Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-177-2019.pdf
PDF · 165.24 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/177/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Valérie Žiliakovej, v právnej veci žalobkyne: U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX/C, XXX XX X., zastúpená advokátskou kanceláriou: WISE3 s. r. o., so sídlom Kalinčiakova 33A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 868 604, proti žalovanému: Slovenská akadémia vied, so sídlom Štefánikova 49, 814 38 Bratislava, IČO: 00 037 869, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Číslo 03667/2019 zo dňa 26.06.2019, Číslo 03668/2019 zo dňa 26.06.2019, Číslo 03669/2019 zo dňa 26.06.2019, Číslo 03670/2019 zo dňa 26.06.2019, jednohlasne, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie predsedu Slovenskej akadémie vied Číslo 03667/2019 zo dňa 26.06.2019 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vedúcej OVV Ú SAV Číslo spisu: Ú SAV-0529/2019 zo dňa 09.05.2019 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
II. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie predsedu Slovenskej akadémie vied Číslo 03668/2019 zo dňa 26.06.2019 v spojení s prvostupňovým oznámením o už zverejnených informácií vedúcou OVV Ú SAV zo dňa 09.05.2019 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
III. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie predsedu Slovenskej akadémie vied Číslo 03669/2019 zo dňa 26.06.2019 v spojení s prvostupňovým oznámením o sprístupnení žiadaných informácií vedúcou OVV Ú SAV zo dňa 09.05.2019 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
IV. Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie predsedu Slovenskej akadémie vied Číslo 03670/2019 zo dňa 26.06.2019 v spojení s prvostupňovým oznámením o odmietnutí sprístupnenia niektorých informácií vedúcou OVV Ú SAV zo dňa 09.05.2019 (sp.zn. 0529/2019) z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
V. Krajský súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I. Rozhodnutia správnych orgánov
1. Vedúca odboru vedy a výskumu SAV svojím rozhodnutím pod Číslom spisu: Ú SAV-0529/2019 zo dňa 09.05.2019, nevyhovela žiadostiam žalobkyne o poskytnutie informácií doručených dňa 12.04.2019 a to vzhľadom na § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZoSPI“), podľa ktorého povinná osoba sprístupní informácie, ktoré má k dispozícii a skutočnosti, že SAV nedisponuje požadovanými informáciami, nie je možné vyhovieť žiadostiam v nasledovných častiach: Žiadosť číslo _ poradové číslo otázky: 2_14 - podľa vyššie uvedených ustanovení nie je možné sprístupniť zápisnice zo zasadnutí Riadiaceho výboru Rady Programu SASPRO. 2_35 - podľa vyššie uvedených ustanovení nie je možné poskytnúť informáciu, akú celkovú hodnotu mali náklady na činnosť Hodnotiacej komisie, vrátane odmien pre jej členov. 2_40 - podľa vyššie uvedených ustanovení nie je možné sprístupniť zápisnice zo všetkých zasadnutí Etickej komisie Programu SASPRO. 2_42 - podľa vyššie uvedených ustanovení nie je možné sprístupniť štatút a rokovací poriadok Etickej komisie Programu SASPRO. 2_44 - podľa vyššie uvedených ustanovení nie je možné sprístupniť zmluvy uzatvorené medzi Predsedníctvom SAV a všetkými uchádzačmi. 2_59 - podľa vyššie uvedených ustanovení nie je možné sprístupniť informácie týkajúce sa negociácií od uchádzačov v rámci Vedy o spoločnosti a kultúre. 2_63 - podľa vyššie uvedených ustanovení nie je možné sprístupniť informácie týkajúce sa schválených oprávnených nákladov pre všetkých prijatých vedcov. 2_67 - podľa vyššie uvedených ustanovení nie je možné sprístupniť zápisnice zo zasadnutia Predsedníctva SAV, kde boli podané záverečné správy a realizované prezentácie všetkých prijatých vedcov v rámci Programu SASPRO.
Vzhľadom na § 9 ods. 1 a ods. 2 ZoSPI nemožno poskytnúť informácie, ktoré boli žiadané vyššie uvedenými žiadosťami, a to v nasledovných častiach: Žiadosť číslo _ poradové číslo otázky: 1_6 - podľa vyššie uvedených ustanovení nie je možné sprístupniť pracovné zmluvy štipendistov. 2_62 - podľa vyššie uvedených ustanovení nie je možné sprístupniť zmluvy uzatvorené medzi prichádzajúcimi vedcami a hostiteľskými organizáciami.
Vzhľadom na § 11 ods. 1 písm. c) ZoSPI nemožno poskytnúť informácie, ktoré boli žiadané vyššie uvedenými žiadosťami, a to v nasledovných častiach: Žiadosť číslo _ poradové číslo otázky: 1_1 a 2_49 - podľa vyššie uvedených ustanovení nie je možné sprístupniť niektoré časti prihlášok a výskumných projektov uchádzačov Programu SASPRO v poslednej výzve. 2_21 - podľa vyššie uvedených ustanovení nie je možné sprístupniť niektoré časti zápisníc zo zasadnutí Hodnotiacich komisií Programu SASPRO. 2_30 - podľa vyššie uvedených ustanovení nie je možné sprístupniť záverečné správy podávané zodpovednými riešiteľmi projektov. 2_64 - podľa vyššie uvedených ustanovení nie je možné sprístupniť priebežné a záverečné správy prijatých vedcov v rámci Programu SASPRO.
2. Predseda SAV ako odvolací orgán, svojím rozhodnutím Číslo 03667/2019 zo dňa 26.06.2019, potvrdil rozhodnutie vedúcej Odboru vedy a výskumu SAV zo dňa 09.05.2019 o odmietnutí sprístupniť informáciu (sp.zn. 0529/2019) a odvolanie žiadateľky zo dňa 22.05.2019, prijaté dňa 24.05.2019 pod číslom 3133/2019, zamietol.
3. Predseda SAV ako odvolací orgán, svojím rozhodnutím Číslo 03668/2019 zo dňa 26.06.2019, potvrdil oznámenie vedúcej Odboru vedy a výskumu SAV zo dňa 09.05.2019 o už zverejnených informáciách a odvolanie žiadateľky zo dňa 23.05.2019, prijaté dňa 24.05.2019 pod číslom 3135/2019, zamietol.
4. Predseda SAV ako odvolací orgán, svojím rozhodnutím Číslo 03669/2019 zo dňa 26.06.2019, potvrdil oznámenie vedúcej Odboru vedy a výskumu SAV zo dňa 09.05.2019 o sprístupnení žiadaných informácií a odvolanie žiadateľky zo dňa 27.05.2019, prijaté dňa 28.05.2019 pod číslom 3194/2019, zamietol.
5. Predseda SAV ako odvolací orgán, svojím rozhodnutím Číslo 03670/2019 zo dňa 26.06.2019, potvrdil rozhodnutie vedúcej Odboru vedy a výskumu SAV zo dňa 09.05.2019 o odmietnutí sprístupnenia niektorých informácií (sp. zn. 0529/2019) a odvolanie žiadateľky zo dňa 27.05.2019, prijaté dňa 28.05.2019 pod číslom 3195/2019, zamietol.
