Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41CoCsp-33-2021.pdf
PDF · 107.18 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoCsp/33/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu : Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava proti žalovanej: K. S., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, XXX XX N., v konaní o zaplatenie 194,49 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec, č.k. 7Csp/132/2019-117 zo dňa 30. apríla 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec, č.k. 7Csp/132/2019-117 zo dňa 30. apríla 2021 potvrdzuje.
II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 7Csp/132/2019-117 zo dňa 30. apríla 2021 výrokom I. rozhodol tak, že žalobu o zaplatenie 194,49 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 04.04.2017 až do zaplatenia zamietol. Výrokom II. súd žalovanej nepriznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení uviedol, že pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, 829 90, IČO: 31 320 155, ako právny zástupca spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s bankou sa podanou žalobou zo dňa 25.10.2019 domáhal od žalovanej zaplatenia istiny 194,49 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 04.04.2017 až do zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. so žalovanou uzatvorili spolu dňa 25.05.2016 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu ako veriteľ žalovanej pôžičku vo výške 260,- Eur na kúpu spotrebného tovaru. Kúpna cena tovaru bola 297,90 Eur, žalovaná pri podpise zmluvy uhradila akontáciu vo výške 37,90 Eur a na zvyšok kúpnej ceny jej bola poskytnutá pôžička. Žalovaná mala splácať pôžičku v pravidelných 15 mesačných splátkach po 20,- Eur a do celkovej sumy pôžičky vo výške 300,- Eur. Žalovaná uhradila do podania žaloby 100,- Eur. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 26.01.2017 označenom ako Predžalobná upomienka vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanej dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne upozornil žalovanú, že ak nedôjde k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná ani v dodatočnej poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradila. Žalobca využil oprávnenie - mimoriadne zosplatnenie a dňa 19.03.2017 úver zosplatil. Žalovanú informoval listom zo dňa 29.03.2017 označenom ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 194,49 Eur, pričom žalobca si uplatnil zákonné úroky z omeškania od 6. dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou. Žalovaná mala uhradiť sumu 332,39 Eur, pričom uhradila sumu 137,90 Eur.
3. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 05.11.2020 pripustil zmenu na strane žalobcu namiesto Všeobecnej úverovej banky, a.s. do sporu vstúpil Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154. 4. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu aby predložil dôkazný prostriedok, a to výzvu právneho predchodcu žalobcu Všeobecnej úverovej banky, a.s., ktorou banka pred postúpením pohľadávky úveru na žalobcu vyzvala žalovanú na zaplatenie dlžnej čiastky v súlade s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Na základe výzvy žalobca predložil súdu prvej inštancie Predžalobnú upomienku právneho predchodcu Consumer Finance Holding, a. s. zo dňa 26.01.2017 spolu s doručenkou z 03.02.2017. 5. Súd prvej inštancie nariadil pojednávanie a z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu Consumer Finance Holding, a. s. úverovú zmluvu podľa § 497 ObZ v nadväznosti na § 261 ods. 6 písm. d) ObZ. Uvedená zmluva je zároveň v zmysle § 52 OZ spotrebiteľskou zmluvou. Súd v rámci prieskumu spotrebiteľského práva zistil, že zmluva obsahovala podstatné náležitosti podľa § 9 ods. 1, 2 ZSÚ. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti z úverovej zmluvy riadne a včas následkom čoho jej vznikol voči jej právnemu predchodcovi dlh. Consumer Finance Holding, a. s. vyzval v zmysle § 53 ods. 9 OZ žalovanú na úhradu dlžnej sumy dňa 26.01.2016, ktorá bola doručená dňa 03.02.2017 žalovanej. Následne využil svoje právo podľa článku 8.2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere v súlade s § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ a oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, zosplatnil úver k 19.03.2017. V dôsledku zániku spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s. jej zlúčením sa stal vlastníkom peňažnej pohľadávky právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., ktorá je bankou v zmysle § 2 ZB. Podľa názoru súdu prvej inštancie predpokladom postúpenia pohľadávky podľa § 524 ods. 1 OZ je skutočnosť, že postupca - banka písomne vyzve dlžníka - žalovanú, ktorá je v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 dní, až tak môže bez súhlasu klienta ako žalovanej postúpiť peňažný záväzok na inú osobu. Súd prvej inštancie konštatoval, že zánikom spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s. sa peňažný záväzok žalovanej stal peňažným záväzkom voči banke a bolo povinnosťou banky v súlade s § 92 ods. 8 ZB pred postúpením pohľadávky na súčasného žalobcu vyzvať žalovanú na úhradu tejto pohľadávky a po uplynutí 90 kalendárnych dní bolo možné pohľadávku platne postúpiť. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby takýto dokument doložil. Žalobca doložil len už v spise nachádzajúce sa Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo strany Consumer Finance Holding a. s., čo je odlišný subjekt od banky - Všeobecná úverová banka. Podľa názoru súdu prvej inštancie bez splnenia tejto podmienky tak nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu úveru a takéto postúpenie je neplatné podľa § 39 OZ, pretože banka nevykonala platnú písomnú výzvu žalovanej na sumu, ktorú postúpila na žalobcu. Nakoľko žalobca nepreukázal, že by došlo k takejto výzve, mal súd za to, že takéto postúpenie záväzku voči žalovanej je v rozpore s § 92 ods. 8 ZB a teda sa jedná o neplatný právny úkon podľa § 39 OZ. Konštatoval, že žalobca nie je aktívne legitimovaný voči žalovanej s prihliadnutím na čo súd prvej inštancie žalobu zamietol. Súd prvej inštancie uzavrel, že ak nie je splnený niektorý z predpokladov v zmysle § 92 ods. 8 ZB, pohľadávka banky nie je postupiteľná. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZB ako lex specialis požíva prednosť pred všeobecnou právnou úpravou v § 524 OZ. A ak aj došlo k postúpeniu, ide o právny úkon odporujúci zákonu, preto je neplatný v súlade s § 39 OZ. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná, jej postúpenie je neplatné v zmysle § 39 OZ nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj voči dlžníkovi navonok. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZB dáva možnosť postúpenia pohľadávky aj bez súhlasu klienta - dlžníka - žalovanej, avšak musia byť naplnené tam uvedené podmienky. V takomto nevyžadovaní súhlasu klienta je potrebné vidieť prelomenie bankového tajomstva, avšak jednou z podmienok prípustnosti je preukázanie doručenia písomnej výzvy klientovi. Súd prvej inštancie poukázal v tejto súvislosti na rozsudok NS SR sp. zn. 7Cdo/26/2017. Keďže žalobca nepreukázal doručenie písomnej výzvy banky žalovanej podľa § 92 ods. 8 ZB, súd prvej inštancie vyhodnotil, že nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky a naplneniu ustanovení § 92 ods. 8 ZB, čo je dôvodom zamietnutia žaloby pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. 6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej ako úspešnej strane sporu náhradu trov nepriznal, hoci bola v konaní úspešná. Rozhodol s poukazom na to, že žalobca bol neúspešný v konaní voči žalovanej a žalovaná by síce v zmysle § 255 ods. 1 CSP mala nárok na náhradu trov konania, avšak v konaní nebola aktívna a nevznikli jej žiadne trovy, preto súd prvej inštancie považoval uvedenú skutočnosť z dôvodu hospodárnosti za dôvod nepriznania náhrady trov konania podľa § 257 CSP. 7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolacie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu. Namietal, že súd prvej inštancie vec na základe vykonaného dokazovania nesprávne právne posúdil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne podľa názoru žalobcu, keď zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu pre nepreukázanie splnenia podmienok pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona
o bankách. Žalobca ďalej uviedol, že aktívnu legitimáciu v spore preukazuje oznámením o postúpení pohľadávky. Zároveň za účelom preukázania aktívnej legitimácie predložil súdu aj Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok spolu so žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 20.05.2020 s identifikáciou postúpenej pohľadávky, ktorými preukazuje postúpenie žalovanej pohľadávky počas prebiehajúceho sporu. Nakoľko predmetom žaloby je zaplatenie bankovej pohľadávky za účelom preukázania aktívnej legitimácie súdu predložili aj výzvu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 26.01.2017, ktorou preukazuje splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Právny predchodca predloženú výzvu zo dňa 26.01.2017, ktorou vyzval žalovanú na zaplatenie omeškaných splatných úverových splátok zasielal formou doporučenej poštovej zásielky, čo preukazuje predloženou doručenkou. Súd prvej inštancie predloženú výzvu nepovažoval za výzvu spĺňajúcu zákonné predpoklady výzvy pred postúpením bankovej pohľadávky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca ďalej uviedol, že zákon o bankách neuvádza, akú formu má mať výzva banky pred postúpením, uvádza len obsahové náležitosti výzvy. Každý právny úkon sa vykladá podľa svojho obsahu. Zo znenia vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi svoju pohľadávku za podmienky, že klient bol písomne vyzvaný na zaplatenie čo i len časti peňažného záväzku, z ktorého zaplatením je v omeškaní a jeho omeškania trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Podľa názoru žalobcu v spore preukázal, že právny predchodca dňa 26.01.2017 