Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/37/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudcov: JUDr. Ľubica Bundzelová a Mgr. Fedor Benka, v spore žalobcu: F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom ulica J. XXX/ XX, I., zastúpený: 1) JUDr. Katarína Bajová, advokátka, so sídlom Hlavná 25, Trnava, 2) JUDr. Ľudovít Surma, advokát, so sídlom Pavlice č. 183, proti žalovaným: 1) S. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. č. XXX, 2) Poľnohospodárske družstvo Siladice, so sídlom Siladice č. 247, IČO: 00 208 230, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., so sídlom Hollého 20, Hlohovec, IČO: 47 256 371, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovaného 2) proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. - 210 zo dňa 29. septembra 2020, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému 2) nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. Súdu prvej inštancie sa n a r i a ď u j e vykonať opravu v úvodnej časti (záhlaví) napadnutého rozsudku o doplnenie ďalšieho právneho zástupcu žalobcu na základe plnej moci zo dňa 1.5.2020 a opravu výroku I. napadnutého rozsudku o doplnenie parcely č. 1860 - trvalé trávnaté porasty o výmere 82374 m2 evidovanú na LV č. XXXX pre obec O., kat. územie O. (ktorá bola súčasťou spornej kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2017).

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že kúpna zmluva uzavretá v Siladiciach dňa 15.11.2017 medzi žalovanou 1) a žalovaným 2), v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1) v 1/95-ine na nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľnosti katastrálneho odboru Okresného úradu v Hlohovci, na liste vlastníctva č. XXXX, pre obec O., katastrálne územie O. ako parcela registra „E“ č. 1871 - ostatné plochy o výmere 14.984 m2 a parcela č. 1872 - ostatné plochy o výmere 4.722 m2 a na liste vlastníctva č. XXXX pre obec O., katastrálne územie O., ako parcela registra „E“ č. 1859 - trvalé trávnaté porasty o výmere 12.257 m2, parcela č. 1861 - trvalé trávnaté porasty o výmere 3.586 m2, parcela č. 1862 - trvalé trávnaté porasty o výmere 2.208 m2 na žalovaného 2), na základe ktorej katastrálny odbor Okresného úradu Hlohovec povolil vklad vlastníckeho práva pod V 2384/2017 dňa 21.12.2017, je neplatná. Výrokom II. rozhodol, že žalobca má voči žalovaným 1) a 2) spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

2. Súd rozsudok po právnej stránke odôvodnil aplikáciou , , (ďalej len ), (ďalej len ), o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a vecne tým, že zákon v

upravuje zákonné predkupné právo, ktoré má vecnoprávny charakter. Ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na niekoho iného (cudzie osoby, spoluvlastníka alebo spoluvlastníkov), musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom. Z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aj na predkupné právo vyplývajúce z aplikovať (uplatnením analógie legis - ) všeobecnú úpravu o predkupnom práve zaradenú do ôsmej časti druhej hlavy druhého oddielu ( až ). Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva ( ), má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na výber, či: a) sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu ( ); b) sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa, c) sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon v prípade porušenia predkupného práva spoluvlastníka ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré z riešení uvedených v písm. a) až c) zvolí, pričom jednotlivé nároky sa vzájomne vylučujú a oprávnený sa nemôže zároveň domáhať všetkých alebo dvoch z týchto nárokov. Podstata predkupného práva spočíva totiž v tom, že vlastník veci, pokiaľ sa rozhodne vec predať, je povinný ju prednostne ponúknuť na predaj tomu, kto je z predkupného práva oprávnený. Ponuku ku kúpe robí teda vlastník veci (povinný z predkupného práva) a záleží na oprávnenom, či ponuku príjme. Vlastník nemá povinnosť vec predať a túto povinnosť nemá ani v prípade, ak poruší predkupné právo a oprávnený sa účinne dovolá relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode; táto povinnosť vec predať nie vynútiteľná (bližšie rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. októbra 2010, sp. zn. ).

3. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom na sporných nehnuteľnostiach a žalovaná 1) bola podielovou spoluvlastníčkou na nehnuteľnostiach, ktoré kúpnou zmluvou zo dňa 15.11.2017 uzavretou medzi žalovanou 1) a žalovaným 2) previedla na žalovaného 2). Nebolo sporné, že žalovaný 2) kúpnou zmluvou zo dňa 16.10.2018 previedol sporný spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu, Eriku Richnákovú. Konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva bolo prerušené z dôvodu prebiehajúceho konania o neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou 1) a žalovaným 2). Žalobca sa riadne a včas, teda účinne, dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou 1) a žalovaným 2) a žalovaná 1) a žalovaný 2) nie sú blízkymi osobami v zmysle a . Žalovaná 1) počas konania pripustila, že nepostupovala v zmysle zákona a previedla svoj spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach bez toho, aby svoj podiel ponúkla ostatným podielovým spoluvlastníkom.

4. Obrana žalovaného 2) spočívala v námietke, že pri podpise kúpnej zmluvy bol informovaný, že o spoluvlastnícky podiel žalovanej 1) na spornej nehnuteľnosti nikto zo spoluvlastníkov neprejavil záujem, čo ale žalovaný 2) nijakým spôsobom nepreukázal. Ďalšie námietky žalovaného 2) smerovali k neexistencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ako aj k nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2). Námietka žalovaného 2) o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie nebola dôvodná, nakoľko žalovaný 2) je vlastníkom sporného spoluvlastníckeho podielu, k prevodu nedošlo a vkladové konanie bolo prerušené do právoplatného skončenia tohto konania, z čoho vyplýva, že existencia jeho pasívnej vecnej legitimácie je daná. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného 2), že ak dôjde k porušeniu predkupného práva, oprávnený už nemá naliehavý právny záujem na podaní žaloby o neplatnosť právneho úkonu, nakoľko existencia naliehavého právneho záujmu určenia neplatnosti vyššie uvedeného právneho úkonu vyplýva priamo zo zákona, a to z § 34 ods. 2 zákona o katastri nehnuteľností, ako to uvádzal aj žalobca v samotnej žalobe. Neobstojí ani námietka žalovaného 2), že žalobca zvolil nesprávny spôsob ochrany svojho práva, keď po dovolaní sa relatívnej neplatnosti predmetnej zmluvy podal žalobu o určenie jej neplatnosti, nakoľko v zmysle už vyššie uvedeného je na žalobcovi, ktorý prostriedok ochrany svojho práva si zvolí. Obmedzenie je len v tom, že môže využiť vždy len jeden z uvedených spôsobov ochrany (t. j. žalobu o neplatnosť právneho úkonu, žalobu o nahradenie prejavu vôľu v prípade neuzatvorenia zmluvy alebo si predkupné právo ponechá voči nadobúdateľovi).

5. Súd zároveň poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 22.04.2020, ktorý v obdobnej právnej veci v bode 18 uviedol, že „....Pre žalobcu, ktorý sa rozhodol z porušeného predkupného práva uplatniť svoje právo výberom práve tejto z troch vyššie popísaných

zákonom prípustných možností, je tento postup zrejme výhodnejší, keďže žalovaný 2) medzičasom previedol sporný spoluvlastnícky podiel na ďalšiu osobu. Za tejto situácie sa zdá výhodnejšie pre žalobcu žalovať neplatnosť kúpnej zmluvy ako nahradenie prejavu vôle, keďže žalovaný 2) previedol dotknutý spoluvlastnícky podiel na ďalšiu osobu, pričom k zápisu vlastníckeho práva zatiaľ nedošlo. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným preto dospel k záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem na zvolenom spôsobe riešenia postupu po porušení jeho predkupného práva žalovaným 1), a teda naliehavý právny záujem na určení, že predmetná kúpna zmluva, ktorou žalovaný 1) previedol svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach v spoluvlastníctve tiež žalobcu, za súčasného porušenia predkupného práva žalobcu, na žalovaného 2), je relatívne neplatná.“.

