Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoP-32-2021.pdf
PDF · 100.21 KB
Case nature
Subarea
5CoP/32/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti G.: mal. T., nar. XX. XX. XXXX a mal. F. D., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom fakticky u matky, v konaní obe maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, Ľudovíta Štúra 53, 934 05 Levice, z rodičov: matky - K. G., rodená X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E., V. XXXX/ XX, a otca - X. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F., X. V. XXXX/XX, zastúpený advokátkou JUDr. Zuzanou Jóžovou Boreckou, so sídlom 949 01 Nitra, Sládkovičova 7, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva formou nariadenia neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 12. júla 2021, č. k. 6P/80/2021-24, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Levice (ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ a § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“) uznesením zo dňa 12. júla 2021, č. k. 6P/80/2021-24 uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. F. D. G., nar. XX. XX. XXXX sumou 100 eur mesačne a na výživu mal. T., nar. XX. XX. XXXX sumou 80 eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky s tým, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vedeného pod spisovou značkou 17P/102/2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že dňa 10. 06. 2021 podala matka maloletých detí návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva a to formou nariadenia neodkladného opatrenia. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že na Okresnom súde Levice prebieha v súčasnosti konanie o rozvod manželstva a to pod spisovou značkou 17P/102/2020. Vo veci návrhu na rozvod manželstva je nariadené pojednávanie a to na deň 29. 09. 2021 o 8:30 hodine. Matka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okrem iného uviedla, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, otec na maloleté deti odmieta finančne prispievať a taktiež podľa udania matky neprispieva ani na spoločnú domácnosť. Matka maloletého návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila najmä tým, že rozhodovanie vo veci samej (o rozvod manželstva a s ním spojenú úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode) môže podľa jej názoru trvať ešte dlhšiu dobu, a preto žiada, aby súd určil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom v sume 110 eur na maloletého T. a v sume 130 eur na maloletú F. D. mesačne k rukám matky. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu 17P/102/2020 vyplýva, že matka maloletých detí (manželka) podala dňa 04. 08. 2020 prostredníctvom svojej splnomocnenej právnej zástupkyne (v konaní o rozvod manželstva) návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po
rozvode. Vo veci rozvodu manželstva prebehlo viacero pojednávaní, posledné pojednávanie konané dňa 02. 06. 2021 bolo odročené na deň 29. 09. 2021.
3. Poukázal na teoretické východiská a podmienky nariadenia neodkladných opatrení. Uviedol, že výživné je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
4. V prejednávanej veci považoval prvoinštančný súd za preukázané, že matka dostatočne osvedčila potrebu okamžitého zásahu súdu v záujme maloletých detí formou nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko pokiaľ otec dobrovoľne na výživu maloletých detí neprispieva, je nevyhnutné vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom upraviť neodkladným opatrením. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorú sú povinní plniť podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a ktorej rozsah závisí aj od odôvodnených potrieb mal. dieťaťa.
