Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_74S-9-2020.pdf
PDF · 208.63 KB
Case nature
Area
Subarea
74S/9/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Ivany Datlovej, v právnej veci žalobcu: Z.. Z.. Z. K., nar. XX. A. XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX Q., zastúpený advokátom Mgr. Martinom Jankovičom, so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, so sídlom 9. mája 1, 976 86 Banská Bystrica Priemyselná 305/9, 050 01 Revúca, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia riaditeľa žalovaného č. KRPZ-BB-VO2-2-004/2020-PK zo dňa 16. mája 2020, takto
rozhodol:
Rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici č. KRPZ- BB-VO2-2-004/2020-PK zo dňa 16. mája 2020 spolu s Disciplinárnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Revúcej č. 1 zo dňa 11. marca 2020 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu.
Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Revúcej (ďalej len „prvostupňový orgán“) disciplinárnym rozkazom č. 1 z 11.03.2020 podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) uložil žalobcovi Z.. Z.. Z. K., vedúcemu inšpektorátu - súčasne zástupcovi riaditeľa odboru Okresného dopravného inšpektorátu v Revúcej odboru poriadkovej a dopravnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Revúcej Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici, služobného úradu Ministerstva vnútra SR (ďalej len „žalobca“) disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorého sa dopustil tým, že ako bezprostredne nadriadený v Revúcej v termíne do 30.06.2019 nevykonal hodnotenie výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru pri zmene služobného zaradenia npor. B. Hatalovej, podľa ustanovenia čl. 2 ods. 5 Nariadenia Ministerstva vnútra SR o hodnotení výkonu štátnej služby príslušníka PZ č. 21/2017 (ďalej len !nariadenie č. 21/2017“), čím porušil základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého je policajt povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené Ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán popísal priebeh disciplinárneho konania, najmä obsah vyjadrení žalobcu k jeho začatiu a uviedol, že zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že žalobca
si ako priamy nadriadený nedokázal vytvoriť v období od 20.06.2019 do 09.02.2020 dostatočný časový priestor na spracovanie hodnotenia výkonu služby, pričom nebol schopný uviesť, aké dôležité pracovné povinnosti mu v tom bránili. Súčasne poukázal na skutočnosť, že žalobca ignoroval a nereagoval na upozornenia zo strany nadriadeného týkajúce sa spracovania hodnotenia výkonu služby. Túto skutočnosť potvrdzujú zápisy z operatívnych porád riaditeľa Okresného riaditeľstva z 29.07.2019, z 09.09.2019 a z 07.01.2020, na ktorých bol žalobca prítomný a riaditeľom bol upozornený na potrebu spracovania hodnotenia výkonu služby. Žalobca nedokázal spracovať hodnotenie výkonu služby v priebehu obdobia viac ako šesť mesiacov. Hodnotenie výkonu spracoval až 10.02.2020 a aj to na základe písomného pokynu riaditeľa Okresného riaditeľstva z 29.01.2020 v posledný deň tejto určenej lehoty. Vysoká zaťaženosť, na ktorú poukázal žalobca je podľa prvostupňového orgánu výlučne jeho subjektívnym vnímaním a nebola nijakým relevantným spôsobom preukázaná. Súčasne poukázal na to, že obdobie viac ako šesť mesiacov je dostatočný priestor na spracovanie hodnotenia výkonu služby. Z fotokópie žiadosti B. D. je zrejmé, že žalobca sa k jej prevedeniu na inú funkciu vyjadril najneskôr 04.06.2019, kedy bola žiadosť doručená na okresné riaditeľstvo so súhlasným stanoviskom vedúceho ODI. Ďalej poukázal na to, že takmer súčasne bola spracovaná a predložená žalobcovi na zaujatie stanoviska žiadosť S. M. na funkciu, ktorú v tom čase zastávala B. D., ktorá bola doručená na Okresné riaditeľstvo 04.06.2019 so súhlasným stanoviskom žalobcu. Tieto skutočnosti jednoznačne preukazujú, že žalobca sa o plánovanej zmene služobného zaradenia B. D. dozvedel najneskôr 04.06.2019. Tvrdenie, že o zmene služobného zaradenia sa dozvedel až 20.06.2019 je zo strany žalobcu účelové. Skutočnosť, že B. D. mala plánovanú dovolenku od 19.06.2019 do 30.06.2019 je irelevantná, nakoľko žalobca mohol kedykoľvek v priebehu mesiaca jún 2019 vykonať zmenu, teda odstrániť prekážku týkajúcu sa oboznámenia. Zo systému SAP bolo zistené, že žalobca schválil plán výkonu služby na mesiac júl 2019, v ktorom už absentovala B. D. dňa 28.06.2019, pričom je potrebné podotknúť, že nedodržal interným predpisom stanovenú lehotu. Prípadná neprítomnosť B. D. by zdanlivo vytvárala len prekážku oboznámenia so závermi hodnotenia podľa čl. 2 ods. 5 nariadenia č. 21/2017 a nie prekážku samotného spracovania hodnotenia. Podľa čl. 2 ods. 4 nariadenia č. 21/2017 bezprostredne nadriadený môže hodnotiť policajta v rámci ročného hodnotenia aj častejšie, výsledok tohto hodnotenia je čiastkovým podkladom pre ročné hodnotenie spracované podľa ods. 2. Pri spracovaní takého hodnotenia sa bezprostredne nadriadený môže zamerať iba na niektorú hodnotenú oblasť uvedenú v čl. 3 ods. 2 , 4 a 5 nariadenia, teda aj znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov atď. V takomto prípade bezprostredne nadriadený uvedenie iba takú výšku percentuálneho hodnotenia, aká prináleží jednotlivej oblasti. Z uvedeného vyplýva, že previerku vedomostí nemožno považovať za objektívnu prekážku, pre ktorú nebolo možné spracovať hodnotenie. Ďalej prvostupňový orgán poukázal na to, že podľa čl. 2 nariadenia č. 21/2017 pri zmene služobného zaradenia policajta hodnotenie spracuje vždy predchádzajúci bezprostredne nadriadený aj za kratšie obdobie ako raz za kalendárny rok, najneskôr ku dňu zmeny služobného zaradenia, pričom ho s daným hodnotením oboznámi a zašle ho novému bezprostrednému nadriadenému. Na uvedenom základe sú vyjadrenia žalobcu v rozpore s nariadením a možno ich považovať za absurdné. K vyjadreniu žalobcu, že preto aby zabezpečil riadny chod útvaru a splnil si svoje povinnosti musí ostávať pracovať aj po riadnej pracovnej dobe, prvostupňový orgán uviedol, že je na zvážení každého príslušníka PZ, ktorý zastáva nielen riadiacu funkciu, či dokáže dlhodobo plniť ukladané úlohy. Nie je možné prispôsobovať organizačnú štruktúru, pracovnú náplň individuálnym požiadavkám a schopnostiam konkrétneho policajta, v tomto prípade žalobcu. Čas strávený žalobcom v zamestnaní je jeho subjektívnym tvrdením, ktoré nezodpovedá množstvu ním vykonanej práce. Hodnotenie výkonu služby podriadených je nevyhnutná a dôležitá činnosť nadriadeného. Tvrdenie žalobcu uvedené vo vyjadrení, že si skutočne nevedel nájsť čas do 30.06.2019 a ani do 02.12.2019 na spracovanie hodnotenia výkonu služby a pokiaľ by to urobil, musel by robiť nad základný čas rovnomerného režimu je absurdné a neakceptovateľné. Disciplinárnym konaním mal prvostupňový orgán za jednoznačne preukázané, že žalobca ako bezprostredne nadriadený pri zmene služobného nariadenia najneskôr ku dňu zmeny služobného zaradenia B. D. nevykonal hodenie výkonu štátnej služby príslušníka PZ. Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia bolo v súlade s § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. prihliadnuté na skutočnosť, že žalobca si nesplnil základné povinnosti nadriadeného v stanovenom termíne, tieto povinnosti si neplnil ani dodatočne a to napriek tomu, že zo strany nadriadeného bol na to opakovane upozornený. Hodnotenie výkonu služby je jednou zo základných povinností nadriadeného, a preto je postup upravený v osobitnom predpise Ministerstva vnútra SR. Žalobca opakovane ignoroval upozornenia riaditeľa Okresného riaditeľstva týkajúce sa potreby spracovania hodnotenia výkonu služby. Svoje povinnosti si nesplnil ani po tom ako bolo voči nemu začaté disciplinárne konanie. Hodnotenie výkonu služby B. D. vykonal až po písomnom pokyne zo strany riaditeľa v mesiaci február 2020. Uvedené odráža postoj menovaného k plneniu služobných
povinností. Ďalej bolo prihliadané na prehľad o disciplinárnych odmenách a opatreniach v posledných dvoch rokoch, podľa ktorého bola v roku 2018 udelená 2x disciplinárna odmena žalobcovi vo forme peňažného daru a v roku 2019 mu nebola udelená žiadna disciplinárna odmena. Prihliadal aj na hodnotenie výkonu služby žalobcu za rok 2018, kedy bol hodnotený stupňom A - výborne a za rok 2019 stupňom B - veľmi dobre. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti prvostupňový orgán rozhodol, že policajtovi ukladá najmenej prísne disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie.
2. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol riaditeľ Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. KRPZ-BB-VO2-2-004/2020-PK z 16.05.2020, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný po rekapitulácii obsahu prvostupňového rozhodnutia a obsahu odvolania podaného žalobcom uviedol, že žalobcovi bolo doručené oznámenie o začatí disciplinárneho konania a žiadosť o vyjadrenie sa k veci, pričom v priebehu celého konania sa žalobca mohol kedykoľvek vyjadriť k dôkazom, resp. navrhovať dôkazy. Pritom žalobca nešpecifikoval, kedy a akým spôsobom mu boli upreté tieto jeho práva. Ďalej poukázal na to, že žalobca nepoprel, že bol oboznámený s nariadením upravujúcim hodnotenie výkonu služby, pričom jeho námietka, že oboznamovanie s internými predpismi je potrebné vykonať formou metodických zamestnaní považoval za bezdôvodnú. Žalobca vykonával hodnotenie svojich podriadených v zmysle interného predpisu už od roku 2017. Žalobca uviedol ako primárny dôvod, pre ktorý nevykonal hodnotenie výkonu služby npor. B. D. svoju vysokú zaťaženosť v priebehu celého roka 2019, k čomu žalovaný uviedol, že zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že žalobca ako priamy nadriadený si nedokázal vytvoriť v období minimálne od 20.06.2019 do 09.02.2020 dostatočný časový priestor na spracovanie hodnotenia výkonu služby, pričom nebol schopný uviesť aké dôležité pracovné povinnosti mu v tom bránili. Poukázal aj na skutočnosť, že žalobca ignoroval a nereagoval na upozornenia zo strany nadriadeného týkajúce sa spracovania hodnotenia výkonu služby, čo potvrdzujú aj zápisy z operatívnych porád riaditeľa Okresného riaditeľstva z 29.07.2019, z 09.09.2019, z 07.01.2020, na ktorých bol žalobca prítomný. Poukázal aj na to, že žalobca nedokázal spracovať hodnotenie výkonu služby v priebehu obdobia viac ako šesť mesiacov, pričom hodnotenie spracoval až dňa 10.02.2020, aj to na základe písomného pokynu riaditeľa ORPZ v Revúcej z 29.01.2020 v posledný deň určenej lehoty. Vysoká zaťaženosť, na ktorú žalobca poukazoval je výlučne jeho subjektívnym vnímaním a nebola nijakým relevantným spôsobom preukázaná. Nie je možné prispôsobovať organizačnú štruktúru, resp. pracovnú náplň žalobcu jeho individuálnym schopnostiam. Je na zvážení žalobcu, či je schopný vykonávať a zvládať pracovnú zaťaženosť vyplývajúcu zo zastávanej funkcie. Služobné hodnotenie je podkladom pre spracovanie hodnotenia zo strany nového nadriadeného, pričom nový nadriadený má povinnosť zohľadniť hodnotenie predchádzajúceho nadriadeného. Neopodstatnene pôsobil názor žalobcu, že v čase jeho prítomnosti má spracovať hodnotenie výkonu jeho služby jeho nadriadený, ktorý ho zastupoval. K námietke postupu podľa § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. žalovaný uviedol, že je neopodstatnená, pričom opakovane poukázal na skutočnosť, že žalobca si nesplnil základné povinnosti nadriadeného v stanovenom termíne. Tieto si nesplnil ani dodatočne a to napriek tomu, že zo strany riaditeľa ORPZ bol na to opakovane upozorňovaný. Hodnotenie výkonu služby je jednou zo základných povinností nadriadeného a aj preto je postup upravený osobitným predpisom Ministerstva vnútra SR. Žalobca opakovane ignoroval upozornenia riaditeľa ORPZ v Revúcej týkajúce sa potreby spracovania hodnotenia výkonu služby. Svoje povinnosti si nesplnil ani potom, ako bolo voči nemu začaté disciplinárne konanie, ale hodnotenie vykonal až po písomnom pokyne v mesiaci február 2020. Uvedené podľa žalovaného odráža postoj žalobcu k plneniu služobných povinností. Žalovaný dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo žalobcovi zaradenému v štátnej službe vo funkcii zástupcu riaditeľa odboru - súčasne vedúci Okresného dopravného inšpektorátu v Revúcej uložené disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie, bolo vydané v súlade so zákonom, nakoľko i všetky obligatórne náležitosti sú v súlade s citovanými ustanoveniami. Ďalej považoval prvostupňové rozhodnutie za preskúmateľné a vydané v súlade so zákonom. Neboli zistené žiadne právne vady ani nedostatky.
Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body
3. Žalobca podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorú odôvodnil tým, že rozhodnutie bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, nakoľko žalovaný v rámci odôvodnenia aplikoval už neúčinné ustanovenie § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., pričom správne znenie tohto ustanovenia je, že „za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie len
do dvoch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia“. Ďalej namietal, že rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, pretože prvostupňové rozhodnutie nevydal správne zástupca riaditeľa a súčasne riaditeľ Odboru poriadkovej a dopravnej polície OR PZ v Revúcej a rozhodnutie žalovaného nevydal správne riaditeľ OR PZ plk. Z.. B. S.. Namietal aj nesprávne právne posúdenie, pretože prvostupňový orgán sa dôsledne neriadil ustanovením § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., keď nedôsledne špecifikoval skutok vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, ďalej vytýkal, že orgány oboch stupňov nedostatočne zdôvodnili uloženie disciplinárneho opatrenia, čím došlo k porušeniu § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. a vytýkal im aj nedôslednú aplikáciu § 56 ods. 2 citovaného zákona, resp. nedôsledné rešpektovanie § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.. Podľa neho bola nesprávna aj aplikácia čl. 2 ods. 2 nariadenia č. 21/2017, resp. analogicky ustanovenia § 27 a nasl. zákona č. 73/1998 Z.z. o služobnom hodnotení a postupe jeho vyhotovenia, jeho náležitostiach. Ďalej namietal, že prvostupňové rozhodnutie neobsahovalo náležitosti predpísané zákonom, konkrétne absentuje dátum vydania rozhodnutia a tiež nebolo podpísané opatrenie odtlačkom pečiatky so štátnym znakom. Správne orgány podľa neho súčasne konali v rozpore s § 48 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. Poukázal na neúplnú, resp. nesprávnu a zmätočnú identifikáciu skutku v skutkovej vete, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu, najmä z hľadiska jeho podstatných okolností vylučujúci dvojitý postih za to isté konanie. V úvode má žalobca označenie ako bezprostredne nadriadený v Q., avšak v skutkovej veci nie je uvedený v akom útvare v Q. má byť bezprostredne nadriadený. Výrok prvostupňového rozhodnutia nekorešponduje s odôvodnením, najmä v časových súvislostiach, keď na jednej strane sa žalobcovi vo výroku kladie za vinu, že v termíne do 30.06.2019 nevykonal hodnotenie výkonu štátnej služby príslušníka PZ avšak na druhej strane sa v odôvodnení tohto rozhodnutia na strane 5 a 6 uvádza, že toto hodnotenie nemal žalobca vykonať do dátumu 09.02.2020, resp. do 02.12.2019. Mal za to, že ak prvostupňový orgán mal záujem sankcionovať žalobcu za konanie špecifikované v skutkovej vete prvostupňového rozhodnutia, mal v nej uviesť, že žalobca nevykonal hodnotenie výkonu štátnej služby príslušníka PZ v najneskoršom termíne, v ktorom ho reálne vykonal, pričom mal uviesť aj tú skutkovú okolnosť, že toto hodnotenie vykonal, ale až v dátume 10.02.2020, na základe písomného pokynu riaditeľa OR PZ z 29.01.2020. Ak tieto skutočnosti prvostupňový správny orgán neuviedol do skutkovej vety, nevychádzal z jednoty a totožnosti jedného pokračovacieho súdku a na strane druhej vytvoril pre seba ďalší procesný priestor na to, aby jedno a to isté dlhšie trvajúce konanie v rozpore so zásadou nie dva krát v tej istej veci a v súlade s ustanoveniami o pokračovacom delikte z trestného práva rozdelil do viacerých disciplinárnych konaní vedených voči žalobcovi, čo reálne žalobcovi hrozí. Hrozí mu tak bezdôvodné vedenie ďalšieho disciplinárneho konania, resp. disciplinárnych konaní z toho istého konania, t.j., že nevykonal hodnotenie výkonu štátnej služby príslušníka PZ pri zmene služobného zaradenia od 01.07.2019, resp. do 02.12.2019 alebo do 10.02.2020. Ďalej namietal postupnosť, že prvostupňové rozhodnutie nie je v súlade s obsahom druhostupňového rozhodnutia, keď na jednej strane sa prvostupňovým rozhodnutím žalobcovi vytýka, že tento do dátumu 30.06.2019 nevykonal hodnotenie výkonu štátnej služby, príslušníka PZ, avšak v napadnutom rozhodnutí sa už hovorí o dátume do 01.07.2019, do kedy žalobca nemal túto povinnosť splniť. S poukázaním na obsah čl. 2 ods. 5 nariadenia č. 21/2017 uviedol, že žalobcovi sa môže klásť za vinu len kumulatívne splnenie troch skutočností, a to jednak nielen spracovanie daného hodnotenia, ale aj jeho oboznámenie s dotyčným podriadeným príslušníkom PZ, ktorého sa hodnotenie dotýka, ale aj zároveň zaslanie tohto hodnotenia novému bezprostrednému nadriadenému. Žalobca vytýkal prvostupňovému orgánu, že tento v rámci výrokovej časti konkrétne v rámci špecifikácie skutku kládol za vinu žalobcovi len nespracovanie hodnotenia, avšak opomenul mu klásť za vinu aj jeho neoboznámenie s dotyčným príslušníkom PZ, resp. nezaslanie tohto hodnotenia bezprostredne nadriadenému. Takýmto spôsobom sa opätovne vytvoril ďalší podľa názoru žalobcu neprimeraný a žiadnym spôsobom neodôvodnený procesný priestor pre správne orgány k tomu, aby voči žalobcovi mohli byť vedené ďalšie disciplinárne konania, nie za nespracovanie predmetného hodnotenia pre podriadeného policajta, ale za neoboznámenie s týmto hodnotením dotknutého príslušníka PZ, resp. nezaslanie tohto hodnotenia novému bezprostredne nadriadenému. Ďalej poukázal na to, že v prvostupňovom rozhodnutí sa mu kladie za vinu, že si nesplnil základné povinnosti nadriadeného v stanovenom termíne, pričom tieto si nesplnil ani dodatočne, napriek tomu, že mal byť zo strany nadriadeného opakovane na to upozorňovaný. Žalobca uviedol, že sa reálne mohol dozvedieť o zmene služobného zaradenia B. D. až niekedy po 20.06.2019, pričom opak mu nebol dostatočným spôsobom bez akýchkoľvek pochybností preukázaným, čo je potrebné hodnotiť vždy v prospech obvineného za účelom zachovania trestnoprávnej zásady in dubio pro reo. Ak sa žalobca dozvedel o tejto zmene služobného zaradenia až niekedy po 20.06.2019, reálne nemohol nielenže spracovať dané hodnotenie bez prítomnosti dotknutého príslušníka PZ, ale s týmto hodnotením nemohol za žiadnych okolností ani oboznámiť dotknutého príslušníka PZ, nakoľko tento čerpal riadnu
