Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/39/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci navrhovateľky - manželky: O. K., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I., P. XXXX/XX a manžela: L. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., Pod P. XXXX/XX, zastúpený advokátkou JUDr. Zuzanou Jóžovou Boreckou, so sídlom Nitra, Sládkovičova 7, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej T. N. K., nar. XX.XX.XXXX a maloletému H. K., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, Ľudovíta Štúra 53, Levice, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 29. septembra 2021, č. k. -548 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Levice zo dňa 6. júla 2022, č. k. -641, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok v časti úpravy práv a povinností k maloletým deťom K. na čas po rozvode z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Levice ako súd prvej inštancie ( , ďalej len „CSP“ a , ďalej len „CMP“) rozsudkom zo dňa 29. septembra 2021, č. k. -548 v spojení s opravným uznesením zo dňa 6. júla 2022, č. k. -641 rozviedol manželstvo O. K., rod.: L., nar.: XX.XX.XXXX a L. K., nar.: XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v I., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu I., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XX (I. výrok). Maloletú T. N. K., nar.: XX.XX.XXXX a maloletého H. K., nar.: XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matke (II. výrok). Obaja rodičia sú oprávnení na čas po rozvode maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok (III. výrok). Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej T. N. K. sumou 150,- Eur mesačne a na výživu maloletého H. K. sumou 130,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva (IV. výrok). Rodičia upravili styk otca s maloletým H. K., nar.: XX.XX.XXXX dohodou nasledovne: Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý nepárny víkend v kalendárnom mesiaci od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod., počas letných prázdnin každoročne od 01.07. od 17:00 hod. do 14.07. do 17:00 hod. a od 01.08. od 17:00 hod. do 14.08. do 17:00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok od 23.12. od 08:00 hod. do 27.12. do 08:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 27.12. od 08:00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 08:00 hod., počas veľkonočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od Zeleného štvrtku od 08:00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 08:00 hod., počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od pondelka od 08:00 hod. do nedele do 17:00 hod.. Rodičia sú navzájom oprávnení a povinní si v stanovený čas maloleté dieťa odovzdať a prevziať v mieste bydliska maloletého dieťaťa. Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť. Rodičia sú povinní si vzájomne v prípade, že sa styk nebude môcť zo závažných dôvodov

uskutočniť túto skutočnosť oznámiť bezodkladne najneskôr 24 hodín pred začatím styku a matka je povinná poskytnúť otcovi náhradný termín stretnutia v prípade, ak by sa stretnutie otca s maloletým nemohlo zrealizovať z dôvodov na strane maloletého dieťaťa a to v lehote do 7 dní od zrušeného termínu (V. výrok). Styk otca s maloletou T. N. K., nar.: XX.XX.XXXX neupravil (VI. výrok).

2. O náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil s poukazom na , , , , až 4, a , až 5, Zákona o rodine, .

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že manželka sa návrhom súdu doručeným dňa 04.08.2020 domáhala rozvodu manželstva z dôvodu vzájomného citového odcudzenia manželov a pretrvávajúcich hádok. Na čas po rozvode navrhla maloletú T. N. a maloletého H. zveriť do jej osobnej starostlivosti, vysloviť, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otca navrhla zaviazať prispievať na maloletú T. N. sumou 250,-eur, ktorú neskôr modifikovala na sumu 150,-eur mesačne a na mal. H. sumou 200,-eur, ktorú modifikovala na 130,-eur mesačne.

5. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav: účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 13.06.2015 v I.. Obaja manželia sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Posledným spoločným bydliskom manželov boli I., P. XX. Z partnerského vzťahu manželov pochádzajú dve maloleté deti, mal. T. N., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu osvojená manželom matky (rozsudok č. k. -41 zo dňa 17.05.2016) a maloletý H., nar. XX.XX.XXXX. Tunajší súd uznesením pod č. k. -83 zo dňa 15.11.2021 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zaviazal otca maloletých detí predbežne prispievať na výživu maloletej T. N. výživným vo výške 50,-eur mesačne a na výživu maloletého H. sumou 40,-eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zároveň vyslovil, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. . Predmetné uznesenie doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. Zo zhodných výpovedí manželov na pojednávaní mal súd preukázané, že manželia od novembra 2020 nežijú v spoločnej domácnosti, nepomáhajú si, nezabezpečujú spoločne starostlivosť o maloleté deti, intímne sa nestýkajú. Spoločne hospodárili len krátke obdobie po uzavretí manželstva.

6. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že návrh na rozvod manželstva bol podaný dôvodne. Vzhľadom na skutočnosť, že s konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode súd sa zaoberal otázkou zverenia maloletých detí striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, prípadne do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov, ako aj otázkou výživného a prípadnej úpravy styku rodiča, ktorému dieťa nebude zverené do starostlivosti. Pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti súd musí dbať na, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov sa dieťa zverí do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov tak na strane rodičov ako aj na strane maloletého dieťaťa, pričom je súd povinný sledovať najlepší záujem dieťaťa, ktorý je vodiacim kritériom pri všetkých veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Matka navrhla obe maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti, s čím otec maloletých detí súhlasil. Berúc do úvahy súhlasné stanovisko rodičov, kolízneho opatrovníka ako aj vyjadrenie maloletých detí zveril súd maloleté deti do osobnej starostlivosti matke, ktorá má vzhľadom na výsledky šetrenia pomerov vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloleté deti.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že ani jednému z rodičov maloletých detí nebolo rozhodnutím súdu zasiahnuté do výkonu ich rodičovských práva povinností, v tom zmysle, že by bol výkon ich rodičovských práv a povinností obmedzený, pozastavený alebo by boli rodičovských práv a povinností pozbavení, súd vyslovil, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

8. Maloletá T. N. navštevuje siedmy ročník Katolíckej spojenej základnej školy v I., výdavky spojené s návštevou školy pozostávajú z platby za stravu 40,-eur mesačne, príspevok ZRPŠ 50,-eur ročne, rodičovský príspevok 25,-eur ročne, platby za pracovné zošity. Navštevuje Základnú umeleckú školu,

hudobný odbor, za čo matka uhrádza 147,-eur ročne, a jazykovú školu Prima, za ktorú matka uhrádza 240,-eur ročne. Maloletý H. navštevuje materskú školu, má odklad nástupu povinnej školskej dochádzky, školné činí 16,-eur mesačne, strava 40,48,-eur mesačne, príspevok ZRPŠ 50,-eur ročne, príspevok do triedneho fondu 30,-eur ročne. Maloletý navštevuje Športovú akadémiu Mateja Tótha, platba zaň je 150,- eur ročne Navštevuje kurz plávania jedenkrát týždenne, poplatok za jednu hodinu plávania je 5,-eur. Obe deti sú zdravé, maloletá T. N. nosí fixný zubný strojček, s tým sú spojené cestovné výdavky do Z. T. a výdavky súvisiace s jeho úpravou, čo je 20,-eur jeden až dvakrát v mesiaci.

9. Podľa zhodných vyjadrení rodičov na pojednávaní, otec na výživu maloletých detí od času prerušenia spolužitia prispel výživným v celkovej sume 400,-eur, na výžive maloletých detí sa nepodieľal vecnými plneniami.

10. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletých detí a zárobkových a majetkových pomerov oboch rodičov, súd určil výživné zo strany otca na maloletú T. N. v sume 150,-eur mesačne, a na maloletého H. vo výške 130,-eur mesačne, ktorú otca zaviazal uhrádzať k rukám matky vždy k 15 dňu v mesiaci vopred. Takto určené výživné spolu s prídavkami na dieťa a primeraným výživným zo strany matky, ktorá svoju vyživovaciu povinnosť plní tak osobnou starostlivosťou o maloleté deti ako aj zabezpečovaním ich bytových potrieb, sú spôsobilé pokryť odôvodnené potreby maloletých detí, pričom je tiež primerané možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Tvrdenie otca, že by sa mala matka na výžive maloletých detí podieľať rovnakým dielom ako otec vyznieva absurdne s poukazom jednak na skutočnosť, že otec si od prerušenia spolužitia rodičov svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť neplnil riadne ako aj vzhľadom na skutočnosť, že zákon priamo prikazuje súdu zohľadniť pri stanovovaní miery vyživovacej povinnosti každého rodiča skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