II. Žaloba
6. Včas podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave elektronicky dňa 21.08.2019, sa žalobkyňa domáha preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí, ktoré žiada pre nesprávne právne posúdenie a pre nezákonnosť zrušiť. Zároveň žalobkyňa žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť sprístupniť žalobkyni informácie požadované žiadosťami o poskytnutie informácií zo dňa 12.04.2019.
7. Žalobkyňa uviedla, že podala dňa 12.04.2019 žalovanému dve žiadosti o sprístupnenie informácií ohľadne programu SASPRO, ktorý je programom žalovanej, určený skúseným vedcom zo zahraničia, ktorí majú záujem pracovať v organizáciách SAV. Žiadosť č. 1 obsahovala špecifikáciu požadovaných informácií v 13 bodoch a žiadosť č. 2 obsahovala špecifikáciu požadovaných informácií v 67 bodoch.
8. Žalovaná informovala žalobkyňu dňa 16.04.2019 o tom, že niektoré body žiadostí boli postúpené jednotlivým ústavom SAV a vo zvyšku budú vybavené priamo SAV (odborom vedy a výskumu). Odbor vedy a výskumu SAV časť požadovaných informácií sprístupnil listom „Sprístupnenie požadovaných informácií“ zo dňa 09.05.2019, časť požadovaných informácií vybavil listom „Oznámenie o už zverejnených informácií“ zo dňa 09.05.2019, a listom „Vybavenie žiadosti o sprístupnenie informácií“ zo dňa 09.05.2019. Zároveň žalovaná vydala rozhodnutie pod Číslom spisu: Ú SAV-0529/2019 zo dňa 09.05.2019 o odmietnutí sprístupniť informáciu. Predmetné rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že požadované informácie nemá k dispozícii, že požadované informácie sú osobnými údajmi a požadované informácie sú chránené ako duševné vlastníctvo.
9. Žalobkyňa namieta, že žalovaná rozhodla o všetkých žalobkyňou podaných odvolaniach totožne, s rovnakou argumentáciou s tým, že dôvodom zamietnutia odvolaní je zneužívanie práva na informácie žalobkyňou (tzv. informačný filibustering), pričom žalovaná na žiadosti žalobkyne aplikovala nesprávne doktrínu informačného filibusteringu. Žalobkyňa zdôraznila, že možnosť odmietnuť poskytnutie informácií z dôvodu zneužitia práva na informácie nie je explicitne ustanovená zákonom, ale bola dovodená v rámci judikatúry. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Sži/4/2014 vyplynuli kritéria pre posúdenie, t.j. či žiadateľ zneužíva právo na informácie: a) veľký rozsah žiadaných informácií bez ohľadu na ich kvalitu; b) predmetom žiadosti sú prevádzkové informácie; c) náročnosť zberu informácií. Pritom odborná literatúra doktrínu informačného filibusteringu neprijala, nakoľko má odporovať zmyslu samotného práva na informácie a samotný ZoSPI explicitne prikazuje zverejňovanie určitej časti prevádzkových informácií. Prevádzkové informácie zároveň nevyhnutne súvisia s nakladaním s verejnými prostriedkami. Z tohto dôvodu odborná literatúra odmietla názor, že prevádzkové informácie sú a priori vylúčené zo sprístupňovania a aplikovanie princípu zákazu zneužitia práva pripustila len výnimočne a na individuálnej báze.
10. V preskúmavanej veci nie sú naplnené podmienky pre aplikovanie doktríny informačného filibusteringu, nakoľko predmetom žiadostí neboli informácie prevádzkového charakteru, keďže žalobkyňa žiadala informácie, ktoré sa týkajú jej vlastnej činnosti, keď žiadala sprístupnenie informácií o grantovom programe SASPRO, ktorý spravuje žalovaná. Samotný rozsah požadovaných informácií je ovplyvnený rozsahom programu SASPRO, v rámci ktorého žalovaná hospodári s verejnými financiami v objeme X,XXX T. EUR. Kvantita informácií je potom logickým výsledkom rozsahu činnosti žalovanej, ku ktorej sa predmetné informácie viažu. Žalobkyňa žiadala výlučne informácie týkajúce sa programu SASPRO a následne s nimi ďalej pracovať v rámci výkonu verejnej kontroly. Výkon verejnej kontroly je základným účelom práva na informácie, ktorý predstavuje pre verejnú moc esenciálnu spätnú väzbu a zároveň slúži aj ako poistka proti jej zneužitiu.
11. Žalobkyňa namieta argumentáciu žalovanej v napadnutých rozhodnutiach, že účelom žiadostí bolo zneužitie práva na informácie s tým, a má za to, že takáto argumentácia je tendenčná. Účelom takejto argumentácie je, že žalovaná v rozpore so zákonom neposkytne žalobkyni všetky požadované informácie. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na postup žalovanej, keď v prvostupňovom konaní poskytla žalobkyni časť požadovaných informácií, čo svedčí o tom, že žalovaná nepovažovala žiadosti
za zneužívajúce právo na informácie. Preto je logicky rozporuplné, aby žalovaná považovala žiadosti za zneužívanie práva a zároveň im čiastočne vyhovela. Pokiaľ žalovaná žiadostiam čiastočne vyhovela, je zrejmé, že následné odkazovanie na doktrínu informačného filibusteringu je účelové.
12. O účelovosti použitia argumentu doktríny informačného filibusteringu svedčí aj spôsob vybavenia častí žiadostí o informácie, ktoré boli postúpené na vybavenie jednotlivým ústavom SAV (žalovaná postúpila časti žiadostí na vybavenie ústavom dňa 12.04.2019, o čom informovala žalobkyňu listom zo 16.04.2019 pod č. 02366/2019). Nakoľko ani jeden z ústavov SAV nesprístupnil žalobkyni informácie, a ani o tom nevydal rozhodnutie, žalobkyňa podala odvolania proti tzv. fiktívnym rozhodnutiam ústavov. Žalovaná odvolaniam vyhovela a napadnuté fiktívne rozhodnutia zrušila, pričom nevzniesla akúkoľvek pochybnosť o vážnosti vôle žalobkyne získať požadované informácie. Preto je logicky rozporuplné, aby sa žalovaná časťami žiadostí o informácie ako aj porušením jej práva na informácie vecne zaoberala a zároveň ohľadne ďalších častí týchto žiadostí tvrdila, že predstavujú zneužitie práva na informácie.
