Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16Csp-34-2021.pdf
PDF · 138.81 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/34/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav Baláž, v spore žalobcu G. U., M..N.., N. N. I. XXX/ A, XXX XX G., F.: XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti žalovanej: X. G., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. A., E. XXX/XX, toho času E. XXX, XXX XX J. , Č. V., o zaplatenie 498,89 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Nepriznáva sa žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 15.03.2020 na Okresnom súde Banská Bystrica žalobu, ktorou žiada aby súd zaviazal žalovanú mu zaplatiť istinu 498,89 EUR s príslušenstvom. Prípisom zo dňa 11.02.2021 bola uvedená vec postúpená na tunajší súd.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodňoval tým, že dňa 06.11.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Q. N., N.. V.. Q.., N. N. D. XX, XXX XX G., F.: XX XXX XXX na žalobcu, kde v prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaná uvedená pod referenčným číslom 84204072. Medzi Q. a žalovanou bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku (ďalej len ako „Zmluva“). Na základe tejto Zmluvy bol žalovanej aktivovaný program služieb. Q. sa so žalovanou dohodli na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka, Q. podľa uzavretej Zmluvy poskytoval žalovanej služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami:
1. Faktúra z 08.06.2017, VS 1163943887 vo výške 69,30 eur so splatnosťou 28.06.2017, 2. Faktúra z 08.07.2017, VS 1166545983 vo výške 204,54eur so splatnosťou 28.07.2017, 3. Faktúra z 08.08.2017, VS 1169827436 vo výške 225,05eur so splatnosťou 28.08.2017.
Žalovaná si neplnila svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradila Q. vystavené faktúry, pričom Q. ju upomienkami opakovane vyzval k úhrade dlžných faktúr. Žalobcovi vznikla voči žalovanej nezaplatením faktúr pohľadávka. Žalovaná je s úhradou faktúr v omeškaní, preto si žalobca uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr.
3. Okresný súd Banská Bystrica v spore vydal dňa 30.04.2020 platobný rozkaz sp.zn. 7Up/559/2020, ktorý sa však nepodarilo žalovanej doručiť do vlastných rúk a keďže žalobca písomným podaním navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového
poriadku, vyššie uvedený platobný rozkaz bol zo zákona zrušený a Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetný spor dňa 11.02.2021 na tunajší súd na ďalšie konanie.
4. Žalovaná k žalobe nepodala žiadne písomné vyjadrenie, aj keď bola na to vyzvaná tunajším súdom uznesením sp.zn. 16Csp/34/2021-59 zo dňa 12.04.2021, ktoré jej spoločne so žalobou, jej prílohami a procesným poučením bolo doručené na adresu: E. XXX, XXX XX J., Č. V. dňa 23.07.2021.
5. Písomným podaním doručeným súdu dňa 13.04.2021 žalobca na výzvu súdu oznámil, že jeho právny predchodca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy a tým bola zákonná podmienka 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z.z. splnená. Podľa vyjadrenia právneho predchodcu žalobcu uvedený dokument bol zasielaný žalovanej obyčajnou poštovou zásielkou bez doručenky, resp. podacieho hárku. Ďalej poukázal na § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné. V prípade pochybností o doručení tejto výzvy navrhol v konaní vypočuť žalovanú.
6. Súd vytýčil v predmetnom spore termín pojednávania, na ktorom rozhodol v spore, na deň 28.09.2021, ktorého pojednávania sa žalobca a ani jeho právny zástupca nezúčastnili. Žalovaná bola prítomná.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so Zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 25.04.2017, s faktúrami č. 1163943887, č. 1166545983 a č. 1169827436 , s Upomienkou zo dňa 07.07.2017, s prípisom zo dňa 12.08.2017 označeným ako „Odstúpenie od zmluvy“, s Prehľadom neuhradených pohľadávok pod účastníkom číslo 0084204072 ku dňu 12.08.2017, s prípisom zo dňa 02.08.2018 označeným ako „Pokus o zmier“, so Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 4243 a jej dodatkom č. 1 uzavretým dňa 15.11.2018, s prípisom zo dňa 10.12.2018 označeným ako „Oznámenie o postúpení pohľadávok“ a podacím hárkom č. EPH147298871 k nemu, s Prípisom žalobcu označeným ako „Výzva na zaplatenie - predžalobná výzva“ zn. O218a - LB107 - 1 zo dňa 07.02.2020 a s podacím hárkom č. EPH189435689 k nemu , a zistil tento skutkový stav:
8. Právny predchodca žalobcu Q. N., N..V..Q.., N. N. D. XX, XXX XX G., F.: XX XXX XXX uzavrel so žalovanou dňa 25.04.2017 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca žalobcu žalovanej poskytoval na tel. č. +XXXXXXXXXXXX služby: Q. Paušál Modrý - 100 minút, Hlasová služba, Autoobnova Internet na deň v zahraničí, Datahit, Limit obnovy.
