Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41CoR-2-2021.pdf
PDF · 156.08 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoR/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej v právnej veci žalobcu 1/ Y. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, XXX XX U., žalobcu 2/: MIRELAX, s. r. o., so sídlom Šelpice 80, 919 09 Šelpice, IČO: 50 188 992, obaja zastúpení Mgr. Ing. Jurajom Trokanom, advokátom so sídlom Vajanského 10, 917 01 Trnava, IČO: 42 403 375, proti žalovanému: GAWEX s. r. o., so sídlom Skladová 2, 917 01 Trnava, IČO: 44 374 763, zastúpenému Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Kpt. Jaroša 29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cr/1/2020-116 zo dňa 5.novembra 2020 takto
rozhodol:
I.Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cr/1/2020-116 zo dňa 5.novembra 2020 potvrdzuje.
II. Žalovaný má voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamietol, zamietol návrh žalobcov 1/ a 2/ na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ vo výške 100%.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca 1/ a žalobca 2/ sa prostredníctvom svojho spoločného právneho zástupcu domáhali žalobou doručenou súdu dňa 09.03.2020, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný v konaní č. R 64/2019 v Martine dňa 13.01.2020, rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, LL.M., so sídlom Jilemnického 30, Martin, v rozhodcovskej veci žalobcu GAWEX s.r.o., Trnava,, zastúpeného právnym zástupcom AK KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Trenčín proti žalovanému 1/ MIRELAX, s.r.o., Šelpice a žalovanému 2/ Alaxin Miroslav, bytom Šelpice 80, Šelpice, obaja právne zastúpení Mgr. Ing. Juraj Trokan, advokát, Trnava v konaní o zaplatenie 26.352,50 eur s príslušenstvom. Zároveň žalobcovia navrhli i odložiť vykonateľnosť napádaného rozhodcovského rozsudku. Svoj nárok odôvodnili tým, že žalobca 1/ nikdy so žalovaným neuzavrel rozhodcovskú zmluvu. Žalobca 2/ so žalovaným podpísal rozhodcovskú zmluvu, a to v čl. III Dohody o neuznaní záväzku č. 1047/2019 zo dňa 22. 10. 2019, avšak tejto rozhodcovskej doložky v uvedenej dohode si nebol pri podpise vedomý a považuje ju preto za neplatnú. Tvrdil, že dohodu podpisoval pod nátlakom žalovaného. Rovnako tvrdil, že žalobca 2/ nebol vôbec oboznámený s rozhodcovskými pravidlami a tieto ani neboli súčasťou tejto dohody. Žalobcovia tvrdili, že žalobcovi 1/ v rozhodcovskom konaní nebolo doručené uznesenie o začatí rozhodcovského konania, ktorým ho súd vyzval na vyjadrenie sa k žalobe, ani žaloba a teda nemohol sa žalobca 1/ k nej vyjadriť. Žalobcovi 2/ v rozhodcovskom konaní bolo doručené uznesenie o začatí rozhodcovského konania, ktorým ho súd vyzval na vyjadrenie k žalobe, avšak tvrdil, že prílohou tohto uznesenia nebola žaloba a teda nemal sa k čomu vyjadriť. Tvrdil, že v dôsledku doručenia žalobcovi 2/ uznesenia bez príloh
požiadal svojho právneho zástupcu, aby prevzal ich zastúpenie v rozhodcovskom konaní a žalobca 2/ prostredníctvom tohto zvoleného zástupcu požiadal o doručenie všetkých dokumentov. Žalobcovia tvrdili, že ich právnemu zástupcovi bol dňa 25. 01. 2020 doručený e-mail z adresy arbitraz@arbitraz.sk, prílohou ktorého bola nepodpísaná kópia rozhodcovského rozsudku a informácia, že rozsudok mal byť doručovaný poštou s tým, že doručený nebol. Okrem toho e-mail vo svojej časti obsahoval text, z ktorého vyplýva, že dňa 23. 12. 2019 o 16.10 hod. bola právnemu zástupcovi žalobcov doručovaná e- mailom žaloba s prílohami, ktorú skutočnosť žalobcovia popierajú. V tomto smere poukazujú na ust. § 25 ods. 4 Zákona č. 244/2002 Z. z., podľa ktorého elektronické doručovanie súdnych dokumentov, teda aj uznesenia o začatí rozhodcovského konania, výzvy na vyjadrenie sa k žalobe s prílohou, je vylúčené. Na základe týchto skutočností mali za to, že rozhodca vykonal rozhodcovské konanie napriek skutočnosti, že žalobcom nedoručil žalobu. Rozhodca konal proti žalobcovi 1/, ktorý neuzavrel rozhodcovskú zmluvu ani jej podobnú zmluvu so žalovaným, pričom rozhodca zaviazal v rozhodcovskom rozsudku oboch žalobcov na plnenie na základe Dohody o neuznaní záväzku zo dňa 22. 10. 2019. Žalobca 1/ podľa neho nebol účastníkom dohody o neuznaní záväzku. Na základe týchto skutočností mali za to, že ich podaná žaloba je dôvodná. Na svoje tvrdenia pripojili rozhodcovský rozsudok, rozhodcovské uznesenie, e-mailovú komunikáciu, Dohodu o neuznaní záväzku č. 1047/2019 s prílohou.
3. Žalovaný mal za to, že žiaden z dôvodov uvedených v znení § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. nie je daný a žiadal žalobu zamietnuť.