6. Nakoľko súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že k porušeniu predkupného práva žalobcu došlo a žalobca sa účinne dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu, vo výroku I. rozsudku určil, že zmluva uzavretá medzi žalovanou 1) a žalovaným 2) dňa 15.11.2017 v Siladiciach k predmetným nehnuteľnostiam, je neplatná.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči žalovaným 1) a 2), ktorých zaviazal na úhradu trov žalobcovi spoločne a nerozdielne. Súd nezistil a stranami ani neboli tvrdené žiadne dôvody pre uplatnenie postupu podľa . O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný 2) prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V posudzovanej veci žalobca jednoznačne prejavil svoj záujem o prevádzaný spoluvlastnícky podiel, a to slovami „žalobcovi bola odňatá možnosť kúpiť spoluvlastnícky podiel“. Z tohto dôvodu bolo na mieste využiť iné alternatívy a nie žalovať neplatnosť kúpnej zmluvy. Pokiaľ však žalobca za daných okolností pristúpil k žalobe o neplatnosť právneho úkonu, ide o nesprávne zvolený procesný prostriedok. Takáto žaloba totiž nenapĺňa prevenčnú funkciu určovacích žalôb, t. j. nepredchádza ďalším súdnym sporom - nebráni ďalšiemu prevodu a pod. (viď. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. ). Žalovaný 2) previedol predmetné pozemky na podielovú spoluvlastníčku D. V., a tým podľa žalovaného 2) odpadol dôvod podanej žaloby. Žalovanými mali byť všetci účastníci právnych vzťahov. Žalovaný 2) poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , z ktorého vyplýva okrem iného, že „navrhovateľka má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu 1/4 len polovicu, t. j. potom 1/4 z celku, ako správne uzavrel odvolací súd.“ Z tohoto dôvodu mal žalobca uplatňovať len toľko z podielu, koľko mu prináleží. Na základe uvedeného žalovaný 2) navrhol, aby odvolací súd podľa prvoinštančný rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému 2) prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. K odvolaniu sa vyjadril žalobca samostatne i prostredníctvom právnej zástupkyne, pričom tieto vyjadrenia boli obsahovo totožné. Žalobca uviedol, že kúpnou zmluvou žalovaná 1) odpredala svoj spoluvlastnícky podiel predstavujúci 1/95 - inu na nehnuteľnosti a žalovaný 2) odkúpil predmetný spoluvlastnícky podiel do svojho vlastníctva. Žalovaný 2) sa nezaujímal o to, či žalovaná 1) rešpektovala predkupné právo spoluvlastníkov, čo potvrdzuje aj vo svojom odvolaní, kde uvádza, že sa uspokojil s tvrdením žalovanej 1), že nikto neprejavil záujem o odkúpenie podielu. Žalovaná 1) v čase predaja svojho podielu nerešpektovala predkupné právo spoluvlastníkov nehnuteľnosti a týmto neponúkla prednostne odkúpenie podielu. Uvedené potvrdila aj svojou výpoveďou na pojednávaní na súde prvej inštancie. Právo disponovať so spoluvlastníckym podielom prislúcha každému zo spoluvlastníkov. Zmluvná voľnosť spoluvlastníka je však obmedzená, lebo svoj spoluvlastnícky podiel môže bez ďalšieho previesť len na blízke osoby. Ak však spoluvlastník mieni svoj podiel previesť na iné než blízke osoby, príp. aj na jedného zo spoluvlastníkov, musí najskôr svoj podiel ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. Ide teda o povinnosť spoluvlastníka (zamýšľajúceho previesť svoj spoluvlastnícky podiel) vyplývajúca zo zákonného predkupného práva, ktorej korešponduje oprávnenie ostatných spoluvlastníkov (ktorí nechcú vec predať) na odkúpenie tohto spoluvlastníckeho podielu. V danom prípade žalovaná 1) neponúkla

