Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Cb-91-2020.pdf
PDF · 148.94 KB
Case nature
Area
Subarea
27Cb/91/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Pavlom Vargom v právnej veci žalobcu: H Point, s.r.o., Magnezitárska 11 , 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, práv. zast.: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému : KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, práv. zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, v konaní o zaplatenie 459,34 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 459,34 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 459,34 € od 22.8.2020 do zaplatenia, a to všetko do 3- dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku
II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnej výške 100%, ktoré je povinný nahradiť žalovaný.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 28.09.2020 domáhal zaplatenia sumy vo výške 459,34 EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 23.03.2020 na mieste Trolejbusová, Košice došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Ford Fiesta, EČV: M. (ďalej len „motorové vozidlo“), ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: Ľ. U., O.. XX.XX.XXXX, V. B. XXX/XX, XXX XX Košice(ďalej ako „poškodený“). Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla, W.: M., ktoré viedol v čase nehody: U. V., (ďalej ako „vinník nehody"), mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t. j. KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s.. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti č.8014259490. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodená, t.j. Ľ.H. U., dala svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise H Point, s.r.o., so sídlom: Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, konajúca prostredníctvom: Margaréta Mydliarová - konateľ, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka: 20786/V, t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 5 564,32 eur s DPH. Táto pohľadávka bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č.2020160.
3. Na základe oznámenia o poukázaní náhrady škody zo dňa 19.05.2020 bolo oznámené, že dňa 18.05.2020 bolo ukončené šetrenie škodovej udalosti a žalovaný priznal na účet žalobcu pohľadávku vo výške 4 315,72 EUR. V oznámení o poukázaní náhrady škody zo dňa 19.05.2020, resp. vo vyjadrení likvidátora k osobitostiam likvidácie žalovaný ako dôvod neuhradenia vzniknutej škody v celom rozsahu uviedol: „Priznané primerané náklady na opravu vozidla podľa kalkulácie poisťovne pre neautorizovaný
servis nasledovne: náhradné diely po zohľadnení nadobúdacích dokladov 2860, 94 EUR s DPH, práca a lakovacia práca priznané vo výške 24,00 EUR/Nh - lakovacia práca 348,00 EUR s DPH, práca 496,80 EUR s DPH, lakovací materiál počítaný konštantou 100% celkom 609,98 EUR s DPH. Výpočet výšky plnenia (zálohy, doplatku) z poistnej udalosti číslo: 8014259490 zo dňa: 19.05.2020 Popis položiek Suma Faktúra za opravu vozidla číslo: 2020160 5 564,32 EUR rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou -1 248,60 EUR Spolu priznané 4 315,72 EUR Poistné plnenie: 4 315,72 EUR Poistné plnenie/doplatok celkom 4 315,72 EUR“ . Poškodený požiadal poisťovňu o opätovné prešetrenie, na základe ktorého mu bolo Oznámením o poukázaní náhrady škody zo dňa 07.08.2020 oznámené, že dňa 06.08.2020 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a žalovaný priznal na účet žalobcu pohľadávku vo výške 789,26 EUR. V oznámení o poukázaní náhrady škody zo dňa 07.08.2020, resp. vo vyjadrení likvidátora k osobitostiam likvidácie žalovaný ako dôvod neuhradenia vzniknutej škody v celom rozsahu uviedol: „Na základe vašej požiadavky poisťovňa pristúpila k opätovnému prešetreniu poistnej udalosti s nasledovným stanoviskom: Práca a lakovacie práce boli priznané vo výške 24,00 EUR s DPH v počte Nh vašej kalkulácie. Ostatné položky boli priznané na základe Vami doloženej faktúry za opravu vozidla. Výpočet výšky plnenia (zálohy, doplatku) 3 z poistnej udalosti číslo: 8014259490 zo dňa: 07.08.2020 Popis položiek Suma Faktúra za opravu vozidla číslo: 2020160 5 564,32 EUR Neprimerane účtovaná práca a lakovacia práca -459,34 EUR Spolu priznané 5 104,98 EUR Poistné plnenie: 5 104,98 EUR Preddavok -4 315,72 EUR Poistné plnenie/doplatok celkom 789,26 EUR.
