Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/98/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v právnej veci žalobcu HARMONY s.r.o., so sídlom Hriadky 166, IČO: 36 204 285, zastúpeného Sýkora - advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Košice, Zoborská 13, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, so sídlom Košice, Masarykova 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 25. septembra 2018 č.: PO/K./XXXX/XXXX, O-XXXX/XXXX v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 13.08.2018 č.k.: P:XXX/XXXX-R, S/XXXX/XXX/XXXXX, na základe správnej žaloby vo veciach správneho trestania jednohlasne takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 25.09.2018 rozhodol odvolací orgán (žalovaný) ako príslušný orgán podľa a o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o z mene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vo veci odvolania zo dňa 13.08.2018, ktoré podal účastník konania HARMONY s.r.o., Hriadky 166, IČO: 36 204 285 (ďalej len „účastník konania, kontrolovaný subjekt, žalobca“) proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Prešov č.k.: P:XXX/XXXX-R, S/XXXX/XXX/XXXXX (ďalej len „rozhodnutie Inšpektorátu práce“), ktorým správny orgán na základe uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 2 000,- eur za porušenie v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) tak, že podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie Inšpektorátu práce potvrdil. 2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že dňa 19.04.2018 v kontrolovanom subjekte a v dňoch 24.04.2018, 03.05.2018 a 16.05.2018 na Inšpektoráte práce bola vykonaná inšpekcia práce so zameraním na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, v zmysle Pri výkone inšpekcie práce inšpektori práce zistili zo strany účastníka konania porušenie týkajúce sa právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálneho zamestnávania. Zistené porušenie bolo zdokumentované v protokole o výsledku inšpekcie

práce č. T.-XXX-XX-X.X/P-BXX,BXX-XX zo dňa 16.05.2018 (ďalej len „Protokol“). Dňa 16.05.2018 bola účastníkovi konania odoslaná výzva na prerokovanie protokolu, a to na deň 08.06.2018 o 08:30 hod. Zásielka bola vrátená na inšpektorát práce dňa 31.05.2018 s poznámkou „zásielka neprebratá v odbernej lehote“. Keďže sa účastník konania na prerokovanie protokolu nedostavil, ani sa písomne nevyjadril, inšpektor práce považoval protokol za prerokovaný a uzatvoril ho dňom 08.06.2018. 3. Inšpektorát práce ako prvostupňový správny orgán začal správne konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie v nadväznosti na Oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty bolo účastníkovi konania preukázateľne doručené dňa 12.07.2018. Účastník konania sa k začatiu konania vyjadril listom zo dňa 20.07.2018, ktorý bol na Inšpektorát práce doručený dňa 25.07.2018. Inšpektorát práce sa zaoberal vyjadrením účastníka konania a následne vydal rozhodnutie zo dňa 13.08.2018 č.k.: P:lXX/XXXX-R, S/XXXX/XXX/XXXXX, ktoré bolo účastníkovi konania preukázateľne doručené dňa 14.08.2018, a ktorým mu bola uložená pokuta vo výške 2 000,- eur za porušenie v nadväznosti na . Účastník konania sa proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce o uložení pokuty odvolal. Podľa účastníka konania nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočíva v tom, že zistenia Inšpektorátu práce nie sú založené na skutočnom stave veci a na správnom právnom posúdení veci, nakoľko sa účastník konania nedopustil nelegálneho zamestnávania, rozhodnutie inšpektorátu práce nie je riadne odôvodnené a jeho závery sú nepreskúmateľné. 4. Národný inšpektorát práce ako odvolací správny orgán v zmysle Správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, zhodnotil právny a skutkový stav, vyhodnotil predložené listinné dôkazy a posúdil, či prvostupňový správny orgán pri svojom konaní a rozhodovaní postupoval v súlade s platnými procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi ustanoveniami. Odvolací orgán po dôslednom preskúmaní individuálneho správneho aktu a predloženého odvolacieho spisu dospel k záveru, že správny orgán prvého stupňa jednoznačne preukázal, že zo strany účastníka konania došlo k porušeniu v nadväznosti na . Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo jednoznačne preukázané počas výkonu inšpekcie práce zameranej na nelegálne zamestnávanie dňa 19.04.2018 o 10:35 hod, vykonanej inšpektormi práce na pracovisku: Rekonštrukcia Motorestu Kanada, Hriadky, keď kontrolovaný subjekt v pozícii zamestnávateľa porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 19.04.2018 o 10:35 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby P. R.. ktorá pre účastníka konania vykonávala prácu robotníka a účastník konania s ňou nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, v znení neskorších predpisov (ďalej „“). Tento záver vyplýva zo zoznamu kontrolovaných osôb zo dňa 19.04.2018 a zápisnice o podaní informácie zo dňa 19.04.2018, ktorá bola spísaná s P. R.. V predmetnej zápisnici P. R. uviedol, že... „Vykonávam prácu robotníka, a to konkrétne búracie práce, rezanie železa. Som tu od dnešného dňa t j. 19.04.2018 od 09:00 hod. a budem pracovať do 14:00 hod. Prácu vykonávam v mene pána M. Z. podľa jeho pokynov. Povedal mi, že potrebuje pomôcť, aby som dnes prišiel na pracovisko, ale pracovný čas sme nedohodli. Pán M. Z. pracovný čas nechal na mňa. Nemám s ním založený pracovnoprávny vzťah ani iný pracovný vzťah. Je to môj bratranec.“ 5. Odvolací orgán konštatoval, že zápisnicu považuje za zákonne získaný dôkaz, čo podporuje aj skutočnosť, že pred podaním informácie bola kontrolovaná fyzická osoba, vykonávajúca činnosť na pracovisku poučená, že je povinná poskytnúť na požiadanie inšpektora práce informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, vrátane následkov za nepravdivé, resp. zavádzajúce alebo neúplné podanie informácie, čo potvrdila vlastnoručne svojim podpisom. Odvolací orgán poukázal na fakt, že fyzická osoba všetky skutočnosti uviedla spontánne, bez možnosti dohody na obsahu s účastníkom konania. 6. Následne sa odvolací orgán vysporiadal s odvolacími námietkami účastníka konania. 7. K tvrdeniu účastníka konania, že považuje vedenie správneho konania o uložení pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ako aj správne konanie predchádzajúce uloženiu tejto pokuty za neopodstatnené, nezákonné, neodôvodnené, pretože pre uloženie pokuty nie sú splnené zákonné podmienky, odvolací orgán argumentoval, že Inšpektorátom práce bolo jednoznačne preukázané porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania účastníkom konania. Inšpekcia práce, okrem iného, vykonáva dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov v oblasti bezpečnosti ochrany zdravia pri práci a v oblasti nelegálneho zamestnávania. Inšpekcia práce je oprávnená vyvodzovať zodpovednosť za porušovanie predpisov. Odvolací orgán má za to, že boli splnené zákonné podmienky pre uloženie sankcie, keďže došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania porušením zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. 8. K námietke účastníka konania, že Inšpektorát práce nedostatočne zistil skutkový stav vo veci, že vykonané dôkazy vyhodnotil nesprávne a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré nemajú oporu v skutočnom stave veci a vo vykonanom dokazovaní a

