Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17P-102-2020.pdf
PDF · 127.71 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/102/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Viktóriou Bagala Vrábelovou v právnej veci manželov: O. K., nar.: XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, I., a L. K., nar.: XX.XX.XXXX, bytom L. P. XXXX/XX, T., v konaní zastúpený JUDr. Zuzanou Jóžovou Boreckou, advokátkou so sídlom v Nitre, Sládkovičova 7, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletej T. N., nar.: XX.XX.XXXX a maloletému H., nar.: XX.XX.XXXX, v konaní zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo O. K., rod.: L., nar.: XX.XX.XXXX a L. K., nar.: XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v I., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX, r o z v á d z a.
II. Maloletá T. N., nar.: XX.XX.XXXX a maloletý H., nar.: XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matke.
III. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í na čas po rozvode maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej T. N. sumou 150,- Eur mesačne a na výživu maloletého H. sumou 130,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva.
V. Rodičia u p r a v i l i styk otca s maloletým H., nar.: XX.XX.XXXX dohodou nasledovne:
Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny víkend v kalendárnom mesiaci od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod., počas letných prázdnin každoročne od 01.07. od 17:00 hod. do 14.07. do 17:00 hod. a od 01.08. od 17:00 hod. do 14.08. do 17:00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok od 23.12. od 08:00 hod. do 27.12. do 08:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 27.12. od 08:00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 08:00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od Zeleného štvrtku od 08:00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 08:00 hod., počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od pondelka od 08:00 hod. do nedele do 17:00 hod..
Rodičia sú navzájom o p r á v n e n í a p o v i n n í si v stanovený čas maloleté dieťa odovzdať a prevziať v mieste bydliska maloletého dieťaťa. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť.
Rodičia sú p o v i n n í si vzájomne v prípade, že sa styk nebude môcť zo závažných dôvodov uskutočniť túto skutočnosť oznámiť bezodkladne najneskôr 24 hodín pred začatím styku a matka je povinná poskytnúť otcovi náhradný termín stretnutia v prípade, ak by sa stretnutie otca s maloletým nemohlo zrealizovať z dôvodov na strane maloletého dieťaťa a to v lehote do 7 dní od zrušeného termínu.
VI. Styk otca s maloletou T. N., nar.: XX.XX.XXXX sa n e u p r a v u j e.
VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Manželka sa návrhom súdu doručeným dňa 04.08.2020 domáhala rozvodu manželstva z dôvodu vzájomného citového odcudzenia manželov a pretrvávajúcich hádok. Uviedla, že manželstvo uzatvorila po trojročnej známosti z lásky. Spočiatku bolo manželstvo usporiadané, harmonické a to až do času než sa rodičia manžela začali do ich vzťahu miešať a dožadovať sa prevodu rodinného domu vo vlastníctve rodičov manželky na ich syna a navrhovateľku. V tej súvislosti začali medzi manželmi vznikať nezhody spojené s výčitkami manžela. Spoločne sa rozhodli, že si postavia rodinný dom na pozemku, ktorý bol manželovi daný do daru jeho starou matkou. Manželia naďalej bývali v Leviciach, pričom manžel pravidelne dochádzal do Nitry a do Mojmíroviec, v dôsledku čoho začala pociťovať, že manžel jej a maloletým deťom nevenuje dostatok pozornosti. Mala za to, že manžel ľutuje, že sa oženil a že má záväzky. V lete roku 2017 sa vzájomné konflikty manželov ešte viac prehĺbili pre jej podozrenie, že manžel udržiava známosť s inými ženami. Predmetnú krízu ustáli, avšak v októbri 2018 sa vzťahy opätovne narušili po tom, čo našla v mobile manžela viacero fotiek žien. Opätovne vznikali hádky a pretrvávalo napätie. V septembri roku 2019 a následne vo februári 2020 sa manžel opakovane odsťahoval zo spoločnej domácnosti, vždy vrátil sa až na naliehanie manželky. Dňa 17.07.2020 opustil manžel spoločnú domácnosť s tým, že sa už nehodlá vrátiť. Od uvedeného času spolu nekomunikujú, intímne nežijú. Spoločne nehospodária približne štyri roky. Zdôraznila, že k manželovi nemá citovú väzbu, neverí mu v dôsledku čoho považuje manželstvo za tak vážne rozvrátené, že nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Na čas po rozvode navrhla maloletú T. N. a maloletého H. zveriť do jej osobnej starostlivosti, vysloviť, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otca navrhla zaviazať prispievať na maloletú T. N. sumou 250,-eur, ktoré neskôr modifikovala na sumu 150,-eur mesačne a na mal. H. sumou 200,-eur, ktorú modifikovala na 130,-eur mesačne.