4. Sporná tak v danom prípade zostala cena mechanických a lakovacích prác (cena normohodiny), ako aj uviedol žalovaný v Oznámení o poukázaní náhrady škody zo dňa 07.08.2020. Uplatnená pohľadávka za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 8014259490 predstavovala sumu vo výške 5 564,32 EUR. Pohľadávka priznaná a uhradená žalovaným, však bola spolu iba vo výšky 5 104,98 EUR. Celková neuhradená pohľadávka je vo výške 459,34 EUR. Neuhradená pohľadávka vo výške 459,34 EUR, bola vlastníkom motorového vozidla, ktorým je poškodená -Ľuboslava Majerská, postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31.08.2020.
5. Žalobca ďalej uviedol, že skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o vybavení poistnej udalosti č. 8014259490 uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Poškodený z dopravnej nehody resp. žalobca, na ktorého bola pohľadávka postúpená, má priamy zákonný nárok voči žalovanému na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia motorového vozidla. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. „Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 23/2008, zo dňa 21. decembra 2009) Právo na náhradu škody vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na náhradu škody poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu, ktorú riadne preukázal. Servis, t. j. žalobca, pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou resp. poistnou udalosťou. Náklady na prácu a lakovanie, sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pre porovnanie poukazujeme na cenník lakovacích a mechanických prác v regióne pre daný typ motorového vozidla a pre motorového vozidlo Škoda Fabia 2, ktoré sa nachádza v rovnakej kategórii, ako je aj motorové vozidlo Ford Fiesta: - Auto Gábriel, s.r.o. Košice - Osloboditeľov 70, 040 17 Košice - 37 EUR bez DPH (44,40 EUR s DPH) - mechanické, elektrické, lakovacie a klampiarske práce (cenník pre Škoda Fabia) - Moris Slovakia s.r.o. - Alejová 4, 040 11 Košice - 35 EUR bez
DPH (42 EUR s DPH) - mechanické práce, 32 EUR bez DPH (38,40 EUR s DPH)- klampiarske a lakovacie práce. V zmysle § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o PZP“): „Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej 5 lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.“ Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle I. I., W.: M. za 1 normohodinu mechanickej prácea taktiež za 1 normohodinu lakovacej práce sumu vo výške 32 EUR bez DPH (38,40 EUR s DPH), čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná resp. výhodnejšia a nižšia cena, preto považujeme za nedôvodne, že nebola uznaná cena práce v plnej výške. Žalovaný ako odborne spôsobilá osoba, poskytujúca poistenie majetku, mal riadne vykonať šetrenie škodovej udalosti v súlade s §11 ods. 6 zákona o PZP, pričom ak mal za to, že žalobcom účtovaná cena za normohodinu prác vo výške 32 EUR bez DPH (38,40 EUR s DPH) je cena neprimeraná v regióne, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. Žalovaný však len uviedol, že nepriznáva položky, ktorými sú cena práce a cena práce lakovania, bez akéhokoľvek odborného odôvodnenia, bez predloženia akýchkoľvek cenníkov. Aj uvedené naznačuje tomu, že postup žalovaného je nezákonný, v rozpore s judikatúrou a platnou právnou úpravou. Nie je známe, na základe akých skutočností, dôkazov, dospel žalovaný ku kráteniu celkovej sumy, na ktorej náhradu má poškodený, resp. žalobca nárok o 459,34 EUR. V súlade s uvedeným, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdenej skutočnosti, čoho následkom má byť jeho neúspech.
6. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 16.10.2010 platobný rozkaz, sp. zn.: 14Up/1469/2020, ktorým zaviazal žalovaného do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu na zaplatenie istina 459,34 €, úroku z omeškania 5,00% ročne zo sumy 459,34 Eur od 22.8.2020 do zaplatenia, alebo v tej istej lehote podať odpor. Zároveň uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatil náhradu trov konania vo výške 117,68 € a to žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní.