5. V danom štádiu konania má súd z rozvodového spisu 17P/102/2020 predbežne preukázané majetkové pomery otca, ktorý je konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti Autoslužby P, s. r. o. Táto obchodná spoločnosť prevádzkuje mototechnu. Manželovi z toho plynie príjem v priemere 236 eur mesačne. Je konateľom obchodnej spoločnosti Autoslužby NR, s. r. o., spoločníkom tejto spoločnosti bol na krátky čas z dôvodu, že mal odbornú spôsobilosť na prevádzkovanie taxi služby. Manžel je výlučným vlastníkom pozemku a rozostavaného rodinnému domu v F., ktorý je neobývaný. Nevlastní žiadne motorové vozidlo. Obchodná spoločnosť Autoslužby P, s. r. o. vlastní 5 motorových vozidiel. Žije v rodinnom dome vo vlastníctve jeho rodičov. Na domácnosť im prispieva sumou 120,- eur mesačne, platí si mobil cca 45,- eur mesačne, úvery a pôžičky nemá. Matka maloletých detí dosahuje príjem z prevádzkovania taxi služby, ktorého výška je podľa vyjadrenia matky v sume od 500 do 800,- eur v čistom mesačne. Je podielovou spoluvlastníčkou lesného pozemku. Je jedinou spoločníčkou a konateľkou obchodnej spoločnosti MISETIS, s. r. o., ktorá bola do obchodného registra zapísaná dňa 02. 03. 2021. Poberá prídavky na obe maloleté deti. Rodičia nemajú iné vyživovacie povinnosti. Vychádzajúc z pripojeného spisu tunajšieho súdu 17P/102/2020 maloletá F. D. navštevovala v školskom roku 2020/2021 šiesty ročník základnej školy. Navštevuje Základnú umeleckú školu a jazykovú školu Prima, za ktorú matka uhrádza 240,- eur ročne. Maloletý T. navštevoval v školskom roku 2020/2021 materskú školu. Maloletý nemal osobitné záujmy, ktoré by vyžadovali vynakladanie vyšších výdavkov. Obe deti sú zdravé, maloletá F. D. nosí zubný strojček, s čím matka vo svojej výpovedi udávala zvýšené výdavky na cestovné do zubnej ambulancie, ktoré odhadla sumou 20 až 40,- eur mesačne. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletých detí a zárobkových a majetkových pomerov rodičov detí, súd predbežne určil výživné zo strany otca na mal. F. D. v sume 100 eur a na mal. T. a v sume 80 eur mesačne, ktoré je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy k 15. dňu v mesiaci vopred, pričom konečná výška výživného bude upravená až v rozhodnutí vo veci samej v rozvodovom konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 17P/102/2020 (a táto sa nemusí zhodovať s dočasne nariadenou sumou), keď bude mať súd po vykonanom dokazovaní komplexne preukázané objektívne možnosti, schopnosti otca, ako i jeho majetkové pomery. Predbežne takto určené výživné spolu s primeraným výživným zo strany matky, ktorá svoju vyživovaciu povinnosť plní aj svojou osobnou starostlivosťou o maloleté deti, zabezpečovaním ich bytových potrieb a prídavkami na maloleté deti sú spôsobilé dočasne pokryť odôvodnené potreby maloletých detí.
6. V závere uviedol, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení má len dočasný charakter a nie je rozhodnutím vo veci samej. Súd poukazuje na to, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení sa svojím obsahom nemusí zhodovať s rozhodnutím vo veci samej. Konečné rozhodnutie vo veci súd vydá až po vykonaní potrebného dokazovania, pričom prednostný bude vždy záujem maloletých detí.
7. Svoje rozhodnutie prvoinštančný súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 111 písm. b/, § 2 ods. 1 veta prvá, § 360 ods. 1, § 366 CMP, 324 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, § 325 ods. 1, § 328 odsek 1, § 330 ods. 1, § 331 odsek 2, § 332 ods. 1 CMP, § 28 ods. 1, 2 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, a s poukazom na Ústavu SR.
8. Proti tomuto uzneseniu podal otec maloletých detí v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom poukázal na to, že otcovi neboli doručené všetky prílohy k návrhu, a teda ani nemá možnosť sa k nim vyjadriť. Skutočnosť, že mu navrhovateľka, ako jeho manželka pri činnosti v spoločnosti ako rodinný
príslušník občas pomáhala, nezakladá jej majetkovú účasť na spoločnosti. Taktiež matka navrhovateľky do jeho spoločnosti žiaden vklad nevložila. V ďalšom poukazoval na podnikateľské vzťahy. Uviedol ďalej, že tvrdenia navrhovateľky, že neprispieva na výživu maloletých detí a spoločnú domácnosť sú nepravdivé (okrem toho, nevedú spoločnú domácnosť). Tým, že nie sú rozvedení, nepovažoval za potrebné, aby to dokladoval, avšak ani nemá ako. Navrhovateľka osobné jednanie, ako aj všetky jeho návrhy odmietla, možnú dohodu podmieňuje tým, že sa vzdá styku s maloletým T., avšak zároveň odmietla vydať motorové vozidlá, pričom fakticky zadržiava vo svojej dispozícii kľúče od predmetných motorových vozidiel, ako aj všetky doklady - technické preukazy od predmetných motorových