vôd, je len na bdelosti žalobcu, či dokáže sledovať dodržiavanie tohto stavu a existuje predpoklad, že žalobca nedokáže zachytiť celú vzniknutú škodu. Sankcionovanie tohto stavu pevne stanovenou zmluvnou pokutou plní preto nielen prevenčnú ale aj reparačnú funkciu. Podľa časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Žalobca má za to, že zo strany žalovaného neprichádza k spochybňovaniu porušenia jeho povinností ale tento rozporuje len sankciu spojenú s týmto porušením. Hypotéza právnej normy je tou časťou právnej normy, ktorá určuje podmienky a predpoklady, za ktorých sa má aplikovať pravidlo správania uvedené v dispozícii právnej normy. Čiže hypotéza určuje, za ktorých okolností je subjekt povinný sa správať predpísaným spôsobom uvedeným v dispozícii. Hypotézou môže byť napríklad aj predpoklad týkajúci sa subjektu, v tomto prípade Žalovaný ako osoba povinná uzatvoriť so Žalobcom zmluvu. Dispozícia právnej normy obsahuje pravidlo správania subjektu, ktoré musí dodržať, pokiaľ nastanú okolnosti uvedené resp. predvídané hypotézou. Obsahuje konkrétne oprávnenie a konkrétnu právnu povinnosť. Je základnou časťou právnej normy a obsahuje ju bez výnimky každá právna norma. Žalobca vo svojom predchádzajúcom vyjadrení podrobne popísal všetky povinnosti Žalovaného uložené mu zákonom. Sankcia je právnym následkom nedodržania pravidla správania uvedeného v dispozícii. Žalobca podrobne špecifikoval sankciu, ktorú si uplatnil voči žalovanému a má za to, že jej uplatnenie bolo dôvodné. Žalobca opakovane zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. (Uznesenie NS SR z 31. mája 2010, sp. zn. ). Aplikované na sporové konanie o zaplatenie peňažného dlhu, ak Žalobca ako veriteľ preukáže právny titul, čo v danom prípade žalobca spoľahlivo preukázal, je potom na žalovanom ako dlžníkovi aby preukázal, že vzniknutý dlh zaplatil alebo že dlh mal byť stanovený v inej výške. Dôkazné bremeno sa v takom prípade presúva na žalovaného napriek tomu, že ide o tvrdenie žalobcu (porovnaj Uznesenie KS v Žiline, sp. zn. KSZA zo dňa 07.10.2014). Žalobca v tejto súvislosti tiež zdôrazňuje, že vo vzťahu k Žalovanému ako právnickej osobe (podnikateľovi) nemá žiadnu poučovaciu povinnosť ohľadom jeho povinností, ktoré mu vyplývajú priamo zo zákona. Rovnako tak má za to, že žiadna časť uplatneného nároku nie je oslabená námietkou premlčania. Právo na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno považovať za porušenie tohto základného práva (napr. , ). Žalobca preto zotrváva na podanej žalobe v celom rozsahu a žiada aby jej súd v celom rozsahu vyhovel.

10. Na pojednávaní dňa právny zástupca žalobcu uviedol, že sa pridržiava vyjadrení, ktoré boli doposiaľ v konaní zaslané. Predmetný nárok vyplýva z niekoľkých uzatvorených zmlúv, kde bez predchádzajúceho rozporu zo strany žalovaného je jednoznačne možné uzatvoriť, že predmetom zmluvy bolo: bod a) dodávka pitnej vody zvereného vodovodu a písm. b) odvádzanie a čistenie odpadových vôd, žalobca má v tomto smere za nerozporujúcu skutočnosť, že v uvedených zmluvách nedošlo k zazmluvneniu predmetu podľa písmena c), znamená to, že vystavené faktúry, či už v súlade so zmluvou , resp. alebo so je možné považovať zo strany žalovaného odvádzanie odpadových vôd z povrchového odtoku za neoprávnené, nakoľko takáto služba nebola predmetom zmluvy. Žalobca si dovoľuje poukázať na skutočnosť, že žalovaný ako odberateľ je povinný dodržiavať podmienky prevádzkovateľa t.j. žalobcu v súlade so zákonom o verejných vodovodoch a kanalizáciách, rovnako je povinný pri zistení , resp. vedomosti o odvádzaní resp. produkovaní odpadových vôd z povrchového odtoku upovedomiť žalobcu ako prevádzkovateľa a tým pádom rovnako zazmluvniť takýto predmet zmluvy. Žalobca v súlade s takýmito skutočnosťami, kedy na zamluvnených odberných miestach došlo k využívaniu služieb, resp. produkovaniu vôd z povrchového odtoku bez uzavretia zmluvy v súlade so zákonom charakterizoval ako neoprávnené. Táto skutočnosť vyplýva, či už priamo zo zmluvy

