Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/72/2023

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v spore žalobcu A. B., nar.XX.XX.XXXX, Karpatská 743/3, 089 01 Svidník proti žalovanému Bytové družstvo Svidník, Karpatská 31, 089 01 Svidník, IČO:00 174 751 vo veci písomného podania žalobcu zo dňa 18.12.2023 označeného ako „Návrh na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti“ v spojení s podaním žalobcu súdu doručeným dňa 17.04.2024 takto

rozhodol:

I. Podanie žalobcu zo dňa 18.12.2023 označené ako „Návrh na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti“ v spojení s podaním žalobcu súdu doručeným dňa 17.04.2024 o d m i e t a .

II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca doručil súdu podanie zo dňa 18.12.2023 označené ako „Návrh na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti“. Z podania žalobcu bolo zrejmé, že má sa jednať o podanie vo veci samej, že mienil ním podať žalobu, avšak nemalo všetky zákonom predpísané náležitosti žaloby. Najväčším jeho nedostatkom bolo to, že v ňom chýbal úplný, presný, jasný, zrozumiteľný a hlavne vykonateľný žalobný návrh, čo je nedostatok bez odstránenia ktorého v konaní nemožno pokračovať. 2. Nedostatok zákonom stanovených náležitostí žaloby bráni jej vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní ( viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.3Cdo 221/2007, ). Ak žaloba neobsahuje základné zákonom stanovené náležitosti, čo je prípad podania žalobcu, má vady, o odstránenie ktorých sa v súčinnosti so žalobcom musí súd pokúsiť postupom podľa .

3. Keďže podanie žalobcu bolo neúplné, neurčité a nezrozumiteľné, v súlade s ust. súd uznesením zo dňa 07.03.2024, č.k.9C/72/2023-21 doručeným žalobcovi dňa 12.04.2024 žalobcu vyzval, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia opravil a doplnil toto svoje podanie tak, aby obsahovalo všetky zákonom stanovené náležitosti. V uvedenom uznesení súd uviedol v čom je podanie žalobcu neúplné, neurčité a nezrozumiteľné a ako treba opravu a doplnenie podania vykonať, pričom vo výroku súd jasne uviedol, že je potrebné aby žalobca opravil a doplnil žalobný návrh ( petit ) - výrok navrhovaného rozsudku tak, aby tento bol presný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný, teda aby uviedol presné znenie požadovaného ospravedlnenia vrátane toho, kde a v akom rozsahu má byť ospravedlnenie urobené/uverejnené a aby presne uviedol ( vyčíslil ) sumu požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

4. Súd poučil žalobcu, že v prípade ak uvedené podanie nebude v určenej lehote riadne doplnené, súd ho odmietne, pričom v odôvodnení jasne a konkrétne uviedol, prečo bez odstránenia nedostatkov podania nebude možné pokračovať v konaní. Súd ho poučil, že bez uvedenia sumy požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy nebude možné vyrubiť správne súdny poplatok zo žaloby a nebude zrejmé voči čomu, akým konkrétnym nárokom sa má žalovaný vlastne brániť. Súd zároveň žalobcu poučil, že horeuvedené nedostatky bránia pokračovaniu v konaní a meritórnemu posúdeniu veci aj preto, lebo

súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu ( ) a nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti než sú navrhované a preto je na žalobcovi, aby jasne a zrozumiteľne formuloval žalobný návrh.

5. Súd v zmysle ust. žalobcu poučil, že má právo v konaní dať sa zastúpiť advokátom, či obrátiť sa na advokáta za účelom kvalifikovanej právnej pomoci pri odstránení vád podania alebo spísaní žaloby so všetkými zákonom predpísanými náležitosťami a poučil ho tiež o práve žiadať Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta.

