Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/43/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Martiny Mochnáčovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov: matky Bc. Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. O. XXX/X, XXX XX I. T., zastúpenej JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou so sídlom R. XXX, XXX XX I. T. a otca B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, XXX XX I. T., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -47 zo dňa 24.02.2021, v spojení s opravným uznesením č. k. -59 zo dňa 10.03.2021, takto

rozhodol:

I. M e n í rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -47 zo dňa 24.02.2021 v spojení s opravným uznesením č. k. -59 zo dňa 10.03.2021 vo výrokoch I. a III. tak, že návrh matky o zverenie maloletého T. J., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky na čas do rozvodu manželstva rodičov a o úpravu styku otca s maloletým na čas do rozvodu manželstva rodičov zamieta.

II. Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -47 zo dňa 24.02.2021 v spojení s opravným uznesením č. k. -59 zo dňa 10.03.2021 vo výroku II. potvrdzuje.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletého T. J., nar. XX.XX.XXXX, na čas do rozvodu manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach (výrok I.). Zároveň uložil otcovi povinnosť prispieť na výživu maloletého T. J., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 01.06.2020 do 15.12.2020 výživným celkovo vo výške 1.612,90 Eur, ktorú sumu povolil splácať v splátkach po 100,00 Eur mesačne spolu s bežným výživným, t. j. do 20. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletého s tým, že prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky (výrok II.). Styk otca s maloletým súd neupravil (výrok III.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok IV.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd odkázal na ustanovenia , , , , a , , a Z. z o rodine v platnom znení (ďalej len „Zákon o rodine“) a uviedol, že na základe vykonaného dokazovania návrhu matky vyhovel a zveril maloletého T. do jej osobnej starostlivosti a zároveň zaviazal otca prispieť na jeho výživu sumou celkovo 1.612,90 Eur za obdobie od 01.06.2020 do 15.12.2020. Konajúci súd poukázal na výsledky konania vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. ,

v ktorom rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú súd schválil. V zmysle tejto dohody bol maloletý T. na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach s tým, že sa dohodli na výške výživného, ktoré je povinný platiť otec v sume 250,00 Eur mesačne. Styk s maloletým okresný súd neupravil. Z uvedenej dohody vychádzal okresný súd aj v aktuálnom konaní o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu. Podľa potvrdenia zamestnávateľa otca, spoločnosti AirExplore, s. r. o., Bratislava zo dňa 17.12.2020 bola priemerná čistá mesačná mzda otca za posledných 12 kalendárnych mesiacov 1.566,93 Eur. V zmysle potvrdenia zamestnávateľa matky Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor zo dňa 21.12.2020 predstavovala priemerná čistá mesačná mzda matky za posledných 12 kalendárnych mesiacov 748,39 Eur. Zo správy kolízneho opatrovníka mal okresný súd preukázané, že otec býva spoločne so starším synom I. v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho otca. Mesačné náklady na bývanie predstavujú sumu 150,00 Eur. V čase výkonu práce býva otec v hoteli, ubytovanie si hradí sám. Maloletý T. je žiakom 6. ročníka základnej školy. Uviedol, že k otcovi chodí často, skoro vždy, keď je otec doma, takto mu to vyhovuje. Kolízny opatrovník konštatoval, že rodičia sa vedia ohľadom výchovy a starostlivosti o maloletého dododnúť, čo aj viedlo k uzavretiu rodičovskej dohody v konaní o rozvod manželstva účastníkov. Okresný súd rozhodol o povinnosti otca zaplatiť výživné na maloletého za obdobie od 01.06.2020, pretože v čase podania návrhu v mesiacoch apríl, máj 2020 otec výrazne pomáhal so starostlivosťou o maloletého. Keďže súd prejednával vec v čase, keď rozsudok o rozvode už nadobudol právoplatnosť, bolo možné presne určiť a vypočítať obdobie, za ktoré si uplatnila matka nárok na výživné. Z uvedených dôvodov súd stanovil celkovú sumu výživného za mesiace jún až november 2020, k čomu pripočítal pomernú časť výživného za mesiac december 2020. Zároveň povolil otcovi výživné splácať v splátkach po 100,00 Eur mesačne spolu s bežným výživným. Styk otca s maloletým okresný súd neupravil, keďže uvedené účastníci nežiadali. Uvedeným spôsobom bolo rozhodnuté aj v rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletého. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa (ďalej aj „“).

