Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/16/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Antónie Kandravej v spore žalobcov: 1/ W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX S.; 2/ Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX S.; 3/ C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpených advokátom: JUDr. Ján Jurč, so sídlom Štefánikova 87, 085 01 Bardejov a žalobcov: 4/ Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. B. 1, XXX XX A.; 5/ K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, W.; 6/ J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, W.; 7/ V. Q., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, W.; 8/ V. F., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX A.; 9/ X. N., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. 5, XXX XX A.; XX/ Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. 5, XXX XX A. a 11/ M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. 5, XXX XX A., právne zastúpených advokátom: JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., so sídlom Južná trieda 28, 040 01 Košice, proti žalovanej: V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. č. XXX/XX, XXX XX K., právne zastúpenej advokátom: JUDr. Jozef Bujdoš, so sídlom Hlinky 262/6, 091 01 Stropkov, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 28. mája 2020, č.k. -644 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaná má vo vzťahu k žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanej priznal voči žalobcom spoločne a nerozdielne 100 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného ustanoveniami (ďalej len „“), , , , , , , , , , (ďalej len „“), , , , , o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 15.05.2009 sa žalobkyňa P. K., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, z dôvodu jej úplného pozbavenia spôsobilosti na právne úkony rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 05.04.2007 (právoplatným 14.05.2007) v zastúpení opatrovníkom Q. K., nar. XX.XX.XXXX, domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou parcely č. XXX o výmere 216 m2, evidovanej príslušným katastrálnym úradom pre okres A., obec A. a katastrálne územie A. na LV XXX (ďalej tiež aj len „sporná parcela“) a náhrady trov konania.

4. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že podľa výpisu z LV XXX bola ona vlastníčkou parcely č. XXX (sporná parcela) a to do roku 1986, avšak od roku 1986 je táto sporná parcela z dôvodov žalobkyni neznámych vlastnícky evidovaná na žalovanú a ako titul nadobudnutia žalovanej k tejto spornej parcele je v LV XXX uvedená zaop. zml. RI XX/XX-X/XX, ktorá skutočnosť podľa žalobkyne nie je možná, pretože žalobkyňa spornú parcelu žiadnym spôsobom nikdy na žalovanú ani na jej príbuzných nepreviedla. Žalobkyňa uviedla, že spornú parcelu ona reálne užívala keďže bezprostredne susedila s jej vlastnícky patriacimi parcelami č. XXX a XXX a to až do roku 1998, kedy žalobkyňa parcely č. XXX a XXX predala Q. B. a s týmito predávanými parcelami mu prenechala do užívania aj bezprostredne s nimi susediacu spornú parcelu. Následne keď v roku 2005 Q. B. predal parcely č. XXX a XXX Q. K., tak žalobkyňa s týmito parcelami susediacu spornú parcelu opäť dala do užívania kupca Q. K.. Žalobkyňa zdôraznila, že žalovaná od inej osoby, ako od nej nemohla spornú parcelu nadobudnúť, keďže táto vlastnícky patrí a patrila výlučne žalobkyni. Podľa žalobkyne žalovaná dokonca túto spornú parcelu nikdy neužívala, nemala k nej užívacie právo, teda ju nemohla mať v držbe a od roku 1959 však mali príbuzní žalovanej v priamom rade len právo prechodu cez túto spornú parcelu.

5. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu s tým, že tvrdenia žalobkyne, že je a do roku 1986 bola vlastníčkou parcely CKN XXX v k.ú. A. sa nezakladajú na pravde, pretože žalobkyňa bola len podielovou spoluvlastníčkou v podieloch 1 a 1 avšak na parcele č. XXXX/X, ktorá parcela bola v roku 1976 prečíslovaná na parcely č. XXX, č. XXX a č. XXX (sporná parcela) a to pod položkou výkazu zmien XX/XX. Prečíslovaním však podľa žalovanej došlo k chybnému zápisu spornej parcely (č. XXX) na LV XXX, ktorý predložila žalobkyňa ako dôkaz, čo bolo zistené aj pri kontrolných geodetických a kartografických parcelách zapísaných Krajskou správou geodézie a kartografie, správou geodézie Bardejov v zázname č. XX/XX z 23.09.1985, v ktorej bolo SG Bardejov konštatované, že pri prečíslovaní parciel na LV XXX v k.ú. A. došlo k chybnému prečíslovaniu a preto došlo k odstráneniu závady a to pod položkou výkazu zmien č. XX/XX s tým, že chybný zápis spornej parcely č. XXX bol z LV XXX odstránený. Podľa žalovanej žalobkyňa nikdy nemohla ani na ňu (rozumej na žalovanú, pozn.) a ani na jej potomkov alebo príbuzných previesť parcelu CKN XXX, pretože žalobkyňa ju nikdy ani nevlastnila, preto nemohla na iného previesť viac práv ako mala sama. Žalovaná uviedla, že parcelu E. XXX o výmere 216 m2, ako aj parcelu CKN XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 098 m2 v k.ú. A. nadobudla do výlučného vlastníctva na základe zaopatrovacej zmluvy z 12.02.1971, registrovanej štátnym notárstvom 12.02.1971 pod RI XX/XX, uzavretou medzi ňou ako nadobúdateľkou vlastníctva a jej starým otcom Q. V., na základe ktorej boli na ňu prevedené označené nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX a pod položkou výkazu zmien č. X/XX boli zapísané pre k.ú. A. na LV XXX. Žalovaná uviedla, že tieto parcely CKN XXX a CKN XXX od okamihu ich nadobudnutia od svojho starého otca aj riadne užíva a so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľne drží a užíva v presvedčení, že je ich vlastníčkou a vo vzťahu k týmto parcelám a nehnuteľnostiam si plní aj daňové povinnosti a s nehnuteľnosťami ako vlastníčka aj nakladá, o čom má svedčiť aj skutočnosť, že v roku 2005 zriadila k predmetnej nehnuteľnosti vecné bremeno. Na adresu tvrdenia žalobkyne, že žalobkyňa mala užívať parcelu CKN XXX žalovaná uviedla, že toto presvedčenie žalobkyne je mylné, pričom omyl žalobkyne ma potvrdzovať aj rozsudok Ľudového súdu v A. zo 14.12.1953 podľa ktorého mal žalovaný Q. V. (starý otec žalovanej) povinnosť strpieť právo prechodu žalobcov P. K. a P. K. (žalobkyňa s manželom) cez svoj funduš a to konkrétne cez parcelu mpč. XXX/c zapísanú v pozemkovoknižnej zápisnici č. XXX v k.ú. A., z čoho podľa žalovanej žalobkyňa mylne usúdila, že táto parcela mpč. XXX/c v k.ú. A., z ktorej boli vytvorené parcely CKN XXX a CKN XXX, že jej patria. Podľa žalovanej však žalobkyňa s manželom mala iba právo prechodu cez tento funduš predchodcu žalovanej, čo však neznamená, že žalobkyňa s jej manželom by k týmto parcelám nadobudla vlastnícke právo, pričom žalovaná zdôraznila, že s týmto rozsudkom Ľudového súdu neboli spojené žiadne iné práva pre vtedajších žalobcov, teda pre žalobkyňu a jej manžela. Z uvedených dôvodov sa žalovaná navrhla, aby súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

6. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že predmetom sporu určenie vlastníckych práv k nehnuteľnosti, ktorou je parcela registra „C“ vedená Okresným úradom A., katastrálnym odborom (ďalej len „katastrálny úrad“) v operátoch katastra ako parcela CKN XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 216 m2, pre okres A., obec A. a katastrálne územie A. na LV XXX (ďalej tiež aj len „sporná parcela“ alebo aj „CKN XXX“), ktorej aktuálnym výlučným vlastníkom (t.j. v podiele X/X) v zmysle označeného LV je evidovaná žalovaná a to titulom zaop. zml. RI XX/XX-X/ XX. Výlučné vlastnícke právo k tejto spornej parcele popierajú žalobcovia a pred nimi ho popierali v tomto konaní aj ich právni predchodcovia tvrdiac, že oni sú pôvodne výlučnými vlastníkmi resp. neskôr

podielovými spoluvlastníkmi tejto spornej parcely, keďže táto sporná parcela mala byť pôvodne vedená pre okres A., obec A. a katastrálne územie A. na LV XXX (ďalej len „LV XXX“), na ktorom boli žalobcovia resp. neskôr ich právni predchodcovia evidovaní ako jej vlastníci alebo spoluvlastníci a preto sa podanou žalobou domáhajú súdnym rozhodnutím deklarovania (určenia) spoluvlastníckeho práva ich právnych predchodcov k tejto spornej parcele ku dňu ich smrti, tak aby v príslušných spoluvlastníckych podieloch parila do ich dedičstva.