plánovanú dovolenku od 19.06.2019 do 30.06.2019, nehovoriac o tom, že v termíne do 30.06.2019 ani nemohol toto hodnotenie zaslať novému bezprostredne nadriadenému dotknutému príslušníkovi PZ. Analogicky aj z ustanovenia § 27 zákona č. 73/1998 Z.z. vyplýva, že so služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. Dátum 20.06.2019 uvádza žalobca z dôvodu, že podľa jeho vedomosti k tomuto dňu bol rozkaz o zmene služobného zaradenia B. D. vydaný ešte aj na personálnom oddelení v Q. K.. Žalobca pritom v priebehu vedenia disciplinárneho konania správne tvrdil a naďalej tvrdí, že bez prítomnosti dotknutého podriadeného príslušníka PZ nebolo možné preveriť vedomosti v zmysle nariadení o hodnotení, a tak spracovať adekvátne hodnotenie so všetkými požadovanými náležitosťami, analogicky aplikujúc § 27 zákona č. 73/1998 Z.z. o služobnom hodnotení, pričom opak mu nebol vyvrátený dostatočnými a presvedčivými argumentmi. Žalobca ďalej namietal, že zo spisu nevyplýva žiaden hodnoverný záznam o tom, že by žalobca bol riadnym spôsobom oboznámený s nariadením ministerstva vnútra č. 21/2017, resp. že bolo vykonané nejaké školenie ohľadom tohto nariadenia. Ďalej vytýkal žalobca nesprávnu a nedôslednú aplikáciu ustanovenia § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. v rozhodnutiach. Namietal, že v prvostupňovom rozhodnutí sa uvádza, že žalobca sa mal dozvedieť o plánovanej zmene služobného zaradenia B. D. už 04.06.2019, z čoho možno vyvodiť, že správny orgán nesprávne kládol za vinu žalobcovi dátum, kedy sa mal žalobca dozvedieť o plánovanej zmene služobného zaradenia podriadeného policajta a na miesto dátumu, kedy k tejto zmene reálne došlo a kedy sa o tejto zmene reálne dozvedel žalobca, čo prvostupňový orgán žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal. V praxi platí, že ak si podriadený policajt podá návrh na zmenu služobného zaradenia, je to zdĺhavý proces, ktorý podlieha schváleniu jednak priamym nadriadeným a následne sa tento ďalej schvaľuje. Počas tohto procesu môže dôjsť zo strany podriadeného policajta i k späťvzatiu žiadosti o zmenu služobného zaradenia, nehovoriac o tom, že počas tohto procesu bez vedomia žalobcu nemusí dôjsť k jej absolútnemu, konečnému aprobovaniu a jej definitívnemu odsúhlaseniu, preto ak prvostupňový správny orgán odvíja pre žalobcu lehotu na spracovanie hodnotenia výkonu štátnej služby pre podriadeného policajta už od podania žiadosti o zmenu služobného zaradenia postupuje nesprávne. Žalobca doplnil, že na operatívnych poradách od začiatku vyčítal nadriadenému riaditeľovi OR PZ v Revúcej, že jemu daný ústny pokyn na spracovanie služobného hodnotenia bol v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom s odkazom na § 48 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. Žalobcovi bolo vyhovené až dňa 29.01.2020, kedy riaditeľ ORPZ v Revúcej vypracoval písomný pokyn na spracovanie služobného hodnotenia podriadeného policajta s povinnosťou do dátumu 10.02.2020, pričom tomuto písomnému pokynu, ktorý bol vydaný na základe predchádzajúcich žiadostí žalobcu už žalobca bez akýchkoľvek problémov vyhovel a hodnotenie spracoval dňa 10.02.2020. Žalobcovi taktiež neboli zaslané žiadne podklady rozhodnutí, aj keď o ne žiadal. Ďalej namietal, že žalovaný a prvostupňový orgán sa nevysporiadali s jeho námietkami, ktoré uplatňoval v priebehu celého disciplinárneho konania, ako aj v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Konkrétne sa nevysporiadali s jeho námietkou, že viac krát, už aj pred kontrolovaným obdobím žiadal v zmysle § 49 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. nadriadeného o vytvorenie priaznivých pracovných podmienok pre riadny výkon štátnej služby, nakoľko zaťaženie žalobcu je neustále od kedy ho ustanovili do súčasnej funkcie a najmä žiadal o vytvorenie vedúceho výkonu služby, čo sa doposiaľ nerealizovalo. Žalobca je sám nadriadený šestnástym policajtom s rôznymi oblasťami problematiky a pribudli mu ďalšie povinnosti nadriadeného v súvislosti so systému SAP a CESDAP, kontrola záznamov do služieb aj v systéme SAP. Žalovaný a prvostupňový orgán sa týmto námietkam dostatočne nevenovali a nepreskúmali tvrdenia žalobcu. Uvedené nedostatky žalobca namietal aj v súvislosti s nedostačujúcim zisteným skutkovým stavom na riadne posúdenie veci, s rozporom s administratívnymi spismi, resp. v súvislosti s podstatným porušením ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Záverom navrhol prvostupňové a napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu alebo žalovanému na ďalšie konanie.
Vyjadrenie žalovaného a žalobcu
4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že podľa Metodickej pomôcky pre spracovávanie a vydávanie personálnych rozkazov a disciplinárnych rozkazov Ministerstva vnútra SR je disciplinárne opatrenie policajtovi uložené jeho vyhlásením podľa § 60 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.. Vyhlásenie rozhodnutia policajt potvrdzuje svojím podpisom na rozhodnutí spolu s uvedením dátumu, kedy sa tak stalo. Pri vyhlásení sa postupuje podľa § 60 ods. 1 a 3 citovaného zákona. Podľa uvedenej metodiky sa na disciplinárny rozkaz pod podpisovú doložku podriadeného uvádza údaj o dátume vyhlásenia disciplinárneho rozhodnutia policajtovi a údaje o dátume nadobudnutia právoplatnosti. V uvedenom prípade boli vyhotovené styri výtlačky disciplinárneho rozkazu, ktoré boli opatrené všetkými
náležitosťami podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., preto túto námietku žalobcu považoval žalovaný za nedôvodnú. Disciplinárny rozkaz bol vyhlásený dňa 11.03.2020, čo žalobca potvrdil svojim podpisom na výtlačku č. 1 uvedeného disciplinárneho rozkazu. Uviedol, že žalobca má spracovať hodnotenie H.. D. ku dňu zmeny služobného zaradenia, teda do 30.06.2019, čiže k 01.07.2019, nakoľko k tomuto dňu došlo už k personálnej zmene, kedy už H.. D. mala iného bezprostredne nadriadeného. Žalobca hodnotenie nespracoval ani dodatočne v období, keď sa voči nemu začalo disciplinárne konanie dňa 02.12.2019. Túto skutočnosť je potrebné vnímať aj v súvislosti s ustanovením § 56 zákona č. 73/1998 Z.z. Hodnotenie bolo žalobcom spracované až na základe písomného pokynu riaditeľa ORPZ z 29.01.2020, ktorým určil dodatočnú lehotu na spracovanie tohto hodnotenia najneskôr do 10.02.2020. Žalovaný uviedol názor, že z logiky veci nie je možné oboznámiť policajta so spracovaným služobným hodnotením, pokiaľ toto nebolo spracované, čo vyplýva aj z čl. 2 ods. 5 nariadenia č. 21/2017, podľa ktorého hodnotenie spracuje vždy predchádzajúci bezprostredne nadriadený, aj za kratšie obdobie ako raz za kalendárny rok, najneskôr ku dňu zmeny služobného zaradenia podľa tohto nariadenia. Až následne po spracovaní hodnotenia je možné policajta s daným hodnotením oboznámiť a zaslať ho novému bezprostrednému nadriadenému. Žalovaný opätovne zdôraznil, že žalobca mal dostatok času spracovať služobné hodnotenie npor. Hatalovej, na čo bol opakovane upozorňovaný. Zároveň uviedol, že nakoľko žalobca nespracoval služobné hodnotenie v stanovenom termíne do 30.06.2019, bolo jeho povinnosťou spracovať hodnotenie aj dodatočne, nakoľko je podkladom pre spracovanie hodnotenia policajta zo strany nového nadriadeného, pričom nový nadriadený má povinnosť zohľadniť hodnotenie predchádzajúceho nadriadeného. Hodnotenie bolo spracované až na základe písomného pokynu riaditeľa OR PZ z 29.01.2020, ktorý mu určil dodatočnú lehotu na spracovanie tohto hodnotenia, najneskôr do 10.02.2020. Podľa jeho názoru mal žalobca do 30.06.2019, teda k 01.07.2019 spracovať hodnotenia H.. D. a následne s týmto hodnotením H.. D. oboznámiť a hodnotenie zaslať novému bezprostredne nadriadenému, na čo mal dostatočný časový priestor. Súčasne poukázal na to, že ignoroval a nereagoval na upozornenia nadriadeného, ktorý ho vyzval na spracovanie hodnotenia. Ďalej uviedol, že zo zápisov z operatívnych porád riaditeľa OR PZ, ani z iných materiálov nevyplýva, že by žalobca požiadal riaditeľa OR PZ o písomné potvrdenie jeho pokynu. Žalobca taký dôkaz o opaku nepredložil, preto túto námietku považoval žalovaný za nedôvodnú. Vzhľadom na to, že žalobca nedokázal spracovať hodnotenie výkonu služby policajtky v priebehu obdobia šesť mesiacov, čo bol dostatočný časový priestor na spracovanie tohto hodnotenia, tvrdenie žalobcu o tom, že bez prítomnosti dotknutého podriadeného príslušníka PZ nebolo možné preveriť jeho vedomosti považuje žalovaný za nedôvodné. Ďalej uviedol, že žalobca nepoprel skutočnosť, že s nariadením č. 21/2017 bol oboznámený, dokonca vo svojom vyjadrení z 30.12.2012 potvrdil, že s ním bol oboznámený, len sa nezúčastnil metodického zamestnania pre nadriadených, pričom pripomenul, že žalobca vykonáva hodnotenie výkonu služby svojich podriadených podľa nariadenia č. 21/2017 už od roku 2017. Preto jeho tvrdenie, že s ním nebol oboznámený je nedôvodné. Podľa žalovaného výrok prvostupňového rozhodnutia konkretizuje dostatočné údaje, ktorými popisuje skutok tak, aby nemohol byť zamenený s iným, preto obsahuje miesto spáchania skutku, čas spáchania skutku v termíne do 30.06.2019, spôsob spáchania skutku nevykonaním hodnotenia výkonu štátnej služby príslušníka PZ, sankciu za skutok - disciplinárne