VOP , alebo samotného zákona, v neposlednom rade si žalobca dovolí poukázať na skutočnosť, že argumentácia žalovaného o neplatnosti cenníka služieb žalobcu s poukazom na VOP z r. 2010 sa nezakladá na pravde, nakoľko samotné VOP v poslednom článku 12 odkazuje na skutočnosť, že zmena VOP je možná, odvíja sa od skutočnosti, alebo zmien , ktoré nastanú, tým pádom žalovaný ako zmluvná strana bol upovedomený, resp. mal mať vedomosť o tom, že dochádza k zmene VOP, a teda k zarátaniu, resp. uvedeniu cenníka služieb, v zmysle ktorého žalobca konštantne postupuje pri zmluvných vzťahoch, nielen pri určovaní sankcií, ale rovnako i pri určovaní poplatkov za všetky služby , spojené s poskytovaním služieb ako prevádzkovateľa verejnej kanalizácie.

11. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaného uviedol, že sa pridržiava písomných vyjadrení zo dňa 23.12.2003, zo dňa 21.02.2024 a hlavne zo dňa 04.03.2024. Predmetom zmluvy boli iba služby uvedené pod písmenami a) a b), žalobca nemohol vyrubiť sankciu vo forme zmluvnej pokuty za porušenie povinností žalovaného, ak plnenie takejto povinnosti nebolo predmetom zmluvy. Odvádzanie a čistenie vôd z povrchového odtoku - služba pod písmenom c) nebola ku dňu vyrubenia sankcie predmetom žiadnej zo zmlúv, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Zmluvy neobsahovali dohodu o zmluvnej pokute, ktorú je v zmysle príslušných ustanovení a možné dohodnúť vždy iba v písomnej forme. V zmluvách, ktoré priložil žalobca, a na základe ktorých vystavil faktúry, uviedol, že zmluvná pokuta nebola dohodnutá vôbec. Vo vzťahu k zmluvnej pokute považuje ho za absurdný a nemožno sa s ním stotožniť. Je síce pravdou, že zmluvná pokuta plní reparačnú a prevenčnú funkciu, ale iba v prípade, ak je dohodnutá medzi zmluvnými stranami, čo v tomto prípade nenastalo. Žalobca však pripojil k návrhu na vydanie platobného rozkazu VOP, platné až od roku 2017. Zo strany žalovaného boli podaním zo dňa 04.03.2024 doložené VOP z 01.10.2010, a tieto neobsahovali ani cenník,na ktorý sa žalobca odvoláva, ani dohodu o zmluvnej pokute. Poukázal na judikatúru uvedenú v bodoch 12,13 a 14 vyjadrenia žalovaného zo dňa 04.03.2024. Čo sa týka neuhrádzania faktúr, v zmysle ust. ZVV - náhrada škody v zmysle ZV s poukazom na metodiku výpočtu v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 397/2003 ďalej len vyhláška

- boli uhradené žalovaným na základe vystavených faktúr v celom rozsahu. Žalovaný poukazuje na list žalobcu z 16.11., ktorý bol súdu doručený. Je z neho zrejmé, že eviduje voči žalovanému iba neuhradené čiastky vo výške zmluvnej pokuty vo výške 1955,00 eur. Žaloba bola podaná 30.11.2023, žalobca 13.02.2024 doručil pokus o zmier , po časovom úseku troch mesiacov, v ktorom vyzýva žalovaného, že ak neuhradí tieto pohľadávky, tak to postúpi na vymáhanie prostredníctvom právneho zástupcu. Je zrejmé, že jediné, čo nezostalo uhradené, je zmluvná pokuta. Ohľadom tvrdenia žalobcu o vedomosti, že žalovaný mal uzavrieť zmluvy aj podľa písmena c) uviedol, že žalovaný nie je odborne spôsobilou osobou v oblasti vodárenstva. Je paradoxná situácia, že žalobca v priebehu rokov 2011 a 2017 udelil tzv. generálny pardon, kde všetkým odberateľom odpustil aj náhradu škody aj zmluvné pokuty, ak uzavrú zmluvy , tým pádom im budú odpustené zmluvné pokuty. Žalobca žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nárok žalobcu je nedôvodný.

12. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa podstatným obsahom spisového materiálu (žaloba s prílohami, vyjadrenia strán a ich prílohami, vyjadreniami právnych zástupcov na pojednávaní) a zistil nasledovné:

13. Medzi stranami nebolo sporné že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného boli uzatvorené zmluvy ohľadom poskytovania služieb podľa písm. a) (dodávka vody) a b) (odvádzanie odpadových vôd). Medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného však neboli uzatvorené zmluvy ohľadom poskytovania služieb podľa písm. c) - odvádzanie a čistenie vôd z povrchového odtoku zo strany žalovaného. Medzi stranami nebolo sporné vystavenie sporných faktúr, od ktorých žalobca odvodzoval svoj nárok. Napokon, medzi stranami nebola sporná ani úhrada časti faktúr celkovo vo výške 5 570,16 eura strany žalovaného v lehote splatnosti. Medzi stranami zostalo sporným uplatnenie zmluvnej sankcie - zmluvnej pokuty, a to nárok žalobcu v rozsahu 15 640,00 eur, premlčanie. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že netrvá na námietke miestnej príslušnosti súdu.

14. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

15. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

16. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

17. Podľa ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

18. Podľa zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

19. Podľa o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len „“) tento zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií vrátane ich prípojok.

20. Podľa odberateľom vody (ďalej len "") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o dodávke vody s vlastníkom verejného vodovodu a ktorá odoberá vodu z verejného vodovodu na účely konečnej spotreby vody alebo jej ďalšej dodávky konečnému spotrebiteľovi.

21. Podľa prevádzkovateľ verejného vodovodu má právo na úhradu za dodávku vody (ďalej len ""), ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu.

22. Podľa prevádzkovateľ verejnej kanalizácie má právo na úhradu za odvádzanie, prípadne zneškodňovanie odpadových vôd (ďalej len "stočné), ak sa nedohodne, že stočné sa platí vlastníkovi verejnej kanalizácie.

23. Podľa žiadateľ o pripojenie na verejný vodovod sa môže pripojiť na verejný vodovod len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejného vodovodu podľa . Vlastník verejného vodovodu alebo vlastník časti verejného vodovodu, ktorý žiada o pripojenie na iný verejný vodovod, ktorého nie je vlastníkom, môže sa pripojiť na verejný vodovod prevádzkovo súvisiaci len na základe písomnej zmluvy podľa .

24. Podľa žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu sa môže pripojiť na verejnú kanalizáciu len na základe písomnej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd uzatvorenej medzi ním a vlastníkom verejnej kanalizácie, prípadne s prevádzkovateľom.

25. Podľa vlastník stavby alebo vlastník pozemku je povinný pripojiť stavbu alebo pozemok, kde vznikajú odpadové vody, na verejnú kanalizáciu a splniť technické podmienky týkajúce sa najmä miesta a spôsobu pripojenia na verejnú kanalizáciu a uzatvoriť zmluvu o pripojení s vlastníkom verejnej kanalizácie, ak v obci, na ktorej území sa stavba alebo pozemok nachádza, je zriadená a vlastník stavby alebo vlastník pozemku nemá povolenie príslušného orgánu štátnej vodnej správy na iný spôsob nakladania s odpadovými vodami. Vlastník stavby alebo vlastník pozemku, na ktorom bola povolená žumpa, je povinný pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú kanalizáciu, ak je to technicky možné a nevyžaduje si to neprimerane vysoké náklady.

26. Podľa dodávka vody kvalitou, množstvom a tlakom je splnená vtokom vody z verejného vodovodu do vodovodnej prípojky, ak sa vlastník verejného vodovodu a odberateľ nedohodnú inak.

27. Podľa odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou je splnené vtokom odpadových vôd vypúšťaných zo zariadenia producenta do verejnej kanalizácie.

28. Podľa neoprávneným odberom vody z verejného vodovodu je odber bez uzatvorenej zmluvy o dodávke vody alebo v rozpore s takouto zmluvou.

29. Podľa kto neoprávnene odoberá vodu z verejného vodovodu, je povinný nahradiť spôsobenú škodu 16) prevádzkovateľovi verejného vodovodu.

30. Podľa neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie je vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo v rozpore s takouto zmluvou.

31. Podľa kto neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie, je povinný nahradiť spôsobenú škodu 16) prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie.

32. Podľa za odber vody z verejného vodovodu platí odberateľ prevádzkovateľovi verejného vodovodu vodné, ak sa nedohodne, že vodné sa platí vlastníkovi verejného vodovodu. V prípade, že odberateľ nie je konečný spotrebiteľ, vzniká konečnému spotrebiteľovi povinnosť, aby za odobraté množstvo vody zaplatil ovi rozpočítanú čiastku.

