Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3Cob-2-2021.pdf
PDF · 121.65 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: PRESTAV Prešov, spol. s r. o., v likvidácii, IČO: 31 706 231, so sídlom Prostějovská 77, 080 01 Prešov, právne zastúpeného JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom, IČO: 17 083 362, so sídlom Hlavná 111, 080 01 Prešov, proti žalovanej: Slovenská uhoľná spoločnosť a spol., s. r. o., IČO: 31 653 634, so sídlom Podhrabina 269, 082 15 Chmeľov, právne zastúpenej Mgr. Miroslavom Balážom, advokátom, IČO: 42 238 871, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 22Cb/174/2017-133 z 18. novembra 2020 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I., II. a III.
Priznáva žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že kúpna zmluva z 15. apríla 2016 uzatvorená medzi žalovanou a obchodnou spoločnosťou J. W. Š., O.. U.. L.., Y.: XX XXX XXX, so sídlom M. XXX, XXX XX J., predmetom ktorej je predaj nehnuteľností ležiacich v k. ú. Chmeľov, zapísaných na LV č. XXX, a to pozemkov - parcelné číslo XXXX/X o výmere 17826 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, parcelné číslo XXXX/X o výmere 509 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/X o výmere 834 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/X o výmere 297 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/X o výmere 28 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 135 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 218 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 290 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 5436 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 2037 m2, druh pozemku ostatná plocha, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 1040 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 201 m2, druh pozemku ostatná plocha, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 60 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 277 m2, druh pozemku ostatná plocha, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 3456 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 178 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 127 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 192 m2, druh pozemku ostatná plocha, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 121 m2, druh pozemku ostatná plocha, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 379 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 785 m2, druh pozemku ostatná plocha, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 991 m2, druh pozemku ostatná plocha, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 227 m2, druh pozemku ostatná plocha, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 4539 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, parcelné číslo XXXX/XX
o výmere 102 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 209 m2, druh pozemku ostatná plocha, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 16 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a stavieb - súpisné číslo XXX nachádzajúcej sa na parcele s parcelným číslom XXXX/ X, druh stavby dielňa, súpisné číslo XXX nachádzajúcej sa na parcele s parcelným číslom XXXX/XX, druh stavby kotolňa, súpisné číslo XXX nachádzajúcej sa na parcele s parcelným číslom XXXX/XX, druh stavby prístrešok, súpisné číslo XXX nachádzajúcej sa na parcele s parcelným číslom XXXX/XX, druh stavby prístrešok, súpisné číslo XXX nachádzajúcej sa na parcele s parcelným číslom XXXX/X, druh stavby strážnica, súpisné číslo XXX nachádzajúcej sa na parcele s parcelným číslom XXXX/X, druh stavby polyfunkčný dom - maštaľ, súpisné číslo XXX nachádzajúcej sa na parcele s parcelným číslom XXXX/X, druh stavby maštaľ a súpisné číslo XXX nachádzajúcej sa na parcele s parcelným číslom XXXX/XX, druh stavby jazdecká hala, je voči žalobcovi právne neúčinný, priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %,o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením a priznal žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
