Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Ek/939/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 36 284 831, so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava - Staré Mesto, proti povinnému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. F., o vymoženie 720,72 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Miroslava Pallera, Exekútorský úrad so sídlom Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom, pod sp. zn. 127EX 389/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11.04.2023 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 720,72 Eur s príslušenstvom, a to na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu – Výkaz nedoplatkov č. 2090138554 zo dňa 15.08.2020, právoplatným a vykonateľným dňa 13.09.2020 (ďalej v texte ako „exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 09.05.2023 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Miroslava Pallera, Exekútorský úrad so sídlom Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom, ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 127EX 389/23.

3. Súdny exekútor dňa 18.01.2024 predložil súdu podanie povinného označené ako „Návrh na zastavenie nasledovných exekúcií: EČ 127EX 389/23-3, EČ127EX 886/23-3, EČ 127EX 937/23-3“ zo dňa 09.01.2024, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 15.01.2024, v ktorom povinný uviedol, že nemá vedomosť o žiadnom dlhu voči Union zdravotná poisťovňa, a,s., žiadne oznámenie dlhu mu nebolo doručené a žiadne plnenie voči jeho osobe zo strany Unionu nebolo. Povinný ďalej uviedol, že bol poistencom Unionu do 30.06.2014. Keďže zamestnávateľ si plnil povinnosti, predpokladá, že tam žiadny dlh nemohol vzniknúť. Ako súkromná osoba by si za prípadné nadštandardné výkony mimo krytia poistkou musel zaplatiť v hotovosti, takže pohľadávka Unionu do 30.06.2014 nemala ako vzniknúť. Po ukončení zmluvného vzťahu, dlh voči Unionu nemal ako vzniknúť, lebo poskytovateľ akejkoľvek zdravotníckej služby (lekár, nemocnica...) by mu ako nepoistenému výkon bez zaplatenia odmietol. Kartičku poistenca vrátil dňa 23.07.2014, čiže je tu čas medzi ukončením poistenia a fyzickým vrátením dokladu. Nie je si vedomý, že by čerpal akúkoľvek službu a predstieral, že je poistenec Unionu. Počas celej doby poistenia mal splnené všetky povinnosti a nikdy sa nepotreboval chovať nečestne. Predpokladá, že by pre Union nemal byť problém poskytnúť podklady/doklady potvrdzujúce ich tvrdenie. V tom prípade nemá problém svoj dlh uznať a okamžite vysporiadať. Jeho názor je, že za vzniknutým dlhom je buď bordel v evidencii Unionu, či poskytovateľa (lekár..), alebo si na jeho účet poistenca niekto uplatnil výkony, ktoré mu neposkytol. Čo sa týka pohľadávok za ďalšie roky (2015-2020), aj podľa horeuvedeného sú nezmyselné, od júla 2014 žije v zahraničí, kde je riadne poistený zdravotnou poistkou

najvyššej kvality, ktorá mu kryje všetky zdravotné výkony a pobyt v nemocnici. Poistka je platná aj v celej EÚ. Od roku 2014, ak bol počas prítomnosti na Slovensku ošetrený, tak určite nie ako poistenec Unionu, lebo by nevedel preukázať, že je poistencom Unionu a nemá ani slovenský občiansky preukaz. Keďže ide o 10 ročnú záležitosť, najjednoduchšie riešenie tejto, pre neho nepríjemnej situácie by bolo, keby Union predložil doklady dokazujúce oprávnenosť uvedených pohľadávok. Bude rád, ak sa to vyrieši čím skôr.