33. Podľa Právo na vodné vzniká vtokom vody do potrubia napojeného bezprostredne za meradlom. Ak nie je osadené meradlo, právo na vodné vzniká vtokom vody do hlavného uzáveru pripojeného pozemku alebo stavby, prípadne do uzáveru hydrantu, výtokového stojana, plniaceho miesta alebo hadicového zariadenia; v takom prípade sa vodné stanoví smernými číslami spotreby vody.

34. Podľa ods 9 právo na stočné vzniká pripojením pozemku alebo stavby na verejnú kanalizáciu kanalizačnou prípojkou a uzatvorením zmluvy o odvádzaní odpadových vôd. Pri odvádzaní vôd z povrchového odtoku kanalizačnou prípojkou alebo voľným povrchovým odtokom cez dažďové vpusty, právo na stočné vzniká ich vtokom do verejnej kanalizácie okrem drobných vodných tokov, ktoré už sú zaústené do verejnej kanalizácie.

35. Podľa vyhlášky č. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd, o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a o smerných číslach spotreby vody (ďalej len „“) táto vyhláška ustanovuje a) podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných odpadových vôd do verejnej kanalizácie, b) spôsob výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a spôsob výpočtu množstva vôd z povrchového odtoku odvádzaných do verejnej kanalizácie, c) smerné čísla spotreby vody.

36. Ako už bolo uvedené žalobca sa svojou žalobou domáhal náhrady škody a zaplatenia zmluvnej pokuty titulom neoprávneného vypúšťania vôd z povrchového odtoku. Náhradu škody celkovo vo výške 5 570,46 eura žalovaný nijakým spôsobom nerozporoval. Do konania predložil výpisy z účtov, ktoré jednoznačne preukazovali úhradu jednotlivých súd z náhrady škody z jednotlivých žalovaných faktúr. Úhrady boli vykonané v lehote splatnosti každej jednej faktúry. Vzhľadom na účinné sporovanie úhrady časti uplatňovaného nároku žalobcu zo strany žalovaného, súd žalobcu v časti istiny 5 570,46 eura a príslušného príslušenstva vyhodnotil ako podanú nedôvodne, keď k úhrade časti pohľadávky došlo ešte pred podaním žaloby, a to v lehote splatnosti faktúr. Súd preto žalobu v tejto časti zamietol.

37. Ďalej sa sú zaoberal nárokom žalobcu v časti istiny 15 640,00 eur (8 faktúr x 1 955,00 eur zmluvná pokuta) a príslušenstva. Žalovaný rozporoval nárok žalobcu a jeho možnosť uplatniť si zmluvnú pokutu, čo by zmluvnú sankciu za neoprávnené vypúšťanie vôd z povrchového odtoku. Žalobca argumentoval najmä tým, že je úplne logické, ak si žalobca zmluvne pokryje aj prípad, keď druhá strana využije viac služieb, ako bolo zazmluvnených. Podľa žalobcu ide o úplne štandardný postup, kedy sa žalobca zmluvne bráni pred zneužívaním zo strany ov. Apeluje na bdelosť žalobcu, či dokáže sledovať dodržiavanie tohto stavu a existuje predpoklad, že žalobca nedokáže zachytiť celú vzniknutú škodu. Žalovaný na druhej strane argumentuje tým, že odvádzanie a čistenie vôd z povrchového odtoku nebolo ku dňu vyrubenia sankcie predmetom žiadnej zo zmlúv uzatvorených medzi stranami. Ak by aj zmluvné pokuty vyplývali z porušenia povinností podľa zmlúv, tie neobsahovali dohodu o zmluvnej pokute. Žalovaný ďalej uviedol, že zmluvnú pokutu je možné dohodnúť len v písomnej forme.

38. Súd konštatuje, že zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacim na zabezpečenie zmluvnej povinnosti. Právna úprava obsiahnutá v ustanovení a vyžaduje pre platné dojednanie zmluvnej pokuty, okrem písomnej formy, vymedzenie zmluvnej