4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovia 1/, 2/ doručili súdu dňa 09. 03. 2020 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z obsahu žaloby nevyplynulo konkrétne ustanovenie zákona, na základe ktorého žiadajú zrušiť rozhodcovský rozsudok rozhodcu JUDr. Milana Vojteka, LL.M., vydaný v konaní č. R 64/2019 v Martine dňa 13. 01. 2020, avšak dôvody obsahovo zhrnuli v čl. IV. a V. doručenej žalobe. V žalobe žalobca 1/, ktorý bol v rozhodcovskom konaní žalovaný 2/, súdu uviedol, že nikdy so žalovaným neuzavrel rozhodcovskú zmluvu. Túto skutočnosť rozporoval v konaní žalovaný, keďže Dohodu o neuznaní záväzku žalobca 1/ podpísal ako spoludlžník, keďže uzavrel s veriteľom písomne dohodu o pristúpení k dlhu v zmysle čl. II bod 2.4 a dohodol aj rozhodcovskú doložku v čl. III Dohody o neuznaní č. 1047/2019 zo dňa 22. 10. 2019. Súd z obsahu čl. II bod 2.4 zistil, že veriteľ a konateľ dlžníka sa v zmysle § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka dohodli, že tento splní za dlžníka jeho záväzok vyplývajúci z Dohody č. 1047/2019. Konateľom dlžníka bol Miroslav Alaxin, Šelpice 80, Šelpice, nar. 06. 08. 1984. Dohodu o neuznaní záväzku podpísal za dlžníka a spoludlžníka Miroslav Alaxin, ktorý v zmysle výpisu z Obchodného registra na žalobcu 2/, t.j. spoločnosť MIRELAX, s.r.o., Šelpice, bol v danom čase jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti. Súd v tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 1Obdo V87/2007 - 2018 zo dňa 17. 12. 2009, v zmysle ktorého vyplýva, že ak jedna osoba v procese vzniku zmluvy koná za alebo v mene jej viacerých účastníkov, neznamená to, že na zmluve musí byť jej samostatný podpis za každého z nich. Stačí jeden jej podpis, ak z obsahu zmluvy vyplýva, k zmluvným prejavom, ktorých účastníkov zmluvy sa vzťahuje. Súd uviedol, že žalobca 2/ v konaní nepoprel uzavretie predmetnej dohody so žalovaným, s ktorým v čl. III sa dohodli na rozhodcovskej doložke. Rovnako z obsahu predmetnej Zmluvy o neuznaní záväzku zo dňa 22. 10. 2019 vyplýva, že táto obsahuje v čl. II bod 2.4 dohodu veriteľa a konateľa dlžníka, ktorým bol Miroslav Alaxin, teda ako spoludlžník, že splní za dlžníka jeho záväzok vyplývajúci z tejto dohody. Súd konštatoval, že uvedená dohoda obsahuje všetky podstatné náležitosti pre jej vznik a platnosť v súlade s ust. § 533 Občianskeho zákonníka. Predmetnú dohodu podpísal konateľ žalobcu 2/, ako fyzická osoba a dlh, ku ktorému pristúpil je špecifikovaný v predchádzajúcich článkoch tejto dohody. Z obsahu znenia čl. III. vyplýva, že k rozhodcovskej doložke okrem dlžníka pristúpil i spoludlžník, čo vyplýva z jeho obsahu, t. j. „ zmluvné strany a všetci účastníci dohody sa dohodli na tom, že okrem tých sporov, pri ktorých to Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní výslovne vylučuje, budú riešiť vzájomné spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v súvislosti s touto zmluvou alebo v súvislosti s inými právnymi vzťahmi uzatvorenými medzi jej účastníkmi, či deliktuálnymi a kvázi deliktuálnymi obligačnými vzťahmi v rozhodcovskom konaní podľa ustanovení ZoRK a hmotného práva Slovenskej republiky pred rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, so sídlom Jilemnického 30, Martin, Slovenská republika alebo pred iným rozhodcom, či rozhodcovským súdom na území členského štátu Európskej únie určeným JUDr. Milanom Vojtekom, so sídlom Jilemnického 30, Martin, postupom upraveným v § 8 ods. 1 ZoRK. Konanie bude písomné podľa Slovenského právneho poriadku, podľa Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu ARBITRÁŽ alebo Rokovacích pravidiel uverejnených na internetovej stránke www.arbitraz.sk <http://www.arbitraz.sk> a v obchodnoprávnych sporoch podľa zásad spravodlivosti § 31 ods. 4 ZoRK.
Uvedená rozhodcovská doložka sa vzťahuje aj na právny vzťah splnomocneného zástupcu veriteľa spoločnosti PATRIOT GROUP s.r.o. a dlžníka, resp. pristupujúceho dlžníka, čo predmetné subjekty potvrdzujú svojim podpisom na tejto dohode. Zmluvné strany a všetci účastníci tejto dohody sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu, pričom jeho rozhodnutie bude pre zmluvné strany a účastníkov tejto dohody záväzné.“ Súd preto konštatoval, že toto dojednanie spĺňa náležitosti stanovené zákonom v § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. a vzhľadom na podpis jej stranami, t. j. veriteľom, dlžníkom a pristupujúcim dlžníkom, rozhodcovskú doložku považuje za platný právny úkon, keďže žalobca 1/, ktorý bol konateľom žalobcu 2/, ju riadne podpísal za oba subjekty vzhľadom na to, že sa jedná o tú istú osobu, ktorá v danom vzťahu vystupovala jednak ako dlžník a jednak ako spoludlžník a jeho prejav bol určitý a zrozumiteľný.
5. Súd ďalej poukázal na to, že žalobca 1/ v doručenej žalobe nemal oprávnenie namietať, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1, 3 Zákona č. 244/2002 Z. z., a to s poukazom na § 40 ods. 4 tohto zákona. Súd z rozhodcovského spisu R 64/2019 pripojeného k danému konaniu zistil, že spoločnosť MIRELAX, s.r.o., Šelpice, ani Miroslav Alaxin, nar. XX. XX. XXXX, Šelpice 80, Šelpice sa v rozhodcovskom konaní k žalobnému návrhu žalovaného nevyjadrili a preto nevzniesli danú námietku, ktorú teraz uplatňujú v podanej žalobe.. Súd preto na tento dôvod zrušenia- neuzatvorenie rozhodcovskej zmluvy žalobcom 1/, neprihliadol. Podľa názoru súdu nie je možné dôvodiť, že ak účastník v rozhodcovskom konaní bol pasívny, je možné zákonnú podmienku podľa § 40 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z., obísť tým, že by sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku len žalobou podanou na súde bez toho, aby tieto skutočnosti v zákonnej lehote a zákonným spôsobom uplatnil a namietol v rozhodcovskom konaní. Súd podporne poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozsudku OS Banská Bystrica č. k. 64Cb 194/2011
- 122 zo dňa 17. 04. 2012, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom KS v Banskej Bystrici č. k. 41Cob 143/2012 - 156 zo dňa 20. 02. 2013, pričom rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 3MObdo 5/2013 zo dňa 29. 05. 2014 bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti týmto rozhodnutiam a súčasne uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 483/2014 - 12 zo dňa 10. 09. 2014 bola odmietnutá sťažnosť proti týmto rozhodnutiam, kedy súdy, síce za právnej úpravy účinnej do 31. 12. 2014 zaujali názor, že pokiaľ účastník rozhodcovského konania námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pri prvom úkone v rozhodcovskom konaní vo veci samej neuplatnil, tak zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu námietky - nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neplatnosť alebo neexistenciu rozhodcovskej zmluvy na príslušnom všeobecnom súde s odkazom na ust. § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. (účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy) úspešne uplatňovať nemôže. Súd preto dospel k záveru, že v danom prípade nemohol prihliadať na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 1, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uplatnené žalobcom 1/.