9. Žalovaná riadne a včas neuhrádzala právnemu predchodcovi žalobcu poskytnuté služby, ktoré jej boli vyúčtované faktúrami a to faktúrou č. 1163943887 na sumu 79,30 eur so splatnosťou 28.06.2017, faktúrou č. 1166545983 na sumu 210,54 eur so splatnosťou 28.07.2017 a faktúrou č. 1169827436 na sumu 264,05 eur so splatnosťou 28.08.2017.
10. Upomienkou zo dňa 07.07.2017 adresovanou žalovanej právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na okamžitú úhradu sumy 79,30 eur v zmysle faktúry č. 1163943887 s lehotou splatnosti 28.06.2017, ktorej úhradu právny predchodca žalobcu neevidoval. Žalobca nepreukázal súdu, kedy bola vyššie uvedená upomienka žalovanej doručená, resp. že bola vôbec doručovaná.
11. Písomným prípisom zo dňa 02.08.2017 označeným ako „Pokus o zmier“ adresovaným žalovanej na adresu trvalého pobytu právny predchodca žalobcu túto vyzval na okamžitú úhradu dlžnej sumy 289,84 eur podľa faktúr č. 1163943887 a č. 1166545983 s upozornením, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy bude právny predchodca žalobcu nútený pristúpiť bez ďalšieho upozornenia k súdnemu vymáhaniu pohľadávky a k ukončeniu zmluvného vzťahu v súlade so znením Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Q. N., N..V..Q... Žalobca nepreukázal súdu, kedy bol vyššie uvedený prípis žalovanej doručený, resp. že bol vôbec doručovaný.
12. Písomným prípisom zo dňa 12.08.2017 označeným ako „Odstúpenie od zmluvy“ adresovaným žalovanej na adresu trvalého pobytu právny predchodca žalobcu tejto mal oznámiť, že aj napriek viacerým výzvam nedošlo z jej strany do dňa spísania uvedeného prípisu k úhrade dlžnej sumy a preto týmto ukončuje Zmluvu o poskytovaní verejných služieb vedených pod číslom účastníka 0084204072 odstúpením ku dňu 11.09.2017 a to v prípade, ak predmetnú dlžnú sumu 289,84 EUR žalovaná
neuhradí najneskôr do 04.09.2017. Žalobca nepreukázal súdu, kedy bol vyššie uvedený prípis žalovanej doručený, resp. že bol vôbec doručovaný.
13. Zároveň podľa Prehľadu neuhradených pohľadávok pod účastníkom číslo 0084204072 ku dňu 12.08.2017 mal právny predchodca žalobcu vykazovať zo strany žalovanej neuhradenú sumu v celkovej výške 553,89 EUR, ktorú tvorili suma 79,30 eur na základe faktúry č. 1163943887 splatnej dňa 28.06.2017, suma 210,54 eur na základe faktúry č. 1166545983 splatnej dňa 28.07.2017 a suma 264,05 eur na základe faktúry č. 1169827436 splatnej dňa 28.08.2017.
14. Dňa 06.11.2018 uzatvoril právny predchodca žalobcu Q. N., N..V..Q.. so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 4243, v znení jej dodatku č. 1 uzavretého dňa 15.11.2018, podľa ktorej znenia postupca postupuje postupníkovi svoje pohľadávky špecifikované v prílohe č. 1 tejto zmluvy, pričom špecifikácia pohľadávok je uvedená v prílohe č. 1 k zmluve a predstavuje jej neoddeliteľnú súčasť. Žalobca nepredložil súdu Prílohu č. 1.