6. Na uvedené žalobca reagoval podaním súdu doručeným dňa 17.04.2024 v ktorom doplnil svoje označenie o súdom požadovaný dátum narodenia a označenie žalovaného o identifikačné číslo ( IČO), pričom pokiaľ ide o to, čoho sa domáha, uviedol, cit.“ navrhujem aby BD na svoje náklady odstránili označenie vyhradené parkovanie, lebo vytvorili iba prázdne miesto, ktoré nespĺňa žiaden účel, prípadne aby vyznačili vstup vo šírke 1 metra. Chápal by som tento vstup pokiaľ by bol bezbariérový, ale v tomto prípade sa jedná len o porušenie našich práv a obmedzovanie nás pri parkovaní. Ďalej navrhujem, aby BD sa mi verejne ospravedlnilo v našich regionálnych novinách a nemajetkovú ujmu ponechávam výšku sumy ponechávam na rozhodnutie súdu.“

7. Po oboznámení sa s obsahom tohto vyjadrenia žalobcu má súd za to, že žalobca v ňom síce doplnil svoj dátum narodenia a identifikačné číslo žalovaného, tak ako to súd žiadal, avšak hlavný nedostatok svojho podania ( chýbajúci úplný, presný, jasný, zrozumiteľný a hlavne vykonateľný žalobný návrh) neodstránil, práve naopak, len viac svoje podanie znejasnil, keď oproti pôvodnému podaniu navyše uviedol, že žiada aj odstránenie označenia vyhradené parkovanie, prípadne vyznačenie vstupu v šírke 1 metra bez toho, aby napríklad špecifikoval, ako a kde presne ( napr. uvedením čísla parcely a podobne) sa tak má stať, aby bol taký výrok vykonateľný a spôsobilý posúdenia ( vrátane posúdenia podmienok konania, či ide o vec patriacu do právomoci súdu, alebo správneho orgánu keď ani neuviedol, kto mal osadiť dané značenie). 8. Podľa ( ďalej len „CSP“) ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedená nedostatok možno v konaní pokračovať.

9. Podľa ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

10. Z obsahu podania žalobcu možno s určitosťou vyvodiť len to, že jeho vôľou bolo podať žalobu. Absolútne však z podania ani po jeho doplnení nie je zrejmé, o akých konkrétnych nárokoch sa má konať.

11. Súd má za to, že ani po oprave podania nie je možné v konaní o ňom pokračovať, a to o žiadnej jeho časti. Z podania žalobcu doručeného súdu v predloženej podobe ani po doplnení nie je zrejmé, čo sa ním sleduje, a čoho vlastne sa ním žalobca domáha. V konaní tak nemožno pokračovať, lebo nemožno ani len správne vyrubiť súdny poplatok za toto podanie. Podľa položky 7b aktuálneho sadzobníka súdnych poplatkov ( od 01.04.2024), ktorý tvorí prílohu č.1 k o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zo žaloby na ochranu osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy sa platí súdny poplatok 100 eur a 3 % z výšky uplatnenej z nemajetkovej ujmy, najviac 25 000 eur.

12. Žalobca napriek výslovnej výzve súdu, aby presne uviedol ( vyčíslil ) sumu požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch tak neurobil. Uviedol, že ju ponecháva na úvahu súdu, čo nie je možné, lebo takému neurčitému nároku žalovaný nemôže sa kvalifikovane brániť. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. ( časopis Zo súdnej praxe č.23/2002) „Ak sa žalobca domáha splnenia povinnosti v peniazoch, musí byť ním požadovaná suma jasne a presne uvedená v žalobnom návrhu, pretože súd v konaní a v rozhodovaní je ňou viazaný a môže sa od nej odchýliť iba v prípadoch uvedených v ustanovení ( teraz ). Neúplnosť žalobného návrhu spočívajúca v tom, že žalobca neuvedie sumu, zaplatenia ktorej sa domáhal, je podstatnou vadou podania, pre ktorú nemožno v konaní pokračovať, pretože súdu od začatia konania musí byť jasné, o čom má konať a vecne rozhodnúť. Neúplnosť žaloby ako odstrániteľný nedostatok podmienky konania sa musí súd pokúsiť odstrániť v súčinnosti so žalobcom podľa ( teraz )“.

13. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež napr. na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.06.2008 sp.zn.2Cdo/270/2007 podľa ktorého, cit“. Žalobný návrh musí byť, okrem iného, jasný a určitý a musí z neho vyplývať, čoho sa žalobca domáha. V prípade, že sa navrhovateľ domáha svojho nároku žalobou o splnenie povinnosti a predmetom žaloby je peňažné plnenie, musí byť v žalobnom návrhu presne uvedená aj peňažná suma, ktorú navrhovateľ požaduje, t.j. uplatnený peňažný nárok musí byť konkretizovaný, pokiaľ ide o výšku. Súdu totiž od začatia konania musí byť jasné, o čom má konať a vecne rozhodnúť...Treba zdôrazniť, že navrhovateľ nie je zbavený povinnosti podať riadny žalobný návrh ani v prípade, že nemá podklady potrebné pre presné vyčíslenie ním požadovaného peňažného plnenia (tieto sa nachádzajú u odporcu, ktorý nie je ochotný poskytnúť mu súčinnosť) a ani v prípade, že výška peňažného plnenia závisí od znaleckého posudku. Ide teda o podstatnú náležitosť žalobného návrhu, nedostatok ktorej bráni pokračovaniu v konaní. Ak predmetom žaloby o splnenie povinnosti je peňažné plnenie, neúplnosť žalobného návrhu spočívajúcu v tom, že navrhovateľ neuvedie sumu, zaplatenia ktorej sa domáha, treba preto považovať za taký nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať. V takomto prípade je povinnosťou súdu pokúsiť sa neúplnosť žaloby, ako odstrániteľný nedostatok konania, postupom podľa odstrániť. V prípade, že navrhovateľ tento nedostatok neodstráni, neostáva súdu iné, než podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odmietnuť“.

14. Žalobca napriek výslovnej výzve súdu neuviedol ani presné znenie požadovaného ospravedlnenia, čo takisto bráni pokračovať v konaní. Ak žalobca neuvedie presne, určito a zrozumiteľne čoho sa od žalovaného vlastne domáha, ten logicky nemá možnosť sa takej neurčitej požiadavke ani brániť, ale ani ju dobrovoľne splniť, teda uspokojiť žalobcu. V konaní o ochranu osobnosti, ktoré je návrhovým konaním musí byť petit formulovaný presne a ak sa žiada peňažné zadosťučinenie, musí byť uvedené, v akej konkrétnej výške v peniazoch má zadosťučinenie spočívať, pričom požadovaná výška zadosťučinenia tvorí maximálnu čiastku, ktorú súd môže priznať ( k tomu podporne pozri ZSP 1/2001). Uvedené závery podporuje aj právna teória ( viď napr. Veľký komentár k autorov Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. I. – 450, 2. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2019. s.86 komentár k , cit.“ V prípade žaloby je nevyhnutné, aby žalobca presne určil a vyšpecifikoval nemateriálnu ujmu, ktorej kompenzáciu si nárokuje...Ak žalobca požaduje primerané zadosťučinenie nepeňažnou formou, musí v žalobnom petite uviesť presné znenie ospravedlnenia vrátane toho, kde a v akom rozsahu má byť ospravedlnenie uverejnené. Ospravedlnenie nebude súd opravovať...“).

15.Podanie žalobcu nespĺňa tak podstatné zákonom predpísané náležitosti ustanovené v 127 ods.1 a a . Z hľadiska obsahu z podania žalobcu s istotou možno vydedukovať iba to, že toto je vyjadrením nespokojnosti žalobcu so správaním podpredsedu bytového družstva. Podanie ako celok však pôsobí zmätočne, nezrozumiteľne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie namiesto toho, aby z neho bolo jasne a nepochybne zrejmé, čo a na základe čoho sa ním žiada, čo znamená, že nemožno ho akceptovať ako riadnu žalobu spôsobilú meritórneho prejednania.