6. V spojitosti s námietkou žalobcu 2/, že rozhodcovskú zmluvu uzavrel v tiesni poukázal súd na § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka a ust. § 49 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje dôsledky uzavretia zmluvy v tiesni, že i žalobca 2/ vzhľadom na nemožnosť uplatňovať ním tvrdenú tieseň pri uzatváraní právnych úkonov podľa ust. § 49 Občianskeho zákonníka , vzniesol uvedenú námietku v žalobe nedôvodne. Súd pritom poukázal i na vyjadrenie žalovaného, ktorý vzhľadom na žalobcom 1/, 2/ popísaný spôsob podpísania Dohody o neuznaní záväzku, ktorej obsahom bola i rozhodcovská doložka dohodnutá v čl. III, si mal možnosť predmetnú dohodu riadne prečítať a na znak súhlasu potom podpísať, čo i žalobca 2/ a teda i žalobca 1/ učinili a súdu túto skutočnosť nevyvrátili.
7. Žalobca 1/ v žalobe doručenej súdu namietal doručenie mu uznesenia o začatí rozhodcovského konania, ktorým ho súd vyzval na vyjadrenie k žalobe, pričom ani žaloba mu riadne nebola doručená a teda žalobca 1/ sa nemal možnosť k žalobe vyjadriť. Uvedenú námietku súd subsumoval pod zákonný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 244/2002 Z. z.. Preto podľa § 25 zákona č. 244/2002 Z. z., ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého bytu a ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje
overiť snahu doručiť písomnosti. Z rozhodcovského spisu súd zistil, že rozhodca JUDr. Milan Vojtek, LL.M., so sídlom Jilemnického 30, Martin vydal v konaní R 64/2019 dňa 29. 11. 2019 rozhodcovské uznesenie, ktorým v prvom výroku rozhodol o začatí rozhodcovského konania, v druhom výroku prijal funkciu rozhodcu a prehlásil, že nie sú mu známe žiadne dôvody na vylúčenie z prejednávania a rozhodovania v danej veci, v treťom výroku určil, že rozhodcovské konanie bude písomné, v štvrtom výroku doručoval žalovanej strane rozhodcovskú žalobu so všetkými prílohami a v piatom výroku vyzýval účastníkov konania na uzatvorenie rozhodcovského zmieru. Rozhodca doručoval predmetné uznesenie spoločnosti MIRELAX, s.r.o., Šelpice 80, Šelpice , právnej zástupkyni žalobcu v rozhodcovskom konaní AK KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Trenčín a Miroslavovi Alaxinovi, nar. XXXX, Šelpice 80, Šelpice. Z doručeniek pripojených k predmetnému uzneseniu súd zistil, že spoločnosti MIRELAX, s.r.o. rozhodca doručoval okrem uznesenia o začatí rozhodcovského konania aj žalobu a dôkazy, ktorú zásielku spoločnosť prevzala dňa 04. 12. 2019, o čom svedčí podpis konateľa tejto spoločnosti na doručenke v rozhodcovskom spise. Uznesenie o začatí rozhodcovského konania prevzala i právna zástupkyňa žalobcu v rozhodcovskom konaní a Miroslav Alaxin, ktorému rozhodca doručoval uznesenie o nariadení predbežného opatrenia, uznesenie o začatí rozhodcovského konania, žalobu a dôkazy, ako doporučenú zásielku do vlastných rúk si túto nevyzdvihol v odbernej lehote a bola vrátená rozhodcovi dňa 12. 12. 2019. Súd pritom poukazuje, že adresa právnickej osoby, t. j. žalovaného 1/ v rozhodcovskom konaní a adresa fyzickej osoby - konateľa právnickej osoby, ako žalovaného 2/ je totožná, rozhodca tiež rovnakého dňa doručoval tak zásielku pre žalovaného 1/, tak i zásielku pre žalovaného 2/, pričom len žalovaný 1/ si zásielku na uvedenej adrese osobne prevzal. Žalovaný 2/ napriek tomu, že má adresu trvalého bydliska totožnú s adresou sídla žalovaného 1,/ zásielku do vlastných rúk si neprevzal. Súd z obsahu rozhodcovského spisu ďalej zistil, že rozhodca vykonal i ďalšie úkony súvisiace so zistením adresy, resp. pobytu žalovaného 2/ v rozhodcovskom konaní (žalobca 1/ v konaní pred tunajším súdom), keď zisťoval jeho trvalý pobyt v Registri fyzických osôb SR, v Ústrednej evidencií väzňov GR ZVJS, Bratislava, cez obec Šelpice, ktorá mu rovnako potvrdila tú skutočnosť, že Miroslav. Alaxin je prihlásený na predmetnej adrese k trvalému pobytu, kde aj žije. Z uvedených listín a odpovedí ohľadne zisťovania adresy žalovaného 2/ rozhodca zistil vždy rovnakú adresu, na ktorú mu zaslal zásielku do vlastných rúk, ktorou mu doručoval rozhodca uznesenie o nariadení predbežného opatrenia, uznesenie o začatí rozhodcovského konania, žalobu a dôkazy. Z podanej žaloby súd zistil tiež totožnú adresu trvalého bydliska žalobcu 1/, ktorú uvádzal i rozhodca u žalovaného 2/ v rozhodcovskom konaní. Žalobca 1/ v konaní ani netvrdil, že by nešlo o adresu jeho skutočného pobytu. Potom skutočnosť, že žalobca 1/, ako žalovaný 2/ v rozhodcovskom konaní si nepreberá poštu, nemôže sa vykladať na škodu žalovaného. Súd to odôvodňuje i tým, že na rozdiel od právnej úpravy účinnej do 31. 12. 2014, kedy podľa § 25 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z., žaloba sa doručovala vždy do vlastných rúk, podľa právnej úpravy účinnej od 01. 01. 2015, už táto povinnosť odpadla. Keďže zákon č. 244/2002 Z. z., má vlastnú úpravu doručovania a teda otázku postupu konania pri doručovaní možno riešiť podľa zákona č. 244/2002 Z. z., nie je na mieste primerané použitie ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok o doručovaní, ako všeobecného predpisu o konaní pred súdmi (§ 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z.). Súd preto dospel k záveru, že žalobca1/ nepreukázal, že nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu o rozhodcovskom konaní, resp. že by mu nebola doručená žaloba a dôkazy a teda nebolo mu umožnené sa zúčastniť rozhodcovského konania, keďže zásielka do vlastných rúk mu bola doručená v súlade s ust. § 25 ods.1 zák 244/2002 Z.z.. Súd potom nemal preukázaný ani zákonný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 244/2002 Z. z.. Súd považoval tvrdenia žalobcu 1/, že nemôže dôjsť k fikcii doručenia za rozporné s ust. § 25 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní.