žalobcovi a ani ostatným spoluvlastníkom k odkúpeniu prevádzaný spoluvlastnícky podiel 1/95-ina na opísanej nehnuteľnosti a svoj podiel previedla na žalovaného 2), ktorý nie je jej blízkou osobou v zmysle ustanovení a . Uvedená skutočnosť je nesporná a potvrdili ju svojimi výpoveďami obaja žalovaní, ktorí nepredložili žiaden dôkaz, ktorý by uvedenú skutočnosť vyvracal. Právny úkon, ktorým žalovaná 1) previedla svoj spoluvlastnícky podiel kúpnou zmluvou, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovaného 2), je neplatný a žalobca, ktorý je týmto právnym úkonom dotknutý, sa tejto neplatnosti domohol a dovolal v zmysle . Žalobca zaslal dňa 16.05.2018 žalovanej 1) a žalovanému 2) písomné dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, obsahom ktorého je dovolanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými 1) a 2), vklad ktorej bol povolený katastrálnym odborom Okresného úradu v Hlohovci dňa 21.12.2017 v časti dotknutých nehnuteľností. Právne účinky dovolania sa neplatnosti nastali okamihom doručenia písomného uplatnenia relatívnej neplatnosti voči obom účastníkom právneho úkonu. Po dovolaní sa relatívnej neplatnosti žalovaný 2) previedol nadobudnuté podiely na D. V., z čoho vyplýva, že previedol viac práv ako mal a tento prevod sa stal absolútne neplatným. Žalovaný 2) konal vedome a úmyselne v snahe zmariť konanie o určenie relatívnej neplatnosti. Vlastnícke právo na D. V. v katastri nehnuteľností nebolo doposiaľ zapísané. Katastrálne konanie je toho času prerušené do právoplatného rozhodnutia o určenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy v tomto konaní. Z uvedeného dôvodu nie je založená pasívna legitimácia D. V. v tomto konaní, ako to tvrdí žalovaný 2) vo svojom odvolaní. Žalobca v ďalšom poukázal na ust. a uviedol, že naliehavý právny záujem preukazuje tým, že sa dovoláva relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu, že bolo porušené jeho zákonné predkupné právo dané ust. , pričom žalovaná 1) a žalovaný 2) toto predkupné právo ignorovali, čím došlo k vážnemu zásahu do jeho vlastníckeho práva, resp. k odňatiu jeho zákonného predkupného práva, a preto je potrebné uvedený stav napraviť, čo je možné len na základe rozhodnutia súdu. Naliehavý právny záujem vo veci ďalej preukazuje aj tým, že na zmenu zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností príslušného okresného úradu nestačí len preukázať, že ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ust. , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten kto je takýmto úkonom dotknutý, relatívnej neplatnosti právneho úkonu nedovolá (žalobca sa podaniami doručenými dňa 16.05.2018 dovolal), ale je potrebné rozhodnutie súdu s poukazom na ust. katastrálneho zákona. Žalovaný 2) v podanom odvolaní tvrdí, že podanou žalobou žiadal žalobca určiť neplatnosť celej kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými. Uvedené tvrdenie sa nezakladá na pravde, pretože žaloba sa dotýkala len časti nehnuteľností z kúpnej zmluvy a k nim sa viažucim spoluvlastníckym podielom, ktoré boli v petite žaloby špecifikované. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasil ani s tým, že mal prioritne žalovať nahradenie prejavu vôle k pomernej časti podielu podľa výšky svojho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach. V tejto súvislosti uviedol, že ako oprávnený spoluvlastník má možnosť domáhať sa vyslovenia neplatnosti právneho úkonu medzi spoluvlastníkom - zaviazanou osobou a nadobúdateľom