11. Pri určovaní vyživovacej povinnosti súd na strane otca vychádzal nielen z jeho príjmov deklarovaných predloženými opismi daňových priznaní, či mzdovými listami. Otec vykonáva podnikateľskú činnosť dlhodobo, od roku 2010 má otvorenú živnosť, je spoločníkom a konateľom v obchodnej spoločnosti, ktorá má vzhľadom na pomerne široký rozsah predmetu činnosti predpoklad dosahovať vyšší príjem než deklaruje otec. Skutočnosť, že otec sa účasti v obchodnej spoločnosti Autoslužby NR s.r.o. bez primeraného dôvodu vzdal (najskôr ako spoločník, neskôr aj ako konateľ) v prospech blízkej osoby-brat, pričom jej založenie dôvodil svojou odbornou spôsobilosťou na prevádzkovanie taxislužby, súd vyhodnotil podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine ako vzdanie sa majetkového prospechu, pričom dôvodom, pre ktorý k tomu došlo nemohol súd vyhodnotiť ako konzistentný a objektívny. Otcovi nič nebránilo vo vykonávaní podnikateľskej činnosti aj prostredníctvom tejto obchodnej spoločnosti, rovnako ako nič nebránilo prípadnému vstupu jeho brata do tejto spoločnosti. Aj napriek skutočnosti, že predmetné obchodné spoločnosti podľa predložených daňových priznaní vykázali stratu prípadne nízky príjem, majú predpoklady na dosahovanie potencionálneho príjmu jednak s ohľadom na široký rozsah predmetu ich činnosti, v ktorých sú spoločnosti oprávnené podnikať, ale aj s ohľadom výšku deklarovaných výnosov z činnosti týchto spoločností, poukazujúc pri tom na finančné transakcie a ich výšku na podnikateľskom účte otca. Ide o značné peňažné sumy vkladané ako aj vyberané otcom maloletých detí; príkladmo v mesiaci september 2021 otec z účtu vybral celkovú sumu 13.174,-eur, v mesiaci august sumu 5.800,-eur. Súd poukázal na vklady na tento účet, v mesiaci január 2021 suma 4.502,40,-eur, 3.052,80,-eura, 2.347,20,-eura, február 2021 sumy 4.800,-eur, 3.918,34,-eura. Súd má za to, že otec ako jediný spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti Autoslužby P s.r.o. môže hospodárenie spoločnosti v oblasti vynakladania prostriedkov na hospodársku a finančnú činnosť výrazne ovplyvňovať rovnako ako ju môže ovplyvňovať aj v oblasti dosahovania hospodárskych výsledkov. Existenciu jeho reálnych nielen deklarovaných príjmov preukazujú aj transakcie na jeho podnikateľskom účte, či suma vyplateného peňažného príspevku zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra. Je nepochybné, že v prípade kompenzačného príspevku nejde priamo o príjem otca, ale o finančné prostriedky účelovo viazané na úhradu časti mzdových nákladov na každého zamestnanca, ktorých výška je však vyplácaná v závislosti od poklesu tržieb zamestnávateľa, ktorá je však taktiež do istej miery ukazovateľom výnosov otca z podnikateľskej činnosti. S poukazom na výšku vyplatenej kompenzácie má súd za to, že výnosy z podnikateľskej činnosti obchodnej spoločnosti Autoslužby P, s.r.o. sú vyššie než otec deklaruje. Na strane matky súd konštatuje, že jej príjem do zrušenia koncesie pozostával z prevádzkovania taxislužby pod obchodnou spoločnosťou otca, ktorý jej bol vyplácaný v hotovosti. Rovnako ako na strane otca, tak aj na strane matky je súd presvedčený, že jej príjem z tejto činnosti aj po zrušení koncesie obchodnou spoločnosťou otca je vyšší než deklarovala