15. Písomným prípisom zo dňa 10.12.2018 označeným ako „Oznámenie o postúpení pohľadávok“ právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej postúpenie pohľadávok vedených pod referenčným číslom 84204072 v celkovej výške 498,89 eur spolu s príslušenstvom žalobcovi s tým, že k uvedenému postúpeniu malo dôjsť na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 4243 uzatvorenej dňa 06.11.2018 medzi spoločnosťami Q. N., N..V..Q.. a G. U., M..N... Odo dňa doručenia tohto oznámenia bola žalovaná povinná vykonať úhradu na účet postupníka. Žalobca preukázal, že vyššie uvedený prípis bol podľa podacieho hárka č. EPH147298871 odovzdaný na poštovú prepravu dňa 13.12.2018 pod ref. č. RE263708136SK, avšak nepreukázal samotné doručenie tejto listovej zásielky žalovanej.
16. Prípisom žalobcu označeným ako „Výzva na zaplatenie - predžalobná výzva“ zn. O218a - LB107 - 1 zo dňa 07.02.2020 mal žalobca vyzvať žalovanú na úhradu zostatku pohľadávky zo zmluvy č. 84204072 vo výške 561,44 eur a trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 107,18 eur, v lehote 5 kalendárnych dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Žalobca preukázal, že vyššie uvedený prípis bol podľa podacieho hárka č. EPH189435689 odovzdaný na poštovú prepravu dňa 12.02.2020 pod ref. č. RE872236820SK, avšak nepreukázal samotné doručenie tejto listovej zásielky žalovanej.
17. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“) , súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
18. Podľa článku 7 ods. 2 druhej vety Ústavy SR, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
19. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len "Nariadenie "), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
20. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
21. Podľa článku 26 ods. 1 Nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.
22. Podľa článku 26 ods. 2 Nariadenia, vo veciach uvedených v oddieloch 3, 4 alebo 5, v ktorých je žalovaným poistník, poistený, oprávnený z poistenia, poškodený, spotrebiteľ alebo zamestnanec, súd pred založením si právomoci podľa odseku 1 zabezpečí, aby bol žalovaný poučený o svojom práve namietať absenciu právomoci súdu a o dôsledkoch jeho účasti alebo neúčasti na konaní.
23. Podľa čl. 27 Nariadenia, ak má súd členského štátu konať vo veci, v ktorej majú výlučnú právomoc súdy iného členského štátu na základe čl. 24, aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
24. Podľa čl. 28 ods. 1 Nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaný na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si ju nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.
25. Súd v prvom rade musel riešiť otázku svojej právomoci prejednať danú sporovú vec vzhľadom k tomu, že z obsahu spisu (doručovanie súdnej zásielky pre žalovanú O. Č. V. ako aj z vyjadrenia samotnej žalovanej zaznamenaného do zápisnice pred začatím pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 28.09.2021) vyplynulo, že miesto súčasného bydliska žalovanej posledných 6 alebo 7 rokov je preukázateľne v Č. V. na adrese: E. XXX, XXX XX J., Č. V., teda mimo Slovenska, pričom nebolo preukázané, že sa žalovaná na území SR zdržiava. Súd ju preto výzvou obsiahnutou v uznesení sp.zn. 16Csp/34/2021-96 zo dňa 21.07.2021 poučil o jej možnosti namietať absenciu právomoci tunajšieho súdu, ku ktorej sa žalovaná výslovne vyjadrila tak, že súhlasila, aby sa predmetná sporová vec prejednala pred tunajším súdom.
26. V tejto súvislosti súd uvádza, že podľa judikatúry súdneho dvora EÚ Článok 26 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie sa neuplatňuje v prípade, ako je ten vo veci samej, keď žalovaný nepredložil pripomienky alebo sa konania nezúčastnil /porovnaj rozsudok SÚDNEHO DVORA (šiesta komora) z 11. apríla 2019 vo veci C - 464/18 - ZX proti Ryanair DAC ( ďalej len ako „ rozsudok SD EÚ sp.zn. C - 464/18“, výrok 2/.