2. 2.1 Výrok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva z 15. apríla 2016 uzatvorená medzi obchodnou spoločnosťou J. W. Š., O..U..L.., Y.: XX XXX XXX, so sídlom M. XXX, XXX XX J. a žalovanou, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľností ležiacich v katastrálnom území Chmeľov, zapísaných na LV č. XXX, a to pozemkov - parcelné číslo XXXX/X o výmere 17826 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, parcelné číslo XXXX/X o výmere 509 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/X o výmere 834 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/X o výmere 297 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/X o výmere 28 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 135 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 218 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 290 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 5436 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 2037 m2, druh pozemku ostatná plocha, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 1040 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 201 m2, druh pozemku ostatná plocha, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 60 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 277 m2, druh pozemku ostatná plocha, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 3456 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 178 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 127 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 192 m2, druh pozemku ostatná plocha, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 121 m2, druh pozemku ostatná plocha, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 379 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 785 m2, druh pozemku ostatná plocha, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 991 m2, druh pozemku ostatná plocha, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 227 m2, druh pozemku ostatná plocha, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 4539 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 102 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/ XX o výmere 209 m2, druh pozemku ostatná plocha, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 16 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a stavieb - súpisné číslo XXX nachádzajúcej sa na parcele s parcelným číslom XXXX/X, druh stavby dielňa, súpisné číslo XXX nachádzajúcej sa na parcele s parcelným číslom XXXX/XX, druh stavby kotolňa, súpisné číslo XXX nachádzajúcej sa na parcele s parcelným číslom XXXX/XX, druh stavby prístrešok, súpisné číslo XXX nachádzajúcej sa na parcele s parcelným číslom XXXX/XX, druh stavby prístrešok, súpisné číslo XXX nachádzajúcej sa na parcele s parcelným číslom XXXX/X, druh stavby strážnica, súpisné číslo XXX nachádzajúcej sa na parcele s parcelným číslom XXXX/X, druh stavby polyfunkčný dom - maštaľ, súpisné číslo XXX nachádzajúcej sa na parcele s parcelným číslom XXXX/X, druh stavby maštaľ a súpisné číslo XXX nachádzajúcej sa na parcele s parcelným číslom XXXX/XX, druh stavby jazdecká hala, je voči nemu neúčinná. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 21Cb/147/2010 z 15.júna 2016 bola obchodná spoločnosť J. W. Š., O.. U.. L.. zaviazaná zaplatiť žalobcovi 23.632,25 eur a trovy konania v rozsahu 39,02 % v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetom tohto konania bol nárok na úrok z omeškania z istiny, ktorá bola právoplatne priznaná rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 19Cb/63/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 7Cob/8/2012-133 z 13. marca 2013. Po zrušení predbežného opatrenia, ktorým pôvodný vlastník nesmel nakladať so svojimi
nehnuteľnosťami, v novembri 2016 predal tieto nehnuteľnosti žalovanej za 323.320,61 eur. Jediným spoločníkom a zároveň konateľom v oboch obchodných spoločnostiach je Y.C.. X. W., C.. XX.XX.XXXX, S. W. XX, XXX XX M., a teda prevod sa uskutočnil medzi osobami blízkymi v zmysle ustanovenia § 42a ods. 3 písm. b), c), d) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a v spojitosti s odsekom 4 písm. a), c), d), e) Občianskeho zákonníka ide o blízke právnické osoby. Podľa účtovnej závierky oboch obchodných spoločností za roky 2015 a 2016 obchodnej spoločnosti J. W. Š., O.. U.. L.. klesli tržby len na 9.120,- eur, pričom na strane aktív jej klesol obežný majetok skladajúci sa z obchodného styku a ostatných pohľadávok na 40.150,- eur. Úplne stratila dlhodobý nehmotný majetok, pozemky, stavby, samostatné hnuteľné veci, ako aj dlhodobý hmotný majetok. Naopak žalovanej v roku 2016 vzrástli výnosy oproti roku 2015 z 7.631,- eur na 105.573,-eur a majetok z pôvodných 0,- eur na 337.724,- eur, z čoho vyplýva, že k týmto prevodom nehnuteľného majetku došlo úmyselne s cieľom znemožniť vymožiteľnosť pohľadávok, ktoré sú predmetom súdneho konania vedeného pod sp. zn. 21Cb/147/2010. Vzhľadom na to, že dlžník uzatvoril kúpnu zmluvu s osobou blízkou s úmyslom znemožniť uspokojenie jeho pohľadávok, má právo domáhať sa odporovateľnosti tohto právneho úkonu, keďže svoju pohľadávku nemôže zabezpečiť iným spôsobom ako podaním tejto žaloby. Z rovnakých dôvodov s poukazom na to, že exekúcia môže byť ohrozená a že pôvodný vlastník je v podnikaní nečinný, navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd zakázal žalovanej nakladať, prenajímať, zaťažovať a darovať predmetné nehnuteľnosti. 