Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

71S/15/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobcu F. Y., s. r. o., Z. č. XXX, XXX XX Z., IČO: 43879985, zastúpeného advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s. r. o., Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101175253/2020 zo dňa 17. júla 2020 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1.Správca dane Daňový úrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu kontrolu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 101574032/2018 zo dňa 14.8.2018, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol doručený zástupcovi žalobcu 21.8.2018. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, pričom jeho pripomienky boli prerokované správcom dane na ústnom pojednávaní 15.10.2018. Následne správca dane vydal rozhodnutie zo dňa 18.10.2018, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 85 824.-Eur. Toto rozhodnutie bolo zrušené na základe odvolania žalobcu rozhodnutím žalovaného zo dňa 4. marca 2019. Dôvodom zrušenia rozhodnutia správcu dane bolo, že z odôvodnenia nebolo zrejmé, aké doklady predložil žalobca, aby preukázal opodstatnenosť zahrnutia nákladov v sume 403 200.-Eur z dodávateľských faktúr od spoločnosti R&S DESIGN s.r.o. do daňových výdavkov, a prečo tieto doklady správca dane nepovažoval za dostatočné na preukázanie toho, že predmetné náklady sú daňovými výdavkami podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Ďalej dôvodom bolo to, že správca dane nevyhodnotil všetky dôkazy získané v priebehu daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní a tiež, že rozhodnutie neobsahovalo vyhodnotenie dôkazov; ako aj vyhodnotenie výpovedí Rastislava G. a U. T. a tiež konateľa žalobcu U. Dubovca. V odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia ďalej bolo uvedené, že skutočnosti, na ktoré poukázal správca dane (dodávateľ si nepamätal informácie o zmluvách ani obsah reklamy, ďalej nejasnosti, nesúlad vo vyjadreniach dodávateľa, prípadne subdodávateľa, nezahrnutie výnosov a nákladov do daňového priznania subdodávateľa a pod.), nie sú postačujúce na prijatie záveru, že náklady zaúčtované na základe dodávateľských faktúr od predmetnej spoločnosti nespĺňajú podmienky pre ich uznanie v daňových výdavkoch. Odvolací orgán zaviazal správcu dane, aby vyhodnotil všetky dôkazy predložené daňovníkom a získané správcom dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a pri jednotlivých dôkazoch uviedol, z akého dôvodu ich nepovažuje za dôkazy preukazujúce skutočnosť, že žalobcovi boli poskytnuté fakturované

služby. Správca dane tiež zistí ďalšie skutočnosti a uvedie ďalšie dôkazy, na základe ktorých by mohol jednoznačne konštatovať, že sa nejedná o daňové výdavky podľa § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.

2.Správca dane v následnom vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie a o výsledku oboznámil žalobcu oznámením z 9.10.2019.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

3. Správca dane Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č. 102391393/2019 zo dňa 18.10.2019 rozhodol tak, že na základe o dani z príjmov a podľa a o správe daní ( ďalej aj daňový poriadok ) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 85 824.-Eur a určil rozdiel dane v sume kladného rozdielu medzi daňovou licenciou a daňou, ktorý možno započítať v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach mínus 2 880.-Eur na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016.

4. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že zobral do úvahy všetky dôkazy získané v priebehu daňovej kontroly a na základe ich vyhodnotenia vo vzájomnej súvislosti prijal záver vo veci nesprávnosti vyčíslenia položiek zvyšujúcich a znižujúcich výsledok hospodárenia v podanom daňovom priznaní na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacieho obdobie roku 2016. Pri overovaní dokladov zistil, že žalobca si v nákladoch na hospodársku a finančnú činnosť za zdaňovacie obdobie roku 2016 zahrnul dodávateľské faktúry od dodávateľa R&S DESIGN s. r. o., Košice spolu so základom dane vo výške 403 200.-Eur z faktúr, ktoré vyšpecifikoval. Z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za obdobie január - december 2016, ktorá bola u žalobcu vykonaná, zistil obsah výpovede konateľa dodávateľskej spoločnosti Rastislava Lukáča vypočutého ako svedka o dodávateľsko-odberateľských vzťahoch medzi spoločnosťou R&S DESIGN s. r. o. a žalobcom. Žalobca sa výsluchu tohto svedka nezúčastnil napriek tomu, že bol o výsluchu v konaní upovedomený správcom dane. Rastislav Lukáč uviedol, že spoločnosť nemala žiadny majetok, hlavným predmetom činnosti bolo zabezpečenie odvysielania reklamných spotov na externých LED obrazovkách. Potvrdil spoluprácu s konateľom žalobcu na dodávku služby

- zabezpečenie odvysielania reklamných spotov, avšak obdobie a rozsah nepoznal presne, pretože účtovníctvo odovzdal nástupníckej spoločnosti a meno osoby, ktorej to odovzdal si nepamätal. Uviedol, že reklamné spoty dostal od konateľa žalobcu alebo si ich dal vyrobiť malým živnostníkom - grafikom a o odvysielaných spotoch sa viedla fotodokumentácia. Tvrdil, že jeho spoločnosť vystavila pre žalobcu predmetné faktúry, v ktorých bolo uvedené, že fakturujeme vám na základe vašej objednávky a v zmysle zmluvy o poskytnutí reklamného priestoru podľa priložených play-listov za odvysielané reklamné spoty v obdobiach jednotlivých mesiacov roku 2016 január až august. Uviedol, že faktúry vystavil sám a cena bola dohodnutá podľa ceny od jeho dodávateľa a tiež podľa miesta a množstva odvysielaných spotov a že hlavným predmetom objednávky a zmluvy bolo zabezpečenie odvysielania dohodnutých reklamných spotov, ktoré boli odvysielané spoločnosťou PONTES s .r. o.. Tvrdil, že reklamné spoty boli umiestnené podľa predložených faktúr, o čom existuje fotodokumentácia, ale tú nemá, pretože bola odovzdaná pri zlúčení s nástupníckou spoločnosťou. Tvrdil, že faktúry boli riadne zaúčtované, daň z pridanej hodnoty priznaná a odvedená, platby boli realizované prevodom na účet, ale doklady nemá z dôvodu, že nemá k dispozícii účtovníctvo. Nevedel, čo bolo obsahom reklamy, len to že niečo ohľadom nákladných áut a stavebných strojov, nevedel sa vyjadriť k formátu reklamy, nemal o predmetných obchodoch už žiadne doklady. Tvrdil, že reklamné spoty dostal od konateľa žalobcu, alebo si ich dal vyrobiť malým živnostníkom - grafikom. K umiestneniu a odvysielaniu reklamných spotov a k zabezpečeniu tejto činnosti uviedol len, že boli vykonané podľa predložených faktúr. Fotodokumentácia, ktorá mala byť o odvysielaných reklamných spotoch vedená , bola takisto odovzdaná nástupníckej spoločnosti, pričom meno osoby, ktorá účtovníctvo prevzala, si nepamätal. Nevedel uviesť informácie k objednávkam, k zmluve, nevedel predložiť žiadne doklady a dôkazy. Z výpovede p. G. vyplynulo, že jeho dodávateľom mala byť spoločnosť PONTES s. r. o., správca dane preto vypočul svedka U. ktorý bol v predmetom zdaňovacom období konateľ tohto dodávateľa. Žalobca sa tohto výsluchu nezúčastnil napriek tomu, že bol o ňom upovedomený. U. bol konateľom spoločnosti PONTES s. r. o. od 5.9.2015 do 26.1.2017. Predložil zápisnicu o odovzdaní a prevzatí účtovných dokladov z 26.1.2017, podľa ktorej odovzdal doklady novému spoločníkovi PONTES s .r. o. Y. bytom Proektna ulica 3/13, Onkóc, Ukrajina. U. uviedol, že za spoločnosť PONTES s .r.o. konal on sám v plnom rozsahu. Potvrdil, že spolupracoval s R&S DESING s. r. o., ale nepamätal si odkedy a ani meno konateľa tejto spoločnosti. Uviedol, že spoločnosť si u neho objednala výrobu a zabezpečenie odvysielania spotov, navrhla ako si predstavuje, čo v reklamnom spote má byť a ako dlho by mal trvať a koľkokrát by mal byť odvysielaný. Následne on