27. Zároveň z uvedenej judikatúry tiež vyplýva, že námietku nedostatku právomoci, ak nepredchádza obrane vo veci samej, nemožno v nijakom prípade vzniesť po zaujatí stanoviska, ktoré sa podľa vnútroštátneho procesného práva považuje za prvú obranu zaslanú súdu, ktorý vo veci rozhoduje / porovnaj rozsudok SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 27. februára 2014 vo veci C - 1/13 - Cartier parfums - lunettes SAS, Axa Corporate Solutions assurances SA proti Ziegler France SA, Montgomery Transports SARL, Inko Trade s. r. o., Jaroslav Matěja, Groupama Transport, ( ďalej len ako „ rozsudok SD EÚ sp.zn. C - 1/13“, bod 36, resp. v tomto bode uvedeného rozsudku tiež uvádzané rozsudky z 24. júna 1981, Elefanten Schuh, 150/80 Zb. s. 1671, bod 16, a z 13. júna 2013, Goldbet Sportwetten, C-144/12, bod 37/.
28. Na základe toho možno prijať záver, že systém zavedený nariadením č. 44/2001 (ktoré bolo následne nahradené nariadením č. 1215/2012, avšak judikatúra sa vzťahuje aj na toto nové nariadenie - poznámka súdu) - tak ako vyplýva z jeho článkov 24 a 27 ( teraz článkov 26 a 30 nariadenie 1215/2012 - poznámka súdu ) - bol koncipovaný s cieľom vyhnúť sa predĺženiu lehoty prerušenia konania súdu, ktorý nezačal konať ako prvý, zatiaľ čo právomoc súdu, ktorý začal konať ako prvý, nemožno, ako bolo pripomenuté v bode 36 tohto rozsudku, v skutočnosti viac namietať. Také riziko však neexistuje, pokiaľ súd, ktorý začal konať ako prvý, bez návrhu neodmietol svoju právomoc a nijaký z účastníkov konania nenamietol jej nedostatok pred alebo do prijatia stanoviska, ktoré sa podľa vnútroštátneho procesného práva považuje za prvú obranu (porovnaj bod 38 a 39 rozsudku C-1/13 a to aj v spojení s bodom 38 rozsudku C-464/18).
29. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže žalovaná súhlasila s prejednaním tohto sporového prípadu pred tunajším súdom, a teda nevzniesla námietku neprávomoci tunajšieho súdu, súd si ustálil, že má právomoc v tejto veci konať, a preto vychádzajúc z judikatúry súdneho dvora EÚ uznesením sp.zn. 16Csp/34/2021 vyhláseným dňa 28.09.2021 priamo na pojednávaní uvedeného dňa vyhlásil, že má právomoc konať v predmetnom spore /porovnaj rozsudok SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora) z 20. mája 2010 vo veci C - 111/09 - Česká podnikatelská pojišťovna, a. s., Vienna Insurance Group proti Michalovi Bilasovi (ďalej len ako „rozsudok SD EÚ sp.zn. C - 111/09“), výrok tohto rozsudku k Článku 24 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( teraz článok 26 nariadenia č. 1215/2012 nakoľko pôvodná judikatúra sa vzťahuje aj na toto nové nariadenie - poznámka súdu)/.
30. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
31. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
32. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
33. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
34. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
35. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 25.04.2017, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
36. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
37. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 25.04.2017, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
38. Podľa ustanovenia § 43 ods. 12 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 25.04.2017, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
39. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 25.04.2017, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná;38a) to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
40. Podľa ustanovenia § 44 ods. 10 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 25.04.2017, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
41. Podľa ustanovenia § 44 ods. 14 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení platnom v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 25.04.2017, odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.
42. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 25.04.2017, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
43. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 25.04.2017, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
44. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 25.04.2017, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
45. Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 25.04.2017, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
46. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 25.04.2017, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
47. Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 25.04.2017, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
48. Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 25.04.2017, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
49. Zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa 25.04.2017, na základe ktorej právny predchodca žalobcu žalovanej poskytoval príslušné programy služieb je spotrebiteľskou zmluvou, a preto sa na ňu vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z obsahu tejto zmluvy je zrejmé, že ide o formulovanú zmluvu pripravenú vopred právnym predchodcom žalobcu, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalovaná pri uzavretí tejto zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej resp. podnikateľskej činnosti a túto zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba. Spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Uvedené je zjavné aj v prejednávanej veci. Súd preto posudzoval vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskoprávny vzťah a v nadväznosti na to aplikoval naň aj príslušné ustanovenia zákonov upravujúce otázky ochrany spotrebiteľa.