zároveň, že účastníkovi konania odňal právo na spravodlivý proces a svoje rozhodnutie založil na jednej skutočnosti, a to na výpovedi P. R., odvolací orgán argumentoval, že zistený skutkový stav veci vychádza zo spoľahlivo vykonaného dokazovania, ktorým dostatočne spoľahlivo bolo preukázané porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Má za to, že je dostatočným spôsobom preukázané, že účastník konania spáchal skutok tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. Navyše overovaním v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou bolo zistené, že u kontrolovanej fyzickej osoby P. R., ktorá pre účastníka konania vykonávala závislú prácu, nebola splnená ani povinnosť voči Sociálnej poisťovni. 9. K tvrdeniu účastníka konania, že P. R. nevykonával pre neho dňa 19.04.2018 závislú prácu, že nekonal podľa jeho pokynov, ani podľa pokynov štatutárneho orgánu spoločnosti alebo iných zástupcov, že prácu nevykonával v určenom pracovnom čase, ani v mene účastníka konania a nekonal ani vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca v zmysle legálnej definície závislej práce vymedzenej v , odvolací orgán citoval ustanovenie a argumentoval, že toto citované ustanovenie zakotvuje výpočet znakov závislej práce, ktorých prítomnosť v konkrétnom právnom vzťahu je jediným spôsobom, ako v tomto spoľahlivo identifikovať pracovnoprávny vzťah podľa príslušných ustanovení a odlíšiť ho tak od iného právneho vzťahu (obchodnoprávneho, občianskoprávneho a pod). 10. V danom prípade sa jedná o závislú prácu, nakoľko výkon tejto práce vyžaduje kontrolu a jednoznačne preukazuje vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca. Skutočnosť, že prácu fyzická osoba P. R. vykonával pre účastníka konania považuje odvolací orgán za preukázané na základe zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 19.04.2018. Odvolací orgán neprihliadol ani na skutočnosť týkajúcu sa tzv. „ práce na skúšku“, podľa čoho fyzická osoba vykonávala pracovnú činnosť v rámci skúšobného obdobia bez potreby oficiality. Odvolací orgán zdôraznil, že pri výkone závislej práce nepozná pojem „práca na skúšku“, a preto pre prípad overenia si pracovných schopností zamestnanca umožňuje využiť inštitút skúšobnej doby upravený v , ktorého účelom je práve overiť si zamestnanca pri praktickom vykonávaní práce, a taktiež si zamestnanec vie overiť, či práca zodpovedá jeho očakávaniam. 11. Ďalej účastník konania v odvolaní namietal i procesnoprávne pochybenia, ku ktorým došlo pred správnym orgánom a v rámci výkonu inšpekcie práce u účastníka konania a v súvislosti s vypracovaním a prerokovaním protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 16.05.2018. Účastník konania tvrdil, že obsah protokolu nebol prerokovaný s účastníkom konania a nebola mu poskytnutá reálna možnosť vyjadriť sa k obsahu a zisteniam inšpekcie práce. 12. K týmto odvolacím námietkam odvolací orgán konštatoval, že účastník konania bol listom zo dňa 16.05.2018 vyzvaný na prerokovanie protokolu na deň 08.06.2018 s poučením, že neospravedlnená neúčasť na prerokovaní protokolu v stanovený alebo náhradný termín sa bude považovať za odmietnutie oboznámenia sa a vyjadrenia k protokolu, čím sa bude protokol považovať za prerokovaný. Výzva bola účastníkovi konania zaslaná doporučene do vlastných rúk na poslednú známu adresu sídla účastníka konania: HARMONY s.r.o,. Hriadky 166, Hriadky 076 22, ktorú účastník konania využíva na doručovanie písomností už od roku 2001. Zásielka bola vrátená na inšpektorát práce dňa 31.05.2018 s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Keďže účastník konania uviedol, že na vyššie uvedenej adrese má zabezpečené riadne preberanie zásielok, odvolací orgán zastáva názor, že účastník konania neprevzal zásielku z dôvodov známych výlučne účastníkovi konania, čím nastala situácia, že obsah protokolu nebol prerokovaný. 13. K navrhovanému ústnemu pojednávaniu v danej veci zo strany účastníka konania, odvolací orgán poukázal, že dôkazy obstarané ešte v štádiu výkonu inšpekcie práce, ktorej primárnym cieľom bolo zistiť, či došlo k porušeniu zákona, a teda či je dôvod začať správne konanie vo veci správneho trestania, nevykazovali žiaden rozpor. Na ich podklade bol skutkový stav zistený presne a určito, dôkazy boli vyhodnotené správnymi orgánmi ako hodnoverné a pravdivé. Z tohto dôvodu nie je nevyhnutne potrebné v rámci začatého správneho konania nariaďovať ústne pojednávanie za účelom presného a úplného zistenia skutkového stavu, keďže to nevyžaduje ani povaha veci z dôvodu, že skutkový stav ohľadne spáchaného skutku bol presne a náležite zistený. V tejto súvislosti poukázal správny orgán na ust. prvá veta Správneho poriadku, z ktorého vyplýva, že správny orgán má obligatórnu povinnosť nariadiť ústne pojednávanie len za predpokladu, ak to ustanovujú osobitné právne predpisy, avšak takáto právna situácia v prejednávanom prípade nenastala. Teda vo všetkých ostatných prípadoch správny orgán má len zákonnú možnosť, nie však zákonnú povinnosť, nariadiť ústne pojednávanie v každom začatom správnom konaní. Správny orgán nariadi ústne pojednávanie za predpokladu, ak si to bude vyžadovať povaha veci, teda v tých prípadoch, v ktorých ústne pojednávanie bude mať svoje

