Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_69Csp-22-2025.pdf
PDF · 96.45 KB
Case nature
Area
Subarea
69Csp/22/2025
Rozhodnutie
Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Júliou Malegovou v spore žalobcu: MINIHOTOVOSŤ, SE, so sídlom T.G.Masaryka 2392/17, 69002 Břeclav, Česká republika, IČO : 04 355 211, zast. JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát, so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. X, B., o zaplatenie 100 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.2.2025 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 100 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 100 eur od 8.3.2022 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je právnická osoba, žalovaná je fyzická osoba. Žalovaná sa prostredníctvom webovskej stránky D. registrovala a požiadala žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100 eur. Pri registrácii uviedla svoje údaje: A. E., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXXXX B.. Pri registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaná zároveň potvrdila, že súhlasí so Smlouvou o zápůjčce, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a zároveň potvrdila, že údaje ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytla sú pravdivé a úplné. Na základe Smlouvy o zápůjčce č. XXXXXX zo dňa 14.2.2022 uzatvorenej podľa § 2390 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. občanský zákonník a zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úveru v znení neskorších predpisov žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanej, ako dlžníkovi, úver vo výške 100 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 21 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 128 eur, a to do 21 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle Smlouvy o zápůjčce č. XXXXXX sú celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 21 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej Smlouvy o zápůjčce, stal sa jej dlh splatným, a to dňom 7.3.2022. Dňa 02.12.2024 bola žalovanej prostredníctvom právneho zástupcu zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaná žalobcovi neuhradila uhradil ku dňu podania návrhu žiadnu platbu. Žalobca si v zmysle nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. v znení neskorších predpisov uplatňuje voči žalovanej zákonný úrok z omeškania.
3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca súdu predložil listinné dôkazy, a to výzvu, smlouvu o úvěru č. XXXXXX, všeobecné obchodné podmienky, výzvu na okamžité uhradenie dlžoby z 2.12.2024, výpis obchodného registra ČR na žalobcu.
4. Žalovaná sa k návrhu nevyjadrila, pričom súd dodáva, že žaloba spolu s prílohami ako aj procesnými poučeniami súdu bola žalovanej doručená v súlade s § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) dňa 25.07.2025.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na dňa 11.11.2025, ktorého sa nezúčastnil žalobca ani jeho právny zástupca, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť, súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Pojednávania sa nezúčastnila ani žalovaná, ktorej predvolanie na pojednávanie bolo doručené v súlade s § 112 CSP dňa 30.9.2025 (č.l. 92) a ktorá svoju neprítomnosť neospravedlnila a nežiadala súd odročenie pojednávania. Súd tak podľa § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovanej.
6. Žalobca je spoločnosťou – právnickou osobou so sídlom na území Českej republiky. Keďže na strane žalobcu vystupuje právnická osoba so sídlom v inom štáte ako je Slovenská republika, bolo potrebné najskôr posúdiť právomoc súdu vo veci konať a rozhodnúť, ako aj otázku rozhodného práva, podľa ktorého je potrebné uplatnený nárok žalobcu posúdiť.
7. Vo vzťahu k právomoci súd uvádza, že dospel k záveru, že právomoc súdov Slovenskej republiky je daná, a to podľa článku 17 ods. 1 písm. c) v spojení s článkom 18 ods. 2 („Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.“) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I). Je totiž nepochybné, že hoci žalobca sídli v Českej republike, svoju podnikateľskú činnosť smeruje do Slovenskej republiky, v ktorej má žalovaná ako spotrebiteľ bydlisko, nakoľko žalobca ponúka spotrebiteľom možnosť uzavrieť zmluvu o úvere prostredníctvom slovenskej lokalizovanej stránky D. <F.>.
8. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom sporu je zmluvný vzťahu s cudzím prvkom, sa súd zaoberal rozhodným právom, ktoré je potrebné v spore aplikovať. Z predmetnej zmluvy o úvere nevyplýva jednoznačná a nesporná voľba práva Českej republiky. Úvodnú časť zmluvy, v ktorej je uvedené, že zmluva bola uzavretá podľa českého Občianskeho zákonníka a českého zákona o spotrebiteľskom úvere, nemožno považovať za účinnú dohodu zmluvných strán o voľbe rozhodného práva, keďže sa jedná iba o konštatovanie a nie ustanovenie, z ktorého by bolo zrejmé zmluvné dojednanie účastníkov zmluvy o rozhodnom práve. Rovnako nemožno ani vychádzať zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré majú mať iba vysvetľujúci, technický charakter k skutočnostiam uvedeným v zmluve. Tieto podmienky síce mali byť elektronicky podpísané žalovanou, ale jedná sa o jednostranný formulár, ktorý žalovaná nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Nemožno konštatovať, že skutočnosti uvedené v týchto podmienkach sú výsledkom konsenzu prejavu vôle oboch zmluvných strán. Žalovaná podpisom iba potvrdzuje, že sa zoznámila v dostatočnom predstihu s ich obsahom, že im porozumela. Konštatovanie, že „k nim nemá žádne výhrady a zavazuje sa je dodržovat“, taktiež nemôže zakladať tak podstatnú skutočnosť, akou je dohoda o voľbe rozhodného práva, nakoľko takýto prejav vôle musí byť jasný, určitý a úplne zrozumiteľný tak, aby nebola žiadna pochybnosť o tom, že spotrebiteľ si zmluvne dohodol aplikáciu iného právneho poriadku, než je v danom prípade právny poriadok Slovenskej republiky. Takéto jednostranné určenie rozhodného práva preto nie je možné považovať za voľbu spotrebiteľa podľa čl. 6 ods. 2 Nariadenia Rím I. Na daný spor preto súd aplikoval predpisy platné na území Slovenskej republiky v nadväznosti na článok 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), nakoľko zmluva medzi žalobcom a žalovanou sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa (Slovenská republiky), pretože podnikateľ - žalobca, svoju činnosť smeruje na túto krajinu. Pokiaľ ide o otázku smerovania podnikateľskej činnosti dodávateľa, len samotná prístupnosť internetovej stránky neznamená smerovanie činnosti podnikateľa ku krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa, zo skutočností známych súdu z jeho činnosti (§ 186 ods. 1 CSP), vrátane faktického pokračovania žalobcu v činnosti obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s., so sídlom Bratislava, Pribinova 25 (IČO: 35 852 453), ktorá zanikla v dôsledku cezhraničného zlúčenia práve so žalobcom, je nepochybné, že žalobca smeruje svoju podnikateľskú činnosť (aj) na Slovenskú republiku. Smerovaniu činnosti žalobcu aj do iných krajín nasvedčuje nielen poskytovanie finančných služieb prostredníctvom internetu vo viacerých jazykových verziách, vrátane slovenského jazyka, ale aj ich poskytovanie prostredníctvom domény s koncovkou označenia príslušnosti k určitej lokalite, v danom prípade Slovenskej republike (zo žaloby vyplýva, že so žalovanou, bola uzavretá zmluva o úvere prostredníctvom internetovej stánky D.). Z uvedeného možno vyvodiť, že zo strany žalobcu dochádza prostredníctvom jeho internetových stránok k podnecovaniu uzatvárania zmlúv na diaľku, mimo iných, aj do krajiny obvyklého pobytu žalovanej. Potvrdením uvedeného smerovania podnikateľskej činnosti žalobcu je okrem iného napokon tiež značné množstvo ním iniciovaných súdnych sporov voči spotrebiteľom - osobám, pre ktoré je Slovenská republika krajinou ich obvyklého pobytu. Súd preto ako rozhodné právo aplikoval právo Slovenskej republiky.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 14.2.2022 Smlouvu o úvěru č. 623894 na diaľku, prostredníctvom internetovej komunikácie podľa zákona č. 89/2012 Občanský zákoník a zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru, t.j. podľa práva Českej republiky. Pokiaľ právna zástupkyňa definovala uzatvorenie zmluvy tak, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o zápujčce podľa § 2390 a nasl. OZ toto nebolo z ničoho preukázané s prihliadnutím na písomné znenie predloženej zmluvy. Na základe tejto zmluvy sa veriteľ zaviazal na žiadosť spotrebiteľa poskytnúť spotrebiteľovi peňažné prostriedky ako bezúčelový peňažný úver a spotrebiteľ sa zaviazal úver vrátiť a zaplatiť veriteľovi odmenu ako odplatu za poskytnutie úveru a prípadne všetky ďalšie platby, ktoré podľa tejto zmluvy súvisia s úverom ku dňu splatnosti úveru na bankový účet veriteľa. Suma úveru bola vo výške 100 eur, spôsob platby bezhotovostne na účet uvedený v záhlaví zmluvy, úroková sadzba 0 %, poplatok za poskytnutie úveru 21 eur, deň splatnosti 7.3.2022. Celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť, predstavuje sumu 121 eur. Spotrebiteľ pri podpise zmluvy vzal na vedomie, že výška RPSN (rozumej RPMN) je 2647,19 %. Spotrebiteľ (žalovaná) sa v zmysle zmluvy zaviazal zaplatiť celkovú čiastku najneskôr v deň splatnosti úveru na účet veriteľa. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, na dobu 21 dní. Spotrebiteľ uzavretím zmluvy vyhlásil, že súhlasí s obsahom zmluvy, bol pred uzavretím zmluvy oboznámený s všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.