7. Žalovaný voči vydanému platobnému rozkazu podal odpor. V podanom odpore žalovaný uviedol, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Žalobca odôvodňuje svoj uplatňovaný nárok skutočnosťou, že dňa 23.03.2020 na mieste Trolejbusová, Košice došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle I. I., W.: M. (ďalej len „MV“), ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: Ľ. U., nar. 07.11.1946, bytom Humenská 353/16, 040 11 Košice (ďalej len „Poškodený“). Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u Žalovaného. Žalovaný uvedenú poistnú udalosť zaregistroval ako škodovú udalosť pod č.: 8014259490 (ďalej len „Škodová udalosť“). Vzhľadom na poškodenie MV v dôsledku Škodovej udalosti, si Poškodený dal MV opraviť u Žalobcu. Žalobca za vykonanú opravu vystavil Poškodenému faktúru č. 2020160 vo výške 5.564,32 EUR (ďalej len „Faktúra“). Prostredníctvom Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 19.05.2020 a 07.08.2020 vyhotovenom Žalovaným, bolo Poškodenému oznámené ukončenie šetrenia poistnej udalosti a súčasne výpočet a výška poskytnutého poistného plnenia vo výške 5.104,98 EUR (ďalej spolu len „Oznámenie o poistnom plnení“). Dňa 31.08.2020 malo dôjsť medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky vo výške 459,34 EUR s prísl., ktorá mala predstavovať pohľadávku Poškodeného voči Žalovanému, a to ako sumu pochádzajúcu z krátenej a nezaplatenej Faktúry vystavenej Žalobcom (ďalej len „ZoPP“). 2. V tejto súvislosti si v prvom rade dovolíme poukázať na skutočnosť, že podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o upomínacom konaní sa na upomínacie konanie použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok“), s výnimkou § 129, ak zákon o upomínacom konaní neustanovuje inak. 3. V nadväznosti na vyššie uvedené máme za to, že Návrh Žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“.
Zároveň podľa ods. 2: ,, Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“. 4. V tomto smere máme za to, že Žalobca mal v Žalobnom návrhu v časti Opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o priebehu Škodovej udalosti, ako ani o ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa Škodovej udalosti zo strany Poškodeného, pričom vo všeobecnosti svoj uplatňovaný nárok zakladá práve na Škodovej udalosti. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, postačujúce.
8. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 3 Cdo 192/2004: „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno- právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Z uvádzaného rozhodnutia NS SR vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie sme toho právneho názoru, že v predmetnom konaní, Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, a to z nasledovných dôvodov. Vzhľadom na uvedené skutkové stavy (ktoré vychádzajú a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané Žalobcom) vyplýva, že Poškodený mal voči Žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že Poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom Žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje práve Žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) Faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie boli práve Poškodený. V zmysle ustanovenia § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v aktuálnom znení (ďalej len „OZ“) „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.“ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 OZ vyplýva, že nakoľko Poškodený predstavoval dlžníka Žalobcu, nemohol so Žalobcom platne uzatvoriť ZoPP. Uzatvorením predmetnej ZoPP nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok Poškodeného na Žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov Poškodených, ktoré v zmysle vystavených Faktúr predstavujú práve pohľadávky Žalobcu. Ináč povedané, uvedenými postúpeniami došlo medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. § 524 OZ. Z uvedeného potom vyplýva, že Žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní.
9. Žalovaný ďalej poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008: „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu ZoPP medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom, ktoré Žalobca ako veriteľ eviduje voči Poškodenému ako voči dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považujeme takýto právne úkony podľa ustanovenia § 39 OZ za absolútne neplatný. Zároveň vo vzťahu k uzatvoreným ZoPP si dovoľujeme dať konajúcemu súdu do pozornosti aj skutočnosť, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetných zmluvách absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle Poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok. V predložených ZoPP je pritom zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi určenej a vymedzenej, podľa nášho právneho názoru neexistujúcej) pohľadávok, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorým je prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávky. Súčasne si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že samotné predmety ZoPP je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný.
10. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia zo strany Žalobcu poukazujeme na Oznámenie o poistnom plnení, ktoré predložil sám Žalobca, v zmysle ktorého Žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistného plnenia. Žalobca sa teda z Oznámenia o poistnom plnené preukázateľne dozvedel z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany Žalovaného krátené, čo napokon Žalobca aj sám vo svojej Žalobe potvrdzuje.Ďalej Žalovaný uvádza, že namieta uplatňovaný úrok z omeškania, nakoľko má za to, že si splnil voči Poškodenému všetky povinnosti, nakoľko poskytol, a zároveň uviedol, z akých dôvodov nebola uplatnená výška priznaná v plnom rozsahu. To, že Žalobca sa nestotožňuje s takýmto odôvodnením, nemožno vykladať tak, že žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil, a prijať záver, že sa tak žalovaný dostal do omeškania. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2018, sp.zn. 3Cdo/145/2017. Vzhľadom k uvedenému máme za dostatočne odôvodnené, že plnenie zo strany Žalovaného, predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie, ktoré bolo poskytnuté Žalobcovi a akékoľvek ďalšie nároky Žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
11. Žalobca vo vyjadrení k odporu ku náležitostiam podania uviedol, že má za to, že skutočnosti, ktoré žalovaný vymenúva, nepredstavujú rozhodujúce skutočnosti, od ktorých uvedenia závisí úspech/ neúspech žalobcu v spore. Škoda vznikla v dôsledku dopravnej nehody, ktorej vznik zapríčinil vodič motorového vozidla, ktorý mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Dopravná nehoda bola žalovanému riadne nahlásená, pričom žalovaný na základe uvedeného priamo žalobcovi sčasti uhradil škodu, ktorá v dôsledku škodovej udalosti vznikla. Sám žalovaný tak uznal nárok žalobcu, resp. poškodeného na náhradu škody, sporný je len rozsah náhrady škody. Preto skutočnosť, ktorou je priebeh dopravnej nehody, považujeme za skutočnosť, ktorá v uvedenej veci nie je rozhodujúca. Zároveň nie je jasné, čo žalovaný myslí pod označením „ďalšie realizované úkony.“
12. K nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom odpore namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, a to z dôvodu že poškodená nemohla platne postúpiť pohľadávku na žalobcu, a to z toho dôvodu, že v čase postúpenia bola dlžníkom žalobcu. S uvedeným tvrdením žalovaného žalobca nesúhlasí. K nákladom za opravu poškodeného motorového vozidla uviedol, že samotná škoda vznikla poškodenému už momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má poškodený nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Právo na náhradu škody vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonané a faktúrové opravy. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je teda škodová udalosť, na výšku škody, resp. jej rozsah, nemá vplyv skutočnosť, aký servis opravu vykonal, a či vôbec Fakturácia predstavuje vyčíslenie nároku.. Rozsah náhrady škody poskytnutý poškodenému (resp. žalobcovi, na ktorého bola postúpená pohľadávka poškodeného), by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu. Nie je daný dôvod, aby časť nákladov neuhradených žalovaným musel znášať poškodený, ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového vozidla sa len domáhal uvedenia motorového vozidla do stavu pred nehodou. Zároveň podporne uvádzame, že žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného Ľ. U., spočívajúcu v nákladoch za opravu motorového vozidla, keďže z fakturovanej sumy za opravu motorového vozidla vo výške 5.564,32 EUR uznal a priamo na účet žalobcu poukázal sumu vo výške 5.104,98 EUR.