50. V ďalšej fáze sporu sa súd vysporiadal s otázkou aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby a ďalšie vedenie predmetného sporového konania žalobcom v tomto konaní, a skúmaním tejto otázky dospel záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť, nakoľko na strane žalobcu nie je daná aktívna vecná legitimácia v tomto spore.
51. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného ) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
52. V danom prípade podľa názoru súdu nebolo preukázané, že medzi obchodnou spoločnosťou Q. N., N..V..Q.. ako pôvodným veriteľom pohľadávky a jej príslušenstva, ktorej úhrady sa voči žalovanej v tomto spore domáha žalobca, a samotným žalobcom došlo k platnému postúpeniu uvedenej pohľadávky.
53. Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je v prvom rade vo všeobecnosti fakt, ktorý nemožno opomínať, že sa jedná o spotrebiteľský spor. Zároveň ďalšími zo zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách vyplývajúcimi skutočnosťami (podmienkami), ktoré musí veriteľ splniť prv, než pristúpi k postúpeniu pohľadávky, je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy telekomunikačného podniku dlžníkovi (v omeškaní) a následné dlžníkovo nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky telekomunikačného podniku na tretiu osobu, nakoľko zákon o elektronických komunikáciách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku.
54. Ide o postup obdobný ako v prípade postupu predvídaného ust. § 92 ods. 8 tretia veta zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov), v prípade nedodržania ktorého u bánk je pochybenie takéhoto postupu sankcionované neplatnosťou prípadného postúpenia takejto pohľadávky (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, zverejnený v Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 60/2018 ).
55. V danom spore žalobca síce súdu predložil prípis zo dňa 02.08.2017 adresovaný žalovanej a označený ako „Pokus o zmier“, ktorý okrem iného mal predstavovať aj výzvu na úhradu dlžnej sumy 289,84 eur (t.j. sumy vyplývajúcej z faktúry č. 11163943887 na sumu 79,30 eur so splatnosťou 28.06.2017 a faktúry č. 1166545983 na sumu 210,54 eur so splatnosťou 28.07.2017) s upozornením, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy bude právny predchodca žalobcu nútený pristúpiť k ukončeniu zmluvného vzťahu, avšak žalobca nepreukázal súdu, kedy bol vyššie uvedený prípis jeho právneho predchodcu žalovanej doručený, resp. že bol vôbec doručovaný ( t.j. daný na poštovú prepravu).
56. Predložil tiež prípis zo dňa 12.08.2017 označený ako „Odstúpenie od zmluvy“ adresovaný žalovanej, ktorým mal ukončiť predmetnú Zmluvu o poskytovaní verejných služieb vedených pod číslom účastníka 0084204072 ku dňu 11.09.2017 v prípade, ak predmetnú dlžnú sumu 289,84 EUR žalovaná neuhradí najneskôr do 04.09.2017, avšak ani v prípade tohto prípisu žalobca nepreukázal súdu, kedy bol vyššie uvedený prípis jeho právneho predchodcu žalovanej doručený, resp. že bol vôbec doručovaný ( t.j. daný na poštovú prepravu).
57. Žalovaná vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 28.09.2021 nepotvrdila doručenie vyššie uvedených prípisov jej osobe a uvádzala, že už 6 rokov žije v Č. V..
58. Ako už súd vyššie uviedol podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR v prípade obdobného znenia zákona o bankách jednou zo základných požiadaviek k tomu, aby pohľadávka voči žalovanej mohla byť z banky (v tomto spore teda telekomunikačného podniku - poznámka súdu) postúpená na tretí subjekt, je splnenie podmienky, že žalovanej bola výzva na splnenie jeho omeškaných úhrad voči banke (v tomto spore teda telekomunikačnému podniku, pozn.) preukázateľné zaslaná (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, zverejnený v Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 60/2018 ).