- treťou osobou z dôvodu relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa , alebo domáhať sa na súde vydanie rozhodnutia, ktorým by bol nahradený pri kúpnej zmluve prejav vôle nadobúdateľa podľa alebo si ponechať predkupné právo. Sekundárnym (špeciálnym) oprávnením z porušenia predkupného práva je právo oprávneného na reparáciu protiprávneho stavu do právneho stavu, aký tu bol pred jeho porušením - t. j. navrátením do pôvodného stavu, k čomu môže slúžiť inštitút dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu ( ). V prípade účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podie1u sa nemôže oprávnený spoluvlastník úspešne domáhať, aby mu nadobúdateľ ponúkol vec na predaj. Právny úkon sa považuje za neplatný. Právnym dôvodom dovolania sa tejto neplatnosti je reparácia porušenia právnej povinnosti . Oprávnený a v tomto konaní žalobca sa rozhodol uprednostniť špeciálnu úpravu nároku v zmysle podaním určovacej žaloby o neplatnosť právneho úkonu, ktorým malo byť porušené jeho predkupné právo. V prípade tejto voľby je potom vylúčená možnosť, aby oprávnený mohol uplatniť niektorý zo všeobecných nárokov zmluvného predkupného práva v zmysle . Žalobca vo vyjadrení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorý ustálil, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva ( ) môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho záujmu (aktuálne podľa ) i vtedy, ak už došlo k porušeniu predkupného práva. Záverom svojho vyjadrenia žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovaného 2) zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania žalobcovi.

10. Žalovaná 1) nesúhlasila s odvolaním žalovaného 2). Vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a odvolanie nepodáva.

11. Žalovaný 2) v rámci odvolacej repliky namietal, že vyjadrenia žalobcu i jeho právnej zástupkyne sú totožné a doslova opísané, preto by mal odvolací súd preskúmať, ktoré bolo skôr, a to vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu trov konania. K vyjadreniu žalobcu uviedol, že pred uzatvorením kúpnej zmluvy bol informovaný žalovanou 1), že z podielových spoluvlastníkov nikto nechcel využiť svoje predkupné právo. Tvrdenie, že žalovaný 2) mal preveriť, či existuje, sa ukazuje ako nenáležité a nemožné. Ak súčasná právna úprava neupravuje povinne písomne uplatnenie predkupného práva, potom je nemožné viac uskutočniť pre preventívny postup ako sa spýtať žalovanej 1), či ponúkla ostatným spoluvlastníkom na predaj svoj podiel. Žalovaný 2) v odvolacej replike následne zopakoval argumenty prezentované v odvolaní.

12. V odvolacej duplike žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne zopakoval argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k odvolaniu. Taktiež odvolacia duplika žalovanej 1) bola totožná s jej vyjadrením k odvolaniu.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), po oboznámení sa s obsahom celého spisu dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2) nie je dôvodné.

14. Predmetom sporu v prejednávanej veci je určenie neplatnosti právneho úkonu, kúpnej zmluvy uzavretej dňa 15.11.2017 medzi žalovanou 1) ako predávajúcou a žalovaným 2) ako kupujúcim, v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1) v 1/95-ine na nehnuteľnostiach zapísaných v katastri nehnuteľnosti katastrálneho odboru Okresného úradu v Hlohovci, na LV č. XXXX, pre obec O., kat. územie O. ako parcela registra „E“ č. 1871 - ostatné plochy o výmere 14984 m2 a parcela č. 1872 - ostatné plochy o výmere 4722 m2 a na LV č. XXXX pre obec O., kat. územie O., ako parcela registra „E“ č. 1859 - trvalé trávnaté porasty o výmere 12257 m2, parcela č. 1860 - trvalé trávnaté porasty o výmere 82.374 m2, parcela č. 1861 - trvalé trávnaté porasty o výmere 3586 m2, parcela č. 1862 - trvalé trávnaté porasty o výmere 2208 m2 na žalovaného 2), ktorej katastrálny odbor Okresného úradu v Hlohovci povolil vklad vlastníckeho práva pod V 2384/2017 dňa 21.12.2017. Súd prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov dokazovania dospel k záveru, že v spore bolo preukázané splnenie podmienok pre určenie neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalovanými 1) a 2) k predmetným nehnuteľnostiam z dôvodu porušenia predkupného práva.

15. Žalovaný 2) nesúhlasil s prvoinštančným rozsudkom z dôvodu, že žalobca zvolil nesprávny procesný prostriedok ochrany svojho práva a z dôvodu následného prevodu spoluvlastníckeho podielu na ďalší subjekt. Podľa názoru žalovaného 2) mali byť žalovanými všetci účastníci právnych vzťahov a s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. si mal žalobca v konaní uplatniť len toľko z podielu, koľko mu prináleží.

