Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_64Ek-1024-2021.pdf
PDF · 82.39 KB
Case nature
Subarea
64Ek/1024/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PATRIOT GROUP, s. r. o., so sídlom Kpt. Jaroša 29, 911 01 Trenčín, IČO: 45407657, právne zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 29, 911 01 Trenčín, IČO:47256907, konajúca konateľom: JUDr. Barbora Koncová, LL.M., advokát, proti povinnému: 1.) CHIRASYS, spol. s r.o., so sídlom nám. Dr.A.Schweizera č.194, 916 01 Stará Turá, IČO: 31444458 a 2.) G. W., nar: XX.X.XXXX, trvale bytom M. XX, XXX XX M., obaja právne zastúpený: Mgr. Juliana Sumková, advokát, so sídlom Weiseho 16A, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, o vymoženie 10.239,76 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Eva Šteinerová, so sídlom exekútorského úradu Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 340EX 166/21, o návrhu povinného 1.) a 2.) na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekučné konanie v zmysle § 164 CSP p r e r u š u j e do právoplatného rozhodnutia o odklade vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku zo dňa 15.03.2021 vydaného rozhodcom JUDr. Milan Vojtek, LL.M., ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 60Cr/3/2021.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 26.03.2021 domáhal od povinného 1.) a 2.) vymoženia pohľadávky vo výške 10.239,76 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Milan Vojtek, LL.M., ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 28.03.2021 (ďalej len „exekučný titul“). Rozhodcovský súd si odvodil svoju rozhodovaciu právomoc na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v bode III. Dohody o zaplatení dlhu č. 17682020-2 podľa § 4 zákona o rozhodcovskom konaní v platnom znení (ďalej len „ZoRK“).
2. Dňa 20.04.2021 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Eva Šteinerová, so sídlom exekútorského úradu Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, , ktorý ju vedie pod č. 340EX 166/21.
3. Súdny exekútor doručil súdu dňa 02.06.2021 návrh povinného 1.) a 2.) na zastavenie exekúcie, ktorí podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Povinní 1.) a 2.) v návrhu na zastavenie exekúcie uviedli, že považujú uplatnený nárok za nedôvodný, vykonávanú exekúciu na podklade rozhodcovského rozsudku za úkony vykonávané v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a exekúciu vykonávanú na podklade rozhodnutia, ktoré je neplatné, dosiahnuté protiprávnym konaním, dokonca trestným činom. Povinní ďalej uviedli, že podali na Okresný súd Banská Bystrica žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku č.k. R 88/2020 zo dňa 15.03.2021, pričom vec je vedená pod sp. zn. 60Cr/3/2021, pričom požiadali aj o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Povinní namietajú aj rozhodcovskú zmluvu, pretože dohoda nebola uzavretá podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Dohodu považujú povinní za neplatnú pre nedostatok vôle, zrozumiteľnosti, účinnosti, pre nejasnosť, zneužitie práva, obchádzanie zákona ako aj pre rozpor s dobrými mravmi. Pokiaľ nedošlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, nie je možné, aby akýkoľvek spor medzi
žalobcom a žalovaným bol rozhodovaný rozhodcom, a preto treba považovať takýto rozsudok za nulitný akt, vydaný v rozpore ZoRK.
4. K návrhu povinných na zastavenie exekúcie sa vyjadril právny zástupca oprávneného v podaní zo dňa 31.05.2021 kde uviedol, že podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie, pretože v súčasnosti je rozhodcovský rozsudok právoplatným a vykonateľným exekučným titulom na podklade ktorého je možné viesť exekúciu. Dôvody, ktoré povinní uvádzajú skúma podľa názoru právneho zástupcu oprávneného súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Oprávnený odmieta, že by bol podpis dohody dosiahnutý akoukoľvek formou nátlaku, či iným nekalým konaním. Oprávnený ďalej odmieta, že by povinní neboli oboznámení s rozhodcovskou doložkou, nakoľko rozhodcovská doložka je v dohode uvedená ako samostatný článok a neexistuje žiadna možnosť, že by povinní pri uzatváraní dohody neboli s týmto ustanovením oboznámení.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 164 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení, (ďalej aj ako „CSP“), ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
7. Exekúcia prebieha na základe rozhodcovského rozsudku vydaného v nespotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, priebeh ktorého upravuje zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení. Zákon o rozhodcovskom konaní poskytuje účastníkom konania možnosť namietať nedostatok právomoci rozhodcovského súdu a možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Samotné podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na príslušný súd vo všeobecnosti nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, odklad exekúcie, resp. prerušenie konania, keďže v tomto štádiu nemožno jednoznačne predpokladať, že príslušný súd predmetné rozhodnutie v celom rozsahu zruší. Rozhodcovský rozsudok vydaný v inom ako spotrebiteľskom spore, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, má totiž rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 zákona o rozhodcovskom konaní). Podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku zostáva rozhodcovský rozsudok právoplatným (§ 40 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní). Súd v exekučnom konaní nie je oprávnený skúmať vecnú stránku rozhodnutia a procesný postup rozhodcovského súdu, resp. všeobecného súdu, alebo iného orgánu, ktorý exekučný titul vydal v základnom konaní. Napriek tomu, má exekučný súd v tomto konaní za to, že pokiaľ povinný namieta platnosť uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, resp. jej neexistenciu, hoci aj v nespotrebiteľskom spore, je súd v exekučnom konaní povinný sa touto otázkou zaoberať a v prípade zistenia neexistencie platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu (rozhodcu) rozhodovať vo veci, prihliadnuť na nulitu právneho aktu a exekúciu následne zastaviť.
