Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22CoCsp/8/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: K. V., X.. XX.XX.XXXX, L. D. XX, XXX XX J., právne zastúpeného JUDr. Katarínou Andráš Leškovou, advokátkou, Plzenská 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému: VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o., Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, IČO: 31 341 438, právne zastúpeného JUDr. Elenou Štefančíkovou, advokátkou, Veternicová 1, 841 05 Bratislava, o vzájomné plnenie a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 09.10.2019, č. k. -96, takto jednohlasne

rozhodol:

Zrušuje rozsudok s výnimkou výroku I. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto, cit.:

„I. Konanie o zaplatenie sumy 5 000 eur z a s t a v u j e.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Citoval ustanovenia , až 3 a (ďalej len „“), , , , až 4, , , a , , , a , a a spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej ako „“).

3. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že v súlade s ust. a 146 konanie na základe podania žalobcu doručeného dňa 11.07.2019 v časti o zaplatenie 5.000 eur zastavil, pričom súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím sa nevyžadoval. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi žalobcom ako spotrebiteľom/kupujúcim a žalovaným ako veriteľom/predávajúcim bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX a zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX (dodatok k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 05.11.2014), pričom predmetom financovania (predmetom kúpy) bolo motorové vozidlo s dohodnutou kúpnou cenou 25.000 eur. Spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu medzi stranami nemal súd prvej inštancie sporný. Konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania nezistil neplatnosť predmetných zmlúv z dôvodu ich namietanej neurčitosti. V prejednávanej veci došlo jednoznačne k uzavretiu kúpnej zmluvy (predmetom kúpy bolo motorové vozidlo) a súčasne zmluvy o spotrebiteľskom úvere (odložené splátky kúpnej ceny). Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné tvrdenie žalobcu o nečitateľnosti predmetnej zmluvy zo dňa 05.11.2014. Z predloženej zmluvy sa nejaví, aby zmluva nebola vyhotovená v čitateľnej podobe. Ak by

aj súd pripustil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 05.11.2014 je pre veľkosť písma neplatnou zmluvou, zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 27.05.2015 je nepochybne napísaná veľkosťou písma, ktoré je v súlade s nariadením vlády č. Nová zmluva v podstatných častiach nahradila pôvodnú zmluvu, pričom obsahuje všetky obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle ust. ZoSÚ z dôvodu, že neobsahuje špecifikáciu, v akom rozsahu splátka úveru zahŕňa v sebe úhradu istiny, úrokov a iných poplatkov, uviedol, že súčasťou oboch zmlúv bol splátkový kalendár, ktorý žalobca podpísal a tak bez akýchkoľvek pochybností musel mať vedomosť o termínoch, výške a zložení jednotlivých splátok. Splátkový kalendár obsahoval rozpis splátky na odloženú časť kúpnej ceny, úrok, poistenie. Zároveň zo splátkového kalendára vyplýva tiež termín konečnej splatnosti (36. posledná splátka bola splatná dňa 27.04.2018). Bol toho názoru, že aj priemernému spotrebiteľovi musí byť zrejmé, že poslednú 36. splátku má uhradiť 27.04.2018. Rovnako súd prvej inštancie ako nedôvodný vyhodnotil nedostatok náležitosti v zmysle ZoSÚ, lebo z obsahu zmlúv jednoznačne vyplýva adresa veriteľa, ktorá je uvedená ako Vajnorská 98, 831 04 Bratislava. Z uvedených dôvodov tak predmetný spotrebiteľský úver nepovažoval v zmysle ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Vo vzťahu k namietanej výhrade vlastníckeho práva poukázal na predmet sporu, ktorým je vydanie bezdôvodného obohatenia, eventuálne vydanie vzájomných plnení, pričom ani prípadné neplatné dojednanie o zabezpečovacom prevode práva za situácie, že vlastnícke právo nepochybne svedčí žalobcovi, nemá vplyv na rozhodnutie predmetnej veci. Na záver dodal, že sa mu javilo konanie žalobcu za špekulatívne, nakoľko ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca cca 4-5 rokov po uzatvorení zmlúv a asi rok po ukončení zmluvného vzťahu so žalovaným, namieta vadnosť zmlúv, pričom doposiaľ plnil v ich zmysle. Žalobca užíval motorové vozidlo najneskôr od novembra 2014, pričom žalobou žiada vrátenie zaplatenej sumy 25.964,14 eura oproti povinnosti vydať motorové vozidlo (užívané žalobcom od novembra 2014 doposiaľ, teda cca 5 rokov).

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol na základe ustanovení , a ods. 1 , pričom úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu (aj v zastavenej časti išlo o procesný úspech žalovaného, lebo žalobca nepreukázal, že žalovaný mu po podaní žaloby plnil sumu 5.000 eur). Dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov úspešnému žalovanému súd prvej inštancie nezistil.

5. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa , a . Trval na tom, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 05.11.2014 nespĺňa náležitosti vyžadované ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Absentujú v nej údaje podľa , , citovaného zákona (adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov). Z obsahu tejto zmluvy nie je vôbec zrejmá výška mesačnej splátky, ani termín splatnosti splátok, či termín konečnej splatnosti úveru. Trval preto na tom, že predmetná úverová zmluva mala byť prvoinštančným súdom posúdená ako bezúročná a bez poplatkov v zmysle ZoSÚ. Na tom nič nemení fakt, že medzi účastníkmi bol dňa 27.05.2015 uzavretý Dodatok k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 05.11.2014 označený ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX. Tento dodatok už podľa názoru prvoinštančného súdu má všetky atribúty platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tvrdil, že z nepráva predsa nemôže vzniknúť právo. A z bezúročnej zmluvy nemôže vzniknúť zmluva s platne dohodnutými úrokmi. Namietal, že predmetná zmluva je zároveň písaná veľmi malým a ťažko čitateľným písmom, a to najmä v jej podstatnej časti označenej ako „Dohodnuté zmluvné vzťahy“. Tento aspekt mal byť prvoinštančným súdom posúdený s ohľadom na kvalitatívnu stránku tohto právneho úkonu s možným dosahom na platnosť právneho úkonu. Navyše, ani z jednej zmluvy, resp. jej dodatku nie je zrejmé, že by veriteľ v rámci predzmluvných vzťahov overoval bonitu žalobcu ako žiadateľa o kúpu vozidla na splátky. Podľa v spojení s ZoSÚ je v takom prípade úver rovnako bezúročný a bez poplatkov. Vo vzťahu k obidvom zmluvám trval na v žalobe uvedenej námietke týkajúcej sa ich neurčitosti a nezrozumiteľnosti. V závere poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.: zo dňa 07.11.2019, kde ten istý prvoinštančný súd posúdil identickú vec odlišne a predmetné úverové zmluvy označil za bezúročné a bez poplatkov. Poukázal preto na princíp právnej istoty a princíp predvídateľnosti práva účastníkov súdneho konania. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že vyhovie žalobe v napadnutej časti.

6. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu nezodpovedajú dokazovaniu vykonanému súdom prvej inštancie. Súčasne poukázal na dostatočne zrozumiteľné odôvodnenie rozsudku, body 24. až 29. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu žalovaný poukázal na ustanovenie § 1 ods. 2 ZoSÚ, ktorý formuluje definíciu spotrebiteľského úveru ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere v stanovenej forme, ktorou je napr. aj odložená platba kúpnej ceny, ktorá predstavuje určitú pomoc veriteľa spotrebiteľovi. Z uvedeného dôvodu tak podľa právneho názoru žalovaného nie je možné považovať odloženie splatnosti zostatku kúpnej ceny vozidla za rozporné s platnou legislatívou. Splátkové kalendáre k obom zmluvám nespochybniteľne obsahujú nielen termín konečnej splatnosti určenej presným dátumom, ale aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (v tomto prípade poistenia), a to v členení, ktoré platná legislatíva v čase uzavretia zmlúv vyžadovala. S uzavretými zmluvami, ktorých nedeliteľnou súčasťou boli i splátkové kalendáre i Formuláre o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalobca dobrovoľne vyjadril svoj súhlas pripojením svojho vlastnoručného podpisu k daným listinám a oboznámil sa tak so všetkými podmienkami poskytovaného úveru tak, ako to mala na mysli legislatíva platná v čase uzavretia oboch zmlúv. Pokiaľ ide o údajne absentujúci údaj o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, konštatoval, že priamo v oboch uzavretých zmluvách, v časti označenia samotných zmluvných strán je ako predávajúci jasne a zrozumiteľne označený žalovaný v postavení veriteľa a súčasne predávajúceho, s adresou Vajnorská 98, 831 04 Bratislava. K žalobcom uvádzanému zotrvávaniu na námietke týkajúcej sa neurčitosti a nezrozumiteľnosti uzavretých zmlúv, t.j. vo svojej podstate tvrdenej absolútnej neplatnosti týchto listín, poukázal žalovaný na odôvodnenie rozsudku v bode 25. Uzavreté zmluvy obsahujú v sebe nielen náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale aj podstatné náležitosti iného právneho úkonu, a to kúpnej zmluvy, čo je platnou legislatívou dovolené a z čoho je zrejmé, že nemožno takú zmluvu označiť za nezrozumiteľnú či chaotickú. Obe zmluvy sú uzavreté platne, pričom ich obsah, ako aj právne postavenie strán, sú vyjadrené dostatočne jasne a zrozumiteľne, na základe čoho nie je možné konštatovať ich absolútnu neplatnosť. Tvrdenie žalobcu o neposúdení bonity považoval ako novotu v odvolacom konaní, ktorú mal žalobca možnosť tvrdiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Uviedol, že overovanie bonity spotrebiteľa ako žiadateľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru v súlade s platnou legislatívou nie je obligatórnou náležitosťou samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto nie je zákonný predpoklad pre to, aby uvedené vyplývalo priamo z danej listiny. Navyše, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sám na dožiadanie žalovaného v čase pred uzavretím Pôvodnej zmluvy predložil žalovanému potvrdenie zamestnávateľa zo dňa 03.11.2014 o výške svojho príjmu za obdobie od 4/2014 do 9/2014, považoval tieto tvrdenia za vedome klamlivé a preukazujúce špekulatívnosť celého konania žalobcu. A záverom, pokiaľ žalobca poukázal vo svojom odvolaní na neprávoplatné rozhodnutie tamojšieho súdu zo dňa 07.11.2019, sp. zn. , ktorý rozhodol odlišne od rozsudku s tým, že ide o „identickú vec“ a súčasne poukázal na princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, konštatoval, že predmetné rozhodnutie, bolo vydané až v čase po vyhlásení rozsudku. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenými osobami ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné zrušiť v napadnutej časti a v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov odvolania žalobcu v kontexte namietaného právneho posúdenia, nesprávnych skutkových zistení a existencie inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu prvej inštancie, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