2. Manžel s rozvodom manželstva súhlasil, mal za to, že v manželstva nastal tak hlboký rozvrat, že za žiadnych okolností nemôže manželstvo plniť svoju funkciu predpokladanú zákonom o rodine. Označil manželkou uvádzané dôvody vedúce k rozvratu manželstva za nepravdivé. Konanie manželky označil za účelové, založené čiste na jej finančných záujmoch, počnúc jej naliehaním aby si osvojil maloletú T. N. ako aj tým, aby investoval do rodinného domu vo vlastníctve jej rodičov. Manželku označil za chorobne žiarlivú, neustále vyvolávajúcu hádky. Potvrdil, že sa striedavo rozchádzali a opätovne dávali dokopy, pričom v novembri 2020 sa ich vzťah definitívne ukončil jeho odchodom k rodičom. Vyjadril presvedčenie, že manželka nadviazala mimomanželskú známosť skôr než on. V čase jeho odchodu zo spoločnej domácnosti spolu prestali aj intímne žiť. Vyjadril presvedčenie , že manželka sa zameriava výlučne na riešenie majetkov, bez toho že by brala na zreteľ rozvrat manželstva a skutočnosť, že maloleté deti prichádzajú o rodinu. Potvrdil, že s manželkou roky nehospodária, ale nie je pravdou že by manželke neprispieval na hospodárenie a výživné. Uviedol, že manželka spravuje päť taxíkov, ktoré sú vlastníctvom jeho obchodnej spoločnosti AUTOSLUŽBY P s.r.o., berie si z nich tržby, ktoré mu neodovzdáva a odmieta tieto veci s ním vysporiadať, čo mu spôsobuje značné problémy. Súhlasil so zverením maloletých detí matke, navrhol, aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej T. výživným vo výške 130,-eur a na výživu maloletého H. vo výške 110,-eur, pričom prejavil ochotu uzavrieť s matkou detí rodičovskú dohodu tak, že sa zaviaže prispievať na výživu maloletej T. N. sumou 150,-eur a na výživu mal. H. sumou 130,-eur. Na pojednávaní súdu, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku v predmetnej veci navrhol určiť výživné na maloletú T. N. v sume 120,-eur a na maloletého H. v sume 110,-eur mesačne.
3. Kolízny opatrovník navrhol pre prípad rozvodu manželstva zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matke, otca zaviazať prispievať na výživu maloletých detí sumou, ktorú ponechal na úvahu súdu a zároveň schváliť rodičovskú dohodu v časti styku otca s maloletým H.. Styk otca s maloletou T. N. navrhol neupraviť.
4. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 13.06.2015 v Leviciach. Obaja manželia sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Posledným spoločným bydliskom manželov boli Levice, P. XX. Z partnerského vzťahu manželov pochádzajú dve maloleté deti, mal. T. N., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola právoplatným rozsudkom
tunajšieho súdu osvojená manželom matky ( rozsudok č.k. 10P/21/2016-41 zo dňa 17.05.2016) a maloletý H., nar. XX.XX.XXXX. Tunajší súd uznesením pod č.k. 6P/80/2021-83 zo dňa 15.11.2021 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zaviazal otca maloletých detí predbežne prispievať na výživu maloletej T. N. výživným vo výške 50,-eur mesačne a na výživu maloletého H. sumou 40,-eur mesačne vždy do 15 teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zároveň vyslovil, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 17P/102/2020. Predmetné uznesenie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť.