59. Podľa názoru súdu je takýto výklad textu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách aplikovateľný aj na výklad ustanovenia § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení platnom v čase, kedy bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb medzi spoločnosťou Q. N., N..V..Q.. a žalovanou. Týmto smerom sa uberá aj rozhodovacia činnosť slovenských súdov ( porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 13Co/328/2017 zo dňa 30.05.2019, príp. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 12Co/151/2018 zo dňa 19.09.2019).
60. Táto požiadavka preukázateľného doručovania uvedeného prípisu žalovanej v konečnom dôsledku vyplýva aj zo samotného zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. takáto výzva na splnenie dlhu zo strany žalovanej pred postúpením uvedenej pohľadávky musí mať písomnú podobu, pričom v prípade, že sa táto písomná výzva právneho
predchodcu doručovala žalovanej obyčajnou zásielkou, žalobca nepreukázal jej doručenie bežnou judikatúrou najvyššieho súdu akceptovanou fikciou doručenia.
61. Podľa tejto sa listiny považujú za doručené do sféry ich adresáta momentom ich uloženia do poštovej schránky žalovaného, resp. vhodenia oznámenia o uložení tejto zásielky na pošte do poštovej schránky s možnosťou si jej vyzdvihnutia v odbernej lehote (porovnaj uznesenie NS SR sp.zn. 4Obdo 73/2016 uverejnené v časopise zo Súdnej praxe pod č. 45/2018, príp. uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo 129/2010 uverejnené v systéme ASPI pod č. 27/2011), pričom v tomto spore sa nepreukázalo splnenie žiadnej z uvedených podmienok.
62. Súd tiež poznamenáva, že podľa platnej judikatúry v prípade sporu o doručenie písomnosti dôkazné bremeno o doručení písomnosti zaťažuje odosielateľa (porovnaj Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. decembra 2020, sp. zn. 5 Cdo 36/2020 uverejnené pod č. 04 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 1/2021- Rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych).
63. V tejto súvislosti súd len poznamenáva, že sprísnená ochrana spotrebiteľa vyžaduje, aby sa v prípade, ak sú dané pochybností o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia predmetnej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb medzi právnym predchodcom žalobcom a žalovanou, použil výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Je nepochybné, že výklad, v zmysle ktorého, pokiaľ sa riadne nepreukáže splnenie všetkých podmienok na postúpenie pohľadávok vedených voči jej osobe z telekomunikačného podniku na súčasného žalobcu je priaznivejší a je na mieste ho aplikovať.
64. Vzhľadom na vyššie uvedené tak nebolo preukázané splnenie podmienok uvedených v § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z., na základe ktorých by sa dalo postúpenie pohľadávok voči žalovanému, ktoré sú predmetnom tohto sporu, z postupcu na žalobcu (ako postupníka) považovať za súladné so zákonom, a teda za platné.
65. Pokiaľ aj žalobca poukázal na § 151 ods. 1 CSP a z neho vyvodzoval záver, že tým, že žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel existenciu ani zánik zmluvného vzťahu, je možné považovať preukázanie vzniku a zániku zmluvného vzťahu za nesporné skutkové tvrdenia, ktoré nie je v konaní potrebné dokazovať, súd sa s týmto názorom žalobcu nestotožňuje a poukazuje na analytickú právnu vetu Uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 246/2019 zo dňa 11.06.2019, podľa ktorej „Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti a procesné bremená)“. Súd v danom spore nielen že nepreukázal doručenie vyššie uvedeného prípisu žalovanej, ale dokonca ani neuviedol, kedy mal byť tento prípis žalovanej doručený, tak aby sa dalo posúdiť splnenie požiadaviek § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. v danom sporovom prípade.
66. Okrem toho povinnosť posúdiť ex offo nekalý charakter niektorých podmienok v spotrebiteľských zmluvách predstavuje v danej veci procesnú požiadavku, ktorá neplatí pre jednotlivcov, ale pre súdne orgány (pozri analogicky rozsudky z10. septembra 2014, Kušionová, C-34/13, EU:C:2014:2189, bod 67, ako aj z 18. februára 2016, Finanmadrid EFC, C-49/14, EU:C:2016:98, bod 35 a citovanú judikatúru) ( porovnaj bod 77 rozsudku C-377/14).