13. Ku náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca uviedol, že Žalovaný v bode 12 svojho Odporu uvádza, že má za to, že samotný predmet žalobcom predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za absolútne neplatný, a to z dôvodu, že došlo k postúpeniu „pohľadávky zo strany Poškodeného, ktorú práve Žalobca ako veriteľ, eviduje voči Poškodenému ako voči dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia)“ okrem iného v bode 13 uvádza, že „v predmetnej zmluve absentuje konkrétny prejav vôle Poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky.“ S uvedeným však v žiadnom prípade nemôžeme súhlasiť. Tak ako sme v bode II K nedostatku aktívnej vecnej legitimácie tohto Vyjadrenie k odporu uviedli, samotná škoda vznikla poškodenému už momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie na preukázanie vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má poškodený nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Podstatnými náležitosťami
zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka: 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V zmysle uvedeného, Zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom Ľuboslavou Majerskou (poškodeným) a postupníkom (žalobcom) zo dňa 31.08.2020 obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky, ale aj čo do dôvodu vzniku. Zároveň v článku I Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31.08.2020, predmetom ktorej boli neuhradené náklady za opravu motorového vozidla, označenom ako „Predmet zmluvy“, v prvej vete postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku vo výške 459,34 EUR, ktorá mu vznikla v dôsledku poistnej udalosti č. 8014259490. Taktiež v druhej vete predmetného článku I Zmluvy o postúpení pohľadávky je jasne špecifikované, že ide o postúpenie pohľadávky, ktorá je bližšie špecifikovaná v prvej vete predmetnej zmluvy, pričom samotný článok II. predmetnej Zmluvy obsahuje ďalej špecifikáciu podmienok, podľa ktorých sa pohľadávka postupuje. V článku II. predmetných zmlúv postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávky v konkrétnej výške, vzniknuté z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. Máme za to, že postupca v uvedenom prípade, v Zmluve o postúpení pohľadávky, vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky.
14. K poistnému plneniu žalobca uviedol, že Žalovaný ďalej uvádza, že v Oznámení o poistnom plnení riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistného plnenia. S uvedeným tvrdením nesúhlasíme. Podľa § 15 zákona o PZP: „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.“ Z tohto zákonného ustanovenia teda vyplýva, že poškodený, resp. žalobca za škodu, ktorú nezavinil má nárok voči poisťovni na poistné plnenie, a to z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Škoda, ktorá vznikla poškodenému, resp. žalobcovi v tomto prípade predstavuje pohľadávku za opravu motorového vozidla (faktúra č. 2020160) vo výške 5 564,32 Eur. Žalovaným uhradená pohľadávka však bola iba vo výške 5 104,98 Eur. Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 19.05.2020 uviedol: „ Priznané primerané náklady na opravu vozidla podľa kalkulácie poisťovne pre neautorizovaný servis...“ Následne Žalovaný po prešetrení škodovej udalosti v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 07.08.2020 uvádza, že „práce a lakovacie práce boli priznané vo výške 24, 00 EUR s DPH v počte Nh vašej kalkulácie. Ostatné položky boli priznané na základe Vami doloženej faktúry za opravu vozidla.“ Podľa ustanovenia § 8 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže: „Zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä písm. c): uplatňovanie rozdielnych podmienok pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým podnikateľom, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži.” Poisťovňa, resp. žalovaný zneužíva svoje dominantné postavenie na trhu tým, že určuje rozdielne podmienky pre rozličné autoservisy. Rozlišuje medzi zmluvným, nezmluvným, autorizovanými a neautorizovaným servismi. Zvýhodňuje v hospodárskej súťaži servisy, ktoré subjektívne určí. Týmto servisom poskytuje vyplatenie poistného plnenia v plnej výške a v inej výške, priznáva výhodnejšie ceny, a to ceny ako sú na trhu, pričom nezmluvné servisy výslovne limitujú v normohodinách max. 20€/Nh s DPH za opravu, inými slovami neuznávajú a nedovoľujú im účtovať ceny ako sú bežne na trhu. Zároveň nezohľadňujú čo sa má vykonať, či mechanické, lakovacie, iné práce, o aký typ auta ide, nezohľadňujú podmienky, ktoré výrazne ovplyvňujú výšku opravy. Servisom, ktoré majú mať rovnaké postavenie na trhu ako zmluvné servisy, neposkytne žalovaný plnenie v plnej výške, pretože nie sú zmluvným servisom žalovaného (poisťovne). Žalobca je riadne registrovaným servisom majúcim oprávnenie na opravárenskú činnosť. Takéto rozlišovanie servisov je v rozpore s platnou právnou úpravou a taktiež európskou legislatívou. Podľa platnej slovenskej právnej úpravy nie je stanovené, že poistený si musí dať opraviť svoje poistené motorové vozidlo v zmluvnom servise. Práve naopak, poistený je oprávnený rozhodnúť sa, v akom autoservise si nechá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť. Uvedené je v absolútnom súlade s legislatívou Európskej únie, a to konkrétne s nariadeniami Komisie EÚ, ktoré sú priamo aplikovateľné a právne záväzné aj v právnom poriadku Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je stanovená „bloková
