Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-30S/216/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a členov senátu Mgr. Andreja Maukša a JUDr. Ing. Jitky Mlynarčíkovej, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom A. X, XXX XX C. C., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 55 732 453, proti žalovanému: Slovenská poľovnícka komora, so sídlom Štefánikova 10, 811 05 Bratislava, IČO: 42 175 682, zast.: JUDr. Gabriela Kľačanová, advokátka, so sídlom Andreja Kmeťa 10511/17, 036 01 Martin, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. zo dňa 25. 07. 2022, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie žalovaného Slovenská poľovnícka komora sp. zn. zo dňa 25. 07. 2022 aj fiktívne rozhodnutie Obvodnej poľovníckej komory Martin zo dňa 27. 06. 2022 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Priznáva žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobca dňa 15. 06. 2022 e-mailom odoslaným na adresu D. podal žiadosť o sprístupnenie informácie adresovanú Obvodnej poľovníckej komore Martin (ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo „prvostupňový orgán“ alebo „OPK Martin“). Žiadal o sprístupnenie nasledujúcej informácie: „Aký bol dohodnutý spôsob určenia a výška odmeny za právne služby poskytnuté Obvodnej poľovníckej komore Martin advokátkou JUDr. Gabrielou Kľačanovou (ďalej aj len „advokátka“), so sídlom Andreja Kmeťa 28, 036 01 Martin, IČO: 42 216 541, na základe uzatvorenej zmluvy o poskytovaní právnych služieb?“

2. OPK Martin na žiadosť o sprístupnenie informácie v lehote podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) nereagovala, preto žalobca dňa 12. 07. 2022 e-mailom odoslaným na adresu D. podal odvolanie. Odôvodnil ho tým, že lehota na vybavenie jeho žiadosti o sprístupnenie informácie márne uplynula, avšak prvostupňový orgán o žiadosti nerozhodol, preto sa žalobca domnieval, že zo strany povinnej osoby išlo o úmysel zatajiť požadovanú informáciu. Žalobca uviedol, že mu nie je zrejmé, z akého dôvodu povinná osoba odmieta predmetnú informáciu poskytnúť. Podotkol, že advokáti majú postavenie podnikateľov, pričom zmluvy uzavreté s ktorýmkoľvek mestom, obcou, školou alebo inou obdobnou ustanovizňou sú riadne zverejnené spolu so špecifikáciou výšky finančných prostriedkov, ktoré sú vyplácané advokátovi. Všetky finančné prostriedky vyplatené advokátom sú tak uvedené na webových stránkach predmetných inštitúcií. Rovnako tak informáciu o tom, koľko finančných

prostriedkov bolo vyplatených jednotlivým advokátom za obhajobu „ex offo“, poskytne na žiadosť ktorýkoľvek súd.

3. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím sp. zn. zo dňa 25. 07. 2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „druhostupňové rozhodnutie“) tak, že fiktívne rozhodnutie OPK Martin potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný uviedol, že podľa vyjadrenia zamestnanca dňa 25. 07. 2022 prvostupňový orgán v elektronickej schránke v uvedený deň (15. 06. 2022), resp. nasledujúcich dňoch nič nezaznamenal, nakoľko aj keď elektronickú schránku má aktivovanú, nemá aktivovaný prístup do nej. Z administratívneho spisu žalovaný má k dispozícii výzvu prvostupňového orgánu z 27. 12. 2021, spis. zn.: SPI 002121, ktorou žiada advokátku o udelenie súhlasu na sprístupnenie informácie ,,v akej sume boli zo strany OPK Martin zaplatené finančné prostriedky advokátke v súvislosti s poskytovaním právnych služieb?“. Advokátka listom zo dňa 29. 12. 2021 nesúhlasila so sprístupnením informácie žalobcovi, pritom mimo iného uviedla: a) nemá postavenie verejného činiteľa a nenakladá s finančnými prostriedkami z verejných zdrojov; b) výška príjmu sa významným spôsobom premieta do jej súkromnej sféry, vypovedá o sociálnom postavení a zverejnenie výšky príjmu, či odmeny za poskytované právne služby môže mať významné dôsledky na jej osobné, pracovné či iné spoločenské vzťahy; c) domnieva sa, že požadovanú informáciu je možné považovať za chránenú informáciu v rámci ústavnej ochrany osobných údajov podľa a (ďalej aj „“). Žalovaný skonštatoval, že zákon o ochrane osobných údajov neupravuje konkrétny konečný zoznam údajov, ktoré by sa mali považovať za osobné údaje. Mal za to, že požiadavka na informáciu ohľadne výšky odmeny za právne služby má za cieľ zdiskreditovať advokátku, má narušiť jej ekonomickú identitu, pričom ide o právny vzťah dvoch strán - advokáta a OPK Martin. Žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán síce vydal fiktívne rozhodnutie, ale bolo to z dôvodu nemožnosti otvoriť si žiadosť o informáciu, doručenú do zriadenej, ale neaktivovanej elektronickej schránky prvostupňového orgánu. Nešlo o úmysel zatajiť informácie. Možnosť neposkytnúť informácie je tiež v súlade so zákonom o slobode informácií. Žalovaný nepovažoval konanie prvostupňového orgánu za svojvoľné a neopodstatnené, ale vychádzajúce z nesúhlasu advokátky, ktorá na žiadosť prvostupňového orgánu na udelenie súhlasu so sprístupnením informácie nedala súhlas, čo je v súlade s zákona o slobode informácií, keďže dohodnutá odmena sa považuje za informáciu osobnej povahy. Žalovaný poukázal na zákona o slobode informácií a uviedol, že advokátka nespĺňa podmienky uvedené v tomto zákonnom ustanovení, keďže nie je členom ani jednej ustanovizne vymenovanej v právnej norme a ani nerozhoduje o použití verejných - samosprávnych finančných prostriedkov prvostupňového orgánu. Žalovaný mal za to, že žiadateľ (žalobca) sa odvoláva na zákona o slobode informácií, pričom povinnosť zverejňovať údaje podľa sa nevzťahuje na objednávku alebo faktúru súvisiacu so zmluvou, ktorá nie je podľa povinne zverejňovanou zmluvou. Žalovaný nepovažoval zmluvu medzi advokátkou a prvostupňovým orgánom za zmluvu povinne zverejňovanú. Konštatoval, že nemá vedomosť o osobitnom zákone ustanovujúcom, že informácie o osobných údajoch by sa mohli sprístupňovať aj bez ich predchádzajúceho písomného súhlasu a ani žiadateľ žiadnym spôsobom nepreukázal ani nedoložil písomný súhlas dotknutej osoby - advokátky. Na podporu svojich argumentov žalovaný poukázal na stanovisko Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky z 13. 04. 2016 sp. zn. -410 k tomu, či je žalovaný povinnou osobou podľa zákona o slobode informácií a v akom rozsahu je povinný informácie poskytovať. Žalovaný s poukazom na a o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a na a Stanov Slovenskej z poľovníckej komory (ďalej len „stanovy SPK“) uviedol, že OPK Martin (štatutár) mohla podpísať zmluvu o poskytovaní právnych služieb s kým chcela, nejedná sa o verejné zdroje a zmluva nespadá do povinne zverejňovaných zmlúv v zmysle zákona o slobode informácií, pričom advokátka nesúhlasila so zverejnením výšky odmeny za poskytované právne služby pre prvostupňový orgán.

Správna žaloba – žalobné body

4. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti druhostupňového rozhodnutia žalovaného aj fiktívneho rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa, ich zrušenia a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

5. Žalobca namietal, že žalovaný postupoval v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky, keď ako odvolací orgán potvrdil fiktívne rozhodnutie prvostupňového orgánu.

Ako už bolo opakovane judikované, fiktívne rozhodnutie, keďže nemá zákonom predpísané náležitosti, je vždy z povahy veci nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Nie je preto zrejmé, ako sa mohol žalovaný stotožniť s dôvodmi zamietnutia žiadosti, keďže fiktívne rozhodnutie prvostupňového orgánu žiadne takéto zdôvodnenie neobsahuje. Žalovaný odobril postup vybavenia žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie tým, že zamietol odvolanie žalobcu napriek tomu, že žalobca sa odpovede na svoje otázky z fiktívneho rozhodnutia nedozvedel a nemohol sa dozvedieť ani dôvod, prečo jeho žiadosti nebolo zo strany prvostupňového orgánu vyhovené. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 03. 12. 2014 (k nepreskúmateľnosti fiktívneho rozhodnutia), rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 30. 06. 2022 (k uloženiu povinnosti povinnej osobe sprístupniť informáciu, ak sa nepreukáže existencia dôvodov nesprístupnenia) a sp. zn. zo dňa 11. 04. 2019 (k povinnosti povinnej osoby sprístupniť informácie v zákonnom rozsahu bez ohľadu na účel použitia získanej informácie oprávnenou osobou).

6. Žalobca vyjadril nesúhlas s konštatovaním žalovaného v bode 13. napadnutého rozhodnutia, že žiadosť o informáciu ohľadne výšky odmeny za právne služby má za cieľ zdiskreditovať advokátku a narušiť jej ekonomickú identitu. Podľa žalobcu ide o ničím nepodloženú domnienku žalovaného a svojvoľný výklad o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), keď si žalovaný dovoľuje zužovať okruh sprístupniteľných informácií podľa vlastného uváženia. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v zákone o slobode informácií je totiž zabezpečenie a regulácia sprístupňovania informácií a ochraňovanie oprávnených žiadateľov pred bezdôvodným upieraním informácií.