poukazujúc jednak na výšku ňou pravidelne vynakladaných výdavkov týkajúcich sa bežných výdavkov spojených s vedením domácnosti, pravidelnými platbami, financovaním potrieb maloletých detí ako aj s poukazom na pásky dennej uzávierky a písomné vyjadrenia vodičov taxislužby o výške ich tržieb a počte odjazdených hodín, ktorí zhodne uvádzali, že priemerne denne jeden taxík zarobil 700-800,-eur. K návrhu otca podľa ktorého by mal súd pri určovaní príjmu matky vychádzať podľa § 63 odsek 1 posledná veta ZoR súd uvádza, že zákon viaže použitie právnej domnienky o výške priemerného mesačného príjmu rodiča, ktorý zodpovedá 20-násobku sumy životného minima podľa odseku 1 len na prípady kedy rodič zo špekulatívnych dôvodov vôbec nepredloží podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, resp. ich súdu odmieta sprístupniť, pričom k takému konaniu matky vo vzťahu k výzvam súdu na zdokladovanie svojich pomerov nedošlo.

12. Rozhodnutím o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov sa nezasahuje do výkonu rodičovských práv a povinností druhého rodiča. Tieto zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Úlohou druhého rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do starostlivosti, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky pre styk druhého rodiča s dieťaťom. Kontakt rodičov s maloletými deťmi je významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa a je považovaný za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa. Pri úprave styku rodiča s dieťaťom musí súd prihliadnuť predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, pričom je súd povinný prihliadať na vek , zdravotný stav dieťaťa, jeho školské i mimoškolské aktivity, ako i prípadnú vzdialenosť bydlísk rodičov dieťaťa. Ako vyplynulo z prednesov rodičov na pojednávaní, ich vzájomný vzťah je konfliktný, nevraživý, rodičia nie sú schopní konštruktívne sa dohodnúť ohľadom maloletých detí. Z prednesov rodičov vyplynulo, že obe maloleté deti boli naposledy v domácnosti otca v decembri roku 2020, otec sa s maloletým H. stretol ešte v mesiaci marec a apríl 2021, kedy si ho otec vzal do svojej domácnosti. Maloletú T. N. odmietol vziať, čo dôvodil tým, že jednak nie je jeho biologickým dieťaťom, o čom maloletá vedomosť nemá, ako aj tým, že ju našiel v domácnosti jeho rodičov hľadať dokumenty, pričom tak konala na popud matky. Obaja rodičia sa vo výpovediach zhodli, že dospieť k dohode ohľadom stretávania sa otca s deťmi je veľmi problematické. Matka trvá na tom, aby sa otec stýkal s oboma deťmi, otec o styk s maloletou T. N. záujem nejaví, tento rezolútne odmieta. Z uvedeného mal súd preukázané, že návrh otca na úpravu styku s maloletým H. bol podaný dôvodne. Rodičia na pojednávaní súdu uzavreli dohodu o úprave styku otca s maloletým H.. V konaní bolo preukázané, že otec má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloletého, maloletý H. má k otcovi a jeho rodine pozitívny citový vzťah, prejavil záujem o styk s otcom. Vzhľadom na skutočnosť, že rodičia ohľadom styku otca s maloletým na pojednávaní dospeli k uzatvoreniu rodičovskej dohody, pričom táto nie je v rozpore so záujmami maloletého H., keďže rozsah úpravy styku otca s dieťaťom zohľadňuje názor maloletého prezentovaný pred kolíznym opatrovníkom, dohoda je dostatočne konkrétna, v prípade jej neplnenia vynútiteľná, súd predmetnú dohodu rodičov pojal do výroku rozsudku, ktorá sa stala jeho súčasťou. V časti úpravy styku otca s maloletou T. N. súd poukazuje na ustanovenie SR, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov: deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Rodič má právo s dieťaťom sa stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť. Maloletá T. N. počas informatívneho pohovoru uviedla, že jej otec nechýba, v čase keď žili v spoločnej domácnosti sa jej nevenoval, neučil sa s ňou, nerozprával sa s ňou. Naposledy bola u otca v decembri 2020, zle sa k nej správal, bol útočný, vulgárne sa vyjadril ohľadom vianočného darčeka pre ňu. Otca aj telefonicky kontaktovala, ale neozval sa jej. K otcovi by šla keby ju zavolal aj to len s bratom H. a za predpokladu, že by na ňu nenadával a neútočil na ňu. S poukazom na vyššie uvedené, berúc do úvahy aj názor maloletého dieťaťa súd styk otca s maloletou neupravil.

13. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením , nakoľko v konaní nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné náhradu trov konania priznať niektorému z jeho účastníkov.

14. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o určení výživného (IV. výrok) podala v zákonnej lehote odvolanie matka, žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že odporca je povinný počnúc dňom právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva prispievať na výživu mal. T. N. K., narodenej XX.XX.XXXX, sumou 250,- EUR mesačne a na výživu mal. H. K. sumou 250,- EUR mesačne, pričom výživné je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Dôvodila ust. , , , a tým, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci.

15. Uviedla, že odporca účelovo a úmyselne skresľuje svoj príjem tak, aby sa vyhol svojej zákonnej vyživovacej povinnosti, resp. aby ju účelovo znížil. Len ťažko možno uveriť tvrdeniam odporcu, že jeho celkový príjem, teda „suma z ktorej žije“ je v sume 325,41 Eur mesačne a že z tejto sumy ešte prispieva rodičom na domácnosť sumou 120 € a uhrádza náklady na mobil v sume 45 €. Zostala by mu tak len suma 160,41 €, pri ktorej je ešte v tomto konaní ochotný prispievať na obe deti sumou 280 € mesačne, neskôr modifikovanou na 230 € mesačne. Pri deklarovanom príjme 325,41 Eur by mu tak len na výživné „chýbalo“ 69,59 € až 119,59 € mesačne a zároveň by už nedisponoval žiadnymi prostriedkami na uspokojovanie jeho vlastných životných potrieb, čo len preukazuje nereálnosť deklarovaných príjmov odporcu. Podľa jej názoru skutočný príjem odporcu je omnoho vyšší, než aký prezentuje. Odporca je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti Autoslužby P s.r.o., IČO: 46 801 634, so sídlom Pod Vinohradmi 1236/13 951 15 Mojmírovce, ktorá mala v zmysle účtovnej závierky za rok 2020 celkové výnosy vo výške 102 209 €, pričom aktíva tejto spoločnosti boli k 31.12.2020 vo výške 61 579 €. Zisk spoločnosti bol účtovne (formálne) vykázaný len vo výške 921 EUR. Z uvedených účtovných dát tak vyplýva, že dosahované hospodárske výsledky, teda pomer medzi výnosmi a výškou vynaložených výdavkov je zjavne disproporčný, čo nasvedčuje tomu, že náklady nie sú zjavne vynakladané efektívne v celom ich rozsahu, alebo sú vynakladané účelovo alebo fiktívne tak, aby bol znížený zisk.

16. Podľa názoru matky je v danom prípade potrebné aplikovať § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Uvedené podoprela aj skutočnosťou, že v zmysle zápisnice z pojednávania zo dňa 05.03.2021 sa obaja rodičia zaviazali doložiť výpisy zo všetkých účtov (teda osobných aj podnikateľských) čo odporca do dnešného dňa nesplnil a čo mohlo výrazným spôsobom ovplyvniť rozhodnutie súdu o výške výživného.

17. Ďalej v odvolaní poukázala na princíp potencionality v oblasti určovania výživného a záverom uviedla, že súdom určené výživné zďaleka nepokryje ani základné potreby nevyhnutné pre život oboch maloletých detí, ako je strava, zdravotná starostlivosť, ošatenie, bývanie, či výdavky súvisiace so vzdelávaním, pričom zdôrazňujeme, že výživné nemá pokryť len nevyhnutné základné potreby, ale má zabezpečiť maloletým riadny život, ktorí majú nárok na životnú úroveň svojich rodičov.