8. Otázkou právomoci rozhodcovského súdu rozhodovať spor medzi oprávneným a povinnými sa v súčasnosti zaoberá Okresný súd Banská Bystrica na základe podanej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a návrh na odklad jeho vykonateľnosti v konaní vedenom pod sp.zn. 60Cr/3/2021. Keďže súd v exekučnom konaní nie je oprávnený si otázku právomoci rozhodcovského súdu konať a rozhodovať vo veci vyriešiť sám (pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II.ÚS 298/2020 zo dňa 05.11.2020), v tomto štádiu konania o uvedenej otázke exekučný súd nemôže rozhodnúť, a to až do skončenia konania o predmetnej žalobe. Pokiaľ by totižto pristúpil k posúdeniu tejto právnej otázky a vo veci rozhodol, v danom prípade by jednak konal v rozpore s uvedeným nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale mohol by nastoliť situáciu, že by vznikli dve protichodné rozhodnutia týkajúce sa tej istej veci, čo by bolo v hrubom rozpore s princípom právnej istoty. Súd dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v rámci svojej rozhodovacej činnosti viackrát vyslovil, že k základným znakom právneho štátu patrí aj princíp právnej istoty (napr. PL. ÚS 36/95), ktorého súčasťou je požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05).
9. Je nepochybné, že súd v exekučnom konaní a súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku posudzuje právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spor medzi oprávneným a povinnými, a teda ide o posúdenie rovnakej otázky na základe rovnakého skutkového stavu. Za účelom dodržania princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia sa vyžaduje, aby na túto právnu otázku účastníci konania dostali rovnakú odpoveď. Prípadné zastavenie exekúcie z dôvodu neexistencie platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy by znamenalo prekážku rozhodnutej veci, ak by súd žalobu povinných o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol, čím by pohľadávka oprávneného bola právne nevymožiteľná. Pokračovaním v exekúcii za situácie, že by následne Okresný súd Banská Bystrica exekučný titul zrušil, by na strane oprávneného mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Súd konštatuje, že vzhľadom na podania účastníkov a obsah celého spisu nie je možné bez akýchkoľvek pochybností, jednoznačne a bez náležitého dokazovania mať za to, že kauzálne príslušný súd žalobu o zrušenie exekučného titulu zamietne, aby exekučný súd mohol v exekúcii ďalej s istotou pokračovať.
10. Podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku pritom nemožno stotožňovať s podaním mimoriadnych opravných prostriedkov voči rozhodnutiam všeobecných súdov. Využitie týchto inštitútov automaticky nespôsobuje odklad exekúcie, ani nie sú dôvodom na prerušenie konania. Napriek tomu je potrebné poukázať na špecifickú právnu úpravu rozhodcovského konania, ktorá v podstate vylučuje (vyjmúc postup podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z.z.) možnosť podať riadny opravný prostriedok proti rozhodcovskému rozhodnutiu. Účastník rozhodcovského konania v nespotrebiteľskej veci, ktorý využije možnosť podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je povinný strpieť výkon exekúcie, keďže právoplatnosť takéhoto rozhodnutia sa zo zákona neodkladá tak, ako v prípade podania žaloby proti rozhodcovskému rozsudku vydanému v spotrebiteľskom spore (§ 46 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. v platnom znení). V tejto súvislosti súd uvádza, že nie každé podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je dôvodom na prerušenie konania. Tento procesný postup prichádza do úvahy len výnimočne, najmä v prípadoch v ktorých má súd v exekučnom konaní riešiť otázku právomoci rozhodcovského súdu. Preto pokiaľ by účastník konania svoju žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku odôvodnil inými skutočnosťami, t.j. nenamietal by neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prerušenie konania by nebolo možné, pretože súd v exekučnom konaní nie je oprávnený za žiadnych okolností riešiť, či boli naplnené ďalšie dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedené v osobitnom zákone (§ 40 zákona o rozhodcovskom konaní).
11. Napokon súd uvádza, že súčasná právna úprava nevylučuje v exekučnom konaní využiť inštitút prerušenia konania. Takáto možnosť bola neprípustná v zmysle § 36 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení platnom do 31.03.2017, v dôsledku čoho sú závery súdov o nemožnosti takéhoto postupu spred 01.04.2017 nepoužiteľné (napr. rozhodnutie ÚS SR I. ÚS 218/2013 zo dňa 10.07.2013). Z tohto dôvodu podľa názoru súdu aj v exekučnom konaní možno s poukazom na § 200 Exekučného poriadku popri odklade exekúcie, o ktorom rozhoduje súdny exekútor (§ 61h Exekučného poriadku), rozhodnúť o prerušení konania v zmysle Civilného sporového poriadku.
12. Na záver súd dáva do pozornosti, že Krajský súd v Banskej Bystrici v obdobnej veci sp. zn. 16CoEk/1/2019 potvrdil rozhodnutie exekučného súdu v konaní sp. zn. 50Ek/1208/2018, v ktorom súd dňa 07.03.2019 prerušil exekučné konanie až do právoplatného rozhodnutia v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd v súlade s ust. § 164 CSP exekúciu prerušil z dôvodu, že na inom súde prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v tomto konaní, a to až do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 60Cr/3/2021.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsah odvolateľ rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.