zabezpečil výrobu reklamného spotu a odovzdal hotový spot na CD nosiči alebo ÚSB kľúči zástupcovi firmy LASER media s. r. o. Bratislava p. U., ktorý odvysielal reklamné spoty na LED obrazovkách, ktorých vlastníkom bola firma LASER media s .r. o.. Jeho spoločnosť nemala zamestnancov a výrobu reklamných spotov zabezpečoval prostredníctvom externých firiem a grafikov, pričom názvy týchto firiem a mená grafikov si nepamätal a už nemá ani doklady firmy PONTES s. r. o., tak nemôže tieto informácie dohľadať. Jeho spoločnosť nemala ani hmotný ani nehmotný majetok a v súvislosti s podnikaním využíval vlastné zariadenie ako počítač, mobil, auto. Nepamätal si účel reklamy ani o čom sa konkrétne v spotoch jednalo. Nepamätal si ani miesta odvysielania spotov pre spoločnosť R&S DESING s. r. o. a nemal k dispozícii ani fotodokumentáciu, ani nahrávky na CD nosičoch, ktoré po odvysielaní reklám vrátil objednávateľovi. Ďalej uviedol, že zodpovedná za odvysielanie bola spoločnosť LASER media s. r. o.. Na otázku, či spoločnosť R&S DESING s. r. o. spolupracovala pri návrhu, výrobe a zabezpečovaní predmetnej reklamy uviedol, že spolupracovala len pri návrhu predmetnej reklamy. Uviedol, že nemá účtovníctvo, a preto nemôže preukázať zaúčtovanie a zahrnutie vystavených faktúr pre odberateľa R&S DESING s. r. o. do zdaniteľných výnosov. Správca dane uviedol, že svedok si nepamätal, odkedy spolupracoval so svojim odberateľom, nepoznal ani meno konateľa tejto spoločnosti. Tvrdil, že výrobu reklamných spotov zabezpečoval sám prostredníctvom externých firiem a grafikov, ktoré si ale nepamätal. Nepamätal si účel reklamy, o čo sa v spotoch malo jednať ani miesta odvysielania spotov. Nemal dôkazy ani doklady o reálnej existencii obchodných transakcií medzi ním a odberateľom R&S DESING s. r. o.. Správca dane ďalej uviedol, že zistil rozpor vo výpovedi U. o tom, že faktúry boli riadne zaúčtované a zahrnuté do výnosov, nakoľko z informačného systému Finančnej správy Slovenskej republiky zistil, že spoločnosť R&S DESING s. r. o. si nesplnila povinnosť a nepodala daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2016, posledné daňové priznanie k tejto dani podala táto spoločnosť za rok 2015. Takisto daňový subjekt PONTES s.r.o. nepodal daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2016 a posledné daňové priznanie na tejto dani podal za rok 2015. Toto potvrdzuje, že vyjadrenia E. o tom, že zahrnuli výnosy do základu dane, nie sú pravdivé, pretože tieto tržby neboli daňovo priznané. Správca dane vykonal ďalej preverovanie u subdodávateľa LASER media s. r. o. Bratislava. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia ďalej popísal, aké doklady táto spoločnosť správcovi dane predložila a to knihu vydaných faktúr a hlavnú knihu, dodávateľské faktúry a objednávky a zmluvu medzi LASER media s. r. o. a SOCIETY s.r.o. a bankové výpisy o úhrade. V predložených faktúrach LASER media s. r. o. pre odberateľa MG Media s. r.o . fakturovala reklamnú kampaň SMS Dubovec za rok 2015. Táto spoločnosť nezaslala správcovi dane žiadne doklady, ktoré by potvrdili existenciu dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi LASER media s. r. o. a odberateľom PONTES s. r. o. za rok 2016. Správca dane ďalej v odôvodnení uviedol, ako sa k veci vyjadril konateľ žalobcu. Správca dane si zaobstaral fotodokumentáciu predloženú žalobcom v predmetnej reklamnej kampani z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2016, pričom zistil, že táto fotodokumentácia neumožňuje určiť, kde konkrétne boli panely s reklamou umiestnené, v ktorom meste, na ktorej ulici, prípadne budove a ani určiť, v ktorom roku. Na LED obrazovkách je viditeľná reklama spoločnosti SMS Dubovec. Reklamný spot bol vytvorený ako videoklip z fotografií dopravných prostriedkov, pracovných strojov a korešpondenčných údajov o spoločnosti SMS Dubovec s. r. o., loga SMS Dubovec, telefónnym kontaktom, e-mailovou adresou a web stránkou spoločnosti SMS Dubovec s.r.o.. Zo strany žalobcu bol ten istý materiál ako dôkaz predkladaný ku kontrole dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015 a aj za rok 2016.

5. Správca dane vyhodnotil uvedené dokazovanie tak, že ním nebolo preukázané, kto reálne reklamný spot vyrobil a odvysielal. Na strane dodávateľa a jeho dodávateľov nebolo preukázané, že došlo k plneniu uvedenému na faktúrach. Správca dane preto neuznal faktúry od dodávateľa R&S DESING s. r. o.. ako daňové náklady. Uviedol úvahu, ktorou zistený skutkový stav právne posúdil a to, že podľa za výdavky pre zistenie základu dane možno uznať výdavky, ak sú splnené súčasne tri podmienky: 1/ že výdavky boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, čo je podmienka vecnosti, ktorá spočíva v tom, že musí ísť o výdavky (náklady), ktoré súvisia s predmetom podnikania daňovníka. 2/ Daňovníkom musia byť tieto výdavky riadne preukázané - podmienka preukázateľnosti, to znamená, že daňový subjekt musí vedieť preukázať, že výdavok - náklad skutočne vznikol. 3/ Preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný a to je podmienka zaúčtovania. Ak sú splnené všetky tri tieto podmienky súčasne, možno ich uznať ako daňový výdavok, ak zákon o dani z príjmov neustanovuje inak. K daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď daňovník o týchto výdavkoch (nákladoch) účtoval, tiež výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Žalobca fakturované sumy podložené účtovne spracovanými prijatými faktúrami vierohodne nepreukázal, čím

nedodržal podmienku preukazovateľnosti v zmysle a o dani z príjmov. Žalobca nepredložil preukázateľné dôkazy k účelnosti fakturovanej služby, čím došlo k porušeniu , .

6. Správca dane ďalej v odôvodnení uviedol, aké bolo vyjadrenie žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole a svoje stanovisko k tomuto vyjadreniu a priebeh vyrubovacieho konania. Uviedol, že v týchto vyjadreniach žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti a nepredložil dôkazy, ktoré by neboli známe už počas vykonávania daňovej kontroly. Pokiaľ si žalobca zahrnul plnenia z dodávateľských faktúr za reklamné služby do základu dane, musí byť schopný preukázať, že obchody boli reálne uskutočnené práve osobou uvedenou na prijatých faktúrach. Dodávateľské faktúry a ich úhrady ešte nie sú dôkazom, že k určitému plneniu došlo, a to práve osobou uvedenou na prijatých faktúrach. Sú len tvrdením o tých skutočnostiach, ktoré musí vedieť daňový subjekt preukázať aj inak, ak ich vierohodnosť daňovou kontrolou bola spochybnená. Správca dane k žalobcovmu poukazu na rozhodnutie NS SR uviedol, že sa nejedná o totožný prípad ako v predmetnej veci a že každý prípad sa musí posudzovať jednotlivo s ohľadom na jeho podstatu a preukázané kontrolné zistenia. Zdôraznil, že žalobca nepreložil v rámci vyrubovacieho konania žiadne nové dôkazy ani vysvetlenia ako tie, ktoré boli už predložené v priebehu daňovej kontroly. Preto jeho vyjadrenie k protokolu nemá vplyv na zistené porušenia zákona o dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016.