13. Žalobkyňa namieta, podstatné porušenie ustanovení o správnom konaní, keď žalovaná ako odvolací orgán sa vôbec nezaoberala argumentáciou uvedenou v odvolaniach a to, že: a) žalovaná požadovanými informáciami disponuje, nakoľko všeobecne záväzné právne predpisy a interné predpisy žalovanej jej prikazujú takýmito informáciami disponovať; b) žalovaná nesprávne aplikovala výnimku z práva na informácie z dôvodu ochrany osobných údajov (§ 9 ZoSPI); c) žalovaná neuviedla z akého dôvodu a v akom rozsahu aplikovala výnimku z práva na informácie z dôvodu ochrany práv duševného vlastníctva (§ 11 ods. 1 písm. c) ZoSPI); d) žalovaná žiadosti v časti vôbec nevybavila a zároveň ani nevydala rozhodnutie - nastala fikcia zamietavého rozhodnutia, ktoré je z povahy veci nezákonné a musí byť vždy zrušené (§ 18 ods. 3 ZoSPI); e) odkaz na už zverejnenú informáciu, ktorý žalovaná poskytla žalobkyni predmetnú informáciu vôbec neobsahoval. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na podstatnú náležitosť rozhodnutia ktorou je jeho odôvodnenie s tým, že správny orgán musí v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviesť ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami účastníkov konania, s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia, prečo sú argumenty a námietky účastníka konania nesprávne a prečo považuje tvrdenia účastníka za nerozhodné pre vec. Z časti III napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žalovaná sa ani okrajovo nezaoberala argumentmi žalobkyne, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o správnom konaní, čo môže mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
14. Žalobkyňa žiada, aby súd spolu s napadnutými rozhodnutiami zrušil aj prvostupňové rozhodnutie žalovanej a zároveň, aby súd uložil žalovanej sprístupniť žalobkyni informácie požadované žiadosťami o poskytnutie informácií z 12.04.2019.
III. Vyjadrenie žalovaného
15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 17.10.2019, doručeným súdu dňa 18.10.2019 s tým, že nakoľko nie sú dané dôvody na zrušenie napadnutých rozhodnutí, navrhol súdu žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
16. Žalovaný sa venoval vzneseným námietkam, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
17. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci, v súvislosti s ktorou žalobkyňa poukázala na nesprávnosť aplikácie doktríny informačného filibusteringu. t.j. šikanózneho výkonu práva, žalovaná uviedla, že napriek tomu, že samotný ZoSPI neupravuje možnosť povinnej osoby odmietnuť žiadosť z tohto dôvodu neznamená, že takýto postup nie je možný, resp. nezákonný. Medzi znaky šikanózneho výkonu práva v prípade práva na informácie sa zaraďujú skutočnosti, že : a) žiadateľ žiada veľký rozsah informácií; b) žiadateľ žiada všetko;
c) právo na informácie nepodlieha poplatkovej povinnosti; d) zahltenie povinnej osoby. V prípade žalobkyne, z celkovo 80 otázok, možno považovať za prejav obštrukčnej metódy (šikanózny výkon práva), pri ktorej nie je dôležitý obsah žiadosti, ale zahltenie a zamestnanie povinnej osoby činnosťou na spracovaní informácií pre žiadateľku. Pre potvrdenie tejto hypotézy, žalovaná uviedla potrebu skúmať aj ďalšie faktory. Prvým potvrdzujúcim faktorom uvedenej hypotézy je skutočnosť, že žalobkyňa vo veľkej väčšine otázok svojich žiadostí žiadala sprístupniť „všetky“ dokumenty spadajúce do okruhu dokumentov vymedzeného v danej otázke a samotné vymedzenie okruhu dokumentov v danej otázke bolo veľmi široké. Z charakteru formulovaných otázok je zrejmé, že sú zamerané na kvantitu žiadaných informácií. Tým, že výkon práva na informácie nepodlieha poplatkovej povinnosti, je právo na informácie zneužívané na zaťaženie povinnej osoby. Značný rozsah požadovaných informácií zahltil a nadmerne zamestnal povinnú osobu časovo a personálne mimoriadne náročnou činnosťou. Konanie si vyžiadalo dočasné navýšenie personálnych kapacít žalovanej, nevyhnutných na vybavenie žiadostí žalobkyne. Vybavovanie žiadostí dočasne znemožnilo riadne plnenie úloh žalovanej a odvolací orgán má za to, že dosahovanie takého cieľa nepochybne nebolo úmyslom zákonodarcu pri prijímaní ZoSPI.
18. Šikanózny charakter postupu žalobkyne ako žiadateľky sa prejavil aj tým, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu povinnej osoby o nesprístupnení žiadaných dokumentov z dôvodu, že povinná osoba požadovanými dokumentmi nedisponuje, systematicky žiadala o dodatočné dopracovanie žiadaných dokumentov a ich sprístupnenie. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na to, že táto požiadavka je v rozpore so zásadou ustálenou v judikatúre Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej povinná osoba sprístupňuje iba tie informácie, ktorými disponuje v momente doručenia žiadosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sži 9/2013 zo dňa 19.03.2014; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sži 27/2013 zo dňa 24.09.2014). S ohľadom na uvedené žalovaná dospela k záveru, že cieľom žiadateľky nebolo získanie informácií ako takých, ale zaťaženie povinnej osoby časovo a personálne náročnou činnosťou, že konanie žiadateľky nesmeruje k naplneniu účelu ZoSPI, ale predstavuje šikanózny výkon práva na informácie, ktorý nemôže požívať právnu ochranu. Žalovaná k problému šikanózneho výkonu práva pri uplatňovaní práva na poskytnutie informácií poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 96/2010-14 zo dňa 09.03.2010, ktorý uviedla v svojom rozhodnutí a vo vyjadrení k žalobe z neho citovala. Z uvedeného rozhodnutia ústavného súdu vyplýva, že ak nastane situácia, v ktorej je ohrozené alebo znemožnené plnenie účelu, na ktorý bola povinná osoba zriadená v dôsledku výkonu práva na informácie, tak takto realizované právo na informácie je nutné odmietnuť. Aplikujúc ust. čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, považuje žalovaná žiadosti žalobkyne za šikanózny výkon práva, ktorý nemôže požívať právnu ochranu. Pokiaľ by nebolo možné na takéto a podobné prípady aplikovať uvedené ústavné princípy, potom by sa povinné osoby stali rukojemníkmi žiadateľov a plnenie ich zákonných povinností, na ktoré boli zriadené, by bolo znemožnené.
19. K spochybneniu naplnenia znakov doktríny šikanózneho výkonu práva žalobkyňou, žalovaná uviedla, že tento právny názor nezodpovedá stavu pozitívneho práva a tvrdenie žalobkyne, že predmetom žiadosti neboli prevádzkové informácie, podľa názoru žalovanej, nie je spôsobilé vyvrátiť záver, že žalovaná identifikovala v napadnutých rozhodnutiach dostatočný počet znakov svedčiacich v prospech záveru o zneužití práva na informácie zo strany žalobkyne a v rámci svojej správnej úvahy oprávnene dospela k záveru o zneužití práva na informácie žalobkyňou.
20. Žalovaná pri posúdení odvolaní, skúmala i vážnosť prejavenej vôle žalobkyne. Vážnosť prejavenej vôle možno považovať za podmienku riadneho výkonu práv, ktoré prislúchajú fyzickým osobám a právnickým osobám pri realizácii ich práva, vrátane práva na informácie. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že je potrebné odlišovať reálny záujem na poskytnutí informácie, ktorý súvisí s vážnosťou prejavenej vôle žiadateľa, od iných záujmov. Existenciu tohto reálneho záujmu, ktorý súvisí s vážnosťou prejavenej vôle žiadateľa, je nevyhnutné odlišovať od formalizovaného právneho záujmu na poskytnutí informácie, ktorý žiadateľ nemusí preukazovať (podľa § 3 ods. 3 ZoSPI informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje). To, že sa informácie poskytujú bez preukázania právneho dôvodu alebo záujmu ešte neznamená, že je daná vážnosť vôle žiadateľa informácie získať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3SŽi/4/2014 zo dňa 12.03.2014). Ak nie je preukázaná vážnosť vôle žiadateľa na získaní informácie, je možné považovať takéto konanie za obštruktívne a je možné ho odmietnuť.