10. Okrem úverovej zmluvy žalobca predložil súdu aj Všeobecné podmínky poskytnutí úvěru. Súd mal preukázané z bodu 10. VPPÚ, že zmluva je uzavretá vygenerovaním elektronickej verzie spotrebiteľovi v užívateľskom profile spotrebiteľa, a to iba po schválení odoslanej žiadosti o úver spotrebiteľa veriteľom. Z bodu 11 VPPÚ vyplýva, že zmluvou sa veriteľ zaväzuje na žiadosť spotrebiteľa a bez akýchkoľvek ďalších podmienok poskytnúť spotrebiteľovi krátkodobý, bezúčelový úver v lehote, uvedenej v zmluve, prevodom na účet spotrebiteľa, vedený v banke, alebo v pobočke zahraničnej banky so sídlom na území Slovenskej republiky, vkladom na účet spotrebiteľa alebo poštovou poukážkou a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa, spojené s úverom, v lehote, uvedenej v zmluve. Záväzok veriteľa poskytnúť spotrebiteľovi úver je splnený odpísaním čiastky, zodpovedajúcej úveru, z účtu veriteľa, vedeného v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, so sídlom na území Slovenskej republiky, uvedeného na webovej stránke, v prospech účtu spotrebiteľa. Veriteľ je oprávnený odmietnuť poskytnutie úveru v prípadoch, keď po uzavretí zmluvy a pred poskytnutím úveru zistí, že spotrebiteľ porušil ktorékoľvek z jeho vyhlásení podľa zmluvy a VPPÚ alebo existuje akákoľvek skutočnosť, spochybňujúca schopnosť spotrebiteľa plniť záväzky zo zmluvy. Ak nastane dôvod na odmietnutie poskytnutia úveru, veriteľ je o odmietnutí poskytnutia úveru povinný informovať spotrebiteľa a súčasne od zmluvy odstúpiť.
11. Výzvou z 2.12.2024 vyzvala právna zástupkyňa žalobcu žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 387,02 eur. Žalovaná dlžnú sumu neplatila sni čiastočne.
12. Súd v danej veci uvádza, že uzatvorená zmluva o úvere č. 623894 zo dňa 14.2.2022 je spotrebiteľskou zmluvou. Nie je však spotrebiteľským úverom v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. a to s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. l) predmetného zákona účinného v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (podľa ktorého spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace), pretože splatnosť pôžičky bola dohodnutá na dobu 21 dní. Avšak zmluvu je možné posúdiť podľa ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka a s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. (podľa ktorého na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25 ) aj podľa ustanovenia § 11 ods. 3, § 24 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z.
13. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z., iným veriteľom sa rozumie právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje
banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.
14. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., iný veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať úver alebo pôžičku, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, len na základe povolenia pre iného veriteľa udeleného Národnou bankou Slovenska.
15. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., ak osoba bez povolenia poskytne peňažné prostriedky, ktoré by inak boli spotrebiteľským úverom, uzatvorená zmluva je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba podľa prvej vety je povinná umožniť spotrebiteľovi uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere; tým nie je dotknuté právo zmluvných strán dohodnúť sa na dlhšej lehote na vrátenie poskytnutého finančného plnenia a právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz alebo v splátkach v lehote kratšej, ako bola dohodnutá v zmluve podľa prvej vety.
16. Podľa § 451 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17. Podľa výpisu z obchodného registra predloženého žalobcom bolo preukázané, že žalobca v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného poskytovanie alebo sprostredkovanie spotrebiteľského úveru. Súd konštatuje, že v zmysle citovaného § 2 písm. c) ZoSÚ, na neho treba hľadieť ako na tzv. iného veriteľa, pretože ide o právnickú osobu, ktorá v rámci svojho podnikania poskytuje úvery, spĺňajúce aspoň jednu z podmienok podľa § 1 ods. 3 c), f) a l) (ide o úver splatný v lehote do 3 mesiacov).