7. Správca dane svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v ďalšom vyrubovacom konaní po tom, ako predchádzajúce rozhodnutie správcu dane bolo zrušené rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR, boli predmetom dokazovania dodávateľské faktúry od R & S DESIGN, s. r. o. Košice, ktoré vymenoval s tým, že týmito faktúrami bolo fakturované plnenie: „Fakturujeme vám na základe vašej objednávky a v zmysle Zmluvy o poskytnutie reklamného priestoru podľa priložených Play-listov za odvysielané reklamné spoty „SMS DUBOVEC“ v období ........“. Správca dane doplnil dokazovanie žiadosťou o súčinnosť zo dňa 11.3.2019 a odpoveďou z Kriminálneho úradu finančnej správy a k nej priloženej overenej fotokópie zápisnice o podaní vysvetlenia, ktorá bola spísaná týmto úradom s U. ktorý vypovedal tak, že v súvislosti s ekonomickou činnosťou MG Media s. r. o. a PONTES s. r. o. nebude vypovedať, nakoľko by sebe spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania alebo nebezpečenstvo postihu za priestupok, colný delikt. Zápisnica bola vyhodnotená ako nepriamy podporný dôkaz. Správca dane si zadovážil od Československej obchodnej banky a .s. výpisy z bankového účtu spoločnosti R & S DESIGN, ktorého právnym nástupcom od 28.7.2017 bola spoločnosť BROOKBELL INTERNATIONAL s .r. o., Trenčín, ktorá zanikla v dôsledku zlúčenia s právnym nástupcom ku dňu 4.10.2017 so spoločnosťou Hammerlina Trade s. r. o., Trenčín, ktorá bola 23.9.2017 zrušená a od 8.11.2017 ex offo vymazaná z obchodného registra. Z týchto výpisov správca dane zistil, že žalobca uhradil predmetné faktúry svojmu dodávateľovi. Správca dane ďalej získal rozhodnutia vydané vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január, február, marec, apríl, máj, jún, júl, august 2016, ktorými bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty spolu vo výške 80 640.- Eur z dôvodu, že žalobca nepreukázal dostatočne relevantnými dôkazmi svoj nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z prijatých faktúr od spoločnosti R & S DESIGN s .r. o. Košice. Správca dane ďalej dôvodil tým, že opakovane vyhodnotil zistenia, z ktorých prijal záver o spochybnení poskytnutia reklamných služieb dodávateľom R & S DESIGN pre žalobcu, pretože predložená fotodokumentácia a reklamný spot neobsahovali žiadny údaj o dodávateľovi, teda z nej nie je možné zistiť, že dodávateľom reklamných služieb v roku 2019 je práve R & S DESIGN s .r. o.. Z predloženého reklamného spotu, ktorý z časového hľadiska trvá len niekoľko sekúnd, nie je možné zistiť dátum, prípadne rok zhotovenia spotu, kto 15-sekunový reklamný spot vyrobil, a v ktorom roku bola reklama odvysielaná. Predložená fotodokumentácia obsahuje fotografie LED obrazoviek a panelov, z ktorých nie je možné určiť, kde konkrétne boli umiestnené, v ktorom meste, na ktorej ulici, prípadne budove, ani určiť v ktorom roku. Žalobca tú istú fotodokumentáciu a video klip reklamného spotu ako dôkaz predložil duplicitne ako dôkaz aj daňovej kontrole dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2015. Podľa zmluvy o poskytnutí reklamných služieb z 22.12.2015 medzi žalobcom a R & S DESIGN s. r. o. mal byť reklamný spot odvysielaný na LED veľkoplošnej obrazovke poskytovateľa, teda spoločnosti R & S DESIGN s.r.o. a žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by dodávateľ sa zaviazal obstarať zabezpečenie reklamnej kampane u inej spoločnosti. Ani, že predmetné služby dodávateľ zabezpečí prostredníctvom ďalších spoločností. Ani z objednávok vysielania reklamných spotov a play listov vysielania reklamných spotov nevyplýva, že R & S DESIGN s. r. o. mala sprostredkovať službu. Správca dane ďalej uviedol, že v prípade uplatnenia daňových nákladov v základe dane za rok 2016 nebolo rozhodujúce pre uznanie daňových výdavkov zaplatenie zo strany dlžníka za vykonané

služby v prospech dodávateľskej firmy. Dodávateľské faktúry a ich úhrady ešte nie sú dôkazom, že k určitému plneniu došlo a to práve osobou uvedenou na prijatých faktúrach, sú len tvrdením o týchto skutočnostiach, ktoré musí vedieť daňový subjekt preukázať aj inak, ak ich vierohodnosť bola v daňovej kontrole spochybnená. Nestačí len formálna deklarácia, to znamená predloženie dokladov s predpísaným obsahom, musia byť splnené všetky tri kritériá stanovené hmotnoprávnym predpisom, a teda aj preukázateľnosť. Preukázateľnosť nebola dodržaná zo strany žalobcu. Správca dane uzavrel, že nebolo preukázané uskutočnenie reklamných služieb osobou uvedenou na prijatých faktúrach celkom v sume 403 200.-Eur za rok 2016. Správca dane ďalej uviedol, ako vyhodnotil vyjadrenie konateľa žalobcu, fotodokumentáciu s videoklipom predloženú žalobcom, svedecké výpovede E., odpoveď a doklady predložené spoločnosťou LASER Media s. r. o. a toto dokazovanie zhrnul tak, že vykonaným dokazovaním neboli odstránené existujúce rozpory medzi tvrdeniami žalobcu o reálnosti uskutočnenia reklamných služieb osobou uvedenou na faktúrach a výsledkami vykonaného dokazovania, žalobca jednoznačne a nezameniteľným spôsobom nepreukázal reálnosť prijatia týchto služieb a nebolo to preukázané ani svedkami, ktorí nevedeli o tom predložiť žiadne dôkazy a podali aj nejednoznačné a nepravdivé informácie. Správca dane poukázal aj na to, že celková suma poskytnutých reklamných služieb na základe preverovaných faktúr v roku 2016 bola spolu vo výške 403 200.-Eur, čo predstavovalo 56,30 %, teda viac ako polovicu z celkových nákladov na hospodársku a finančnú činnosť v roku 2016, ktoré boli 716 100,82 Eur vyčíslené v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016. Správca dane vyhodnotil ako paradoxné, že žalobca ani pri takomto objeme poskytnutých reklamných služieb nedokázal predložiť k týmto službám jediný hodnoverný a jednoznačný dôkaz, ktorý by potvrdil preukázateľnosť uplatnených nákladov do základu dane za rok 2016. Správca dane tiež poukázal na to, že žalobca má v daňovom konaní dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Daňové doklady musia nielen po formálnej ale aj po obsahovej stránke jednoznačne preukazovať, že plnenie sa reálne uskutočnilo a to osobou uvedenou na predkladaných faktúrach. Pokiaľ si daňový subjekt počas obdobia, kedy mu mali byť fakturované služby poskytované, nezabezpečil dostatok dôkazov, napr. s pravdivou fotodokumentáciou reálneho zobrazenia poskytnutia reklamy osobou uvedenou na prijatých faktúrach, s možnosťou určenia miesta a časového obdobia jej odvysielania, riskoval nepreukázanie daňových nákladov pred správcom dane. Dôkazné bremeno leží na daňovníkovi, ktorý je povinný preukázať skutočné zrealizovanie dodávky služby tak, ako bola uvedená na faktúrach. Daňový doklad ani jeho úhrada ešte nie je dôkazom, že k určitému plneniu došlo a to práve osobou uvedenou na faktúre. Je len tvrdením o tejto skutočnosti.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

8. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. V odôvodnení rozhodnutia zopakoval zistenia správcu dane z daňovej kontroly a z vyrubovacieho konania ako aj to ako správca dane vyhodnotil vykonané dokazovanie a dôvody prvostupňového rozhodnutia tak ako sú uvedené v bode 2 až 7 tohto rozsudku.

9. V odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol svoje stanovisko k odvolacím námietkam žalobcu, ktoré žalobca uplatnil v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Nesúhlasil s námietkou o predčasnosti, nesprávnosti, nedôvodnosti, nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia ani s tým, že správca dane nesprávne vyhodnotil získané dôkazy. Konštatoval, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie - uskutočnil ústne pojednávania s daňovým subjektom, zaslal dožiadania miestne príslušným správcom dane, predvolal svedkov na výsluchy, zaslal výzvy na predloženie dokladov a dôkazov, získal informácie zo spisov z iných daňových kontrol u žalobcu, informácie z peňažného ústavu, informácie z kriminálneho úradu Finančnej správy a informácie z dostupných registrov. Postupoval v súlade s právnymi predpismi, ktoré bol povinný dodržiavať. K námietkám týkajúcim sa nedodržania pokynov odvolacieho orgánu uložených v predchádzajúcom zrušovacom rozhodnutí a porušenia práva žalobcu na oboznámenie sa s výsledkom dokazovania vo vyrubovacom konaní žalovaný uviedol, že námietky neboli opodstatnené, pretože správca dane vykonal doplnené preverovanie v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu. Rešpektoval právny názor odvolacieho orgánu a uviedol nielen nové dôkazy, zistenia ale aj vyhodnotenie všetkých získaných dôkazov a dokladov jednotlivo a aj v ich vzájomnej súvislosti v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Nebola dôvodná ani námietka nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia prvostupňovým orgánom, pretože tento ho vydal v predĺženej lehote, ktorú na jeho žiadosť správcovi dane predĺžil žalovaný. Nebolo porušené ani právo žalobcu na oboznámenie sa s priebehom a výsledkami dokazovania vo vyrubovacom konaní, pretože dátum ústneho pojednávania vo veci oboznámenia sa so zisteniami v súvislosti s dokazovaním

v rámci vyrubovacieho konania bol dohodnutý s konateľom zástupcu žalobcu. Asistentka zástupcu žalobcu síce správcovi dane oznámila, že konateľ zástupcu žalobcu JUDr. C. sa nemôže dostaviť na ústne pojednávanie v dohodnutý deň avšak zástupcom bola spoločnosť, ktorá má dvoch štatutárnych zástupcov. Správcovi dane nový termín nebol zo strany zástupcu žalobcu navrhnutý. Konateľ žalobcu bol telefonicky oboznámený o platnosti ústneho pojednávania a tiež o tom, že v prípade, že sa nezúčastní ani splnomocnený zástupca bude vykonané oboznámenie písomne. Konateľ s takýmto postupom súhlasil. Písomné oboznámenie bolo zástupcovi žalobcu doručené 14.10.2019. Správcom dane tak neboli žiadne práva žalobcovi upreté.