opatrenie písomného pokarhania. Žalovaný podľa jeho názoru prihliadal dostatočne na skutočnosti v súlade s § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. spôsobom uvedeným v napadnutom prvostupňovom rozhodnutí. Podľa jeho názoru je hodnotenie dva roky spätne dostatočné. Zo zákona č. 73/1998 Z.z., ani z dôvodovej správy nevyplýva, že pri ukladaní disciplinárneho opatrenia príslušníkovi PZ musí byť prihliadnuté na plnenie služobných povinností príslušníka PZ za celé obdobie trvania služobného pomeru. Riaditeľ OR PZ, ktorý vydal disciplinárny rozkaz nastúpil do tejto funkcie až v roku 2018, a preto vykonal hodnotenie služobných povinností žalobcu počas uvedeného obdobia, čiže počas obdobia, kedy mohol reálne zhodnotiť plnenie služobných povinností žalobcu. Zákon neurčuje konkrétne obdobie za aké má nadriadený prihliadať na uvedené skutočnosti, resp. ho definuje len všeobecne. Dôležitý je postoj policajta k plneniu služobných povinností v období určenom individuálne podľa konkrétnej veci, t.j. obdobie, ktoré predchádzalo spáchaniu disciplinárneho previnenia. Žalobca si neplnil základné povinnosti nadriadeného v stanovenom termíne a tieto povinnosti si nesplnil ani dodatočne, a to napriek tomu, že zo strany nadriadeného bol na to opakovane upozornený. Hodnotenie výkonu služby je jednou zo základných povinností nadriadeného a aj preto je tento postup upravený osobitným predpisom MV SR. Žalovaný dostatočne prihliadol na všetky okolnosti, vzhľadom na čo mu bolo uložené najmiernejšie disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie. Preto považoval túto námietku za nedôvodnú. Žalovaný prihliadol súčasne na protiprávnosť konania, povahu protiprávneho konania, okolnosti, následky, mieru zavinenia. Vyjadril tiež názor, že žiadosť žalobcu o vytvorenie vedúceho výkonu služby nemá žiadny súvis s tým, že si žalobca nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu
mu z funkcie. Skonštatoval, že je na zvážení žalobcu, či je schopný zvládať pracovnú zaťaženosť vyplývajúcu zo zastávanej funkcie a nie je možné prispôsobovať organizačnú štruktúru, resp. pracovnú náplň žalobcu jeho individuálnym schopnostiam. Vzhľadom na judikatúru uviedol, že rozhodnutie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (m.m. IV. ÚS 112/05, I.ÚS. 117/02). K ďalšej námietke uviedol, že riadiace vzťahy na okresnom riaditeľstve a jeho organizačných zložkách sú určené organizačným poriadkom okresného riaditeľstva, ktorý vychádza zo vzorového organizačného poriadku okresného riaditeľstva, ktorý je vydaný v nariadení Ministra vnútra SR č. 73/2009. Z uvedeného aktu vyplývajú aj riadiace vzťahy a stupne riadenia, z ktorých vyplýva, že okresné riaditeľstvo riadi a za jeho činnosť zodpovedá riaditeľ okresného riaditeľstva. Okresné riaditeľstvo a jeho organizačné zložky sú riadené podľa zásady zodpovedného vedúceho. Policajt má len jedného bezprostredného nadriadeného, od ktorého dostáva úlohy a pokyny a zodpovedá sa mu za ich splnenie. Z organizačného poriadku teda vyplýva, že zástupca okresného riaditeľa je bezprostredne nadriadeným aj žalobcu. Z toho tiež vyplýva, že zástupca okresného riaditeľa predkladá návrhy na vykonanie personálnych a disciplinárnych opatrení podľa interných predpisov. Rozsah nadriadených vo veciach služobného pomeru sa preto premietol do interných právnych predpisov. Nariadenie Ministra vnútra SR č. 73/2020 upravuje konanie a rozhodovanie príslušných nadriadených vo veciach služobného pomeru. Oprávnenia sú vyjadrené stupňom personálnej pôsobnosti. Riaditeľ OR PZ má 4. stupeň personálnej pôsobnosti, ostatní nadriadení, ktorým nebol určení vyšší stupeň majú 5. stupeň personálnej pôsobnosti. V čase neprítomnosti nadriadeného vykonáva personálnu pôsobnosť nadriadeného v plnom rozsahu zástupca nadriadeného, ak neurčil inak. Doby neprítomnosti sú vymedzené príkladmo a vyplýva z nich, že ide o dlhodobejšie neprítomnosti. Uvedené nariadenie je koncipované na princípe, že rozsah disciplinárnej právomoci nadriadeného zahŕňa tiež rozsah disciplinárnej právomoci nadriadených v jeho riadiacej pôsobnosti. V čl. 3 ods. 4 je upravená právomoc zástupcu nadriadeného, ktorý vykonáva disciplinárnu právomoc v plnom rozsahu počas neprítomnosti nadriadeného. Zástupca okresného riaditeľa teda nie je vymenovaný v internej norme, nemá teda samostatnú disciplinárnu právomoc a tá je naviazaná na neprítomnosť okresného riaditeľa. Vychádzajúc z organizačného poriadku okresného riaditeľstva, ktorý ustanovuje, že zástupca riaditeľa okresného riaditeľstva je bezprostredným nadriadeným žalobcu, predkladá riaditeľovi okresného riaditeľstva návrhy na vykonanie personálnych a disciplinárnych opatrení podľa interných predpisov, ako aj z ustanovenia § 49 písm. d/ zákona o štátnej službe, že nadriadený je povinný oceňovať príkladné plnenie služobných povinností a navrhovať alebo vyvodzovať dôsledky z porušovania služobných povinností, zastáva ten názor, že začatie disciplinárneho konania a jeho vedenie je oprávnený aj zástupca okresného riaditeľstva, ktorý jeho výsledok vo forme návrhu predkladá na rozhodnutie oprávnenému orgánu, ktorým je okresný riaditeľ. Záverom navrhol žalobu zamietnuť.
5. Žalobca v replike uviedol, že nijaká metodická pomôcka nemôže negovať zákonné ustanovenia, ak zákon ako predpis vyššej právnej sily má jednoznačné ustanovenia, ktorými definuje zákonom predpísané náležitosti disciplinárneho rozkazu, ktoré disciplinárny rozkaz vydaný v predmetnom konaní neobsahoval. Prvostupňové rozhodnutie - disciplinárny rozkaz vydaný prvostupňovým správnym orgánom neobsahoval podstatné zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Zotrval na tom, že žalobca na poradách opakovane požadoval vydať písomný pokyn riaditeľa OR PZ Revúca, ktorým by mu bolo uložené vypracovať hodnotenie podriadeného príslušníka. Či táto skutočnosť bola zaznamenaná v zápisnica o týchto poradách žalobca nevie uviesť, nakoľko týmito zápisnicami nedisponuje, nakoľko ich nepodpisuje. Ak by tam táto skutočnosť nebola obsiahnutá, žiada v tejto veci vypočuť ako svedkov všetky tieto osoby na týchto poradách, najmä zapisovateľku. Ďalej argumentoval obdobne ako v podanej správnej žalobe.
6. Na nariadenom pojednávaní, ktoré sa žalobca nezúčastnil, poverená zamestnankyňa žalovaného na písomnom vyjadrení k správnej žalobe, a teda aj na tom, že disciplinárne opatrenie bolo uložené dôvodne. Žalobcom bol porušený zákon, ako aj interný predpis, ktorý mu povinnosť spracovania služobného hodnotenia ukladal. K zrejmým nesprávnostiam, na ktoré poukázal aj žalobca v žalobe krátkou cestou predložila opravné uznesenie žalovaného z 29.09.2021, obsahom ktorého je oprava znenia „vedúci okresného dopraveného inšpektorátu, súčasne zástupca riaditeľa odboru Okresného dopravného inšpektorátu v Revúcej, odboru poriadkovej a dopravnej polície, Okresného riaditeľstva PZ
v Revúcej, Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, služobného úradu Ministerstva SR“ a tiež na strane 4 opravil nesprávne uvedené paragrafové znenie zákona v § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. s tým, že uviedol znenie, ktoré bolo použiteľné pre daný prípad. Súčasne bol predložený krátkou cestou personálny rozkaz prvostupňového orgánu z 15.02.2016, z ktorého vyplýva opis názvu funkcie žalobcu, do ktorej bol dňom 01.03.2016 ustanovený. Poverená zástupkyňa k nahliadnutiu ďalej predložila správnemu súdu originál vyhotovenia prvostupňového rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že toto rozhodnutie je opatrené pečiatkou so štátnym znakom, podpisom nadriadeného policajta s uvedením jeho mena, priezviska, titulu ako aj funkcie, ako aj s dňom vyhlásenia, vrátane dátumu vyhlásenia právoplatnosti (čo vyplýva aj z obsahu spisu). K spôsobu a priebehu vyhlasovania disciplinárnych rozhodnutí, resp. aj prvostupňového rozhodnutia sa nevedela vyjadriť, nakoľko nebola nikdy prítomná takéhoto úkonu.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, pre toto konanie vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP, po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná.
(1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
9. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
10. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
11. Podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Podľa § 27 zákona č. 73/1998 Z.z. (1) Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery. (2) V hodnotiacej časti sa posudzujú a/ znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby, b/ znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený, c/ výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy, d/ plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny, e/ splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, f/ bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 2 a 3, g/ spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby. (3) Policajt je služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia. (4) V záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt je a/ spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, b/ nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, c/ spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu, d/ nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, alebo e/ nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.
(5) Služobné hodnotenie sa vykoná vždy a/ pred skončením prípravnej štátnej služby na účely zistenia spôsobilosti policajta na zaradenie do stálej štátnej služby, b/ ak policajt zaradený do dočasnej štátnej služby pred jej skončením požiada o zaradenie do stálej štátnej služby. (6) V priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná a/ najmenej raz za päť rokov, b/ ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie.