výnimka“, ktorá má zaručiť, že všetky servisy majú rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Máme zato, že pri krátení poistného plnenia z dôvodu takejto limitácie, ide o výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto takého krátenie nemá požívať právnu ochranu. Pôsobenie zásady poctivého obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami v obchodovaní. Dôsledkom šikanózneho postupu pri výkone práva je sťaženie možnosti právnej ochrany takéhoto výkonu práva, keďže jediným cieľom takéhoto výkonu práva je snaha dostať iného do hospodárky nepriaznivej situácie. „Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem, vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými sú obchodné záväzkové vzťahy. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. Vymedzenie pojmov „dobré mravy“ či „poctivý obchodný styk“ je spravidla ponechaný na právnu vedu. Len výnimočne definíciu týchto pojmov nájdeme v právnej norme.“ (Uznesenie ÚS SR z 9.6.2010, sp. zn.: I. ÚS 221/2010.) Nakoľko predmetná limitácia normohodiny zreteľne sleduje cieľ hospodárky uškodiť poistenému a to aj z dôvodov, že žiadnym spôsobom nereflektuje vývoj cien za normohodinu za opravu vozidla na trhu, a taktiež žiadnym spôsobom nezohľadňuje regionálne rozdiely v cenách normohodiny a dokonca ani cenu práce za opravu motorových vozidiel rôznych značiek a kategórií, čím je sledované obohatenie sa poisťovne v dôsledku krátenia poistných plnení, a tým je takáto limitácia taktiež rozpore s dobrými mravmi. Máme teda zato, že krátenie normohodiny z dôvodu predmetnej limitácie nemôže v zmysle § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) požívať právnu ochranu. Z uvedeného preto považujeme tvrdenie žalovaného o riadnom a dostatočnom uvedení zdôvodnenia za nepravdivé a neakceptovateľné.
15. K úrokom z omeškania žalobca uviedol, že žalovaný rozporuje žalobcom uplatnený úrok z omeškania pri oboch poistných udalostiach z dôvodu, že úrok z omeškania je viazaný na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona o PZP, t.j. povinnosti do troch mesiacov ukončiť šetrenie poistnej udalosti. Žalovaný argumentuje, že túto povinnosť si splnil v uvedenej lehote, a preto žalobca nemá nárok na uplatnený úrok z omeškania. Vychádzajúc zo znenia ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP tieto podľa názoru žalobcu nevylučujú aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností, než ako vyplývajú z ustanovenia § 517 ods. 2 OZ. Podstatným kritériom pre rozlíšenie považujeme to, že v ustanovení § 11 ods. 8 zákona o PZP zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom ustanovením § 517 ods. 2 OZ je sankcionovaná nečinnosť spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Uvedené znamená, že pokiaľ si splnil žalovaný v predmetnej veci svoje povinnosti vo vzťahu k žalobcovi vyplývajúce mu z ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o PZP, a teda ho nemožno sankcionovať podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, nevylučuje to aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, a teda priznanie úrokov z omeškania z dôvodu omeškania žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi riadne a včas. Žalobca žalovanému riadne preukázal svoje nároky na náhradu škody predložením faktúry za opravu vozidla a žalovaný plniť tieto preukázané nároky odmietol bez toho, aby na to boli dané právne relevantné dôvody. Žalovaný znížil poistné plnenie vo forme náhrady škody o sumu 459,34 EUR, pretože neakceptoval žalobcom účtovanú sumu práce za 1NH, neakceptoval náklady na lakovací materiál, a zdôrazňoval, že ide o neautorizovaný servis. Sme toho názoru, že žalobca v predmetnom súdnom konaní preukázal, že ním uplatnený nárok na doplatenie náhrady škody v sume 459,34 EUR je dôvodný. Vzhľadom k tomu, že nárok na zaplatenie sumy vo výške 459,34EUR - náklady za opravu poškodeného motorového vozidla, žalovaný žalobcovi neuhradil v lehote stanovenej v § 797 ods. 3 OZ, neposkytol žalobcovi plnenie riadne a včas, s plnením sa dostal do omeškania. Nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, patrí žalobcovi popri plnení jeho nárokov v zmysle § 517 