7. Ďalej žalobca namietal nesprávnosť tvrdenia žalovaného, že výška odmeny advokáta predstavuje osobný údaj spadajúci pod , ktorý nemôže byť sprístupnený bez predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Vyjadril názor, že súhlas advokátky nebol v tomto prípade vôbec potrebný, nakoľko žalobca nepožadoval zákonom chránenú informáciu. Žalobca nemal záujem porušiť (ďalej aj len „ústava“), a síce akýmkoľvek spôsobom narušiť ľudskú dôstojnosť, osobnú česť alebo dobrú povesť advokátky, ide len o nepodloženú úvahu žalovaného. Žalobca uviedol, že zákon o slobode informácií je založený na základnom princípe „čo nie je tajné, je verejné“, teda požadované informácie musia byť sprístupnené, okrem tých, ktoré zákon zo sprístupnenia výslovne vylučuje. Ide o vyjadrenie princípu otvorenosti (publicity) verejnej správy. Na princípe „čo nie je tajné, je verejné“ sú založené aj právne predpisy Európskej únie a dokumenty Rady Európy týkajúce sa prístupu k informáciám. Tento základný princíp je vyjadrený aj v zákona o slobode informácií formuláciou: „Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.“ a v zákona o slobode informácií formuláciou: „Všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie ... po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon.“ Kategórie informácií, ktoré sú chránené a nemôžu sa sprístupniť, sú jasne vymedzené v až zákona o slobode informácií. Podľa , na ktorý žalovaný poukazuje: „Informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby.“ V prejednávanej veci však nejde o osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených v . Je nemysliteľné, aby si povinná osoba svojvoľne stanovila, ktoré informácie poskytne a ktoré nie, aby si povinná osoba v niektorých individuálnych prípadoch sama určila, čo spadá pod pojem „osobný údaj“, či pod pojem „verejné prostriedky“. Žalobca namietol šikanóznosť požiadavky žalovaného, aby písomný súhlas advokátky zabezpečoval žalobca.

8. Žalobca vyjadril presvedčenie, že hoci zmluva o poskytovaní právnych služieb uzatvorená medzi prvostupňovým orgánom a advokátkou nepatrí medzi povinne zverejňované zmluvy, neznamená to, že žalovaný má automaticky právo odmietnuť poskytnúť informáciu požadovanú zo strany žalobcu. Rovnako tak žalovaným uvedený dôvod, že advokátka nemá postavenie verejného činiteľa a nenakladá s finančnými prostriedkami z verejných (samosprávnych) zdrojov, nie je relevantným dôvodom pre neposkytnutie informácie, keďže žalobca nežiadal poskytnúť žiadne osobné údaje fyzickej osoby, ktoré by bolo možné subsumovať pod . Nemožno akceptovať skutočnosť, že záleží len na vôli povinnej osoby, či vlastným úkonom obmedzí alebo úplne vylúči časť svojej činnosti z kontroly verejnosti. Kontrola verejnosti je zaručená ústavným právom na prístup k informáciám. Tvrdenie žalovaného, že možno vylúčiť kontrolu verejnosti nad hospodárením s

finančnými prostriedkami prvostupňového orgánu len preto, že hospodári aj s vlastnými prostriedkami, ktorých faktické oddelenie nie je v hospodárení možné, je absurdné.

9. Žalobca namietol rozpor v tvrdeniach žalovaného, ktorý na jednej strane uviedol, že prvostupňový orgán podľa vyjadrenia zamestnanca nemal aktivovaný prístup do elektronickej schránky, avšak s istotou dodal, že žiadosť v deň doručenia nezaznamenali. Predmetná žiadosť bola pritom doručovaná rovnakým spôsobom ako odvolanie, pri ktorom už problém nebol, a to na oficiálny email OPK Martin. Oba tieto dokumenty obsahovali zaručený elektronický podpis splnomocneného advokáta v zmysle zákona o e- Governmente. Nemôže byť na škodu žalobcovi, že OPK Martin v danom čase odignorovala podľa § 14 ods. 1 zákona o slobode informácií riadne doručenú žiadosť o sprístupnenie informácie.

10. Žalobca mal za to, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nepostačujúce pre riadne posúdenie veci, pričom zistenia žalovaného, uvedené v napadnutom rozhodnutí, vychádzajú z fiktívneho rozhodnutia prvostupňového orgánu (neobsahujúceho odôvodnenie), na základe čoho možno konštatovať, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Taktiež došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie vykazuje znaky nezákonnosti, čo je dôvodom na jeho zrušenie v zmysle , , a Z.z (ďalej len „“).

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

11. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na skutkových a právnych záveroch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že má vlastnú právnu subjektivitu, koná vo svojom mene a môže nadobúdať majetok. Svoju činnosť zabezpečuje predovšetkým z vlastných príjmov, môže dostať dotáciu zo štátneho rozpočtu, ak zabezpečuje úlohy, ktoré vyplývajú zo zákona alebo z poverenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Podľa usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 1801/2016-410 z 13. 04. 2016 je Slovenská poľovnícka komora povinnou osobou podľa zákona o slobode informácií, avšak iba v rozsahu, v ktorom jej zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach iných osôb v oblasti verejnej správy, aby naplnila účel zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorým je ochrana hospodárenia s verejnými prostriedkami alebo ochrana pri nakladaní s majetkom štátu, a teda má povinnosť poskytovať informácie z hľadiska riešenia úloh, na ktoré dostala finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu alebo jej bol poskytnutý na využívanie majetok štátu.