7. Pre úspech určovacej žaloby podľa cit. súd prvej inštancie skúmal danosti „naliehavého právneho záujmu“ na žalobcami požadovanom určení, ako aj existenciu na strane žalobcov aktívnej vecnej legitimácie na požadovanom určení a na strane žalovanej existencie pasívnej vecnej legitimácie v spore. Pokiaľ ide spornú parcelu, žalobcovia svoj nárok počas celého sporu, bez ohľadu na znenie žalobného petitu v tom ktorom procesnom štádiu jeho vývoja, zdôvodňujú tvrdením, že sporná parcela je resp. bola súčasťou parciel mpč. XXX/a, XXX/b, ktorých výlučnými vlastníkmi v roku 1953 boli pôvodná žalobkyňa v spore (P. K., rod. C., ďalej len „pôvodná žalobkyňa“, pozn.) a jej manžel (P. K.), ktorá parcela mala byť identifikovaná v evidencii nehnuteľností ako parcela EN XXXX/X a z ktorej mali byť v roku 1985 vytvorené tri parcely EN XXX, EN XXX a EN XXX, t.j. aj sporná parcela, keďže podľa žalobcov, resp. pred zmenou žaloby, podľa ich právnych predchodcov, táto v roku 1985 vytvorená parcela EN XXX je identická s parcelou CKN XXX, ktorej aktuálnou výlučnou vlastníčkou, podľa pre katastrálne územie A. vedeného LV XXX (ďalej len „LV XXX“), je žalovaná. Z vykonaného dokazovania však okresný súd nemal preukázané, žeby v roku 1953 pôvodná žalobkyňa a jej manžel (P. K., rod. C. a P. K.) boli výlučnými vlastníkmi parciel mpč. XXX/a a XXX/b tak, ako to tvrdia žalobcovia odvolávajúc sa pritom na rozsudok Ľudového súdu v A.e sp. zn. C XXX/XX zo 14.12.1953 (ďalej len „rozsudok ľudového súdu z roku 1953“), pretože týmto rozsudkom ľudového súdu z roku 1953 v jeho výrokovej časti nebolo nič také deklarované a dokonca takýto záver nevyplýva ani z jeho odôvodnenia, kde je len uvedené, že žalobca predniesol resp. iba tvrdil, že v tomto spore pôvodná žalobkyňa a jej manžel (P. K., rod. C. a P. K.), boli výlučnými vlastníkmi parciel mpč. XXX/a a XXX/b, avšak z časti odôvodnenia označeného rozsudku pojednávajúcej o tom, čo mal ľudový súd za preukázané, takýto záver o „výlučnom vlastníctve“ pôvodnej žalobkyne a jej manžela k parcelám mpč. XXX/a a XXX/b nevyplýva. Podľa okresného súdu záver, že v roku 1953 boli pôvodná žalobkyňa a jej manžel (P. K., rod. C. a P. K.) výlučnými vlastníkmi parciel mpč. XXX/a a XXX/ b je možné z označeného rozsudku ľudového súdu z roku 1953 len predpokladať resp. sa o tom len domnievať, nie však na úrovni a so silou preukázanej skutočnosti, tak ako to tvrdia žalobcovia (napr. na čl. 328 spisu) resp. ako to tvrdili ich právni predchodcovia, pretože nie je vylúčené, ani to, že tieto parcely mpč. XXX/a a XXX/b mohli byť v roku 1953 len v podielovom spoluvlastníctve pôvodnej žalobkyne a jej manžela (P. K.ovej, rod. C. a P.a K.a), prípadne ich mohli mať tieto osoby iba v oprávnenej držbe, pretože ani podľa v tom čase účinného (ktorý predchádzal prijatiu aj aktuálne účinného , pozn.), nebolo vylúčené, aby oprávnený držiteľ veci napr. pozemku, ktorý mal rovnaký právny status ako vlastník ( ) mohol vydržať aj v oprávnenej držbe majúce resp. v oprávnenej (dobromyseľnej) viere vykonávajúce právo (napr. právo prechodu). Z uvedeného dôvodu tak pôvodná žalobkyňa a jej manžel (P. K., rod. C. a P. K.) nemuseli byť nevyhnutne výlučnými vlastníkmi parciel mpč. XXX/a a XXX/b, ako to tvrdia žalobcovia, aby vydržali v prospech užívania týchto parciel, právo prechodu skrz parcelu mpč. XXX/ c v užívaní právneho predchodcu žalovanej. Uvedeným záverom dávajú za pravdu aj ďalšie vo veci vykonané dôkazy, keď napr. z výpisu z pozemkovej knihy zo zápisnice č. XXX pre k.ú. A. zo 06.05.1971 (čl. 158 spisu), predloženého žalobcami vyplýva, že pokiaľ ide o parcelu mpč. XXX/a, tak táto bola titulom kúpy 07.05.1930 v podielovom spoluvlastníctve manželov M. Y. vo veľkosti podielu 1/4 k celku, D. Y., rod. C. vo veľkosti podielu 1/4 k celku a titulom kúpy 14.12.1949 aj maloletej P. C. (pôvodná žalobkyňa) vo veľkosti podielu 2/4 k celku.

8. Súd prvej inštancie poukázal naviac na zrejmé nesprávnosti uvedeného zápisu, resp. na kolíziu tvrdení o vlastníctve pôvodnej žalobkyne P. K.ovej, rod. C. k parcele mpč. XXX/a, prípadne na spornosť stotožnenia jej osoby s osobou uvedenou v predmetnom výpise zo zápisnice č. XXX [keďže tak vo výpise zo zápisnice č. XXX, ako ani v rozsudku ľudového súdu z roku 1953 nie sú tam uvedené osoby identifikovateľné skrz dátum ich narodenia], pretože ak by mala byť P. C. označená vo výpise zo zápisnice č. XXX ako spoluvlastníčka parcely mpč. XXX/a, identická s osobou pôvodnej žalobkyne P. K.ovou, rod. C., ktorá bola narodená XX.XX.XXXX (viď žaloba), tak v čase kúpy (14.12.1949) už mala P. C. XX rokov a nemohla byť teda maloletou, tak ako je to uvádzané vo výpise zo zápisnice č. XXX. Avšak aj keby súd prvej inštancie vzhliadol v tomto zápise v zápisnici č. XXX iba chybu v písaní pri identifikovaní pôvodnej žalobkyne v ňom označenej ako maloletej, tak z tohto zápisu, ktorý bol vyhotovený v roku

1971, t.j. až v čase po vyhlásení rozsudku ľudového súdu v roku 1953, možno každopádne mať za preukázané, že nie len v roku 1949, kedy došlo ku kúpe parcely mpč. XXX/a vo výpise označenou pôvodnou žalobkyňou, ale aj v roku 1953 kedy bol vyhlásený rozsudok ľudového súdu (ako je to uvedené vyššie) a napokon ešte aj v roku 1971, kedy bol predmetný výpis zo zápisnice č. XXX vyhotovený štátnym notárstvom v A.e, bola táto parcela mpč. XXX/a nie iba vo výlučnom vlastníctve pôvodnej žalobkyne a jej manžela, ako to tvrdia žalobcovia, ale bola v podielovom spoluvlastníctve pôvodnej žalobkyne, prípadne po vydaji aj jej manžela, v podiele 2/4 na celku a jej sestry s manželom (M. Y. a D. Y., rod. C.) a to každého z nich v podiele po 1/4 k celku. Inými slovami povedané, aj z výpisu zo zápisnice č. XXX pre k.ú. A. vyhotoveného štátnym notárstvom v A.e 06.05.1971, v ktorom sú zaznačené, všetky pohyby vlastníckych vzťahov do tej doby (rozumej do doby jeho vyhotovenia, pozn.) k parcele mpč. XXX/ a vyplýva, že ku dňu jeho vyhotovenia, teda aj v čase vyhlásenia rozsudku ľudového sudu v roku 1953 bola táto parcela mpč. XXX/a v podielovom spoluvlastníctve v zápisnici označených osôb. Uvedený záver je verifikovaný aj ďalším dôkazom, ktorým je list Správy katastra A. č. XX/XXXX/Ti z 25.02.2011 (čl. 156 spisu), v ktorom sa uvádza, že parcela mpč. XXX/a bola v podielovom spoluvlastníctve M. Y. (1/4), D. Y., rod. C. (1/4) a mal. P. C. (2/4), pričom následne kúpnou zmluvou RI XXX/XX uzavretou formou notárskej zápisnice sp. zn. N XXX/XX dňa XX.XX.XXXX a registrovanou štátnym notárstvom 03.08.1971 (čl. 95 spisu), pôvodná žalobkyňa P. K. rod. C. predala svoj podiel 2/4 na parcele mpč. XXX/a, ktorá bola v evidencii nehnuteľností (EN) vedená ako parcela EN XXXX/X a to do bezpodielového spoluvlastníctva manželov Q.a B. a V. B., rod. Y. za kúpnu cenu 6 000,- Kčs, pričom predmetom predaja bol celý starý dom a „1/2 z funduša“ (čl. 95 spisu). Podľa predmetného listu Správy katastra A. až registráciou a zápisom tejto kúpnej zmluvy RI XXX/XX bol založený LV XXX z údajov ktorého si žalobcovia resp. ich právni predchodcovia (pred zmenou žaloby) odvodzujú svoj žalobný nárok.

9. Dokazovaním boli preukázané pohyby vlastníckych vzťahov na LV XXX pre k. ú. A., ktoré vyplývajú jednak zo žalobcami predloženého LV XXX a jednako aj z označeného listu Správy katastra A. č. XX/ XXXX/Ti z 25.02.2011, pričom okresný súd uvádza pri zápisoch jednotlivých zmien vlastníckych vzťahov aj číslo zmeny zápisu v operátoch katastra (číslo zmeny zápisu ďalej označené iba ako „Z“): - Z XX/XX

- vytvorenie LV XXX pre parcelu EN XXXX/X - zápis kúpnej zmluvy RI XXX/XX, pričom spoluvlastníkmi parcely EN XXXX/X korešpondujúcej s pôvodnou parcelou mpč. XXX/a sa tak stali kupujúci z tejto kúpnej zmluvy a to manželia Q. B. a V. B., rod. Y. v podiele 2/4 z celku a pôvodný spoluvlastníci podľa pozemkovoknižnej zápisnice č. XXX a to M. Y. v podiele X/X z celku a jeho manželka D. Y., rod. C. v podiele 1/4 z celku; - Z XX/XX - po novom mapovaní a prečíslovaní parciel, parcela EN XXXX/X zanikla a bola rozdelená na parcely katastra nehnuteľností (KN) KN XXX o výmere 120 m2, KN XXX o výmere 155 m2 a KN XXX bez uvedenia výmery v LV XXX - bez zmeny pôvodného zloženia spoluvlastníkov (Q. B. a V. B., rod. Y. - X/X; M. Y. - 1/4 a D. Y., rod. C. - 1/4); - Z XX/XX - zápisom dedičského rozhodnutia po zomrelej spoluvlastníčke D. Y., rod. C. sp. zn. D XXX/XX (čl. 386 spisu) sa vlastníčkou jej spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/4 na celku, t.j. na KN XXX, KN XXX a KN XXX stala jej sestra a pôvodná žalobkyňa P. K., rod. C. - takže novými spoluvlastníkmi boli KN XXX, KN XXX a KN XXX boli Q. B. a V. B., rod. Y. - 2/4; M. Y. - 1/4 a P. K., rod. C. (pôvodná žalobkyňa) - X/X; - Z XX/XX - zápis výsledkov kontroly geodetických a kartografických prác, pri ktorých boli zistené chyby pri prečíslovaní parciel počas technicko-hospodárskeho mapovania, v dôsledku čoho na základe rozhodnutia o takto zistených chybách č. XX/XX z XX.XX.XXXX (čl. 100 spisu) bola cit. z listu Správy katastra A. č. XX/XXXX/ Ti z 25.02.2011: „ ... parcela KN XXX zrušená z LV XXX...“ (čl. 156 spisu) - bez zmeny spoluvlastníckych vzťahov, pričom spoluvlastníkmi boli naďalej Q. B. st. a V. B., rod. Y. - 2/4; M. Y. - 1/4 a P. K., rod. C. (pôvodná žalobkyňa) - 1/4; - Z XX/XX - zápisom dodatočného dedičského rozhodnutia po zomrelom švagrovi a spoluvlastníkovi M. Y. sp. zn. D XXX/XX (čl. 385 spisu) sa vlastníčkou jeho spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/4 na celku, t.j. na parcelách KN XXX a KN XXX (bez parcely KN XXX, tá už nebola predmetom dodatočného prejednania dedičstva) stala jeho švagriná a pôvodná žalobkyňa P. K., rod. C.