ods. 2 OZ aj nárok na úrok z omeškania odo dňa, kedy sa žalovaný do omeškania s plnením dostal. Závery v Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 nemožno aplikovať na predmetný prípad aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - zákona o PZP. Z citovanej právnej vety v rozsudku Najvyššieho súdu SR zároveň vyplýva, že Najvyšší súd SR sa v predmetnom rozsudku vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Najvyšší súd SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Ak by sme pripustili závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 nastala by absurdná situácia, kedy by žalobcovia (poškodení) mali nárok na zaplatenie úroku z omeškania priamo od škodcov podľa § 517 ods. 2 OZ, t.j. za nesplnenie peňažnej
povinnosti riadne a včas, ale voči poisťovateľovi by titulom uplatnenia nároku z PZP takýto nárok nemali. V prípade aplikácie daného rozsudku by tak došlo k popretiu povinného zmluvného poistenia, podstatou ktorého je právo poisteného, aby poisťovňa za neho uhradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na motorovom vozidle, ktorú spôsobil poistený. Zároveň v prípade aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní, kedy by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorý by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu kedy sa dostali do omeškania s plnením peňažného. Úroky z omeškania majú povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením záväzku (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 369 Obchodného zákonníka). Ak by sme pripustili závery v rozsudku Najvyššieho súdu SR, neexistovala by žiadna sankcia pre poisťovňu v prípade, ak by neposkytla peňažné plnenie riadne a včas, čo by malo za následok aj nárast počtu súdnych konaní a zaťaženia súdov súdnymi konaniami voči poisťovniam.
16. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, žalovaným, a zistil tento skutkový stav veci:
17. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 23.03.2020 na mieste Trolejbusová, Košice došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Ford Fiesta, W.: M. (ďalej len „motorové vozidlo“), ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: Ľ. U., O.. XX.XX.XXXX, V. B. XXX/XX, XXX XX M.(ďalej ako „poškodený“). Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla, W.: M., ktoré viedol v čase nehody: Milan Balog, (ďalej ako „vinník nehody"), mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t. j. KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s.. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti č.8014259490.
18. Poškodená, t.j. Ľ. U., dala svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise H Point, s.r.o., so sídlom: Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 5 564,32 eur s DPH. Táto pohľadávka bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č.2020160. Na základe oznámenia o poukázaní náhrady škody zo dňa 19.05.2020 bolo oznámené, že dňa 18.05.2020 bolo ukončené šetrenie škodovej udalosti a žalovaný priznal na účet žalobcu pohľadávku vo výške 4 315,72 EUR. Poškodený požiadal poisťovňu o opätovné prešetrenie, na základe ktorého mu bolo Oznámením o poukázaní náhrady škody zo dňa 07.08.2020 oznámené, že dňa 06.08.2020 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a žalovaný priznal na účet žalobcu pohľadávku vo výške 789,26 EUR.
19. Poškodený, Ľ. U., postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31.8.2020 svoju pohľadávku vo výške 459,34 Eur voči žalovanému titulom krátenej a nezaplatenej časti faktúry servisu č.2020160, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 8014259490.
20. Žalobca doložil v konaní do spisu faktúru č. 2020160, správu o nehode z 23.3.2020, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 19.5.2020, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 7.8.2020, cenníky autoservisov, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 31.8.2020.
21. Podľa § 15 ods.1 z. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
22. Podľa § 4 ods.4 z.č.381/2001 Z. z., o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 422 ods.1 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (OZ), uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.
24. Podľa ust. §797 ods.3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
25. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
26. Podľa § 517ods.2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
27. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Obrana žalovaného v konaní nebola úspešná, táto pohľadávka vychádza zo základu nevyplateného poistného plnenia podľa ust.§ 15 ods.1 z.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a § 442 Občianskeho zákonníka. Nárok na vznik poistného plnenia vzniká okamihom škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti.