9. Z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, čo možno považovať za nesprávne práve posúdenie veci. „Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá

také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva konkrétne v tom, že „súd na zistený skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu normu alebo aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon ak právnu normu správne interpretoval, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval“ (citované z rozhodnutia NS SR sp. zn. ). V každom prípade sa však v prípade nesprávneho právneho posúdenia jedná buď o nesprávnu aplikáciu právnej normy alebo o nesprávnu interpretáciu právnej normy.

10. Z dokazovania súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 05.11.2014 uzatvoril žalobca ako klient (spotrebiteľ/kupujúci) a žalovaný ako veriteľ/predávajúci zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX, ktorej predmetom financovania (predmet kúpy) bolo motorové vozidlo Y.. Kúpna cena predmetu financovania bola dohodnutá vo výške 25.000 eur, pričom vopred hradená časť kúpnej ceny (20%) predstavovala sumu 5.000 eur a výška spotrebiteľského úveru bola stanovená na 20.000 eur. Ďalšie náležitosti tejto zmluvy boli dohodnuté takto: úroková sadzba 0 %, spracovateľský poplatok pri uzavretí zmluvy 0 eur, spracovateľský poplatok pri ukončení zmluvy 0 eur, RPMN 5,53 %, priemerná RPMN 13,20 %, doba splácania kúpnej ceny v 6 mesiacoch, mesačné poistné - Y. poistenie 102,81 eura. Súčasne k tejto zmluve o spotrebiteľskom úvere žalobca a žalovaný uzavreli splátkový kalendár (podpísaný oboma stranami sporu), v ktorom sú uvedené splátky č. 1-5 vo výške 102,81 eura, ktoré predstavuje poistenie a splátka č. 6 vo výške 20.102,81 eura, ktorá pozostáva zo splátky spotrebiteľského úveru vo výške 20.000 eur a splátky poistenia vo výške 102,81 eura.

11. Súd prvej inštancie taktiež zistil, že žalobca dňa 27.05.2015 požiadal žalovaného o poskytnutie spotrebiteľského úveru o poskytnutie finančnej výpomoci vo forme odkladu splátok kúpnej ceny vo výške 20.000 eur s dobou splácania kúpnej ceny 36 mesiacov na financovanie odloženej platby formou splátok kúpnej ceny predmetu financovania, ktorým bolo vyššie uvedené motorové vozidlo Y.. Na základe tejto žiadosti títo účastníci v ten istý deň uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX (dodatok k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 05.11.2014). Predmetom financovania tohto dodatku bolo motorové vozidlo Y. Medzi dohodnutými zmenami podmienok boli uvedené - doba splácania: 36 mesiacov, kúpna cena zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX: 20.000 eur, klientom jednorazovo hradená časť istiny (0 %: 0 eur), zostatok istiny úveru 20.000 eur, úroková sadzba 7 % ročne, spracovateľský poplatok pri uzavretí zmluvy 0 eur, spracovateľský poplatok pri ukončení zmluvy 0 eur, RPMN 18,70 %, priemerná RPMN 8,42 %, výška odplaty 12,70 %, maximálna výška odplaty 27,66 %, mesačné poistné - Y. poistenie 102,80 eura.