16. Civilné súdne konanie sporové je dôsledne ovládané tzv. prejednacím princípom. Strany nesú zodpovednosť za vedenie a výsledok sporu, pričom ďalšou charakteristickou zásadou civilného sporového konania je koncentračný princíp, čo znamená, že určité úkony strán musia byť koncentrované do určitého procesného štádia pod hrozbou procesnej preklúzie, teda nemožnosti dané procesné právo uplatniť neskôr. Z ustanovenia ( Ak súd neodmietol žalobu podľa ..., doručí žalobu) pritom jasne vyplýva, že v sporovom kontradiktórnom konaní súd musí trvať na tom, aby všetky základné nevyhnutné náležitosti riadnej žaloby boli bezpodmienečne splnené skôr, ako ju doručí žalovanému. Neskoršie konanie ( procesné štádium) v podobe možnosti uvádzania ďalších skutočností a označovania ďalších dôkazov žalobcom ( v rámci postupu podľa či priamo na pojednávaní podľa a ) už nemá a nesmie slúžiť na odstraňovanie zrejmých, závažných procesných vád žaloby, ale len na obhájenie jej vecnej dôvodnosti a opodstatnenosti. V danom štádiu sa už ďalšími tvrdeniami žalobcu nemajú odstraňovať vady žaloby v tom zmysle, aby súd a žalovaná strana až vtedy zisťovali, čo a prečo vlastne žalobca žiada, ale má sa už len žalobcom uniesť ( alebo neuniesť) bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k nároku, ktorý bol ( bezpodmienečne musí byť) vymedzený, riadne individualizovaný a odôvodnený už v žalobe. „Žalobca je povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať. Predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd, ale žalobca ako tzv.“dominus litis“ ( Citované z Veľký komentár k - Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový

poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 478 s). Platí totiž dispozičný princíp, súd je viazaný žalobou, preto nesmie priznať žalobcovi niečo iné ako požaduje, ale ani priznať mu síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu ( z iného skutku) než ktorý bol predmetom konania ( Najvyšší súd ČR sp.zn.33Cdo 3311/2009).

17. Neunesenie bremena tvrdenia ako dôvod pre zamietnutie žaloby je potrebné odlišovať od nedostatočného určenia, čo vlastne má byť jej predmetom, o čom má súd rozhodnúť, ktoré je dôvodom pre odmietnutie žaloby. Aj na to, aby súd po podaní žaloby vedel posúdiť, či ide o zmenu žaloby podľa je logicky nevyhnutné, aby vedel, aký nárok sa vlastne žalobou uplatňuje.

18. Prvoradou úlohou všeobecných súdov a zmyslom civilného súdneho konania je nachádzanie (hľadanie) hmotného práva a spravodlivé riešenie sporov medzi stranami. S touto požiadavkou sa žalobca obracia na súd s návrhom na začatie konania (žalobou), a to isté očakáva a má na to právo aj strana žalovaná, ktorá požíva rovnaké ústavné právo na súdnu ochranu ako žalobca. Proces skúmania náležitostí žaloby a odstraňovanie jej vád preto musí byť na jednej strane veľmi dôsledný, ale zároveň citlivý, nesmie byť prepiato formalistický, aby neobmedzoval základné právo žalobcu na súdnu ochranu ( viď napr. nálezy Ústavného súdu SR sp.zn. a ). Nesmie byť ale ani preferenčný, porušovať zásady rovnosti strán sporu a zásady kontradiktórnosti. Pri odstraňovaní vád podania neprípustné je preferenčné zaobchádzanie, ktoré by bolo bezdôvodným zvýhodňovaním jednej strany sporu.

19. Súd ďalej považuje za žiaduce v rámci formulovania všeobecných východísk, ktoré mali vplyv na právny základ jeho rozhodovania o podaní žalobcu zvýrazniť, že samotná zákonná procesná úprava prešla v posledných rokoch podstatnými zmenami, ktoré mali dopad aj na posudzovanie náležitostí žaloby a odstraňovanie vád podaní, pričom novou procesnou úpravou reprezentovanou účinným od 01.07.2016 zákonodarca zásadne, úmyselne a cielene zmenil koncepciu civilného procesu v tom zmysle, že zaviedol dôslednú koncentráciu procesu, zvýšil požiadavky na procesnú aktivitu sporových strán a tak samé strany sporu ( nie súd) sú procesne zodpovedné za výsledok sporu a znášajú sankčné dôsledky svojej procesnej pasivity ( na čo treba pamätať aj pri aplikácii judikatúry vychádzajúcej z procesného právneho stavu účinného do 30.06.2016 ).