opodstatnenie a bude nevyhnutné na splnenie účelu konania, predovšetkým ak ústne pojednávanie bude môcť prispieť k objasneniu skutkových okolností prípadu. Skutočnosť, či takáto situácia v praxi nastala, posudzuje správny orgán podľa konkrétnych okolností toho ktorého prípadu. Vzhľadom na to, že v posudzovanom prípade nenastala ani jedna z vyššie uvádzaných situácií, nenastala ani potreba nariadenia ústneho pojednávania, nakoľko si to nevyžadovala ani samotná povaha veci. 14. V závere odvolania účastník konania namietal miestnu príslušnosť Inšpektorátu práce Prešov, ktorá je podľa jeho názoru daná v rozpore s , nakoľko sídlo spoločnosti HARMONY, s.r.o., ako aj miesto zistenia údajného nelegálneho zamestnávania sa nachádza v okrese Trebišov v Košickom kraji, a teda účastník konania má za to, že v danom prípade bol príslušný na konanie Inšpektorát práce Košice. Odvolací orgán konštatoval, že v danom prípade došlo k výmene krajov, kedy inšpekcia práce bola vykonaná Inšpektorátom práce Prešov v inom územnom obvode, a to na základe poverenia generálneho riaditeľa č. 21/2018, ktorý je súčasťou spisu. 15. Odvolací orgán tiež konštatoval, že účastník konania nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie povinnosti. Zároveň dal do pozornosti inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty. To znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo, bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa. 16. K namietanej výške uloženej sankcie odvolací správny orgán uviedol, že správny orgán prvého stupňa výšku uloženej sankcie náležite zdôvodnil, čo do dôvodov a čo do výšky, s prihliadnutím na osobitosti a špecifiká daného prípadu a za plnej akceptácie zákonných kritérií vyplývajúcich mu z ustanovenia bod. 1 , a preto uložená sankcia vo výške 2 000,- eur za spáchanie tohto správneho deliktu sa odvolaciemu orgánu javí ako primeraná jednak vo vzťahu k jednotlivým skutkovým okolnostiam a jednak vo vzťahu k počtu nelegálne zamestnávaných fyzických osôb a bola uložená v zákonom ustanovenom rozpätí s dodatkom, že maximálne zákonné rozpätie je určené až do sumy 200 000,- eur, že pokuta plní preventívnu a výchovnú funkciu a aj represívnu funkciu. Inšpektorát práce pri určovaní výšky pokuty prihliadal na zákonné relevantné skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia bod. 1 a a uviedol, že závažnosť zisteného nedostatku spočíva v tom, že nelegálne zamestnávanie je stále závažným pracovnoprávnym problémom spoločnosti, ktorý je potrebné eliminovať. V záujme právnej ochrany zamestnancov je zamestnávateľ oprávnený začať udeľovať pracovné úlohy zamestnancovi až po založení pracovnoprávneho vzťahu. V tejto súvislosti odvolací orgán poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp.zn. a konštatoval, že sankcia vo výške 2 000,- eur je primeraná, plniaca preventívnu funkciu a nakoľko bude citeľná aj v majetkovej sfére účastníka konania a odradí účastníka konania od ďalšieho nezákonného konania v budúcom období. Zároveň odvolací orgán konštatoval, že príslušné ustanovenia nedávajú správnym orgánom inšpekcie práce žiadnu možnosť využiť tzv. materiálny korektív, upustiť od potrestania za tento správny delikt alebo odpustiť uloženie pokuty, ale tieto výslovne ukladajú povinnosť sankcionovať konanie, ktoré naplní znaky skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania, a to najmenej v minimálnej sume 2 000,- eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000,- eur, pričom neumožňujú prihliadnuť na motív, následky ani dodatočné odstránenie tohto nedostatku inak, ako pri stanovovaní výšky pokuty. II. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

17. Včas podanou žalobou sa žaloba domáhal preskúmal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, aj rozhodnutia Inšpektorátu práce a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Uplatnil si právo na náhradu konania. Zároveň žiadal súd o priznanie odkladného účinku v správnej žalobe podľa . Žalobca trval na nariadení ústneho pojednávania. 18. Žalobca poukázal na skutkový stav, právnu úpravu a namietal, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správny bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnom správy, ktoré mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 19. Argumentoval, že správny orgán podľa jeho názoru nedostatočne zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil nesprávne a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré nemajú oporu v skutočnom stave veci a vo vykonanom dokazovaní a zároveň žalobcovi

