Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 387/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. novembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Knopom, advokátska kancelária, Krmanova 1,

Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného

v uznesením Okresného súdu Košice I

sp. zn. z 12. júna 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. augusta 2018 elektronicky doručená sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v (ďalej len „“)

uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 12. júna 2018.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn.

priznal okresný súd 7. septembra 2017 v spore úspešnému sťažovateľovi 100 % nárok

na náhradu trov konania [potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 29. novembra 2017, pozn.], o ktorom bolo

rozhodnuté uznesením (vydaným vyšším súdnym úradníkom, pozn.) okresného súdu

z 29. januára 2018, a to tak, že okresný súd uložil v konaní neúspešnému žalobcovi uhradiť

sťažovateľovi trovy konania v sume 149 644,11 €. Sťažnosť sťažovateľa z 19. februára

2018 proti označenému uzneseniu okresný súd uznesením z 12. júna 2018 zamietol

a uznesením z 10. augusta 2018 okresný súd vykonal opravu výroku v uznesení

z 29. januára 2018 tak, že žalobcovi uložil povinnosť uhradiť sťažovateľke trovy konania

v sume 153 295,69 €.

3. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ namieta arbitrárnosť rozhodnutia

okresného súdu o trovách konania z dôvodu, že okresný súd pri jej určení zobral za základ

výpočtu odmeny právneho zástupcu len žalovanú istinu, nie však už jej príslušenstvo, ktoré

je podľa sťažovateľa „... nepochybne taktiež žalovaným nárokom a ktoré možno presne

kvantifikovať ku dňu vykonania jednotlivých úkonov“, avšak podľa okresného súdu „Cena

príslušenstva sa má... do základu na určenie tarifnej hodnoty zahrnúť len vtedy, ak je

príslušenstvo samostatným predmetom poskytovania právnej služby”.

4. V uvedených súvislostiach sťažovateľ v sťažnosti okrem iného tiež uviedol:

«Ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia

alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania

právnej služby.

Z hľadiska charakteru tarifnej odmeny tak ako je upravená vo vyhláške je zrejmé, že

sa jedná o odmenu, ktorej výška vychádza z hodnoty veci, práva alebo plnenia a úmerne sa

touto hodnotou zvyšuje, t. j. jedná sa o vyjadrenie logického princípu, čím hodnotnejšiu vec

advokát zastupuje, tým vyššia je jeho miera zodpovednosti za zastupovanú vec a tým vyššia

odmena mu logicky za každý úkon právnej služby patrí. Uvedené úzko súvisí aj s princípom

zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú klientovi, kedy advokát, napríklad ak jeho

postupom dôjde k premlčaniu nároku klienta, zodpovedá klientovi za spôsobenú škodu, a to

v plnej výške danej hodnotou nároku AJ S JEHO PRÍSLUŠENSTVOM.

Koncipovanie ustanovenia vyhlášky o tarifnej odmene zákonodarcom je tak logickým

vyústením opísaného princípu “VYŠŠIA HODNOTA VECI-------> VYŠŠIE RIZIKO------->

VYŠŠIA ODMENA”, a preto je nevyhnutné ho aj takto logicky a systematicky vykladať.

Reštriktívny výklad predmetného ustanovenia súdom v napadnutom ustanovení, kedy súd

bezdôvodne a neopodstatnene vyradil hodnotu príslušenstva z tarifnej hodnoty veci, sa tak

vyslovene prieči zákonnej dikcii, aj tu spomínanej logike, pričom je v jasnom rozpore

s právom na náhradu trov konania.»

5. Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd po prijatí jeho

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa upravené v SR uznesením

Okresného súdu Košice I v konaní so sp. zn.: zo dňa 12.06.2018 bolo

porušené.

Uznesenie Okresného súdu Košice I v konaní so sp. zn.: zo dňa

12.06.2018 sa zrušuje a vec sa Okresnému súdu Košice I vracia na ďalšie konanie.