3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý uviedol, že na pojednávaní na okresnom súde sa nezúčastnil, keďže o ňom nebol vôbec informovaný. Nebolo mu doručené oznámenie o pojednávaní, z čoho vyplýva, že nemohol ospravedlniť svoju neúčasť a nemohol sa ani obhajovať. V danom termíne sa nenachádzal na Slovensku, bol pracovne v zahraničí na služobnej ceste. Pokiaľ by vedel o pojednávaní, tak by si to u zamestnávateľa vybavil, aby sa ho mohol zúčastniť. Keďže súd rozhodol v jeho neprítomnosti, považoval za opodstatnené podať odvolanie proti napadnutému rozsudku. Ďalej odvolateľ uviedol, že ešte pred rozvodom sa ústne dohodol s bývalou manželkou o striedavej starostlivosti vo vzťahu k maloletému T., s čím matka vyslovila súhlas. V mesiacoch apríl a máj 2020 bol otec s maloletým na OČR. Ďalšie mesiace až do rozvodu sa podieľal na starostlivosti o syna v dňoch svojho voľna a v dobe mimo jeho práce. V danom období býval maloletý T. s ním a so starším synom I. v spoločnej domácnosti. Starší syn I. navštevuje 4. ročník strednej školy a po odchode bývalej manželky ostal v spoločnej domácnosti s otcom. Matka na výživu maloletého I. neprispieva, poberá na obe deti prídavky a uplatňuje si aj bonus na dieťa u zamestnávateľa na oboch synov. Vyjadrila sa, že založila synom sporenie vo výške 25,00 Eur mesačne. Jej mesačný príjem predstavuje v čistom 760,00 Eur, ako sa uvádza v rozsudku. K tomu jej otec pravidelne mesačne platí 250,00 Eur výživné na mladšieho syna T.. Taktiež mesačne obom synom otec platí mobilné telefóny, cez ktoré sa učia. Z uvedeného dôvodu otec nesúhlasil s rozsudkom a žiadal ho prehodnotiť. Nechápal, prečo by mal platiť za mesiace striedavej opatery pred rozvodom. 4. V doplnení odvolania otec vymedzil rozsah svojho opravného prostriedku a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Odvolateľ namietal všetky výroky rozsudku okresného súdu, to znamená výrok o zverení maloletého na čas do rozvodu do osobnej starostlivosti matky (v tomto období podľa jeho tvrdení bola striedavá starostlivosť), výrok o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého (podľa názoru otca vyživovacia povinnosť nevznikla) a výrok o neupravení styku s maloletým (vzhľadom na striedavú starostlivosť je tento výrok zbytočný). Podľa názoru odvolateľa neboli vo veci vykonané všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, najmä jeho výsluch. Zdôraznil, že predvolanie na pojednávanie si prevzal riadne a včas, teda mal ho doručené a na pojednávaní sa chcel zúčastniť. Naliehavá neodkladná pracovná cesta mu však znemožnila zúčastniť sa na tomto pojednávaní, ako aj ospravedlniť jeho neúčasť a žiadať o odročenie pojednávania so žiadosťou o vytýčenie nového termínu pojednávania v predmetnej veci. V prílohe odvolania otec predložil potvrdenie od zamestnávateľa, že sa v čase pojednávania nachádzal v zahraničí, a to v čase od 19.02.2021 do 28.02.2021, pričom táto

pracovná cesta bola neodkladná, nevyhnutná, keďže musel sprevádzať lietadlo na ceste do Saudskej Arábie ako technický sprievod. O pracovnej ceste sa otec dozvedel od zamestnávateľa doslova z hodiny na hodinu a preto nemal časový priestor požiadať Okresný súd Liptovský Mikuláš o odročenie pojednávania v predmetnej veci, ktoré sa malo konať dňa 24.02.2021, so žiadosťou o vytýčenie nového termínu pojednávania. V Saudskej Arábii otec nemohol používať telefón ani e-mail, teda ani odtiaľ nemohol kontaktovať okresný súd o ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní, požiadať o odročenie spolu so žiadosťou o vytýčenie nového termínu pojednávania. K odvolaniu bolo pripojené potvrdenie zamestnávateľa otca.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu vyslovil súhlas s napadnutým rozsudkom.

7. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 8. Uviedla, že skutočnosti tvrdené otcom v odvolaní a následne v jeho doplnení odvolania sú diametrálne odlišné. Najskôr otec tvrdil, že predvolanie mu nebolo doručené a potom tvrdil, že mu bolo doručené. Okresný súd mal preukázané, že otec prevzal predvolanie na pojednávanie, ktoré mu bolo riadne a včas doručené, no napriek vedomosti o termíne pojednávania svoju neúčasť riadne a včas neospravedlnil a nepožiadal súd o odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie vykonal pojednávanie v neprítomnosti otca, keďže na takýto postup boli splnené zákonné podmienky. Matka poprela tvrdenia otca, že by mal nariadenú neodkladnú pracovnú cestu. Podľa jej názoru otec odišiel do zahraničia a mal dostatok času na to, aby požiadal súd o odročenie pojednávania, keďže o svojom nástupe do práce včas vedel. Z potvrdenia zamestnávateľa otca nevyplývajú ním tvrdené skutočnosti o tom, že by nemal časový priestor na ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a požiadanie o odročenie pojednávania a nevyplýva z neho ani to, že by sa otec o pracovnej ceste dozvedel od zamestnávateľa z hodiny na hodinu a ani to, že by nemohol používať v mieste výkonu práce mobilný telefón, či e-mail. Zo správy zamestnávateľa otca vyplýva len to, že v období od 19.02.2021 do 28.02.2021 bol otec vyslaný na služobnú cestu. Podľa údajov pošty otec prevzal zásielku s predvolaním na pojednávanie dňa 25.01.2021. Mal teda dostatok času na ospravedlnenie svojej neprítomnosti na pojednávaní. Matka tiež poprela tvrdenia otca, že by sa s ním dohodla o striedavej opatere o maloletého T.. Takáto forma starostlivosti o maloletého neprebiehala. V mesiaci apríl 2020 a máj 2020 jej otec vypomohol so starostlivosťou o syna, keďže bol účelovo na OČR z dôvodu pandemickej situácie a nemožnosti jeho zamestnávateľa prideľovať mu prácu. Skutočnosť, že otec matke vypomohol so starostlivosťou o maloletého, matka uviedla aj na pojednávaní, keď nežiadala výživné na syna za mesiace apríl a máj 2020, ale žiadala ho priznať od 01.06.2020 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. V tomto smere okresný súd vykonal dokazovanie jej výsluchom a oboznámením sa s pripojeným spisom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. vo veci rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa. Pri rozvode manželstva došlo k uzavretiu rodičovskej dohody, kde sa otec zaviazal platiť na výživu maloletého sumu 250,00 Eur mesačne. Nakoľko táto suma bola zo strany otca navrhnutá, matka ju uplatnila aj v tomto konaní a súhlasila s priznaním výživného vo výške 250,00 Eur mesačne, keďže otec si vyživovaciu povinnosť k maloletému za toto obdobie neplnil. So sumou 250,00 Eur mesačne, matka súhlasila s prihliadnutím na skutočnosť, že starší syn I. býva s otcom a tento prispieva aj na jeho potreby. Matka tiež poprela tvrdenia otca, že na výživu plnoletého syna I. neprispieva, rovnako aj tvrdenie, že všetky jeho výdavky hradí výlučne otec maloletého. Rodinné prídavky, ktoré matka poberá spolu s daňovým bonusom na plnoletého I., poukazuje plnoletému synovi. Okrem toho mu prispieva na jeho výživu a potreby. Otec poukázal na to, že obom synom platí mobilné telefóny. Táto skutočnosť je však zrejmá už z konania o rozvod manželstva, kde sa otec zaviazal, že bude platiť výživné v sume 250,00 Eur mesačne na maloletého na čas po rozvode manželstva. Od júna 2020 otec pracoval pre svojho zamestnávateľa, kde trávil čas po dobu určenú jeho zamestnávateľom v zahraničí (nemohol preto vykonávať striedavú opateru) a celkovú starostlivosť o maloletého T. zabezpečovala matka. Ďalej matka poukázala na to, že maloletý T. už 01.06.2020 nastúpil do školy, keďže situácia to umožnila a celé ťažisko starostlivosti o neho bolo na nej. Zároveň zdôraznila, že maloletý je integrovaný, trpí dyslexiou a dysgrafiou, má problémy s učením a preto si vyžaduje zvýšenú starostlivosť doma i náročnejšiu prípravu do školy, ktorú mu zabezpečuje matka. Pokiaľ bol otec na území SR, s maloletým T. sa po 01.06.2020 stretával. Toto stretávanie však bolo v rozsahu, v akom je to aj po rozvode manželstva, po ktorom otec prispieva na výživu syna sumou 250,00 Eur mesačne. Námietka otca, že súd nevykonal všetky dôkazy, a to najmä jeho výsluch, sú nedôvodné. Otec sa totiž sám svojím nezodpovedným prístupom obral o možnosť svojho výsluchu, keď napriek riadnemu predvolaniu s poučením svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, hoci mal dostatok času na takýto úkon.

9. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu matky zopakoval, že rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny.

10. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že rozhodnutie okresného súdu bolo vydané na základe neobjektívneho zistenia skutočného stavu. Jeho písomné vyhotovenie neobsahuje riadne, dostatočné a predovšetkým presvedčivé argumenty, ktoré viedli súd k jeho vydaniu. Svoje odvolanie považuje otec za správne a vecné. Nesúhlasil s tvrdeniami matky, že jeho argumentácia je účelová. Zopakoval, že sa na pojednávaní nemohol zúčastniť. Na služobnej ceste bol v období od 19.02.2021 do 28.02.2021 a nemal možnosť komunikovať mobilom, ani e-mailom z objektívnych príčin, či už časových, ako aj geografických. Nebolo teda v jeho možnostiach požiadať zo zahraničia o odročenie pojednávania, za čo sa ospravedlnil. Pokiaľ matka poprela tvrdenia otca, že v danom prípade išlo v prípade maloletého o striedavú starostlivosť, s jej výrokom odvolateľ nesúhlasil. Je to slovo proti slovu. Počas pandémie COVID-19 bol väčšinu času doma otec, ktorý matke vypomáhal so starostlivosťou o syna po každej stránke. S matkou sa vždy vzájomne dohodli na opatere o syna, dokonca na nevyhnutnú dobu zostal otec so synom na pandemickej OČR. Jeho žiadosť o OČR bola riadne posúdená úradom sociálneho zabezpečenia a rodiny a schválená na základe rozhodnutia kompetentných subjektov. Pokiaľ matka tvrdila, že prispieva staršiemu synovi I., t. j. že mu posiela rodinné prídavky a bonus na dieťa, to znamená približne 30,00 Eur mesačne a na jeho urgenciu spraví skromný nákup párkrát do mesiaca, takéto plnenie je nepomerné vo vzťahu k výške jej príjmu, ktorý predstavuje mesačne 750,00 Eur + 250,00 Eur mesačne ako výživné na maloletého T.. Nie je pravdou, že by sa otec od júna 2020 nepodieľal na starostlivosti o maloletého T. a že trávil čas v zahraničí. Tieto tvrdenia matky sú nepodložené a účelové. Otec tiež zdôraznil, že v prípade, keď T. trávil čas u neho, mal so sebou školské veci, takže sa u neho aj učil. V poslednej dobe je jeho prospech neuspokojivý, čo sa nezhoduje s tvrdením matky o jej nadmernom venovaní sa synovi. T. zostáva veľakrát doma sám, hlavne počas víkendov až do večerných hodín, kedy sa matka naplno venuje karanténnej stanici v I. T..

11. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že súd prvej inštancie mal preukázané, že otec prevzal predvolanie na pojednávanie, ktoré mu bolo riadne a včas doručené. Otec napriek vedomosti o termíne pojednávania svoju neúčasť riadne a včas neospravedlnil a nepožiadal súd o odročenie pojednávania. Pokiaľ okresný súd konal v neprítomnosti otca, na takýto postup boli splnené zákonné podmienky. Otec mal dostatok času na to, aby ospravedlnil svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní, resp. požiadal o odročenie. Zopakovala svoj názor o účelovosti námietok otca, ktorý najskôr v odvolaní tvrdil, že predvolanie neprevzal a následne v doplnení uviedol, že predvolanie prevzal, avšak nestihol sa ospravedlniť. Pokiaľ otec tvrdil, že zo zahraničia nemohol požiadať o odročenie pojednávania, mohol tak učiniť pred odchodom na služobnú cestu, keďže takýto úkon by mu zabral približne 5 minút času. Matka zopakovala, že v rozhodnom období sa nejednalo o striedavú starostlivosť o maloletého T.. Za obdobie, kedy jej otec skutočne pomohol s maloletým (apríl až máj roku 2020), matka výživné nepožadovala. Zotrvala na svojich tvrdeniach, že od 01.06.2020 zabezpečovala starostlivosť o maloletého. Otec sa v tomto čase s maloletým len stretával. Pokiaľ ide o plnoletého syna I., matka si vyživovaciu povinnosť k nemu riadne plní. O tom svedčí skutočnosť, že k dnešnému dňu voči nej nie je vedené žiadne iné konanie týkajúce sa plnoletého syna I.. Tvrdenia otca o údajnej striedavej starostlivosti o maloletého T. za obdobie od júna 2020 sú nepravdivé a nepreukázané. Pokiaľ otec tvrdil, že maloletý mal u otca aj školské veci, bolo to v čase, keď sa realizoval styk otca s maloletým. Tiež nie je pravdou, že T. zostáva veľakrát doma sám, ako aj to, že by počas víkendov trávila čas v karanténnej stanici v I. T. až do večerných hodín. Záverom uviedla, že o maloletého sa riadne stará, zabezpečuje všetku jeho starostlivosť, celé ťažisko starostlivosti je na jej osobe, rovnako učenie s maloletým, ktorý je integrovaný a v tomto smere sa mu pri učení musí venovať. Vzhľadom na prácu otca sa matka vždy snaží prispôsobiť jeho nepravidelnému voľnu, kedy mu styk s maloletým umožňuje a v tomto smere je voči otcovi ústretová.

12. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka zopakovala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a žiadala ho potvrdiť.

13. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu matky vyslovil súhlas s argumentáciou matky.

14. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k vyjadreniu otca nesúhlasil s vyjadrením otca a rozsudok považoval za vecne správny.

15. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky, ktoré podala k vyjadreniu kolízneho opatrovníka, opakovane požiadal o zrušenie napadnutého rozsudku a o vytýčenie nového pojednávania. Zotrval na svojej doterajšej argumentácii. Pokiaľ sa matka vyjadrila, že sa so synom musí každý deň učiť a že syn potrebuje zvýšenú pomoc pri učení. K vyjadreniu pripojil synove vysvedčenie, aby mohol súd posúdiť, ako sa matka naozaj s ním učí. Tiež poukázal na to, že syn mal neospravedlnené hodiny. Otec zvažoval zmeniť svoju prácu a požiadať súd o striedavú starostlivosť, keďže je presvedčený, že matka sa o syna nestará v takom rozsahu, ako uviedla. K vyjadreniu bolo pripojené vysvedčenie maloletého.

16. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka vyslovil nesúhlas s týmto vyjadrením a požiadal o zrušenie rozsudku a vytýčenie pojednávania. Podľa jeho názoru bolo vo veci rozhodnuté nespravodlivo voči jeho osobe.

17. Krajský súd, ako súd odvolací ( ; ďalej aj „CSP“), po zistení, že odvolanie otca bolo podané oprávneným subjektom ( v spojení s ), včas ( v spojení s ) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( v spojení s ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z a contrario s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný ( ) a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a v spojení s napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II. v zmysle v spojení s ako vecne správne potvrdil. Vo výrokoch I. a III. toto rozhodnutie zmenil postupom podľa v spojení s .

18. Vo vzťahu k potvrdzujúcej časti rozhodnutia krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o rozhodnutie o výživnom na čas do rozvodu manželstva matky a otca. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

19. V reakcii na odvolaciu argumentáciu otca, ktorý poukázal na porušenie jeho procesných práv v dôsledku uskutočnenia pojednávania na okresnom súde dňa 24.02.2021 v jeho neprítomnosti považuje odvolací súd za potrebne zdôrazniť, že v konaní podľa je súd oprávnený pokračovať, aj keď sú účastníci nečinní ( ). Jedným zo základných princípov mimosporového konania je princíp ústnosti ( Základných princípov ), ktorým sa umožňuje účastníkom konania efektívne uplatňovať procesné práva a dosiahnuť tak naplnenie práva na súdnu ochranu. Ak sa účastník nezúčastní na pojednávaní, je to jeho výlučné právo, ktoré však môže znamenať oslabenie jeho procesnej pozície (nemá možnosť vyjadriť sa v štádiu konania na súde prvej inštancie). V konaní podľa to však neznamená, že súd dôsledne nezistí skutočný stav veci, resp. že by boli procesné práva odvolateľa obmedzené koncentračnou zásadou, ako je to v prípade konania podľa .

20. Odvolací súd mal za to, že otec nepreukázal ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý sa nemohol zúčastniť na pojednávaní v štádiu konania na súde prvej inštancie, čo by malo viesť ku konštatovaniu porušenia jeho práva na spravodlivý proces. Vo veci bolo nariadené pojednávanie, pričom predvolanie naň otec riadne prevzal dňa 25.01.2021, čo aj sám potvrdil v doplnení svojho odvolania. Na pojednávaní mohol otec prezentovať tvrdenia, navrhnúť prípadné dôkazy, byť konfrontovaný s obsahom vykonaného dokazovania. Pokiaľ sa na ňom nezúčastnil, neznamenalo to obmedzenie jeho možnosti reagovať na priebeh dokazovania. Ak otec uvádzal, že v rozhodnom čase musel odcestovať na služobnú cestu a o tejto skutočnosti sa dozvedel „z hodiny na hodinu“ a že nemal prístup k telefónu ani k e-mailovej schránke, tieto jeho tvrdenia nepovažoval odvolací súd za preukázané. Predovšetkým treba upriamiť pozornosť na skutočnosť, že najprv otec v odvolaní tvrdil, že mu predvolanie nebolo vôbec doručené, no následne v doplnení opravného prostriedku doručenom približne po mesiaci prišiel s úplne novou verziou dôvodu neúčasti na pojednávaní, kde napokon pripustil, že predvolanie obdržal. Takto koncipované odvolacie dôvody vykazovali vysokú mieru nedôveryhodnosti, keďže otec v krátkom čase súdu ponúkol dva úplne odlišné dôvody jeho neprítomnosti na dotknutom pojednávaní.

