Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Ek-939-2023.pdf
PDF · 88.93 KB
Case nature
Subarea
19Ek/939/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831, so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava - Staré Mesto, proti povinnému: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., E. F., korešpondenčná adresa: G. XXXXX/X, XXX XX H., o vymoženie 720,72 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Miroslav Paller, Exekútorský úrad so sídlom Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom, pod sp. zn. 127EX 389/23, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/939/2023 zo dňa 30. 01. 2024, takto
rozhodol:
Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/939/2023 zo dňa 30. 01. 2024 m e n í tak, že:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Žiadnemu z účastníkov exekučného konania sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Povinný je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 72,-Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia k rukám súdneho exekútora.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11. 04. 2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 720,72 Eur s príslušenstvom, a to na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Výkaz nedoplatkov č. 2090138554 zo dňa 15. 08. 2020, právoplatným a vykonateľným dňa 13. 09. 2020 (ďalej v texte ako „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 09. 05. 2023 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Miroslava Pallera, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 127EX 389/23.
3. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 18. 01. 2024 predložil súdu podanie povinného označené ako „Návrh na zastavenie nasledovných exekúcií: EČ 127EX 389/23-3, EČ127EX 886/23-3, EČ 127EX 937/23-3“ zo dňa 09. 01. 2024, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 15. 01. 2024, o ktorom vyššia súdna úradníčka rozhodla uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/939/2023 zo dňa 30. 01. 2024 tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietla podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V uznesení uviedla, že povinný návrh na zastavenie exekúcie podal po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty, t. j. oneskorene. Vyššia súdna úradníčka zároveň uviedla, že súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu
na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Skutočnosti, uvádzané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie nie sú dôvodmi na zastavenie exekúcie súdom v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
4. Proti vyššie uvedenému uzneseniu vyššej súdnej úradníčky doručil povinný tunajšiemu súdu v zákonom stanovenej lehote sťažnosť a žiadal exekúciu zastaviť. Poukázal na to, že oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že verejné zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu s trvalým pobytom v SR. Povinný ďalej predložil doklady preukazujúce, že od 30. 06. 2014 nemá trvalý pobyt na území SR, takže horeuvedená povinnosť sa od uvedeného dátumu na neho nevzťahovala. Uvedené dokladoval aj oprávnenému osobe na pobočke oprávneného.
5. Oprávnený k podanej sťažnosti uviedol, že vo svojom podaní povinný požaduje zastaviť exekučné konanie z dôvodu straty trvalého pobytu v SR a jeho následného pobytu v zahraničí, k čomu priložil aj príslušné doklady, ktoré preukazujú ukončenie trvalého pobytu na území SR dňa 30. 06. 2014. Pričom exekučný titul – Výkaz nedoplatkov bol vydaný za obdobie roka 2016. Uvedené doklady preukazujú skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona o zdravotnom poistení. Povinný ako aj sám uvádza vo svojom podaní, doručil doklady odôvodňujúce zánik verejného zdravotného poistenia až dňa 26. 02. 2024. V zmysle uvedeného došlo k úprave a ukončeniu poistného vzťahu, nakoľko k zániku verejného zdravotného poistenia povinného na území Slovenskej republiky došlo dňa 30. 06. 2014. Oprávnený v prílohe zasiela doklady, ktoré mu boli doručené dňa 26. 02. 2024. Na základe novozistených skutočností oprávnený postupom podľa § 17a ods. 8 zákona o zdravotnom poistení (v tzv. mimonámietkovom konaní) výkaz nedoplatkov č. 2090138554 zo dňa 15. 08. 2020 (exekučný titul), dňa 07. 03. 2024 zrušil. V tomto prípade k zrušeniu exekučného titulu došlo z dôvodu nesplnenia si oznamovacej povinnosti poistenca podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení, teda zavinením povinného. Na základe vyššie uvedených skutočností a predložených dokladov oznamujeme súdu, že sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu, že exekučný titul bol zrušený. Oprávnený tak súhlasí so zastavením exekúciu, avšak poukazuje na skutočnosť, že zrušenie exekučného titulu sám nezavinil, nakoľko v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nemal žiadnu vedomosť, že na strane povinného existujú skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia, keďže povinný si zákonnú oznamovaciu povinnosť nesplnil a relevantné skutočnosti boli oprávnenému oznámené a preukázané až po začatí exekúcie. V tejto súvislosti oprávnený žiada, aby súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie, zaviazal na úhradu trov exekúcie povinného a to v zmysle ustanovenia § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a nejde o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, exekúcia nebola zastavená ani z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, čo sú jediné prípady, kedy možno zaviazať k úhrade nevyhnutných trov exekúcie oprávneného. V zmysle § 199c ods. 4 Exekučného poriadku v ostatných prípadoch platí trovy exekútora povinný, a to splnením vymáhaného nároku alebo tým, že strpí ich uspokojenie zo svojho majetku podliehajúceho exekúcii.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
11. Podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak exekučný titul bol zrušený.
12. Podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky, inak návrh zamietne.
13. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.
14. Súd prvej inštancie (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas (§ 242 CSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané (§ 240 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná (§ 239 ods. 1 a 2 CSP), po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 CSP, § 243 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že v nadväznosti na vyjadrenie oprávneného k podanej sťažnosti je potrebné napadnuté uznesenie zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
15. Z predložených listín bolo preukázané, že oprávnený dňa 07. 03. 2024 zrušil exekučný titul - Výkaz nedoplatkov číslo 2090138554 zo dňa 15. 08. 2020 v plnom rozsahu z dôvodu, že po začatí exekučného konania, dňa 26. 02. 2024 si povinný splnil oznamovaciu povinnosť a doložil oprávnenému doklady preukazujúce zrušenie trvalého pobytu na území SR od 30. 06. 2014. Uvedené doklady preukazujú skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona o zdravotnom poistení. Keďže exekučný titul bol oprávneným zrušený, v danom prípade nastal dôvod zastavenia exekúcie súdom v zmysle § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. 16. Súd prvej inštancie preto podanej sťažnosti vyhovel a napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 19Ek/939/2023 zo dňa 30. 01. 2024 zmenil tak, že exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.