4. Spolu s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil súdu aj vyjadrenie oprávneného zo dňa 16.01.2024, v ktorom oprávnený uviedol, že exekučným titulom, na základe ktorého je vedená exekúcia súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslavom Pallerom je Výkaz nedoplatkov č. 2090138554, vydaný zdravotnou poisťovňou dňa 15.08.2020 v zmysle o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Výkaz nedoplatkov nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.09.2020. Výkazom nedoplatkov bola povinnému uložená povinnosť uhradiť zdravotnej poisťovni nedoplatok na verejnom zdravotnom poistení za obdobie od 01-2016 do 12-2016. V zmysle evidencie zdravotnej poisťovne sa povinný v rozhodnom období považoval za platiteľa poistného v zmysle zákona o zdravotnom poistení, tzv. „samoplatiteľ“, nakoľko si ani na základe výziev zdravotnej poisťovne nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť. Povinný vo svojom podaní tvrdí, že nebol poistencom zdravotnej poisťovne, pričom v zmysle záznamov oprávneného je povinný poistencom zdravotnej poisťovne od 01.01.2011 po súčasnosť, pričom samotná prihláška bola povinným podaná 29.09.2010. Povinný k dnešnému dňu nepredložil oprávnenému dokumenty preukazujúce jeho poistenie v zahraničí. Vo svojom podaní povinný namieta doručovanie Výkazu nedoplatkov č. 2090138554. Doručovanie výkazu nedoplatkov je špeciálne (výlučne) upravené v zákona o zdravotnom poistení, tzn. že na doručovanie výkazu nedoplatkov sa nevzťahujú ustanovenia o správnom konaní (Správny poriadok). V zmysle zákona o zdravotnom poistení zdravotná poisťovňa výkaz nedoplatkov doručuje fyzickej osobe alebo právnickej osobe, vrátane osôb uvedených v písmenách a) a b), na poslednú adresu sídla, miesta podnikania alebo trvalého pobytu (bydliska) oznámenú zdravotnej poisťovni pri plnení jej oznamovacích povinností (). V zmysle zákona o zdravotnom poistení poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní zmenu mena, priezviska, rodného čísla a zmenu trvalého pobytu. Predpokladom regulárneho doručovania je fakt, že výkaz nedoplatkov je zaslaný na poslednú adresu oznámenú zdravotnej poisťovni platiteľom poistného (povinným) pri plnení oznamovacích povinností. Zákon o zdravotnom poistení týmto reaguje najmä na situácie, kedy poistenec zmení zdravotnú poisťovňu a už sa neho nevzťahuje oznamovacia povinnosť na aktuálny trvalý pobyt (v zmysle zákona o zdravotnom poistení) a taktiež obmedzuje možnosť vyhýbaniu sa odvodovej povinnosti platiteľov poistného. Oprávnený považuje za potrebné uviesť, že exekučný titul bol povinnému doručovaný dňa 26.08.2020 o čom svedčí aj doručenka, ktorou oprávnený disponuje. Predmetnú doručenku oprávnený vkladá medzi prílohy tohto podania. V zmysle zákona o zdravotnom poistení : Ak zásielka doručovaná poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“ bola zaslaná na všetky adresy podľa odseku 3, považuje sa za doručenú dňom, v ktorom poštový prepravca vrátil zásielku zdravotnej poisťovni, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Na základe vyššie uvedeného je možné konštatovať, že došlo k riadnemu doručeniu exekučného titulu. Povinný vo svojom podaní neuviedol žiaden relevantný dôvod, ktorý by odôvodňoval zastavenie exekúcie. Oprávnený upozorňuje, že exekúcia sa môže v zmysle Exekučného poriadku zastaviť len z taxatívne uvedených dôvodov, pričom dôvody, ktoré uvádza povinný nezodpovedajú žiadnemu zákonnému dôvodu zastavenia exekúcie. Oprávnený si dovoľuje podotknúť, že pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR, pričom výnimky umožňuje len zákon. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného, pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú, či už ako zamestnanci, SZČO, zamestnávatelia, samoplatitelia, a pod. Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený oznamuje, že nesúhlasí so zastavením exekučného konania a žiada súd, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie bol zamietnutý ako nedôvodný.

5. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie a výkaz nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt. 11. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

12. Podľa (ďalej len „“), do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. 13. Podľa , ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 14. Podľa , lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. 15. Podľa o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), zdravotná poisťovňa výkaz nedoplatkov doručuje fyzickej osobe alebo právnickej osobe, vrátane osôb uvedených v písmenách a) a b), na poslednú adresu sídla, miesta podnikania alebo trvalého pobytu (bydliska) oznámenú zdravotnej poisťovni pri plnení jej oznamovacích povinností (); fyzickej osobe aj na kontaktnú adresu, a ak sa výkaz nedoplatkov nepodarí doručiť na kontaktnú adresu, na adresu z registra fyzických osôb,51d) ak je odlišná od kontaktnej adresy.