12. Žalovaný uviedol, že údajné podanie žalobcu zo dňa 15. 06. 2022 prvostupňovému orgánu doposiaľ doručené nebolo, bolo doručené len odvolanie žalobcu sp. zn.: 017/2020 z 12. 07. 2022, ktoré prvostupňový orgán postúpil žalovanému ako druhostupňovému orgánu na rozhodnutie o odvolaní.

13. Žalovaný vyjadril názor, že nemá povinnosť sprístupniť žalobcovi informácie v rozsahu, v akom sa tento sprístupnenia informácií domáha. Prvostupňový orgán si môže slobodne vybrať subjekt, ktorý mu bude poskytovať právne služby, nakoľko nehospodári s verejnými finančnými prostriedkami a predmetná zmluva nie je povinne zverejňovanou zmluvou v zmysle § 5a zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Dotknutá osoba nesúhlasila so zverejnením požadovaných informácií žalobcovi.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

14. V replike žalobca zdôraznil, že výška odmeny advokáta nepredstavuje osobný údaj spadajúci pod , ktorý nemôže byť sprístupnený bez predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Žalovaný navyše nijako nepreukázal, že sa jedná o utajovanú informáciu, resp. že advokátka nebola vyplácaná z verejných prostriedkov. Uvedené je len nepodloženým a účelovým tvrdením žalovaného. Je oprávneným záujmom každého člena (pričom žalobca bol dlhoročným členom poľovníckej komory) mať informácie o tom, na čo všetko smerujú finančné prostriedky poskytnuté na chod Slovenskej poľovníckej komory. Uvedené predstavuje istú formu kontroly pred nehospodárnym a svojvoľným nakladaním s verejnými prostriedkami, t. j. v tomto prípade zdrojmi príjmov Slovenskej poľovníckej komory. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že mu nebola doručená žiadosť zo dňa 15. 06. 2022, toto tvrdenie považoval žalobca za zjavne účelové, nakoľko predmetné podanie bolo odoslané na e- mailovú adresu D., ktorú má OPK Martin riadne zverejnenú na webovom sídle žalovaného (https://

www.polovnickakomora.sk/sk/kontakty/kraj-za/opk-martin/175-opk-martin.html). Touto cestou žalobca s OPK Martin viackrát komunikoval, ako nepochybne vyplýva z predložených listín aj zo samotného administratívneho spisu. Na rovnakú adresu bolo odoslané aj odvolanie žalobcu, ktoré už žalovanému bolo doručené. Žalobca doplnil alternatívny petit, ktorým žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu.

15. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobca ku dňu, kedy žiadal o poskytnutie informácie, nebol členom poľovníckej komory ani držiteľom poľovného lístka pre občana Slovenskej republiky. Žalobca bol držiteľom poľovného lístka s platnosťou do 31. 12. 2011, pričom platnosť poľovného lístka mu zanikla uplynutím času. Žalobca sa podľa mienky žalovaného od roku 2013 nepretržite snaží vytvoriť tlak na správne orgány, či už prvostupňový alebo druhostupňový, neustálym podávaním žalôb, aby mu bol vydaný poľovný lístok, a to aj napriek tomu, že nespĺňa základné zákonné predpoklady pre jeho vydanie v zmysle . Ďalej žalovaný uviedol, že v zmysle negatívnej dôkaznej teórie skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukazovať žalobca, okolnosti právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Podľa uznesenia NS SR sp. zn.: z 31. 05. 2010, pri posudzovaní dôkazného bremena treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, a to pravidlo, že neexistencia niečoho, ktorá má trvajúci charakter, sa zásadne nepreukazuje. Od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Ak žalobca tvrdí, že odmena advokátky bola vyplatená z verejných zdrojov, je na ňom, aby toto tvrdenie preukázal, pričom však toto nie je možné, pretože odmena advokátky nie je hradená z verejných prostriedkov. Žalovaný dostáva dotácie zo štátneho rozpočtu, ktoré sú vždy viazané na konkrétny účel. Konkrétne, v roku 2021 dostal žalovaný dotácie zo štátneho rozpočtu vo výške 97 100 EUR v členení: 30 000 EUR na zastupovanie Slovenskej republiky v spolupráci s ministerstvom v medzinárodných poľovníckych, kynologických, sokoliarskych a iných organizáciách, ktoré vykonávajú činnosť súvisiacu s poľovníctvom; pre zabezpečenie plnenia úloh žalovaným, ktorými ju poverí ministerstvo; pre organizáciu súťaží a výstav, pre účasť na súťažiach a výstavách; pre organizáciu medzinárodných podujatí, pre účasť na medzinárodných podujatiach; 48 900 EUR na prezentáciu vlastných činností národnej poľovníckej samosprávy; na publikačnú činnosť; na prezentáciu prírodného, historického a kultúrneho dedičstva; pre prácu s mladou generáciou; pre organizáciu vzdelávacích a poradenských aktivít, školení, prednášok, konferencií, seminárov a pracovných stretnutí odborníkov; na účasť na vzdelávacích a poradenských aktivitách, školeniach, prednáškach, konferenciách, seminároch a pracovných stretnutiach; 18 200 EUR na organizáciu medzinárodných podujatí a na účasť na medzinárodných podujatiach. Žalovaný skonštatoval, že údajné podanie žalobcu zo dňa 15. 06. 2022 prvostupňovému orgánu doposiaľ doručené nebolo, žalobca disponuje len potvrdením o odoslaní správy, čo nijako nepreukazuje jeho tvrdenie, že jeho podanie bolo reálne prvostupňovému orgánu aj doručené. Žalovaný zopakoval, že nemá povinnosť sprístupniť žalobcovi informácie v rozsahu, v akom sa tento sprístupnenia informácií domáha.