20. Právnym predpisom ktorým sa v podmienkach SR riadilo civilné súdne konanie do 30.06.2016 bol ( ďalej len „Osp“). Ten až do 31.8.2003 postup odstraňovania vád podania súdom a následky ich neodstránenia upravoval tak, že ak sa napriek výzve súdu podanie neopravilo alebo nedoplnilo a v konaní nebolo možné pre tento nedostatok pokračovať, súd konanie zastavil, pričom proti uzneseniu o zastavení konania nebolo v zmysle prípustné odvolanie a keďže išlo o prvostupňové rozhodnutie, nebolo prípustné ani dovolanie. Za účinnosti práve takejto, pre žalobcov veľmi prísnej právnej úpravy ( ktorú neskôr sám zákonodarca označil za rozpornú s ) boli vydané nálezy Ústavného súdu SR sp.zn. a , čo je pri korektnom a úplnom odkazovaní na ne v podmienkach súčasnej ( podstatne zmenenej) procesnej právnej úpravy nevyhnutné spomenúť. Nehovoriac o tom, že nový procesný kódex na rozdiel od ako už bolo uvedené zaviedol úplne novú koncepciu konania, keď úplne opustil princíp materiálnej pravdy a zaviedol striktne princíp kontradiktórnosti sporového konania a prejednací princíp -zásady formálnej pravdy a jasne zvýšil nároky na kvalitu samotnej žaloby. Zákonom číslo 353/03 Z.z. bola zákonná úprava odstraňovania vád podania v počnúc dňom 1.9.2003 zmenená tak, že ak účastník podanie neopravil alebo nedoplnil a pre uvedený nedostatok nebolo možné v konaní pokračovať, súd odmietal podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Proti uzneseniu o odmietnutí podania vzhľadom na zmenu už bolo odvolanie prípustné. Podľa dôvodovej správy k uvedenému zákonu táto zmena vyvolaná bola tým, že dovtedy platná právna úprava, na základe ktorej nebolo prípustné odvolanie proti uzneseniu súdu, ktorým zastavil konanie ak sa napriek výzve podanie neopravilo alebo nedoplnilo, bola v rozpore s . V praxi dochádzalo k situáciám, keď sudca zastavil konanie aj z dôvodov, ktoré nemali oporu v zákone. Posudzovanie otázky či účastník reagoval na doplnenie svojho podania podľa požiadaviek súdu v celom rozsahu môže byť poznačené subjektívnym názorom príslušného sudcu. Z uvedeného dôvodu zákonodarca zaviedol, aby v prípade, ak súd prvého stupňa považuje doplnenie návrhu za nedostatočné, rozhodol odvolací súd, ktorý uznesenie o odmietnutí potvrdí alebo zruší, ak doplnenie bude považovať za úplné. K ďalšej zmene , a to zavedením možnosti, aby v prípade ak

bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením ktorým bol podávateľ vyzvaný na odstránenie jeho vád najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu mohol rozhodnúť súd, ktorý ho vydal. Od účinnosti uvedeného zákona teda podávateľ podania má v podstate až 3 možnosti na správne, riadne, zákonu zodpovedajúce uvedenie všetkých náležitostí podania, čo platí aj v súčasnosti, keďže v prevzal túto úpravu.