odňal právo na spravodlivý proces spočívajúce v tom, že správne orgány nevykonali a ani sa nezaoberali navrhnutými dôkazmi účastníkom konania a svoje rozhodnutie založili len na jednej skutočnosti, a to na výpovedi Róberta R., ktorého výpoveď žalobca namieta. Následne žalobca citoval ust. § 3 ods. 2 a 5 Správneho poriadku. Ďalej žalobca namietal, že nepostačuje, aby správne rozhodnutie bolo zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal alebo dôvody pre jeho vydanie vyplývajú z administratívneho spisu (R XX/XXXX). Poukázal na nález Ústavného súdu , v zmysle ktorého rozhodnutie správneho orgánu musí uviesť relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané. Dôvody uvedené v rozhodnutí správneho orgánu, ktorým sa ukladá jeho účastníkovi pokuta za nesplnenie povinnosti musia byť relevantné a dostatočné nielen vo vzťahu k nesplneniu uloženej povinnosti, ale aj k potrebe sankcionovať týmto spôsobom jej nesplnenie. 20. Žalobca namietal, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí obmedzil len na konštatovanie, že sa s argumentmi žalobcu nestotožnil a že závery prvostupňového orgánu vychádzajú podľa jeho názoru z riadne zisteného skutkového stavu, pričom z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo práve argumentácia žalobcu nie je správna a prečo si ju správny orgán neosvojil. Z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, prečo argumentácia žalobcu neobstojí a v čom konkrétom je rozporná so závermi, ktoré mali zistiť na základe šetrenia správne orgány. Žalobca je toho názoru, že správne orgány mali zabezpečiť doplnenie podkladov pre svoje rozhodnutie o ďalšie dôkazy, a to vypočuť k týmto okolnostiam žalobcu, Róberta R. a ďalšie osoby, ktoré by vedeli poskytnúť vyjadrenie k okolnostiam výkonu prác pre žalobcu, v opačnom prípade je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné, nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a je v rozpore so základnými požiadavkami a zásadami vzťahujúcimi sa na činnosť správnych orgánov v zmysle § 3 Správneho poriadku. Posúdenie činnosti P. R. pre žalobcu bolo žalovaným predčasne a nesprávne vyhodnotené ako nelegálne zamestnávanie. 21. Žalobca ďalej dôvodil, že správny orgán v konaní o správnom delikte je povinný zachovávať dôležité zásady správneho trestania, medzi ktoré patrí aj zásada prezumpcie neviny, ktorá vyžaduje, aby vina obvineného bola úplne a nepochybne preukázaná a v prípade pochybností o vine obvineného rozhodnúť v jeho prospech (in dubio pro reo). Trestanie je pritom nevyhnutné obmedziť iba na prípady, kedy je to odôvodnené závažnosťou a spoločenskou nebezpečnosťou protiprávneho konania (zásada subsidiarity). V prejednávanej veci vytýkané porušenia neboli žalobcovi bez pochybností preukázané, sú iba nepatrnej závažnosti, navyše vytýkané porušenie nemalo žiadne negatívne následky, ktoré by odôvodňovali uloženie sankcie žalobcovi. 22. Ďalej žalobca namietal, že z rozhodnutí nie zrejmé, na základe akého postupu podľa príslušných ustanovení právnej normy bola určená výška uloženej pokuty a ani miera úvahy o výške uloženej pokuty. Žalobca nadobudol presvedčenie, že napadnutý správny akt a postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia bol dôsledkom arbitrárnosti a ľubovôle zo strany žalovaného správneho orgánu. 23. Žalobca má za to, že úlohou správneho orgánu v posudzovanej veci je dôsledne posúdiť všetky okolnosti prejednávaného prípadu, vrátane dôkladného preskúmania a vyhodnotenia skutočného dôvodu prítomnosti fyzickej osoby P. R. v objekte Motorestu Kanada v obci Hriadky dňa 19.04.2018, dôsledného vyhodnotenia priebehu a charakteru prác, ktoré mali byť touto fyzickou osobou údajne vykonávané a vyhodnotenia skutočnej vedomosti účastníka konania a zároveň kontrolovaného subjektu o prítomnosti P. R. v objekte Motorestu Kanada v obci Hriadky dňa 19.04.2018. Závery správneho orgánu nemôžu byť založené na domnienkach a hypotetických úvahách, ktoré nemajú oporu v zistenom skutkovom stave veci a vo vykonanom dokazovaní. Žalobca má za to, že v deň vykonávania inšpekcie práce nevyužíval závislú prácu osoby P. R. a nedopustil sa porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania vyplývajúceho zo P. R. nevykonával dňa 19.04.2018 závislú prácu pre spoločnosť HARMONY, s.r.o., nekonal podľa pokynov tejto spoločnosti, ani jej štatutárneho orgánu alebo iných zástupcov, prácu nevykonával v určenom pracovnom čase, ani v mene spoločnosti HARMONY, s.r.o. a nekonal ani vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca v zmysle legálnej definície závislej práce vymedzenej v . Správne orgány pri rozhodovaní prihliadali výhradne iba na skutočnosti zistené samotným Inšpektorátom práce Prešov v rámci výkonu inšpekcie práce na pracovisku kontrolovaného subjektu, zo zápisnice spísanej s fyzickou osobou Róbertom R. a z prehľadov poistení z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou. Žalobca za účelom odstránenia rozporov a preukázania svojich tvrdení navrhol, aby v správnom konaní bolo nariadené ústne pojednávanie, nakoľko mal za to, že sa tým prispeje k objasneniu veci. Napádané rozhodnutia sú založené na jedinom dôkaze, ktorý žalobca spochybňuje, nakoľko nie je možné predpokladať, aby P. R. vedel fundovane zodpovedať právne otázky a vedel rozpoznať rozdiel medzi pracovnoprávnym a iným právnym vzťahom. Žalobca v správnom konaní taktiež navrhol aj doplnenie dokazovania za účelom preukázania jeho tvrdení, a to výsluchom P. R., výsluchom M. Z., konateľa spoločnosti HARMONY, s.r.o.