16. Žalobca vo vyjadrení k duplike žalovaného uviedol, že predložené čestné vyhlásenie zamestnankyne OPK Martin p. E. F., t. j. osoby spriaznenej so žalovaným, ktorá je navyše finančne závislá od žalovaného, považuje za účelovú obranu žalovaného. Žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi, neprišla žiadna správa o nedoručení e-mailu, vytvorená automaticky softvérom na doručovanie pošty. Ak by teda predmetná žiadosť skutočne nebola žalovanému doručená, odosielateľ by obdržal notifikáciu, že odoslanú správu nebolo možné doručiť na zvolenú adresu príjemcu. Uvedené sa však nestalo, teda predmetná žiadosť doručená žalovanému zaiste bola. Rovnakým spôsobom, ako žiadosť o sprístupnenie informácie, bolo žalovanému doručené aj odvolanie, na ktoré už žalovaný reagoval. Obe tieto podania boli odoslané na rovnakú adresu D., ktorú má OPK Martin zverejnenú na webovom sídle. Napokon aj zo samotného napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sám potvrdil prvostupňové fiktívne rozhodnutie OPK Martin, teda logicky musel vedieť o podanej žiadosti o sprístupnenie informácie zo dňa 15. 06. 2022. Na uvedených faktoch nič nemení ani čestné prehlásenie osoby spriaznenej so žalovaným, že žiadosť jej nebola doručená, resp. že ju nevymazala. Existencia, resp. neexistencia členstva v komore nijako neoprávňuje povinnú osobu vo svojvoľnom zamedzení prístupu verejnosti k informáciám, keďže podľa § 3 ods. 1 zákona o slobodnom informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Teda je úplne jedno, či žalobca bol v čase podania žiadosti členom komory, alebo ním už nebol. V zmysle ustanovení zákona o slobode informácií má väčšina povinných osôb informačnú povinnosť v plnom rozsahu. Okruh informácií, z ktorého musia informácie poskytovať, tak nie je obmedzený a ide o všetky informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii alebo ktoré by mali mať k dispozícii. Z požadovaných informácií

je potrebné vylúčiť informácie chránené podľa § 8 až § 11 zákona. Určité povinné osoby poskytujú informácie iba v obmedzenom rozsahu, a to napr. právnické osoby (najmä obchodné spoločnosti a štátne podniky), ktoré sprístupňujú informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, o nakladaní s majetkom štátu, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy. Podľa názoru žalobcu neexistuje zákonná prekážka na to, aby žalovaný sprístupnil žalobcovi požadovanú informáciu. Ústavný súd SR vo svojom náleze sp. zn. zo dňa 28. 06. 2007 zdôraznil, že ustanovenia zákona o slobode informácií o rozsahu informačnej povinnosti povinných osôb treba vykladať v súlade s tak, aby zvolený výklad nepoprel právo verejnosti na informácie. Možno tak dospieť k záveru, že plná informačná povinnosť voči každému je z hľadiska namieste buď vtedy, keď ide o subjekt, ktorý hospodári s verejnými financiami, resp. nakladá s majetkom štátu alebo obcí, alebo vtedy, ak ide o subjekt, ktorý bol kreovaný zákonom alebo na základe zákona, ktorý patrí do oblasti verejného práva. V týchto prípadoch je daný verejný záujem na plnej informačnej povinnosti, ktorý potláča do úzadia prípadný záujem týchto subjektov na ochrane ich práv a slobôd. Ide pritom o verejný záujem na transparentnosti fungovania takéhoto subjektu kvôli možnosti verejnej kontroly zo strany občanov a posilneniu dôvery občanov v zákonné nakladanie s verejnými prostriedkami a majetkom. Vo vzťahu k výkladu pojmu verejné prostriedky žalobca poukázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 29. 05. 2008, z ktorého vyplýva, že nemožno akceptovať skutočnosť, že záleží len na vôli povinnej osoby, či vlastným úkonom obmedzí alebo úplne vylúči časť svojej činnosti z kontroly verejnosti. Kontrola verejnosti je podľa súdu zaručená ústavným právom na prístup k informáciám. Nemožno preto akceptovať tvrdenie, že možno vylúčiť kontrolu verejnosti nad hospodárením s finančnými prostriedkami napr. obchodnej spoločnosti len preto, že hospodári aj s vlastnými prostriedkami, ktorých oddelenie nie je v hospodárení možné.