10. Žalovaný k námietke, že správca dane sa dôkazom fotodokumentácia s CD nosičom a námietkami uvedenými vo vyjadrení z 14.08.2019 nezaoberal keď v rozhodnutí na viacerých miestach konštatoval, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti a nepredložil dôkazy, ktoré by správcovi neboli známe už počas výkonu daňovej kontroly a teda ani predložená fotodokumentácia s CD nosičom neovplyvnila zistenia správcu dane. Žalovaný uviedol, že predmetné dôkazy boli správcom dane vyhodnotené, pričom správca dane z nich zistil, že nie každá reklama mala byť uskutočnená prostredníctvom LED obrazoviek, niektoré reklamy boli umiestnené na kovových konštrukciách a išlo o nalepené plagáty rôznych rozmerov. Z predloženého materiálu nie je zrejmé kto mal byť dodávateľom, ani rok, ani presné miesto odvysielania reklamy. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že ten istý materiál bol ako dôkaz predložený za zdaňovacie obdobie roku 2015 a aj roku 2016. Fotodokumentácia a CD s 15 sekundovým reklamným spotom nie sú dôkazom o tom, že spot bol odvysielaný v zdaňovacom období roku 2016 a na deklarovaných miestach. Predložené CD tak jednoduchého charakteru nepotrebovalo grafikov a externých výrobcov. Týmito dôkazmi nebolo preukázané kto reálne spot vyrobil a kto ho odvysielal. Pokiaľ si žalobca zahrnul náklady z dodávateľských faktúr za reklamné služby do daňových výdavkov, musí byť schopný preukázať, že tieto služby boli reálne uskutočnené práve osobou uvedenou na prijatých faktúrach.

11 Žalobca v odvolaní ďalej tvrdil, že svedok E. potvrdili, že zabezpečili odvysielanie reklamných spotov na LED obrazovkách spoločnosti LASER media s.r.o.. Konateľ žalobcu predložil listinné dôkazy fotodokumentáciu a CD nosič a týmito dôkazmi bola preukázaná existencia a realizácia reklamy a tiež, že tvrdenie, že ide o ten istý materiál nie je správne, lebo reklama bola vykonávaná tak v roku 2015 ako aj v roku 2016 a skutočnosť, že LED panely sa nachádzali na rovnakých budovách neznamená, že reklama bola vykonaná iba v jednom období. Spochybňované skutočnosti sú bez významu vo vzťahu k tomu, že reklamné spoty boli vyrobené, odvysielané a riadne uhradené. Správca dane mal svedkom predložiť tieto dôkazy, aby sa mohli k nim vyjadriť a ak tak neurobil tak nepostupoval správne, pretože nemohol dostatočne zistiť skutkový stav veci, pričom dôkazy vyhodnocoval výlučne v neprospech žalobcu. Žalovaný k týmto námietkam uviedol, že E. vo výpovedi potvrdil, že jeho spoločnosť spolupracovala so žalobcom od roku 2015, dodával mu služby tak, že zabezpečil odvysielanie reklamných spotov ale nevedel v akom rozsahu a v akom období, pretože účtovníctvo odovzdal nástupníckej spoločnosti. Uviedol, že konateľ žalobcu ho oslovil na odvysielanie reklamných spotov na dohodnutých LED obrazovkách v dohodnutých miestach, v dohodnutom čase a množstve opakovaní podľa objednávky. Reklamné spoty dostal buď od konateľa žalobcu alebo ich dal vyrobiť malým živnostníkom - grafikom. Oslovil svojho dodávateľa U. firma Pontes, s.r.o. a ten zabezpečil odvysielanie. O odvysielaných spotoch sa viedla fotodokumentáciách. Potvrdil, že vystavil pre žalobcu faktúry. K faktúram boli vystavené objednávky aj zmluvy, cena sa určovala na základe ceny jeho dodávateľa a na základe miesta a množstva odvysielaných spotov. E. nevedel čo bolo obsahom reklamy podľa predmetných faktúr, nevedel sa vyjadriť k formátu reklamy, uviedol len to, že by to malo byť niečo ohľadom nákladných áut a stavebných stojov a že si konkrétne nepamätá. Nedisponoval žiadnymi dokladmi. Jeho spoločnosť nemala v roku 2016 prevádzku, zamestnancov, materiálno-technické vybavenie, ani drobný hmotný majetok o ktorom by účtovala. U. ako svedok potvrdil, že spolupracoval v roku 2016 s dodávateľom žalobcu ale nepamätal si ani meno jeho konateľa ani nič konkrétne. Spoločnosť R & S DESING, s.r.o. si u neho objednala výrobu a zabezpečenie odvysielania reklamných spotov, mala navrhnúť, čo si asi predstavujú, čo v reklamnom spote má byť, ako dlho by mal trvať a koľkokrát by mal byť odvysielaný. Následne on zabezpečil výrobu reklamného spotu a hotový odovzdal na CD nosiči alebo USB kľúči zástupcovi firmy LASER Media, s.r.o. U. ktorý reklamné spoty odvysielal na LED obrazovkách, ktorých vlastníkom bola firma LASER Media, s.r.o.. Tento svedok nevedel o aký formát reklamy išlo, nevedel účel na ktorý mala reklama slúžiť, nevedel o čo v konkrétnych spotoch išlo, nepamätal si na miesta odvysielania spotov pre spoločnosť R & S DESING, s.r.o,. nemal k dispozícii fotodokumentáciu ani nahrávky na CD. Výrobu reklamných spotov zabezpečoval prostredníctvom externých firiem a grafikov,

na ich názvy či mená si nepamätal. Nedalo sa mu to ani dohľadať, pretože doklady spoločnosti Pontes, s.r.o. odovzdal novému konateľovi spoločnosti s adresou na Ukrajine. Spoločnosť v roku 2016 nevlastnila hmotný a nehmotný majetok o ktorom by účtovala ako o obchodnom majetku, na jej činnosť využíval svoje vlastné zariadenia ako napr. počítač, mobil, auto. Žalovaný uviedol, že z týchto svedeckých výpovedí nie je jasné kto reklamný spot vyrobil, pretože sa nezhodovali. Rastislav Lukáč uviedol, že tieto dostal od konateľa žalobcu, alebo si ich dal sám vyrobiť a U. vypovedal, že on zabezpečil výrobu reklamného spotu prostredníctvom externých firiem. Žalobca sa výsluchov týchto svedkov nezúčastnil napriek tomu, že bol o nich upovedomený a preto vyhodnotil požiadavku žalobcu v odvolaní opakovane vypočuť týchto svedkov ako bezpredmetnú.

12. Žalovaný poukázal tiež na to, že U. do zápisnice spísanej pred Kriminálnym úradom Finančnej správy, ktorú správca dane vyhodnotil ako nepriamy dôkaz v súvislosti so svojou činnosťou pre spoločnosť Pontes s .r. o. odmietol vypovedať z dôvodu, že by spôsobil sebe nebezpečenstvo trestného stíhania, alebo postihu za priestupok, colný delikt. Spoločnosť LASER Media s. r.o . na výzvu správcu dane predložila účtovné doklady, ale nepredložila žiadny doklad, ktorý by preukazoval odvysielanie predmetných reklamných spotov a tým by bola potvrdená existencia dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi ňou a odberateľom Pontes s. r. o. v roku 2016. Evidované faktúry vystavené pre spoločnosť Pontes s. r. o. neobsahovali fakturáciu odvysielania reklamy pre žalobcu.