8. Vzhľadom k námietkam zo strany žalobcu 1/ uvedených v žalobe ohľadne nedoručenia žaloby súd poukázal na to, že z rozhodcovského spisu mal za preukázané doručovanie žaloby žalobcovi 1/ v tomto súdnom konaní dňom 04. 12. 2019 (doporučene do vlastných rúk) v súlade s Rokovacím poriadkom rozhodcu, kde podľa čl. 6 bod 3 sa písomnosť považuje za doručenú piatym dňom od odoslania zásielky poštou, faxu alebo správy elektronickej pošty. Potom v súlade s ust. § 25 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., došlo k doručeniu predmetnej zásielky do vlastných rúk na základe fikcie žalovanému 2/ a ako žalobcovi 1/ v tomto konaní dňom 09. 12. 2019, v spojitosti s čl. 6 bod 3 Rokovacích pravidiel. Žalobcovi 2/ a teda žalovanému 1/ v rozhodcovskom konaní bola žaloba doručená dňa 04. 12. 2019, čo vyplýva z pripojenej doručenky, keďže ju prebral konateľ žalovaného 1/ osobne, ktorý bol zároveň žalovaným 2/ v rozhodcovskom konaní. Potom i žalovaný 2/ mohol mať vedomosť o obsahu zásielky od rozhodcu a lehota na vyjadrenie sa k žalobe žalovanému 1/ uplynula dňom 11. 12. 2019 a žalovanému 2/ dňa 16. 12. 2019.
9. Z obsahu rozhodcovského spisu súd zistil, že vyjadrenie žalovaných 1/, 2/ sa tu nenachádza. Žalobcovia tvrdili, že žaloba im nebola doručená, čo žiadnym spôsobom nezdokladovali. Právny zástupca žalobcov tvrdil, že negatívnu skutočnosť nie je možné preukázať inak, ako len tvrdením strany. Súd mal však za to, že žalobcovia 1/, 2/ súdu nepredložili obsah zásielky žalobcovi 2/, doručenej mu zo strany rozhodcu dňa 04. 12. 2019 , ktorý podľa nich bol žalobcovi 2/ len doručený, čím by súd mohol overiť pravdivosť tvrdenia žalobcu 2/ v tomto konaní. Súd preto vychádzal z písomne uvedenej skutočnosti na doručenke uvedenej v rozhodcovskom spise o tom, že uvedená zásielka do vlastných rúk obsahujúca žalobu s dôkazmi bola žalobcovi 2/ v tomto konaní riadne rozhodcom doručená. Keďže žalobca 2/ preberal zásielky prostredníctvom svojho konateľa, ktorý je zároveň žalobcom 1/, súd nemal za preukázanú tú skutočnosť, že žalobca 1/ nemal vedomosť o začatí rozhodcovského konania, ako aj o obsahu žaloby doručenej na rozhodcovský súd. V zmysle § 16 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., rozhodcovské konanie začalo dňom doručenia žaloby rozhodcovi. Žalobu žalobcovi 1/ súd mal za doručenú na základe ust. § 25 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., aj keď tvrdil žalobca 1/ opak. Z rozhodcovského spisu súd ďalej zistil, že žalobca 1/ a žalobca 2/ v tomto súdnom konaní udelili plnú moc Mgr. Ing. Jurajovi Trokanovi, advokátovi so sídlom Vajanského 10, Trnava až dňa 16. 12. 2019 napriek tomu, že žaloba žalovaného bola žalobcovi 2/ doručená už dňom 04. 12. 2019 a ktorý bol oprávnený sa v lehote 7 dní k žalobe vyjadriť. Rovnako právny zástupca žalobcov v tomto konaní bol právnym zástupcom žalovaných 1/, 2/ v rozhodcovskom konaní a tento oznamoval svoje prevzatie zastúpenia rozhodcovi až dňom 23. 12. 2019, kedy už obom žalovaným v rozhodcovskom konaní uplynula lehota na podanie vyjadrenia k žalobe. V ňom konštatoval, že klientovi bolo doručené rozhodcovské uznesenie zo dňa 29. 11. 2019, ktorého prílohou boli len splnomocnenia a predžalobné výzvy, avšak zásielka neobsahovala samotnú žalobu. Z tohto dôvodu žiadal o dodatočné zaslanie samotnej žaloby, na základe ktorej by žalovaní mohli zaujať k nej stanovisko. Rozhodca na základe tohto dotazu právneho zástupcu žalovaných zaslal na e-mailovú adresu uvedenú týmto právnym zástupcom žalovaných v rozhodcovskom konaní opätovne rozhodcovskú žalobu s pripojenými prílohami tak, ako to vyplýva z e-mailovej komunikácie zo dňa 23. 12. 2019 o 16.10 hod.. Podľa Rokovacích pravidiel čl. 6 bod 3 písm. c) bolo možné považovať doručenie žaloby podanej elektronicky tretím dňom, t. j. 26. 12. 2019. Dňom 27. 12. 2019 začala plynúť 7-dňová lehota na podanie prípadnej žalobnej odpovede žalovanými, ktorá uplynula dňom 03. 01. 2020. Dňa 13. 01. 2020 po márnom uplynutí lehoty žalovaným vydal rozhodca rozhodcovský rozsudok, ktorý opäť následne doručoval právnemu zástupcovi žalovaných riadne poštou do vlastných rúk na adresu ním uvedenú. Táto zásielka sa vrátila rozhodcovi dňa 24. 01. 2020 s poznámkou doručovateľa - zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Z tohto dôvodu rozhodca odoslal rozhodcovský rozsudok opäť e-mailom právnemu zástupcovi žalovaných dňa 25. 01. 2020. Až 01. 02. 2020 argumentoval právny zástupca žalovaných rozhodcovi ohľadne tej skutočnosti, že mal za to, že mu bola doručovaná žaloba a nie rozhodcovský rozsudok. Podľa vyznačenia rozhodcu na rozhodcovskom rozsudku tento nadobudol právoplatnosť dňa 24. 01. 2020 a dňa 28. 01. 2020 nadobudol vykonateľnosť. Súd na základe vyššie uvádzaných skutkových okolností mal za to, že žalobcovia sa ako žalovaní v rozhodcovskom konaní v lehote stanovenej rozhodcom pre žalobnú odpoveď nevyjadrili, takto sa pripravili o možnosť vyjadriť sa v rozhodcovskom konaní namietnuť prípadne právomoc rozhodcu vzhľadom na ich tvrdenia o neuzatvorení rozhodcovskej zmluvy, resp. o jej neplatnosti, ako i o možnosť uplatnenia ostatných prostriedkov procesnej obrany v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ ide o dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku upravený v § 40 ods. 1 bod 1 písm. a) sa nevznesením námietok účastník sám pripraví o možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku na všeobecnom súde. V prípade ostatných dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku upravených v ďalších bodoch, pasivita účastníka ho nezbavuje možnosti domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom, čo i žalobcovia využili. Súd nezistil v rozhodcovskom konaní také pochybenia rozhodcu počas priebehu rozhodcovského konania, ktoré by boli v rozpore s právnym poriadkom štátu, kde sa rozhodcovské konanie konalo a ktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie rozhodcovského súdu vo veci samej, keďže sa žalovaní v rozhodcovskom konaní vôbec nevyjadrili. Rovnako súd nezistil ani tie skutočnosti, že by sa uvedený spor nemohol riešiť v rozhodcovskom konaní, resp. že by jeho uznanie a výkon boli v rozpore s verejným poriadkom, čo žalobcovia ani nenamietali. Súd preto žalobu zamietol.