21. Otec v odvolacom konaní predložil potvrdenie zamestnávateľa o neodkladnej služobnej ceste v dňoch 19.02.2021 do 28.02.2021, daný doklad však nie je dôkazom o obmedzení odvolateľa v používaní komunikačných kanálov. Možno akceptovať tvrdenie, že otec sa zúčastnil na služobnej ceste. Verzia o tak náhlom odchode, že by nemohol použiť žiaden prostriedok s cieľom požiadať súd o odročenie pojednávania však z predloženého potvrdenia zamestnávateľa nevyplýva. Samotné tvrdenie bez príslušného dôkazu pôsobí zmätočne najmä v spojitosti s tým, že otec v priebehu odvolacieho konania prezentoval súdu dva odlišné dôvody neúčasti na pojednávaní. Odvolaciemu súdu tiež nebolo jasné, čo mal otec na mysli, ak uvádzal, že dôvody nemožnosti komunikovať mobilom a e-mailom mali časový a geografický charakter.

22. K vecným námietkam otca vyjadreným v odvolaní vo vzťahu k rozhodnutiu o výživnom krajský súd predovšetkým poukazuje na výsledky konania o rozvod manželstva otca a matky vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. , v ktorom účastníci uzavreli dňa 12.11.2020 rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý zverený do starostlivosti otca, v ktorej sa rodičia zároveň dohodli na výške výživného. Obdobie, za ktoré matka žiadala výživné v aktuálnom konaní, sa kontinuálne nadväzuje na obdobie, v ktorom účastníci dobrovoľne pristúpili k uzavretiu rodičovskej dohody v rozvodovom konaní. Na základe uvedeného nevidel ani odvolací súd dôvod akokoľvek zasahovať do spomínanej skoršej úpravy výživného na maloleté dieťa, keďže táto bola vykonaná na základe totožného skutkového stavu. Pokiaľ otec poukazoval na skutočnosť, že synom platí mobilné telefóny, táto okolnosť bola známa aj v konaní o rozvod manželstva a aj za tejto situácie otec akceptoval výšku výživného v sume 250,00 Eur mesačne. Otázka, či matka platí alebo neplatí výživné na brata maloletého (plnoletého syna I.), nebola pre rozhodnutie v aktuálnej veci relevantná, keďže uvedené nie je predmetom tohto konania. Pokiaľ otec poukazoval na to, že sa v rozhodnom čase staral o maloletého, odvolací súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že matka nezotrvala na požiadavke výživného od podania návrhu, ale práve z dôvodu starostlivosti otca o maloletého v apríli a máji 2020, okresný súd rozhodol o výživnom až od 01.06.2020. Pokiaľ otec tvrdil, že dieťa bolo v striedavej starostlivosti, odvolací súd odkazuje na zápisnicu z pojednávania v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. , kedy otec tvrdil, že maloletý T. býva u neho v priemere 10 dní v mesiaci, pričom na základe takto zisteného skutočného stavu veci sa účastníci dohodli na výživnom v rovnakej sume, ako je to v konaní o určenie výživného do rozvodu manželstva matky a otca. Otec tiež v odvolacom konaní argumentoval, že príjem matky dosahuje sumu 1.000,00 Eur (mzda a výživné na maloletého T.). K tomu treba zdôrazniť, že príjem matky na účely ustálenia výšky výživného na obe maloleté deti je jedine čistý príjem z práce. Suma výživného, ktoré jej poukazuje otec na maloletého T., totiž predstavuje úhradu potrieb dieťaťa, nie matky.

23. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti už viackrát vyslovil, že k imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty (napr. ), ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. , a ). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (m. m. , , ).

24. Obsahovým komponentom princípu právnej istoty je veľmi zjednodušene povedané rovnaká odpoveď na právnu otázku za rovnakého alebo analogického skutkového stavu. Z uvedeného zároveň vyplýva, že pokiaľ nie je splnená podmienka existencie rovnakého alebo analogického skutkového stavu, nie je splnený základný predpoklad na to, aby všeobecný súd na účel dodržania princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia musel dať na určitú právnu otázku rovnakú odpoveď.

25. V zmysle uvedeného mal aj krajský súd za to, že pokiaľ za totožných skutkových okolností už v inom súdnom konaní (o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode) bolo rozhodnuté o výške výživného, ktoré je povinný platiť otec na maloletého T., potom bolo nutné rozhodnúť obdobným spôsobom aj v aktuálnom konaní.

26. Pokiaľ ide o napadnuté výroky o zverení maloletého a o úpravu styku na čas do rozvodu manželstva rodičov maloletého, pre rozhodovanie o odvolaní proti označeným výrokom bolo

kľúčové preskúmať, či je súd oprávnený rozhodnúť o zverení maloletého dieťaťa a o úprave styku s ním s účinkami do minulosti, ako to učinil súd prvej inštancie.

27. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

28. V zmysle v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o a) mene a priezvisku maloletého, b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého, d) styku s maloletým, e) poručníctve, f) opatrovníctve maloletého, g) odovzdaní maloletého, h) veciach maloletého, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť, i) schválení právneho úkonu maloletého, j) zastupovaní maloletého, k) správe majetku maloletého, l) ústavnej starostlivosti a iných výchovných opatreniach, m) ochranných opatreniach, n) pestúnskej starostlivosti, o) zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, p) iných veciach, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

29. Konanie o zverenie maloletého dieťaťa, o výživnom i o úprave styku sú samostatnými predmetmi konania a tak ich aj vymedzuje úprava Zákona o rodine i . Každé z týchto konaní môže byť vedené aj samostatne a nemožno ich automaticky považovať za spojené, pretože uvedené nemá základ v žiadnom právnom predpise. Ak potom súd prvej inštancie skúmal podmienky pre rozhodnutie o jednotlivých čiastkových predmetoch, bolo jeho povinnosťou tak učiniť samostatne vo vzťahu ku každému jednotlivému petitu v zmysle návrhu matky.

30. Rozhodnutie o výživnom je prípustné aj bez ohľadu na to, či bolo maloleté dieťa zverené autoritatívnym výrokom do starostlivosti niektorého z rodičov a či tu bola vykonaná úprava styku. Rozhodnutie o zverení dieťaťa a úprave styku s ním je odlišným od faktickej starostlivosti o dieťa, ktorá je účastníkmi akceptovaná. Z uvedeného potom treba vyvodiť, že to, ako sa rodič v minulosti o dieťa staral, predstavuje rozhodujúcu skutkovú okolnosť pre posúdenie otázky výživného, avšak neznamená, že táto musí byť potvrdená deklaratórnym súdnym výrokom o zverení dieťaťa do starostlivosti niektorého z rodičov či do striedavej starostlivosti, ako aj o úprave styku s ním. Rozhodnutie o zverení dieťaťa a o úprave styku s ním s účinkami do minulosti by znamenalo zásah súdu do istého stavu, ktorý už nemožno nijako ovplyvniť, a preto sa podľa takého rozhodnutia nemôže ani nikto správať. Logicky uvedené neplatí pre rozhodovanie o výživnom, pretože zaplatenie finančnej sumy prirodzene možné je, aj keď nárok na také plnenie vznikol v uplynulom čase. Absurdne vyznieva postup súdu, ktorý upravil práva a povinnosti k maloletému, ktoré už nemožno zrealizovať (výroky I. a III. napadnutého rozsudku). Rozsudok vydaný za takých okolností potom znamená, že nikto nemôže na jeho základe plniť, čo potom viedlo krajský súd k záveru, že ani nemal byť vydaný a návrh matky bolo nutné zamietnuť.

31. Je zrejmé, že v čase rozhodovania súdom prvej inštancie už boli matka a otec maloletého rozvedení, z čoho vyplýva, že akákoľvek úprava zverenia dieťaťa či úpravy styku s ním „na čas do rozvodu“ stratila svoj význam. Nemožno totiž upravovať pomery účastníkov v danej otázke, pretože takéto rozhodnutie nemá žiaden význam z hľadiska ich práv a povinností. Rozhodnutie súdu o zverení maloletého do starostlivosti niektorého z rodičov, prípadne do striedavej starostlivosti, ako aj rozhodnutie o úprave styku má výsostne konštitutívny charakter a nemôže tak vymedzovať práva a povinností rodičov či dieťaťa do minulosti. Rozhodovanie súdu má vždy slúžiť potrebám praktického života a nemá znamenať produkovanie rozhodnutí, ktoré len potvrdia istú skutočnosť vonkajšieho objektívneho sveta. Takéto potvrdenie znamená vyslovenie rozhodnutia, ktoré treba z hľadiska procesného práva považovať za zbytočné. Záver odvolacieho súdu o konštitutívnej povahe rozhodnutia o zverení dieťaťa (a tiež o úprave styku) vyplýva z povahy veci - takéto rozhodnutie do minulosti totiž nemôže vyriešiť problém, s ktorým sa účastníci obrátili na súd, resp. pre ktorý začal súd konanie bez návrhu.

32. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a v nadväznosti na . Krajský súd nezistil žiadne dôvody pre prípadnú aplikáciu , najmä ak sa žiaden z účastníkov nedomáhal jeho aplikácie.

33. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 2 : 1.