vozidiel, vyberá tržby od jeho zamestnancov, pričom tieto ako tržby spoločnosti s ručením obmedzeným nevkladá na účet spoločnosti, nevydáva doklady z registračných pokladní, tržby neeviduje ako príjem spoločnosti, neodvádza z nich odvody a dane, čo uviedla sama. Jeho kontaktujú zamestnanci, že s nimi navrhovateľka ukončuje pracovný pomer, pričom jeden z nich mu preposlal komunikáciu s navrhovateľkou, ktorá tiež potvrdzuje jeho tvrdenia. Z uvedených dôvodov ho navrhovateľka pripravila o príjem, plynúci z jeho podnikania, s ktorým protizákonne disponuje a ešte sa neštíti tvrdiť, že jej neprispieva na deti a domácnosť. Súd tvrdil, že pri nariadení neodkladného opatrenia vychádzal z tohto spisu, teda nie je jasné, prečo sa súd s uvedeným skutkovým stavom nevysporiadal a uvedené skutočnosti odignoroval, naopak, v bode 30. odôvodnenia svojho rozhodnutia opisuje formálne majetkové pomery, bez zohľadnenia skutočnosti, že už cca rok mu navrhovateľka zabraňuje vo výkone činnosti spoločnosti, napriek tomu, že má v neoprávnenej držbe všetky vozidlá jeho obchodnej spoločnosti, napriek tomu, že disponuje s príjmom z prevádzky týchto vozidiel, a to v rozpore s viacerými právnymi predpismi.
9. Uviedol ďalej, že navrhovateľka aj so svojou právnou zástupkyňou potvrdila, že ona má nelegálny príjem a jeho príjem súd ustálil na 236 eur mesačne, takže mu nie je jasné, na základe čoho mu z tejto sumy súd určil neodkladným opatrením platiť výživné na maloleté deti spolu vo výške 180 eur. Súd rovnako v odôvodnení v bode 30. nesprávne uviedol, že je výlučným vlastníkom rozostavaného domu, čo sa nezakladá na pravde.
10. Navrhovateľka mu neoprávnene zadržiava všetky príjmy z prevádzky taxislužby, ako aj všetky motorové vozidlá jeho spoločnosti, pričom súd I. stupňa mal o tom vedomosť zo spisu, z ktorého podľa jeho tvrdenia vychádzal. Súd I. inštancie nijakým spôsobom neodôvodnil, akým výpočtom dospel k záveru o výške vyživovacej povinnosti, ani k záveru o preukázaní potreby neodkladnej úpravy pomerov, vo vzťahu ku konkrétnemu skutkovému stavu, o ktorom mal vedomosť z priloženého spisu.
11. K odvolaniu otca sa matka a kolízny opatrovník nevyjadrili.
12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote oprávnená osoba - otec maloletých detí (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 14. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak, súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
15. Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
16. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
17. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
19. Podľa § 361 CMP súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
20. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
21. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
22. V ustanovení § 325 ods. 2 pod písm. a/ až h/ zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.
23. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
24. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
25. Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd skúmal, či konanie v predmetnej veci takouto vadou netrpí. Osobitne sa zameral na skúmanie, či v konaní (ne)došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, pod ktorou treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
26. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu, v ktorých by odklad riešenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej spôsobil ujmu na právach niektorého z dotknutých účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa je pritom pre súd rozhodujúcim hľadiskom, ovplyvňujúcim jeho rozhodnutie práve záujem maloletého dieťaťa.
27. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných opatreniach v konaní starostlivosti o maloleté deti je potrebné uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou neodkladného opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia. Inštitút neodkladného opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove dieťaťa, ktoré je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.
28. Potreba úpravy neodkladným opatrením musí byť naliehavá, čo v sebe zahŕňa najmä časové hľadisko potreby neodkladnej úpravy, ktorá musí prísť v správnom čase (v zásade bezodkladne). Ďalej musí ísť o potrebu nevyhnutnú, ktorá je určovaná samotnou podstatou hroziacej ujmy na právach dotknutej osoby, ktorá sa ich dovoláva, alebo v prospech ktorej sa posudzujú. A napokon nariadené neodkladné opatrenie sa vyžaduje upraviť primerane tak, aby prostriedky, rozsah a spôsoby jeho realizácie nevybočili z prijateľného, proporcionálneho rámca pomeru ohrozeného práva a následkov, ktoré hrozia po úprave neodkladným opatrením.
29. Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces.
Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
30. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces. Judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré sa týka vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
31. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t. j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
32. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalobcu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie jednoznačne vykazuje vady v zmysle § 389 písm. b/ CSP, a teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vedúcich k presvedčivosti nariadenia neodkladného opatrenia. Pre nedostatok relevantných zistení bol naplnený dôvod pre zrušenie napadnutého uznesenia aj podľa § 389 písm. c/ CSP.
33. Odvolací súd vo vzťahu k prejednávnej veci poukazuje na ust. § 366 CMP, ktorý stanovuje špeciálnu úpravu neodkladných opatrení vo vzťahu k potrebe výživného pre oprávnenú osobu, ktoré ma byť stanovované v nevyhnutnej miere.
34. Nevyhnutná miera znamená, že pôjde o určené výživné v takej výške, ktoré umožňuje oprávnenej osobe plniť najzákladnejšie potreby. Ide o základné životné potreby. Pri uložení povinnosti platiť výživné v nevyhnutnej miere neodkladným opatrením môže súd uložiť povinnej osobe už aj len vtedy, ak zistí, že pre jeho otcovstvo k maloletým deťom platí jedna z domnienok otcovstva (porovnaj R 53/1964).
35. V tomto prípade prvoinštančný súd dospel k záveru, že otec je povinný neodkladným opatrením do rozhodnutia vo veci samej platiť výživné na mal. F. sumu 100 eur a na výživu mal. T. sumu 80 eur, čo je spolu 180 eur. Z pohľadu odvolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia - neodkladného opatrenia vo vzťahu k takto určenej výške „nevyhnutného“ výživného nebolo prvoinštančným súdom realizované v súlade s potrebou presvedčivého a riadneho odôvodnenia.
36. Tak ako odvolací súd uviedol, vyššie nevyhnutná miera výživného v sebe zahŕňa len nevyhnutné výživné na zabezpečenie základných životných potrieb. Ak súd stanovil výživné vo výške 100 eur a 80 eur za situácie, že skutkovým zistením bolo, že otec má príjem v priemere 236 eur mesačne, nebolo rozumne možné dospieť k záveru, že výživné v nevyhnutnej miere je vo výške 180 eur. V žiadnom prípade nemôže ísť o výživné, ktoré môže byť určené vo veci samej.
37. Ak súd pri vyhodnocovaní nevyhnutnej miery bral do úvahy príjmy matky a otca a tak stanovoval výživné, nepostupoval správne. Správny postup mal spočívať v zistení základnej skutočnosti, či osoba, ktorej sa mala uložiť povinnosť platiť výživné svedčí rodičovstvo ako predbežnú otázku (v tomto prípade otcovstvo) maloletých deti a následne mal zisťovať, čo „potrebujú“ maloleté deti na prežitie. Zisťovania teda mali smerovať k potrebám maloletých detí.
38. Následne bolo treba vyextrahovať, čo z potrieb maloletých detí možno zaradiť do základných životných potrieb (teda nejde tu o potreby, bez ktorých maloleté deti prežijú, alebo ktoré sú napĺňaním práva mať životnú úroveň svojich rodičov) a tak stanoviť povinnosť povinnej osobe platiť výživné v nevyhnutnej miere. Nevyhnutná miera výživného sa pri absencii iných pre prípad relevantných okolností ohľadne potrieb maloletých detí blíži k základnému (minimálnemu) výživnému.
39. Pred uvedenými zisťovaniami sa prvoinštančný súd musí zaoberať predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, najmä pokiaľ ide o nevyhnutnosť takej dočasnej úpravy. Platí, že čím viac sú maloleté deti odkázané na výživné z dôvodu napĺňania základných životných potrieb, tým viac je neplanená podmienka nevyhnutnosti takej dočasnej úpravy.
40. V novom rozhodnutí prvoinštančný súd posúdi vyššie uvedené predpoklady a nové rozhodnutie odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP.
41. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).