Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-2-2020.pdf
PDF · 104.33 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Ildikó Kohoutovou v spore žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48, 826 46 Bratislava, IČO: 35 850 370, právne zast.: Legium s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Bukureštská 3, 811 04 Bratislava, IČO: 36 867 870, M.B.A. LEGAL advokátní kancelář s.r.o. organizačná zložka so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 04 329 724 proti žalovanému: Biopalm, a.s., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 47 748 788 v konaní o zaplatenie 19 286,03 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 18.982,31 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 240,34 EUR od 29.12.2017 do 31.12.2017, vo výške 0,03 % denne zo sumy 23,58 EUR od 01.01.2018 do 16.02.2018, vo výške 0,03 % denne zo sumy 18 397,18 EUR od 01.02.2018 do 06.08.2018, vo výške 0,03 % denne zo sumy 18 394,94 EUR od 07.08.2018 do zaplatenia, vo výške 0,03 % denne zo sumy 92,09 EUR od 24.04.2019 do zaplatenia a paušálnu náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96,86 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.06.2020 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť istinu 19 286,03 EUR s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr za dodanú službu, t. j. uskutočňovanie dodávky pitnej vody z verejného vodovodu.
2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, žalobca ako prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie uzavrel so žalovaným dňa 04.09.2015 a následne dňa 21.03.2016 Zmluvu č. PZ00190183_001 a Zmluvu č. PZ00190182_001 o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd (ďalej len ako „Zmluvy“) na základe Obchodného zákonníka a v zmysle ust. § 15 ods. 7 písm. b) a ust. § 16 ods. 7 písm. b) a zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách (ďalej len ako „Zákon o vodovodoch a kanalizáciách“). Neoddeliteľnou súčasťou predmetných Zmlúv boli Všeobecné obchodné podmienky dodávky pitnej vody a odvádzania odpadových vôd (ďalej len ako „VOP“). Predmetom Zmlúv bola dodávka pitnej vody z verejného vodovodu. Žalobca sa ako dodávateľ zaviazal žalovanému v dohodnutom množstve a čase uskutočňovať do odberného miesta dodávku pitnej vody z verejného vodovodu tak, ako je uvedené v čl. I a nasl. Zmluvy. Adresa odberného miesta bola Horná 364/5, 900 81 Šenkvice, OM0051925 a OM00051926 číslo odberu: 3009-0430-000 a 3009-00440-000. Žalovaný ako odberateľ sa v zmysle uzatvorených Zmlúv zaviazal uhradiť žalobcovi
platby za dodávku pitnej vody z verejného vodovodu, pričom sa žalobca so žalovaným dohodli na platení vodného na základe žalobcom vystavených faktúr podľa skutočnej spotreby predchádzajúceho vyúčtovacieho obdobia. Cena za dodávky vody bola stanovená rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Žalobca dodával žalovanému pitnú vodu v súlade so Zmluvou, za čo žalovanému vystavil faktúry v zmysle platného cenníka výkonov a služieb súvisiacich so zásobovaním pitnou vodou verejným vodovom a odkanalizovaním odpadovej vody verejnou kanalizáciou platného od 01.10.2014 (ďalej len ako „Cenník“). Žalobca realizoval dodávku pitnej vody na odbernom mieste Horná 364/5, 900 81 Šenkvice v zmysle vyššie uvedených zmlúv. Žalovanému boli vystavené Druhé upomienky za neuhradené faktúry. V rámci týchto bol upozornený, že ak svoj dlh neuhradí, pristúpi žalobca k právnemu vymáhaniu dlžnej sumy, a to aj vrátane príslušenstva. Žalobca svoj nárok ďalej odôvodnil tým, že faktúra č. 317657538 bola započítaná s dobropisom č. 417127431 vo výške 211,76 EUR dňa 31.12.2017 a čiastočne uhradená po splatnosti a to dňa 16.02.2018 platbou vo výške 23,58 EUR. Zvyšok faktúry vo výške 5,00 EUR zostal neuhradený. Faktúra č. 117207491 bola započítaná s opravnou faktúrou č. 3181000194 vo výške 2,24 EUR dňa 06.08.2018. Zostatok vo výške 18.394,94 EUR zostal neuhradený. Faktúra č. 4194146848 bola započítaná s opravnou faktúrou č. 4191097442 vo výške 69,64 EUR dňa 31.05.2019. Zostatok vo výške 22,45 EUR zostal neuhradený. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu Zmlúv v zmysle ust. § 15 ods. 7 písm. b) a ust. § 16 ods. 7 písm. b) Zákona, a preto žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi za dodanú službu fakturovanú sumu. Nakoľko žalovaný nezaplatil žalobcovi fakturovanú sumu v lehote splatnosti, je žalovaný zároveň povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania za každú splatnú faktúru neuhradenú v lehote splatnosti. Žalobca si tiež uplatňuje nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa ustanovenia § 369c Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, vo výške 40,- EUR.