5. Manželia uzatvorili manželstvo po približne trojročnej známosti z lásky. Spoločnú domácnosť si vytvorili pred uzavretím manželstva. Manželia zhodne uviedli, že k narušeniu ich vzťahov došlo približne pred 2 a pol až troma rokmi; manželka za príčinu vzájomných nezhôd manželov označila zásahy rodičov manžela do ich vzťahu ako aj jej pochybnosti ohľadom nevery manžela. Manžel mal za to, že príčinou vzájomných konfliktov bola chorobná žiarlivosť manželky ako aj skutočnosť, že problémy, ktoré vznikali medzi rodičmi manželky sa negatívne prenášali aj do ich vzťahu, vznikali medzi nimi hádky smerujúce až do bitiek a to aj pred deťmi, čo na ne nemalo dobrý vplyv. Zo zhodných výpovedí manželov na pojednávaní mal súd preukázané, že manželia od novembra 2020 nežijú v spoločnej domácnosti, nepomáhajú si, nezabezpečujú spoločne starostlivosť o maloleté deti, intímne sa nestýkajú. Spoločne hospodárili len krátke obdobie po uzavretí manželstva.
6. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
7. Podľa § 19 odsek 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
8. Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
9. Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
10. Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
11. Odôvodnenosť návrhu na rozvod manželstva sa v zmysle zákona o rodine opiera o dva hmotnoprávne dôvody dané v ustanovení § 23 odsek 1 Zákona o rodine. Pre posúdenie otázky, či je manželstvo dostatočne kvalifikovane rozvrátené, neexistujú žiadne zákonné kritériá. Súd musí dospieť k záveru, že manželstvo už viac nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Rozvod manželstva je možné vysloviť v prípade kvalifikované rozvratu vzťahov manželov za predpokladu , že rozvod manželstva nie je v rozpore so záujmami maloletých detí. Súd pri zisťovaní a vyhodnocovaní dôvodov, ktoré viedli k narušeniu vzájomných vzťahov manželov zistil, že tieto spočívali vo vzájomnej nedôvere manželov, obaja podozrievali toho druhého z nevery, v ich rozporoch v majetkovej sfére, pričom každý z nich príčinu nezhôd videl v rodičoch toho druhého. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželia od novembra 2020 nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú, nepomáhajú si, nezabezpečujú spoločne starostlivosť o maloleté deti. Krátko po uzavretí manželstva spolu prestali hospodáriť. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo si neplní ani jednu z funkcií, ktoré predpokladá zákon o rodine. Manželstvo účastníkov je nefunkčné, nevytvárajúce zdravé a harmonické rodinné prostredie pre výchovu maloletých detí. Súd príčinu rozvratu manželstva vzhliadol na stranách oboch manželov, spočívajúcu v rozdielnych predstavách o fungovaní partnerského vzťahu, podozrievavosti a ich neschopnosti vecnej argumentácie a komunikácie pri vzniknutých partnerských problémoch. Trvalý rozvrat manželstva je možné badať aj v tom, že manželia od prerušenia spolužitia neprejavili záujem o jeho obnovu, vychádzajúc aj z ich vyjadrení a správania na pojednávaní je úplne zrejmé, že ich vzťah je plný vzájomnej nevraživosti a vzájomnej antipatie. S poukazom na uvedené skutočnosti súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
12. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
13. Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
14. Podľa § 24 odsek 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
15. Podľa § 24 odsek 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
16. Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
17. Podľa § 25 odsek 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
18. Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
19. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
20. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
21. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
22. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
23. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
24. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že návrh na rozvod manželstva bol podaný dôvodne. Vzhľadom na skutočnosť, že s konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode súd sa zaoberal otázkou zverenia maloletých detí striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, prípadne do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov, ako aj otázkou výživného a prípadnej úpravy styku rodiča, ktorému dieťa nebude zverené do starostlivosti. Pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti súd musí dbať na, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov sa dieťa zverí do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov tak na strane rodičov ako aj na strane maloletého dieťaťa, pričom je súd povinný sledovať najlepší záujem dieťaťa, ktorý je vodiacim kritériom pri všetkých veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Matka navrhla obe maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti, s čím otec maloletých detí súhlasil. Berúc do úvahy súhlasné stanovisko rodičov, kolízneho opatrovníka ako aj vyjadrenie maloletých detí zveril súd maloleté deti do osobnej starostlivosti matke, ktorá má vzhľadom na výsledky šetrenia pomerov vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloleté deti.