- takže novými spoluvlastníkmi KN XXX a KN XXX (bez KN XXX) boli Q. B. a V. B., rod. Y. - 2/4 a P. K., rod. C. (pôvodná žalobkyňa) - 2/4; - Z XX/XX - zápisom dedičského rozhodnutia po zomrelej V. B., rod. Y. sp. zn. D 728/87 (čl. 102 spisu) sa vlastníkom po nej zdedeného spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/4 na parcelách KN XXX a KN XXX (bez parcely KN XXX, tá už nebola predmetom prejednania dedičstva) stal jej syn a aktuálne žalobca 4/ Q. B. ml. - takže novými spoluvlastníkmi KN XXX a KN XXX (bez KN XXX) boli Q. B. st. - 1/4, Q. B. ml. (žalobca 4/) - 1/4 a P. K., rod. C. (pôvodná žalobkyňa) - 2/4; - Z XX/XX - zápis kúpnej zmluvy RI XXX/XX uzavretej vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N 430/88 (čl. 105 spisu) ktorou podielová spoluvlastníčka a pôvodná žalobkyňa P. K., rod. C. predala svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 2/4 na KN XXX - priľahlá záhrada a KN XXX - plocha zastavaná domom (KN XXX nebola predmetom prevodu) kupujúcemu Q. B. ml. (žalobca 4/) za sumu XXX,- Kčs - takže novými

spoluvlastníkmi KN XXX a KN XXX (bez KN XXX) boli Q. B. st. - 1/4, Q. B. ml. (žalobca 4/) - X/X; - Z XX/XX - zápisom dedičského rozhodnutia po zomrelom Q. B., st., sp. zn. D 877/91 (čl. 103 spisu) sa vlastníkom jeho spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/4 na parcelách KN XXX a KN XXX (bez parcely KN XXX) stal jeho syn a aktuálne žalobca 4/ Q. B. ml. - takže novým výlučným vlastníkom v podiele 1/1 parciel KN XXX a KN XXX (bez KN XXX) sa stal Q. B. ml. (žalobca 4/); - Z XX/XX - na LV XXX bol zapísaný rodinný dom so súpisným č. XXX postavený na parcele CKN XXX; - Z XX/XX - zápis kúpnej zmluvy V XXX/XX ktorou žalobca 4/ Q. B. ml. predal KN XXX a KN XXX ako aj rodinný dom so súpisným č. XXX Q. K. a S. K. rod. K., ktorí sú aktuálne vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci parciel CKN XXX/ X, CKN XXX a rodinného domu súp. č. XXX na LV XXX.

10. Z uvedeného chronologického prehľadu vývoja vlastníckych/spoluvlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam evidovaným na LV XXX pre k. ú. A. mal súd prvej inštancie za preukázané, že na LV XXX sú a od počiatku jeho založenia v roku 1971, boli evidované vlastnícke resp. spoluvlastnícke vzťahy k nehnuteľnostiam, ktoré korešpondujú (zodpovedajú) pôvodne v pozemkovoknižných záznamoch vedenej parcele mpč. XXX/a, ktorá bola v záznamoch evidencie nehnuteľností (EN) od roku 1971 do roku 1976 identifikovaná ako parcela EN XXXX/X a od roku 1976 do roku 1985 jej korešpondovali parcely katastra nehnuteľností (KN) KN XXX o výmere 1X0 m2, KN XXX o výmere 155 m2 a KN XXX bez uvedenia výmery v LV XXX a od roku 1985 jej korešpondovali už len parcely katastra nehnuteľností KN XXX o výmere 120 m2 a KN XXX o výmere 155 m2, preto aj z tohto dôvodu, po roku 1985 sa všetky prevody (zmluvy) a prechody (dedenie) vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na LV XXX týkali už len parciel KN XXX a KN XXX, tak ako to napokon vyplýva aj z listu Správy katastra A. č. XXX/XX z 18.02.2010 (čl. 63 spisu) podľa ktorého cit.: „Následné prevody na LV boli prevádzané bez parcely č. XXX.“

11. Pre úspech v spore o žalobe podľa ust. je nutné kumulatívne, s danosťou aktívnej vecnej legitimácie v spore, preukázať aj iné skutočnosti, ako je napr. danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení alebo stotožnenie predmetu sporu, t.j. že parcela KN XXX korešponduje spornej parcele CKN XXX a teda, že jej vlastníčka je v spore pasívne vecne legitimovanou.

12. V tomto smere mal súd prvej inštancie za preukázané, že podľa rozhodnutia o dedičstve sp. zn. (čl. 303 spisu) sú žalobcovia 1/-3/ (deti a vnuk) dedičmi po neb. P. K.ovej, rod. C. a z rozhodnutí o dedičstve po neb. Q. B. st., sp. zn. D 877/91 a po neb. V. B., rod. Y. sp. zn. D 728/87 (čl. 102 a 103 spisu), vyplýva, že žalobcovia 4/ - 11/ (deti a vnuci) sú ich dedičmi a preto týmto žalobcom 1/

- 11/ svedčí aktívna vecná legitimácia domáhať sa žalobou požadovaného určenia, každému po jeho/ ich právnom predchodcovi.

13. Súd prvej inštancie však súčasne zistil, že pokiaľ ide o žalobou uplatnený nárok vo vzťahu k neb. M. Y., ktorý zomrel v roku XXXX, žiadnemu zo žalobcov 1/ - 11/ nesvedčí aktívna vecná legitimácia v spore domáhať sa vo vzťahu k nemu požadovaného určenia, pretože žiadny z nich nebol a nemohol byť jeho dedičom. Z rozhodnutia o dedičstve po neb. M. Y. sp. zn. D 589/76 (čl. 387 spisu) vyplýva, že jeho jedinou zákonnou dedičkou v II. dedičskej skupine bola jeho v tom čase pozostalá manželka D. Y., rod. C., keďže manželia boli bezdetní a následne podľa rozhodnutia o dodatočnom prejednaní dedičstva po neb. M. Y. sp. zn. D 317/86 (čl. 385 spisu), bola jeho jedinou zákonnou dedičkou v III. dedičskej skupine jeho švagriná (t.j. sestra jeho v tom čase už neb. manželky) P. K., rod. C.. Podľa , ak nededí v II. dedičskej skupine manžel ani žiadny z rodičov, dedia v III. skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Z uvedeného je zrejmé, že keďže P. K., rod. C. nebola súrodencom neb. M. Y. (bola súrodencom iba jeho v tom čase nebohej manželky, ale nie nebohého, pozn.), tak v III. dedičskej skupine po neb. M. Y. v dodatočnom dedičskom konaní mohla P. K., rod. C. ako jediná zákonná dedička dediť buď titulom, že s nebohým najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou žila v spoločnej domácnosti a z toho dôvodu sa starala o spoločnú domácnosť alebo bola na neho odkázaná výživou. Avšak titulom tohto dedenia P. K.ovou, rod. C. po neb. M. Y., nemožno podľa súdu prvej inštancie odvíjať oprávnenie jej dedičov (rozumej dedičov P. K.ovej, rod. C.), t.j. žalobcov 1/-3/, domáhať sa žalobou požadovaného určenia aj po neb. M. Y., pretože podľa , ak v III. dedičskej skupine niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. S nástupníctvom detí dediča z III. dedičskej skupiny sa počíta iba v prípade, ak by tento dedič bol súrodencom nebohého (poručiteľa), čo nie je daný

prípad, pretože P. K., rod. C. nededila v III. dedičskej skupine ako súrodenec M. Y. a preto po nej nemôžu do jej postavenia nastúpiť zasa jej dedičia, t.j. resp. jej deti. Okrem toho, v tomto prípade nemožno podľa súdu prvej inštancie nástupníctvo detí po neb. P. K.ovej, rod. C. ako jej dedičov (žalobcovia 1/ a 2/) na pozíciu žalobcov vo vzťahu k žalovanému nároku po neb. M. Y., odvíjať od dedičského konania po neb. manželke M. Y., t.j. po neb. D. Y. rod. C. sp. zn. D 416/82 (čl. 386 spisu), po ktorej bola jedinou dedičkou P. K., rod. C. ako jej sestra, pretože, ako už bolo opakovane uvedené, v tomto súdnom spore sa neprejednáva nárok na určenie, že vec (spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva po neb. D. Y. rod. C., ale sa tento nárok prejednáva vo vzťahu po neb. M. Y., ktorého dedičskú líniu je treba preto v interakcii s označenými žalobcami sledovať. Z uvedených dôvodov sa tvrdenia žalobcov 1/-3/ o danosti ich aktívnej vecnej legitimácie domáhať sa určovacieho nároku aj vo vzťahu po neb. M. Y., tak podľa súdu ukázali nepravdivými a nepreukaznými, preto vo vzťahu k tejto časti žalobného nároku po neb. M. Y., súd z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov 1/-11/ žalobu zamietol.

14. Po ujasnení si okruhu aktívne vecne legitimovaných subjektov v spore v interakcii so žalobnou požiadavkou zhmotnenou v žalobnom petite, bol súd povinný skúmať ďalšiu pre úspech určovacej žaloby nevyhnutnú zákonnú podmienku, resp. predpoklad a to danosť „naliehavého právneho záujmu“ žalobcov na nimi požadovanom určení, pričom ak túto otázku ne/existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe súd vyrieši záporne, musí byť žaloba bez ďalšieho zamietnutá.