13. Žalovaný ďalej vyhodnotil doklady predložené žalobcom a to faktúry od jeho dodávateľa R & S Design s. r. o ., objednávky z jednotlivých mesiacov január až júl 2016, play listy vysielania reklamných spotov, na ktorých je uvedený ako dodávateľ služby R & S Design, s. r. o. a objednávateľ žalobca s uvedením reklamnej kampane, názvu, miesta odvysielania, vysielacieho času, dĺžky reklamného spotu, počtu odvysielania a zmluvu o poskytnutí reklamných služieb z 22. 12. 2015. K týmto dokladom uviedol, že zmluva neobsahovala, že reklamnú kampaň má odvysielať iná spoločnosť, ako dodávateľ. Konateľ žalobcu svojimi nejasnými a bližšie nešpecifikovanými odpoveďami vôbec nepreukázal, že deklarované služby na faktúre boli skutočne dodané spoločnosťou R & S Design s. r. o. a to na miestach a v čase, a počte opakovaní uvedených na faktúrach. Ako dôkaz poskytnutie reklamných služieb bola predložená fotodokumentácia v listinnej podobe a kópia videoklipu na CD nosiči. Žalovaný k tejto fotodokumentácii uviedol, že sa na nej nachádzali fotografie s logom SMS Dubovec s. r. o., s telefónnym kontaktom, e- mailovou adresou, webovou stránkou, s predmetnom činnosti a s fotografiami pracovných strojov. Tie isté obrazy boli aj na CD nosiči. Z týchto dôkazov vyplýva, že nie všetko bola reklama vysielaná na led obrazovkách, pretože niektoré reklamy boli umiestnené na kovových konštrukciách, keď išlo o plagáty rôznych rozmerov. Z predloženého materiálu nebol zrejmý ani rok, ani miesto odvysielania reklamy. Ten istý materiál bol ako dôkaz predložený pre zdaňovacie obdobia 2015 aj 2016. Predložené CD tak jednoduchého charakteru nepotrebuje grafikov a externých výrobcov. Na základe toho odvolací orgán posúdil žalobcom predloženú fotodokumentáciu s CD nosičom za nepresvedčivý dôkaz o poskytnutí reklamných služieb. Žalovaný ďalej uviedol, že ani faktúra, a ani jej úhrada ešte nie sú dôkazom, že k určitému plneniu došlo, a to práve osobou uvedenou na prijatých faktúrach. Sú len tvrdením o týchto skutočnostiach, ktoré musí vedieť daňový subjekt preukázať aj inak, ak ich vierohodnosť bola v priebehu daňovej kontroly spochybnená. Odvolací orgán v tej súvislosti poukázal na rozsudok NS SR , podľa ktorého: „pokiaľ si daňovník uplatňuje nárok na uznanie uplatnených výdavkov (na základe dodávateľskej faktúry), ktoré vynaložil na úhradu tovarov a služieb, musí byť schopný preukázať nielen vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov, ale tiež to, že tento tovar bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve osobou (dodávateľom) uvedenou na faktúre. Samotné faktúry a doklady o ich úhrade sú síce formálnou podmienkou uznania daňových výdavkov, nie sú však postačujúcou podmienkou pre uznanie daňových výdavkov, pokiaľ nie sú odrazom reálneho plnenia. Technicky je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie bolo skutočne poskytnuté a rovnako je technicky možné previesť akékoľvek peňažné prostriedky na akýkoľvek účet, t. j. predstierať zaplatenie vystavených faktúr bezhotovostným prevodom na účet dodávateľa“. Z vyššie uvedeného žalovanému vyplynulo, že konateľ dodávateľa a subdodávateľa a ani LASER Media s.r.o. neposkytli žiadne relevantné dôkazy, ktorými by bolo preukázané odvysielanie spotov. Rovnako žalobca v priebehu daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní nepredložil žiadny nespochybniteľný dôkaz o reálnom poskytnutí reklamných služieb dodávateľom uvedeným na deklarovaných faktúrach a tým neuniesol svoje dôkazné bremeno, ktoré mu vyplýva z § 24 ods. 1 ako aj z § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku.

14. Žalovaný ďalej poukázal na znenie § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov, v ktorých vyplýva, že aby pre daňové účely bolo možné považovať výdavok (náklad) za daňový výdavok, musí splniť základné podmienky uznateľnosti a to: výdavok musí vynaložiť daňovník, ktorý si tento výdavok uplatňuje - podmienka príslušnosti; výdavok musí byť preukázateľne vynaložený - podmienka existencie; výdavok musí slúžiť na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov - podmienka vecnosti; výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka - podmienka evidencie; výdavok musí byť preukázaný - podmienka preukaznosti; podmienka rozsahu (ak je jeho výška limitovaná). Uplatnenie nákladov v daňových výdavkoch je viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje oprávnenosť zahrnutia nákladov do daňových výdavkov. Žalovaný na základe uvedených skutočností dospel k tomu, že náklady v sume 403 200 € fakturované spoločnosťou R & S DESING s.r.o. nespĺňajú podmienky vecnosti, t. j. neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu a podmienku preukaznosti, t. j. nebola preukázaná opodstatnenosť ich vynaloženia, a preto tieto náklady nebolo možné uznať ako daňové výdavky.

15. K odvolacím námietkam týkajúcim sa nesprávneho hodnotenia dôkazov a nesprávneho presunutia dôkazného bremena na žalobcu z dôvodu dôkaznej núdze na strane správcu dane a k výzve žalobcu, aby preukázal zaúčtovanie faktúr v účtovníctve dodávateľov s poukazom na rozhodnutia NS SR, Najvyššieho správneho súdu ČR a Súdneho Dvora európskej únie v spojených prípadoch C - 354/03 Optigen, C 355/03 Fulcrum Elektronisz a C 484/03 Bont House a k námietkam, že žalobca nemôže zodpovedať za svojich obchodných partnerov, žalovaný uviedol: správca dane postupoval v súlade s § 3 Daňového poriadku v úzkej súčinnosti so žalobcom, hodnotil dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo pri správe dane vyšlo najavo. Správca dane skúmal podstatu vecných plnení, najmä či ich uskutočnenie reálne nastalo. Dokazovanie viedol v súlade s § 24 ods. 2 Daňového poriadku. Umožnil žalobcovi predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať správcovi dane dostupné dôkazy, ktoré by sám nemohol predložiť a vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich zistenia. Povinnosťou žalobcu bolo, aby bez akýchkoľvek pochybností preukázal, že doklady, ktoré predložil k daňovej kontrole sú spôsobilé preukázať splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie podmienok pre uplatnenie nákladov do daňových výdavkov. Predvolaní svedkovia síce potvrdili poskytnutie reklamných služieb, avšak ich vyjadrenia k realizácii boli strohé, neúplné, nekonkrétne, neposkytli žiadne overiteľné informácie a v niektorých prípadoch boli ich informácie nepravdivé. Správca dane nevyzval žalobcu, aby preukázal zaúčtovanie predmetných faktúr v účtovníctve dodávateľa a subdodávateľa a následne v účtovníctve ich nástupníckych spoločností ako to uviedol žalobca v odvolaní. Ide o nepravdivé tvrdenie. Vo veci rozloženia dôkazného bremena žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR -17 zo dňa 16. 12. 2009, v ktorom je uvedené: „Z uvedených ustanovení plynie záver, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. Tento záver potvrdzuje aj ustálená judikatúra (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2000 sp. zn. ). Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť ( zákona o správe daní a poplatkov), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka vo vzťahu k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2004 zjavne splnila obe uvedené základné povinnosti plynúce z relevantných ustanovení zákona o správe daní a poplatkov. V priebehu následne vykonávanej daňovej kontroly však daňový úrad ako správca dane preukázateľným spôsobom spochybnil vierohodnosť a pravdivosť účtovných dokladov vedených

sťažovateľkou i písomne uzavretej zmluvy o sprostredkovaní, a to v otázke daňovej uznateľnosti výdavku zaúčtovaného sťažovateľkou z titulu údajného vyplatenia odmeny za sprostredkovanie kúpy pohľadávky."

Žalobné body

16. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia vrátane prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Dôvody žaloby uplatnil v bode 6. až 40. nasledovne:

17. Žalobca v žalobe v bode 6. až 9. uviedol, že nesúhlasí so závermi žalovaného a napadnuté rozhodnutie považuje za predčasné, nesprávne, nedôvodné a nepreskúmateľné. Žalovaný sa nezaoberal argumentmi žalobcu predloženými v odvolacom konaní a nesprávne vyhodnotil dôkazy získané počas daňovej kontroly. Tvrdil, že bol napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Žalobca tvrdil, že správca dane sa v daňovom konaní nezaoberal jeho námietkami uvedenými vo vyjadrení zo dňa 12.9.1918 k zisteniam uvedeným v Protokole zo dňa 14.08.2018 a pripojenou fotodokumentáciou s CD nosičom dostatočne, keď na viacerých miestach tvrdil, že žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by správcovi dane neboli známe už počas výkonu daňovej kontroly. Žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom sa nezaoberal dôkladne všetkými námietkami a odvolacími dôvodmi žalobcu. Len zopakoval tvrdenia prvostupňového orgánu.