3. Súd uznesením č. k. 30Cb/2/2020 - 115 zo dňa 23.09.2020 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15 dní od doručenia predmetného uznesenia písomne vyjadril k žalobe, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a zároveň, aby sa vyjadril, či súhlasí s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 177 CSP. Vyššie uvedené uznesenie spolu so žalobou a jej prílohami bolo žalovanému doručené dňa 10.10.2020 do elektronickej schránky uplynutím úložnej lehoty rozhodnutia do vlastných rúk s fikciou doručenia.
4. Súd nariadil pojednávanie na 27.09.2021 o 09.00 hod. Dňa 21.09.2021 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu žalobcu označené ako „Ospravedlnenie z pojednávania vytýčeného na deň 27.09.2021 o 09:00 hod“, kde uviedol, že z dôvodu hospodárnosti konania týmto žiada ospravedlnenie žalobcu a právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní nariadenom v predmetnej veci a navrhuje, aby súd v predmetnej právnej veci rozhodol bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní tak, že v plnom rozsahu prizná nárok uplatnený žalobcom v žalobe v znení prípadných písomných podaní žalobcu.
5. Na pojednávaní konanom dňa 24.06.2021 súd za splnenia zákonných podmienok pojednával v zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v neprítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov. Oboznámil s obsahom žaloby, s obsahom súdneho spisu a v zmysle ustanovenia § 204 C.s.p. skonštatoval, že dokazovanie listinami nevykoná, nakoľko odpisy listín boli v priebehu konania doručené a ich obsah nebol stranami spochybnený. Jedná sa žalobu s prílohami: Zmluva zo dňa 04.09.20215, Zmluva zo dňa 21.03.2016, Faktúra č. 317657538, Dobropis č. 417127431, Faktúra: 117207491,Opravná faktúra: 3181000194, Faktúra č. 4181207652, Faktúra č. 4194146848, Opravná faktúra č. 4191097442, Faktúra č. 4194205991, Faktúra č. 4194264002, Upomienka zo dňa 15.04.2019 (3x), Upomienka zo dňa 17.05.2018, Upomienka zo dňa 10.06.2019, Upomienka zo dňa 03.07.2019, Cenník platný od 01.10.2014, Všeobecné obchodné podmienky dodávky pitnej vody a odovzdávania odpadových vôd platné od 15.09.2017 a 06.07.2018, súhlas žalobcu s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti. Vzhľadom na to, že žalobca nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a žalovaný sa k žalobe nevyjadril, súd vo veci meritórne rozhodol.
6. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
7. Podľa § 132 ods. 2 C.s.p. opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
8. Podľa § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
9. Podľa § 150 ods. 1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo tvrdiť a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
10. Podľa § 191 ods. 1 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
11. Podľa § 15 ods. 7 písm. b/ zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vlastník verejného vodovodu je povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o dodávke vody so žiadateľom o pripojenie na verejný vodovod; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejného vodovodu a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa verejného vodovodu a pre jeho právneho nástupcu.
12. Podľa § 16 ods. 7 písm. b/ zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vlastník verejnej kanalizácie je ďalej povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd so žiadateľom o pripojenie na verejnú kanalizáciu; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejnej kanalizácie a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa verejnej kanalizácie a pre jeho právneho nástupcu.
13. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
14. Podľa § 369c ods. 1 ObZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
15. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
16. Pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca má zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový dej. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého si uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke. Zákon výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (Bajánková, J., In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 486).
17. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie konštatuje, že z predmetného žalobného návrhu je zrejmé, že žalobca sa domáha zaplatenia sumy 19 286,03 EUR s príslušenstvom titulom neuhradených faktúr za dodanú službu, t. j. uskutočňovanie dodávky pitnej vody z verejného vodovodu. Žalobný návrh nie je možné v tomto smere považovať za neurčitý alebo nezrozumiteľný, aby ho prípadne súd mohol odmietnuť podľa § 129 ods. 3 C.s.p. Nedostatok žaloby spočívajúci v nedostatočnom opísaní
rozhodujúcich skutočností nie je takým nedostatkom, ktorý by bránil súdu pokračovať v konaní a vo veci rozhodnúť.
18. Ustanovenie § 150 zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosť „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (článok 8). Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré súd na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti (Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 568-569).
19. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Spomenuté procesné povinnosti sa následne vzťahujú aj na žalovaného, pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť (teda je povinný tvrdiť a svoje tvrdenia preukázať). Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/6/2010 z 22. 09. 2010).
20. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Pojem „substancované“ zvýrazňuje, že tvrdenia sú relevantné z hľadiska hmotného práva. Povinnosť substancovane tvrdiť má charakter procesného bremena a zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť. Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie (viď Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 571).
21. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca dňa 04.09.20215 uzavrel so žalovaným Zmluvu č. PZ00190183_001 a dňa 21.03.2016 Zmluvu č. PZ00190182_001 o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd. Zo skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe vyplýva, že faktúra č. 317657538 bola započítaná s dobropisom č. 417127431 vo výške 211,76 EUR dňa 31.12.2017 a čiastočne uhradená po splatnosti a to dňa 16.02.2018 platbou vo výške 23,58 EUR. Zvyšok faktúry vo výške 5,00 EUR zostal neuhradený. Faktúra č. 117207491 bola započítaná s opravnou faktúrou č. 3181000194 vo výške 2,24 EUR dňa 06.08.2018. Zostatok vo výške 18.394,94 EUR zostal neuhradený. Faktúra č. 4194146848 bola započítaná s opravnou faktúrou č. 4191097442 vo výške 69,64 EUR dňa 31.05.2019. Zostatok vo výške 22,45 EUR zostal neuhradený.
22. Z listinných dôkazov priložených k žalobnému návrhu vyplýva, že faktúra č. 3157657538 bola vystavená na sumu 240,34 EUR so splatnosťou 28.12.2017. Vyúčtovací dobropis č. 417127431 bol vystavený na sumu 216,76 EUR (preplatok). Z uvedeného je zrejmé, že skutkové tvrdenia žalobcu o započítanie uvedenej faktúry s dobropisom vo výške 211,76 EUR sú vo vzájomnom rozpore so skutočnosťami zistenými vykonaným dokazovaním. Zvyšok predmetnej faktúry mal byť čiastočne uhradený po splatnosti dňa 16.02.2018 platbou vo výške 23,58 EUR, pričom táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná, z čoho vyplýva, že predmetná faktúra č. 3157657538 bola uhradená v celosti.
23. Následne žalobca faktúrou č. 117207491 vyúčtoval žalovanému svoje služby v sume 18.397,18 EUR, so splatnosťou dňa 31.01.2018, vo vzťahu ku ktorej faktúre žalobca vystavil opravnú faktúru č. 3181000194 a preplatkom v sume 2,24 EUR a splatnosťou 22.02.2018. Faktúrou č. 4181207652 vyúčtoval žalobca žalovanému sumu 679,46 EUR splatnú 26.10.2018. Faktúrou č. 4194146848 vyúčtoval žalobca žalovanému sumu 92,09 EUR, so splatnosťou dňa 22.03.2019. Faktúrou č. 4194264002 vyúčtoval žalobca žalovanému sumu 92,09 EUR so splatnosťou 22.05.2019, vo vzťahu ku ktorej žalobca vystavil opravnú faktúru č. 4191097442 na sumu 438,- EUR a preplatkom v sume 438,- EUR. Skutočnosť tvrdená žalobcom v podanej žalobe o tom, že faktúra č. 4194146848 bola započítaná s opravnou faktúrou č. 4191097442 vo výške 69,64 EUR dňa 31.05.2019 a zostatok vo výške 22,45 EUR zostal neuhradený je preto opätovne v rozpore so skutočnosťami, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním. Predmetom opravnej faktúry č. 4191097442 je totiž preplatok v sume 438,- EUR a nie 69,64 EUR a táto opravná faktúra sa vzťahuje na faktúru č. 4194264002 a nie č. 4194146848, preto tieto faktúry ani nemohli byť vzájomne započítané a už vôbec nemohlo dôjsť k tomu, že by zostatok vo výške 22,45 EUR zostal neuhradený. Nakoľko žalobca nikde v skutkových tvrdeniach nezohľadnil opravnú faktúru s preplatkom vo výške 438,- EUR a navyše túto opravnú faktúru nesprávne započítal k inej faktúre (ku ktorej sa opravná faktúra nevzťahovala), v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k svojim skutkovým tvrdeniam. Faktúrou č. 4194205991 vyfakturoval žalovanému sumu 92,09 EUR so splatnosťou 23.04.2019.
24. Z vykonaného dokazovania tak je zrejmé, že žalobca si vyfakturoval sumu 18.397,18 +679,46 +240,34 + 92,09 +92,09 + 92,09 EUR, spolu teda 19.593,25 EUR. Zároveň je od uvedenej sumy potrebné odpočítať preplatky v rámci opravných faktúr (2,24 + 438 = 440,24 EUR od ktorej sumy je však potrebné odpočítať sumu 69,64 EUR, ktorú nesprávne odpočítal žalobca, t.j. 370,60 EUR), dobropisu (216,76 EUR) a úhradu sumy vo výške 23,58 EUR, teda žalovaný preukázal svoj nárok vo výške 18.982,31 EUR (výrok I.). Vo zvyšku žalovanej istiny súd žalobu zamietol (výrok II.).