15. Procesná povinnosť preukázať danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha t.j. v danom prípade žalobcov, ktorí svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňujú titulom ich právneho nástupníctva ako oprávnených dedičov po ich právnych predchodcoch a to žalobcovia 1/-3/ po ich právnej predchodkyni neb. P. K.ovej, rod. C., ako aj po neb. M. Y. a žalobcovia 4/-11/ po ich právnych predchodcoch neb. Q. B. st. a po neb. V. B., rod. Y.. Podľa názoru súdu prvej inštancie na strane žalobcov 1/ - 3/ je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, len vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva po ich neb. právnej predchodkyni P. K.ovej, rod. C., nie je však daný pokiaľ ide u určenie vlastníckeho práva ku dňu smrti M. Y., po ktorom žalobcovia 1/-3/ nie sú a ani nemôžu byť jeho právnymi nástupcami a teda legitímnymi dedičmi. Preto pokiaľ ide o túto časť určovacieho petitu a to o určenie, že spoluvlastnícky podiel na spornej parcele by mal patriť do dedičstva po M. Y., súd žalobu v tejto časti zamietol a to okrem nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov 1/-11/ (viď vyššie, pozn.), aj z dôvodu nimi neosvedčenej danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

16. Po ustálení, že žalobcom 1/-3/ svedčí aktívna vecná legitimácia, ako aj naliehavý právny záujem na určení, že 1/4 na spornej parcele CKN XXX aktuálne vedenej na LV XXX, patrí do dedičstva po ich právnej predchodkyni neb. P. K.ovej, rod. C. a po ustálení, že žalobcom 4/-11/ svedčí aktívna vecná legitimácia, ako aj naliehavý právny záujem na určení, že 2/4 na spornej parcele CKN XXX aktuálne vedenej na LV XXX, patria do dedičstva po ich právnych predchodcoch Q. B. st. a V. B., rod. Y., bola ďalšou otázkou, ktorou sa súd musel zaoberať otázka identity (totožnosti) parcely KN XXX, ktorá bola vedená do roku 1985 pre k.ú. A. na LV XXX na jednej strane, so spornou parcelou CKN XXX, ktorá je aktuálne evidovaná pre k.ú. A. na LV XXX, ako vlastníctvo žalovanej na strane druhej, pričom v tomto smere súd v prvom rade podotýka, že na stotožnenie týchto dvoch parciel resp. na určenie, že sa jedná o tú istú parcelu nepostačuje iba odkaz na ich identické číselné označenie číslom XXX. Žalobcovia odvíjajú svoj žalobný nárok na určenie spoluvlastníckeho práva ich právnych predchodcov k spornej parcele CKN XXX ku dňu ich smrti, od skutočnosti, že títo ich právni predchodcovia boli jej spoluvlastníkmi už v čase, kedy bola táto sporná parcela vedená ako KN XXX na LV XXX, z ktorého LV bola odstránená v roku XXXX a to na základe Z XX/XX, čím, malo byť ich právnym predchodcom toto ich spoluvlastnícke právo k tejto KN XXX odňaté. Inými slovami, žalobcovia svoj žalobný nárok odvodzujú od evidencie vlastníckych/spoluvlastníckych vzťahov evidovaných pre k.ú. A. na LV XXX, pričom parcelu KN XXX stotožňujú s parcelou CKN XXX.

17. Z vykonaného dokazovania, konkrétne z listu Správy katastra A. č. XX/XXXX/Ti z 25.02.2011 v spojitosti s LV XXX však, vyplýva, že parcely evidované pre k.ú. A. na LV XXX boli vytvorené z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely mpč. XXX/a, ktorá bola neskôr v evidencii nehnuteľností (EN) identifikovaná ako parcela EN XXXX/X a neskôr v roku 1976 (Z XX/XX) bola rozdelená na parcely KN XXX, KN XXX a KN XXX. Avšak súčasne z listu Správy katastra A. č. XX/XXXX/Ti z 25.02.2011 (čl. 157 spisu) vyplýva, že sporná parcela E. XXX nebola vytvorená z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely mpč. XXX/ a, prvotne od ktorej žalobcovia odvíjajú svoj nárok, ale bola vytvorená z pôvodnej pozemkovoknižnej

parcely mpč. XXX/b, ktorej sa jednako netýka zápis vlastníckych/spoluvlastníckych vzťahov na LV XXX a jednako podľa označeného listu správy katastra je zrejmé, že táto pôvodná pozemkovoknižná parcela mpč. XXX/b bola v podielovom spoluvlastníctve a to tak predkov žalovanej, t.j. rodiny V. vo veľkosti podielu X/X z celku (t.j. mal. Q.a V. - X/X, mal. Z. V. - 1/8, mal. D. V. - 1/8 a mal. P. V. - 1/8) a tiež v spoluvlastníctve mal. P. C. (t.j. pôvodná žalobkyňa) - 2/8 z celku a jej sestry a švagra M. Y. - 1/8 a D. Y., rod. C. - 1/8 z celku. Skutočnosť, že v evidencii nehnuteľností (EN) identifikovaná parcela EN XXXX/X, z ktorej mali byť neskôr vytvorené parcely KN XXX, KN XXX a KN XXX, korešpondovala iba pôvodnej pozemkovoknižnej parcele mpč. XXX/a a nie aj pozemkovoknižnej parcele mpč. XXX/b, potvrdzuje aj žalobcami predložená identifikácia parciel č. XXX/XXXX z 28.07.1971 (čl. 95 spisu), v ktorej je uvedené, že podľa pozemkovoknižnej zápisnice č. XXX parcele mpč. XXX/a zodpovedala iba parcela EN XXXX/ X a podľa pozemkovoknižnej zápisnice č. XXX parcele mpč. XXX/b zodpovedala iba parcela EN XXXX/ X. Napokon zo záverov kontroly geodetických a kartografických prác č. XX/XX z 23.09.1985 (čl. 100 spisu), pri ktorej boli zistené chyby pri prečíslovaní parciel počas technicko-hospodárskeho mapovania, vyplýva, že bola zistená chyba práve ohľadom evidencie parcely KN XXX vedenej na LV XXX, ktorá mala byť „... súčasťou mpč. XXX...“ (ak by sme pripustili chybu v písaní číslic, mohlo by sa jednať aj o pozemkovoknižnú zápisnicu č. XXX, v ktorej bola evidovaná mpč. XXX/b, pozn.) a z ktorého dôvodu bola KN XXX, zmenou Z XX/XX z LV XXX odstránená. V tejto súvislosti súd prvej inštancie podotkol, že faktu, že parcela KN XXX bola skutočne nesprávne a zrejme len formálne vedená na LV XXX, z ktorého bola napokon pravdepodobne aj z tohto dôvodu v roku 1985 odstránená, dosvedčuje aj to, že táto parcela KN XXX nemala v LV XXX, predloženom žalobcami (čl. X spisu), na rozdiel od parciel KN XXX a KN XXX, vyznačenú žiadnu výmeru, ktorá by tejto parcele zodpovedala, resp. ktorá by ju určovala (v teréne vyhraňovala) a v tomto LV XXX nebola identifikované ani bonitne.

18. Z uvedených zistení teda možno jednako vyvodiť, že aktuálna parcela CKN XXX z vecno-právneho vývoja vlastníckych/spoluvlastníckych práv a z historického vývoja jej vzniku nie je totožná (identická) s pôvodnou parcelou KN XXX vedenou na LV XXX, keďže obe boli vytvorené z odlišných pôvodných pozemkovoknižných parciel a jednako, že vývoj vlastníckych/spoluvlastníckych vzťahov k týmto dvom pozemkovoknižným parcelám bol odlišný, z ktorého vývoja by si mohli prinajlepšom uplatňovať svoj určovací nárok iba ak tak žalobcovia X/-X/, pretože iba ich právna predchodkyňa neb. P. K., rod. C. mala spoluvlastnícky podiel aj na pozemkovoknižnej parcele mpč. XXX/b, z ktorej mala byť neskôr „vygenerovaná“ sporná parcela CKN XXX, avšak aj to iba v prípade, keby žalobcovia 1/-3/ preukázali vývoj spoluvlastníckeho práva P. K.ovej, rod. C. (ktoré bolo pôvodne vo veľkosti 2/4 z celku, t.j. či sa zväčšilo alebo zmenšilo v dôsledku predaja resp. dedenia a pod., pozn.) k tejto pozemkovoknižnej parcele mpč. XXX/b resp. k parcelám z nej vytvorených, k čomu sa však dokazovanie v tomto spore neuberalo a taktiež iba ak by preukázali dôvod kvôli ktorému by jej bolo toto jej nateraz v neznámej veľkosti (keďže to nebolo predmetom dokazovania v tomto spore) spoluvlastnícke prípadne vlastnícke právo k tejto mpč. XXX/b odňaté, kvôli dôvodu ktorému by sa žalobou, ako jej právni nástupcovia domáhali jeho prinavrátenia do jej pozostalosti, uvedené však v konaní preukázané nebolo vo vzťahu k mpč. XXX/b resp. k parcelám z nej vytvoreným. Žalobcovia 4/-11/ sa však vzhľadom na uvedené, podľa názoru súdu, nemôžu s úspechom po svojich právnych predchodcoch Q. B. st. a V. B., rod. Y., domáhať určenia ich spoluvlastníckeho práva k parcele E. XXX vytvorenej z mpč. XXX/b ku dňu ich smrti, pretože títo ich právni predchodcovia nemali podľa vykonaného dokazovania spoluvlastnícky podiel na tejto mpč. XXX/b z ktorej mala byť vytvorená aj sporná parcela CKN XXX, iba ak by žalobcovia 4/-11/ preukázali opak, čo sa však v tomto konaní nestalo.

19. Žalobcovia 1/-11/ neuniesli dôkazné bremeno, jednak pokiaľ ide o nespochybniteľné preukázanie identicity (totožnosti) parcely KN XXX pôvodne vedenej na LV XXX s parcelou aktuálne vedenou ako CKN XXX pre k.ú. A. na LV XXX z identicity ktorých si odvodzujú svoj žalobný určovací nárok, jednako žalobcovia 1/-3/ ho neuniesli pokiaľ ide o preukázanie dôvodu prípadného odňatia spoluvlastníckeho resp. vlastníckeho práva a existenciu tohto práva ku dňu jeho prípadného odňatia ich právnej predchodkyni P. K.ovej, rod. C. k parcele mpč. XXX/b z ktorej mala byť vytvorená sporná parcela CKN XXX a z dôvodu ktorého by sa domáhali jeho prinavrátenia do jej pozostalosti.

20. Žalobcovia 1/-3/ taktiež nepreukázali danosť aktívnej vecnej legitimácie domáhať sa titulom právneho nástupníctva požadovaného určenia po neb. M. Y. a napokon žalobcovia 4/-11/ nepreukázali existenciu vlastníckeho/spoluvlastníckeho práva ich právnych predchodcov neb. Q.a B. st. a neb. V. B., rod. Y. k parcele mpč. XXX/b z ktorej bola vytvorená parcela CKN XXX, ku ktorej sa domáhajú požadovaného určenia do pozostalosti týchto ich právnych predchodcov a nepreukázali ani dôvod straty toho ich vl.

práva k tejto parcele mpč. XXX/b, prinavrátenia ktorého do pozostalosti sa žalobou domáhajú. Všetky uvedené závery boli dôvodom, kvôli ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol.