26. Vzhľadom na skutočnosť, že ani jednému z rodičov maloletých detí nebolo rozhodnutím súdu zasiahnuté do výkonu ich rodičovských práva povinností, v tom zmysle, že by bol výkon ich rodičovských práv a povinností obmedzený, pozastavený alebo by boli rodičovských práv a povinností pozbavení, súd vyslovil, obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
27. Zákon o rodine prostredníctvom vyššie citovaných ustanovení vyjadruje všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti. Patri k nim predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod. Výživné má slúžiť nielen na uspokojovanie hmotných potrieb, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, kultúru, športové potreby, rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.
28. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že preukázané zárobkové a majetkové pomery otca, ktorý je jediným konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti Autoslužby P, s. r. o. , ktorá v zdaňovacom období roku 2019 vykázala základ dane 2.025,27,-eura, v roku 2020 vo výške 1.890,98,-eura. Označená obchodná spoločnosť je vlastníčkou 5 motorových vozidiel využívaných na prevádzkovanie taxislužby. Táto okrem taxislužby prevádzkuje aj mototechnu, pričom podľa zhodného vyjadrenia manželov, príjem z jej činnosti plynie otcovi a príjem z prevádzkovania taxislužby plynul matke a to až do zrušenia koncesie na jej prevádzkovanie otcom detí v auguste 2021. Podľa predloženého potvrdenia o príjme v zhode s vyjadrením otca na pojednávaní je otcovi maloletých detí označenou obchodnou spoločnosťou vyplácaná priemerná čistá mesačná mzda za rok 2020( zohľadňujúc skutočnosť, že otcovi za dva mesiace nebol vyplatený žiaden príjem) v sume 283,98,- eur a v roku 2021( od januára do augusta vrátane) v sume 325,41,-eura. Za obdobie od mája 2020 do júla 2021 vrátane bol obchodnej spoločnosti Autoslužby P s.r.o. vyplatený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra príspevok v rámci projektu Prvá pomoc, Opatrenie 3B v celkovej sume 12.198,98,- eura. V období od 19.02.2020 do 15.05.2020 bol otec maloletých detí jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti Autoslužby NR, s.r.o., následne sa jediným spoločníkom stal brat otca a počnúc dňom 30.07.2021 sa stal aj jediným konateľom obchodnej spoločnosti. Predmetná obchodná spoločnosť vykázala za zdaňovacie obdobie roku 2020 daňovú stratu vo výške 13.029,72,-eura. Z výpovede otca vyplynulo, že z činnosti konateľa spoločnosti mu žiadny príjem alebo odmena neplynuli. Táto obchodná spoločnosť je vlastníčkou štyroch motorových vozidiel ( č.l. 267 až 282 spisu). Otec maloletých detí
má od roku 2010 otvorenú živnosť prevádzkovanú pod obchodným menom L. Autoslužby R&P, IČO: 45571732, pričom za zdaňovacie obdobie roku 2019 vykázal príjmy 3.753,38,-eura, výdavky 3.250,60,- eura, za rok 2020 príjmy vo výške 3.279,02,-eura, základ dane činil 2.839,75,-eura. Otec maloletých detí je výlučným vlastníkom pozemku v Mojmírovciach a podľa jeho vyjadrenia spolu s bratom stavebníkom rozostavaného rodinného domu. Žije v spoločnej domácnosti s rodičmi a bratom, ktorí sú zárobkovo činní. Vychádzajúc z výpovede otca na pojednávaní rodičom na domácnosť prispieva sumou 120,-eur mesačne, uhrádza náklady na mobil v sume 45,-eur mesačne.