10. Žalobcovia v konaní navrhli odložiť vykonateľnosť napádaného rozhodcovského rozsudku, nakoľko jeho výkonom by hrozil žalobcom vznik škody, ktorý návrh súd rovnako zamietol z dôvodu nedôvodne podanej žaloby
11. Uviedol, že posudzovanie platnosti pristúpenia k dlhu a následného akceptovania i rozhodcovskej doložky žalobcom 1/ a teda i prípadné posudzovanie pasívnej legitimácie v rozhodcovskom konaní je dôsledkom posúdenia hmotnej stránky nároku a túto nie je súd v sporovom konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku vyhodnocovať, pričom pod ust. § 40 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona č. 244/2002 Z. z. je možné subsumovať len procesné pochybenia rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu, priebeh rozhodcovského konania v rozpore s ustanoveniami zákona. I z tohto dôvodu nebol naplnený žiaden dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.
12. O trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/, 2/ v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
13. Proti rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca 1/ a 2/ podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP. Žalobcovia nesúhlasia s posúdením veci okresným súdom, keďže žalobca 1/ nikdy rozhodcovskú zmluvu neuzavrel. Jediný relevantný dokument, ktorý je potrebné posúdiť je „Dohoda neuznanie záväzku č. 10472019“. Zo záhlavia zmluvy je zrejmé, že zmluvnými stranami tejto zmluvy boli veriteľ - žalovaný, splnomocnenec veriteľa - PATRIOT GROUP, s. r. o. a dlžník - žalobca 2/. Žalovaný 1/ nie je uvedený ako zmluvná strana. Rovnako v časti podpisov sú uvedené predtlačené kolónky na podpisovanie, a to pre subjekty dlžník, veriteľ a PATRIOT GROUP, s . r. o. Pokiaľ mal tvorca zmluvy (žalobcovia ním neboli) úmysel ako zmluvnú stranu do zmluvy zakomponovať aj konateľa dlžníka (ustanovenie bodu 2.4) existuje predpoklad, že by pre tento subjekt vytvoril priestor a uviedol ho jednak v záhlaví zmluvy, jednak v časti urečenej na podpisovanie. Pokiaľ sa súd odvoláva na ustanovenie bodu 2.4 je potrebné uviesť, že konateľ dlžníka mal splniť za dlžníka jeho záväzok vyplývajúci z dohody č. 10472019, avšak predmetom dohody je neuznanie záväzku dlžníkom - žalobcom 2/ ako to vyplýva z nadpisu dohody a dopísaného textu v ustanovení bodu 2.1. V nadväznosti na uvedené podľa ustanovenia bodu 2.4 dohody neexistuje záväzok, ku ktorému by bolo možné pristúpiť a tak toto ustanovenie je samo o sebe neplatné, minimálne z dôvodu jeho neurčitosti. Uviedli, že už samotné znenie bodu 1.2 v spojení s bodom 2.1 ako aj rozpor vytlačenej a dopísanej časti bodu 2.1 zakladá neplatnosť celej dohody pre jej neurčitosť. V bode 1.2 a v bode 2.1 sa konštatuje existencia záväzku dlžníka (žalobcu 2/) a zároveň v nadpise dohody a v bode 2.1 sa konštatuje neexistencia záväzku žalobcu 2/. Žalobcovia týmto poukazujú na neplatnosť celej dohody pre jej neurčitosť, najmä však na neplatnosť ustanovenia bodu 2.4, teda, že konateľ dlžníka (žalobca 1) nemôže byť účastníkom rozhodcovskej zmluvy.
14. Žalobca nesúhlasí s posúdením veci okresným súdom v bode 16 odôvodnenia. Žalobca 1/ nemal možnosť namietať neexistenciu rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní, keďže mu nebolo doručené uznesenie o začatí rozhodcovského konania, ani žaloba. Okresný súd nesprávne na tento prípad aplikuje fikciu doručenia podľa ust. § 25 zákona č. 244/2002 Z. z., keďže ustanovenia tohto zákona nie je možné aplikovať na subjekt, ktorý neuzavrel rozhodcovskú zmluvu a teda nie je účastníkom rozhodcovského konania. Žalobcovi 2/ bolo síce doručené rozhodcovské uznesenie, avšak súčasťou zásielky nebola samotná žaloba, načo žalobca 2/ prostredníctvom právneho zástupcu rozhodcu upozornil dňa 23.12. 2012. Následne mal rozhodca odovzdať právnemu zástupcovi žalobcu 2/ email dňa 23.12.2009 spolu so žalobou, čo však žalobca 2/ popiera, nakoľko žiaden email jemu ani jeho právnemu zástupcovi doručený nebol. Žalovaný túto skutočnosť tvrdenú žalobcom žiadnym spôsobom nevyvrátil a žalobca 2/ nemá inú možnosť preukázania neexistencie takéhoto úkonu. Ak by aj súd vyhodnotil email rozhodcu zo dňa 23.12.2019 ako odoslaný, je potom nesprávne posúdenie doručenia žaloby fikciou, tretím dňom po odoslaní emailu, teda doručenie 26.12.2019, nakoľko podľa ustanovenia § 25 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. ako aj podľa rozhodcovských pravidiel rozhodcu sa súdne písomnosti musia doručiť do vlastných rúk. Nie je teda možné doručenie emailom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobcovi 1/ nebola doručená rozhodcovská žaloba a rozhodcovské uznesenie vôbec a žalobcovi 2/ bolo doručené len rozhodcovské uznesenie a nebola mu doručená žaloba.