16. Podľa , ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , , , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

17. Podľa , ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (, ). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

18. Podľa § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred

dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

19. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti; b) nároku na usporiadanie práv a povinností, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu; d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

20. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že sa ňou žalobca domáha určenia neplatnosti právneho úkonu, a to vyššie označenej kúpnej zmluvy z dôvodu nerešpektovania zákonného predkupného práva ostatných spoluvlastníkov (vrátane žalobcu). Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu je žalobou na určenie právnej skutočnosti podľa . Niet pochýb, že právnou skutočnosťou je (aj) právny úkon, ktorý je právnou teóriou charakterizovaný ako tzv. subjektívna právna skutočnosť. Vyššie citovaný pod písm. d) pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z právneho predpisu, najmä z predpisu hmotného práva. Súd prvej inštancie podanú žalobu nesprávne subsumoval pod (žaloba o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem), čo však v konečnom dôsledku nemalo vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej a nenaplnilo zákonné dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia (v spore bol riadne zistený skutkový stav a boli vykonané všetky potrebné dôkazy).

21. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, predmetom ktorého je vlastnícke právo k nehnuteľnosti, je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu jeho vlastníckeho práva, ak je spôsobilá byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti. Uvedené závery sa primerane vzťahujú aj na spoluvlastníctvo (podielové a bezpodielové) podľa s modifikáciou, ktorá zohľadňuje spoluvlastnícke vzťahy. Zjednodušené ponímanie ochrany vlastníckeho práva znamená ochranu vlastníka veci pred každým (erga omnes), kto do toho práva neoprávnene zasiahne (spravidla nevlastníkmi). Ochrana spoluvlastníckeho práva je špecifická v tom, že chráni každého spoluvlastníka aj proti neoprávneným zásahom ostatných spoluvlastníkov.

22. Inštitút predkupného práva medzi spoluvlastníkmi je prostriedkom obmedzujúcim právo spoluvlastníka v jeho dispozícii s majetkom vo voľnej možnosti previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu. Predkupné právo medzi podielovými spoluvlastníkmi vyplýva priamo zo zákona a má vecno- právnu povahu. Je trvalým obmedzením jednej z troch najvýznamnejších zložiek práva vlastníckeho, práva nakladať so svojou vecou, konkrétne previesť ju na iného. Ide o právny vzťah, v ktorom právo jednej strany na prednostnú ponuku na kúpu a možnosti jej využitia zodpovedá povinnosť strany druhej. Práva a tomu zodpovedajúce povinnosti, ktoré tvoria obsah tohto právneho vzťahu, sú stanovené priamo zákonom. Konkrétne právne následky porušenia predkupného práva sú závislé od druhu porušeného predkupného práva. Podľa konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutie sp. zn. , , ) z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aj na predkupné právo vyplývajúce z s uplatnením analógie legis v zmysle aplikovať všeobecnú úpravu o predkupnom práve zaradenú do ôsmej časti druhej hlavy, druhého oddielu v až 606 .

23. v stanovuje pri porušení predkupného práva primárne (všeobecné) pravidlo, ktorým je oprávnenému daná možnosť domáhať sa od nadobúdateľa buď ponúknutia veci na kúpu alebo toho, aby mu zostalo predkupné právo zachované. Sekundárnym (špeciálnym) oprávnením z porušenia predkupného práva je právo oprávneného na reparáciu protiprávneho stavu do právneho stavu, aký tu bol pred jeho porušením, t. j. navrátením do pôvodného stavu, k čomu môže slúžiť inštitút dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu ( ). V prípade, že povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné právo a svoj podiel previedol na inú než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným spoluvlastníkom, právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, zákon považuje za neplatný v prípade, ak sa oprávnení spoluvlastníci jeho neplatnosti dovolajú ( ). Právnym dôvodom dovolania sa tejto neplatnosti je reparácia porušenia právnej povinnosti (náprava protiprávneho stavu) v podobe možnosti oprávneného subjektu v zákonných medziach realizovať predkupné právo, už ako subjektívne oprávnenie voči povinnému. Pokiaľ sa oprávnený v zmysle bude domáhať toho, aby mu bola vec ponúknutá na predaj, na základe výzvy oprávneného spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené, vzniká