21. V záujme poskytnutia žalobcom materiálno právnej ochrany ich práv, súd ešte, z dôvodu niektorých nejasných vyjadrení príslušnej správy katastra, preskúmal aj danosť legitimity vlastníckeho práva žalovanej k spornej parcele CKN XXX vedenej pre k.ú. A. na LV XXX. V tejto súvislosti z vykonaného dokazovania, konkrétne napr. z listu Správy katastra A. č. XX/XXXX/Ti z XX.XX.XXXX (čl. 157 spisu) vyplynulo, že pri spracovaní registra obnovenej evidencie pozemkov (T.) v k.ú. A. v roku 1997, jej zhotoviteľ lustroval pozemkovoknižnú parcelu mpč. XXX (bez konkretizácie, či sa jedná o mpč. XXX/ a, mpč. XXX/b alebo mpč. XXX/c), pričom na základe rozhodnutie o schválení ROEP č. XXX/X/XX zo 14.11.1997 (čl. 65 spisu) bola táto parcela EN XXX zapísaná na nový LV XXXX, na ktorom bola titulom zaopatrovacej zmluvy RI XX/XX (čl. 23 spisu) po svojom starom otcovi Q.ovi V., vedená ako jej výlučná vlastníčka žalovaná. Následne geometrickým plánom č. XX/XXXX vyhotoveným 05.04.2004 geodetom P. K. boli z parcely EN XXX vytvorené parcely E. XXX, E. XXX a E. XXX a to pre účely osvedčenia vydržania vlastníckeho práva k parcele CKN XXX sestrou žalovanej P. S., rod. Q., na ktorej mala menovaná postavený rodinný dom a ktoré vydržané vlastnícke právo jej bolo osvedčené notárskou zápisnicou N XXX/XXXX, zapísanou do katastra nehnuteľností pod Z XXX/XXXX, pričom súčasne vytvorená parcela CKN XXX bola zapísaná, ako výlučné vlastníctvo žalovanej na nový LV XXX a súčasne zápisom vkladovej listiny M bolo do katastra nehnuteľností zapísané vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez parcelu CKN XXX vo vlastníctve žalovanej v prospech sestry žalovanej P. S., rod. Q. a brata žalovanej Q.a Q..

22. Vzhľadom na uvedené zistenia sa súd prvej inštancie zaoberal aj otázkou, či v prípade, žeby sa preukázali pravdivými tvrdenia žalobcov o spoluvlastníctve ich právnych predchodcov k parcele KN XXX a v prípade, žeby táto bola identickou s parcelou CKN XXX vedenou na LV XXX, či by teda tieto skutočnosti (v prípade ich preukázania) boli vôbec spôsobilé oslabiť resp. úplne poprieť legitimitu vlastníckeho práva žalovanej k parcele CKN XXX vedenej na LV XXX. V tomto smere, aj keď mal súd za to, že žalovaná, vyššie katastrálnym úradom popísaným postupom absolútne legálne nadobudla vlastníctvo k parcele CKN XXX, predsa len vzhľadom na to, že pri ROEP jej zhotoviteľ nestotožnil resp. nelustroval parcely mpč. XXX/a, mpč. XXX/b a mpč. XXX/c každú osve, ale spoločne ako mpč. XXX, súd považoval na tomto mieste za potrebné vyjadriť sa jednako k deklarovaným záverom ROEP, ako aj k podmienkam prípadného vydržania vlastníckeho práva žalovanou k parcele E. XXX.

23. Z vykonaného dokazovania, vzhľadom na citované ustanovenia zákona o ROEP mal súd za to, že v prvom rade konanie o ROEP bolo konaním verejným a aj jeho závery boli verejne odkontrolovateľné, keďže v zmysle cit. § 7 ods. 1 zákona o ROEP bol správny orgán povinný uverejniť návrh registra na verejné nahliadnutie po dobu 30 dní za účelom jeho pripomienkovania, pričom po procese pripomienkovania a ich vybavení sa záverečné rozhodnutie o ROEP v zmysle cit. § 7 ods. 5 zákona o ROEP považuje za verejnú listinu. Inými slovami povedané, aj v danom prípade právni predchodcovia žalobcov, ak nesúhlasili so závermi ROEP o hraniciach resp. o umiestnení alebo stotožnení parcely mpč. XXX s parcelami mpč. XXX/a, mpč., XXX/b a mpč. XXX/c, mali možnosť tieto závery spochybniť či už v rámci konania o ROEP v pripomienkovom konaní, alebo aj neskôr po zápise vlastníckeho práva žalovanej na základe rozhodnutia o schválení ROEP č. XXX/X/XX zo 14.11.1997. Avšak keďže právni predchodcovia žalobcov tak neučinili, mal okresný súd za to, že žalovaná minimálne od XX/XXXX, t.j, od rozhodnutia o schválení ROEP č. XXX/X/XX zo 14.11.1997, na základe ktorého bola do operátov katastra zapísaná ako výlučná vlastníčka parcely EN XXX, ktorej súčasťou bola aj parcela CKN XXX, ku dňu podania žaloby 05/2009 by minimálne vydržala vlastnícke právo k tejto parcele CKN XXX, pretože ju na základe právneho titulu, ktorým bola verejná listina, a to rozhodnutie o ROEP, ktorého záverom nemala dôvod neveriť a teda dobromyseľne, t.j. v dobrej viere v závery verejnej listiny nerušene a minimálne po dobu 10 rokov užívala. Teda inými slovami záverom povedané, žalobcami tvrdené skutočnosti by v konečnom dôsledku neboli spôsobilé oslabiť resp. spochybniť legitímne nadobudnuté vlastnícke právo žalovanej k parcele CKN XXX v k.ú. A., ktorá by ho v prípade akýchkoľvek pochybností ku dňu podania žaloby minimálne vydržala.

24. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. , pričom v spore plne úspešnej žalovanej priznal voči v spore neúspešným žalobcom spoločne a nerozdielne 100 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu v 4. až 11. rade včas. Odvolanie právne odôvodnili ust. písm. , súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ust. , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ust. , súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ust. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ust. , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, aby priznal žalobcom náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, alternatívne, aby zmenil a rozhodol: Nehnuteľnosť, a to parcela CKN XXX, nachádzajúca sa v katastrálnom území A., obec A., okres: A. zapísaná na LV č. XXX patrí do dedičstva: - po neb. P. K.ovej, rod. C. nar. XX.XX.XXXX a zomrelej XX.XX.XXXX, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku; - po neb. M. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu X k celku; - po neb. Q. B. st., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku; - po neb. V. B., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1 k celku. Žalobcom priznáva náhradu trov konania vo výške 100%.

26. Podaním zo dňa 26.10.2020 sa žalobcovia v 1. až 3. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu pripojili k podanému odvolaniu vrátane odvolacích dôvodov a odvolacieho návrhu.

27. Poukázali, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a svojim procesným postupom, priamo porušil viacero ustanovení a princípov . Odňal žalobcovi právo na spravodlivý proces. Zásadným procesným pochybením súdu prvej inštancie bolo nedodržanie zákonom stanoveného procesného postupu upraveného v ust. , podľa ktorého súd po vyvolaní veci, prednese žalobcu a vyjadrení žalovaného určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná, a ktoré dôkazy nevykoná a uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. Týmto postupom súd prvej inštancie odňal žalobcovi právo konať pred súdom, zapríčinil, že jeho rozhodnutie bolo nepredvídateľné a prekvapivé a zásadným spôsobom porušil právo žalobcu na spravodlivý proces garantované SR.

28. Namietali záver súdu, že žalobcovia v 1. - 3. rade nie sú aktívne vecne legitimovaní domáhať sa určovacieho nároku aj vo vzťahu po neb. M. Z osvedčenia o dedičstve D 317/86 zo dňa 8.mája 1986 explicitne vyplýva, že „jedinou dedičkou zo zákona“ po M. Y. je P. K. rod. C., teda nebohá matka žalobcov v 1. - až 3. rade. Nakoľko P. K. rod. C. bola jedinou dedičkou po nebohom M. Y., tak po jej smrti, jedinými oprávnenými dedičmi boli žalobcovia v 1.-3. rade, nakoľko ich matka mala predediť všetok majetok po neb. Y.. V prípade posudzovania, kto je oprávneným dedičom po nebohom poručiteľovi musíme vychádzať z času, kedy poručiteľ zomrel. V čase smrti, jedinou dedičkou po poručiteľovi M. Y. bola P. K. rod. C., ktorá zdedila celý majetok, a to dňom smrti poručiteľa. Preto, ak P. K. zomrela tak namiesto nej dedia jej deti. Z uvedeného dôvodu, žalobcovia v 1.-3. rade mali aj naliehavý právny záujem na tomto určení.

29. Čo sa týka identifikácie parcely KN“C“ XXX. Uviedli, že je vadou, ak v priebehu konania sa zmenil sudca, a nová sudkyňa nebola na mieste samom a nevykonala obhliadku miesta. Ak by tam bola, čo je zrejme z aj z fotografii ale najmú z rozsudku Ľudového súdu v A.e zo dňa 14.12.1953 č.k. E kde súd uvádza, že mal za preukázané "žalovaný (Q. V. - teda právny predchodca žalovanej) a príslušníci jeho rodiny prechádzajú cez funduš žalobcov (P.a K.a a P. K.ovej C.), lebo iba po tomto funduši majú prístup do svojho domu z obecnej cesty". Teda súd v roku 1953 mal za preukázané, že právny predchodca žalovanej prechádzal k svojmu domu, cez pozemok P. K.ovej, teda právnych predchodcov žalobcov. Prístup k domu Q.a V. z obecnej cesty bol po súčasnej parcele KN“C“ XXX. Ako vyplýva aj z ohliadky na mieste samom a výpovedí účastníkov na mieste sa, iba po tejto parcele bol prístup z obecnej cesty k domu Q.a V..

30. Tvrdenia súdu, že parcela KN XXX a E. XXX nie sú totožné nie sú pravdivé, a je nepochopiteľné na základe akých skutočnosti súd vyvodil tento záver. Pri samotnom porovnaní katastrálnych máp vidieť,

že parcely KN XXX a KNC XXX sú identické parcely. Správa Katastra A. vo vyjadrení zo dňa 18.2.2010 uviedla, že parcela KN XXX je totožná s parcelou KN“C“ XXX.

31. Žalobcovia navrhli dokazovanie za účelom identifikácie parcely KN“C XXX, teda aj to z akých parciel mpč, je táto parcela vytvorená. Súd tento návrh na vykonanie dôkazu zamietol.

32. Súd sa v rozhodnutí vôbec nevysporiadal so svedeckými výpoveďami a z ohliadkou, ktorá bola na mieste samom. Vyššie uvedené svedecké výpovede z bodu 16 potvrdzujú iba to, čo mal za preukázané súd podľa rozsudku z roku 1953, teda že V. prechádza z obecnej cesty cez funduš K.a k svojmu domu.

33. Nie je možné stotožniť sa ani s tvrdeniami súdu, že žalobkyňa nehnuteľností vydržala. Rozhodnutím o schválení ROEP z 18.11.1997 nemohla žalovaná ani nikto iný ani nadobudnúť ani stratiť vlastnícke právo. Rozhodnutie o schválení ROEP nie je právny úkon smerujúci k prevodu vlastníckeho práva, ani konštitutívnym rozhodnutím o nadobudnutí vlastníckeho práva. Teda žalovaná Rozhodnutím o schválení ROEP z 18.11.1997 v k. ú. A. nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k parcele KN XXX ani k parcele mpč. XXX, keď boli iba parcely mpč. XXX a/ b/ a c/. Žalovaná nemohla byť ani dobromyseľná, že je vlastníčkou, a to z viacerých dôvodov: - v zaopatrovacej zmluve má jasne uvedené, že nadobúda parcelu mpč. XXXc/ a nie parcelu mpč. XXX.