Žalobkyňa v žalobe uvádza, že značný rozsah žiadaných informácií a teda aj vážnosť prejavenej vôle vyplýva zo samotného programu SASPRO, v rámci ktorého žalovaná hospodári s verejnými financiami v objeme X,XXX T. EUR. Na tomto mieste žalovaná poukázala na rozpor medzi týmto tvrdením žalobkyne a jej predchádzajúcimi podaniami. Z doručených žiadostí povinnej osobe vyplýva, že žalobkyňa žiada sprístupniť akékoľvek a všetky informácie, ktoré sa týkajú alebo sa majú týkať programu SASPRO. Takto zvolený spôsob žiadaných informácií predstavuje sprístupnenie tisícok strán dokumentov, ktoré je spôsobilé zahltiť povinnú osobu takým spôsobom, že nedokáže plniť svoje zákonom dané úlohy. Skutočnosť, že žalovaná hospodárila v rámci programu SASPRO s verejnými prostriedkami v uvedenom objeme ešte nezakladá právo žalobkyne požadovať sprístupnenie takého množstva dokumentov. Preto žalovaná situáciu vyhodnotila, že v prípade podaní žalobkyne absentuje vážnosť prejavenej vôle a skúmala či sú naplnené znaky obštruktívneho správania žalobkyne, t.j. šikanózneho výkonu práva. V konaní o sprístupnení informácií bol činný Odbor vedy a výskumu SAV, ktorý vybavoval žiadosti žalobkyne a odvolania prejednal predseda SAV ako odvolací orgán (§ 58 ods. 3 Správneho poriadku). Odvolací orgán samostatne hodnotí vec zo skutkovej a právnej stránky. Vo veci sprístupnenia informácií, prvostupňový orgán postúpil vybavenie časti žiadosti v rozsahu troch otázok na dotknuté povinné osoby, ktoré žiadanými informáciami disponovali (Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra, Biomedicínske centrum SAV, Fyzikálny ústav SAV, Ústav anorganickej chémie SAV, Ústav politických vied SAV, Ústav stavebníctva a architektúry SAV, Ústav vied o Zemi SAV, Filozofický ústav SAV, Historický ústav SAV, Ústav Geotechniky SAV). Žalobkyňa podala odvolania voči rozhodnutiam Ústavu politických vied SAV, Filozofického ústavu SAV, Sociologického ústavu SAV a Historického ústavu SAV, o ktorých žalovaná rozhodla tak, že fiktívne rozhodnutia uvedených ústavov zrušila, vec vrátila na opätovné prejednanie a vo zvyšku odvolania zamietla. K zvolenému postupu žalovaná pristúpila najmä kvôli tomu, že v týchto konaniach neboli naplnené znaky obštruktívneho správania, keďže predmetom týchto boli len tri otázky a tieto konania boli začaté na základe úkonu prvostupňového orgánu. Z takéhoto postupu žalovanej nevyplýva nekonzistentnosť rozhodovania v skutkovo zhodných alebo podobných veciach, tak ako tvrdí žalobkyňa. Postúpením troch otázok na dotknuté ústavy začali nové správne konania, na ktoré je potrebné hľadieť samostatne. Odvolací orgán v tej časti, v ktorej považoval výkon tohto práva v súlade so zákonom, svojím rozhodnutím potvrdil. Aplikácia doktríny šikanózneho výkonu práva v týchto odlišných konaniach nebola možná, keďže svojím obsahom išlo o konania, ktoré sa týkali menšieho množstva informácií, a teda nenapĺňali znaky šikanózneho správania. Úlohou žalovanej ako odvolacieho orgánu v týchto konaniach nebolo skúmať pohnútky prvostupňového orgánu, ktorý rozhodol o postúpení troch otázok na iné povinné osoby, ktoré žiadanými informáciami disponovali.
21. K námietke, že žalovaná sa v rozhodnutiach nezaoberala argumentami žalobkyne uvedenými v odvolaniach, žalovaná uviedla, že správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pri tom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Pri zisťovaní podkladov pre rozhodnutie sa správny orgán spravidla obmedzí na posúdenie predložených podkladov a ich podradenie pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy (§ 32 ods. 1 a ods. 2 Správneho poriadku). Žalovaná posúdila zistený skutočný stav veci ako zneužitie práva na informácie, ktoré podľa vyššie uvedenej judikatúry Najvyššieho súdu SR odôvodňuje odmietnutie poskytnutia požadovaných informácií. Dôvody, pre ktoré žalovaná posúdila žiadosti žalobkyne o poskytnutie informácií ako zneužitie práva na informácie, vyplynuli priamo zo žiadostí, z ich obsahu a rozsahu. Vada žiadostí žalobkyne o poskytnutie informácií spočívala v tom, že ich cieľom nebol reálny záujem získať informácie, a tak ich posúdenie bolo ako zneužitie práva na informácie. Argumenty podaných odvolaní sa netýkali skutočností, pre ktoré boli žiadosti o poskytnutie informácií posúdené ako zneužitie práva na informácie, a preto neboli spôsobilé zvrátiť toto posúdenie.
IV. Replika žalobcu
22. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej vyjadrila v replike zo dňa 07.11.2019, doručenej súdu elektronicky dňa 11.11.2019 s tým, že na podanej žalobe trvá.
23. K tvrdeniu žalovanej, že „konanie predchádzajúce odvolaciemu konaniu si vyžiadalo dočasné navýšenie personálnych kapacít nevyhnutných na vybavenie žiadostí žiadateľky. Vybavovanie žiadateľkiných žiadostí povinnou osobou dočasne znemožnilo riadne plnenie úloh, na ktoré bol prvostupňový orgán (Odbor vedy a výskumu SAV) zriadený.“, žalobkyňa uviedla, že ide o skutkové tvrdenie žalovanej, ktoré nijako nepreukázala. Pokiaľ žalovaná odôvodňuje naplnenie skutkovej podstaty informačného fillibusteringu tým, že nemala kapacitu na vybavenie žiadostí o informácie podaných žalobkyňou, a že ich vybavenie znemožnilo riadne plnenie iných úloh žalovanej, tak voči tomuto skutkovému tvrdeniu žalovaná neuniesla dôkazné bremeno.