2.2 Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila, pričom tvrdila, že žalobca nie je podľa jej názoru aktívne vecne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby, pretože v zmysle ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka prislúcha právo odporovať právnemu úkonu iba veriteľovi, ktorý má voči dlžníkovi vykonateľnú pohľadávku, ktorej uspokojenie bolo ukrátené právnym úkonom dlžníka. Z návrhu žalobcu však nevyplýva, že by mal vykonateľnú pohľadávku voči obchodnej spoločnosti J. W. Š., O.. U.. L... Ako kupujúca uzatvorila 15. apríla 2016 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností. Kúpna cena bola stranami dojednaná vo výške 323.620,61 eur, pričom táto kúpna cena bola s ohľadom na lokalitu umiestnenia nehnuteľností, ich stav a vek, čo nenamietol ani sám žalobca, primeraná. Kúpnu cenu za nehnuteľnosti uhradila bankovým prevodom. 2.3 Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že pohľadávka žalobcu voči pôvodnému vlastníkovi je vymáhateľná a vymožiteľná, preto podľa jeho názoru nie je možné spochybniť jeho aktívnu vecnú legitimáciu. Namietol tiež, že by k prevodu nehnuteľností došlo za cenu obvyklú, a to z dôvodu, že podľa neho k prevodu nehnuteľností došlo za cenu účtovnú, pričom cena obvyklá je vyššia minimálne o 50 % až 100 %. 2.4 Žalobca toto vyjadrenie doplnil podaním doručeným súdu 29. mája 2018, v ktorom uviedol, že úmysel neuspokojiť svojich veriteľov potvrdzujú aj následné kroky konateľa pôvodného vlastníka, ktorý rozhodol o zlúčení pôvodného vlastníka s obchodnou spoločnosťou V., O.. U.. L.., Y.: XX XXX XXX, O. O. W. XX, M.. Táto spoločnosť je za rok 2017 v strate 135.745,- eur a má záväzky vo výške 129.948,- eur a daňové nedoplatky vo výške 68.753,- eur, čo znamená, že ide o predlženú spoločnosť, na ktorú bude s najväčšou pravdepodobnosťou vyhlásený konkurz. 2.5 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Prešov, č. k. 21Cb/147/2010-160 z 15. júna 2017 bola obchodnej spoločnosti J. W. Š.M., O.. U.. L.. ako žalovanému uložená povinnosť zaplatiť obchodnej spoločnosti PRESTAV Prešov, spol. s r. o., v likvidácii ako žalobcovi úroky z omeškania vo výške 23.632,25 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Voči tomuto rozsudku bolo podané odvolanie. Kúpnou zmluvou o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z 15. apríla 2016 obchodná spoločnosť Centrum jazdeckého športu, s. r. o. odplatne previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným v bode 1. tohto odôvodnenia na žalovanú. Kúpna cena bola stanovená dohodou strán na 323.620,61 eur bez DPH. Podľa výpisu z obchodného registra konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti J. W. Š., O.. U.. L.. bol v čase prevodu nehnuteľností Y.. X. W.. Táto obchodná spoločnosť bola 8. septembra 2017 dobrovoľne vymazaná z obchodného registra, pričom jej právnym nástupcom sa stala obchodná spoločnosť V., O.. U.. L.., ktorá je toho času v konkurze. Konateľom a spoločníkom žalovanej je rovnako Y.. X. W.. Krajský súd v Prešove uznesením, č. k. 6Cob/71/2017-238 z 9. júna 2020 rozhodol o odvolaniach proti rozsudku, č. k. 21Cb/147/2010-160 z 15. júna 2011 tak, že pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok, č. k. 21Cb/147/2010-160 z 15. júna 2017 zrušil a konanie zastavil. Z obsahu odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že likvidátor žalobcu zobral žalobu späť s tým, že pohľadávku mieni prihlásiť do konkurzu. 2.6 V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že pojem „vymáhateľná“ a „vykonateľná“ pohľadávka nie je obsahovo totožný. Pojem „vykonateľná“ predstavuje kvalitu pohľadávky, ktorej svedčí tzv. exekučný titul. Predpokladá rozhodnutie, ktoré deklaruje existenciu práva veriteľa na plnenie a uplynutie tzv. paričnej lehoty na dobrovoľné plnenie. Pojem „vymáhateľná“ predstavuje úplne inú