29. Obrana žalovaného, ktorá spočívala v poukázaní na nesplnenie kritérií všeobecných náležitostí podania v zmysle ust. § 132 CSP nebola v konaní úspešná. Žalobca v konaní opísal skutkový stav škodovej udalosti a následných uplatnených nárokov dostatočne pričom zároveň o tvrdených skutočnostiach predložil aj dôkazy a to o poistnej udalosti č. 8014259490, faktúru č. 2020160, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 19.5.2020 a 7.8.2020. Súd taktiež poukazuje na ust. § 129 CSP, ktoré súdu umožňujú vyzvať stranu v konaní, resp. toho kto podanie urobil na doplnenie podania v prípade ak z podania nie je zrejmé čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné. Súd však v konaní nemal pochybnosť o opise rozhodujúcich skutočností z ktorých vyplýva uplatňovaný nárok, podanie malo všetky náležitosti v zmysle ustanovení CSP o náležitostiach žaloby (§ 132 CSP a nasl.) a žalovaný zároveň v konaní nepredložil žiadne dôkazy resp. nepoužil prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktorými by bolo možné uplatňovaný nárok inak identifikovať. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol kedy došlo ku škodovej udalosti, presne identifikoval poškodené motorové vozidlo ako aj čísla poistných udalostí pod ktorými žalovaná poistné udalosti zaregistrovala a o tvrdených skutočnostiach predložil listinné dôkazy.
30. Súd má za to, že žalobcom doložená zmluva o postúpení pohľadávky má zákonom stanovené náležitosti a žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému. Súd poukazuje na to, že zmluvy o postúpení pohľadávky sú v písomnej forme a nepochybne z nich vyplýva, kto komu postupuje pohľadávku v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Podľa § 524 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka; Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému; S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Z citovaného ustanovenia a judikatúry súdov vyplýva, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma a obligatórne náležitosti zmluvy, a to označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka a identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka ako a kedy bola postúpená.
31. Žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby z dôvodu, že bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 31.8.2020 medzi postupcom Ľuboslava Majerská (poškodeným) a postupníkom - žalobcom, kde je presne špecifikovaný predmet zmluvy - a to pohľadávka vo výške 459,34 a prísl., čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou škodou a škodou už zaplatenou žalovaným z poistnej udalosti č. 8014259490.
32. Medzi stranami boli ďalej sporné dôvody krátenia poistného plnenia.
33. V prípade poistnej udalosti č. 8014259490 má súd za to, že náklady na prácu sa vypočítajú s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje obvyklú cenu v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla, pričom žalobca - servis v prípade poškodeného motorového vozidla si fakturoval za 1NH práce cenu 32,00 EUR bez DPH. Podľa predložených cenníkov autoservisov, žalobcom účtovaná suma za normohodinu pri oprave poškodeného motorového vozidla je v porovnaní s ostatnými autoservismi približne rovnaká alebo výhodnejšia a nižšia (podľa priložených cenníkov autoservisov PK AUTO Gábriel - 37,-EUR/ bez DPH), MORIS Slovakia s.r.o. - 35,00 EUR bez DPH). Preto neuznané náklady na množstvo práce v plnej výške neboli uznané žalovaným dôvodne, nakoľko žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že výška normohodiny ( NH ) účtovaná žalobcom je nadhodnotená resp. je neobvyklá v danom regióne opravcom pre konkrétnu značku a typ vozidla. Žalobca predložil cenníky, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne.
34. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi sumu 459,34 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 459,34 € od 22.8.2020 do zaplatenia, podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z dôvodu, že súd má za to, že poškodený vykonal všetky potrebné úkony smerujúce k poskytnutiu plnenia za opravu poškodeného vozidla, a to nahlásením škodovej udalosti, predložením faktúry č. 2020160. Ak žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti v zmysle §797 Občianskeho zákonníka je poistné splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil šetrenie poistnej udalosti, čo pri skončení šetrenia poistnej udalosti č. 8014259490 dňa 7.8.2020 predstavuje deň 22.8.2020.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z dôvodu, že žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu súd náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 100 %.
36. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 3 písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok).