Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (26)Rozsudok_9CoCsp-39-2021.pdf
PDF · 74.3 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/39/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Břeclav, náměstí T. G. Masaryka 2392/17, Česká republika, IČO: 04 355 211, zastúpená JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom O. Q. XXXX/XA, proti žalovanej: B. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. R. XXX, zastúpená JUDr. Petrom Vachanom, advokátom, so sídlom G., V. Q. XXXX/X, o zaplatenie 110,99 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 11Csp/46/2020-98 zo dňa 18.5.2021, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanej súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš zamietol žalobu a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách, ako aj ustanovenia čl. 18 ods. 2 nariadenia č. 1215/2012 a čl. 6 ods. 1 nariadenia č. 593/2008. Vzhľadom na to, že išlo o konanie s medzinárodným prvkov, skúmal právomoc okresného súdu a možnosť aplikácie právneho predpisu platného v Slovenskej republike. Konštatoval, že žalobca nie je a nikdy nebol evidovaný v registri veriteľov Národnou bankou Slovenska, čiže nedisponuje povolením poskytovať úvery a pôžičky spotrebiteľom, a preto jeho konanie je v rozpore so zákonom § 24b zák. č. 129/2010 Z.z. Takéto zmluvy sú podľa ustanovenia § 11 ods. 3 uvedeného zákona neplatné. Bezvýznamné je tvrdenie žalobcu, že disponuje povolením od Českej národnej banky a je tak oprávnený poskytovať úvery v členskom štáte EÚ. Medzi stranami sporu nebolo sporné poskytnutie sumy 350,- eur, avšak poskytnutie tejto sumy nebolo predmetom úveru ani pôžičky, ale plnením z neplatného právneho úkonu. Keďže žalovaná vzniesla námietku premlčania, súd túto uznal ako dôvodnú a žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu podal odvolanie žalobca. Uviedol, že tento vykonáva svoju činnosť v Českej republike, je zapísaný do obchodného registra Českej republiky a disponuje povolením Českej národnej banky na poskytovanie alebo sprostredkovanie úverov. Žalobca nenamietal, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa ani nenamietal voči založeniu právomoci Slovenských súdov s ohľadom na nariadenia Brusel I. Nesúhlasil však so skutkovým a právnym posúdením veci podľa slovenského práva v zmysle nariadenia Rím I. a so záverom v podobe absolútnej neplatnosti zmluvy len preto, že žalobca nemá na území SR udelené povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a nadväzujúcou námietkou premlčania. Je potrebné vychádzať zo základných
pravidiel zakotvených v zmluve o fungovaní EÚ, ktoré zaručujú slobodu poskytovania služieb s tým, že poskytovatelia pochádzajúci z krajín únie, môžu voľne ponúkať služby bez akejkoľvek diskriminácie pre štátnu príslušnosť. Rozhodujúce je, aby v domovskej členskej krajine spĺňali podmienky stanovené štátom na založenie živnosti podniku. Žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o úvere podľa právneho poriadku Českej republiky, na ktorý v zmluve o úvere nielen odkázali, ale na použití ktorého sa aj dohodli. Aplikácia českého právneho poriadku v danom nie je a ani nemôže byť pre žalovaného ako spotrebiteľa menej výhodná. Ide totiž o poskytovanie spotrebiteľského úveru, pričom právna úprava poskytovania spotrebiteľských úveroch je v EÚ plne harmonizovaná v podobe smernice. Právna ochrana v prípade zmlúv o spotrebiteľskom úvere musí byť v každom členskom štáte EÚ rovnaká. Súd mal teda aplikovať vo veci české právo, ktoré pre spotrebiteľa nie je menej výhodné, čo navyše súd v rozsudku (nevýhodnosť) nijako nezdôvodnil. Zo zmluvnej dokumentácie naviac vyplýva, že zmluvy sa dohodli na voľbe českého práva. Pokiaľ súd aplikoval premlčanie na základe vznesenej námietky, aj tu jeho záver nesprávny, keď začiatok premlčania počítal od uzavretia zmluvy. Súd tak konal v priamom rozpore s § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
3. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá prostredníctvom zástupcu uviedla, že rozhodnutie považuje za správne. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie potvrdil.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom v ust. § 379 a § 381 CSP a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v ktorom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu tak odvolací súd považuje za vecne správne, pričom sa s jeho závermi v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje. V danom prípade je nepochybné, že pri zmluvnom záväzku je možné si určiť voľbu práva, avšak v prípade spotrebiteľa nesmie mu byť odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo rozhodným právom. Na území Slovenskej republiky nie je možné poskytovať úvery a pôžičky spotrebiteľom - veriteľom bez povolenia alebo nad rozsah povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska. Keďže žalobca nie je a nikdy nebol evidovaný v registri veriteľov Národnou bankou Slovenska, čiže takýmto povolením nedisponuje, uzatváranie zmlúv so spotrebiteľmi na území SR je konanie v rozpore so zákonom, ktoré konkrétne ust. § 24b zák. č. 129/2010 Z.z. v spojení s § 11 ods. 3 zákona považuje za neplatné. Pokiaľ pri aplikácii premlčacej doby poukazoval odvolateľ na to, že začatie plynutia premlčacej doby je potrebné rátať nie od poskytnutia plnenia, ale od dátumu, kedy mala byť požičaná suma vrátená, v tomto prípade zo zmluvy o úvere č. 505242 vyplynulo, že úver je splatný dňa 31.8.2017. Keďže žaloba bola podaná 4.9.2020, aj pri takomto počítaní začiatku plynutia premlčacej lehoty by do času uplatnenia nároku na súde bol tento premlčaný. Ako vecne správny súd potvrdil aj výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá princípu úspechu sporových strán v konaní.
6. Nakoľko odvolateľ neuviedol v odvolaní žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav, odlišný od záverov súdu prvej inštancie, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.
7. O trovách odvolacieho konania rozhodol s poukazom na ust. § 396 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá bola úspešná v odvolacom konaní, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O prípadnej výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 CSP).
8. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).