Konanie na správnom súde, posúdenie veci správnym súdom

17. S účinnosťou od 01. 06. 2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Žiline ako správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici podľa , v dôsledku čoho je vec vedená pôvodne na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. vedená na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. . Podľa rozhodol správny súd vo veci bez nariadenia pojednávania, keďže ani jeden z účastníkov nežiadal nariadenie pojednávania a správny súd nevzhliadol iný dôvod na nariadenie pojednávania podľa , a rozsudok verejne vyhlásil dňa 07. 05. 2024.

18. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tým, či zo zákona nastali podmienky vedúce k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia OPK Martin podľa zákona o slobode informácií (v znení účinnom do 31. 12. 2022). Bolo potrebné zodpovedať otázku, či žalovaný a OPK Martin sú povinnými osobami podľa zákona o slobode informácií. Žalovaný je právnickou osobou zriadenou (.) Je teda podľa zákona o slobode informácií povinnou osobou s plnou informačnou povinnosťou (a to aj vo vzťahu k činnosti svojich organizačných zložiek). Žalovaný je aj povinnou osobou podľa zákona o slobode informácií, keďže je právnickou osobou, ktorej zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy (konkrétne v oblasti poľovníctva), a to v rozsahu tejto rozhodovacej činnosti. Žalovaný vykonáva úlohy, ktoré v minulosti boli zverené štátnym orgánom, t. j. ide o prenesený výkon štátnej správy v oblasti poľovníctva ( ). Keďže žalovaný spĺňa zákonné znaky dvoch skupín povinných subjektov s rozdielnym rozsahom informačnej povinnosti, je povinný poskytnúť informácie v širšom rozsahu, a to v súlade so samotným účelom zákona o slobode informácií, ktorým je zabezpečenie realizácie zaručeného práva každého na informácie ( ) v podobe sprístupnenia, resp. zákonom podloženého nesprístupnenia informácie požadovanej žiadateľom.

19. Ďalej sa správny súd zaoberal tým, či aj OPK Martin je povinnou osobou podľa zákona o slobode informácií. Podľa a sa Slovenská poľovnícka komora člení na obvodné komory, ktorých postavenie a úlohy upravia stanovy SPK. okrem zriadenia Slovenskej poľovníckej komory ustanovil aj jej členenie na organizačné zložky – obvodné poľovnícke komory, ktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu ustanovenom zákonom, stanovami a vnútornými predpismi Slovenskej poľovníckej komory ( stanov SPK). Podľa , a stanov SPK v znení účinnom od 11. 11. 2012 (predložených žalovaným) aj podľa stanov SPK

v znení účinnom od 27. 04. 2019 (dostupných na webovom sídle Slovenskej poľovníckej komory) je obvodná poľovnícka komora organizačnou zložkou Slovenskej poľovníckej komory s vlastnou právnou subjektivitou, ktorá koná vo svojom mene a môže nadobúdať majetok. Návrh na jej vznik predkladá prípravný výbor prezídiu Slovenskej poľovníckej komory, ktoré o návrhu rozhodne. Správny súd dospel k záveru, že OPK Martin napĺňa zákonné definičné znaky povinnej osoby podľa § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií (v znení účinnom v rozhodnom čase, t. j. do 31. 12. 2022), keďže je právnickou osobou založenou žalovaným ako povinnou osobou podľa § 2 ods. 2 zákona o slobode informácií. OPK Martin v súlade s § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií je povinná sprístupniť informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, nakladaní s majetkom štátu majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom obce, o životnom prostredí, o úlohách alebo odborných službách týkajúcich sa životného prostredia a o obsahu, plnení a činnostiach vykonávaných na základe uzatvorenej zmluvy, pričom toto obmedzenie povinnosti sprístupňovať informácie sa nevzťahuje na povinné osoby podľa § 2 ods. 3, v ktorých majú povinné osoby podľa § 2 ods. 1 a 2 samostatne alebo spoločne výlučnú priamu alebo nepriamu účasť. OPK Martin by preto mala sprístupniť informácie napr. ohľadom nakladania s verejnými prostriedkami (napr. dotáciami). OPK Martin je organizačnou zložkou Slovenskej poľovníckej komory, ktorá nakladá s verejnými prostriedkami ( , stanov SPK), pričom OPK Martin nakladá s majetkom, ktorý jej Slovenská poľovnícka komora pridelila ( stanov SPK). V súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (porovnaj napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. ) je potrebné použiť extenzívny výklad pojmu „nakladanie s verejnými prostriedkami“, teda OPK Martin by mala poskytovať informácie ohľadne nakladania s majetkom, ktorý jej bol pridelený, keďže v tejto mase majetku nie je reálne možné odčleniť majetok získaný z verejných prostriedkov a majetok získaný iným spôsobom. OPK Martin ako subjekt hospodáriaci s verejnými financiami má povinnosť rešpektovať verejný záujem na transparentnosti fungovania takéhoto subjektu kvôli možnosti verejnej kontroly zo strany občanov a posilneniu dôvery občanov v zákonné nakladanie s verejnými prostriedkami a majetkom. Napokon, takýto subjekt nebol kreovaný na uplatňovanie súkromných záujmov, ale na realizáciu verejných záujmov upravených . Právna úprava sprístupňovania informácií je postavená na zásade „čo nie je tajné, je verejné“. Znamená to, že povinná osoba má zákonnú povinnosť sprístupniť všetky informácie, ibaže by obmedzenie na prístup k informáciám vyplývalo zo zákona o slobode informácií alebo osobitného zákona a je zároveň nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo ochranu verejného zdravia a mravnosti ( SR). Výnimky z práva na prístup k informáciám nemožno vykladať rozširujúco.