18. Žalobca v bode 10. až 17. žaloby predložil svoje hodnotenie vykonaného dokazovania s tým, že svedok E. potvrdili vystavenie faktúr a odvysielanie reklamných spotov. Konateľ žalobcu predložil fotodokumentáciu s CD nosičom preukazujúcu odvysielanie reklamných spotov. Podľa žalobcu tým bolo preukázaná skutočná existencia a realizácia reklamy na LED obrazovkách na viacerých miestach SR v období roku 2015 a v roku 2016. Nie je správne tvrdenie žalovaného, že sa jedná o ten istý materiál za obidva roky. Skutočnosť, že sa LED panely nachádzali na rovnakých budovách neznamená, že reklama bola vykoná iba v jednom období . Správca dane spochybnil, že nebolo preukázané, kto reklamný spot vyrobil, či odvysielal a poukazoval na drobné rozpory vo výpovediach E. a tým účelovo a neodôvodnene neuznal uplatnený daňový základ. Podľa žalobcu zo samotných fotografií je možné identifikovať konkrétne miesta, kde bola reklama odvysielaná, súčasne je možné určiť, že reklama bola odvysielaná v rôznych časových obdobiach. Správca dane mal vypočúvaným svedkom tieto doklady predložiť, aby sa k nim vyjadrili a odstránili pochybnosti, ktoré vznikli u správcu dane. Ak tak správca dane nepostupoval, nemohol riadne zistiť skutkový stav. Žalobca sa sa nezúčastnil výpovedi svedkov, avšak nepredpokladal, že správca dane svedkov vypočuje nedostatočne. Žalobca nemá možnosť zisťovať bonitu svojich dodávateľov a preto práve správca dane mal zistiť príčiny a dôvody nepodania daňových priznaní týmito firmami. Podľa žalobcu je týchto svedkov potrebné vypočuť opakovane za prítomnosti žalobcu, aby tento mohol pokladať otázky svedčiace v jeho prospech a takým spôsobom preukazovať reálnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia.

19. Žalobca namietal, že bola splnená podmienka vecnosti, keď žalobca sa prostredníctvom reklamy snažil získať ďalšie objednávky za účelom dosiahnutia, zabezpečenia a udržania svojich príjmov. Medzi výdavkom a príjmami žalobcu je daná zrejmá súvislosť. Výdavky skutočne vznikli, čo bolo preukázané tým, že žalobca preukázal, že faktúry uhradil. Výdavky boli aj zaúčtované v účtovníctve žalobcu. Tvrdenie správcu dane, že žalobca nepredložil preukázateľné dôkazy o účelnosti fakturovanej služby, neobstojí.

20. Žalobca v časti III. žaloby v bodoch 18. až 22. namietal nesprávne hodnotenie dôkazov s tvrdením, že správca dane zistil, že nie je schopný zabezpečiť si a získať ním požadované dôkazy a preto bol žalobca neoprávnene a nad rámec svojej dôkaznej povinnosti správcom dane vyzvaný, aby preukázal zaúčtovanie predmetných faktúr v účtovníctve u daňových subjektov dodávateľských spoločností a následne i v účtovníctve ich nástupníckych spoločností. Keďže žalobca takéto dôkazy nepredložil, správca dane to vyhodnotil v jeho neprospech. Správca dane sa dôkazmi, vysvetleniami a námietkami predloženými žalobcom dôkladne odborne nezaoberal, len ich stroho odmietal a snažil sa získať protidôkazy a keď bol v dôkaznej núdzi, presunul neoprávnene svoje dôkazné bremeno na žalobcu. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že správca dane konštatoval, že žalobca nepredložil hodnoverné a hmatateľné dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených v daňovom priznaní a na neuznaných faktúrach. K tomuto žalobca uvádza, že neexistujú právne prostriedky na

získanie uvedených dokladov zo strany objednávateľov služieb. Napriek tejto skutočnosti správca dane uvedenú nedôvodnú požiadavku vyhodnotil v neprospech žalobcu. Zo strany správcu dane sa jedná o nesplniteľnú výzvu bez právneho základu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcovi môže byť na príťaž pokiaľ jeho obchodní partneri nepredložia požadované doklady, nepodajú daňové priznanie, príp. sa zlúčia s inou spoločnosťou, nespolupracujú a v konečnom dôsledku i zaniknú.

21. Žalobca uviedol, že vo svojom vyjadrení poukázal na rozsudok NS SR , z ktorého vyplýva, že daňové výdavky pre daň z príjmov majú tzv. neosobný charakter, v dôsledku čoho je rozhodujúca samotná materiálna existencia tohto výdavku a jeho vecná súvislosť s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmu. Výdavok na jednej strane síce predstavuje príjem na druhej strane (u iného daňového subjektu), príp. nedostatky evidencie tohto príjmu však nevyhnutne nepopierajú jeho materiálnu existenciu u daňového subjektu, ktorý ho má evidovaný ako výdavok. Z toho je zrejmé, že pokiaľ vznikne v určitom obchodnom reťazci akákoľvek pochybnosť, napr. z dôvodu zániku týchto spoločností, ich zlúčenia, prevodu obchodného podielu, s tým súvisiace odovzdanie účtovných dokladov a pod., nie je možné takéto nedostatky bez všetkého pričítať kontrolovanému daňovému subjektu. Žalobca namietal, že správca dane postupoval v rozpore s týmto právnym názorom. Žalobca nemôže ad absurdum zodpovedať za svojich obchodných partnerov. Podľa žaloby žalobca predložil nespochybniteľný dôkaz o realizácii zdaniteľného plnenia, a preto nebol dôvod spochybniť uplatnený daňový základ tak, ako to urobil správca dane. Neuznanie daňových nákladov, ktoré boli zaúčtované na základe prijatých faktúr od dodávateľa R & S DESIGN s .r. o. možno považovať za nesprávny a predčasný, pretože nedostatočným spôsobom zistil skutočný stav veci.

22. Žalobca v súvislosti s nesprávnym hodnotením dôkazov poukázal na rozsudok NS SR , z ktorého vyplýva, dôkazné bremeno, ktoré znáša daňový subjekt je jasne limitované ustanovením , ktoré však v záujme zachovania ústavne konformného výkladu tohto ustanovenia nie je možné vykladať extenzívne na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukázaním skutočností, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval. Žaloba z toho vyvodil, že správca dane neoprávnene nad rámec zákona presunul dôkazné bremeno na žalobcu , keď v daňovom konaní žiadal, aby žalobca preukázal ako dôkaz zaúčtovanie predmetných faktúr v účtovníctve u obchodných partnerov daňového subjektu v roku 2015 a následne i v účtovníctve ich nástupníckych spoločností. Žalobca poukázal, že takmer identické ako ust. ods. ods. 8 je znenie , , a preto je predmetné rozhodnutie možné aplikovať aj na tento prípad.

23. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie NS SR , podľa ktorého „Dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu, došlo k podvodnému konaniu je na správcovi dane resp. orgánoch činných v trestnom konaní. Žalobcovi ako daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom je dôkazným bremenom správcu dane.“ Ďalej poukázal na rozhodnutie NS SR , podľa ktorého „Daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude evidencia riadne vedená. Dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne... Najvyšší súd preto dospel k záveru, ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia ,faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Ak tieto skutočnosti budú uplatnené proti daňovému subjektu účasť na dokazovaní mu musí byť umožnená. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného forenzného dokazovania. V danom prípade správca dane pričítal žalobcovi ako daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Preto napadnutý rozsudok najvyšší súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.“ Poukázal aj na ďalšie rozhodnutie Najvyššieho správneho ČR a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House).

24. Žalobca namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že sa žalovaný uspokojivo nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a jeho vlastnému rozhodnutiu vo viacerých súvislostiach absentuje riadne odôvodnenie. Podľa žaloby žalovaný vyjadril svoju argumentáciu k

odvolacím námietkam len na strane 33 a 34 napadnutého rozhodnutia. Žalobca namietal hodnotenie vykonaného dokazovania výsluchmi svedkov, ktoré vykonal žalovaný tak, že aj „I keď predvolaní svedkovia potvrdili poskytnutie služieb a vykonanie prác, ako aj vystavenie faktúr, ich vyjadrenia k realizácii boli strohé, neúplné, nekonkrétne, neposkytli žiadne overiteľné informácie a v niektorých prípadoch boli informácie aj nepravdivé.“ Podľa žalobcu takýto záver nie je možné akceptovať, pretože nebolo uvedené, ktoré informácie boli nepravdivé a v čom tá nepravdivosť spočívala a zároveň bolo konštatované, že svedkovia potvrdili vykonanie služieb a vystavenie faktúr.

25. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na rozhodnutia NS SR, ktoré sa zaoberajú otázkou náležitostí odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. Žalobca ďalej uviedol, že do skupiny absentujúcich skutkových dôvodov, pre ktoré je nutné zrušiť rozhodnutie pre nezrozumiteľnosť, sú také skutkové zistenia, ktoré vytvárajú rozhodovacie dôvody a v prípade, že chýbajú také skutkové dôvody, potom kvázi skutkové dôvody sa musia vyhodnotiť opačne, teda tak že ide o dôvody, ktoré sú opreté o skutočnosti v správnom konaní nezisťované. Ďalej odkázal aj na nález Ústavného súdu a z citácií týchto rozhodnutí a z rozhodnutia žalobca uviedol, že v danom prípade je napadnuté rozhodnutie nezrozumiteľné v tom, že žalovaný opiera dôvody rozhodnutia o skutočnosti, ktoré neboli v konaní dokazované, resp. na ktorých overenie nevykonal žalovaný žiadne dôkazy, resp. že žalovaný presunul dôkazné bremeno nad rámec platných právnych predpisov na žalobcu.