29. Matka maloletých detí bola od 28.05.2019 do 01.03.2019 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, za obdobie od júna do decembra 2019 jej boli vyplatené dávky poistenia v nezamestnanosti v celkovej sume 5.771,30,-eura. Dosahovala príjem z prevádzkovania taxislužby obchodnou spoločnosťou Autoslužby P, s.r.o. a to až do zrušenia koncesie na jej prevádzku v auguste 2021, ktorého výška bola podľa vyjadrenia matky v sume od 500 do 800,- eur v čistom mesačne, pričom tieto sumy boli vyplácané v hotovosti. Je podielovou spoluvlastníčkou lesného pozemku v podiele 1, ktorý nevyužíva, za služby odborného lesného hospodára uhrádza 67,20,-eura ročne. Vlastní traktor a príves. V priebehu konania o rozvod manželstva založila obchodnú spoločnosť MISETIS, s. r. o., ktorej je jedinou spoločníčkou a konateľkou ( obchodná spoločnosť vznikla dňa 02.03.2021). Táto bola podľa vyjadrenia matky založená za účelom prevádzkovania taxislužby, mala záujem sa s otcom dohodnúť na prevode vlastníctva motorových vozidiel využívaných jeho obchodnou spoločnosťou. Po zrušení koncesie na prevádzkovanie taxislužby otcom prišla o príjem z prevádzkovania taxislužby, z uvedeného dôvodu a za účelom pokračovania v tejto činnosti zakúpila z finančných prostriedkov rodičov motorové vozidlo, ktorého vlastníkom je jej matka a ktoré má obchodná spoločnosť MISETIS, s.r.o. v prenájme. Svoj aktuálny príjem odhadla sumou 200,-eur mesačne. Poberá prídavky na obe maloleté deti v celkovej sume 51,-eur. Spolu s maloletými deťmi žije v rodinnom dome vo vlastníctve jej matky. Mesačne uhrádza za vodu 25,-eur, elektriku 72,-eur, plyn 31,-eur, mobil od 70 do 100,-eur, sporenie maloletým deťom spolu 29,98,-eura, daň z nehnuteľnosti 84,58,-eura ročne. Rodičia nemajú iné vyživovacie povinnosti.
30. Maloletá T. N. navštevuje siedmy ročník Katolíckej spojenej základnej školy v Leviciach, výdavky spojené s návštevou školy pozostávajú z platby za stravu 40,-eur mesačne, príspevok ZRPŠ 50,-eur ročne, rodičovský príspevok 25,-eur ročne, platby za pracovné zošity. Navštevuje Základnú umeleckú školu, hudobný odbor, za čo matka uhrádza 147,-eur ročne, a jazykovú školu Prima, za ktorú matka uhrádza 240,- eur ročne. Maloletý H. navštevuje materskú školu, má odklad nástupu povinnej školskej dochádzky, školné činí 16,-eur mesačne, strava 40,48,-eur mesačne, príspevok ZRPŠ 50,-eur ročne, príspevok do triedneho fondu 30,-eur ročne. Maloletý navštevuje Športovú akadémiu Mateja Tótha, platba zaň je 150,-eur ročne Navštevuje kurz plávania jedenkrát týždenne, poplatok za jednu hodinu plávania je 5,-eur . Obe deti sú zdravé, maloletá T. N. nosí fixný zubný strojček, s tým sú spojené cestovné výdavky do Zlatých Moravciach a výdavky súvisiace s jeho úpravou, čo je 20,-eur jeden až dvakrát v mesiaci.