20. Ďalšou podmienkou pre vydanie tzv. fiktívneho rozhodnutia povinnou osobou je doručenie žiadosti o sprístupnenie informácie povinnej osobe podľa § 14 zákona o slobode informácií. V predmetnej veci žalovaný v napadnutom rozhodnutí i vo svojom vyjadrení k správnej žalobe argumentoval, že OPK Martin nebola žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie z 15. 06. 2022 doručená, lebo podľa vyjadrenia zamestnanca OPK Martin v elektronickej schránke OPK Martin nebolo v uvedený deň ani v nasledujúcich dňoch takéto podanie zaznamenané, keďže OPK Martin má síce elektronickú schránku zriadenú, ale nemá aktivovaný prístup do nej. Žalovaný predložil e-mail (ktorý je aj súčasťou predloženého administratívneho spisu) odoslaný dňa 12. 12. 2022 odosielateľom D. adresátovi G., v ktorom je uvedené, že žiadosť o sprístupnenie informácií od žiadateľa – žalobcu na e-mail OPK Martin zo dňa 15. 06. 2022 nebola správnemu orgánu doručená, pričom tento e-mail je podpísaný E. F., vedúcou kancelárie OPK Martin. Žalovaný v priebehu správneho súdneho konania predložil správnemu súdu čestné vyhlásenie pani E. F. zo dňa 08. 02. 2023, v ktorom je uvedené, že menovaná pracuje v OPK Martin na pracovnej pozícii vedúcej kancelárie a táto čestne vyhlasuje, že elektronická pošta žalobcu zo dňa 15. 06. 2022 jej doručená nebola. Žalobca k správnej žalobe pripojil e-mail odoslaný dňa 15. 06. 2022 odosielateľom C. adresátovi D. s prílohou – žiadosťou o sprístupnenie informácie zo dňa 15. 06. 2022, adresovanou OPK Martin. Správny súd sa oboznámil s predloženými listinami a považoval z e-mailu z 15. 06. 2022 predloženého žalobcom za preukázané, že žalobca na e-mailovú adresu OPK Martin (D.) túto žiadosť doručil dňa 15. 06. 2022 v súlade s § 14 ods. 1 zákona o slobode informácií, t. j. elektronickou poštou a uvedeným dňom bola žiadosť povinnej osobe – OPK Martin oznámená, teda bola podaná (§ 14 ods. 4 zákona o slobode informácií). Žalovaný nijakým spôsobom nenamietal, že by e-mailová adresa D. patrila OPK Martin, teda správny súd túto skutočnosť považoval za nespornú. Argumenty žalovaného o neaktivovanej elektronickej schránke OPK Martin sú irelevantné, keďže žalobca týmto spôsobom svoju žiadosť nezasielal.

21. Správny súd uzavrel, že žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie bola dňa 15. 06. 2022 doručená elektronickou poštou povinnej osobe – OPK Martin, ktorá v lehote 8 pracovných dní žalobcovi ako žiadateľovi požadované informácie neposkytla ani o tejto žiadosti nevydala rozhodnutie, preto sa predpokladá, že OPK Martin dňa 27. 06. 2022 vydala fiktívne rozhodnutie, ktorým odmietla informáciu poskytnúť (§ 18 ods. 3 v spojení s § 17 ods. 1 zákona o slobode informácií). Fiktívne rozhodnutie sa považuje za doručené žalobcovi dňa 30. 06. 2022, odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu žalobca podal dňa 12. 07. 2022. Žalovaný dňa 25. 07. 2022 vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým fiktívne rozhodnutie potvrdil.