kvalitu veriteľovej pohľadávky, ktorá spočíva vo vlastnosti žalovateľnosti pohľadávky (actio nata). Vymáhateľnosť preto vykonateľnosti pohľadávky časovo predchádza a z hľadiska právnej kvality predstavuje diametrálne inú právnu kategóriu. Podľa názoru súdu pojem „vymáhateľná pohľadávka“ nie je v ustanovení § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka použitý náhodne. Súd vychádzal predovšetkým z predpokladu tzv. rozumného zákonodarcu, ktorý uvedomujúc si rozdiel právnej kvality „vymáhateľnej“ a „vykonateľnej“ pohľadávky, použitý pojem nevolí náhodne, ale vedome a zámerne. Hoci Občiansky zákonník neobsahuje legálnu definíciu žiadneho z týchto pojmov, súd bol toho názoru, že zákonodarca rozdiel v pojmoch „vymáhať“ a „vykonať“ a ich jazykových derivátoch, zohľadňuje vo viacerých ustanoveniach Občianskeho zákonníka (napr. § 530, § 845). Súd bol toho názoru, že ak by zákonodarca mienil umožniť odporovateľnosť právnych úkonov iba vo vzťahu k takým pohľadávkam, ktoré majú kvalitu vykonateľnej pohľadávky, nepoužil by v ustanovení § 42a Občianskeho zákonníka pojem „vymáhateľná pohľadávka“. Pre tieto závery sa súd stotožnil s argumentáciou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrenou v rozsudku, sp. zn. 2 Obdo/69/2012 z 30. októbra 2013 (a podobne tiež v rozhodnutí, sp. zn. 3Cdo/102/99 z 23. decembra 1999 a uznesení, sp. zn. 4 Cdo/198/2010 z 27. februára 2012), v zmysle ktorej podanie žaloby o neúčinnosť právneho úkonu nie je podmienené existenciou „vykonateľnej pohľadávky“, tak ako to tvrdí žalovaná. Súd osobitne poukázal na závery najvyššieho súdu uvedené vo vyššie citovanom uznesení, sp. zn. 4 Cdo/198/2010, v zmysle ktorých pokiaľ mal veriteľ preukázateľne voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, ktorú si aj v súdnom konaní riadne uplatnil, táto mu však nebola právoplatne v takomto konaní priznaná len z dôvodu zániku dlžníka v dôsledku zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku dlžníka, nestratil tým veriteľ aktívnu legitimáciu v konaní o neúčinnosť právneho úkonu. 2.7 Súd prvej inštancie mal za to, že v tomto konaní žalobca ako veriteľ preukázal, že vymáhateľnú pohľadávku voči pôvodnému vlastníkovi nehnuteľností riadne uplatnil v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 21Cb/147/2010. Pôvodný vlastník nehnuteľností však medzitým zanikol a jeho právnym nástupcom sa stala obchodná spoločnosť V., O.. U.. L.., ktorá je okrem pôvodného vlastníka nástupcom ďalších troch spoločností. Podľa údajov internetového zdroja www.finstat.sk je táto spoločnosť v strate viac ako 135.000,- eur a toho času je v konkurze. 2.8 V nadväznosti na to súd prvej inštancie podotkol, že trvať na tom, že žalobca pre úspech v spore o neúčinnosti právneho úkonu potrebuje disponovať vykonateľnou pohľadávkou s kvalitou exekučného titulu, by bolo za daných okolností priečiace sa zmyslu a účelu ustanovení § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorých zmyslom je predovšetkým poskytnúť ochranu veriteľovi pred fraudóznym konaním dlžníka. Odklon od doslovného znenia zákona by výrazne zhoršil postavenie veriteľa - žalobcu, keďže tento by svoju pohľadávku voči dlžníkovi - pôvodnému vlastníkovi nehnuteľností musel uplatniť v konkurze voči jeho nástupcovi, ktorý sa zdá byť nemajetný. Naproti tomu, by odklonom od doslovného znenia zákona súd podstatne zvýhodnil dlžníka aj žalovanú, ktorým by nepoctivé nakladanie s majetkom s úmyslom ukrátiť uspokojenie žalobcovej pohľadávky odobril a tým poprel účel a zmysel § 42a Občianskeho zákonníka. 2.9 Pokiaľ sa žalovaná vo svojom stanovisku odvolávala na rozhodnutie Najvyššieho Súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/237/2017 z 26. apríla 2020, súd dospel k záveru, že argumenty v tomto rozhodnutí nie sú natoľko jednoznačné, aby sa ustanovenie § 42a Občianskeho zákonníka malo vykladať tak, že vymáhateľnou pohľadávkou je pohľadávka vykonateľná. Z jazykového výkladu vyplýva, že má ísť o pohľadávku vymožiteľnú, teda žalovateľnú, a účel ani systematika zákona, ani požiadavka ústavne súladného výkladu odklon od doslovného znenia zákona nevyžadujú. Súd sa priklonil k názoru najvyššieho súdu už skôr prezentovanému v uznesení, sp. zn. 4 Cdo/198/2010, a to aj preto, že zohľadňuje vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka a z toho dôvodu absentujúci exekučný titul veriteľa. 2.10 Čo sa týka argumentu žalovanej, že majetok dlžníka sa nezmenšil, pretože kúpna cena za prevedené nehnuteľnosti bola žalovanou uhradená, súd sa s týmto nestotožnil. V prvom rade súd poukázal na to, že inkasovanú kúpnu cenu nemožno považovať za ekvivalent nehnuteľného majetku. Nehnuteľný majetok je relatívne trvalou majetkovou hodnotou, ktorú dlžník nemôže ukryť, zatajiť a vzhľadom na zápis v katastri nehnuteľnosti ani neverejne previesť na inú osobu. Kúpna cena uvedené atribúty nespĺňa. 2.11 Súd prvej inštancie posúdil žalobu ako dôvodnú, pretože žalobca riadne preukázal existenciu veriteľsko-dlžníckeho záväzkového vzťahu medzi pôvodným vlastníkom nehnuteľností ako dlžníkom a žalobcom ako veriteľom. Rovnako preukázal existenciu ukracujúceho úkonu, ktorým je kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z 15. apríla 2016. Zároveň medzi žalovanou a pôvodným dlžníkom existoval vzťah uvedený v ustanovení § 42a ods. 4 písm. d) Občianskeho zákonníka a žalovaná nadobudla prospech z prevodu nehnuteľností.