nadobúdateľovi povinnosť ponúknuť mu vec na predaj za podmienok, za ktorých mu bola vec pôvodne ponúknutá, teda i za tú istú kúpnu cenu povinnou osobou ( a ). Právo vyplývajúce z môže podielový spoluvlastník uplatniť iba vtedy, keď relatívnu neplatnosť zmluvy, na základe ktorej nadobúdateľ vec získal, neuplatnil vôbec, alebo ju síce uplatnil, ale vadne, resp. neúčinne. V prípade účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu sa už oprávnený spoluvlastník nemôže už úspešne domáhať, aby mu nadobúdateľ vec ponúkol na predaj, pretože ju tento nadobúdateľ platne a účinne nenadobudol. Predpokladom postupu podľa ostatne citovaných ustanovení teda nie je, aby sa oprávnený najprv dovolal relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu vo vzťahu k stranám zmluvy.

24. Situácia, v ktorej bolo predkupné právo porušené, avšak oprávnený z akéhokoľvek dôvodu nežiada bezprostredne nadobudnutie podielu na veci, je realizáciou druhej alternatívy , ktorou oprávnenému zostáva zachované predkupné právo voči nadobúdateľovi (novému spoluvlastníkovi) v prípade, že tento sa rozhodne v budúcnosti vec predať. Prostriedkom na zabezpečenie tohto oprávnenia je samotný text zákona ( ). Všeobecné nároky vyplývajúce z porušenia predkupného práva uvedené v dopĺňa špeciálna úprava nároku vyplývajúceho z v spojení s , možnosť domáhať sa neplatnosti právneho úkonu podľa . Uvedené nároky (všeobecné a špeciálny) sa vzájomne vylučujú, čo znamená, že oprávnený sa musí rozhodnúť, ktorý z nich uplatňuje (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

25. V konaní bolo preukázané, že žalovaná 1) si nesplnila ponukovú povinnosť voči ostatným spoluvlastníkom (vrátane žalobcu), ktorým patrí vecné predkupné právo. V danom prípade sa žalobca rozhodol uprednostniť špeciálnu úpravu nároku v zmysle podaním určovacej žaloby o neplatnosť právneho úkonu (kúpnej zmluvy), ktorým malo byť porušené jeho predkupné právo. V prípade tejto voľby je potom vylúčená možnosť, aby mohol uplatniť niektorý zo všeobecných nárokov v zmysle . Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že je na žalobcovi, ktorý prostriedok ochrany svojho práva si zvolí.

26. Žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu podľa a pred podaním žaloby sa dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1) a 2). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný 2) nadobudnutý spoluvlastnícky podiel v priebehu konania previedol kúpnou zmluvou zo dňa 16.10.2018 na tretiu osobu, D. V., a konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva je prerušené na návrh žalobcu do rozhodnutia vo veci samej v tomto konaní. K zápisu vlastníckeho práva D. V. doposiaľ nedošlo a ako vlastník sporného spoluvlastníckeho podielu je na LV č. XXXX a LV č. XXXX, pre obec O., kat. územie O. naďalej evidovaný žalovaný 2). Podľa katastrálneho zákona, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Podľa názoru odvolacieho súdu , ako aj katastrálneho zákona sú normami, ktoré v prejednávanej veci (vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 2) je stále evidovaný ako podielový spoluvlastník na LV č. XXXX a LV č. XXXX, pre obec O., kat. územie O.) umožňujú podanie žaloby o určenie právnej skutočnosti v zmysle bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozsudok, ktorým súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti, je listinou, na základe ktorej správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom ( katastrálny zákon). Súd prvej inštancie preto správne rozhodol, keď žalobe o určenie neplatnosti právneho úkonu vyhovel.