17. Vzhľadom na zastavenie exekúcie, sťažnostný súd ďalej rozhodol o trovách exekúcie účastníkov konania a súdneho exekútora.
18. Podľa § 197 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
19. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
20. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
21. Podľa § 199c ods. 1, prvá veta, Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
23. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
24. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom do 31. 12. 2023, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,-Eur.
25. Podľa § 30b vyhlášky, v exekučnom konaní začatom od 1. apríla 2017 do 31. decembra 2023, ktoré sa právoplatne neskončilo do 31. decembra 2023, patrí exekútorovi odmena a náhrada výdavkov podľa predpisov účinných do 31. decembra 2023.
26. Pokiaľ ide o trovy účastníkov konania (oprávneného a povinného), súd s poukazom na § 199d v spojení s § 255 ods. 2 CSP rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov exekučného konania nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd prihliadol na skutočnosť, že hoci povinný bol s návrhom na zastavenie exekúcie úspešný, dôvodom na zastavenie exekúcie bolo zrušenie exekučného titulu v dôsledku toho, že povinný si až dodatočne splnil oznamovaciu povinnosť voči oprávnenému. Povinnému tak nemožno priznať nárok na náhradu trov konania, pretože dôvod zastavenia exekúcie v danom prípade nemožno pričítať oprávnenému. Oprávnenému taktiež súd nepriznal nárok na náhradu trov konania vzhľadom na to, že v predmetnej exekúcii bol z procesného hľadiska neúspešným účastníkom, keďže súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovel.
27. Pokiaľ ide o trovy súdneho exekútora, súd prvej inštancie uvádza, že ak dôjde k zastaveniu exekúcie v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, pričom tie znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa ustanovení tohto zákona. Tu súd prvej inštancie poukazuje na to, že právna úprava trov exekúcie je v Exekučnom poriadku v zásade komplexná, pričom CSP je možné aplikovať len na tie momenty exekučného konania, ktoré nie sú Exekučným poriadkom upravené. Exekučný poriadok v pozícii lex specialis vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania a následne jednotlivé zložky trov týchto subjektov vymedzuje Exekučný poriadok v § 195 až 199g taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich uplatnenie a (prípadnú) náhradu. Pokiaľ ide o samotnú náhradu trov exekúcie súdneho exekútora, pravidlá pre priznanie náhrady normuje § 199c Exekučného poriadku. Treba zdôrazniť, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov konania v zásade vždy, pričom základným pravidlom pre platenie trov súdneho exekútora je ich platenie povinným. Toto pravidlo vychádza zo skutočnosti, že správanie povinného (nesplnenie povinnosti) bolo spravodlivou príčinou podania návrhu na vykonanie exekúcie. V špecifických prípadoch sa však toto pravidlo modifikuje a ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Pre záver o zavinení oprávneného však treba zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou rozumieme opatrnosť spočívajúcu aj v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie, mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok konania (zastavenie exekúcie) predvídať, a preto mohol pri náležitej opatrnosti predísť takýmto dôsledkom (napr. IV. ÚS 325/2010, II. ÚS 410/2010).
28. Premietnutím vyššie uvedeného na prejednávanú vec sťažnostný súd konštatuje, že oprávnený v danom prípade nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Hoci, v danom prípade je zrejmé, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že exekučný titul bol zrušený, čím bol naplnený dôvod pre zastavenie exekúcie súdom podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm.
b) Exekučného poriadku, treba ďalej zdôrazniť, že len táto objektívna skutočnosť, pre ktorú došlo k zastaveniu exekúcie, nemôže byť skutočnosťou, ktorá paušálne „pričíta“ oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdneho exekútora. Práve naopak. Súd v prejednávanej veci prihliadol na skutočnosť, že k zrušeniu exekučného titulu došlo v dôsledku správania povinného, ktorý si až dodatočne splnil oznamovaciu povinnosť, ktorá mu vyplývala ako poistencovi zo zákona o zdravotnom poistení, a až v priebehu exekúcie predložil doklady o zdravotnom poistení v zahraničí, v dôsledku čoho mu v rozhodnom období nevznikla odvodová povinnosť. Dôvod zastavenia exekúcie tak nemožno pričítať oprávnenému, ktorý návrh na vykonanie exekúcie podal v čase jeho podania dôvodne, ale povinnému, ktorý nesplnením oznamovacej povinnosti procesne zavinil začatie tejto exekúcie, a teda aj trovy konania, ktoré by inak nevznikli. Vychádzajúc z uvedeného preto súd prvej inštancie uložil povinnosť nahradiť trovy súdneho exekútora povinnému. Ohľadom výšky súd poukazuje na to, že dôvod pre zastavenie exekúcie (zrušenie exekučného titulu) vznikol po uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a preto v zmysle § 22 ods. 1 v spojení s § 30b Vyhlášky patrí poverenému súdnemu exekútorovi náhrada výdavkov vo výške 72,- Eur; táto suma pozostáva z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 60,- Eur a DPH vo výške 12,- Eur (20 % DPH), keďže súdny exekútor je evidovaný v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty. Povinný je tak povinný zaplatiť trovy súdneho exekútora v sume 72,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia k rukám súdneho exekútora.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).