Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Csp-46-2020.pdf
PDF · 84.63 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/46/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne MINIHOTOVOST, SE, so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, Břeclav, IČO: 04 355 211, Česká republika, právne zastúpenej JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Majerníková 3479/3A, Bratislava, proti žalovanej B. Ú., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. R. XXX, právne zastúpenej JUDr. Petrom Vachanom, advokátom so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5,Žilina, pre zaplatenie 110,99 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanej súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 09. 09. 2020 sa žalobkyňa proti žalovanej domáhala zaplatenia sumy 110,99 eura spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 350,- eur od 08. 09. 2017 do 20. 07. 2018, zo sumy 346,10 eura od 21. 07. 2018 do 21. 08. 2018, zo sumy 338,30 eura od 22. 08. 2018 do 21. 09. 2018, zo sumy 327,25 eura od 22. 09. 2018 do 23. 10. 2018, zo sumy 316,20 eura od 24. 10. 2018 do 21. 2018, zo sumy 305,15 eura od 22. 11 2018 do 28. 12. 2018, zo sumy 294,10 eura od 29. 12. 2018 do 24. 01. 2019, zo sumy 283,05 eura od 25. 01. 2019 do 27. 02. 2019, zo sumy 272,- eur od 28. 02. 2019 do 22. 03. 2019, zo sumy 260,95 eura od 23. 03. 2019 do 24. 04. 2019, zo sumy 249,90 eura od 25. 04. 2019 do 22. 05. 2019, zo sumy 238,85 eura od 23. 05. 2019 do 25. 06. 2019, zo sumy 227,80 eura od 26. 06. 2019 do 02. 08. 2019, zo sumy 216,75 eura od 03. 08. 2019 do 06. 09. 2019, zo sumy 205,70 eura od 07. 09. 2019 do 03. 10. 2019, zo sumy 194,65 eura od 04. 10. 2019 do 20. 11. 2019, zo sumy 183,60 eura od 21. 11. 20198 do 03. 12. 2019, zo sumy 172,55 eura od 04. 12. 2019 do 18. 03. 2020, zo sumy 150,45 eura od 19. 03. 2020 do 01. 06. 2020, zo sumy 117,30 eura od 02. 06. 2020 do 31. 07. 2020 a zo sumy 110,99 eura od 01. 08. 2020 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 12,- eur a náhradu trov konania. Návrh odôvodnila tým, že žalovaná sa prostredníctvom webovej stránky C..Q..W. registrovala a požiadala žalobkyňu o poskytnutie úveru vo výške 350,- eur. Pri registrácii uviedla svoje osobné údaje a zároveň odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru potvrdila, že súhlasí so zmluvou ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Na základe Smlouvy o zápůjčce č. 505242 zo dňa 03. 08. 2017 uzatvorenej podľa § 2390 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 145/2010 Sb. o spotrebiteľskom úvere, žalobkyňa poskytla žalovanej úver vo výške 350,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť spolu s celkovými nákladmi vo výške 100,- eur do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Nakoľko si žalovaná neplnila svoje povinnosti, úver sa stal splatným 26. 10. 2017. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru je veriteľ oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3,- eur za každú upomienku, pričom žalobkyňa zaslala žalovanej štyri upomienky. Ku dňu
podania návrhu žalovaná uhradila dňa 20. 07. 2018 sumu 3,90 eura, dňa 21. 08. 2018 sumu 7,80 eura, dňa 21. 09. 2018 sumu 11,05 eura, dňa 23. 10. 2018 sumu 11,05 eura, dňa 21. 11. 2018 sumu 11,05 eura, dňa 28. 12. 2018 sumu 11,05 eura, dňa 24. 01. 2019 sumu 11,05 eura, dňa 27. 02. 2019 sumu 11,05 eura, 25. 06. 2019 sumu 11,05 eura, dňa 02. 08. 2019 sumu 11,05 eura, dňa 06. 09. 2019 sumu 11,05 eura, dňa 03. 10. 2019 sumu 11,05 eura, dňa 20. 11. 2019 sumu 11,05 eura, dňa 03. 12. 2019 sumu 11,05 eura, dňa 18. 03. 2020 sumu 22,10 eura, dňa 01. 06. 2020 sumu 33,15 eura a dňa 31. 07. 2020 sumu 6,31 eura, spolu 239,01 eura. Popri uplatnenej pohľadávke žalobkyňa žiadala priznať aj zákonný úrok z omeškania podľa nariadenia vlády Českej republiky č. 351/2013 Sb.
2. Potom, ako žalobkyňa na výzvu upomínacieho súdu súhlasila s vydaním platobného rozkazu v časti, v ktorej nie je v rozpore s právnymi predpismi, konkrétne v časti uplatnených úrokov z omeškania, súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 14. 10. 2020, sp. zn. 10Up/1775/2020.
3. Žalovaná podala proti predmetnému rozhodnutiu odpor, v ktorom poukázala na to, že K. O. W. upozornila spotrebiteľov, že žalobkyňa nemá povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území Slovenskej republiky. Nakoľko je zmluva o úvere neplatným právnym úkonom, zrušuje sa od počiatku a zmluvné strany sú povinné vyporiadať sa v zmysle zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia. Z tohto dôvodu žalovaná vzniesla námietku premlčania, lebo subjektívna doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula 19. 04. 2019 a objektívna doba 19. 04. 2020. Zároveň v danom prípade odplata vo výške 2 547,14 % prevyšuje dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov niekoľko stonásobne, čo tiež spôsobuje neplatnosť zmluvy. Žalobkyňa zároveň neuviedla, akým spôsobom bola overená bonita klienta. Keďže súčasťou žalobného návrhu neboli žiadne listinné dôkazy preukazujúce vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu, žalobkyňa nie je oprávnená požadovať jednorazové splatenie dlžnej sumy. Podľa žalovanej predstavuje poplatok za poskytnutie úveru neprijateľnú podmienku.