24. K tvrdeniu žalovanej, že žalobkyňa dodatočne systematicky žiadala dopracovanie žiadaných dokumentov a ich sprístupnenie, čo má byť údajne v rozpore s ustálenou judikatúrou, v zmysle ktorej sa majú sprístupňovať len tie informácie, ktoré má povinná osoba k dispozícii v momente podania žiadosti, žalobkyňa uviedla, že judikatúra, na ktorú odkázala žalovaná sa nezaoberá situáciou, kedy povinná osoba má mať určitú informáciu k dispozícii, no fakticky ňou nedisponuje. Žalobkyňa poukázala na odbornú literatúru a rozhodovaciu prax súdov, v zmysle ktorej v takejto situácií je povinnosťou povinnej osoby chýbajúcu informáciu doplniť a sprístupniť žiadateľovi (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 19 S 31/2002 zo dňa 16.05.2002, rozsudok Krajského súdu v Prahe sp. zn. 44 Ca 179/2002 zo dňa 03.12.2003). V zmysle odbornej literatúry Ikrényi, P. a kol. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám: komentára. Bratislava: Wolters Kluwer, 2015, s. 79. Wilfling, P. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám: komentár, problémy z praxe, rozhodnutia súdov. Pezinok: VIA IURIS, 2012, s. 40, že informačnej povinnosti povinných osôb zodpovedá aj ich povinnosť neznemožniť prístup k informáciám, pričom ak povinná osoba má povinnosť disponovať určitou informáciou, potom ju musí získať a sprístupniť. Opačný výklad by mal protiústavné dôsledky (rozpor s čl. 26 Ústavy SR), nakoľko by umožňoval alibistické správanie povinných osôb, ktoré by sa mohli vyhnúť informačnej povinnosti napríklad zničením (nosičov) informácií.
25. K tvrdeniu žalovanej, že v žiadostiach o informácie absentovala vážnosť prejavenej vôle s poukazom na veľké množstvo dokumentov, ako aj rozpor medzi tvrdením žalobkyne ohľadom rozsahu požadovaných informácií, ktorý vyplýva z veľkosti samotného programu SASPRO a predchádzajúcimi podaniami, žalobkyňa uviedla, že rozsah požadovaných informácií je logicky ovplyvnený povahou programu SASPRO, v rámci ktorého žalovaná hospodári s verejnými financiami v objeme X,XXX T. EUR, ktoré sú určené na vytvorenie vhodných a motivujúcich podmienok pre vedcov prichádzajúcich zo zahraničia. Z tvrdení žalovanej nie je zrejmé, v čom má spočívať rozpor medzi tvrdením žalobkyne v správnej žalobe a jej predchádzajúcimi podaniami v správnom konaní. Zo žiadostí o informácie je zrejmé, že sa vzťahovali výlučne na informácie o Programe SASPRO (ide o rozsiahly program čo do finančného objemu tak aj počtom štipendistov).
26. Žalobkyňa opäť poukázala na absurdnú diskrepanciu medzi odôvodnením napadnutých rozhodnutí, v ktorých žalovaná tvrdí, že žiadosti o informácie boli od počiatku šikanózne, žalobkyňa neprejavila vôľu vážne, a faktickým stavom, keď žalovaná časť požadovaných informácií sprístupnila čím implicitne potvrdila vážnosť vôle žalobkyne. Otázka vážnosti vôle je otázkou skutkovou, ktorú možno dokázať akýmkoľvek dôkazným prostriedkom, ktorý môže prispieť k náležitému objasneniu veci. Preto takýmto dôkazným prostriedkom môžu byť nepochybne aj rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorými sprístupnil časť požadovaných informácií (rozhodnutia o čiastočnom sprístupnení sú samostatnými správnymi rozhodnutiami, ktoré sú právoplatné a vykonateľné, ktoré neboli predmetom prieskumu v rámci odvolacieho konania, preto na ich záväznosť pre žalovanú nie je možné nahliadať prizmou pravidiel odvolacieho konania, ale s odkazom na ust. § 40 ods. 1 Správneho poriadku. V zmysle tohto ustanovenia, ak sa v rámci správneho konania vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný. Nakoľko o otázke vážnosti vôle žalobkyne právoplatne rozhodol prvostupňový orgán ešte pred rozhodnutím žalovanej, ktorým vydala napadnuté rozhodnutia, mala otázku vážnosti vôle posúdiť zhodne s prvostupňovým orgánom, t.j. pokiaľ prvostupňový orgán čiastočne sprístupnil informácie, tak implicitne potvrdil, že žalobkyňa pri podaní žiadosti o informácie svoju vôľu prejavila vážnym spôsobom.).
27. K vyjadreniu žalovanej, že dôvodmi odvolania sa nebolo potrebné zaoberať v odôvodnení napadnutých rozhodnutí, nakoľko sa netýkali skutočností, pre ktoré žalovaná posúdila žiadosti žalobkyne ako zneužitie práva, žalobkyňa uviedla, že takáto argumentácia nemôže obstáť vo svetle zákonnej úpravy náležitostí rozhodnutia, ani vo svetle ústavných požiadaviek materiálneho právneho štátu a
práva na spravodlivý proces. Podstatnou náležitosťou rozhodnutia je jeho odôvodnenie v rámci ktorého správny orgán, teda aj orgán odvolací, musí okrem iného uviesť ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Je povinnosťou správneho orgánu jasne uviesť prečo sú argumenty a námietky účastníka konania nesprávne a vyvrátené, prečo považuje tvrdenia účastníka za nerozhodné pre vec. Z napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že žalovaná sa ani okrajovo nezaoberala argumentami žalobkyne, čím sa dopustila podstatného porušenia ustanovení o správnom konaní, čo môže mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala aj na ústavnoprávny rozmer nedostatku odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, keď okrem súdnej ochrany sa právu na informácie poskytuje aj tzv. iná právna ochrana, ktorá je sama predmetom ústavného práva na inú právnu ochranu. V rámci tohto práva (analogicky ako v prípade práva na súdnu ochranu) je implikovaná aj požiadavka náležitého odôvodnenia správneho rozhodnutia, ktoré spočíva v tom, že odôvodnenie rozhodnutia sa musí vždy vyrovnať s podstatnými argumentami účastníka konania. Pričom žalovaná túto povinnosť nesplnila.
V. Administratívne konanie
28. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa doručila e-mailom dňa 12.04.2019 žalovanému dve žiadosti o sprístupnenie informácií podľa §14 ZoSPI. Prvá žiadosť (žiadosť č. 1) obsahovala požiadavku sprístupnenia informácií formulovaných v 13. bodoch. Druhá žiadosť (žiadosť č. 2) obsahovala požiadavku sprístupnenia informácií formulovaných v 67. bodoch. Požiadavka sprístupnenia informácií sa vzťahovala na vedecký program SASPRO, ktorý bol realizovaný v čase od 01.01.2014 do 31.12.2018.
29. Osobitnými listami zo dňa 16.04.2019 žalovaná žiadosť č. 1 postúpila na vybavenie jednotlivým svojim ústavom (Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra, Biomedicínske centrum SAV, Fyzikálny ústav SAV, Ústav anorganickej chémie SAV, Ústav politických vied SAV, Ústav stavebníctva a architektúry SAV, Ústav vied o Zemi SAV, Filozofický ústav SAV, Historický ústav SAV, Ústav Geotechniky SAV) s požiadavkou o sprístupnenie informácií v bodoch 7., 9. a 10. žiadosti č.1..
30. Listom zo dňa 12.04.2019 pod sp. zn. 02367/2019, žalovaná oznámila žalobkyni predĺženie lehoty na vybavenie žiadosti o osem pracovných dní.