21. Podľa všeobecnej časti dôvodovej správy k novému „Jedným z hlavných cieľov predkladateľa bolo zabezpečiť dôslednú koncentráciu procesu a dôležitou obsahovou zmenou, ktorá je spôsobilá prispieť k efektívnemu a rýchlemu konaniu, je i zvýšenie požiadaviek na procesnú aktivitu sporových strán, a s tým spojenú procesnú zodpovednosť so sankčnými dôsledkami v prípadoch procesnej pasivity. Pre prípad, že strana lehotu zmešká a úkon neurobí, stratí možnosť úkon urobiť neskôr ( tzv. procesná preklúzia)“. Pokiaľ ide o zákonné náležitosti žaloby, nemožno prehliadnuť, že zatiaľ čo úprava v uvádzala, že zo žaloby muselo byť zrejmé "čoho sa navrhovateľ domáha", nová právna úprava už žalobný návrh - petit - vyžaduje ako povinnú náležitosť žaloby. teda v porovnaní s predošlým procesným predpisom zásadným zvýraznením kontradiktórnosti konania a zásady formálnej pravdy ( viď napr. článok 8 a 9 základných princípov), výslovným zakotvením princípu koncentrácie konania, zákazom pre súd vykonávať dôkazy, ktoré strany nenavrhli, či výslovnou úpravou, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy ( ), ako aj výslovným normatívnym zakotvením, že aj podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe je zmenou žaloby ( ) jasne zvýšil nároky na „kvalitu žaloby“ a jej náležitého odôvodnenia v tom zmysle, že je nutné trvať na tom, aby už žaloba obsahovala dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností, aby petit žaloby logicky z nich vyplýval, neodporoval im, bol s nimi v súlade, aby žalovaný už pri doručení mu žaloby od začiatku jasne, určito a zrozumiteľne vedel čo a prečo sa od neho žiada, aby sa mohol riadne brániť voči uplatnenému nároku, keďže v zásade má na to k dispozícii len 2 písomné vyjadrenia ( vyjadrenie k žalobe a duplika, viď ) a následne by súd vec mal rozhodnúť na jedinom pojednávaní ( ).

22. V zásade teda platí, že všetky zákonom vyžadované náležitosti podania má toto obsahovať už v čase jeho doručenia na súd (vychádzajúc z o zbierke zákonov Slovenskej republiky a tam obsiahnutej nevyvrátiteľnej domnienky o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov, teda že o všetkom, čo bolo v Zbierke zákonov uverejnené platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka). Ak tomu tak nie je a podanie má vady ktoré bránia jeho prejednaniu, súd postupom podľa 129 ods.1 a 2 vyzýva na opravu a doplnenie podania s povinnosťou riadne uviesť, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, ako ho treba doplniť alebo opraviť s poučením o možnosti podanie odmietnuť ( druhá možnosť uviesť správne náležitosti podania). Ak sa tak nestane a pre nemožnosť pokračovať v konaní je podanie odmietnuté, jeho podávateľ má stále možnosť ( v poradí tretiu) vady podania v súlade s výzvou súdu opraviť alebo doplniť najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, pričom v takom prípade súd, ktorý vydal uznesenie o odmietnutí podania o odvolaní proti uzneseniu o odmietnutí podania môže rozhodnúť sám, zrušiť uznesenie a pokračovať v konaní.

23. Nemožno tiež opomenúť, že zatiaľ čo žalobca v prípade odmietnutia jeho podania má možnosť podať opäť riadnu novú žalobu, žalovaný, ktorý by sa mal brániť voči neúplnej a nezrozumiteľnej žalobe možnosť ďalšieho konania nemá.

24. Ústavný súd SR v uznesení sp.zn. uviedol, že súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu sú rozhodnutia, ktorými ústavný súd prikazuje posudzovať žalobný návrh prísne, aby mohlo byť riadne rozhodnuté vo veci, ale nie prehnane formalisticky (, , ). V inom svojom rozhodnutí ( viď Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 20. júna 2018) k odstraňovaniu vád podania súdom uviedol, že odstránenie vád podania zo strany súdu nie je inštitút, ktorý by mal slúžiť na odstránenie pochybení žalobcu, ktoré nebránia prejednaniu a rozhodnutiu vo veci. Jeho účelom ale nemôže byť ani „pomoc“ súdu adresovaná strane konania smerujúca k takej úprave jej postupu vo veci, aby bola v konaní úspešná.