a výsluchom T. K., ktorý bol zodpovedný stavbyvedúci. Avšak ani jeden správny orgán jeho návrhom nevyhovel, a to bez toho, aby relevantne a náležite zdôvodnili odmietnutie vykonania týchto dôkazov, a to o to viac, že žalobca sa nemal možnosť k zisteniam správnych orgánov včas vyjadriť a ani proti ich zisteniam riadne brániť bez svojho zavinenia. Žalobca si nie je vedomý žiadnych porušení , nakoľko P. R. nevykonával pre spoločnosť HARMONY, s.r.o. žiadnu závislú prácu v zmysle . 24. Žalobca namietal ďalej, že konanie pred správnym orgánom je postihnuté vadou, pretože v konaní neboli účinne rešpektované procesné práva žalobcu. V konaní pred žalovaným bolo namieste aplikovať základné princípy správneho konania ( Správneho poriadku), ktoré zaručujú účastníkom konania ochranu ich základných práv a slobôd, do ktorých sa zasahuje alebo sa o nich rozhoduje osobou, ktorej zákon zveril takúto právomoc. Medzi takéto princípy patrí okrem iných povinnosť správneho orgánu postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi správneho konania, dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, poskytovať im potrebnú pomoc a poučenia a chrániť ich práva a záujmy. V prejednávanej veci nebolo so žalobcom konané v úzkej súčinnosti, nebola mu poskytnutá možnosť účinne obhajovať svoje práva, nebol dostatočne oboznámený so skutočnosťami a podkladmi, na ktorých žalovaný založil svoje rozhodnutie, s argumentáciou žalobcu sa správny orgán vôbec nevysporiadal. 25. Žalobcovi nebola poskytnutá možnosť, aby sa zúčastnil prerokovania protokolu Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 16.05.2018 a aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Žalobcovi bola dňa 16.05.2018 zasielaná doporučene do vlastných na adresu sídla spoločnosti Hriadky 166 výzva na prerokovanie protokolu s termínom určeným na prerokovanie protokolu o výsledku inšpekcie práce dňa 08.06.2018. Zásielka mala byť vrátená na Inšpektorát práce Prešov dňa 31.05.2018 ako „adresát neznámy“. Z uvedených dôvodov Inšpektorát práce Prešov s poukazom na o inšpekcii práce považoval protokol za prerokovaný a uzatvoril ho dňom 08.06.2018, vychádzajúc pritom z toho, že kontrolovaný subjekt údajne „odmietol“ oboznámiť sa s protokolom a vyjadriť sa k nemu a nepožiadal písomne o náhradný termín prerokovania protokolu. Žalobca považuje uvedený postup za nezákonný a v rozpore so základnými procesnými právami spoločnosti HARMONY s.r.o. žalobca má na adrese sídla spoločnosti Hriadky 166, evidovanej v obchodnom registri zabezpečované riadne preberanie zásielok. Ide o dlhodobo nezmenenú adresu sídla, na ktorej žalobca sídli už od svojho vzniku v roku 2001. Zásielky adresované spoločnosti HARMONY, s.r.o. na túto adresu sú riadne a regulérne doručované. O doručiteľnosti zásielok adresovaných kontrolovanému subjektu spoločnosti HARMONY, s.r.o. zjavne svedčí aj tá skutočnosť, že oznámenie o začatí správneho konania, ako aj protokol odosielaný žalobcovi dňa 20.06.2018 po uplynutí stanovenej lehoty na jeho prerokovanie, boli spoločnosti HARMONY, s.r.o. riadne doručené. Žalobca má za to, že spoločnosť HARMONY, s.r.o. sa neodmietla s protokolom o výsledku inšpekcie práce oboznámiť, ani sa vyjadriť k jeho záverom v zmysle Naopak, postupom Inšpektorátu práce Prešov bola spoločnosti HARMONY, s.r.o. svojvoľne odňatá možnosť vyjadriť sa k zisteniam Inšpektorátu práce a k obsahu protokolu, ako aj zúčastniť sa na jeho prerokovaní. Podľa názoru žalobcu nemôže obstáť tvrdenie v konaní o uložení pokuty, že list zo dňa 16.05.2018 - výzva na prerokovanie protokolu na deň 08.06.2018 sa správnemu orgánu vrátila s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, nakoľko jednak najprv dotknutý správny orgán tvrdil, že táto zásielka mu bola vrátená z dôvodu „adresát neznámy“ a jednak v deň, kedy sa mala vrátiť zásielka, teda v deň 31.05.2018 nemohla uplynúť ešte lehota na prevzatie zásielky. Žalobca preto naďalej trvá na tom, že uvedená zásielka mu nebola riadne doručená porušením postupu správneho orgánu a nebolo mu ani oznámenie uloženie predmetnej zásielky. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 26. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.02.2019 k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí, navrhol, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a žalobu v celom rozsahu zamietol. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby uviedol, že žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal existenciu závažnej ujmy, ktorá by mohla u žalobcu zaplatením pokuty vzniknúť. Navrhol, aby súd nepriznal správnej žalobe odkladný účinok. IV. Replika žalobcu 27. Žalobca v replike zo dňa 21.05.2020 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 11.02.2019 k žalobe zotrval v plnom rozsahu na podanej žalobe, na svojich doterajších vyjadreniach, právnej argumentácii a dôkazných návrhoch. Žiadal rozhodnutie žalovaného, aj rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov zrušiť

a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Zároveň na výzvu súdu uviedol, že trvá na nariadení ústneho pojednávania. V. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

28. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len „“). 29. Podľa SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 31. Podľa , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 32. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 33. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 34. Uznesením zo dňa 06.03.2019 sp.zn. -57 správny súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodov, že neboli splnené podmienky podľa . 35. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 36. Predmetom preskúmania je rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 2 000,- eur podľa .zákona o inšpekcii práce a podľa Správneho poriadku za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa v nadväznosti na , a to v tom, že zamestnávateľ HARMONY, s.r.o., Hriadky 166 porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 19.04.2018 o 10.35 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby P. R., trvale bytom A. XXX/XX, A., ktorá pre zamestnávateľa vykonávala prácu robotníka na pracovisku: Rekonštrukcia Motorestu Kanada, Hriadky a nemala s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu . Nelegálne zamestnávanie bolo zistené dňa 19.04.2018 o 10.35 hod. pri kontrole osôb nachádzajúcich sa na pracovisku kontrolovaného subjektu. 37. Právny rámec v prejednávanej veci tvorí Z .z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní ().

38. Podľa v znení účinnom v čase vydania prvostupňového rozhodnutia, (k 13.08.2018) tento zákon a/ upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, b/ vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu, c/ ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby.

39. Podľa , inšpekcia práce je

a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania,

40. Podľa . , inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 do 200 000 eur a ak sa jedná o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur. 41. Podľa , inšpektorát práce pred ukladaním pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a/ závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c/ počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa ods. 2 písm. a) prvého bodu d/ skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľ alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e/ opakované zistenie toho istého nedostatku. e/ opakované zistenie toho istého nedostatku.