27. Žalovaný 2) tiež namietal, že žalovanými mali byť všetci účastníci právnych vzťahov s čím sa odvolací súd nestotožňuje. S poukazom na predmet konania, ktorým je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2017 uzavretej medzi S. S. a Poľnohospodárskym družstvom Siladice je okruh strán sporu určený správne. Žalovanou nemala byť aj D. V., na ktorú žalovaný 2) previedol spoluvlastnícky podiel, pretože predmetom konania nebola neplatnosť zmluvy uzavretej medzi žalovaným 2) a D. V.. Rovnako nemožno súhlasiť s názorom žalovaného 2) že odpadol dôvod podanej žaloby, keďže spoluvlastnícky podiel bol prevedený na D. V. z dôvodu, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa nadobúda zápisom vlastníckeho práva do príslušného katastra, k čomu však v prejednávanej veci nedošlo.

28. Žalovaný 2) v odvolaní zároveň poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. a namietal, že žalobca mal uplatňovať len toľko z podielu, koľko mu prináleží. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, na ktoré sa odvoláva žalovaný 2), nemožno aplikovať na prejednávanú vec, lebo predmetom dovolacieho konania bol nárok žalobkyne vyplývajúci z , t. j. žalobkyňa sa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť uzavrieť s ňou zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu za rovnakých podmienok, za ktorých nadobudli právni predchodcovia žalovanej spoluvlastnícky podiel od pôvodných dvoch spoluvlastníkov. Predmetom tohto konania je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a nie nahradenie prejavu vôle. Prezentovaná odvolacia argumentácia žalovaného 2) je tak vo vzťahu k preskúmavanej veci nedôvodná.

29. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie odvolací súd podľa rozsudok súdu prvej inštancie vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania (odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutým) potvrdil.

30. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle v spojení s ), o ktorom v zmysle v spojení s musel aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalobca v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému 2) v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Pokiaľ ide o námietku žalovaného 2) týkajúcu sa totožnosti vyjadrenia žalobcu a jeho právnej zástupkyne k odvolaniu vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu trov konania, odvolací súd konštatuje, že táto námietka je vo vzťahu k rozhodovaniu o nároku na náhradu trov konania irelevantná. Namietané skutočnosti budú predmetom posúdenia v štádiu rozhodovania súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania v zmysle . Rozhodovanie o náhrade trov konania má v zmysle dve samostatné fázy. Prvou fázou je rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne súd ex officio v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Druhou fázou je potom rozhodovanie súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci, teda v tejto fáze konania súdny úradník posudzuje preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva ( ) a určí presnú výšku náhrady trov, ktorá úspešnej strane patrí rešpektujúc pritom právoplatný výrok o priznanom nároku na ich náhradu. Proti uzneseniu súdneho úradníka, ktorým rozhoduje o výške náhrady trov konania, je prípustný opravný prostriedok, a to sťažnosť v zmysle a nasl. , o ktorej rozhoduje s konečnou platnosťou sudca súdu prvej inštancie.

32. Odvolací súd zároveň nariadil vykonanie opravy v úvodnej časti (záhlaví) písomného vyhotovenia napadnutého rozhodnutia pri označení žalobcu. Súd prvej inštancie neuviedol v záhlaví druhého právneho zástupcu žalobcu, advokáta JUDr. Ľudovíta Surmu, ktorého žalobca taktiež splnomocnil na zastupovanie v konaní (č. l. 180). Z obsahu spisu nevyplýva, že by došlo k odvolaniu alebo vypovedaniu plnomocenstva udeleného JUDr. Ľudovítovi Surmovi, preto je potrebné uviesť ho v záhlaví napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie bude zároveň povinný opraviť aj výrok I. napadnutého rozsudku vo vzťahu k označeniu nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX pre obec O., kat. územie O. z dôvodu, že v ňom absentuje parcela č. 1860 - trvalé trávnaté porasty o výmere 82.374 m2, (spoluvlastnícky podiel žalovanej 1) v rozsahu 1/95-ine) ktorá bola súčasťou spornej kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2017 a bola uvedená v žalobe (č. l. 4), ako i v podaní zo dňa 08.07.2019, ktorým žalobca upravil petit žaloby (č. l. 116).

33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).