25. Vo vzťahu k žalovanému príslušenstvu súd uvádza, že výška úroku z omeškania 0,03 % denne vyplýva za dojednaných zmluvných ustanovení (čl. III bod 2 predmetných zmlúv), preto túto priznal žalobcovi tak, ako si ju uplatnil. S ohľadom však na uvedené skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k úroku z omeškania vo výške 0,03 % zo sumy 28,58 EUR od 01.01.2018 do 16.02.2018 a zo sumy 5,00 EUR od 17.02.2018 do zaplatenia, keď súd má za to, že s ohľadom na skutočnosti uvedené v bode 23 tohto rozhodnutia, žalobcovi náleží len úrok z omeškania vo výške 0,03 % denne zo sumy 23,58 EUR od 01.01.2018 do 16.02.2018. S ohľadom na nesprávne započítanie preplatku vo výške 69,64 EUR namiesto 438,- EUR, ktorý sa navyše vzťahuje na faktúru č. 4194264002 a nie č. 4194146848, nakoľko súd nemôže nahrádzať započítacie prejavy žalobcu, vo vzťahu k príslušenstvu vo výške 0,03 % zo sumy 92,09 EUR od 23.03.2019 do 31.05.2019, vo výške 0,03 % zo sumy 22,45 EUR od 01.06.2019 do zaplatenia a vo výške 0,03 % zo sumy 92,09 EUR od 23.05.2019 do zaplatenia, žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože ním uvádzané skutkové tvrdenia nekorešpondovali s vykonaným dokazovaním. V tejto časti tak súd žalobcovi nepriznal ním požadované príslušenstvo pohľadávky (výrok II.)
26. Napokon súd žalobcovi priznal aj nárok na paušálnu náhradu nákladov v zmysle § 369c ods. 1 ObZ, nakoľko sa jedná o zákonný nárok, pre priznanie ktorého boli zo strany žalobcu splnené všetky podmienky.
27. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, 2 C.s.p. (výrok III. tohto rozsudku) tak, že žalobca mal vo veci úspech v časti žalovanej istiny vo výške 18.982,31 €, čo predstavuje 98,43 % žalovaného nároku. Neúspech žalobcu bol v časti sumy 303,72 € (žalovaný suma 19.286,03 - priznaná suma 18.982,31 EUR), čo predstavuje 1,57 % žalovaného nároku, v ktorej časti vznikla povinnosť žalobcovi nahradiť trovy konania žalovanému. Vzhľadom na uvedené mu súd podľa § 255 ods. 2 C.s.p. priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 96,86 % (98,43 % úspech žalobcu - 1,57 % neúspech žalobcu, resp. úspech žalovaného = 96,86 % celkový úspech žalobcu). Vo vzťahu k čiastočnému úspechu žalobcu ohľadne príslušenstva a jeho neúspechu vo zvyšnej časti
príslušenstva súd poukazuje na to, že v prípade, ak je príslušenstvo uplatnené spolu s pohľadávkou, jeho súdom priznaná výška nemá vplyv na posúdenie úspechu žalobcu v konaní. Pre posúdenie úspechu v konaní je limitujúce rozhodnutie o uplatnenej pohľadávke (podporne viď napr. rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/210/2019 zo dňa 01.07.2020, sp. zn 1Cob/76/2019 zo dňa 18.06.2020) a obdobne aj uznesenie ÚS SR sp.zn. I. ÚS 387/2018 zo 14.11.2018. V uvedených rozhodnutiach jednotlivé senáty Krajského súdu v Bratislave vyslovili právny názor, že je nesprávny postup súdu prvej inštancie, keď vypočítal výšku nároku na náhradu trov konania, pričom vychádzal zo súčtu žalovanej pohľadávky a kapitalizovanej hodnoty príslušenstva, pretože mal vychádzať iba zo žalovanej pohľadávky. Pre potreby rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania je možné vychádzať z príslušenstva pohľadávky len v prípade ak je nárok na zaplatenie príslušenstva žalovaný samostatne. Žalobca mal teda úspech v konaní v rozsahu priznanej istiny. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Civilný sporový poriadok zohľadňuje pomer úspechu vo veci z priznanej istiny a nie z príslušenstva pohľadávky, pokiaľ je žalované spolu s istinou a nie samostatne. Taktiež súdny poplatok sa vyrubuje z istiny a nie z príslušenstva, pokiaľ ako bolo uvedené toto nie je predmetom samostatného nároku.
30. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v potrebnom počte vyhotovení. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V prípade, ak nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).