42. Podľa , nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. (Osobitným predpisom je v tomto prípade , ktorý v upravuje, že pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Podľa dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná. Podľa dohodu o brigádnickej práce študentov je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Podľa dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná). 43. Podľa , závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. 44. Podľa 3 ods. 2 , právnická osoba, fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa , .Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa . 45. Podľa , na konanie podľa , a , , , a , a , - f/, a sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní , ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 46. Podľa Správneho poriadku, správne orgány postupujú v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 47. Podľa (veta prvá) Správneho poriadku, správny orgán nariadi pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. 48. Podľa Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 49. Podľa Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 50. Podľa , Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 51. Podľa Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať prepísané náležitosti. 52. Podľa veta prvá, , Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení

rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 53. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že správne delikty právnických osôb sú postihované bez ohľadu na zavinenie (zodpovednosť za výsledok), nakoľko zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Podstatné je iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie (napr. rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 25.01.2017.) Subjektom deliktu je právnická osoba spôsobilá na protiprávne konanie (tzv. deliktuálna spôsobilosť, ktorá je spojená s jej vznikom a existenciou). Z toho vyplýva záver, že žalobca zodpovedá za porušenie povinnosti založenej na objektívnej zodpovednosti za správny delikt. 54. Správny súd považuje za potrebné uviesť a zdôrazniť, že správny súd preskúmava zákonnosť právoplatných správnych rozhodnutí, to znamená, že súdne konanie nepredstavuje „predĺženie“, resp. „pokračovanie“ správneho konania. Aj podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR je v správnom súdnictve nevyhnutné prihliadať na špecifiká vyplývajúce z postavenia a právomocí všeobecných súdov, ktoré nie sú pri preskúmavaní postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy súdmi skutkovými, ale súdmi, do právomocí ktorých patrí predovšetkým preskúmanie právnych otázok týkajúcich sa postupu a rozhodnutia tohto orgánu (napr. ). 55. Žalobné námietky vznesené žalobcom (skoro totožné s odvolacími námietkami) v hmotnoprávnej aj procesnoprávnej rovine sú podľa názoru správneho súdu nedôvodné. 56. Vo vzťahu k námietke žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave správny súd poukazuje, že Protokol by mal tvoriť základný podklad pre rozhodnutie a mal by obsahovať všetky skutkové zistenia. Inšpektorát práce pri začatí správneho konania prioritne vychádzal z Protokolu o výsledku inšpekcie práce, avšak v kontexte s § 34 ods. 5 Správneho poriadku bolo jeho povinnosťou hodnotiť všetky dôkazy mu známe a to nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti, čo aj vykonal. Protokol o výsledku inšpekcie práce nebol jediným podkladom pre správne konanie a vydanie rozhodnutia. Správny orgán je povinný prihliadať na všetky dôkazy, vyjadrenia a stanoviská, o ktorých sa dozvedel nielen v správnom konaní, ale aj v konaní, ktoré mu predchádzalo. Inšpektorát práce na všetky tieto skutočnosti prihliadol a nedostatok vymedzil tak, aby zodpovedal zistenému skutkovému stavu. Dohliadol tiež na to, aby došlo k subsumovaniu zisteného porušenia pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu. 57. K námietke žalobcu, že správne orgány vydali rozhodnutia na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu správny súd má za to, že Inšpektorát práce pri vydaní svojho rozhodnutia a pri svojom konaní vychádzal z listinných dôkazov, ktoré tvoria spisovú zložku a jednoznačne potvrdzujú spáchaný správny delikt, ktorý je uvedený vo výroku rozhodnutia zo strany žalobcu. Inšpektorát práce na základe skutočností zistených počas výkonu inšpekcie práce a na základe zadovážených listinných dôkazov jednoznačne preukázal, že žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 19.04.2018 o 10.35 hod. pre kontrolovaný subjekt HARMONY, s.r.o., Hriadky 166 na pracovisku: Rekonštrukcia Motorestu Kanada, Hriadky vykonávala závislú prácu jedna fyzická osoba, a to P. R., trvale bytom A., A. XXX/XX bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, ako je zaznamenané v zápisnici o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 19.04.2018 a zamestnávateľ nemal s fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah podľa . Overovaním v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedenou Sociálnou poisťovňou správny orgán zistil, že u kontrolovanej fyzickej osoby P. R., ktorá pre kontrolovaný subjekt vykonávala závislú prácu ako robotník, nebola splnená povinnosť kontrolovaným subjektom voči Sociálnej poisťovni v čase výkonu práce. Inšpektorát práce sa riadil ust. Správneho poriadku, v zmysle ktorého v odôvodnení uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 58. Správny súd poukazuje, že správny orgán má zo zákona vyplývajúcu tzv. diskrečnú právomoc, kedy zákon pripúšťa uplatnenie správneho uváženia správneho orgánu. V takomto prípade je správny orgán oprávnený rozhodnúť v rámci rozpätia určeného právnou normou. V danom prípade mal možnosť uložiť pokutu v rozpätí od 2 000,- eur do 200 000,- eur a stanovil výšku pokuty v sume 2 000,- eur. Pri aplikácii noriem pripúšťajúcich správne uváženie však platí, že správny orgán musí vo všetkých skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch používať „rovnaký meter“. V obdobných veciach v rozpätí od 2 000,- eur do 3 500,- eur Inšpektorát práce na základe správneho uváženia, keďže nedostatok sa týkal jednej fyzickej osoby, bol dôvod na uloženie nižšej pokuty. Aj v zmysle názoru správneho súdu odôvodnenie rozhodnutia Inšpektorátu práce je presvedčivé a sú zrejmé správne úvahy, ktoré boli