vyzval žalovanú na zaplatenie peňažného záväzku titulom omeškaných nezaplatených úverových splátok, pre ktorých neplnenie právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Žalovaná napriek písomnej výzve právneho predchodcu žalobcu svoj dlh nezaplatila a do omeškania s jeho zaplatením sa dostala viac ako 90 kalendárnych dní. Nakoľko žalovaná napriek výzve právneho predchodcu žalobcu zaslanej do jej dispozičnej sféry, riadne prevzatej, bola viac ako 90 dní v omeškaní so zaplatením svojho dlhu, podľa žalobcu boli splnené zákonné predpoklady pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách. K postúpeniu pohľadávky došlo riadne a platne, čím je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto spore. Naviac, žalovaná bola vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy aj v Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru listom zo dňa 29.03.2017. Žalovaná pohľadávka je primárne pohľadávkou nebankového subjektu spoločnosti Consumer Finance Holding a. s., ktorej vlastníkom sa banka stala až následne, v dôsledku zlúčenia subjektov. 8. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ by odvolací súd dospel k právnemu záveru, že predžalobnou upomienkou s vyhlásením splatnosti úveru nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie bankovej pohľadávky, je potrebné poukázať na to, že žalovanej bola riadne doručovaná žaloba o zaplatenie peňažnej pohľadávky, ktorá je svojím obsahom výzvou banky na plnenie. Žaloba spolu s platobným rozkazom bola žalovanej preukázateľne doručovaná do jej dispozičnej sféry dňa 31.12.2019, zásielka sa vrátila odosielateľovi späť dňa 28.01.2020 ako neprevzatá v odbernej lehote z dôvodov na strane žalovanej. Žalobcovi bola pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu postúpená dňa 29.05.2021. K postúpeniu žalovanej pohľadávky tak došlo po písomnej výzve banky žalovanej na zaplatenie bankovej pohľadávky a uplynutí 90-dňového omeškania so zaplatením dlhu, čím boli splnené zákonné podmienky pre postúpenie bankovej pohľadávky v zmysle zákona č. 92 ods. 8 zákona o bankách a došlo k platnému postúpeniu bankovej pohľadávky, čím je v spore daná aktívna legitimácia žalobca. Žalobca navrhol, aby odvolací súd na základe ustanovenia § 388 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 194,49 Eur, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 194,49 Eur od 04.04.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu. 9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem ( § 385 ods. 1 CSP a contrario ), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 10. Odvolací súd s poukazom na § 383 CSP vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, kde súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu Consumer Finance Holding a. s. úverovú zmluvu podľa § 497 ObZ v nadväznosti na § 261 ods. 6 písm. d) ObZ, ktorá je v zmysle § 52 OZ spotrebiteľskou zmluvou a ktorá obsahovala podstatné náležitosti podľa § 9 ods. 1, 2 ZSU. Žalovanej, ktorá si neplnila povinnosti riadne a včas vyplývajúce z úverovej zmluvy vznikol voči jej právnemu predchodcovi dlh. V zmysle § 53 ods. 9 OZ Consumer Finance Holding, a. s. vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy dňa 26.01.2016, ktorá bola doručená žalovanej dňa 03.02.2017. Oznámením
o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru úver zosplatnil k 19.03.2017. Zánikom spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s. jej zlúčením sa stal vlastníkom peňažnej pohľadávky právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka a. s. Zánikom spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s. sa peňažný záväzok žalovanej stal peňažným záväzkom voči banke a bolo povinnosťou banky v súlade s § 92 ods. 8 ZB pred postúpením pohľadávky na súčasného žalobcu vyzvať žalovanú na úhradu tejto pohľadávky a po uplynutí 90 kalendárnych dní bolo možné pohľadávku platne postúpiť. Napriek výzve súdu prvej inštancie žalobca súdu nepredložil výzvu právneho predchodcu Všeobecnej úverovej banky a. s., ktorou banka vyzvala žalovanú pred postúpením úveru na splatenie dlžnej čiastky v súlade s § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca súdu prvej inštancie opätovne predložil iba Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo strany Consumer Finance Holding, a. s., čo je odlišný subjekt od banky - Všeobecná úverová banka. Súd prvej inštancie mal za to, že postúpenie záväzku voči žalovanej je v rozpore s § 92 ods. 8 ZB a ide o neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, keď žalobca nie je aktívne legitimovaný voči žalovanej, pretože banka nevykonala platnú písomnú výzvu žalovanej na sumu, ktorú postúpila na žalobcu. 11. Základnou odvolacou námietkou žalobcu bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie vec na základe vykonaného dokazovania nesprávne právne posúdil, keď zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu pre nepreukázanie splnenia podmienok pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách.
12. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd ( v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP ) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočné, zrozumiteľné, a presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadáva so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie neporušil právo strán sporu na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť.
15. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ( v súlade s vyššie citovaným § 387 ods. 2 CSP ) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty sporu, ktorými reaguje na argumenty žalobcu uvedené v odvolaní.
16. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie NS SR sp.zn. 1Cdo/222/2009 zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením ( § 365 ods. 1 písm. h) CSP ) sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval ( rozhodnutie NS SR sp.zn. 2MCdo 4/2009 ).
17. V ad hoc súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky zo strany postupcu ( banky ) na žalobcu, čo malo v konečnom dôsledku vplyv na nedostatok jeho aktívnej vecnej legitimácie. Žalobca si odvodzoval svoju vecnú aktívnu legitimáciu od Oznámenia o postúpení pohľadávky, Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok spolu so žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 20.05.2020 s identifikáciou postúpenej pohľadávky, ako aj výzvy právneho predchodcu žalobcu zo dňa 26.01.2017, ktorou vyzval žalovanú na zaplatenie omeškaných splatných úverových splátok.
18. Odvolací súd uvádza, že vychádzajúc z obsahu predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu, žalobca iba obchádzal doloženie výzvy právneho predchodcu žalobcu ( VÚB banky ), ktorá sa mala dostať do dispozičnej sféry žalovanej tak, ako to má na mysli ustanovenie o bankách § 92 ods. 8 zákona o bankách. Nepreukázaním tohto dôkazu nemohli byť splnené zákonné podmienky pre to, aby v čase uzavretia zmluvy o postúpení medzi pôvodným veriteľom ( bankou ) a žalobcom mohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorú žalobca uplatňoval v spore. Uvedenú zákonnú podmienku pre platné postúpenie bankovej pohľadávky nemožno nahradiť ani keby došlo k reálnemu doručeniu žaloby do dispozičnej sféry žalovanej ( nie iba na základe fikcie doručenia uplatňovanej aplikáciou príslušných ustanovení CSP v tomto súdnom konaní ) s poukazom na to, že zákonné predpoklady postúpenia pohľadávky musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Písomná výzva banky dlžníkovi je prvým predpokladom pre postúpenie bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu ( viď rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Cdo 147/2017 zo dňa 24.04.2018 ).
19. Pod pojmom aktívna vecná legitimácia je potrebné rozumieť také hmotnoprávne postavenie, z ktorého žalobcovi prináleží ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie či už aktívnej, t.j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t.j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania.
20. Odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje, že skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej na strane žalobcu, alebo pasívnej na strane žalovanej, je podstatnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu ex offo, a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamietala. Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby ( rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo 205/2009, z 29.06.2010 ). V prípade, ak konajúci súd, opomenul vyriešenie otázky existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, protirečí takéto konanie obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného článkom 6 ods. 1 Dohovoru (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. III.ÚS 266/2014).
21. Z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, nie je žiadúce aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu, ako odvolacieho je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV.ÚS 350/09 zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok ( II.ÚS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08 ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
22. Žalobcom uplatnené odvolacie tvrdenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. potvrdil ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.
23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a to tak, že žalovanej by v odvolacom konaní vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s § 255 ods. 1 CSP, avšak vzhľadom na to, že žalovanej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd pritom vychádzal z uznesenia Najvyššieho súdu z 28.02.2018 sp.zn. 7Cdo/14/2018, ktoré bolo dňa 09.10.2018 prijaté občiansko-právnym kolégiom Najvyššieho súdu ako judikát na publikovanie v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 19 a ktorého právna veta znie: „Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s článkom 17 základných princípov civilného sporového poriadku zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva“.
24. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).