16. Podľa § 17b ods. 5 zákona o zdravotnom poistení, výkaz nedoplatkov sa považuje za doručený dňom prevzatia písomnosti adresátom. Za deň doručenia výkazu nedoplatkov sa považuje aj deň, keď bolo prijatie písomnosti adresátom bezdôvodne odopreté. Ak zásielka doručovaná poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“ bola zaslaná na všetky adresy podľa odseku 3, považuje sa za doručenú dňom, v ktorom poštový prepravca vrátil zásielku zdravotnej poisťovni, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

17. Podľa § 17b ods. 6 zákona o zdravotnom poistení, na doručovanie výkazov nedoplatkov sa nevzťahuje Správny poriadok.

18. Podľa § 23 ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnom poistení, poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní zmenu mena, priezviska, rodného čísla a zmenu trvalého pobytu; táto povinnosť nevzniká, ak je poistenec štátnym občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.

19. Súd má za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručované v zmysle § 61b ods. 3 Exekučného poriadku zverejnením v Obchodnom vestníku pod č. 191/2023 dňa 06.10.2023, pričom Upovedomenie o začatí exekúcie sa v takom prípade považuje za doručené uplynutím 30 dní odo dňa nasledujúceho po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku, teda doručené bolo dňa 07.11.2023. Povinný mal teda podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku 15 dňovú lehotu na to, aby podal návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie tak mohol povinná podať najneskôr dňa 22.11.2023. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol však podaný na poštovú prepravu až dňa 09.01.2024, teda návrh na zastavenie exekúcie bol povinným podaný až po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty, t. j. oneskorene.

20. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Nakoľko povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že nemá vedomosť o žiadnom dlhu voči Union zdravotná poisťovňa, a,s., žiadne oznámenie dlhu mu nebolo doručené a žiadne plnenie voči jeho osobe zo strany Unionu nebolo. Keďže zamestnávateľ si plnil povinnosti, predpokladá, že tam žiadny dlh nemohol vzniknúť. Ako súkromná osoba by si za prípadné nadštandardné výkony mimo krytia poistkou musel zaplatiť v hotovosti, takže pohľadávka Unionu do 30.06.2014 nemala ako vzniknúť. Po ukončení zmluvného vzťahu, dlh voči Unionu nemal ako vzniknúť, lebo poskytovateľ akejkoľvek zdravotníckej služby (lekár, nemocnica...) by mu ako nepoistenému výkon bez zaplatenia odmietol. Kartičku poistenca vrátil dňa 23.07.2014. Nie je si vedomý, že by čerpal akúkoľvek službu a predstieral, že je poistenec Unionu. Počas celej doby poistenia mal splnené všetky povinnosti a nikdy sa nepotreboval chovať nečestne. Predpokladá, že by pre Union nemal byť problém poskytnúť podklady/doklady potvrdzujúce ich tvrdenie. V tom prípade nemá problém svoj dlh uznať a okamžite vysporiadať. Jeho názor je, že za vzniknutým dlhom je buď bordel v evidencii Unionu, či poskytovateľa (lekár..), alebo si na jeho účet poistenca niekto uplatnil výkony, ktoré mu neposkytol. Od júla 2014 žije v zahraničí, kde je riadne poistený zdravotnou poistkou najvyššej kvality, ktorá mu kryje všetky zdravotné výkony a pobyt v nemocnici. Poistka je platná aj v celej EÚ. Od roku 2014, ak bol počas prítomnosti na Slovensku ošetrený, tak určite nie ako poistenec Unionu, lebo by nevedel preukázať, že je poistencom Unionu a nemá ani slovenský občiansky preukaz., nejedná sa o skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15 dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. 21. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na zastavenie bol povinným podaný oneskorene, súd bližšie neskúmal jeho dôvodnosť a ten v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výroková veta rozhodnutia). 22. Súd však nad rámec uvádza, že exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súd uvádza, že skutočnosti, uvádzané

povinným v návrhu na zastavenie exekúcie nie sú dôvodmi na zastavenie exekúcie súdom v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.

23. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami , ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust. Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade zastavenia exekúcie súdom, resp. v prípade rozhodnutia súdu, ktorým exekučný súd rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní.

24. Podľa Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 25. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 26. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 27. Podľa , ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane. 28. Podľa Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok s hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 29. Podľa Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 30. V zmysle v spojení s Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný, pretože súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (v zmysle Exekučného poriadku), avšak v danom konaní si oprávnený nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie voči povinnému neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (II. výroková veta rozhodnutia).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.