13. Podľa § 28 zákona č. 73/1998 Z.z. (1) Služobné hodnotenie vykonáva bezprostredne nadriadený, ktorý musí policajta osobne poznať z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, a schvaľuje nadriadený, ktorý policajta ustanovuje do funkcie. (2) Ak bezprostredne nadriadený nepozná policajta z jeho činnosti aspoň šesť mesiacov, spracuje návrh služobného hodnotenia komisia zriadená nadriadeným, ktorý policajta ustanovuje do funkcie. (3) Bezprostredne nadriadený v priebehu spracúvania návrhu služobného hodnotenia musí umožniť policajtovi vyjadriť sa o jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov a úloh. Ak policajt podá k návrhu služobného hodnotenia v lehote určenej bezprostredne nadriadeným písomné pripomienky alebo námietky a bezprostredne nadriadený im v plnom rozsahu nevyhovie, predloží ich so svojím stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia nadriadenému, ktorý policajta ustanovuje do funkcie. Ak služobné hodnotenie spracúva a schvaľuje ten istý nadriadený, je tento príslušný aj na vyhodnotenie pripomienok alebo námietok k návrhu služobného hodnotenia formou písomného stanoviska.
14. Podľa § 55 zákona č. 73/1998 Z.z. (1) Za disciplinárne previnenie možno policajtovi uložiť len jedno z disciplinárnych opatrení uvedených v § 53 ods. 1 písm. a/ až c/. (2) Disciplinárne opatrenie zníženia hodnosti o jeden stupeň nemožno uložiť policajtovi v hodnosti strážmajstra, podporučíka alebo generála. (3) Za priestupok možno policajtovi uložiť disciplinárne opatrenie uvedené v § 53 ods. 1 písm. a), b), d) a e); tieto disciplinárne opatrenia možno uložiť samostatne alebo spolu. Disciplinárne opatrenia uvedené v § 53 ods. 1 písm. a) a b) nemožno uložiť súčasne. (4) Disciplinárne opatrenie zákazu činnosti a disciplinárne opatrenie prepadnutia veci možno uložiť len za podmienok ustanovených osobitným predpisom. 15) (5) Disciplinárnym opatrením zákazu činnosti nemožno uložiť zákaz výkonu funkcie policajta. (6) Disciplinárne opatrenie zákazu činnosti a disciplinárne opatrenie prepadnutia veci sa vykoná aj vtedy, ak policajt, ktorému bolo toto disciplinárne opatrenie uložené, skončil služobný pomer. O upustení od výkonu zvyšku disciplinárneho opatrenia zákazu činnosti rozhoduje nadriadený, ktorý disciplinárne opatrenie uložil.
15. Podľa § 56 zákona č. 73/1998 Z.z. (1) Pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. (2) Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. (3) Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia za disciplinárne previnenie alebo za priestupok, o ktorých sa rozhoduje v jednom konaní, sa postupuje podľa § 55 ods. 1; tým nie je dotknutá možnosť uložiť aj disciplinárne opatrenia uvedené v § 53 ods. 1 písm. d) a e) za prejednávaný priestupok, ak sú splnené podmienky ustanovené podľa § 55 ods. 4. (4) Uložením disciplinárneho opatrenia policajt nie je zbavený povinnosti nahradiť škodu, ktorú spôsobil disciplinárnym previnením alebo priestupkom.
16. Podľa § 57 zákona č. 73/1998 Z.z. za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie len do dvoch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia.
17. Podľa § 60 zákona č. 73/1998 Z.z. (1) Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vyhlasuje policajtovi nadriadený, ktorý o uložení disciplinárneho opatrenia rozhodol, alebo ním poverený iný nadriadený.
(2) Vyhlásením rozhodnutia podľa odseku 1 je disciplinárne opatrenie uložené.
18. Podľa § 241 zákona č. 73/1998 Z.z. (1) Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. (3) V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
19. Podľa § 243 zákona č. 73/1998 Z.z. (1) Odvolacím orgánom je najbližší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. (2) Odvolací orgán je povinný rozhodnúť o odvolaní bezodkladne, spravidla do 60 dní odo dňa podania odvolania, a to po predchádzajúcom prerokovaní v poradnej komisii, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemôže odvolací orgán rozhodnúť o odvolaní do 60 dní odo dňa podania odvolania, je povinný o tom policajta písomne vyrozumieť. (3) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. (4) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. (5) Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
20. Podľa § 243 zákona č. 73/1998 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 52) okrem výkonu rozhodnutia.
21. Podľa § 266 zákona č. 73/1998 Z.z. (1) Rozhodnutie sa oznamuje vyhlásením, a ak to nie je možné, doručením, ak ďalej nie je ustanovené inak. (2) Rozhodnutie oznamuje vyhlásením policajtovi ústne oprávnený orgán. (3) Rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a 246 sa oznamujú doručením ich odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou "do vlastných rúk"; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým.
22. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP).
23. Správny súd preskúmaním veci zistil, že prvostupňový orgán žalobcovi prvostupňovým rozhodnutím uložil disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil tým, že ako bezprostredne nadriadený do 30.06.2019 nevykonal hodnotenie výkonu štátnej služby npor. D. pri zmene jej služobného zaradenia podľa čl. 2 ods. 5 nariadenia č. 21/2017, čím porušil základné
povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, nakoľko sa stotožnil s prvostupňovým orgánom, že žalobca si nedokázal vytvoriť v období od 20.06.2019 do 09.02.2020 dostatočný časový priestor na spracovanie hodnotenia výkonu služby npor. D., pričom ignoroval a nereagoval na upozornenia svojho nadriadeného na nesplnenie tejto povinnosti.
24. Žalobca namietal hlavne to, že výrok prvostupňového rozhodnutia nekorešponduje s jeho odôvodnením najmä v časových súvislostiach, keď na jednej strane sa žalobcovi vo výroku kladie za vinu, že v termíne do 30.06.2019 nevykonal hodnotenie výkonu štátnej služby príslušníka PZ, pričom v odôvodnení uviedol, že toto hodnotenie nemal vykonať do 09.02.2020, resp. do 02.12.2019. Podľa žalobcu, ak mal prvostupňový orgán záujem sankcionovať žalobcu aj v neskoršom termíne, mal to v skutkovej vete uviesť. Ak to neurobil, nevychádza z jednoty a totožnosti pokračovacieho skutku a vytvoril tým priestor, aby sa to isté dlhšie trvajúce konanie rozdelilo do viacerých disciplinárnych konaní, čím došlo k reálnej hrozbe porušenia zásady ne bis in idem.
25. Z obsahu tohto žalobného bodu možno vyvodiť, že žalobca namietal nezrozumiteľnosť prvostupňového rozhodnutia, výrokom ktorého bol disciplinárne postihnutý za nespracovanie hodnotenia výkonu štátnej služby npor. Hatalovej do 30.06.2019 (žalovaný tento termín v odôvodnení napadnutého rozhodnutia posunul na 01.07.2019), pričom odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, obdobne ako odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, posudzovalo nesplnenie tejto povinnosti žalobcu jednak v termíne do 30.06.2017 a následne aj v termíne do 02.12.2019, resp. do 09.02.2020, s poukázaním žalovaného na zápisy z porád riaditeľa OR PZ Revúca z 29.07.2019, 09.09.2019, 07.01.2020, na ktorých bol žalobca upozornený na potrebu spracovania hodnotenia, resp. na písomný pokyn riaditeľa OR PZ z 29.01.2020. Žalobca tak oprávnene namietal nedostatok vnútornej obsahovej integrity prvostupňového rozhodnutia v tom zmysle, že jeho výrok si odporoval s odôvodnením v otázke rozsahu postihovaného skutku. Pokiaľ výrok prvostupňového rozhodnutia disciplinárnym opatrením postihnuté protiprávne konanie, resp. opomenutie žalobcu časovo ohraničil dňom 30.06.2019 (nespracoval služobné hodnotenie do 30.06.2019, resp. k 01.07.2019), z odôvodnenia oboch rozhodnutí jednoznačne plynie („žalobca si nedokázal vytvoriť v období od 20.06.2019 do 09.02.2020 dostatočný časový priestor na spracovanie hodnotenia výkonu služby H.. D.,... pričom ignoroval a nereagoval na upozornenia svojho nadriadeného“), že sa mu kládlo za vinu nesplnenie povinnosti spracovať hodnotenie výkonu štátnej služby H.. D. aj v neskoršom období (až do 09.02.2020). Takto vadne formulovaný obsah prvostupňového rozhodnutia, ktorý zostal bez primeranej reakcie žalovaného v odvolacom konaní, a ktorý mohol žalobcovi primárne evokovať nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť, pramenil z nesprávneho právneho posúdenia veci. V rámci tohto žalobného bodu, kde žalobca namietal nedostatok jednoty skutku aj vzhľadom na dlhšie trvajúce konanie (ktoré definuje tzv. „trváci správny delikt“), správny súd nemohol prehliadnuť námietku nesprávnej právnej kvalifikácie (právneho posúdenia) skutku - disciplinárneho previnenia žalobcu.
26. Zákon č. 73/1998 Z.z. neklasifikuje disciplinárne previnenie policajta ako správny delikt, napriek čomu možno správne disciplinárne delikty policajtov pod kategóriu iných správnych deliktov (v rámci kategorizácie protispoločenských javov) zaradiť. Pojem trváci správny delikt nie je obsiahnutý v žiadnej právnej úprave v oblasti verejnej správy, na základe čoho je potrebné jeho znaky odvodiť z trestného práva. Trestný zákon zakotvuje legálnu definíciu trváceho trestného činu tak, že: „Za trváci trestný čin sa považuje vyvolanie a udržiavanie alebo len udržiavanie protiprávneho stavu“ (§ 122 ods. 12 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov). Dôležité je, že sa tu postihuje vyvolanie ale aj udržiavanie protiprávneho stavu, pričom trváci trestný čin sa musí posudzovať ako jedno konanie, bez ohľadu na dĺžku trvania protiprávneho stavu. Za trvajúci správny delikt tak možno považovať konanie spočívajúce vo vyvolaní a udržiavaní protiprávneho stavu alebo len v jeho udržiavaní. Trváceho správneho deliktu sa deliktuálne spôsobilá osoba dopustí konaním, ktorým poruší platnú právnu úpravu v oblasti verejnej správy (vyvolá protiprávny stav), a súčasne aj opomenutím zamedziť následné trvanie protiprávneho stavu (udržiavanie protiprávneho stavu), pričom nie je súčasne potrebné jeho vyvolanie. Rozhodným momentom pri trvácich správnych deliktoch je okamih jeho spáchania, t.j. dokonania determinovaného ukončením protiprávneho stavu, ku ktorému dochádza splnením právnej povinnosti, ukončením porušovania zákazu alebo obmedzenia, ktorými bol protiprávny stav vyvolaný, alebo na základe inej skutočnosti, s ktorou zákon takýto účinok spája, t.zn. obnovením alebo nastolením platným právom predpokladaného stavu.
27. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 476/2016-46 z 17.01. 2018 v teórii i praxi správneho trestania prevláda právny názor, podľa ktorého trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Ústavný súd vo svojom náleze sp. zn. III. ÚS 571/2015 z 12.04.2016 jasne deklaroval, že „správne trestanie preberá zásady trestného konania“. V tom istom náleze ústavný súd konštatoval, že pri rozhodovaní o administratívnych sankciách by mali byť rešpektované rezolúcie a odporúčania rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy č. (77) 31 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. (80) 2 o správnej úvahe a odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. (91) 1 vo veciach administratívnych sankcií týkajúce sa rozhodovacej činnosti verejnej správy a ochrany práv jednotlivca, a preto pri správnom trestaní je potrebné náležite skúmať, či uloženie sankcií za konkrétny skutok (čin) je v súlade so zásadami správneho trestania. Z uvedených dokumentov navyše vyplýva, že princípy vzťahujúce sa na súdne trestanie za trestné činy je potrebné vztiahnuť aj na správne trestanie. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd, a deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi (porov. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sž 18/2011, 8 Sž 22/2011, 8 Sž 23/2011 a 8 Sž 24/2011; rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 147/2008). Z uvedeného možno vyvodiť záver, že doktrína analogického použitia zásad plynúcich z trestného práva (zásady ukladania trestov, zásady trestného konania) dopadá aj na disciplinárne konanie podľa zákona č. 73/1998 Z.z., ktoré jednoznačne je správnym trestaním tak, ako to majú na mysli ust. § 195 a nasl. SSP.
28. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená najmiernejšia sankcia písomného pokarhania, ktorá sama o sebe nemala za následok citeľný zásah do osobnej sféry žalobcu. Jej uloženie však má následný vplyv na služobné hodnotenie žalobcu, kde sa samostatne hodnotí a posudzuje plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny. Služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov a zohráva pre ďalší výkon jeho funkcie dôležitú úlohu, nakoľko jeho závery môžu hodnotiť žalobcu ako nespôsobilého na výkon zastávanej alebo akejkoľvek inej funkcie alebo spôsobilého len na zastávanie inej menej zodpovednej funkcie (§ 27 ods. 1, 2, 4 a iné. zákona č. 73/1998 Z.z.). Zreteľne to vyplýva z ust. § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. podľa ktorého pri ustanovení do funkcie (rovnako pri odvolaní policajta z funkcie) sa prihliada na dĺžku odbornej praxe, ak odborná prax nie je podmienkou na obsadenie funkcie, závery služobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta. Vzhľadom na to bolo potrebné vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti žalobcu spojené s uložením takej sankcie podrobiť riadnemu preskúmaniu zákonnosti v zmysle ust. § 175 a nasl. SSP, ktoré preskúmanie umožnili námietky žalobcu.
29. Problematika nedostatku právnej úpravy trvácich správnych deliktov, resp. právnej úpravy správneho trestania vo všeobecnosti, v rámci právneho poriadku Slovenskej preukazuje nevyhnutnosť uplatnenia ustanovení trestného práva v záujme zabezpečenia práv páchateľov správnych deliktov, na základe ktorých je zároveň možné určiť hranice analogického použitia ustanovení trestného práva. Podkladom pre tento záver je skutočnosť, že v prípade, ak by sa analogicky neuplatnil inštitút trváceho trestného činu, bolo by páchateľovi správneho deliktu (ktorým je aj správny disciplinárny delikt policajta) poskytnutých menej práv a menšia ochrana ako páchateľovi trestného činu a tým by došlo k narušeniu hierarchie právnych inštitútov správneho a trestného sankcionovania. Bolo by tomu tak preto, lebo by mohla nastať situácia, kedy by sa po rozdelení trváceho správneho deliktu na viacero dielčích skutkov v rámci doby jeho trvania vytvoril priestor na opakované uloženie sankcií, ktorých konečná výška (výmera) by mohla byť vyššia, resp. z hľadiska následkov závažnejšia ako najvyššia možná sankcia, ktorá by mohla byť uložená, ak by existoval aj v správnom práve inštitút trváceho deliktu (obdobne napr. pokračovací spr. delikt a pod.). Len so zohľadnením znakov trváceho trestného činu tak bolo možné pri posudzovaní správneho deliktu tohto charakteru dosiahnuť výsledok zohľadňujúci spôsob jeho spáchania (dokonania) a tým jeho charakter jedného skutku.
30. Vo všeobecnosti platí, že za správny delikt, rovnako za trestný čin, možno uložiť sankciu len po tom, čo bol spáchaný, t.zn. po tom, čo boli naplnené všetky pojmové znaky skutkovej podstaty správneho deliktu. Vzhľadom na to možno pomocou analogie iuris (použitie ktorej podporujú aj ust. § 195 a nasl. SSP) dospieť k záveru, že konajúci správny orgán (v danom prípade príslušný nadriadený policajt s disciplinárnou právomocou) môže rozhodnúť o udelení sankcie (disciplinárneho opatrenia) najskôr od momentu dokonania trváceho správneho deliktu, kedy možno považovať trváci správny
delikt za spáchaný. Tomuto záveru nasvedčuje aj skutočnosť, že prekluzívne lehoty na prejednanie trváceho deliktu počas trvania deliktu (až do skončenia protiprávneho stavu, ktorým je determinované dokonanie trváceho deliktu) neplynú, ale tieto lehoty začínajú plynúť až momentom dokonania trváceho deliktu. Podľa § 57 zákona č. 73/1998 Z.z. sa počítajú od spáchania disciplinárneho previnenia, ktoré je obsahovo a časovo totožné s jeho dokonaním. Pokiaľ v trestnom práve platí, že za dokonaný možno považovať trestný čin, ak sú naplnené všetky znaky jeho skutkovej podstaty, vrátane poruchového alebo ohrozovacieho následku, trváci správny delikt je analogicky dokonaný okamihom, keď sa stav, ktorý je v rozpore s požiadavkami objektívneho práva, skončí a obnoví sa tak platným právnym predpisom požadovaný stav. Len takéto nazeranie má za následok posudzovanie trváceho správneho deliktu vo svetle tzv. právnej jednoty konania, v podobe jeden skutok - jeden správny delikt, ktoré zabezpečuje ochranu práv žalobcu ako účastníka disciplinárneho konania pred opakovaným postihom.
31. Právna povinnosť žalobcu, ktorá mala byť porušená je vyjadrená v ust. čl. 2 ods. 5 Nariadenia Ministerstva vnútra SR o hodnotení výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru č. 21/2017, podľa ktorého pri zmene služobného zaradenia policajta hodnotenie spracuje vždy predchádzajúci bezprostredne nadriadený aj za kratšie obdobie ako podľa odseku 2 najneskôr ku dňu zmeny služobného zaradenia podľa tohto nariadenia, pričom ho s daným hodnotením oboznámi a zašle ho novému bezprostredne nadriadenému. Podľa čl. 2 ods. 6 nový bezprostredne nadriadený vykoná hodnotenie podľa odseku 2, pričom zohľadní hodnotenie predchádzajúceho bezprostredne nadriadeného. Z citovaných nadväzujúcich ustanovení nariadenia, ktoré je v súlade s § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. pre policajtov právne záväzné, vyplýva, že pokiaľ príslušný bezprostredne nadriadený policajt nespracuje služobné hodnotenie policajta najneskôr ku dňu zmeny služobného zaradenia jeho právna povinnosť spracovať hodnotenie nezaniká, nakoľko jeho hodnotenie je podkladom pre spracovanie služobného hodnotenia policajta jeho novým bezprostredne nadriadeným. V opačnom prípade by jeho povinnosť márnym uplynutím časovo určiteľného okamihu zmeny služobného zaradenia podriadeného policajta zanikla, čo nie je v súlade s významom služobného hodnotenia a účelom zákona č. 73/1998 Z.z. založeného (mimo iného) na pravidelnom hodnotení služby policajtov, od ktorého sa odvíjajú už zmienené ďalšie zákonom predpokladané dôsledky.
32. Ako už bolo uvedené, služobné hodnotenie je podľa § 27 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov a zohráva pre ďalší výkon jeho funkcie dôležitú úlohu. Napríklad v súlade s § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. sa pri ustanovení do funkcie prihliada na služobné hodnotenie, a najmä na závery, či policajt je alebo nie je spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu alebo inú menej zodpovednú funkciu - § 27 ods. 4. S použitím systematického a logického výkladu je tak zrejmé, že nesplnením povinnosti bezprostredne nadriadeného policajta (žalobcu) spracovať služobné hodnotenie podriadeného policajta najneskôr ku dňu zmeny služobného zaradenia bol vyvolaný protiprávny stav, ktorý trval až do splnenia povinnosti žalobcu spracovať hodnotenie výkonu služby H.. D. dňa 10.02.2020. Spracovaním služobného hodnotenia žalobcom bolo trvanie protiprávneho stavu skončené, čím bol trváci správny delikt, za ktorý sa považuje aj disciplinárne previnenie policajta, dokonaný, teda spáchaný. V dôsledku nerešpektovania takejto obsahovej a časovej následnosti skutočností dôležitých pre právnu kvalifikáciu skutku - disciplinárneho previnenia žalobcu, vec prvostupňový orgán nesprávne právne posúdil, čo neodstránil v odvolacom konaní ani žalovaný. Prvostupňový orgán predčasne (pred dokonaním skutku majúceho znaky trváceho správneho disciplinárneho deliktu - disciplinárneho previnenia žalobcu) začal disciplinárne konanie už 02.12.2019 a následne vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorého výrokom bol žalobca postihnutý len za časť skutku (v trvaní do 30.06.2019, resp. k 01.07.2019). Tým došlo k nenáležitému rozdeleniu trváceho disciplinárneho deliktu žalobcu, ktorý predstavoval jeden nedeliteľný skutok, na viac čiastkových skutkov, čo by v budúcnosti umožňovalo opakované sankcionovanie žalobcu za inú časť protiprávneho konania, časovo nasledujúcu po 01.07.2020, na základe čoho by mohol byť žalobca za to isté konanie (jeho inú časť) v rozpore so zásadou ne bis in idem (nie dvakrát v rovnakej veci; aj táto zásada ukladania trestov musí byť v rámci správneho trestania zohľadnená) opakovane postihnutý, čomu bolo potrebné zabrániť.