25. Všetko vyššie uvedené možno teda zhrnúť tak, že postup súdu pri odstraňovaní vád podania musí byť taký, aby mu umožnil vyhnúť sa obidvom extrémom a excesom. Teda na jednej strane prepiatemu

formalizmu a tým odopretiu práva na súdnu ochranu vo vzťahu k žalobcovi a na druhej strane porušeniu práva na súdnu ochranu žalovaného tým, že mu doručí nezrozumiteľnú, nejasnú žalobu, voči ktorej sa mu ukladá brániť hoci z nej nebude vôbec vedieť čo a prečo sa od neho chce. Súd musí rešpektovať ústavný princíp rovnosti účastníkov, nestrannosť súdu a s tým spojenú povinnosť súdu postupovať bez narušenia procesnej rovnováhy medzi stranami sporu. Súd nesmie opomenúť, že strany sporu majú v konaní rovnaké postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany okrem prípadu, ak si povaha prejednávanej veci ( spory s ochranou slabšej strany, čo nie je tento prípad) vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu ( základných princípov ).

26. Nie všetky nedostatky podania sú nedostatkami, ktoré bránia v konaní pokračovať. Nedostatkom, ktorý bráni riadnemu pokračovaniu v konaní je však aj podľa rokmi ustálenej súdnej praxe vždy vada podania pre ktorú nie je zrejmé, čoho sa podávateľ domáha ( podporne napr. Občanský soudní řád, komentář, I. díl, JUDr. Handl, JUDr, Rubeš, Praha 1985, strana 253). Predmet sporu je vymedzený pomocou dvoch znakov, a to 1/ pomocou požadovaných účinkov súdneho rozhodnutia vyjadrených žalobným petitom a 2./ pomocou skutkového základu a na to, aby bolo zrejmé, čo je predmetom sporu musia byť splnené obidva znaky. Nestačí teda ak podanie obsahuje len petit, ktorý síce sám osebe bude perfektný, vykonateľný, určitý a zrozumiteľný, avšak bude k nemu absentovať opísanie rozhodujúcich skutočností, tak isto ako nestačí uviesť len rozhodujúce skutočnosti, ak k nim chýba petit, ktorý by z nich logicky vyplýval.

27. V zmysle v spojení s obligatórnou náležitosťou žaloby je okrem iných presné, určité a zrozumiteľné označenie, čo sa ňou sleduje a žalobný návrh. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci sp.zn. „tak ako súd nie je spôsobilý konať a rozhodnúť o podaní, z ktorého nevyplýva návrh na rozhodnutie (absencia petitu), rovnako nie je spôsobilý rozhodovať ani o navrhovanom petite, ak nie je náležite odôvodnený (absencia odôvodnenia), ktoré zložky návrhu, t. j. petit aj jeho odôvodnenie, je nevyhnutné vnímať a posudzovať v ich vzájomnom súzvuku a jednote ako zložky jednoliateho celku (návrhu na začatie konania). Pri posudzovaní náležitostí podania je ich splnenie potrebné posudzovať s prihliadnutím na znenie podania ako celku, ktorého jednotlivé elementy sa navzájom dopĺňajú. Avšak v prípade zistenia súdu o nejasnosti, neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti podania, prípadne niektorej jeho zložky v kontexte celého podania, súd vyzve navrhovateľa, aby tieto nedostatky doplnil alebo opravil s poučením, že v prípade neodstránenia týchto nedostatkov, kvôli ktorým nebude môcť pokračovať v konaní o podaní, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, takéto podanie odmietne. Nepochybne presný, určitý a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu na začatie konania, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré navrhovateľ sledoval podaním návrhu na začatie konania, a motívy, dosiahnutie ktorých navrhovateľ vyjadril a zdôvodnil aj v odôvodnení svojho návrhu. Neúplnosť, nezrozumiteľnosť alebo nesprávnosť petitu, ktorý nekorešponduje so zvyškom návrhu, najmä s jeho odôvodnením, spravidla zakladá prvotnú nemožnosť súdu pokračovať v konaní, kým sa tento návrh neopraví alebo nedoplní, a to na základe výzvy konajúceho súdu“.

28. S poukazom na vyššie uvedené podľa názoru súdu v tu súdenej veci podanie žalobcu ani po jeho doplnení neumožňuje určenie, čoho sa ním žalobca domáha, aké rozhodnutie má súd vlastne vydať, úplne zjavne tu chýba zo strany žalobcu jednoznačné vymedzenie požadovaného nároku, teda individualizácia, nezameniteľnosť nároku, teda tie skutočnosti, ktoré nie sú rozhodné pre unesenie bremena tvrdenia, ale pre samotné vymedzenie nároku žalobcu. Chýba tak absolútne základná náležitosť podania na to, aby sa žalovaný k takému podaniu a nároku mohol vôbec relevantne vyjadriť s poukazom na jeho procesné práva a povinnosti a právo na spravodlivý proces v tomto kontradiktórnom konaní. Problém nie je v tom, ak žalobca v žalobe nesprávne právne kvalifikuje svoj uplatnený nárok, dokonca vôbec v žalobe nemusí uviesť titul na základe ktorého ho uplatňuje. Bezpodmienečne však musí v žalobe uviesť také jej zdôvodnenie a petit, na základe ktorých súd ( a následne aj žalovaný po doručení mu žaloby) budú vedieť, z akého titulu a aký nárok sa vlastne uplatňuje, čo tu žalobca neurobil.

29. „Súd nie je orgán, ktorého úlohou je tvoriť skutkovú podstatu právneho problému a tak konštruovať spis zo skutkových a právnych útržkov označených účastníkom. Len riadnym spôsobom v žalobnom návrhu vymedzený predmet konania predstavuje dostatočne spôsobilý základ pre vecné prejednanie a

rozhodnutie žaloby. Z podaní žalobcu súd nezistil, čoho sa žalobca konkrétne domáha a čo by mohlo byť predmetom tohto konania ( uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn.20Co/177/2018).

30. Súd dôsledne skúmal, či nie je možné pokračovať v konaní o podaní, alebo aspoň o časti podania žalobcu, pričom dospel k záveru, že to možné nie je. Tu bez akýchkoľvek pochybností podanie žalobcu ani po jeho doplnení nie je zrozumiteľné a určité, nie je z neho zrejmé, čoho sa ním žalobca domáha, aké rozhodnutie má súd vydať, o podaní žalobcu preto nemožno konať a pokračovať. Preto súd nemal inú možnosť než podanie žalobcu odmietnuť. Súd si nemôže a nesmie za žalobcu domýšľať, aké právne účinky má vyvolať jeho podanie, ani ho opätovne vyzývať na odstránenie vád, keďže ich neodstránenie po výzve súdu je dôvodom na odmietnutie podania. Práve opačný postup súdu by mohol spôsobiť porušenie zásady rovnosti strán sporu a zásady kontradiktórnosti. Išlo by o preferenčné zaobchádzanie, ktoré by bolo bezdôvodným zvýhodňovaním jednej strany.

31. Podanie žalobcu je napriek uzneseniu súdu podľa a následnému vyjadreniu žalobcu, nezrozumiteľné, nie je zrejmé, čoho sa ním žalobca domáha, pritom ide o nedostatok, bez odstránenia ktorého nemožno v konaní pokračovať. Uvedené neumožňuje súdu ani len realizovať prvotné úkony, ako sú vyrubenie súdneho poplatku za žalobu a úkony v zmysle , nakoľko možnosť zaujať relevantné stanovisko k žalobe vyžaduje predovšetkým vedomosť, čo sa ňou vlastne žiada. Vzhľadom k tomu, že žalobca svoje podanie napriek výzve súdu nedoplnil tak, aby toto malo zákonom požadované náležitosti a bolo možné v konaní o ňom pokračovať, v súlade s ust. súd podanie žalobcu odmietol.

32. Odmietnutie podania nebráni žalobcovi podať riadnu, novú žalobu so všetkými požadovanými náležitosťami.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. . nemá osobitnú úpravu pre rozhodovanie o trovách konania v prípade, ak sa odmieta podanie. Keďže však v tomto prípade vzniká obdobná situácia ako pri zastavení konania, pretože vo veci sa meritórne nekoná, rozhodol súd o náhrade trov konania podľa ust. . Pre odmietnutie podania žalobcovi náhradu trov konania priznať nemožno a nakoľko žalovanému doposiaľ žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, súd nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov tohto konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.