15. Žalobcovia súčasne s podanou žalobou navrhovali odložiť vykonateľnosť dotknutého rozhodcovského rozsudku, avšak okresný súd o tomto návrhu v priebehu konania nerozhodol, až v samotnom rozsudku skonštatoval, že tomuto návrhu nevyhovie z dôvodu, že nevyhovuje žalobe. Podľa názoru žalobcov mal okresný súd o tomto návrhu rozhodnúť už skôr a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť, nakoľko v súčasnom stave ho žalobcovia nepovažujú za zdôvodnené v
súlade so zákonnými požiadavkami na zdôvodňovanie rozhodnutí, keďže toto konanie ešte nie je právoplatne skončené(nemožno sa odvolávať na nedôvodnosť žaloby). Žalobcom výkonom dotknutého rozhodcovského rozsudku hrozí vážna majetková ujma.
16. Navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu, žalobe vyhovel a rozhodcovský rozsudok zrušil, prípadne vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a súčasne, aby odložil vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku.
17. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok tak ako bol vyhlásený a následne vyhotovený spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. Má za to, že žalobcovia vo svojom odvolaní neuviedli žiadne iné relevantné skutočnosti ako v doposiaľ zaslaných vyjadreniach, ktoré by vyjadrovali iný záver súdu ako ten, ktorý vyslovil súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Žalobcovia opakovane namietajú uzatvorenie rozhodcovskej doložky žalobcom 1/, pričom tvrdia, že žalobca 1/ nie je v Dohode o neuznaní záväzku č. 10472019 uvedený ako zmluvná strana a taktiež v časti podpisov je uvedený len dlžník. Žalovaný má za to, že s uvedeným tvrdením žalobcov sa súd náležite vysporiadal v bode 15 odôvodnenia rozsudku, kde poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu z ktorého vyplýva, že ak jedna osoba v procese vzniku zmluvy koná za alebo v mene jej viacerých účastníkov, neznamená to, že na zmluve musí byť jej samostatný podpis každého z nich. Ďalej poukázal na bod 16 napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd vysporiadava s návrhom na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu neuzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, keď bol žalovaný 1/ v rozhodcovskom konaní pasívny a tento dôvod nenamietal
18. Žalovaný má za to, že aktívne uplatňovanie procesnej obrany a procesného útoku v rozhodcovskom konaní nemožno nahradiť pasívnym čakaním na skončenie prvostupňového konania a vydanie rozsudku a následne podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na príslušný súd. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalovanému 1/ boli listiny doručené fikciou doručenia podľa ust. § 25 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v súlade s postupom upraveným v čl. 6 bod 4 rokovacích pravidiel a žalobca 2/ prevzal zásielku obsahujúcu rozhodcovské uznesenie so žalobou a príslušnými prílohami dňa 4.12.2019. Je povinnosťou rozhodcu spolu s uznesením o začatí rozhodcovského konania zasielať tiež príslušné prílohy, pričom rozhodca na dodržiavanie tejto povinnosti dôsledne dbá, preto tvrdenia žalobcov, že im uznesenie so žalobou a prílohami nebolo doručované, prípadne, že obdržali zásielky bez žaloby a príslušných príloh je absolútne neprijateľné. Rozhodca doručuje uznesenie spolu so žalobou prílohami do vlastných rúk tak, ako to určuje bol 7 čl. 6 rozhodcovských pravidiel.
19. K námietke žalobcov, že spolu s podanou žalobou navrhovali odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku a podľa ich názoru mal okresný súd o tomto návrhu rozhodnúť skôr, ako v samotnom rozsudku žalovaný uviedol, že žalobcovia sa účelovo vyhýbajú svojim povinnostiam spočívajúcim v úhrade svojich záväzkov voči žalovanému s cieľom oddialiť vymožiteľnosť splnenia. Žalovaný má za to, že konaním žalobcov a neuhradením ich záväzkov vznikla práve žalovanému vážna majetková ujma. Navrhol, aby súd druhej inštancie rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
20. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného osobitne dali do pozornosti odvolacieho súdu k skutočnosti, ktorým zo strany súdu prvej inštancie nebola venovaná náležitá pozornosť, resp. súd sa s týmito okolnosťami nevysporiadal a posúdenie, ktorých považujú v tomto konaní za kľúčové:
- žalobca 1/ neuzavrel rozhodcovskú zmluvu; žalobca 1/ podpisoval zmluvu len ako konateľ žalobcu 2/,
- žalobcovi 1/ nebolo doručené rozhodcovské uznesenie ani rozhodcovská žaloba
- žalobcovi 2/ bolo doručené len rozhodcovské uznesenie bez žaloby; následné doručenie žaloby emailom žalobca 2/ poprel a následne takéto doručovanie žaloby by bolo v rozpore s ust. § 25 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. ako aj ustanovenia článku 6 rozhodcovských pravidiel rozhodcu.
21. Na vyjadrenie žalobcov reagoval žalovaný, ktorý uviedol, že ich tvrdenie odporuje ustanoveniu bodu 2.4 dohody, v zmysle ktorého žalobca 1/ pristúpil k záväzku žalobcu 2/ a zaviazal sa splniť záväzok žalobcu 2/ voči žalovanému. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie sa v bode 15 napadnutého rozhodnutia náležite vysporiadal so všetkými aspektmi podpísania dohody žalovaným 1/. Žalovanému nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobcovia ignorujú skutočnosť, že rozhodcovský spis R 64/2019 obsahuje doručenky, ktoré preukazujú tvrdenia žalovaného, a to skutočnosť, že uznesenie o začatí rozhodcovského konania s prílohami, teda aj so žalobou bolo doručované na adresu žalovaného 1/.