12. Aj k tejto zmluve strany sporu uzavreli splátkový kalendár, ktorý žalobca podpísal a tento sa stal súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX. V splátkovom kalendári sú špecifikované splátky v počte 36 s dátumom splatnosti jednotlivých splátok, výšky odloženej časti kúpnej ceny, úroku splátky spotrebiteľského úveru, poistenia a splátky spotrebiteľského úveru celkom. Dátum splatnosti prvej splátky bol 27.05.2015 a dátum splatnosti poslednej splátky bol 27.04.2018. Výška splátky bola 720,34 eura, ktorá pozostávala zo splátky poistenie vo výške 102,80 eura a splátky spotrebiteľského úveru vo výške 617,54 eura (rozpísaná na odloženú časť kúpnej ceny a na úrok pri každej splátke). Spolu mal tak žalobca na splátkach úveru uhradiť 22.231,44 eura.

13. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku k zmluve medzi žalobcom a žalovaným, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

14. Súd prvej inštancie správne posúdil predmetné úverové zmluvy ako spotrebiteľské zmluvy v zmysle (a nasl.) , keď ide štandardné formulárové zmluvy, uzavreté medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovaným ako dodávateľom, pričom predmetné zmluvy sú zároveň zmluvami o spotrebiteľskom úvere v zmysle ZoSÚ v znení účinnom v čase ich uzavretia, čo nespochybnil ani žalovaný. Žalovaný ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobcovi, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Predmetom zmluvného vzťahu bolo dočasné poskytnutie finančných prostriedkov vo forme odloženej platby kúpnej ceny predmetu financovania formou splátok. Žalovaný veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalobcovi na základe jeho žiadosti spotrebiteľský úver vo forme odložených splátok kúpnej ceny a žalobca ako dlžník sa zaviazal uhradiť kúpnu cenu vo forme splátok.

15. Odvolací súd považoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že ani z jednej zmluvy, resp. jej dodatku nie je zrejmé, že by veriteľ v rámci predzmluvných vzťahov overoval jeho bonitu ako žiadateľa o kúpu vozidla na splátky.

16. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku k zmluve medzi žalobcom a žalovaným, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku k zmluve medzi žalobcom a žalovaným, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

18. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku k zmluve medzi žalobcom a žalovaným, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

19. Podľa čl. 8 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

20. Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12, EU:C:2014:190) posudzoval dodržanie hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti upravenej v článku , t.j. preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53) (bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej).

21. K potrebe skúmania splnenia povinnosti dodávateľa pri overovaní bonity spotrebiteľa ex offo, poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zn. C - 679/18, podľa ktorého články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené nároky, ktoré na dodávateľa/veriteľa kladie únijné právo a s poukazom na ustanovenia ZoSÚ je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta dodávateľom/veriteľom.

23. Poskytovanie úverov je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný.

24. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevyrovnal s ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ a otázkou odbornej starostlivosti veriteľa pri posudzovaní bonity spotrebiteľa. Súd neposúdil, či pred uzavretím predmetných zmlúv č. XXXXXX a č. XXXXXX žalovaný posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobcu splácať poskytnutý spotrebiteľský úver. Z obsahu predmetných zmlúv č. XXXXXX a č. XXXXXX sa pritom nejaví odvolaciemu súdu, že by žalovaný skúmal bonitu žalobcu v zmysle § 7 ods. 1 ZoSÚ.

25. Vzhľadom na dôležitosť cieľa ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu dlžníka, je poskytnutie úveru spotrebiteľovi bez dostatočného alebo kvalifikovaného preverovania jeho schopnosti splácať úver ľahkomyseľnosťou dodávateľa, ktorá musí ísť jednoznačne na jeho ťarchu; s dôsledkami upravenými v ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ.

26. Na základe uvedeného odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie dospel k predčasnému záveru o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, pokiaľ nezisťoval splnenie povinnosti žalovaného ako veriteľa pri overovaní bonity dlžníka pred uzavretím zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie neposkytol tak žalobcovi ex offo súdnu ochranu jeho práv a v tomto smere nevykonal potrebné dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Zaťažil tým svoje rozhodnutie vadou nedostatočného skutkového zistenia a nesprávneho (predčasného) právneho posúdenia. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na ust. , v zmysle ktorého v danom spore, ktorý je sporom s ochranou slabšej strany, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz.

27. V dôsledku vyššie uvedeného preto súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie s výnimkou výroku I. podľa a zrušiť a vec vrátiť v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa .

28. Úlohou prvoinštančného súdu bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby v rozsahu zodpovedajúcom zrušeniu rozsudku. Súd prvej inštancie posúdi povinnosť žalovaného ako veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť žalobcu ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle ustanovení § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 druha veta ZoSÚ v rámci vyššie naznačených intencií a za týmto účelom vykoná dokazovanie. Po opätovnom posúdení veci súd prvej inštancie rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ustanovení . Zároveň rozhodne aj o všetkých trovách konania ( ).

29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).