31. Podľa zhodných vyjadrení rodičov na pojednávaní, otec na výživu maloletých detí od času prerušenia spolužitia prispel výživným v celkovej sume 400,-eur, na výžive maloletých detí sa nepodieľal vecnými plneniami.
32. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletých detí a zárobkových a majetkových pomerov oboch rodičov, súd určil výživné zo strany otca na maloletú T. v sume 150,-eur mesačne, a na maloletého H. vo výške 130,-eur mesačne, ktorú otca zaviazal uhrádzať k rukám matky vždy k 15 dňu v mesiaci vopred. Takto určené výživné spolu s prídavkami na dieťa a primeraným výživným zo strany matky, ktorá svoju vyživovaciu povinnosť plní tak osobnou starostlivosťou o maloleté deti ako aj zabezpečovaním ich bytových potrieb, sú spôsobilé pokryť odôvodnené potreby maloletých detí, pričom je tiež primerané možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Tvrdenie otca, že by sa mala matka na výžive maloletých detí podieľať rovnakým dielom ako otec vyznieva absurdne s poukazom jednak na skutočnosť, že otec si od prerušenia spolužitia rodičov svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť neplnil riadne ako aj vzhľadom na skutočnosť, že zákon priamo prikazuje súdu zohľadniť pri stanovovaní miery vyživovacej povinnosti každého rodiča skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
33. Pri určovaní vyživovacej povinnosti súd na strane otca vychádzal nielen z jeho príjmov deklarovaných predloženými opismi daňových priznaní, či mzdovými listami. Otec vykonáva
podnikateľskú činnosť dlhodobo, od roku 2010 má otvorenú živnosť, je spoločníkom a konateľom v obchodnej spoločnosti, ktorá má vzhľadom na pomerne široký rozsah predmetu činnosti predpoklad dosahovať vyšší príjem než deklaruje otec. Skutočnosť, že otec sa účasti v obchodnej spoločnosti Autoslužby NR s.r.o. bez primeraného dôvodu vzdal (najskôr ako spoločník, neskôr aj ako konateľ) v prospech blízkej osoby-brat, pričom jej založenie dôvodil svojou odbornou spôsobilosťou na prevádzkovanie taxislužby, súd vyhodnotil podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine ako vzdanie sa majetkového prospechu, pričom dôvodom, pre ktorý k tomu došlo nemohol súd vyhodnotiť ako konzistentný a objektívny. Otcovi nič nebránilo vo vykonávaní podnikateľskej činnosti aj prostredníctvom tejto obchodnej spoločnosti, rovnako ako nič nebránilo prípadnému vstupu jeho brata do tejto spoločnosti. Aj napriek skutočnosti, že predmetné obchodné spoločnosti podľa predložených daňových priznaní vykázali stratu prípadne prípadne nízky príjem, majú predpoklady na dosahovanie potencionálneho príjmu jednak s ohľadom na široký rozsah predmetu ich činnosti, v ktorých sú spoločnosti oprávnené podnikať, ale aj s ohľadom výšku deklarovaných výnosov z činnosti týchto spoločností, poukazujúc pri tom na finančné transakcie a ich výšku na podnikateľskom účte otca. Ide o značné peňažné sumy vkladané ako aj vyberané otcom maloletých detí; príkladmo v mesiaci september 2021 otec z účtu vybral celkovú sumu 13.174,-eura, v mesiaci august sumu 5.800,- eur. Súd poukazuje na vklady na tento účet , v mesiaci január 2021 suma 4.502,40,-eur, 3.052,80,- eura, 2.347,20,-eura, február 2021 sumy 4.800,-eur, 3.918,34,-eura. Súd má za to, že otec ako jediný spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti Autoslužby P s.r.o. môže hospodárenie spoločnosti v oblasti vynakladania prostriedkov na hospodársku a finančnú činnosť výrazne ovplyvňovať rovnako ako ju môže ovplyvňovať aj v oblasti dosahovania hospodárskych výsledkov. Existenciu jeho