18. K podanému odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec, navrhujúc odvolaciemu súdu napadnutý štvrtý výrok rozsudku potvrdiť. Poprel tvrdenie, že by sa bez dôležitého dôvodu vzdal účasti v obchodnej spoločnosti v prospech blízkej osoby. Upresnil, že sa vzdal majetkovej straty, pretože daná spoločnosť vykázala stratu. Uviedol, že súdu vydokladoval všetky účtovné podklady, vrátane účtovných závierok. Čo sa týka tvrdenia matky, že je potrebné zohľadniť životnú úroveň povinného rodiča, tak k tomu uviedol, že on nemá žiadnu vyššiu životnú úroveň ako matka mal. detí, žije u svojich rodičov, ktorí mu dokonca finančne pomáhajú na preklenutie porozvodového poklesu jeho životnej úrovne, spôsobeného práve devastačným konaním matky maloletých detí k majetku spoločnosti otca.

19. K návrhu matky na určenie výživného vo výške 500 eur uviedol, že si nie je vedomý toho, že by maloleté deti mali také vysoké odôvodnené výdavky, pričom tie matka v konaní ani nepreukázala.

20. Matka sa písomne vyjadrila k vyjadreniu otca, popierajúc jeho tvrdenie ohľadom prevodu spoločnosti, majúc za to, že ide o účelové a klamlivé tvrdenie. K výške výživného maloletých detí uviedla, že si je vedomá toho, že túto najskôr sama navrhla, avšak po tom ako bola na základe odporcovho správania nútená zabezpečovať kompletnú starostlivosť o oboch maloletých sama, dospela k zisteniu, že výživné vo výške 150 eur a 130 eur nedosahuje ani nevyhnutnú minimálnu mieru ich skutočnej potreby, čo v žiadnom prípade nemôže ísť na ujmu maloletých. Opätovne poukázala na aplikáciu § 63 ods. 1 Zákona o rodine a navrhla dokazovanie v rovine plošnej lustrácie všetkých bankových účtov odporcu. Záverom poprela tvrdenia týkajúce sa finančnej likvidácie otca, pričom tie považuje za absolútne irelevantné.

21. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (, , ďalej ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti úpravy práv a povinností k maloletým deťom je potrebné podľa zrušiť a konanie zastaviť.

22. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

24. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

25. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

26. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

27. Podľa , ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť alebo či v ňom môže pokračovať.

28. Podľa prvej vety , v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor.

29. Dňa 06.10.2022 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie- výpis z informatívneho systému Registra fyzických osôb údaje o úmrtí matky, z ktorého vyplynulo, že dňa XX.XX.XXXX zomrela matka mal. detí O. K., rod. L..

30. Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

31. Spôsob, akým súd vo veci rozhodne, resp. postupuje po úmrtí účastníka konania závisí od povahy prejednávanej veci. V prípadoch, kedy sú predmetom konania práva alebo povinnosti viažuce sa na osobu zomretého účastníka konania, ktoré neprechádzajú na jeho dedičov (práva) alebo za ktoré jeho dedičia nezodpovedajú /povinnosti/, súd konanie zastaví. V predmetnej právnej veci bolo v odvolacom konaní zistené, že účastníčka konania, matka maloletých detí XX.XX.XXXX zomrela, čo okrem informatívneho systému registra fyzických osôb bolo preukázané aj predložením úmrtného listu O. K., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX predloženým T. I., matričným úradom. Predmetom konania je úprava práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode, konkrétne ich zverenie do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, úprava styku s druhým z rodičov a určenie vyživovacej povinnosti rodičovi, ktorému, mal. deti neboli zverené do osobnej starostlivosti.

32. Odvolací súd je toho názoru, že v predmetnej právnej veci sú predmetom konania rodičovské práva a povinnosti, ktoré sa viažu výlučne na osobu rodiča. Preto v prípade, že v priebehu konania jeden z rodičov zomrie, nemôže súd ďalej v konaní pokračovať a musí konanie zastaviť. Je povinný tak postupovať aj v prípade, že bol už vyhlásený rozsudok vo veci samej, ktorý doposiaľ nie je právoplatný. Z tohto dôvodu odvolací súd podľa rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej tento nenadobudol právoplatnosť, t. j. v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k mal. deťom K. na čas po rozvode zrušil a konanie v tejto časti zastavil. Výhradným nositeľom rodičovských práv a povinností vo vzťahu k obom mal. deťom K. po úmrtí ich matky je v súčasnosti už iba otec týchto mal. detí.

33. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa a tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

34. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta v spojení s posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).