použité v odôvodnení rozhodnutia. Nedostatok sa týkal jednej fyzickej osoby, túto skutočnosť vyhodnotil Inšpektorát práce Prešov v prospech nižšej pokuty ako poľahčujúcu okolnosť aj s poukazom na to, že žalobca celkovo zamestnáva 17 zamestnancov, ide o malého zamestnávateľa, čo Inšpektorát práce vyhodnotil v prospech nižšej pokuty, keďže vyššia pokuta by mohla výrazne negatívne zasiahnuť do chodu jeho podnikania. Taktiež mal za preukázané, že nedostatok vznikol u žalobcu ojedinele, preto považoval uloženie pokuty vo výške 2 000,- eur za dostačujúce. Preukázaním nelegálneho zamestnávania zo strany účastníka konania je predpokladom uloženia pokuty a Inšpektorát práce nemá možnosť pokutu za toto porušenie zákonného zákazu neuložiť. Správny orgán môže konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon v súlade s SR. 59. K námietke žalobcu, že sa nedopustil porušenia žiadnej z povinností vyplývajúcich zo , a teda ani porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania podľa v nadväznosti na mal Inšpektorát práce za preukázané, že na základe vyjadrenia fyzickej osoby Róberta R. do zápisnice o podaní informácii a o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, že sa jednalo o závislú prácu, nakoľko výkon tejto práce vyžaduje kontrolu jednoznačne preukazuje vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca. Kontrolovaná osoba vykonávala pre účastníka konania prácu robotníka a tieto si vyžadovali pokyny, ústne príkazy alebo usmernenia účastníka konania, kontrolovanej fyzickej osobe a došlo aj k naplneniu ďalšieho zo znakov závislej práce podľa pokynov zamestnávateľa. Znak závislej práce v mene zamestnávateľa sa považuje za preukázané, že samotný výkon práce sa uskutočnil na zodpovednosť zamestnávateľa, fyzická osoba vykonávala prácu v mene zamestnávateľa v pracovnom čase určenom u zamestnávateľa. Žalobca v odvolaní nepredložil, ani v žalobe žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili prípadne vyvrátili zistené porušenie povinnosti, skutkový stav a porušenie zákona, tak ho zistil prvostupňový správny orgán. 60. K námietke žalobcu, že správny orgán nevykonal dôkazy, ktoré navrhol žalobca správny súd poukazuje, že v zmysle Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy treba či netreba vykonať. V danom prípade správny orgán rozhodol na základe výsluchu Róberta R. zaznamenaného v zápisnici, prehľadu poistenia registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou u kontrolovanej fyzickej osoby a zoznam kontrolovaných osôb zo dňa 19.09.2018, pričom ústne pojednávanie si povaha prejednávanej veci nevyžadovala a nariadením ústneho pojednávania by sa neprispelo k objasneniu prejednávanej veci. Inšpektorát práce mal nedostatok vymedzený v protokole týkajúci sa porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania za dostatočne preukázaný a vyjadrenie fyzickej osoby P. R. si zabezpečil v rámci vykonanej inšpekcie práce. P. R. vedel fundovane zodpovedať právne otázky Inšpektorátu práce, uviedol: „Nemám s ním založený pracovnoprávny vzťah a ani iný právny vzťah“. Inšpektori práce pri výkone inšpekcie práce pri spisovaní zápisníc o podaní informácie postupovali v súlade s ustanoveniami právnych predpisov, nezávisle a nestranne, bez kladenia akýchkoľvek otázok, ktoré mali účastníka konania alebo kontrolovanú fyzickú osobu naviesť na odpovede a konali tak, aby dostatočne a úplne zistili skutkový stav veci. 61. Na pojednávaní dňa 30.09.2021 právny zástupca žalobcu zdôrazňoval, že správne orgány nesprávne posúdili a vyhodnotili činnosť fyzickej osoby P. R. pre žalobcu, nakoľko P. R. a konateľ žalobcu M. Z. sú bratranci a išlo len o rodinnú výpomoc . V tejto súvislosti správny súd poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého nelegálne zamestnávanie nie je, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku.

62. Podľa , blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

63. Príbuzní v priamom rade sú príbuznými bez obmedzenia, t.j. príbuznými sú všetci predkovia a potomkovia. Ďalšími blízkymi osobami sú súrodenci. Tieto osoby sú blízkymi osobami bez akýchkoľvek ďalších podmienok. Stačí, ak sa preukáže vzťah potomka a predka, súrodenecký pomer alebo manželstvo. Aj osvojením sa vytvárajú vzťahy, ktoré možno zaradiť do tejto skupiny blízkych osôb. Iné osoby nie sú blízkymi osobami automaticky. Predovšetkým musí medzi nimi jestvovať rodinný alebo obdobný pomer a ďalšou podmienkou je (kumulatívna podmienka), že ujmu, ktorú by utrpela jedna z osôb, by druhá z nich dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Rodinným pomerom je akýkoľvek

príbuzenský vzťah, ktorý nemožno zaradiť do prvej skupiny. Obdobný pomer treba skúmať so zreteľom na skutočnosť, ktorá určuje vznik vzťahu medzi týmito osobami (napr. pestún k dieťaťu, opatrovník k opatrovancovi, manžel k dieťaťu manžela, ktoré nie je aj jeho dieťaťom, a pod.). To by však nepostačovalo. Druhou podmienkou je to, že osoba by ujmu, ktorú utrpí iná osoba, dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Záver o tom je vecou posúdenia konkrétneho prípadu a nedá sa zovšeobecniť.

64. Správny súd zastáva názor, že s poukazom na vyššie citované ustanovenie v čase výkonu inšpekcie práce nebola zo strany žalobcu splnená žiadna z podmienok uvedených v , na základe ktorých by k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania žalobcom nedošlo.