2.12 Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa ustanovenia § 42a ods. 1, ods. 4, § 42b ods. 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka. 2.13 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením § 262 ods. 1, ods. 2 CSP a priznal úspešnému žalobcovi proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu I., II. a III. výroku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietané nesprávne skutkové zistenia vzhliadla v tom, že súd prvej inštancie sa pri hodnotení zisteného skutkového stavu vôbec nezaoberal skutočnosťou, že kúpna zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z 15. apríla 2016 bola zmluvou odplatnou, pričom dojednaná kúpna cena zodpovedala trhovej hodnote prevádzaných nehnuteľností, čo aj v tomto konaní preukázala odborným stanoviskom realitnej kancelárie. Táto námietka primeranosti odplaty nebola zo strany žalobcu v tomto konaní nijako rozporovaná. Rovnako zo strany žalobcu nebola rozporovaná ani ňou (žalovanou) dôkazne preukázaná skutočnosť, že k výplate kúpnej ceny aj reálne došlo. Reálnosť výplaty preukázala súdu predloženými listinnými dôkazmi, a to faktúrami, ako aj výpismi z bankového účtu. Mala za to, že kúpna zmluva bola právnym úkonom, ktorý nijako nemohol ukrátiť uspokojenie veriteľa, nakoľko v danom prípade došlo iba k transformácii majetku z nehnuteľnosti na peniaze, teda šlo jednoznačne o tzv. reálne ekvivalentný právny úkon, pri ktorom nedošlo k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Takýto reálne ekvivalentný právny úkon nemôže byť nikdy úkonom odporovateľným. Okrem toho zdôraznila, že súd absolútne žiadnym spôsobom nezisťoval, či dlžník zanikol v dôsledku zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku dlžníka. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie konštatovala, že žalobca nedisponuje vymáhateľnou pohľadávkou, keďže v konaní vedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 21Cb/147/2010 nielenže sám nemal v čase podania žaloby a ani v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie judikovanú pohľadávku, ale ju už ani vzhľadom na uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Cob/71/2017 z 9. júna 2020 nikdy nebude mať. Žalobca sám pritom nikdy nevedel ani len určiť výšku tejto svojej pomyselnej pohľadávky. Svoju argumentáciu opiera o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo 237/2017 z 24. júna 2020 a podotýka, že aktuálna rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako ani občianskoprávna doktrína nezotrváva na takom výklade pojmu „vymáhateľná pohľadávka“, aký vyplýva z rozhodnutia R 44/2001, naopak, aktuálna rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj občianskoprávna doktrína sa od tohto výkladu zásadne odchyľuje. Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca podaním zo 16. februára 2021, v ktorom uviedol, že odvolanie považuje za účelové, smerujúce k oddialeniu uspokojenia pohľadávok žalobcu a napadnutý rozsudok považuje za správny a vydaný v súlade so zákonom. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdil a priznal žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovanou a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej nie
je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdiť.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie súdu prvej inštancie. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:
9. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti (relevancia vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam), zákonnosti (a to z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania) a pravdivosti (hodnovernosť zdroja). Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti (pri tomto hodnotení už pravdivosť dôkazu posudzuje aj v súvislosti s prípadným rozporom s inými dôkazmi). K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov alebo porušením pravidiel formálnej logiky.