Okresný súd Košice I je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia na účet právneho

zástupcu sťažovateľa do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Pokiaľ ide o spôsob (formu) podania návrhu na začatie konania pred ústavným

súdom, tak podľa v spojení s Civilného

sporového poriadku návrh na začatie konania pred ústavným súdom sa podáva písomne, a to

v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe, pričom podanie „vo veci samej“ urobené

v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

do desiatich dní doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu, pretože ak sa dodatočne nedoručí, tak na podanie sa neprihliada.

Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

8. Podľa o elektronickej podobe výkonu

pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-

Governmente) v znení neskorších predpisov elektronické podanie, vrátane príloh, má

rovnaké právne účinky ako návrh na začatie konania, žaloba, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie,

stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument, vrátane príloh, ktoré sa podľa osobitného

predpisu podávajú alebo doručujú orgánu verejnej moci v listinnej podobe.

9. V zmysle druhej vety sa podaním „vo veci

samej“, t. j. podaním spôsobilým iniciovať napr. konanie podľa , t. j.

konanie vo veci sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, rozumie iba taký návrh,

ktorý obsahuje, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého

rozhodnutia sa navrhovateľ domáha (petit), odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy,

pričom jednou z podstatných náležitostí takéhoto návrhu je, že ho musí podpísať

navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

10. Ako už bolo uvedené, aj rozlišuje

medzi podaním v elektronickej podobe, ktoré je urobené „vo veci samej“ a ktoré nie je

urobené „vo veci samej“, pričom len podanie v elektronickej podobe „vo veci samej“ je

potrebné autorizovať podľa § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente, a to zaručeným

elektronickým podpisom.

11. Podanie (sťažnosť) sťažovateľa „vo veci samej“, z ktorého (ktorej) je zrejmé, kto

ho (ju) podáva, proti komu smeruje, v akej veci, z akých dôvodov a na základe akých

dôkazov a akého rozhodnutia sa sťažovateľ domáha, ktoré bolo doručené ústavnému súdu

elektronickou cestou, nie je v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami opatrené

zaručeným elektronickým podpisom sťažovateľa ani jeho právneho zástupcu, pričom

do 10 dní od jeho podania nebolo ústavnému súdu doručené ani jeho doplnenie v listinnej

podobe alebo v elektronickej podobe so zaručeným elektronickým podpisom sťažovateľa

alebo jeho právneho zástupcu, pričom ústavný súd na zaslanie takéhoto doplnenia nie je

povinný vyzývať. Zaručeným elektronickým podpisom právneho zástupcu sťažovateľa je

opatrené iba podanie (sprievodný list), ktoré nie je možné kvalifikovať ako podanie „vo veci

samej“, pretože neobsahuje uvedené zákonné náležitosti takéhoto podania a je z neho

zrejmé len oznámenie sťažovateľa, že podáva ústavnému súdu sťažnosť, pričom takéto

podanie nie je samo osebe spôsobilé vyvolať konanie podľa , preto

ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí ( ), tak ako

to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

12. V záujme vyhnúť sa prílišnému formalizmu a poskytnutia materiálno právnej

ochrany právam sťažovateľa ústavný súd nad rámec podotýka, že aj keby podanie

sťažovateľa spĺňalo všetky zákonné náležitosti a bolo by opatrené podpisom (či už

vlastnoručným alebo zaručeným elektronickým) sťažovateľa alebo jeho právneho zástupcu,

bolo by ho potrebné odmietnuť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, pretože rozhodnutím

okresného súdu sp. zn. z 12. júna 2018 a dôvodmi v ňom uvedenými nemohlo

dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu.

13. Podľa sťažovateľa sa z hľadiska testu ústavnosti javí byť „spornou“ otázka, či pre

účely výpočtu nároku na náhradu trov konania, resp. pre účely výpočtu odmeny advokátka,

ktorá je ich súčasťou, je základom iba tarifná hodnota žalovanej istiny, alebo má byť jej

súčasťou okrem žalovanej istiny (pohľadávky) aj jej príslušenstvo, za ktoré sa podľa § 121

ods. 3 považujú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania

a náklady spojené s jej uplatnením.