4. Žalobkyňa navrhla pokračovať v konaní a poukázala na to, že je zapísaná v zozname finančného trhu v zozname Č. K. O. a má tak oprávnenie poskytovať úvery na základe licencie.
5. Po postúpení veci tunajšiemu súdu ako mieste príslušnému, žalovaná doplnila, že žalobkyňa ponúka pôžičky prostredníctvom slovenskej stránky C..Q..W. , ktorá je celá písaná v slovenskom jazyku, pôžičky poskytuje v Európe, teda aj na Slovensku v mene Euro. Poukázala na to, že rozhodným právom je právny poriadok Slovenskej republiky, ktorý sankcionuje zmluvu o úvere absolútnou neplatnosťou, keďže žalobkyňa nemá udelené povolenie od K. O. W..
6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal aj v neprítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov, ktorí sa z neúčasti včas ospravedlnili a súhlasili s rozhodnutím vo veci.
7. Zo Smlouvy o úvěre č. 505242 uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 03. 08 2017 vyplýva, že žalobkyňa poskytla žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 350,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť do 28 dní, čiže do 31. 08. 2017, spolu s poplatkom za jeho poskytnutie vo výške 100,
- eur. Ročná percentuálna miera nákladov bola vyčíslená v hodnote 2 547,14 %. V článku IV. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ upozorní dlžníka na omeškanie so splátkou úveru a to buď e- mailom, SMS správou na jeho telefónne číslo alebo písomne na jeho adresu, pričom veriteľ je oprávnený požadovať od dlžníka paušálnu náhradu nákladu vo výške 3,- eur za každú odoslanú upomienku. Hoci je zmluva vyhotovená v českom jazyku a podľa jej obsahu mala byť uzatvorená podľa právnych predpisov Českej republiky, nevyplýva z nej a ani to strany netvrdili, že bola skutočne uzatvorená v Českej republike.
8. V tomto spore ide o konanie s medzinárodným prvkom, nakoľko žalobkyňa sídli v Českej republike. Právomoc Okresného súdu Liptovský Mikuláš je daná čl. 18 ods. 2 nariadenia č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Medzi stranami sporu bolo sporné, aké rozhodné právo sa má aplikovať na predmetnú vec. Zmluva uzatvorená medzi stranami sporu ako dodávateľom a spotrebiteľom je spotrebiteľskou zmluvou a s poukazom na čl. 6 ods. 1 nariadenia č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa. Čl. 6 ods. 2 predmetného nariadenia síce umožňuje voľbu rozhodného práva zmluvnými stranami, avšak takáto voľba nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva,
ktoré by v prípade absencie voľby bolo rozhodným právom. Na území Slovenskej republiky nie je možné poskytovať úvery a pôžičky spotrebiteľom veriteľom bez povolenia alebo nad rozsah povolenia udeleného K. O. W.. Žalobkyňa nie je a nikdy nebola evidovaná v registri veriteľov K. O. W., čiže takýmto povolením nedisponuje, preto uzatváranie zmlúv so spotrebiteľmi na území Slovenskej republiky je konanie v rozpore so zákonom, konkrétne s kogentným ustanovením § 24b zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách, pričom takéto zmluvy sú podľa ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. neplatné. Naviac, sama K. O. W. na svojej webovej stránke zverejnila dňa 09. 08. 2018 upozornenie na činnosť spoločnosti MINIHOTOVOSŤ SE, ponúkajúcej pôžičky prostredníctvom C..Q..W., ktorá je v slovenskom jazyku s tým, že K. O. W. žiadne povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území Slovenskej republiky neudelila. Tvrdenie žalobkyne, že je zapísaná v zozname subjektov finančného trhu vedeného Č. K. O. a je tak oprávnená poskytovať úvery na základe licencie tejto banky je v danej veci bezvýznamné vzhľadom na kogentné ustanovenie § 24b zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobkyňa zároveň ani netvrdila, že žalovaná má obvyklý pobyt v Českej republike.
9. Poskytnutie peňažných prostriedkov žalobkyňou teda nie je ani úverom ani pôžičkou, ale plnením z neplatného právneho úkonu. Poskytnutie sumy 350,- eur žalovanej má preto povahu bezdôvodného obohatenia. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovanej bola suma 350,- eur poskytnutá, avšak žalobkyňa netvrdila ani nepreukázala, kedy presne peňažné prostriedky poskytla. Z predložených listinných dôkazov len vyplýva, že žalovaná požiadala o „najvýhodnejšiu expresnú minipôžičku“ dňa 03. 08. 2017 o 18:10 hod. Peňažné prostriedky však určite poskytla najneskôr do 26. 10. 2017 o 18:23 hod., kedy nastala splatnosť dlhu žalovanej. Žalobkyni teda už v tomto čase malo byť zrejmé, že došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovanej na jej úkor a preto subjektívna premlčacia lehota žalobkyne na uplatnenie vydania bezdôvodného obohatenia uplynula najneskôr 26. 10. 2019. Návrh na vydanie platobného konania bol doručený súdu 09. 09. 2020, čiže po uplynutí premlčacej lehoty a nakoľko žalovaná vzniesla námietku premlčania, pohľadávku žalobkyne nemožno priznať a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanej, ktorá mala úspech v spore, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne o výške náhrady trov konania súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.