S uvádzanými tvrdeniami sa súd prvej inštancie vysporiadal v bode 19 napadnutého rozsudku. K tvrdeniu žalobcov, že žalobcovi 2/ bolo doručené len uznesenie o začatí rozhodcovského konania a nie samotná žaloba, opätovne žalovaný poukazuje na rozhodcovský spis R 64/2019, súčasťou ktorého je aj doručenka preukazujúca skutočnosť, že žalobca 2/ zásielku, obsahujúcu rozhodcovské uznesenie so žalobou a príslušnými prílohami prezval dňa 4.12.2919. Skutočnosť, že rozhodca nad rámec svojich povinností zaslal žalobu s prílohami právnemu zástupcovi žalobcov emailom nesvedčí o nedodržaní rozhodcovských pravidiel alebo o nedoručovaní uznesenia s prílohami, ale práve o pasivite žalobcov v rozhodcovskom konaní. Žalobca 2/ zásielku prevzal dňa 4.12. 2019, teda lehota na podanie žalobnej odpovede mu mala uplynúť dňa 9.12.2019. avšak rozhodca vyhovel požiadavke právneho zástupcu žalobcov a zaslal mu žalobu s prílohami na vyjadrenie a lehotu na podanie žalobnej odpovede nechal uplynúť až dňa 7.1.2020, teda 15 dní od doručenia žaloby právnemu zástupcovi a 34 dní od prevzatia zásielky obsahujúcej rozhodcovské uznesenie a žalobu s prílohami, žalovaným 2/.
22. Žalovaný má za to, že napadnutý rozsudok je vecne správny, žalobcovia neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iný záver súdu, ako ten, ktorý vyslovil súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil.
23. Predmetné vyjadrenie žalovaného bolo žalobcom doručené na vedomie.
24. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 CSP prejednal odvolanie žalobcov v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať pojednávanie (ust. § 385 ods. 1 CSP) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, preto podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
25. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 9.3.2020 proti žalovanému domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného v konaní č. R64/2019 dňa 13.1.2020 rozhodcom JUDr. Milanom Vojtekom, LLM so sídlom Jilemnického 30, Martin. Rozhodcovským rozsudkom boli žalobcovia v pozícii žalovaného 1/ a 2/ zaviazaní zaplatiť žalovanému v pozícii žalobcu sumu 26,352,50 eur s príslušenstvom. Žalobcovia navrhli aj odložiť vykonateľnosť napádaného rozhodcovského rozsudku. Žalobcovia podali žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že žalobca 1/ nikdy so žalovaným neuzavrel rozhodcovskú zmluvu a žalobca 2/ so žalovaným podpísal rozhodcovskú zmluvu, a to v čl. III. Dohody o neuznaní záväzku č. 1047/2019 zo dňa 22.10.2019, avšak tejto rozhodcovskej doložky v uvedenej dohode si nebol pri podpise vedomý a považuje ju za neplatnú. Uviedol, že dohodu podpisoval pod nátlakom žalovaného a nebol oboznámený s rozhodcovskými pravidlami a tieto ani neboli súčasťou tejto dohody. Žalobcovia žalobu odôvodňovali aj tým, že žalobcovi 1/ v rozhodcovskom konaní nebolo doručené uznesenie o začatí rozhodcovského konania, ktorým ho súd vyzval na vyjadrenie sa k žalobe, ani žaloba a žalobcovi 2/ bolo síce v rozhodcovskom konaní doručené uznesenie o začatí rozhodcovského konania, avšak prílohou tohto uznesenia nebola žaloba a nemal sa k čomu vyjadriť. Tvrdili, že rozhodca konal proti žalobcovi 1/, ktorý neuzavrel rozhodcovskú zmluvu, ani jej podobnú zmluvu so žalovaným, pričom rozhodca zaviazal v rozhodcovskom rozsudku oboch žalobcov na plnenie na základe Dohody o neuznaní záväzku zo dňa 22.10.2019. Žalobca 1/ podľa neho nebol účastníkom dohody o neuznaní záväzku. Na základe týchto skutočností mali za to, že žaloba je dôvodná.
26. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo
veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
(2) Súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).
(3) Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
(4) Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti.
(2) Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za prijaté odo dňa ich doručenia.
(3) Zásielka sa považuje za podmienok podľa osobitného predpisu8c) za doručenú aj doručením do elektronickej schránky.
(4) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na doručovanie súdnych písomností.
27. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; 1a) túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.
28. V žalobe žalobca 1/ tvrdil, že nikdy so žalovaným neuzavrel rozhodcovskú zmluvu, ktorú skutočnosť rozporoval v konaní žalovaný, keďže Dohodu o neuznaní záväzku podpísal žalobca 1/ ako spoludlžník, keďže uzavrel s veriteľom písomne dohodu o pristúpení k dlhu v zmysle čl. II. bod 2.4 a dohodol aj rozhodcovskú doložku v čl. III. Dohody.
29. Odvolací súd z čl. II. bod 2.4 Dohody zistil, že veriteľ a konateľ dlžníka sa v zmysle § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka dohodli, že tento splní za dlžníka jeho záväzok vyplývajúci z tejto dohody č. 10472019. Konateľom dlžníka bol žalobca 1/ - Miroslav Alaxin, nar. X.X.XXXX, bytom Šelpice 80, 919 09 Šelpice. Dohodu podpísal za dlžníka a spoludlžníka Miroslav Alaxin, ktorý bol v tom čase jediným konateľom žalobcu 2/ - spoločnosti MIRELAX, s.r.o. Šelpice 80, 919 09 Šelpice, IČO:50 188 992. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca 2/ v konaní nepoprel uzavretie
predmetnej dohody so žalovaným, s ktorým sa v čl. III. Dohody dohodli na rozhodcovskej doložke a tiež bolo preukázané, že v súlade s vyššie citovaným bodom 2.4 Dohody žalobca 1/ vyhlásil ako spoludlžník, že splní za dlžníka - žalobcu 2/ jeho záväzok vyplývajúci z tejto dohody. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že uvedená dohoda obsahuje všetky podstatné náležitosti pred jej vznik a platnosť v súlade s ust. § 533 Občianskeho zákonníka, pretože Dohodu podpísal konateľ žalobcu 2/ ako fyzická osoba a dlh, ku ktorému pristúpil je špecifikovaný v Dohode.