18. Súd v zmysle § 185 ods. 2 CSP a § 295 CSP vykonal dôkaz, a to lustráciu na verejne dostupnej internetovej stránke NBS kde bolo preukázané, že žalobca MINIHOTOVOST SE, ktorá ponúka pôžičky napriek tomu, že nemá povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území Slovenskej republiky, ktoré udeľuje Národná banka Slovenska, pričom ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. sankcionuje veriteľa poskytujúceho peňažné prostriedky neoprávnene bez povolenia neplatnosťou zmluvy. Existencia povolenia je a aj v čase poskytnutia peňažných prostriedkov bola podmienkou oprávňujúcou veriteľa poskytovať spotrebiteľské úvery a pôžičky spotrebiteľom na území SR. Je nepochybné, že pri zmluvnom záväzku je možné určiť si voľbu práva, avšak v prípade spotrebiteľa nesmie mu byť odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo rozhodným právom. Na území Slovenskej republiky nie je možné poskytovať úvery a pôžičky spotrebiteľom – veriteľom bez povolenia alebo nad rozsah povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska. Žalobca nie je a nikdy nebol evidovaný v registri veriteľov Národnou bankou Slovenska, čiže takýmto platným povolením nedisponuje. Uzatváranie zmlúv so spotrebiteľmi na území SR je preto konaním v rozpore so zákonom.
19. Nakoľko súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca ku dňu uzavretia zmluvy o úvere nedisponoval povolením na poskytovanie úverov, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom ako iný veriteľ, je zmluva o úvere, uzavretá medzi žalobcom a žalovanou, vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, v zmysle zákonného ustanovenia § 11 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, neplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného dôvodu žalobcovi neprislúchal nárok na vrátenie poskytnutého úveru, resp. ďalších plnení dojednaných v zmluve o úvere. V tejto súvislosti poukazuje súd aj na právne závery uvedené v rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24CoCsp/49/2021, Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 5CoCsp/34/2020, Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 11CoCsp/21/2021 a Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 9CoCsP/39/2021.
20. Súdu neprináleží skutkovo posúdiť žalobcom žalovaný nárok inak ( napr. ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia) a prípadne priznať žalované plnenie z iného skutkového dôvodu. Súd zároveň uvádza, že zmena skutkových tvrdení predstavuje zmenu žaloby, ktorá však nie je v
spotrebiteľských sporoch prípustná. Navyše, aj v prípade posúdenia žalovaného nároku ako nároku z bezdôvodného obohatenia ( § 451 OZ), by bol žalovaný nárok premlčaný, pričom ku premlčaniu, vzhľadom na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol spotrebiteľský právny vzťah, by bol súd povinný prihliadať, v zmysle zákonného ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka z úradnej povinnosti. Žalobca v konaní netvrdil, kedy presne mali byť žalovanej peňažné prostriedky poskytnuté, produkoval iba skutkové tvrdenia, podľa ktorých mali byť žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky na základe zmluvy uzatvorenej dňa 14.2.2022, so splatnosťou dňa 7.3.2022. Žalobca mohol peňažné prostriedky poskytnúť žalovanej najskôr v deň uzavretia zmluvy 14.2.2022, najneskôr v deň splatnosti dlhu 7.3.2022. Žaloba bola podaná dňa 18.2.2025 (č.l. 17 spisu), keď v prípade práva na vydanie bezdôvodného obohatenia plynie v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka dvojročná premlčacia doba, ktorá by uplynula najneskôr dňa 7.3.2024. Napriek nevymedzeným konkrétnym skutkovým tvrdeniam žalobcu o presnom čase poskytnutia peňažných prostriedkov je možné konštatovať, že žaloba bola podaná po uplynutí zákonnej dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Súd na podklade týchto zistení podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Žalovaná bola v spore úspešná v celom rozsahu a vznikol jej s poukazom na ustanovenie § 255 ods.1 CSP nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že z obsahu spisu mal súd zistené, že žalovanej v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli a žalovaná si ani žiadne trovy v konaní neuplatnila aj s poukazom na čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu, rozhodol súd priamo tak, že žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).