31. Listom zo dňa 09.05.2019 pod sp.zn. 02888/2019, žalovaná oznámila žalobkyni, že obe žiadosti zo dňa 12.04.2019 boli sčasti vybavené a sčasti odmietnuté rozhodnutím. Súčasťou listu boli prílohy č. 1 - vybavenie jednotlivých bodov žiadostí, príloha č. 2 - sprístupnené informácie, príloha č. 3 - CD nosič so sprístupnenými informáciami, príloha č. 4 - informácia o už zverejnených informáciách s údajmi umožňujúcimi ich vyhľadanie, príloha č. 5 - rozhodnutie o odmietnutí sprístupniť niektoré informácie.
32. Žalobkyňa podaním zo dňa 22.05.2019 podala odvolanie proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácií k otázkam číslo 2_30, 2_64. Žalobkyňa podaním zo dňa 23.05.2019 podala odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií otázok číslo 2_32, 2_36, 2_45, 2_60, 2_61. Žalobkyňa podaním zo dňa 27.05.2019 podala odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií k otázke číslo 1_6. Žalobkyňa podaním zo dňa 27.05.2019 podala odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií k otázke číslo 2_41. Všetky odvolania boli postúpené odvolaciemu orgánu jednotlivo listami zo dňa 18.06.2019.
33. Dňa 26.06.2019 predseda SAV ako odvolací orgán vydal rozhodnutia vo veci podaných odvolaní, špecifikované v odsekoch 2. až 5. tohto rozhodnutia, ktorými potvrdil rozhodnutia vedúcej Odboru vedy a výskumu SAV a odvolania žalobkyne ako žiadateľky, zamietol. Uvedené rozhodnutia sú predmetom súdneho prieskumu.
VI. Verené vyhlásenie rozsudku
34. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok predpokladaných § 137 ods. 4 SSP, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke dňa 21.06.2022.
VII. Právne posúdenie žaloby
35. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutia špecifikované v odsekoch 2. až 5. tohto rozhodnutia a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
36. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
37. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
38. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
39. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.
40. Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „ZoSPI“), osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
41. Podľa § 3 ods. 1 ZoSPI, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
42. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) ZoSPI, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak tým možno porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom s výnimkou, ak osoba oprávnená podľa týchto osobitných predpisov na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie informácie udelí súhlas.
43. Podľa § 12 ZoSPI, všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.
44. Podľa § 17 ods. 1 ZoSPI, žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia
nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.
45. Podľa § 18 ods.2 ZoSPI, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3).
46. Podľa § 18 ods.3 ZoSPI, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ( § 17).
47. Podľa § 22 ods. 1 ZoSPI, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
48. Podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.
49. Podľa čl. 26 ods. 1, ods. 4 a ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práva slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.
50. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
51. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
52. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
VIII. Závery správneho súdu
53. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutí predsedu SAV ako aj prvostupňového správneho orgánu špecifikované v odsekoch 1. až 5. tohto rozhodnutia, ktorými nebolo vyhovené žiadostiam žalobkyne o sprístupnení informácií v zmysle ZoSPI.
54. Správny súd konštatuje, že odôvodnenie tohto rozhodnutia sa vzťahuje ku všetkým výrokom uvedených vo výrokovej časti tohto rozhodnutia pod I. až IV..
55. V prvom rade treba uviesť, že v zmysle § 3 ods.1 ZoSPI, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Právo na informácie je základné ústavné právo, ktoré ustanovuje Ústava SR a tiež Listina základných práv a slobôd (Ústavný zákon č. 23/1991 Zb.). Podľa článku 26 Ústavy SR je zaručená sloboda prejavu a právo na informácie, vo forme požadovanej žiadateľom (napr. rozhodnutie NS SR sp.zn. 6Sži/5/2011 zo dňa 25.04.2012). Povinnými osobami sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu ich rozhodovacej činnosti (§2 ods. 1 ZoSPI). Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácii po vylúčení tých informácii, pri ktorých to ustanovuje zákon. ZoSPI v § 11 upravuje obmedzenia prístupu k informáciám, resp. skutočnosti, ktoré odôvodňujú obmedzenia prístupu k informáciám. Tieto obmedzenia je nutné chápať v kontexte s ust. § 12 ZoSPI, v ktorom zákonodarca zaviedol tzv. princíp selekcie, podľa ktorého všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia. Cez uvedené ustanovenie sa skúma materiálny charakter obmedzenia prístupu k informáciám. Jeho obsahom je požiadavka, aby oprávnené obmedzenie práva na informácie bolo uplatnené vždy v čo najmenšom rozsahu, čím sa naplňuje a zároveň garantuje požiadavka minimalizácie zásahu do základných práv a slobôd. Na tomto mieste správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 29. júla 2009 sp.zn. lAs/98/2008 podľa ktorého „ ... Žadatel o informaci má nepochybné právo žádat o informace v libovolném rozsahu - t.j. napríklad vyžádat si i kópii celého správního spisu. Je však povinností povinného subjektu prověřit, zda požadovaný materiál neobsahuje informace, na které se vztahují zákonná omezení. To má pak nutné za následek prověření jednotlivých součástí poskytovaného spisu z hlediska jejich kompatibility se zákonnými limity práva na informace.“
56. Námietku žalobkyne uvedenú v odsekoch 9. až 12. tohto rozhodnutia, že dôvodom nesprístupnenia informácií, resp. zamietnutia odvolaní je zneužívanie práva na informácie žalobkyňou (tzv. informačný filibustering), súd vyhodnotil ako dôvodnú. V prvom rade správny súd musí zdôrazniť, že pokiaľ je povinnému subjektu doručená žiadosť o poskytnutie informácií podľa ZoSPI, v súlade so zásadou dobrej správy je jeho povinnosťou primárne vyvinúť úsilie, aby požadovanú informáciu našiel a žiadateľovi ju poskytol. Pokiaľ povinná osoba zistí, že požadovanými informáciami fakticky disponuje, je povinná ich žiadateľovi poskytnúť, okrem prípadu, že sa jedná o výluky v zmysle ZoSPI. Pri výklade zákonnej výluky z povinnosti poskytovať informácie, ktoré by bolo nutné vytvárať, je potrebné rozlišovať medzi prípadmi, kedy k vytvoreniu odpovede na žiadosť stačí len mechanické vyhľadanie a zhromaždenie údajov, ktoré má povinný subjekt k dispozícii a prípadmi, kedy je nevyhnutné vykonať ďalšie spracovanie údajov, t.j. nad rámec jednoduchého uvedenia do odpovede. Pojem vytváranie nových informácií, však predstavuje natoľko neurčitý pojem, že pri jeho aplikácii je potrebné zo strany povinného subjektu dbať na to, aby bol vykladaný ústavne konformným spôsobom, teda spôsobom, ktorý nebude neprimerane zužovať rozsah ústavou zaručeného práva na informácie. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že pri rozlišovaní situácií, kedy ide o vyhľadanie (zhromaždenie) požadovaných informácií a ich uspôsobenie pre poskytnutie žiadateľovi, a kedy pôjde už o vytvorenie novej informácie, nemožno vychádzať len z prácnosti, či doby, ktorá by bola potrebná pre prípravu odpovede (zhromaždenie informácií). Prístup k informáciám predstavuje jeden z prostriedkov kontroly verejnej správy občanmi a tak v záujme čo najefektívnejšieho zabezpečenia tejto funkcie kladie na subjekty verejnej správy určité nároky. Neobmedzuje sa teda iba na poskytovanie informácií, ktoré má orgán verejnej správy bezprostredne k dispozícii, ale nijako nevylučuje, ale naopak predpokladá, že požadované informácie dostupné v rámci právomoci tohto orgánu verejnej správy budú vyhľadané a zhromaždené až na základe žiadosti. Nutnosť vyhľadania informácie nepredstavuje žiaden dôvod, ktorý by orgán verejnej správy oprávňoval neposkytnúť požadovanú informáciu žiadateľovi.