34. Žalobca v 5. rade v roku 1997 až do roku 2005 užíval parcelu KN XXX, ako svoju vlastnú. Žalovaná ho nikdy nevyzvala, aby neužíval predmetnú nehnuteľnosť, alebo, aby odstránil z nej veci, ktoré na nej mal uložené, ani ho neupozornila, že on nie je vlastníkom ale ona. Žalovaná po tejto parcele iba prechádzala k domu, ktorý zdedila. Po tejto parcele prechádzala presne tak ako aj jej právny predchodca pán V. v roku 1953. Právni predchodcovia žalobcov 4 - 11 rade, spornú parcelu CKN XXX aj užívali ako svoju vlastnú, mali na nej hnojisko, stroje, drevo. Žalobca v 4. rade túto parcelu upravoval, vysýpal na ňu tri tatry štrku. Teda aj žalobca v 2. rade, tak ako jeho rodičia od roku 1990 užíval túto parcelu ako vlastnú. Nik im v užívaní nebránil, nik ich nevyzval na odovzdanie nehnuteľností, nik im nehovoril, že táto parcela nie je ich. Platili daň z tejto parcely a žalobca v 2. rade dával aj súhlas na prekop tejto parcely pri plynofikácii, ako to vyplýva listinných dôkazov. Teda žalobca v 2. rade, až do odpredaja v roku 2005, žil v tom že sporná parcela je jeho, že je jej vlastníkom, čo jednoznačne vyplýva z vykonaného dokazovania. Žalovaného v 4. rade nik nevyzval na odovzdanie nehnuteľnosti, nikto mu nepovedal ani neoznámil, že nehnuteľnosť, ktorú užíva by nemala byť jeho.

35. Celý bod 116 odôvodnenia súdu je zmätočný a bez opory vo vykonanom dokazovaní, stoji len na hypotetických ničím nepodložených úvahách súdu a je v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním.

36. Ak súd tvrdí, že parcela KN“C“ XXX je z parcely mpč. XXXb/, tak mal rozhodnúť, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohej P. K.ovej rod. C.. V súlade s judikatúrou súd vždy môže rozhodnúť o menšom nároku.

37. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu. Navrhla, aby odvolací súd podľa napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, pretože toto rozhodnutie je v jeho výrokoch vecne správne a zároveň, aby žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

38. K tvrdeniam žalobcov v 4.-11. rade, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí viacerými zásadnými hmotnoprávnymi, ako i procesnoprávnymi vadami, ktoré zapríčiňujú jeho neudržateľnosť a nevyhnutne zakladajú potrebu jeho zrušenia, ako aj k tvrdeniu, že súd prvej inštancie mal svojím postupom odňať žalobcom právo na spravodlivý proces, ako aj k tvrdeniam, že zo strany súdu prvej inštancie neboli dodržané zákonom stanovené procesné postupy podľa platného podľa názoru žalovanej súd prvej inštancie postupoval v súlade s usmernením nadriadeného odvolacieho súdu Krajského súdu v Prešove, ktorý svojím uznesením č. -283 zo dňa 25.11.2013, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 9.4.2013 a vec vrátil späť na ďalšie konanie usmernil súd prvej inštancie, ako má v spore procesne postupovať pričom tvrdíme, že súd prvej inštancie postupoval pri vydaní rozsudku z 28.5.2020 procesne správne, postupoval v súlade s a z jeho strany nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V spore nedošlo k takej vade, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej pričom poukázala aj na to, že súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy, ktoré boli potrebné pre

zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a toto jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Zdôraznila, že súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy a to tak zo strany žalobcov i žalovanej, nevykonal posledný dôkaz, ktorý navrhoval právny zástupca žalobcov v 4.-11. rade na poslednom pojednávaní po viac ako 12 rokoch trvania sporu, vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru kartografie a katastra na stotožnenie označených parciel“, pričom takýto návrh žalobcovia po celý čas sporu nepodali, ale ani pri navrhnutí vykonania tohto dôkazu právny zástupca žalovaných neuviedol akú konkrétnu úlohu by mal znalec riešiť a na aké konkrétne sporné otázky má znalec dať odpoveď.

39. Súd prvej inštancie postupoval aj v súlade s , žalobcovia mali už pred pojednávaním konaným dňa 28.5.2020 predložené všetky skutkové tvrdenia, ktoré by mali byť medzi stranami sporné, ako aj nesporné, mali aj predbežné právne posúdenie veci, pretože tak v rozsudku Okresného súde A. z 9.4.2013, ako aj v rozhodnutí odvolacieho súdu zo dňa 25.11.2013, boli uvedené všetky skutkové tvrdenia strán a bolo vykonané predbežné právne posúdenie veci, z ktorého mohli aj žalobcovia v 4.-11. rade vychádzať pri svojom procesnom postupe a vykonávaní svojich práv, aby nebolo pre nich rozhodnutie súdu prvej inštancie prekvapivým súdnym rozhodnutím. Súd prvej inštancie neodňal žalobcom v 4.-11. rade právo konať pred súdom a nezapríčinil, aby jeho rozhodnutie malo byť nepredvídateľným a prekvapivým a žiadnym spôsobom neporušil práva žalobcu na spravodlivý proces, ktoré by je garantované článkom 46 ods.1 SR.

40. Čo sa týka žalobcami v 4.-11. rade namietnutému nesprávnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci aktívnej legitimácie žalobcov máme za to, že súd prvej inštancie vo svojom rozsudku zo dňa 28.5.2020 správne rozhodol aj o okruhu aktívne vecne legitimovaných subjektov na strane žalobcov a to aj vo vzťahu po nebohom M. Y., ktorý zomrel v roku 1976, pričom súd prvej inštancie správne zhodnotil, že žiadnemu zo žalobcov v 4.-11. rade nesvedčí aktívna legitimácia v spore domáhať sa vo vzťahu k nemu požadovaného určenia, pretože žiadny z nich nebol a nemohol byť jeho dedičom. Deti P. K.ovej, rod. C. môžu byť dedičmi po nej, ale nemôžu byť dedičmi po nebohom M. Y. tak ako to navrhli žalobcovia vo svojom návrhu - zmene žaloby na pojednávaní konanom dňa 27.1.2016, keď uviedli, že „podiel 1 patrí do dedičstva po nebohom M. Y..“ Na základe vyššie uvedeného máme za to, že súd prvej inštancie správne uviedol, že žalobcovia v prvom až treťom rade nie sú aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby o tom, že spoluvlastnícky podiel 1 k pozemku patrí do ich dedičstva po nebohom M. Y., pretože oni nie sú dedičmi po nebohom M. Y..

41. K opätovnému tvrdeniu žalobcov v 4.-11. rade, že ľudový súd v roku 1953 pri svojom rozhodovaní o rozsudku zo dňa 14.12.1953 mal za preukázané, že právny predchodca žalovanej prechádzal k svojmu domu cez pozemok P. K.ovej, teda právnych predchodcov žalobcov uvádzame, že žalobcovia v 4.-11. rade si podľa nášho názoru nesprávne vysvetľujú znenie tohto rozsudku ľudového súdu z roku 1953, pretože žalobný petit, o ktorom bolo týmto rozsudkom rozhodnuté, sa netýkal vlastníckeho práva k pozemkom Q.a V. a P. K.ovej, ale týkal sa práva prechodu cez parcelu mpč. XXX/c, ktorá bola vo vlastníctve Q.a V., t. j. predchodcu žalovanej, takže týmto rozsudkom nebolo rozhodované o vlastníctve parciel mpč. XXX/a a XXX/b s tým, že citácie uvádzané žalobcami sú len konštatáciou žalobcov v spore vedenom pred ľudovým súdom. Tu na dôvažok poukazujeme aj to, že hneď prvá veta v odôvodnení tohto rozsudku z roku 1953 je, že „žalobca predniesol, že účastníci sú susedmi v obci A. a že ich funduše ležia vedľa seba, lebo žalobcovia sú vlastníkmi funduša mpč. XXX/b a mpč. XXX/a“ a ak by mali byť pravdivé tvrdenia žalobcov t.j. právnych predchodcov žalobcov, že oni sú vlastníkmi pozemku KNC XXX v k.ú. A., tak by tvrdenie žalobcov v spore v roku 1953 muselo byť, že ich funduše neležia vedľa seba, ale že funduš P.a K.a a jeho manželky P. K.ovej leží pod fundušom Q.a V.. Aj na základe tohto tvrdenia žalobcov v spore pred Ľudovým súdom v A.e v roku 1953, ktorými boli P. K. a P. K., rod. C. je zreteľné, že ich funduše ležia vedľa seba, takže z toho vyplýva, že parcela v súčasnosti vo vlastníctve žalovanej je aj vedľa parcely v súčasnosti vedenej ako parcely KNC XXX a XXX resp. parciel z týchto parciel vytvorených. Tu opätovne si dovoľujeme poukázať aj na obecné svedectvo MNV z roku 1954, ktorý pozná miestne pomery a v ktorom je výslovne konštatované, že P. K., t. j. manžel pôvodnej žalobkyne, má prístup k svojmu pozemku a domu z hlavnej cesty a nepotrebuje tento prístup z bočnej cesty, ktorá patrí Q.ovi V..

42. Čo sa týka otázky identity (totožnosti) parcely KN XXX, poukázala, že podľa listu Správy katastra A. č. XX/XXXX/Ti z 25.2.2011 spodná parcela KNC XXX nebola vytvorená z pôvodnej pozemkovoknižnej parcely mpč. XXX/a, od ktorej žalobcovia prvotne odvíjajú svoj nárok, ale bola možno vytvorená z

pôvodnej pozemkovoknižnej parcely mpč. XXX/b, ktorej sa zápis vlastníckych vzťahov na LV XXX pre k. ú. A. netýka a dokazovanie v tejto časti nebolo žalobcami ani navrhované. Súhlasí aj s tvrdením súdu prvej inštancie, že faktu, že parcela KN XXX bola skutočne nesprávne a zrejme len formálne vedená na LV č. XXX pre k. ú. A., z ktorého bola napokon pravdepodobne v roku 1985 odstránená dosvedčuje aj to, že táto parcela KN XXX nemala na LV č. XXX pre k. ú. A. na rozdiel od parciel KN XXX a KN XXX vyznačenú žiadnu výmeru, ktorá by tejto parcele zodpovedala a ktorá by ju určovala a v teréne vyhraňovala a táto parcela KN XXX nebola ani identifikovaná ani bonitne.