reálnych nielen deklarovaných príjmov preukazujú aj transakcie na jeho podnikateľskom účte, či suma vyplateného peňažného príspevku zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra. Je nepochybné, že v prípade kompenzačného príspevku nejde priamo o príjem otca, ale o finančné prostriedky účelovo viazané na úhradu časti mzdových nákladov na každého zamestnanca, ktorých výška je však vyplácaná v závislosti od poklesu tržieb zamestnávateľa, ktorá je však taktiež do istej miery ukazovateľom výnosov otca z podnikateľskej činnosti. S poukazom na výšku vyplatenej kompenzácie má súd za to, že výnosy z podnikateľskej činnosti obchodnej spoločnosti Autoslužby P, s.r.o. sú vyššie než otec deklaruje. Na strane matky súd konštatuje, že jej príjem do zrušenia koncesie pozostával z prevádzkovania taxislužby pod obchodnou spoločnosťou otca, ktorý jej bol vyplácaný v hotovosti. Rovnako ako na strane otca, tak aj na strane matky je súd presvedčený, že jej príjem z tejto činnosti aj po zrušení koncesie obchodnou spoločnosťou otca je vyšší než deklarovala poukazujúc jednak na výšku ňou pravidelne vynakladaných výdavkov týkajúcich sa bežných výdavkov spojených s vedením domácnosti, pravidelnými platbami, financovaním potrieb maloletých detí ako aj s poukazom na pásky dennej uzávierky a písomné vyjadrenia vodičov taxislužby o výške ich tržieb a počte odjazdených hodín, ktorí zhodne uvádzali, že priemerne denne jeden taxík zarobil 700-800,-eur. K návrhu otca podľa ktorého by mal súd pri určovaní príjmu matky vychádzať podľa § 63 odsek 1 posledná veta ZoR súd uvádza, že zákon viaže použitie právnej domnienky o výške priemerného mesačného príjmu rodiča, ktorý zodpovedá 20-násobku sumy životného minima podľa odseku 1 len na prípady kedy rodič zo špekulatívnych dôvodov vôbec nepredloží podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, resp. ich súdu odmieta sprístupniť, pričom k takému konaniu matky vo vzťahu k výzvam súdu na zdokladovanie svojich pomerov nedošlo.
34. Rozhodnutím o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov sa nezasahuje do výkonu rodičovských práv a povinností druhého rodiča. Tieto zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Úlohou druhého rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do starostlivosti, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky pre styk druhého rodiča s dieťaťom. Kontakt rodičov s maloletými deťmi je významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa a je považovaný za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa. Pri úprave styku rodiča s dieťaťom musí súd prihliadnuť predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, pričom je súd povinný prihliadať na vek , zdravotný stav dieťaťa, jeho školské i mimoškolské aktivity, ako i prípadnú vzdialenosť bydlísk rodičov dieťaťa. Ako vyplynulo z prednesov rodičov na pojednávaní, ich vzájomný vzťah je konfliktný, nevraživý, rodičia nie sú schopní konštruktívne sa dohodnúť ohľadom maloletých detí. Z prednesov rodičov vyplynulo, že obe maloleté deti boli naposledy v domácnosti otca v decembri roku 2020, otec sa s maloletým H. stretol ešte v mesiaci marec a apríl 2021, kedy si ho otec vzal do svojej domácnosti. Maloletú T. N. odmietol vziať, čo dôvodil tým, že jednak nie je jeho biologickým dieťaťom, o čom maloletá vedomosť nemá, ako aj tým, že ju našiel v domácnosti jeho rodičov hľadať dokumenty , pričom tak konala na popud matky. Obaja rodičia sa vo