57. S otázkou zneužitia práva na informácie sa aktuálne podrobne zaoberal Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp.zn. 1Sžik/1/2021 zo dňa 24.02.2022, kde vyslovil právny názor ... „42. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/4/2014 zo dňa 12.03.2014: „Zneužitie práva v oblasti práva na informácie je v zásade individuálnou situáciou, kedy v rámci správnej úvahy a v rámci úvahy súdu existuje dostatočný počet indícií, že cieľom žiadosti o informácie nie je reálny záujem získať informáciu. Existenciu tohto reálneho záujmu, ktorý súvisí s vážnosťou prejavenej vôle žiadateľa je nevyhnutné odlišovať od formalizovaného právneho záujmu na poskytnutí informácie, ktorý žiadateľ nemusí preukazovať.“ 43. Najvyšší súd SR vymenoval aj typické znaky zneužitia práva: „Typickým znakom zneužitia práva na informácie je skutočnosť, že žiadateľ o poskytnutie informácie žiada „všetko“, pričom v žiadosti ustupuje kvalita informácie nad rozsahom. Zneužívaná je skutočnosť, že výkon práva na informácie nepodlieha poplatkovej povinnosti. Skutočnosť, že informácie nepodliehajú poplatkovej povinnosti však znamená, že právo musí byť vykonávané primeraným spôsobom. Ďalším typickým znakom je, že sú žiadané prevádzkové informácie organizácie, ktoré vyžadujú aktívnu činnosť organizácie pri ich vyhľadávaní a ktoré v zásade nemajú priamu súvislosť s vymedzeným
úsekom štátnej správy, na ktorom povinná osoba pôsobí. Žiadané sú informácie, ktorých vyhľadanie a poskytnutie dokáže zahltiť a nadmerne zamestnať orgán verejnej správy práve činnosťou, ktorá u zamestnancov je spôsobilá vyvolať pocit, že nejde o racionálnu činnosť, ale napriek tomu ju musia splniť.“ 44. Vychádzajúc z vyššie uvedeného kasačný súd konštatuje, že povinná osoba odmietajúca prístup k informáciám z dôvodu zneužitia práva je povinná preukázať, že žiadateľ nemal skutočnú vôľu, motív či zámer na sprístupnení informácií, t. j. na naplnení skutočného legitímneho zmyslu a účelu Infozákona, ale na spôsobení ujmy povinnej osobe (sťažení či ochromení jej chodu). Úmysel zneužiť právo na prístup k informáciám musí byť zjavný a správnymi orgánmi preukázaný nad všetku rozumnú pochybnosť, pretože odmietnutie informácie s poukazom na zneužitie práva je potrebné chápať ako riešenie ultima ratio a ako reštriktívne konštruovanú výnimku z ústavou garantovaného práva na prístup k informáciám. Veľký počet podaných žiadostí na vyvodenie záveru o zneužití práva v zmysle judikatúry bez ďalšieho nepostačuje (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžik/3/2019 zo dňa 28.04.2020). Podľa názoru kasačného súdu je potrebné prihliadať aj na ďalšie okolnosti podania žiadostí, najmä na obsah a kvalitu požadovaných informácií, spôsob formulácie a stupeň konkrétnosti požadovaných informácií, úroveň obťažnosti ich sprístupnenia vo väzbe na zákonné lehoty na ich vybavenie či zmysel a hodnotu požadovaných informácií pre žiadateľa a výkon spoločenskej kontroly, ako aj vzťah informácií k výkonu verejnej moci. Na konštatáciu zneužitia práva musí byť prítomný dostatočný počet indícií či dôkazov, pričom samotný počet podaných infožiadostí nesmie viesť a priori ku konštatácii zneužitia práva. Rozhodnutie povinnej osoby o odmietnutí informácií z dôvodu zneužitia práva musí byť s poukazom na uvedené indície a dôkazy dôkladne odôvodnené. 45. Kasačný súd sa tiež zaoberal medzi stranami spornou otázkou, či správne orgány mali posudzovať infožiadosť, ktorá je predmetom tohto konania, individuálne, alebo v kontexte s ostatnými žiadosťami, ktoré žalobca podal v bezprostredne súvisiacom časovom období. Podľa právnej teórie k zneužitiu práva môže dôjsť podaním jednej nezmyselnej žiadosti ale aj podaním veľkého množstva žiadostí. Rozhodujúce pre kvalifikáciu podania infožiadosti ako zneužívajúceho je aj početnosť, sériovosť a stereotypnosť žiadostí spojená s opakovaním obdobných či identických argumentov (Lubovský, Z.: Zneužití práva na informace, Správní právo, číslo 6/2019, s. 328 - 341). Podľa názoru žalovaného sa žalobca dopustil práve podania veľkého množstva žiadostí v krátkom časovom období (informačný filibustering). 46. Aby bolo možné náležite posúdiť, či konanie žalobcu vykazuje znaky zneužitia práva na prístup k informáciám, je podľa kasačného súdu nevyhnutné prihliadnuť nielen na kvalitu a rozsah individuálnej žiadosti žalobcu, ale aj na kvalitu, rozsah a čas podania ostatných podaných žiadostí v danom časovom slede, keďže až podanie veľkého počtu infožiadostí s istým obsahom môže indikovať či demonštrovať vôľu žiadateľa ochromiť činnosť povinnej osoby a preukázať iný účel sprístupňovania informácií než účel sledovaný Infozákonom. Len posúdením tak individuálnej žiadosti ako aj komplexu žiadostí môže povinná osoba riadne zhodnotiť naplnenie objektívnej stránky zneužitia práva (konanie žiadateľa v rozpore s účelom Infozákona) a subjektívnej stránky zneužitia práva (vôľa žiadateľa konať v rozpore s účelom Infozákona a spôsobiť ujmu povinnej osobe). Podľa kasačného súdu tak povinná osoba má skúmať nielen kvalitu a kvantitu posudzovanej individuálnej žiadosti samostatne, ale aj komplexu žiadostí časovo súvisiacich s posudzovanou žiadosťou. 47. Navyše okrem skúmania komplexu žiadostí sa pri aplikácii zneužitia práva skúma aj vôľa či záujem žiadateľa na skutočnom sprístupnení informácií a naplnení legitímneho cieľa Infozákona, ktorá sa pri sprístupňovaní informácií štandardne neskúma, pretože Infozákon zásadne nevyžaduje preukázanie právneho záujmu na sprístupnení informácie (§ 3 ods. 3 Infozákona).“ ...