43. Čo sa týka vydržania spornej parcely žalovanou, na ktoré sme v priebehu súdneho sporu viackrát poukazovali, a ktoré sa snažil vyhodnotiť aj súd prvej inštancie máme za to, že súd prvej inštancie aj túto otázku správne vyhodnotil a vlastnícke právo k parcele KNC XXX v k.ú. A. žalovaná nadobudla aj vydržaním. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že rozhodnutie o schválení ROEP zo 14.11.1997 je rozhodnutím štátneho orgánu, ktoré je verejnou listinou a tiež na to, že podľa vlastníctvo veci sa môže nadobudnúť nielen na základe zmluvného prevodu, ale aj rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Verejná listina rozhodnutie o schválení ROEP zo 14.11.1997 výslovne uviedlo, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou pozemku KNE 105 v k. ú. A., z ktorej je vytvorená aj dnešná parcela KNC XXX v k.ú. A., a na základe tejto verejnej listiny bola zapísaná Správou katastra A. aj na verejne prístupný list vlastníctva č. XXXX a stala sa výlučnou vlastníčkou parcely K. XXX v k. ú. A.. Následne v roku 2004 bola z tejto parcely KNE XXX v k.ú. A. vytvorená parcela KNC XXX a tak aj súd prvej inštancie správne poznamenal a vyhodnotil, že žalovaná „absolútne legálne nadobudla vlastníctvo k parcele KNC XXX“ a že žalovaná ako vlastníčka pozemku K. XXX k. ú. A. bola vedená v evidencii vlastníkov nehnuteľností, ktorý je verejne prístupný najneskôr od 14.11.1997 a najneskôr k tomuto dátumu bola uznaná aj štátnou mocou za jeho výlučnú vlastníčku. Žalovaná najneskôr odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o schválení ROEP zo 14.11.1997 mohla splniť a aj splnila všetky zákonom dané predpoklady pre vydržanie vlastníckeho práva k spornému pozemku podľa , tak ako to uviedol aj súd prvej inštancie, pretože ako fyzická osoba bola spôsobilým subjektom vydržania, spôsobilým predmetom držby bola nehnuteľnosť pozemok KNC XXX, ktorý bol časťou pozemku KNE XXX v k. ú. A. a po zákonom požadovanú dobu desať rokov ho v dobrej viere nielen držala, užívala, ale s ním aj nakladala, ako o tom svedčí aj žalovanou zriadené vecné bremeno v roku 2005. Podľa nášho názoru išlo o žalovanou oprávnenú držbu po stanovenú dobu desať rokov stanovenú všeobecne záväzným právnym predpisom , pričom táto doba uplynula najneskôr k 14.11.2007, pričom žalobcami bola žaloba podaná až 15.5.2009, pričom poukazujeme na to, že následkom vydržania je aj to, že zaniká akékoľvek vlastnícke právo prípadného iného subjektu, ktorý by sa cítil byť vlastníkom, a to aj vtedy, ak by iná osoba spĺňala podmienky vydržania pred žalovanou. Tu opätovne uvádzame, že rozhodnutím o schválení ROEP z 14.11.1997 žalovaná nenadobudla vlastnícke právo, ako to tvrdia žalobcovia v 4.-11. rade, ale najneskôr odo dňa schválenia ROEP z 14.11.1997 mohla žalovaná v dobrej viere túto parcelu držať, užívať ju a nakladať s ňou a po splnení podmienok stanovených všeobecne záväzným právnym predpisom je aj vydržať.

44. K tvrdeniu žalobcov v 4.-11. rade, že celý bod 116 odôvodnenia súdu je zmätočný a bez opory vo vykonanom dokazovaní uvádzame, že toto tvrdenie žalobcov vôbec nie je pravdivé a nezodpovedá zisteným skutočnostiam v spore, ale súd prvej inštancie presne aj logicky uviedol a zhodnotil situáciu a kto má aký prístup a odkiaľ k svojim pozemkom a správne uviedol, že zatiaľ čo rodinný dom právnych predchodcov žalobcov v 4.-11. rade, ktorý bol postavený na parcele susediacej z jednej strany s parcelou KNC XXX a z druhej strany s hlavnou cestou bol postavený až neskôr ako dom rodiny V., t. j. právnych predchodcov žalovanej, a vzhľadom k tomu, že k tomuto domu mala rodina K.ových aj bezprostredný prístup aj z hlavnej cesty, čo vyplynulo aj z ohliadky na mieste samom, tak je logické, že právni predchodcovia žalobcov len využili prístupovú cestu cez pozemok KNC XXX a uľahčili si prístup na zadnú časť svojho pozemku KNC XXX a KNC XXX cez parcelu KNC XXX vo vlastníctve žalovanej a skôr žalovaná resp. jej právny predchodca žalobcom a ich právnym predchodcom trpela výkon práva prechodu cez jej a jej právnym predchodcom vlastnícky patriacu parcelu KNC XXX v k.ú. A..

45. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

46. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

47. Podľa ust. , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

48. Podľa ust. , všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

49. Podľa ust. , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

50. Podľa ust. a , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

51. Podľa ust. a , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

52. Podľa ust. a , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

53. Podľa ust. , ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.2a)

54. Podľa ust. , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

55. Podľa ust. , o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), nehnuteľností (ďalej len „“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“). tvoria katastrálne operáty usporiadané podľa katastrálnych území.

56. Podľa ust. Katastrálneho zákona, slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných výtvorov a na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach.

57. Podľa ust. § 3 ods. 12 Katastrálneho zákona, identifikáciou parcely sa rozumie porovnanie zápisu a zákresu tej istej nehnuteľnosti vo verejnej listine a inej listine a v iných operátoch so zápisom a zákresom v súbore popisných informácií a v súbore geodetických informácií katastra.

58. Podľa § 46 ods. 1 Katastrálneho zákona, ako vlastníka alebo inú oprávnenú osobu zapíše okresný úrad do katastra osobu uvedenú vo verejnej listine alebo v inej listine, ak sa inou verejnou listinou alebo inou listinou nepreukáže, že vlastníkom alebo inou oprávnenou osobou je iná osoba.

59. Podľa § 63 ods. 1, ods. 2 Katastrálneho zákona, po vyhotovení nového súboru geodetických informácií a nového súboru popisných informácií novým mapovaním (ďalej len „obnovený katastrálny operát“) okresný úrad zverejní obnovený katastrálny operát na nahliadnutie prostredníctvom obce s poučením o možnosti podať námietky. V súbore popisných informácií o fyzickej osobe sa zverejňujú osobné údaje v rozsahu meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia a miesto trvalého pobytu. O možnosti nahliadnuť do obnoveného katastrálneho operátu obec písomne upovedomí vlastníkov, ktorí nie sú obyvateľmi obce. Vlastník alebo iná oprávnená osoba môže do 30 dní od zverejnenia obnoveného katastrálneho operátu podľa odseku 1 podať námietky proti chybám v obnovenom katastrálnom operáte. O námietkach rozhodne okresný úrad do 60 dní odo dňa podania námietky.

60. Podľa § 64 ods. 2 Katastrálneho zákona, okresný úrad vyhlási platnosť obnoveného katastrálneho operátu vyhotoveného novým mapovaním, ak v lehote neboli podané námietky proti chybám v obnovenom katastrálnom operáte alebo ak sa o námietkach rozhodlo a rozhodnutie sa stalo právoplatným.

Podľa odseku 3, vyhlásením platnosti obnoveného katastrálneho operátu sa doterajší katastrálny operát stáva neplatným a pre sa začne používať obnovený katastrálny operát. Okresný úrad vyznačí neplatnosť katastrálneho operátu vo všetkých jeho častiach.

Podľa odseku 4, okresný úrad po vyhlásení platnosti obnoveného katastrálneho operátu zapíše údaje obnoveného katastrálneho operátu do katastra. Následne okresný úrad zapíše zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny, ktoré boli doručené v lehote podľa odseku 1.

61. Podľa ust. § 70 odsek 1 Katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

Podľa odseku 2, údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.

62. Podľa ust. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „“), v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „“) sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „register“).

63. Podľa ust. prvá a druhá veta , správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe13) spolu s poučením o možnosti podať námietky.

Podľa odseku 5 prvá a štvrtá veta, schválený register je verejná listina, na základe ktorej okresný úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností.14) Okresný úrad po uplynutí tejto lehoty zapíše zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny do katastra nehnuteľností až po identifikácii podľa zapísaného registra. Identifikáciu vykoná okresný úrad z úradnej povinnosti. Identifikácia sa stáva súčasťou zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny a spolu s oznámením o vykonaní zápisu sa zašle účastníkom o zápise práv k nehnuteľnostiam14a) a tým osobám, ktorých právo k pozemkom bolo zápisom dotknuté.

64. Odvolaciu námietku o porušení práva na spravodlivý súdny proces a naplnenie odvolacieho dôvodu podľa žalobcovia odôvodňujú nesprávnym procesným postupom súdu.

Podľa názoru žalobcov súd prvej inštancie nedodržaním postupu podľa im odňal možnosť konať pred súdom.

65. K predmetnej námietke odvolací súd uvádza, že ju nepovažuje za dôvodnú z nasledovných dôvodov. K problematike porušenia práva na spravodlivý súdny proces vyjadrila názor tak právna veda ako i judikatúra súdov, na ktorú odvolací súd poukazuje: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka , aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porovnaj ) „Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi „(porovnaj ). „Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník “ (, ) (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23. 11. 2010, sp. zn. ).

66. V inej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 20.novembra 2019 konštatoval, že cit.: „ v ustanovení v podstatných rysoch prevzal úpravu priebehu pojednávania po prednesoch strán podľa . Podľa , po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu. Ak samosudca toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej priznáva. Porušenie citovaného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod., čo napokon v prejednávanej veci vyplýva aj z obsahu záznamu z pojednávania pred súdom prvej inštancie. Striktné nedodržanie postupu podľa (teraz - pozn. dovolacieho súdu) zo strany súdu (spočívajúce v neuvedení, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné a ktoré zostali sporné) možno hodnotiť len ako tzv. inú vadu , ktorou možno dovolanie v zmysle odôvodniť. Existencia tejto vady sama osebe však nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a nie je procesnou vadou v zmysle písm. (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 28. mája 2013). Dovolací súd v nadväznosti na uvedenú judikatúru uvádza, že ustanoveniu korešponduje podľa novej právnej úpravy ustanovenie , pričom pojem ,,odňatie možnosti konať pred súdom“ sa nahradil pojmom ,,právo na spravodlivý proces“, čím právna úprava precizuje podmienky prípustnosti dovolania z dôvodu zmätočnosti.“

67. Žalobcami uvedená odvolacia námietka týkajúca sa nedodržania postupu súdu I. inštancie v uvedenom ustanovení napriek tomu, že z obsahu spisu vyplývajú, nie sú takými vadami, ktoré by zakladali zmätočnosť rozhodnutia a nie sú podľa názoru odvolacieho súdu procesnou vadou, ktorou by súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobcom nebol neznámy predbežný záver súdu, ktorý vyplýval aj z rozhodnutia súdu prvej inštancie zo dňa 9.4.2013, a taktiež názor odvolacieho súdu, ktorý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 9.4.2013 sp.zn. uznesením sp.zn. zo dňa 25.11.2013 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie a nové rozhodnutie.