10. Podľa § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou (§ 116 a 117 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
11. V súlade s citovaným zákonným ustanovením je v danej veci rozhodujúce, že v dôsledku uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi dlžníkom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou došlo k prevodu nehnuteľností a tým k sťaženiu vymožiteľnosti žalobcovej pohľadávky, pretože ak by aj bola cena predaných nehnuteľností primeraná, nemožno s istotou predpokladať, že dlžník neminie/neminul získané peňažné prostriedky len preto, že má dlh voči žalobcovi. Naproti tomu, ak by dlžník nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve nepredal, žalobca sa mohol kedykoľvek domáhať ich predaja za účelom uspokojenia svojej pohľadávky. Ukrátenie žalobcu teda spočíva v tom, že dlžník už pravdepodobne nedisponuje majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť jeho pohľadávku a nie je vylúčené tým, že kúpna cena predaných nehnuteľností je pravdepodobne ekvivalentná ich reálnej hodnote.
12. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že súd absolútne žiadnym spôsobom nezisťoval, či dlžník zanikol v dôsledku zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku dlžníka, pretože súd prvej inštancie v bode 16. odôvodnenia napadnutého rozsudku okrem iného uviedol, že obchodná spoločnosť J. W. Š., O.. U.. L.. bola 8. septembra 2017 dobrovoľne vymazaná z obchodného registra, pričom jej právnym nástupcom sa stala obchodná spoločnosť V., O.. U.. L.., ktorá je toho času v konkurze. Súčasne odvolací súd dodáva, že z výpisu z registra úpadcov týkajúceho sa tohto úpadcu nevyplýva, aby bol predmetný konkurz zrušený a aby bol urobený výmaz obchodnej spoločnosti V., O.. U.. L.. z obchodného registra.
13. K odvolacej námietke žalovanej o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že v zmysle záverov konštantnej judikatúry právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení sú vyvodzované právne závery a aplikovaná konkrétna právna norma na zistenie skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny, náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
14. Odvolací súd sa v súvislosti s tvrdením žalovanej, že žalobca nemal v čase podania žaloby a ani v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie judikovanú pohľadávku stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie, že z jazykového výkladu ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka vyplýva, že má ísť o pohľadávku vymožiteľnú, teda žalovateľnú a účel ani systematika zákona, ani požiadavka ústavne súladného výkladu odklon od doslovného znenia zákona nevyžadujú.
15. V nadväznosti na to odvolací súd zdôrazňuje, že v danej veci je nevyhnutné vziať do úvahy aj skutočnosť, že žalobca nikdy nebude mať judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi len preto, že na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz, v dôsledku čoho došlo k späťvzatiu žaloby, zrušeniu rozsudku, č. k. 21Cb/147/2010-160 z 15. júna 2016 a zastaveniu konania. Za týchto okolností by bolo podľa názoru odvolacieho súdu krajne nespravodlivé trvať na judikovanej pohľadávke žalobcu a neprihliadať na objektívnu nemožnosť jej dosiahnutia.
16. So zreteľom na tieto skutočnosti, sa odvolací súd nemôže stotožniť ani s právnym názorom vysloveným v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo 237/2017 z 26. júna 2019, o ktorý sa opierala žalovaná a podľa ktorého zákonnému pojmu vymáhateľná pohľadávka zodpovedá vykonateľná pohľadávka, t. j. pohľadávka priznaná veriteľovi vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, na základe ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia - exekúciu. Popritom odvolací súd podotýka, že týmto uznesením senát 6C Najvyššieho súdu Slovenskej republiky postúpil vec na prejedanie a rozhodnutie veľkému senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Avšak ak by sa aj veľký senát občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu priklonil (odvolací súd nemal v čase rozhodovania o odvolaní žalovanej vedomosť o rozhodnutí veľkého senátu) k právnemu názoru prezentovanému senátom 6C v predmetnom rozhodnutí, odvolací súd poukazuje na článok 2 ods. 3 Základných princípov Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu môže rozhodnúť inak, teda nie v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, za predpokladu, že tento odklon bude dôkladne a presvedčivo odôvodnený.
17. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o určení neúčinnosti právneho úkonu voči žalobcovi zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania. Rovnako výroku, ktorým bolo skôr nariadené neodkladné opatrenie zodpovedá súvisiaci výrok o trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia.
18. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalovanej za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom
rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100 % a zároveň žalovaná v odvolacom konaní úspech nemala. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).