26. Na záver žalobca v žalobných bodoch 37. až 41. zduplikoval predchádzajúce dôvody, keď zdôraznil, že je nesprávne vyjadrenie správcu dane, že na daný prípad nie je možné aplikovať rozsudok . Pokiaľ vznikne v obchodnom reťazci pochybnosť, napríklad z dôvodu zániku spoločností, ich zlúčenia, prevodu obchodného podielu a z tej súvislosti a s tým spojené odovzdania účtovných dokladov, nie je možné takéto nedostatky pričítať kontrolovanému daňovému subjektu, pričom v predmetnom prípade správca dane postupoval v rozpore s touto judikatúrou. Žalobca nemôže ad absurdum zodpovedať za svojich obchodných partnerov, inak by boli popreté základné princípy a to princíp právnej istoty, princíp predvídateľnosti a princíp proporcionality. Žalobca poukázal na znenie . Uviedol, že podnikanie nie je výlučne osobnou činnosťou a objednávateľovi nie je možné pričítať akúkoľvek negatívnu skutočnosť zapríčinenú dodávateľom alebo subdodávateľom. Žalobcovi je zrejmé ťažisko dôkazného bremena v daňovom konaní, ale je nevyhnutné položiť si otázku, do akých rozmerov môže byť otočené dôkazné bremeno. Z týchto dôvodov považuje rozhodnutie za predčasné, nezrozumiteľné a nesprávne, pretože vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho hodnotenia dôkazov, neoprávneného presunu dôkazného bremena správcu dane na žalobcu a nesprávnej aplikácie

Vyjadrenie žalovaného

27. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. Uviedol, že žalobné námietky sú zhodné s odvolacími námietkami a zopakoval k nim dôvody napadnutého rozhodnutia. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný vyjadril svoju argumentáciu k odvolacím námietkam na strane 33 a 34 napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že nesúhlasí s tým, že k odvolacím námietkam sa vyjadril len na strane 33 až 34 napadnutého rozhodnutia. Odvolacími dôvodmi žalobcu sa žalovaný dôkladne zaoberal na strane 18 až 34 rozhodnutia. Tiež nie je pravdivé, že v rozhodnutí nebolo uvedené, ktoré informácie od svedkov vyhodnotil ako nepravdivé. Žalovaný uviedol, že svedok E. uviedol, že faktúry boli riadne zaúčtované a svedok T. uviedol, že faktúry pre odberateľa R&S dizajn, s. r. o., boli zaúčtované v účtovníctve a zahrnuté do zdaniteľných výnosov spoločnosti Pontes, s. r. o. Správca dane však z informačného systému finančnej správy zistil, že ani jedna z dodávateľských spoločností nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2016, t.j. tržby neboli priznané. Žalovaný ani nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že porušil § 63 ods. 5, § 24, § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza zo stavu veci zisteného pri daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní a obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, vrátane odôvodnenia obsahujúceho všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu a zároveň sa v ňom uvádza, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Napadnuté rozhodnutie popisuje vykonané dokazovanie, uvádza výsledky zistení vykonaného dokazovania a z nich vyplývajúce závery. Zároveň sa v napadnutom rozhodnutí žalovaný dostatočne venuje úvahám, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov - dôvody rozsudku

28. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa (ďalej len „“) a miestne príslušný podľa vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených v žalobe zistil, že žaloba nebola dôvodná.

29. Podľa ; Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

30. Podľa ; správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

31. Podľa v znení platnom pre kontrolované zdaňovacie obdobie Na účely tohto zákona sa rozumie i) daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa , pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa , v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak, 32. Podľa ; (1) Daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, 1) výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, a ďalej a) výdavky (náklady) na obstaranie hmotného majetku, nehmotného majetku ( ) a hmotného majetku a nehmotného majetku vylúčeného z odpisovania ( ), b) výdavky na zvýšenie základného imania vrátane splácania pôžičiek, c) úplatky alebo iné neoprávnené výhody poskytnuté inej osobe priamo alebo sprostredkovane aj vtedy, ak v príslušnom štáte je poskytnutie takéhoto úplatku alebo inej neoprávnenej výhody obvykle tolerované, d) výdavky na vyplácané podiely na zisku vrátane podielov na zisku (tantiém) členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb, e) výdavky (náklady) presahujúce limity ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými predpismi 15) okrem výdavkov (nákladov) vynaložených zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa a za podmienok ustanovených osobitným predpisom 89) a výdavky (náklady) vynaložené v rozpore s týmto zákonom alebo s osobitnými predpismi, 103) f) výdavky prevyšujúce príjmy v zariadeniach na uspokojovanie potrieb zamestnancov alebo iných osôb s výnimkou , pričom výdavky a príjmy sa posudzujú v úhrne za všetky zariadenia, výdavky na technické zhodnotenie ( ) a výdavok, ktorý sa považuje za technické zhodnotenie ( ), výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú 1. darčekové reklamné poukážky, 2. tabakové výrobky okrem daňovníka, u ktorého je výroba tabakových výrobkov hlavným predmetom činnosti, 3. alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu103a) v úhrnnej výške najviac 5% zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti, ) výdavky na osobnú potrebu daňovníka vrátane výdavkov (nákladov) na ochranu osoby daňovníka a blízkych osôb daňovníka, na ochranu majetku daňovníka, ktorý nie je súčasťou obchodného majetku daňovníka, a majetku blízkych osôb daňovníka; toto ustanovenie sa nepoužije na výdavky (náklady) podľa a , výdavky (náklady) vynaložené na príjmy nezahŕňané do základu dane,

k) výdavky (náklady) na nákup vlastných akcií vo výške sumy prevyšujúcej nominálnu hodnotu akcií.

33. Podľa , , a o správe daní (ďalej aj „“) (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

(2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

34. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku; (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

35. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku; (2) Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,

36. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku; rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

37. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktormi bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane z príjmu právnickej osoby za rok 2016. Rozsah a obsah súdneho prieskumu pred správnym súdom je daný dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. V preskúmavaných veciach nebol naplnený žiadny z dôvodov uvedený v , kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Správny súd preto preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj predchádzajúceho konania výlučne z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe.

38. Každý, kto sa cíti dotknutý na svojich právach alebo právom chránených záujmoch rozhodnutím orgánov verejnej správy má zaručené právo na súdnu ochranu. Je ale na ňom, ako svoje právo využije. Správny súd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov administratívnych konaní pred nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že je na žalobcovi, aby určil v žalobe rozsah a obsah prieskumu správneho súdu. Správny súd je viazaný tak rozsahom ako aj uplatnenými dôvodmi nezákonnosti uvedenými v žalobe. Správny nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní. Nemá oprávnenie dôvody nezákonnosti z obsahu preskúmavaného administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia za žalobcu vyhľadávať a tak žalobné dôvody nezákonnosti za žalobcu dopĺňať a ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu a rozhodnutí na daný prípad konkretizovať. Inak povedané, všeobecne uplatnené námietky bez ich konkretizácie na daný prípad, neumožňujú súdny prieskum zákonnosti. Z týchto dôvodov na všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti uvedené v žalobe nebolo možné prihliadnuť.

39 Námietky žalobcu uplatnené v bode 6 až 9 žaloby sú len všeobecnými námietkami vyjadrujúcimi nesúhlas s napadnutým rozhodnutím, ktoré neumožňujú prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Tvrdenia žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia a nezaoberaní sa námietkami žalobcu nemôžu obstáť bez toho, aby žalobca konkretizoval čo odôvodneniu chýba, prípadne uviedol, ktorou konkrétnou námietkou sa žalovaný nezaoberal, prípadne ktoré dôvody rozhodnutia boli také nesprávne

a prečo, že spôsobili nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Nemohla obstáť ani námietka, že sa správca dane nezaoberal riadne vyjadrením žalobcu k protokolu z daňovej kontroly, keďže napriek tomu, že žalobca k vyjadreniu predložil dôkazy fotodokumentáciu a CD nosič na viacerých miestach odôvodnenia rozhodnutia správca dane konštatoval, že žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by správcovi dane neboli známe z daňovej kontroly a žalovaný to len zopakoval. K tomu je možné uviesť, že podstatné pre posúdenie zákonnosti vykonaného dokazovania je to, či dôkaz predložený žalobcom bol do dokazovania orgánom verejnej správy zahrnutý a vyhodnotený jednotlivo a v súvislosti s ostatnými dôkazmi. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje hodnotenie týchto dôkazov tak v prvostupňovom ako aj v odvolacom konaní. Okrem toho, z obsahu správneho spisu vyplýva , že správca dane si predmetný dôkaz zaobstaral v priebehu predmetnej daňovej kontroly, a to zo spisu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za jednotlivé mesiace roku 2016 a to dňa 14. 6. 2018, o čom bol zástupca žalobcu oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 18.6.12018, tak ako je to zaznamenané v protokole z daňovej kontroly dane z príjmov žalobcu za rok 2016 zo dňa 14.8.2018.