povinnosti, ktorá má byť takto zabezpečená a jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu jej určenia. Z povahy zmluvnej pokuty vyplýva, že ide o akcesorický (vedľajší) záväzok, ktorý je viazaný na hlavný záväzok a nesplnenie si povinnosti z neho vyplývajúcej. obligatórne vyžaduje existenciu písomne dohodnutej zmluvnej pokuty, pričom však je potrebné upozorniť, že rovnaká písomná forma sa nevyžaduje od hlavného - zabezpečovaného záväzku, ktorý môže byť uzavretý aj neformálne. Dohodu o zmluvnej pokute takisto možno uzavrieť súčasne s hlavným záväzkom alebo až následne po jeho uzavretí. Keďže zmluvná pokuta má povahu akcesorického záväzku, nikdy nemôže predchádzať uzavretie dohody o zmluvnej pokute uzavretiu hlavného - zabezpečovaného záväzku, keďže v takom prípade by ešte nebolo reálne čo zabezpečovať. Na dôvažok je potrebné podčiarknuť, že ak platne nevznikne hlavný - zabezpečovaný záväzok, nemožno hovoriť ani o platnom uzavretí dohody o zmluvnej pokute. Tam, kde nie je hlavný záväzok, nemôže samostatne vzniknúť a existovať záväzok akcesorický. Bez platného záväzku nemôže dôjsť ani k porušeniu povinností z neho vyplývajúcich. Súd preto uzatvára, že ak teda medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o vypúšťaní a čistení vôd z povrchových odtokov (služba podľa písm. c) - k čomu nedošlo, a táto skutočnosť nebola medzi stranami od začiatku sporná, nemohlo dôjsť ani k platnému dojednaniu o zmluvnej pokute, ktoré malo byť súčasťou zmluvných podmienok tejto zmluvy. S poukazom na absenciu akéhokoľvek dojednania o zmluvnej pokute, tak súd musel žalobu v časti, v ktorej sa žalobca domáhal jej zaplatenia vyhodnotiť ako nedôvodnú. Súd uvádza, že rieši situáciu, kedy pri zistení neoprávneného vypúšťaniu vôd z povrchových odtokov je možné účtovať subjektu náhradu škody, pričom výpočet tejto je upravený vyhláškou. Nemôže teda vzniknúť ani situácia, že je škoda určená nesprávne (č. l. 59 rub) a aj pre takýto prípad je v „zálohe“ zmluvná pokuta, so svojou reparačnou funkciou. Teda zákon pamätá na dôsledky neoprávneného odberu subjektom. V situácii, ak dôjde k porušeniu právnej povinnosti, ako k tomu došlo aj v tomto prípade, keď žalovaný neoprávnene vypúšťal vody z povrchového odtoku, má žalobca ako oprávnený subjekt uplatniť si náhradu škody v zmysle ustanovení . Žalobca s právnym predchodcom žalovaného nemali uzatvorené žiadne zmluvy, ktorým by zazmluvnili služby pod písm. c). Nakoľko takéto zmluvy neboli medzi stranami sporu, resp. s právnym predchodcom žalovaného, uzatvorené neboli, nebola zároveň dojednaná písomne zmluvná sankcia vo forme zmluvnej pokuty v zmysle ustanovení . Nebola medzi stranami ustanovená žiadna zmluvná povinnosť, ktorú by bolo možné sankcionovať zmluvnou pokutou. V súlade s uvedeným má súd za to, že žaloba bola aj časti 15 640,00 eur - zmluvnej pokuty, podaná nedôvodne, keď žalobca si nemohol uplatňovať zmluvnú pokutu pri absencii dojednania zmluvy, a dojednania písomného ustanovenia o zmluvnej pokute.

39. Podľa právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

40. Podľa pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

41. Podľa ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

42. K námietke premlčania vznesenej žalovaným súd uvádza, že tejto nevyhovel, nakoľko mal za to, že žalobný nárok žalobcu premlčaný nebol. Podľa ust. je premlčacia doba štyri roky, pričom zmluvné pokuty boli splatné k 27.10.2021, 29.10.2021, a 10.11.2021. Žalobca dňa 30.11.2023 podal žalobu na súd, čo znamená, že od žaloba bola podaná v lehote 4 rokov a nárok žalobcu premlčaný nebol. Vzhľadom k tomu, že inštitút zmluvnej pokuty nie je upravený normami , súd musí aplikovať normy aj na prípady ustanovenia o zmluvnej pokute v obchodnoprávnych vzťahoch. V však existujú tzv. komplexné úpravy právnych inštitútov obsiahnuté v celom rozsahu v , keď aplikácia je v týchto prípadoch vylúčená, nakoľko odchylná úprava v je komplexnou a vychádza z odlišných princípov ako občianskoprávna úprava. Komplexná úprava určitého inštitútu, napr. premlčania, v je potom nezávislá od úpravy totožného inštitútu v . Ustanovenia až majú v pomere k povahu lex specialis, a nie naopak. Preto súd aplikoval štvorročnú premlčaciu lehotu ustanovenú .

43. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom nedôvodná, nemá oporu v zákone a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

44. Ak sa v odôvodnení súd nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, ; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Zároveň súd uvádza, že do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (, ).

45. Podľa (ďalej len „“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a žalovanému ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalobcovi, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

49. Súd podľa , výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup strany v konaní. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle , a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaná takéto dôvody neuviedla, rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vyššie.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().