65. Žalobca namietal aj v procesnoprávnej rovine, a to, že obsah protokolu nebol prerokovaný so spoločnosťou HARMONY s.r.o., a že mu nebola poskytnutá reálna možnosť vyjadriť sa k obsahu a zisteniam Inšpekcie práce vykonanej dňa 19.04.2018. Namietal aj, že žalobca má na adrese sídla spoločnosti zabezpečené riadne preberanie zásielok a neodmietol sa s protokolom a výsledkom Inšpekcie práce oboznámiť, ani sa vyjadriť k jeho záverom v zmysle . Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že výzva na prerokovanie protokolu na deň 08.06.2018 bola žalobcovi zaslaná listom zo dňa 16.05.2018 na adresu uvedenú v Obchodnom registri s tým, že zásielka sa vrátila dňa 29.05.2018 s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Na Inšpektorát práce Prešov bola doručená dňa 31.05.2018. Žalobca bol poučený, že neospravedlnená neúčasť na prerokovaní protokolu v stanovený alebo náhradný termín sa bude považovať za odmietnutie oboznámenia sa a vyjadrenia k protokolu, čím sa bude protokol považovať za prerokovaný. Aj podľa názoru správneho súdu Inšpektorát práce neodňal žalobcovi žiadne z jeho procesných práv. 66. Správny súd zdôrazňuje, že oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty zo dňa 10.07.2018 bolo žalobcovi doručené dňa 12.07.2018 s tým, že v danom oznámení správny orgán oznámil žalobcovi, že začína správne konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa v nadväznosti na , pričom bol uvedený dôvod porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, takisto bolo uvedené akú výšku pokuty správny orgán môže za správny delikt žalobcovi uložiť. Zároveň bol poučený, že v zmysle Správneho poriadku má možnosť vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia a žalobca svoje právo využil a vyjadril sa k oznámeniu o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty písomným podaním zo dňa 20.07.2018. 67. Správny súd poukazuje na inštitút tzv. absolútnej objektívnej zodpovednosti za protiprávne konanie majúce znaky správneho deliktu právne kvalifikovaného ako porušenie ust. v nadväznosti na zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Podľa dikcie zákona v danom prípade ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany kontrolovaného subjektu, a nie zavinenie. Z právneho hľadiska je pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt nepodstatným, či k pochybeniu došlo zavineným určitých okolností alebo zavinením zamestnancov zamestnávateľa, alebo zavinením iných subjektov ako zamestnávateľa. Podobne na vznik objektívnej zodpovednosti za správny delikt nemá vplyv ani okolnosť, že zamestnávateľa následne dodatočne odstránil zistený nedostatok, resp. vzniknutý protiprávny stav uviedol do súladu s platnou legislatívou. Nakoľko sa jedná o objektívnu zodpovednosť žalobcu za zistený správny delikt, žalobca by sa mohol tejto zodpovednosti zbaviť iba za predpokladu, ak by predložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne potvrdzovali, že zistený správny delikt nespáchal. V tomto prípade takýto dôkaz, ktorý by osvedčoval uvedenú skutočnosť žalobcom predložený nebol. 68. Správny súd dáva do pozornosti, že tzv. zmiešané správne delikty fyzických osôb - podnikateľov sa v zmysle teórie správneho práva (doc. JUDr. Machajová, CSc. a kol. - Všeobecné správne právo

- 5. aktualizované vydanie Vydavateľ: Eurokódex, Bratislava 2010, ISBN 978-80-89447-27-5) zásadne neviažu na zavinenie. Podnikajúca fyzická osoba je za tento delikt objektívne zodpovedná, pričom súčasná právna úprava takmer vôbec neumožňuje zbaviť sa čo len čiastočne zodpovednosti zaň, pretože prevažne neupravuje všeobecné liberačné dôvody. 69. Správny súd zastáva názor, že správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadal na zákonné relevantné skutočnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia . a . Pri ukladaní pokuty zohľadnil jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliadol najmä na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytli v jeho činnosti, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u neho alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, opakované zistenie toho istého

nedostatku. Prihliadnuc na zákonné rozpätie pokuty a všetky posúdené kritériá dospel správny orgán k záveru, že účel sankcie v zmysle tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v tejto veci dosiahnutý uložením pokuty vo výške 2 000,- eur, čo zodpovedá dolnej hranici zákonom stanovenej výmery. Pokutu uloženú v určenej výške považuje správny súd za dostatočnú a spravodlivú, ako i primeranú, ktorá bude mať silu odradiť žalobcu od protiprávneho postupu, príp. od zanedbania plnenia povinností v budúcnosti a bude ho motivovať k vyššej opatrnosti a pozornosti. 70. Základné princípy vzťahujúce sa na správne trestanie možno vyvodiť zo všeobecných ústavných požiadaviek na uplatňovanie verejnej moci, zo všeobecných princípov demokratického a právneho štátu, ako aj ustanovení č. v znení neskorších predpisov. 71. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v rozsahu žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené v až e/ . Súd žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom žaloby, nezistil. Naopak, má jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Súd nezistil porušenie žiadnych zásad trestného konania podľa . Taktiež boli dodržané zásady ukladania trestov. 72. Podľa , správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 73. V zmysle uvedeného ustanovenia správny súd v zásade vykonáva dokazovanie oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu, ktorý konfrontuje s dôkazmi označenými žalobcom. V súdnej praxi spravidla nebýva sporná otázka právnej povahy a kvality dôkazov, ale otázka ich správneho vyhodnotenia, t.j. či správny orgán verejnej správy dôkazy vyhodnotil v súlade s administratívnymi procesnými pravidlami. 74. Správny súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria bdelým“(pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým)teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení. 75. Správny orgán dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav a tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil. Nepochybil ani žalovaný, ak po náležitom vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. 76. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale aj Ústavného súdu SR ustanovuje, že nenariadenie ústneho pojednávania nie je porušením čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, kedy skutkové okolnosti veci nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou. Vzhľadom na skutkový stav zistený pri vykonanej inšpekcii tejto veci by ústne pojednávanie neprispelo k objasneniu veci (-19, sp.zn. , sp.zn. ). Nariadenie ústneho pojednávania správnymi orgánmi vo veciach správnych deliktov a iných správnych deliktov je len fakultatívne. V rámci tejto kategórie správnych deliktov sa zásada ústnosti neuplatňuje, a to spolu so zásadou verejnosti a bezprostrednosti. V zmysle Správneho poriadku nariadenie ústneho pojednávania je ponechané na správnej úvahe správneho orgánu a jeho správna úvaha závisí od skutkových okolností danej veci.

77. Rozhodnutia tvoria jeden celok (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 27.03.2019).

78. Správny súd dáva do pozornosti ust. po bodkočiarku , podľa ktorého pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. 79. Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc) zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite odôvodnené (Najvyšší súd SR sp.zn. , R 90/2012).

80. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol. 81. Správny súd zároveň poukazuje aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. , , ), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. 82. O náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení s tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal; žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod uvedený v . 83. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).