40. Žalobca v bodoch 10 až 17 žaloby predkladal svoje vlastné hodnotenie dôkazov tvrdiac, že preukázal realizáciu zdaniteľného plnenia avšak bez toho aby uviedol, kde správca dane a žalovaný urobili chybu a v čom pri úvahách ktorými hodnotili vykonané dôkazy. Také námietky sú nekonkrétne a vyjadrujú len nesúhlas s rozhodnutím, čo nestačí na to aby správny súd mohol zistiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd z obsahu správneho spisu a odôvodnení napadnutého a prvostupňového rozhodnutia zistil, že správca dane počas daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania zhromaždil dôkazy k tvrdeniu žalobcu o tom, že mu vznikli daňové výdavky, ktoré zahrnul do základu dane za rok 2016 na základe fakturácie reklamy, ktorá bola žalobcovi vyfakturovaná dodávateľom R & S DESING, s.r.o. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa neriadil judikatúrou NS SR, keď postupoval v preskúmavanej veci v rozpore s výkladom týkajúcim sa zvládnutia dôkazného bremena uvedeným v rozsudku nemá oporu v skutkových okolnostiach za ktorých bol podaný predmetný výklad v odôvodnení rozhodnutia, na ktoré žalobca poukazoval. V preskúmavanej veci žalovaný neuznal za daňové výdavky faktúry za plnenie - odvysielanie reklamy, pri ktorom samotná materiálna existencia a vecná súvislosť s dosiahnutím príjmov žalobcu nebola v daňovom konaní preukázaná. Rozhodnutie na ktoré žalobca poukazoval práve vychádzalo z toho, že keď je materiálna existencia výdavku a jeho vecná súvislosť s príjmami daňovníka preukázaná nie je možné neuznať výdavok ako daňový výdavok len pre to, že na strane dodávateľa sú chyby v evidencii. Preskúmavané rozhodnutie nebolo založené na tom, že dodávateľ, resp. subdodávateľ, nepreukázali existenciu fakturovaného odvysielania reklamy na LED obrazovkách, alebo nepreukázali že príjmy zaevidovali do príjmov za rok 2016, ale na tom, že žalobca nepreukázal, že išlo o výdavky za reálne uskutočnené plnenia. V preskúmavanej veci materiálna existencia plnenia a tým logicky aj jeho vecná súvislosť s príjmami žalobcu zostala nepreukázaná. Preverovaním na strane dodávateľov bola jednoznačne spochybnená vierohodnosť a pravdivosť žalobcom predkladaných účtovných dokladov, ktorými boli faktúry, zmluva a play listy., doklad o zaplatení. Bolo preukázané, že predmetnú fakturovanú službu odvysielanie reklamy si mali dodávateľ žalobcu a aj jeho dodávateľ, teda subdodávateľ žalobcu, objednať u ďalšieho subjektu. Zhodne tvrdili, že reklamu vyrobili, pričom nevedeli ako - prostredníctvom koho a že bola odvysielaná, pričom nevedeli v akom formáte , kedy a kde. Síce potvrdili dodanie služby, ale na toto tvrdenie nepredložili žiadny dôkaz, neskôr pán Gulík v súvislosti s ekonomickou činnosťou subdodávateľa odmietol vypovedať z dôvodov že by si mol privodiť postih. Tak konateľ dodávateľa ako aj konateľ subdodávateľa a konateľ žalobcu neposkytli v daňovej kontrole a daňovom konaní žiadne verifikovateľné informácie . Takéto hodnotenie v administratívnom konaní je v súlade s obsahom ich vyjadrení. Podľa subdodávateľa mala reklamu odvysielať spoločnosť LASER Media s.r.o. Táto spoločnosť na výzvu správcu dane o tom nepredložila žiadny dôkaz, pričom predložila účtovnú evidenciu a žalovaný podrobne všetky dôkazy jednotlivo a následne vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil. Uviedol svoje úvahy pri ich hodnotení. Správny súd v takomto hodnotení žiadny rozpor s obsahom dôkazov a ani s logickým uvažovaním nezistil. Žalobca tvrdí, že fotodokumentáciou a reklamným spotom na CD nosiči preukázal existenciu plnenia. Ale takéto tvrdenie nezodpovedá obsahu týchto dôkazov. Žalovaný správne konštatoval, že z nich nie je možné zistiť podstatné skutočnosti a to, kedy, kde a v akom rozsahu bola reklama odvysielaná. Žalobca ani v žalobe a ani predtým v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu v súvislosti so svojimi tvrdeniami o preukázaní plnenia predmetnými dôkazmi neuviedol, v čom je úvaha správcu dane a žalovaného nesprávna. Z čoho konkrétne na predložených dôkazoch možno tieto podstatné skutočnosti zistiť. Takéto námietky potom majú len charakter nesúhlasu s rozhodnutím. Nesúhlas s rozhodnutím rozhodne nestačí k tomu, aby

správny súd mohol zistiť rozpor rozhodnutia so zákonom, pričom ako je vyššie uvedené správny súd je dôvodmi žaloby viazaný.

41. Žalobná námietka nesprávneho presunu dôkazného bremena nebola dôvodná, pretože nemala oporu v priebehu administratívneho konania. Zo znenia § 24 Daňového poriadku je nepochybné, že dôkazné bremeno na preukázanie skutočností rozhodných pre správne určenie dane leží na daňovníkovi. Žalobca predložil k daňovej kontrole k výdavkom, ktoré zahrnul do základu dane z príjmov za rok 2016 faktúry a play listy a zmluvu s dodávateľom R&S DESIGN s. r. o. správca dane preveroval tento obchod na strane žalobcovho dodávateľa, pričom zistil, že odvysielať reklamu mala spoločnosť LASER Media s. r. o., ktorá tento obchod nepotvrdila. Doklady, ktoré predložila, nezahŕňali predmetnú reklamu pre žalobcu. Tieto zistenia správcu dane spochybnili pravdivosť a hodnovernosť žalobcom predložených dokladov, o čom bol žalobca upovedomený. Preto správca dane oprávnene žalobcu žiadal o predloženie dôkazov o tom, že reklama bola poskytnutá tak, a v rozsahu ako bola fakturovaná žalobcovým dodávateľom, ktorý vystavil faktúru. Námietka žalobcu, že bolo dôkazné bremeno presunuté a to z dôvodu, že správca dane nenašiel dôkazy na strane dodávateľa tak, neobstojí. Práve preverovaním dodávateľského reťazca boli doklady predložené žalobcom spochybnené. Bolo preto na žalobcovi, aby preukázal, že reklama bola odvysielaná tak, ako bola fakturovaná. Správne žalovaný resp. správca dane v odôvodnení rozhodnutia argumentoval tým, že daňovník si musí zabezpečiť dôkazy o reálnej podstate obchodu v čase, keď tento obchod realizuje. Tvrdenie, že správca dane od žalobcu požadoval, aby preukázal že dodávateľ má obchod zaúčtovaný vo svojom účtovníctve resp. jeho nástupnícke spoločnosti nemá oporu v obsahu správneho spisu a je nepravdivé.

42. Poukazy žalobcu na rozhodnutia týkajúce sa výnimočného práva správcu dane na základe judikatúry Súdneho dvora EÚ odoprieť právo na odpočet dane z pridanej hodnoty keď bolo preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky odpočtu, v prípade keď správca dane preukáže že v reťazci obchodov došlo k podvodu na DPH o ktorom daňovník vedel alebo musel vedieť, nemá pri posudzovaní dôkazného bremena v konaní o dani z príjmov žiadny právny význam.

43. Neboli dôvodné ani žalobné námietky nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pretože sa žalovaný uspokojivo nevysporiadal s odvolacími námietkami a nelogickosti odôvodnenia pri hodnotení výpovedí svedkov pretože nemá oporu v obsahu odôvodnení tak napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia ako sú zhrnuté v bode 3 až 15 tohto rozsudku. Rozhodne netrpia chybami uvedenými v žalobcom citovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Orgány verejnej správy v preskúmavanej veci rozhodnutia odôvodnili dostatočne jasne a zrozumiteľne. Odôvodnenia majú všetky náležitosti vyžadované vyššie citovaným § 63 ods. 5 daňového poriadku. Odôvodnenia obsahujú , ktoré skutočnosti boli v konaní zistené a z akých dôkazov, akou úvahou boli dôkazy hodnotené a ako bola vec právne posúdená. Tiež obsahujú aj to ako sa žalovaný a prvostupňový orgán vysporiadali s námietkami žalobcu.

44. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa zamietol.

45. O trovách konania správny súd rozhodol podľa a contrario, nakoľko podľa tohto ustanovenia má právo na náhradu trov konania len ten žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.

46. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým,

že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.