Odlišné stanovisko predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej vo veci Krajského súdu v Žiline sp. zn. :

Nesúhlasím so záverom prezentovaným v bodoch 24. až 29. rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. zo dňa 29. septembra 2021 vo vzťahu k výroku I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z nasledovných dôvodov:

V posudzovanom prípade bolo jednoznačne preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa v čase podania návrhu na súd t. j. ku dňu 20.04.2020 spolu nežili v spoločnej domácnosti, ani spolu nehospodárili. V rovnaký deň podala matka na Okresný súd Liptovský Mikuláš i návrh na rozvod manželstva, o ktorom rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č. k. -63 zo dňa 12.11.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2020. Následne Okresný súd Liptovský Mikuláš napadnutým rozhodnutím, t. j. rozsudkom č. k. -47 zo dňa 24.02.2021, v spojení s opravným uznesením č. k. -59 zo dňa 10.03.2021 rozhodol o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva tak, že zveril maloletého T. J., nar. XX.XX.XXXX, na čas do rozvodu manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach (výrok I.). Zároveň uložil otcovi povinnosť prispieť na výživu maloletého T. J., nar. 22.11.2008, za obdobie od 01.06.2020 do 15.12.2020 výživným celkovo vo výške 1.612,90 Eur, ktorú sumu povolil splácať v splátkach po 100,00 Eur mesačne spolu s bežným výživným, t. j. do 20. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletého s tým, že prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky (výrok II.). Styk otca s maloletým súd neupravil (výrok III.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok IV.).

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom len na čas po rozvode ( ). Pokiaľ pred rozhodnutím súdu o rozvode manželstva bol podaný návrh, alebo začalo konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu, právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva nedochádza k odstráneniu stavu právnej neistoty medzi účastníkmi vo vzťahu k obdobiu, ktoré predchádza právoplatnosť rozsudku o rozvode manželstva. Do daného obdobia bol/je každý z rodičov v rovnakom rozsahu oprávnený rozhodovať v otázkach starostlivosti o maloleté dieťa. Rodič, ktorý plní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, však nie je povinný podriadiť sa želaniu rodiča, ktorý má u seba dieťa v osobnej faktickej starostlivosti len z titulu existencie tohto faktického stavu a plniť výživné spôsobom, ako si to druhý rodič želá/želal. Až rozhodnutím súdu, ktorým súd (hoc aj spätne) zverí dieťa tomuto rodičovi do osobnej starostlivosti, vzniká povinnosť druhému rodičovi plniť určené výživné práve rodičovi, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Fakticita stavu je významná aj z hľadiska rozhodovania o stretávaní sa s maloletým, resp. o tom, kde sa maloleté dieťa bude nachádzať (letný tábor, návšteva školy a pod.). Ak je tento stav medzi rodičmi sporný, resp. nie je upravený, rodič, ktorý odmieta dieťa „dávať“ druhému rodičovi, alebo sa s ním stretávať, koná vyslovene protiprávne a bez právneho základu založeného súdnym rozhodnutím tak obmedzuje práva druhého rodiča. Osobitnou súvislosťou sú spojitosti týkajúce sa rôznych dávok, ktoré sú naviazané na rodiča, ktorý má súdnym rozhodnutím dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Z daného titulu nie je teda možné považovať rozhodnutie o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (vrátane rozhodnutia súdu o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti) na čas do rozvodu, ak už bolo súdom rozhodnuté právoplatne o rozvode manželstva rodičov maloletého za rozhodnutie, ktoré nie je spôsobilé vyvolať právne účinky, resp. viazať sa k situáciám, ktoré vznikli pred právoplatnosťou rozsudku o rozvode. V danej súvislosti netreba opomínať ani zodpovednostné vzťahy rodičov (napr. pri úraze dieťaťa, náhrade škody spôsobenej maloletým a pod.).

Možno teda zhrnúť, že rozhodnutie súdu o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov na čas do rozvodu, ktoré je vyhlásené po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov

maloletého dieťaťa, môže riešiť niektoré s tým spojené čiastkové otázky, ktoré môžu mať význam, napr. v prípadoch nezhody rodičov v niektorých otázkach upravených v ust. , ale takéto rozhodnutie súdu môže mať vplyv na niektoré nároky rodičov vo vzťahu k dávkam sociálneho zabezpečenia, či dávkam pomoci v hmotnej núdzi, napr. podľa o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov a pod., ktoré pre priznanie konkrétnej dávky vyžadujú od žiadateľa predloženie rozhodnutia súdu o zverení maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti. Takéto rozhodnutie môže mať vplyv i na niektoré zodpovednostné vzťahy uvedené vyššie. Súd by mal preto v takom prípade v konaní na základe dostatočne vykonaného dokazovania a zistenia skutočného stavu veci ( a ) pristupovať k rozhodnutiu o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov na čas do rozvodu vždy citlivo, predovšetkým s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa a byť si vedomý možných negatívnych dopadov svojho rozhodnutia na rodičov a dieťa, a nie iba stroho konštatovať, že takéto konštitutívne rozhodnutie môže smerovať len do budúcnosti. V posudzovanom prípade však súd prvej inštancie a ani súd odvolací nemal dostatočný podklad pre záver na zamietnutie návrhu matky o zverenie maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti na čas do rozvodu, zakladá dôvod na rozhodnutie odvolacieho súdu na zrušenie napadnutého rozhodnutia vo výroku I. a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a jeho rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné, alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu ( ).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa a nasl. .