33. Pokiaľ sa žalovanému a prvostupňovému orgánu vytýka nesprávne právne posúdenie kvalifikácie protiprávneho konania žalobcu, je pre úplnosť vhodné doplniť, že žalobca primárne porušil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 49 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého je nadriadený povinný riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov, ktorá nadväzuje na základnú povinnosť policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a/ cit. zákona plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu
uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený.
34. Žalobca namietal nedostatok formálnych náležitostí prvostupňového rozhodnutia, nakoľko prvostupňové rozhodnutie nebolo opatrené pečiatkou so štátnym znakom, podpisom nadriadeného a dátumom vydania. Z ust. § 60 ods. 1 zákona č. 73/14998 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že rozhodnutie, ktorým sa ukladá disciplinárne opatrenie sa vyhlasuje, t.zn. nedoručuje sa jeho písomné vyhotovenie alebo odpis. Z obsahu administratívneho spisu plynie, že prvostupňové rozhodnutie obsahovalo všetky zákonom predpísané formálne náležitosti v zmysle § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko bolo podpísané riaditeľom prvostupňového orgánu, ktorý bol riadne identifikovaný hodnosťou, menom, priezviskom a funkciou a bolo tiež opatrené pečiatkou so štátnym znakom a dátumom vyhlásenia. Z obsahu písomného vyhotovenia prvostupňového rozhodnutia bez pochybností vyplýva, že bolo príslušným nadriadeným vyhlásené dňa 11.03.2020, čo žalobca nenamietal. Vyhlásením rozhodnutia je oboznámenie policajta (žalobcu) s obsahom výroku, odôvodnenia a poučenia rozhodnutia o disciplinárnom previnení, pričom formálne náležitosti ako je podpis oprávneného orgánu, pečiatka so štátnym znakom a dátum (ktorý je zrejmý z dňa vyhlásenia) sa z povahy veci nevyhlasujú. Vzhľadom na nesporný fakt, že došlo k vyhláseniu prvostupňového rozhodnutia, nebol dôvod obsah prvostupňového rozhodnutie nadbytočne oznamovať inou formou, t.j. formou doručenia jeho odpisu alebo písomného vyhotovenia so všetkými formálnymi náležitosťami, nakoľko v súlade s § 60 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. bolo disciplinárne opatrenie uložené už jeho vyhlásením. Pokiaľ žalobca získal kópiu prvostupňového rozhodnutia, nemožno to stotožňovať so zákonným spôsobom oznámenia obsahu prvostupňového rozhodnutia vyhlásením. Preto, ak namietal nedostatok formálnych náležitostí kópie prvostupňového rozhodnutia, ktorú mal k dispozícii, nebolo dôvodné na ňu prihliadať, nakoľko nebola súčasťou úkonu vyhlásenia prvostupňového rozhodnutia. Nedostatky samotného úkonu vyhlásenia prvostupňového rozhodnutia namietané neboli. Táto námietka bola preto nedôvodná.
35. Žalobca ďalej namietal nesúlad prvostupňového a napadnutého rozhodnutia keď na jednej strane sa mu rozhodnutím prvostupňového orgánu vytýka, že nevykonal služobné hodnotenie do 30.06.2019, pričom druhostupňový orgán už hovorí o dátume 01.07.2019. Vzhľadom na to, že čl. 2 ods. 5 nariadenia č. 21/2017 používa časové vymedzenie spracovania služobného hodnotenia „ku dňu zmeny služobného zaradenia“, nemožno mať výhrady k spresneniu rozhodujúceho časového vymedzenia nesplnenia povinnosti žalobcu žalovaným „k 01.07.2019“, s účinnosťou od ktorého dňa došlo k zmene služobného zaradenia H.. D.. To však neplatí o názore týkajúcom sa plynutia času tak, že k 01.07.2019 mohlo byť služobné hodnotenie spracované len v termíne do 30.06.2019. Ustanovenie interného predpisu, ktoré malo byť porušené používa jasnú terminológiu vzťahujúcu sa ku dňu zmeny služobného zaradenia. Uvedená námietka však vo svetle nesprávneho právneho posúdenia veci, tak ako bolo zdôvodnené v predchádzajúcich bodoch tohoto rozsudku, nemala zásadný význam. Nesprávne právne posúdenie sa prejavilo neprihliadnutím na povahu skutku, ktorým bol trváci správny disciplinárny delikt - trváce disciplinárne previnenie žalobcu, ktoré bolo spáchané (dokonané) až dňom 10.02.2020. To znamená, že akékoľvek jeho časové ohraničenie skorším dátumom (či už do 30.06.2019 alebo k 01.07.2019) bolo z povahy veci nesprávne.
36. Žalobca namietal, že prvostupňový orgán nesprávne odvíjal čas kedy sa žalobca dozvedel o preložení H.. D. už odo dňa 04.06.2019, pričom žalobca sa to mohol dozvedieť najskôr 20.06.2019, kedy bol vydaný personálny rozkaz o prevedení H.. D. na inú funkciu. Prvostupňový orgán dospel k nesprávnemu skutkovému záveru o tom, že žalobca sa mohol dozvedieť o preložení už dňa 04.06.2019, kedy písomne súhlasil s jej preložením, nakoľko preloženie policajta je podľa § 32 zákona č. 73/1998 Z.z. účinné až aktom prevedenia na inú funkciu alebo preložením na inú funkciu, ktoré sa vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením do inej funkcie podľa § 33 personálnym rozkazom príslušného nadriadeného. Právne účinky prevedenia policajta na inú funkciu tak nastanú až účinkami personálneho rozkazu (jeho vydaním a doručením), t.zn. žalobca sa pred jeho vydaním a doručením o preložení H.. D. dozvedieť nemohol, nakoľko súhlas nadriadeného policajta si nemožno zamieňať s preložením, prevedením policajta na inú funkciu. Z hľadiska skutkového deja ani z hľadiska právnej kvalifikácie skutku však nejde o závažný nedostatok, ktorý by mohol samostatne spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože protiprávnosť omisívneho konania žalobcu spočívajúceho v opomenutí spracovania služobného hodnotenia npor. D. nastala najskôr k 01.07.2019,
ktorým dátumom došlo k jej prevedeniu na inú funkciu. Okolnosti týkajúce sa predchádzajúceho obdobia preto nie sú z hľadiska naplnenia znakov skutkovej podstaty trváceho správneho disciplinárneho deliktu žalobcu významné. Môžu mať však vplyv na druh a výšku uloženej sankcie, pokiaľ sú na tento účel hodnotené.
37. Dôvodná nebola ani námietka žalobcu, kde vyjadril názor, že žalobcovi sa mohlo klásť za vinu len kumulatívne nesplnenie troch skutočností, a to spracovanie služobného hodnotenia, oboznámenie dotyčného podriadeného policajta s ním a zároveň jeho zaslanie novému bezprostredne nadriadenému policajtovi, čím sa mohol vytvoriť neodôvodnený procesný priestor pre vedenie ďalších disciplinárnych konaní voči žalovanému. Takéto posúdenie uvedených vzájomne nadväzujúcich povinností bývalého bezprostredne nadriadeného policajta podľa čl. 2 ods. 5 nariadenia č. 21/2017 nezodpovedá ich právnemu obsahu, z ktorého nedeliteľnosť plnenia uvedených povinností nadriadeného policajta neplynie. Pokiaľ má mať disciplinárne opatrenie uložené policajtovi aj donucujúci charakter (uloženie disciplinárneho opatrenia nemožno vnímať len ako ujmu, ktorú policajt pocíti ako právny následok porušenia povinností policajta), v prípade dobrovoľného nesplnenia povinnosti spracovať disciplinárne hodnotenie policajta príslušným nadriadeným (žalobcom) má byť táto povinnosť vynútená práve hrozbou uloženia disciplinárneho opatrenia (ktoré môže byť uložené v danom prípade až po spáchaní, t.j. dokonaní trváceho disciplinárneho deliktu). Pokiaľ by nebola hrozba disciplinárneho postihu za nespracovanie služobného hodnotenia spojená s jej samostatným následným uložením, nebolo by možné vynucovať samostatne stojacu povinnosť oboznámenia hodnoteného policajta s jeho služobným hodnotením ani povinnosť jeho zaslania novému bezprostredne nadriadenému policajtovi, nakoľko tieto povinnosti nemôžu nastať bez splnenia povinnosti spracovania služobného hodnotenia. Pred spracovaním služobného hodnotenia tak povinnosti jeho oboznámenia hodnotenému podriadenému policajtovi a doručenia novému nadriadenému neexistujú, nakoľko sa viažu len na už spracované služobné hodnotenie. Z povahy veci nemôžu byť ne/splnené povinnosti oboznámenia a zaslania služobného hodnotenia bez jeho predchádzajúceho spracovania, čo tieto povinnosti zreteľne rozdeľuje. Ich kumulatívne nesplnenie preto nemožno považovať za znak skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia.
38. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný a prvostupňový orgán sa nevysporiadali s jeho námietkami, ktoré uplatňoval v priebehu celého disciplinárneho konania, ako aj v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Konkrétne sa nevysporiadali s jeho námietkou, že viac krát, už aj pred kontrolovaným obdobím žiadal v zmysle § 49 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. nadriadeného o vytvorenie priaznivých pracovných podmienok pre riadny výkon štátnej služby, nakoľko zaťaženie žalobcu je neustále, od kedy ho ustanovili do súčasnej funkcie, veľké a najmä žiadal o vytvorenie vedúceho výkonu služby, čo sa doposiaľ nerealizovalo. Táto námietka je v rozpore s obsahom prvostupňového rozhodnutia, kde na str. 5 a 6 prvostupňový orgán zaujal k tejto námietke odôvodnené stanovisko spočívajúce v tom, nie je možné meniť organizačná štruktúru OR PZ Revúca, pracovnú náplň individuálnym požiadavkám a schopnostiam toho ktorého policajta vrátane žalobcu, pričom vysoká zaťaženosť žalobcu je výlučne jeho subjektívnym vnímaním. Žalovaný sa s tým stotožnil a v napadnutom rozhodnutí doplnil, že obdobie viac šesť mesiacov je dostatočný priestor na spracovanie hodnotenia výkonu služby H.. B. D.. Nesúhlas s reakciou konajúcich orgánov na uvedenú námietku si nemožno zamieňať s „nevysporiadaním“ sa s ňou. Prípadné ďalšie námietky, z ktorými sa žalovaný nevysporiadal žalobca nekonkretizoval, čo zaňho správny súd urobiť nemohol.
39. Žalobca namietal nedôslednú aplikáciu ust. § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. Konajúce orgány (prvostupňový orgán a žalovaný) prihliadali na okolnosti uvedené v § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. tak, že v úvahu vzali, že žalobca si nesplnil základné povinnosti nadriadeného v stanovenom termíne, tieto si nesplnil ani dodatočne a to napriek tomu, že zo strany nadriadených bol na to opakovane upozornený, pričom hodnotenie výkonu služby je jednou zo základných povinností nadriadeného, ktorá je upravená osobitným predpisom MV SR. Žalobca opakovane ignoroval upozornenia riaditeľa okresného riaditeľstva a svoje povinnosti si nesplnil ani potom, ako bolo voči nemu začaté disciplinárne konanie. Hodnotenie výkonu služby H.. D. vykonal až po písomnom pokyne riaditeľa vo februári 2020, čo odráža postoj žalobcu k plneniu služobných povinností. Ďalej bolo prihliadnuté na prehľad o disciplinárnych odmenách a opatreniach žalobcu v posledných dvoch rokoch, ako aj na služobné hodnotenie žalobcu, s tým výsledkom, že žalobcovi bolo uložené najmenej prísne disciplinárne opatrenie
- písomné pokarhanie. Pokiaľ žalobca namietal, že prvostupňový orgán a žalovaný nezohľadnili jednotlivé okolnosti uvedené v § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., jeho námietka bola nedôvodná,
pretože prihliadnutie na tento zákonom určený okruh skutočností sa má prejaviť najmä v materiálnom zmysle vo výslednej podobe uloženého disciplinárneho opatrenia vo výroku rozhodnutia, čo sa v danom prípade zjavne prejavilo v prospech žalobcu tak, že bolo uložené disciplinárne opatrenie písomného pokarhania, ktoré je z okruhu možných disciplinárnych opatrení najmiernejšie a žalobcu zasiahlo na jeho právach minimálne. Úlohou tohto ustanovenia nie je „bazírovať“ na obšírnom a popisnom verbálnom posúdení jednotlivých okolností uvedených v § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. samostatne a oddelene, bez praktického dopadu na uložené disciplinárne opatrenie, a už vôbec nie podľa subjektívnych predstáv žalobcu. To neplatí, pokiaľ sa ukladá prísnejšia sankcia, kde je nutné náležite a špecificky odôvodniť všetky požiadavky v zmysle ust. § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. Vzhľadom na uvedené nemohla byť námietka žalobcu dotýkajúca sa spôsobu uplatnenia ust. § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., resp. námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutí v danej súvislosti, opodstatnená, pretože nemohla byť spôsobilá zaistiť pre žalobcu výhodnejšie postavenie než to, ktoré mu plynie z právoplatného napadnutého a prvostupňového rozhodnutia, ktorým mu bolo uložené najmiernejšie možné disciplinárne opatrenie. Táto námietka tak bola neopodstatnená, pretože na jej základe nebola ani potenciálna možnosť ochrany subjektívnych práv žalobcu, ktorá by sa mohla prejaviť iba zlepšením jeho postavenia.
40. Žalovaný namietal, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, nakoľko žalovaný v rámci odôvodnenia aplikoval už neúčinné ustanovenie § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Použitie neúčinného právneho predpisu má za následok nesprávne právne posúdenie veci. Pokiaľ žalobca súčasne nenamietal, že ust. § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení platom a účinnom v relevantnom čase bolo porušené, takáto námietka nemá v materiálnom zmysle žiadnu opodstatnenosť, nakoľko k ukráteniu žalobcu na práve na správne právne posúdenie jeho veci môže dôjsť len nesprávnou aplikáciou (v danom prípade neúčinnej) právnej normy s priamym dopadom na práva žalobcu, čo si nemožno zamieňať s nesprávnou citáciou ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Predmetom a účelom súdneho prieskumu správnym súdom je poskytnutie ochrany porušených alebo priamo dotknutých subjektívnych práv žalobcu, porušenie ktorých žalobca nešpecifikoval spôsobom zrozumiteľným na to, aby na základe tejto námietky mohol správny súd dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Navyše žalovaný na nariadenom pojednávaní predložil opravné uznesenie, ktorým túto chybu odstránil.
41. Žalobca ďalej v správnej žalobe namietal, že na operatívnych poradách a v priebehu správneho konania vyčítal nadriadenému, že jemu daný ústny pokyn bol v rozpore s ust. § 48 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., pričom mu bolo vyhovené až 29.01.2020 vydaním písomného pokynu riaditeľa OR PZ v Revúcej, ktorému bez problémov vyhovel. Tiež namietal, že mu neboli zaslané žiadne podklady k rozhodnutiu, aj keď o ne žiadal, čím boli upreté jeho procesné práva, pričom tvrdil aj tvrdí, že bez prítomnosti dotknutého podriadeného príslušníka PZ nebolo možné preveriť vedomosti v zmysle nariadenia a spracovať tak adekvátne hodnotenie. Ďalej vytýkal, že v správnom spise sa nenachádza žiaden hodnoverný záznam o tom, že žalobca bol riadnym spôsobom oboznámený s nariadením č. 21/2017, resp. že bolo vykonané školenie. Podľa neho v prvostupňovom rozhodnutí nie je správne a jednotne uvedená funkcia žalobcu, pričom podľa neho nebol skutok, ktorým malo dôjsť k disciplinárnemu deliktu zámerne vo výroku rozhodnutia špecifikovaný tak, aby nebol zameniteľný s iným skutkom. Upriamil pozornosť na § 233 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z. s konštatovaním, že správny orgán pri voľnom uvážení nesmie nerešpektovať zákon a pod. Napokon žalobca namietal, že prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie vydali neoprávnené orgány, pretože disciplinárny rozkaz nevydal správne zástupca riaditeľa a súčasne riaditeľ odboru poriadkovej a dopravenej polície S.. Z.. R. a napadnuté rozhodnutie nevydal správne riaditeľ OR PZ S.. Z.. B. S..
42. Žalobca v uvedenej často správnej žaloby oznamoval uvedené skutočnosti, konštatoval neodôvodnené závery a názory bez toho, aby uviedol aký mali mať dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd preto nemohol na základe takto všeobecne uplatnených námietok podrobiť napadnuté rozhodnutie preskúmaniu zákonnosti, nakoľko je viazaný žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP), ktoré za žalobcu nemôže špecifikovať ani dopĺňať, pretože nenahrádza žalobcu. Námietka, ktorá závery žalovaného vo všeobecnej rovine spochybňuje, ale súčasne netvrdí, neodôvodňuje, tobôž nepreukazuje opak, nemá relevanciu potrebnú na zistenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t.zn. k otázke v čom konkrétne sa žalovaný mýlil (pri hodnotení dôkazov a právnom posúdení veci) a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, nie sú tieto námietky ničím iným len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného.
Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže zakladať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
43. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde správny orgán už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti správneho rozhodnutia je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu je v súlade s § 134 ods. 1 SSP daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP). Súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení zo správneho spisu, všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad ani rozhodovať na základe domnienok o obsahu správnej žaloby. To znamená, že všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je súd pri prieskume vedený a súčasne aj limitovaný. 44. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 119 ods. 1 SSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Nakoľko žalobca v časti podanej správnej žaloby dostatočne nekonkretizoval v čom sa žalovaný mýlil alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore s objektívnym právom alebo s logickým uvažovaním, čo zaňho správny súd urobiť nemohol, v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia v uvedenom rozsahu (§ 134 ods. 1 SSP) a z týchto dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako bola sformulovaná, nebolo možné dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.
45. Žalobca v replike navrhol vypočutie všetkých osôb zúčastnených na poradách riaditeľa OR PZ Revúca, vrátane zapisovateľky, k obsahu zápisníc z porád riaditeľa. Správny súd je v súlade s § 120 SSP viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy. Dôkazy môže vykonať len na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 119 SSP), nie však na vlastné zisťovanie skutkového stavu veci, resp. jeho prehodnocovanie, nakoľko správny súd nenahrádza činnosť orgánov verejnej správy. Žalobca jednak neidentifikoval osoby, ktoré navrhol vypočuť ako svedkov, pričom správny súd nemal odkiaľ zistiť ich meno, priezvisko, funkciu, bydlisko a pod. Vo vzťahu k navrhovanému dokazovaniu výsluchom svedkov ďalej nebol vymedzený predmet dokazovania, t.zn. čo iné (okrem toho čo v disciplinárnom konaní bolo spoľahlivo zistené) by malo byť týmto výsluchom preukázané a aký by to malo mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na to, že správny súd nebol oprávnený za žalobcu doplniť k akému tvrdeniu/ tvrdeniam malo byť dokazovanie vykonané, nebolo možné vyhovieť žalobcovmu návrhu na dokazovanie.
46. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil, pretože vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. V ďalšom disciplinárnom konaní prvostupňový orgán odstráni vytýkané nedostatky v
právnom posúdení veci a primerane výsledku posúdenia bude procesne reagovať. Právnym názorom správneho súdu je žalovaný v ďalšom konaní viazaný.
47. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia, inak bude odmietnutá ako oneskorene podaná. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Rozsudok nepodpísala členka senátu Mgr. Datlová z dôvodu jej ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase podpisovania rozsudku.