58. Správny súd dal za pravdu žalobkyni i v námietke čo do objemu požadovaných informácií, čo žalovaný vyhodnotil ako zneužitie práva na informácie ktoré odmietol poskytnúť. Podľa právnej teórie a praxe samotný objem informácií požadovaných oprávnenou osobou nemôže postačovať na vyvodenie záveru, že ide o prejav zneužitia práva na informácie. Žalovaný konal arbitrárne, keď v odôvodnení svojich rozhodnutí o neopodstatnenosti žiadosti, bez akéhokoľvek reálneho vecného odôvodnenia s možnosťou relevantného overenia tvrdených informácií konštatoval, že „konanie predchádzajúce odvolaciemu konaniu si vyžiadalo dočasné navýšenie personálnych kapacít nevyhnutných na vybavenie žiadostí žiadateľky. Vybavovanie žiadateľkiných žiadostí povinnou osobou dočasne znemožnilo riadne plnenie úloh, na ktoré bol prvostupňový orgán (Odbor vedy a výskumu SAV) zriadený.“. Správny súd je názoru, že nemožno poskytnúť ochranu takémuto arbitrárnemu odôvodneniu zvlášť, keď informácie požadované žalobkyňou majú slúžiť ako nástroj verejnej kontroly vo vzťahu k hospodáreniu a nakladaniu s verejnými prostriedkami. Samotný objem požadovaných informácií nemôže postačovať pre vyvodenie záveru, že ide o prejav zneužitia práva na informácie. Na tomto mieste je potrebné tiež uviesť, že pri zneužití práva na informácie je typické, že žiadateľovi chýba vážnosť vôle získať informáciu, na čo žalovaný pri vyvodení svojho záveru vôbec neakcentoval a v
svojich rozhodnutiach náležite neodôvodnil. Žalovaný v svojich rozhodnutiach neuviedol správnu úvahu o tom, ako posúdil vážnosť vôle a reálny záujem žiadateľky získať požadované informácie (reálny záujem priamo súvisí s vážnosťou vôle žiadateľa). Súd konštatuje, že z obsahu požadovaných informácií (otázok v počte 80) v zmysle žiadostí č. 1 a žiadosti č. 2 je zrejmé, že ide o logické otázky ktoré vzájomne spolu súvisia.
59. Námietku žalobkyne o podstatnom porušení ustanovení o správnom konaní, uvedenú v odseku 13. tohto rozhodnutia, súd vyhodnotil ako dôvodnú. Z administratívneho spisu je nepochybné, že žalobkyňa k jednotlivým oznámeniam a rozhodnutiam prvostupňového správneho orgánu podala osobitné odvolania, v ktorých použila rozdielnu argumentáciu a námietky vo vzťahu k jednotlivým oznámeniam a rozhodnutiam, pričom odvolací orgán síce vydal jednotlivo štyri rozhodnutia, ktoré sú predmetom súdneho prieskumu, avšak tieto sú od časti „III. Právne posúdenie“, takmer úplne identické. Preskúmavané rozhodnutia vôbec nereflektujú jednotlivé námietky podaných odvolaní, neobsahujú žiadnu správnu úvahu o tom, ako sa odvolací orgán vysporiadal s podanými námietkami a prečo odvolania zamietol. Napadnuté rozhodnutia sú nedostatočne odôvodnené, sú nepreskúmateľné keďže obsahujú len všeobecné teoretické právne úvahy a citácie súdnych rozhodnutí, bez logickej a presvedčivej správnej úvahy vo vzťahu k prvostupňovým rozhodnutiam, resp. oznámeniam a podaným odvolaniam. Každé rozhodnutie si vyžaduje podrobné a presvedčivé odôvodnenie tak, aby bolo preskúmateľné. V odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí nie je relevantne odôvodnené zneužívanie práva a žalovaný ako odvolací orgán sa nevysporiadal s námietkami žalobkyne uvedenými v podaných odvolaniach. Rovnako chýba správna úvaha o tom, ako správny orgán posúdil vážnosť vôle žalobkyne ako žiadateľky o sprístupnenie informácií.
60. V závere správny súd dodáva, že nevyhnutnosť každého obmedzenia resp. nesprístupnenia práva na informácie, musí byť riadne a presvedčivo preukázaná. Overenie tejto nevyhnutnosti v demokratickej spoločnosti znamená zaoberať sa otázkou, či takýto zásah je odôvodnený naliehavou spoločenskou potrebou, či zásah bol primeraný sledovanému legitímnemu cieľu a či dôvody, z ktorých orgány verejnej správy vychádzali pri obmedzení resp. nesprístupnení práva na informácie sú relevantné, dostatočné a presvedčivo zistené (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Klein proti Slovenskej republike, 2006 a rozhodnutie Nilsen a Johnsen proti Nórsku, 1999). Z uvedeného je zrejmé, že vždy je nutné jednoznačne zistiť nevyhnutnosť a konkrétne dôvody vedúce k obmedzeniu práva na informácie a posúdiť, či by obmedzením tohto práva nedošlo k neprimeranému ohrozeniu záujmov chránených inými predpismi, alebo zásahu do práv iných osôb. Právna norma nemá obmedzovať základné práva a slobody viac, než je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa. V modernom demokratickom právnom štáte je právo na informácie jednou zo záruk zákonnosti, lebo len vďaka informáciám je možné účinne vykonávať kontrolu a len informovaný človek sa môže efektívne podieľať na verejnom živote.
61. V rámci odôvodnenia súd sa nezaoberal všetkými námietkami s odkazom na princíp, že súd nemusí dávať odpoveď na všetky otázky nastolené žalobcom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (nález Ústavného súdu SR pod II.ÚS 193/2012-14 z 19.03.2013 „ ... odôvodnenie rozhodnutia nemusí reagovať na každú vznesenú námietku, avšak z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti ako i právny rámec na základe ktorých bolo rozhodnutie vydané ...“).
62. Správny súd poznamenáva, že rozhodnutia/oznámenia prvostupňového správneho orgánu sú nedostatočne označené, čo spôsobuje, keďže všetky boli vydané v jeden deň 09.05.2019, že ich spárovanie s rozhodnutiami odvolacieho orgánu, nevykazujú procesnú a skutkovú čistotu; ako je to v prípade preskúmania rozhodnutí žalovaného špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia pod I. a IV..
63. Podľa § 193 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného podľa osobitného predpisu správny súd môže uložiť žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia dôvodov na nesprístupnenie informácie, správny súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu. V žalobnom návrhu žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanej povinnosť sprístupniť žalobkyni informácie požadované žiadosťami o poskytnutie informácií z 12.04.2019. O tejto časti návrhu súd
explicitne nerozhodol pre zrušenie napadnutých rozhodnutí z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, čo má za následok, že žalovaný má povinnosť podané žiadosti o sprístupnenie informácií opätovne posúdiť a vyhodnotiť.
64. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a rozhodnutia predsedu SAV v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami/oznámeniami, ako nesprávne právne posúdené, nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené podľa § 191 ods.1 písm. c), d) a g) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je viazaný právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods.6 SSP) a bude povinný vo veci konať a na základe indícií súdu vo veci opätovne rozhodnúť.
IX. Trovy konania
65. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
66. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).