14. V uvedenom smere okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil takto:

„Súd sa stotožnil s argumentáciou vyššieho súdneho úradníka, ktorý vychádzal pri

určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jednotlivé úkony právnej pomoci len z výšky

pohľadávky, a nie z pohľadávky zvýšenej o príslušenstvo, ako si uplatnil žalovaný, nakoľko

úroky z omeškania sú len príslušenstvom pohľadávky. Ak by základom pre výpočet odmeny

mala byť aj hodnota príslušenstva, musel by to zákonodarca výslovne uviesť vo vyššie

uvedených vyhláškach upravujúcich odmeny a náhrady advokátov za poskytovanie

právnych služieb. Súd dodáva, že cena príslušenstva sa má zahrnúť do základu na určenie

tarifnej hodnoty len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poskytovania

právnej služby, obdobne ako je to upravené pri súdnych poplatkoch. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti, ako aj citované ustanovenie zákona, súd vyhodnotil, že podaná sťažnosť bola

nedôvodná a rozhodol tak, že sťažnosť žalovaného zamietol.“

15. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

(ďalej len „vyhláška“) ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška

peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri

začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky,

hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je

predmetom súdneho sporu.

16. Z citovaného ustanovenia vyhlášky o odmenách advokátov explicitne vyplýva, že

za tarifnú hodnotu pre výpočet odmeny advokáta sa považuje hodnota veci alebo práva,

ktorých sa týka právna služba, a to v stave ich hodnoty, resp. v sume, ktorú vec alebo právo

má v čase „... pri začatí poskytovania právnej služby...“, t. j. v prípade súdneho sporu je

tým časom, kedy sa právna služba začína poskytovať, okamih začatia súdneho sporu, ktorý

je nutné ustáliť z hľadiska určenia tarifnej hodnoty predmetu sporu pre účely výpočtu

odmeny advokáta, ktorý v záujme klienta (sporovej strany) bráni alebo popiera právo

k tomuto predmetu sporu. Keďže podľa môže byť

príslušenstvom pohľadávky úrok, úrok z omeškania, poplatok z omeškania a tiež náklady

vynaložené na uplatnenie si pohľadávky, je možné, že niektorá z uvedených zložiek

príslušenstva bude príslušenstvom žalovanej pohľadávky už pri začatí súdneho sporu (t. j.

ak si žalobca už pri podaní žaloby uplatňuje peňažnú pohľadávku napr. s úrokom, nárok

na ktorý žalobcovi vznikol ešte pred podaním žaloby, pozn.), takže v tomto rozsahu

príslušenstva by aj bolo možné stotožniť sa s argumentáciou sťažovateľa, že základom

pre určenie tarifnej hodnoty predmetu sporu by mohla byť nielen istina (pohľadávka), ale aj

jej príslušenstvo v rozsahu, v ktorom existovalo v čase začatia súdneho sporu, keď začal

advokát poskytovať právne služby. V žiadnom prípade však táto argumentácia neobstojí,

pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky, ktoré v čase začatia sporu neexistovalo a vzniklo

a narastalo až v jeho priebehu, a to napr. aj v dôsledku plynutia času a dĺžky súdneho

konania (napr. úroky z omeškania a pod.). Uvedenú skutočnosť nie je objektívne možné

pripočítať na ťarchu sporovej strany, ktorá odmenu advokáta hradí.

17. V interakcii s už uvedeným je však v kontexte veci nevyhnutné prihliadnuť aj

na tú časť znenia § 10 ods. 2 vyhlášky, ktorá pojednáva o tom, že za tarifnú hodnotu sa

považuje v prípade peňažného plnenia výška tohto peňažného plnenia, ktorého „... sa

právna služba týka... pri začatí poskytovania právnej služby“. Inými slovami, pre určenie

tarifnej hodnoty je zohľadniteľná iba tá cena, resp. suma peňažného plnenia, ohľadom

ktorého musí advokát vyvíjať svoju aktivitu na účely jeho uplatnenia alebo popretia