67. Inými slovami povinnosťou súdu pri posudzovaní sporov, v ktorých vystupuje slabšia strana sporu v pozícii spotrebiteľa je pri dôkladnom posudzovaní obsahu zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami ex offo dôsledne napĺňať ustanovenia úniového spotrebiteľského práva vo veci ochrany spotrebiteľa. To znamená, že súd je povinný posúdiť aj otázku platnosti, či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo spotrebiteľského sporu bez ohľadu na to, či to žalovaná ako spotrebiteľ namieta lebo nenamieta.
68. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, zverejneného v Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 60/2018, ktorý takisto pripúšťa možnosť súdneho prieskumu platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky.
69. Súd navyše poznamenáva, že ani samotné relevantné oznámenie postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky v prípade spotrebiteľských sporov bez ďalšieho nezakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd nemá povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Ak totiž bola postúpená pohľadávka v rozpore so zákonom, nemožno uvedené konvalidovať ani včasným a riadnym oznámením o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Je potrebné si uvedomiť, že oznámením postúpenia pohľadávky, ktoré je adresované dlžníkovi, dochádza v prvom rade k tomu, že postupca vyvolá zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie, a zároveň berie na seba riziko vyplývajúce z toho, že i v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky splní dlžník dlh tretej osobe (postupníkovi). Samotným postúpením pohľadávky však nedochádza k inej zmene záväzku než v osobe veriteľa a v prípade, že zmluva bola neplatná, dochádza k tomu, že k veriteľovi pristupuje ďalšia osoba oprávnená prijať plnenie s účinkami i pre pôvodného veriteľa (porovnaj bod 24 odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24.04.2018, zverejneného v Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. 60/2018).
70. Súd teda uzatvára, že v prípade pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu , vzhľadom na nesplnenie podmienok vyžadovaných § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z a síce podmienky preukázateľného zaslania (doručovania) „Pokusu o zmier“ zo dňa 02.08.2017, resp. „Odstúpenia od zmluvy“ zo dňa 12.08.2017 ako písomnej výzvy na úhradu dlžnej pohľadávky zo strany Q. N., s.r.o. žalovanej nie je cesia tejto pohľadávky podľa tohto osobitného predpisu (t.j. Zákona o elektronických komunikáciách) dovolená, v dôsledku čoho ani nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky a prípadná Zmluva o postúpení pohľadávok by tak v časti týkajúcej sa pohľadávky obchodnej spoločnosti Q. N., N..V..Q.. voči žalovanej, ktorá pohľadávka je predmetom tohto sporu, bola absolútna neplatná pre jej rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia by musel prihliadnuť súd aj bez námietky (z úradnej povinnosti). Ak totiž dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť. Súd preto žalobu žalobcu v celom rozsahu (t.j. ako čo do uplatnenej istiny tak aj jej príslušenstva) zamietol.
71. Podľa § 251 zákona č.160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
72. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
73. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok ( ďalej len ako „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
74. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
75. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
76. Podľa § 262 ods.1CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
77. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
78. Podľa článku 4 ods. 1 a 2 Základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
79. Podľa článku 17 Základných princípov CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
80. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s článkami 4 a 17 Základných princípov CSP teda prihliadajúc na pomeru jeho úspechu strán v spore ako aj skutočnosť že si úspešná strana v spore nárok na náhradu trov konania neuplatnila.
81. Súd pri posudzovaní uvedeného úspechu vzal na zreteľ skutočnosť, že pomer úspechu žalovanej bol 100%. Žalovanej ako úspešnej strane sporu by tak vznikol nárok na plnú náhradu trov konania.
82. V danom spore si však žalovaná trovy konania neuplatnila, čo vyplynulo z jej výslovného vyjadrenia na pojednávaní konanom dňa 28.09.2021, ktoré vyjadrenie bolo aj zaznamenané do súdnej zápisnice.
83. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem.
84. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona ( analogia legis alebo analogia iuris). Súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne ďalším rozhodnutím o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnená žalovaná síce bola úspešná v spore, avšak náhradu trov konania si neuplatnila, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
85. Súd preto rozhodol tak, že žalovanej ako úspešnej strane sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( § 359 CSP)
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.