30. Je nepochybné, že k rozhodcovskej doložke okrem dlžníka pristúpil aj spoludlžník - žalobca 1/, čo vyplýva z jej obsahu a zo znenia rozhodcovskej doložky v čl. III. Odvolací súd potom zhodne s právnym záverom súdu prvej inštancie považuje rozhodcovskú doložku za platný právny úkon, keďže žalobca 1/ ako konateľ žalobcu 2/ ju riadne podpísal za oba subjekty a keďže sa jedná o tú istú osobu je jeho prejav určitý a zrozumiteľný.
31. Pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia je podstatné posúdiť otázku, či žalobca 1/, ktorý bol v rozhodcovskom konaní žalovaný 2/ uplatnil námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, najneskôr pri prvom úkone vo veci samej.
32. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca 1/ nemal oprávnenie v žalobe namietať, že rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva podľa § 40 ods. 1 písm. a/ bod 1.3 zákona č. 244/2002 Z. z. s poukazom na ust. § 40 ods. 4 a § 21 ods. 2 citovaného zákona je nesporné, že účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, tak môže urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej s tým, že na tento dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní súd neprihliadne, ak ho účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia 1/ a 2/ nevzniesli v rozhodcovskom konaní v ktorom došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku námietku neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Nič na tom nemení ako skutočnosť, ktorú tvrdil žalobca 1/, že nemal možnosť namietať neexistenciu rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní, pretože mu nebolo doručené uznesenie o začatí rozhodcovského konania ani žaloba. Odvolací súd poukazuje na vyššie citované ustanovenie § 25 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého ustanovenia doručoval aj rozhodcovský súd žalobu s prílohami žalobcovi 1 a 2/.
33. Z rozhodcovského spisu, ako aj z vykonaného dokazovania pred okresným súdom vyplynulo, že žalobcovia 1/ a 2/ žiadnu námietku ohľadom neplatnosti rozhodcovskej zmluvy rozhodcovskému súdu nedoručili. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ účastník rozhodcovského konania námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pri prvom úkone rozhodcovskom konaní vo veci samej neuplatnil, tak zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu námietky - nedostatku rozhodcovského súdu pre neplatnosť alebo neexistenciu rozhodcovskej zmluvy na príslušnom všeobecnom súde už uplatňovať nemôže (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3M Obdo 5/2013 z 29.mája 2014).
34. Z rozhodcovského spisu pripojeného k spisu Okresného súdu Banská Bystrica odvolací súd zistil, že rozhodcovské uznesenie, ktorým rozhodcovský súd začal rozhodcovské konanie, prijal funkciu rozhodcu, určil, že rozhodcovské konanie bude písomné, doručil žalovanej strane rozhodcovskú žalobu so všetkými prílohami a vyzval účastníkov konania na uzatvorenie rozhodcovského zmieru bolo žalobcovi 1/ doručované so žalobou a pripojenými dôkazmi. Zásielka sa vrátila rozhodcovskému súdu nedoručená dňa 12.12.2019 s oznámením zásielka neprevzatá v odbernej lehote a žalobcovi 2/ bolo uznesenie spolu so žalobou a pripojenými dôkazmi doručené dňa 4.12.2019, čo vyplýva z pripojenej doručenky. Vzhľadom na uvedené nie je dôvodná námietka žalobcu 1/, že mu nebolo doručené uznesenie o začatí rozhodcovského konania ani žaloba, a preto okresný súd podľa jeho názoru nesprávne na tento prípad aplikuje fikciu doručenia podľa ust. § 25 zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd správne považoval zásielku za doručenú v súlade s § 25 zákona o rozhodcovskom konaní, zásielka sa vrátila súdu s oznámením adresát v odbernej lehote neprevzal. Rozhodcovský súd žalobcovi 1/ doručoval zásielku na adresu trvalého bydliska, ktorá je totožná s adresou sídla žalobcu 2/, ktorý zásielku z rozhodcovského súdu dňa 4.12.2019 prezval.
35. Odvolací súd sa stotožnil aj s právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý nemal preukázaný zákonný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku ani podľa ust. § 40 ods. 1 písm. a/ bod 2 zákona o rozhodcovskom konaní, a to, že účastník rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, keď ako už bolo vyššie uvedené, rozhodcovský súd doručoval zásielky žalobcovi 1/ a 2/ v zmysle vyššie citovaného ust. § 25 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní a keďže zákon má vlastnú úpravu doručovania, nie je namieste primerané použitie ustanovení Civilného sporového poriadku o doručovaní ako všeobecného predpisu v konaní pred súdmi. Správne dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca 1/ nepreukázal, že by nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, resp. nepreukázal, že by mu nebola doručená žaloba a dôkazy a teda mu nebolo umožnené sa zúčastniť rozhodcovského konania. Žalobcovia sa k žalobe o zaplatenie 26.352,50 eur s príslušenstvom nevyjadrili, žiadne námietky k predmetnej žalobe rozhodcovskému súdu nedoručili.
36. Čo sa týka námietky žalobcov 1/ a 2/, že okresný súd o ich návrhu na odloženie vykonateľnosti dotknutého rozhodcovského rozsudku v priebehu konania nerozhodol a až v samotnom rozsudku skonštatoval, že tomuto návrhu nevyhovie z dôvodu, že nevyhovuje žalobe, odvolací súd poukazuje na ust. § 40 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého súd, ktorý rozhodne o žalobe môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Je pravdou, že žalobcovia navrhli v žalobe odložiť vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku, ale z predmetného ustanovenia vyplýva, že súd môže odložiť vykonateľnosť rozsudku, nie je to jeho povinnosťou. Ak dospel okresný súd k záveru, že žaloba žalobcov nie je dôvodná, o tom, že návrh žalobcov 1/ a 2 na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku zamieta, mal právo rozhodnúť vo výroku napadnutého rozsudku, a to z dôvodu nedôvodnej podanej žaloby. Námietky žalobcov, že o tomto návrhu okresný súd nerozhodol v priebehu konania, sú preto nedôvodné.
37. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, k svojim záverom dospel na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu. Na základe uvedeného mal odvolací súd za preukázané, že námietky žalobcov uvedené v odvolaní nie sú dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré skutočnosti sú v napadnutom rozhodnutí podrobne uvedené a zdôvodnené.
38. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
39. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 1000% s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorý sa konanie končí postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
40. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).