v záujme úspechu v spore tej sporovej strany, ktorú v spore zastupuje. Z charakteru zložiek

príslušenstva, tak ako sú uvedené v § 10 ods. 2 vyhlášky, vyplýva, že dôvod ich priznania

nie je založený na spornosti ich hmotnoprávneho (základu) titulu, ale majú skôr charakter

buď akejsi sankcie za neplnenie alebo za oneskorené plnenie istiny (úrok z omeškania,

poplatok z omeškania, náklady na vymoženie pohľadávky) alebo majú charakter akejsi

odplaty, ktorú musí dlžník zaplatiť veriteľovi za to, že mu veriteľ poskytol na istý čas istinu

v podobe peňažného plnenia (úrok), pričom ich suma sa iba mechanicky odvíja (je

odvodzovaná) a je závislá od sumy istiny, ktorej hmotnoprávny titul nie je sporný. Ak je

však hmotnoprávny titul istiny sporný, právna služba advokáta v spore sa primárne týka iba

a práve obhajovania alebo popierania dôvodov vzniku a trvania tohto hmotnoprávneho

titulu istiny, nie však právneho titulu príslušenstva tejto istiny, ktoré je len odvodené

(závislé) od istiny. Inými slovami, priznanie príslušenstva závisí od priznania istiny a iba ak

je sporová strana úspešná, čo sa týka istiny, môže byť úspešná, aj pokiaľ ide o jej

príslušenstvo, nie naopak, preto musí advokát v prvom rade vyvíjať svoju aktivitu

v súvislosti s bránením alebo popretím istiny. A contrario sporová strana nemôže byť

úspešná, iba čo sa týka priznania príslušenstva, ak nie je úspešná, aj čo sa týka priznania

istiny, ktorej uplatňovania alebo bránenia sa tak právna služba prioritne a výhradne týka,

preto práve hodnota istiny v čase začatia poskytovania právnej služby (začatia sporu), ktorej

sa poskytovanie právnej služby týka, je tarifnou hodnotou, ktorá je základom pre určenie

odmeny advokáta. A simili, ako to ustálil aj okresný súd, hodnota príslušenstva by

predstavovala tarifu pre určenie odmeny advokáta v prípade, ak by bola samostatne

predmetom sporu, a teda výhradne jej by sa týkala právna služba advokáta.

18. V kontexte danej veci súdne konanie, o ktorej začalo v roku 1994, bol pri

začiatku poskytovania právnej služby advokátom sťažovateľa predmetom sporu iba nárok

na zaplatenie istiny v sume 100 000 Sk bez príslušenstva, takže právna služba advokáta sa

týkala výhradne popieraniu tohto nároku na zaplatenie istiny (sťažovateľ bol v procesom

postavení žalovaného, pozn.) a až s počiatkom od 1. mája 1995 žalobca jednako rozšíril

sumu žalovanej istiny na 1 100 000 Sk a jednako si už uplatnil aj úrok z omeškania

(príslušenstvo). Z uvedeného je teda zrejmé, že u sťažovateľa nemohlo dôjsť k porušeniu

jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie tým, že základom pre určenie tarifnej

hodnoty sporu bola zohľadnená iba suma istiny bez príslušenstva, pretože toto nebolo

predmetom žaloby pri začiatku poskytovania právnej služby a nebolo cieľovým objektom

procesnej aktivity advokáta, ktorého by sa poskytovanie právnej služby prioritne týkalo.

19. Vzhľadom na uvedené by bolo možné konštatovať, že závery okresného súdu

v napádanom uznesení sú ústavne udržateľné, nevykazujú znaky svojvôle a neodporujú

aplikovanej právnej úprave spôsobom, ktorý by mohol mať za následok namietané

porušenie sťažovateľom označeného práva.

20. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení rozhodnutia

všeobecného súdu, ako aj rozhodnutie o priznaní sťažovateľovi úhrady trov konania je

viazané na vyslovenie porušenia jeho práv alebo slobôd ( prvá veta ),

ústavný súd o týchto častiach sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. novembra 2018