výpovediach zhodli, že dospieť k dohode ohľadom stretávania sa otca s deťmi je veľmi problematické. Matka trvá na tom, aby sa otec stýkal s oboma deťmi, otec o styk s maloletou T. N. záujem nejaví, tento rezolútne odmieta. Z uvedeného mal súd preukázané, že návrh otca na úpravu styku s maloletým H. bol podaný dôvodne. Rodičia na pojednávaní súdu uzavreli dohodu o úprave styku otca s maloletým H.. V konaní bolo preukázané, že otec má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloletého, maloletý H. má k otcovi a jeho rodine pozitívny citový vzťah, prejavil záujem o styk s otcom. Vzhľadom na skutočnosť, že rodičia ohľadom styku otca s maloletým na pojednávaní dospeli k uzatvoreniu rodičovskej dohody, pričom táto nie je v rozpore so záujmami maloletého H., keďže rozsah úpravy styku otca s dieťaťom zohľadňuje názor maloletého prezentovaný pred kolíznym opatrovníkom, dohoda je dostatočne konkrétna, v prípade jej neplnenia vynútiteľná, súd predmetnú dohodu rodičov pojal do výroku rozsudku, ktorá sa stala jeho súčasťou. V časti úpravy styku otca s maloletou T. N. súd poukazuje na ustanovenie čl. 41 odsek 4 Ústavy SR, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov: deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Rodič má právo s dieťaťom sa stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. Maloletá T. N. počas informatívneho pohovoru uviedla, že jej otec nechýba, v čase keď žili v spoločnej domácnosti sa jej nevenoval, neučil sa s ňou, nerozprával sa s ňou. Naposledy bola u otca v decembri 2020, zle sa k nej správal, bol útočný, vulgárne sa vyjadril ohľadom vianočného darčeka pre ňu. Otca aj telefonicky kontaktovala, ale neozval sa jej. K otcovi by šla keby ju zavolal aj to len s bratom H. a za predpokladu, že by na ňu nenadával a neútočil na ňu. S poukazom na vyššie uvedené, berúc do úvahy aj názor maloletého dieťaťa súd styk otca s maloletou neupravil.
35. Na záver súd vyzýva oboch rodičov, aby si uvedomili, že svojím rozchodom maloletým deťom ublížili, zneistili ich životné istoty a z uvedeného dôvodu sú povinní urobiť všetko preto, aby deti ešte viac nezaťažovali svojimi negatívnymi emóciami. Takýto prístup rodičov k dieťaťu je predpokladom zdravej výchovy dieťaťa, ktoré tak získava pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií, ale ho tiež oslobodzuje od rozhodovania o tom, ktorého rodiča uprednostní. Osobitne apeluje na otca maloletých detí , aby urobil všetko pre zmenu jeho postoja k stretávaniu sa s maloletou, ktorá nemá vedomosť o tom, že nie je jej biologickým otcom a ktorá vzhľadom na jej vek nie je schopná počínanie otca spočívajúce v jeho nezáujme o styk s ňou pochopiť a úspešne spracovať. Otec by si mal byť vedomý, k čomu sa osvojením dieťaťa zaviazal a v súlade s tým by sa mal k dieťaťu aj správať.
36. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP, nakoľko v konaní nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné náhradu trov konania priznať niektorému z jeho účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Odvolanie možno odôvodniť tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na jej spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa civilného mimosporového poriadku (iná ako peňažná povinnosť týkajúca sa maloletého), resp. podľa osobitného zákona (exekučný poriadok).
Rozsudok v časti výživného je vykonateľný doručením (§ 44 CMP).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému úradu poverenému viesť matriku, že opätovne prijíma svoje predošlé priezvisko.
Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie účastníkmi konania, ktorí sa svojho procesného práva výslovne vzdali.