68. Podľa ust. , , ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Z citovaných ust. jednoznačne vyplýva, že právni nástupcovia žalobkyne P. K.ovej rod. C., by mohli dediť po poručiteľovi

M. Y. len v prípade, ak by právna predchodkyňa žalobcov v 1. až rade bola súrodencom poručiteľa M. Y., čo nie je tento prípad. P. K. bola súrodencom D. Y., manželky M. Y., a po poručiteľke D. Y. v tomto konaní nie je uplatnený nárok. Správnym je teda záver súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu žalobcov vo vzťahu uplatneného nároku po nebohom M. Y. z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie a absencie naliehavého právneho záujmu žalobcov.

69. Aj keď pojem verejná listina nie je zadefinovaný v našom právnom poriadku, niektoré zákony tento pojem používajú a v podstate ide o listinu vydanú príslušným štátnym orgánom alebo iným subjektom, ktorý je na jej vydanie zákonom splnomocnený. Zovšeobecnením názorov súdov vyjadrených v publikovanej judikatúre a v iných rozhodnutiach zaoberajúcich sa touto otázkou možno povedať, že verejnú listinu charakterizujú predovšetkým tieto atribúty.

70. Verejná listina je listina, ktorá pod bodom 1 zakladá, mení alebo ruší práva alebo povinnosti alebo osvedčuje, potvrdzuje či proklamuje vznik, existenciu alebo zánik určitých skutočností (najmä právnych úkonov, rozhodnutí štátnych orgánov alebo orgánov obcí) spôsobilosti, postavenia, statusu, vlastnosti alebo identity osôb alebo veci; pod bodom 2 je vydaná na podklade zmocnenia vyplynúceho zo zákona alebo z iného všeobecného záväzného predpisu; pod bodom 3 sa týka otázok, ktoré sú významné nielen z hľadiska osoby alebo veci, na ktorú sa listina vzťahuje, ale aj z hľadiska záujmov a úloh spoločnosti a štátu; pod bodom 4 je spravidla vydaná štátnym orgánom alebo orgánom obce v rámci pôsobnosti a právomoci danej zákonom, môže byť vydaná aj inou právnickou osobou, avšak v takom prípade je verejnou listinou len vtedy, ak jej zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis povahu verejnej listiny priamo priznáva alebo jej priznáva vlastnosti predpokladané v bodoch 1, 2, 3 a 5; pod bodom 5, ktorej obsah sa podľa práva považuje, ak v predpísanom konaní nie je dokázaný opak, za pravdivý a záväzný pre všetky subjekty práva, nielen pre tie, ktorých sa listina bezprostredne dotýka.

71. Verejná listina je v podstate písomný dokument, na ktorom je odtlačok pečiatky slovenského orgánu alebo úradu alebo úradnej osoby a podpis úradnej osoby. Dôkazná sila verejnej listiny je vyššia než listiny súkromnej. Ak sa nedokáže opak, považujú sa skutočnosti uvedené na verejnej listine za pravdivé bez ďalšieho zisťovania. Na rozdiel od toho obsah listiny súkromnej treba aj dokázať. Z uvedeného teda vyplýva, že rozhodnutie o schválení ROEP č. XXX/X/XX zo dňa 14.11.1997 má charakter verejnej listiny ( ) a teda skutočnosti v nej uvedené sa považujú za pravdivé, pokiaľ sa nedokáže ich opak. Z uvedeného rozhodnutia o schválení ROEP zo dňa 14.11.1997 nesporne vyplýva, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou pozemku KNE XXX, ktorej súčasťou bola aj parcela CKN XXX. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v bode XXX, v tom smere, že žalovaná aj podľa ust. ku dňu podania žaloby v máji 2009 by minimálne vydržala vlastnícke právo k tejto parcele CKN XXX, pretože na základe právneho titulu, ktorým bola verejná listina Rozhodnutie o schválení ROEP č. XXX/X/XX zo dňa 14.11.1997 žalovaná parcelu dobromyseľne a nerušene minimálne po dobu 10 rokov užívala.

72. Podľa ust. C.s.p, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

73. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.

74. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie

zodpovednosť strany sporu za výsledok , ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

75. V danom prípade z predložených správ katastra A. vyplýva, že parcela mpč. XXX/a, bola zapísaná v pozemkovo-knižnej zápisnici č. XXX, pričom jej pôvodnými podielovými spoluvlastníkmi boli v 1/4 D. Y., rod. C., v 1/4 M. Y. a napokon v 2/4 maloletá P. C. (žalobkyňa). Kúpnou zmluvou RI XXX/XX spísanou vo forme notárskej zápisnice, žalobkyňa svoje 2/4 na tejto parcele mpč. XXX/a, ktorá bola v evidencii nehnuteľností identifikovaná ako parcela EN XXXX/X, predala rodičom žalobcu, t.j. Q. B. a V. B., rod. Y., takže týmto úkonom žalobkyňa prestala byť spoluvlastníčkou na parcele EN XXXX/X s tým, že touto kúpnou zmluvou bol založený LV XXX, na ktorom boli už ako podieloví spoluvlastníci parcely EN XXXX/ X, titulom uvedenej kúpy vedení Q. B. a V. B., rod. Y. vo veľkosti podielu 2/4, ďalej M. Y. vo veľkosti podielu 1/4 a D. Y., rod. C. vo veľkosti podielu 1.

76. Následne v roku 1976 bola parcela EN XXXX/X po novom meraní a mapovaní prečíslovaná na parcely KN XXX, KN XXX a KN XXX. V roku XXXX zomrela sestra žalobkyne, teda D. Y., rod. C. po ktorej jej 1/4 na tejto parcele zdedila žalobkyňa (P. K., rod. C.), avšak keďže išlo o dedenie v roku XXXX, teda už po prečíslovaní parciel, žalobkyňa dedením získala podiel 1/4 na parcelách KN XXX, KN XXX a KN XXX. V roku 1985 záznamom o kontrole geodetických a kartografických prác č. XX/XX boli napravené zistené chyby spôsobené pri technicko-hospodárskom mapovaní (THM) a to tak, že parcela KN XXX bola zrušená z LV XXX, čo bolo zdôvodnené chybným prečíslovaním parciel pri THM, kde je citované, že parcela je totožná parcele mpč. XXX. Prešetrením tohto tvrdenia bolo zistenie, že parcela je totožná mpč. XXX, o čom nasvedčuje spracovanie ROEP, kde zhotoviteľ lustroval pozemkovoknižné vlastníctvo podľa právnych listín registrovaných v dokumentácii katastra nehnuteľnosti a podľa doložených listín a vlastníctvo zapísal na LV XXXX Q. V. nar. XX.X.XXXX v podiele X/X zápisnica č. XXX parcela č. mpč.XXX/c titul nadobudnutia RI XX/XX, ktorá titulom zaopatrovacej zmluvy nadobudla vlastníctvo od Q.a V., čo bolo vedené na jeho mene pod A. XX, XX v 24/32-inách ako ja podiel pod B X a X vedené ešte na meno jeho nebohej sestry Z. V. v X/XX -inách podielu, jemu patriaceho vlastníckeho práva na základe už veľmi dávno prevedeného rodinného vysporiadania. Vkladovou listinou M dohoda o zriadení vecného bremena, bolo zriadené právo prechodu za účelom prístupu k rodinnému domu č. XXX a k parcele E. XXX, ktoré je vo vlastníctve P. S. rod. Q. a Q.a Q., podkladom čoho je aj geometrický plán č. XX/XXXX na určenie vlastníckeho práva k parcele č. XXX, XXX, XXXX, XXXX/XX a priznania práva prechodu cez pozemok č. XXX, XXX. Týmto zápisom vlastníctvo bolo zapísané v súbore „C“ vysporiadané parcely z Z. XXX do E. XXX a XXX s vlastníkmi uvedenými na príslušných LV.

77. Zo správy katastra A. zo dňa 18.2.2010 (č.l. 63) vyplýva, že zápis parciel KN XXX, XXX a KN XXX na LV XXX nebol na list vlastníctva prevedený na základe prečíslovania parciel, parcela EN XXXX/X, ktorá už bola vedená na LV tak ako je hore uvedené zápisom kúpnej zmluvy RI XXX/XX, pričom v roku 1976 novým meraním a mapovaním bola prečíslovaná na uvedené parcely. Parcela K z LV XXX bola vymazaná na základe záznamu o kontrole geodetických a kartografických prác č. XX/XX. Parcela KN XXX je totožná s parcelou CKN XXX toho času vedenou na LV XXX kde je výlučnou vlastníčkou V. Q., rod. Q.. Správa katastra A. zo dňa 25.2.2011 predpokladá, že parcela mpč. XXX/a bola identifikovaná na parcely CKN XXX, XXX, parcela mpč. XXX/b bola identifikovaná na parcely CKN XXX a XXX a parcela mpč. XXX/c bola identifikovaná na parcelu CKN XXX. V prejednávanej veci sa vykonalo rozsiahle dokazovanie zamerané na zistenie, ktorá zo strán sporu je vlastníkom parcely č. XXX o výmere 216 m2.

78. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie v súlade s ustanovením zrozumiteľne (aj keď obsahom náročnejšie) vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Myšlienkový postup konajúceho súdu pri rozhodovaní o uplatnenom nároku bol logicky zdôvodnený, a preto záver o existencii vlastníckeho práva žalobcu k predmetu sporu má oporu vo vykonanom dokazovaní a je presvedčivý.

79. K odvolacej námietke žalobcov, že súd nevykonal ohliadku na mieste v teréne odvolací súd poukazuje na ust. , podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd pri vykonávaní dôkazov je povinný postupovať v zmysle čl. XX tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Vykonanie opakovanej miestnej ohliadky vzhľadom na tak rozsiahle vykonané dokazovanie jednotlivými listinami, informáciami - správ, zo Správy katastra nehnuteľností, svedeckými výpoveďami, rozhodnutia správnych orgánov, a teda vzhľadom na dostatok dôkazov, by podľa názoru odvolacieho súdu nebolo účelné a efektívne a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti.

80. S prihliadnutím na vyššie uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

81. Zároveň v odvolacom konaní úspešnej žalovanej vo vzťahu k žalobcom priznal náhradu trov odvolacieho v celom rozsahu podľa ustanovenia , a a s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

82. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).