22. Súdna prax opakovane judikovala, že fiktívne rozhodnutie, keďže nemá zákonom predpísané náležitosti, je vždy z povahy veci nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. , rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. ). Pre fiktívne rozhodnutie vydané v zmysle § 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií je charakteristické, že je per se nepreskúmateľné pre úplnú absenciu dôvodov. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít nebolo účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia „legalizovať“ nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach o sprístupnenie informácií, ale poskytnúť ochranu žiadateľovi o informácie. Fikcia rozhodnutia predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia a je nástrojom proti nečinnosti povinnej osoby. Nečinnosť povinnej osoby a spoliehanie sa na vznik fiktívneho rozhodnutia je vždy porušením zákona zo strany povinnej osoby (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. ). Správny súd preto bez ďalšieho pristupuje k zrušeniu fiktívneho rozhodnutia postupom podľa . Ani vydanie písomného negatívneho rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým sa potvrdzuje fiktívne negatívne rozhodnutie povinnej osoby, neznamená zákonný a správny postup odvolacieho orgánu. Žiadateľ by sa totiž prvýkrát dozvedel o dôvodoch nesprístupnenia informácií až z rozhodnutia o odvolaní. Odvolací orgán nemôže prvostupňové fiktívne rozhodnutie potvrdiť, pretože prvostupňové fiktívne rozhodnutie je per se nepreskúmateľné - takýmto postupom by žiadateľovi odňal právo na dvojinštančný postup v administratívnom konaní.

23. Správny súd sa bližšie nezaoberal žalobnými námietkami týkajúcimi sa vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného ohľadne posudzovania existencie dôvodu na nesprístupnenie žalobcom požadovanej informácie, keďže dospel k záveru o nepreskúmateľnosti fiktívneho prvostupňového rozhodnutia aj o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaným. Je však potrebné dodať, že k aplikácii obmedzujúcich výnimiek zo zásady sprístupnenia informácií podľa zákona o slobode informácií je potrebné pristupovať veľmi citlivo, aby nedošlo k popretiu účelu tohto zákona. Dôvody nesprístupnenia informácií nemožno vykladať rozširujúco. Navyše, podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií sa informácie sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje, teda povinná osoba nemôže odôvodňovať nesprístupnenie požadovanej informácie (domnelým) úmyslom alebo pohnútkami žiadateľa, resp. účelom pre ktorý informáciu požaduje.

24. Žalobca až v replike, doručenej správnemu súdu dňa 21. 12. 2022, navrhol alternatívny petit, ktorým žiadal, aby správny súd uložil žalovanému povinnosť sprístupniť mu požadovanú informáciu. Správny súd konštatuje, že žalobca mohol správnu žalobu rozšíriť alebo doplniť o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len do uplynutia lehoty na podanie správnej žaloby, teda len do 04. 10. 2022 ( v spojení s ). Z uvedeného dôvodu sa správny súd týmto doplneným alternatívnym návrhom žalobcu nezaoberal.

25. Správny súd nevykonal dôkazy predložené žalovaným spolu s jeho duplikou – prehľad o príjmoch a výdavkoch komory za rok 2021, nakoľko ich vykonanie nepovažoval za potrebné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ani pre rozhodnutie vo veci, a to s ohľadom na vyššie uvedené dôvody nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí.

26. Správny súd uznal ako dôvodné žalobné námietky žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu žalovaným, ktorý vychádzal z prvostupňového fiktívneho rozhodnutia neobsahujúceho odôvodnenie, aj o nesprávnom právnom posúdení veci, keď žalovaný dospel k záveru, že je možné potvrdiť nepreskúmateľné rozhodnutie OPK Martin, aj o procesných pochybeniach, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, keď žalovaný postupoval tak, že sám identifikoval dôvody,

pre ktoré prvostupňový orgán informáciu nesprístupnil a odňal tak žalobcovi právo na vydanie riadne odôvodneného prvostupňového rozhodnutia o jeho žiadosti a možnosť podať proti konkrétnym dôvodom rozhodnutia odvolanie. Správny súd uznal aj žalobné námietky o nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia. Preto napadnuté rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové fiktívne rozhodnutie zrušil podľa , , , a podľa vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou orgánu verejnej správy prvého stupňa opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie podľa zákona o slobode informácií, pričom bude jeho povinnosťou v prípade, ak dospeje k záveru, že žiadanú informáciu nemožno poskytnúť, v lehote podľa zákona o slobode informácií vydať rozhodnutie spĺňajúce kritériá ustanovené v a správneho poriadku, rešpektujúc právny názor vyslovený správnym súdom v tomto rozsudku.

27. O nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a na ich náhradu zaviazal žalovaného. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. 1. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.