Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_3Cob-7-2020.pdf
PDF · 137.45 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: BK SERVIS s. r. o., Prašná 6, 040 18 Košice - Krásna, IČO: 36 586 188, zastúpeného spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 436,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, č. k.: 8Cb/36/2018 - 122 zo dňa 9. septembra 2019, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice - okolie, č. k.: 8Cb/36/2018 - 122 zo dňa 9. septembra 2019.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 436,42 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 414,69 eur od 6.8.2017 do zaplatenia, zo sumy 21,73 eur od 26.8.2017 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 436,42 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 414,69 eur od 6.8.2017 do zaplatenia, zo sumy 21,73 eur od 26.8.2017 do zaplatenia z titulu nevyplatenia kráteného poistného o žalovanú sumu. Žalobca uviedol, že dňa 27.5.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle MERCEDES
- BENZ ML, EČV: X. XXX P., ktoré v čase poistnej udalosti patrilo poškodenému N. Q. (ďalej aj len ako „poškodený“). Predmetnú poistnú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase poistnej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Predmetná poistná udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. 9564403690. Poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise BK SERVIS s. r. o. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 1.626,00 eur a táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou číslo 20170150. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 21.7.2017 oznámené, že bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č.9564403690 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti číslo 9564403690 predstavuje sumu 1.211,31 eur. Neuznaná suma vo výške 414,69 eur bola poškodeným postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.7.2017. V dôsledku vzniknutej situácie si poškodený prenajal náhradné motorové vozidlo v autoservise u žalobcu. Žalovaný
túto udalosť zaregistroval pod číslom 9526349320, doba nájmu bola v trvaní 15 dní. Náklady za použitie náhradného vozidla boli vo výške 450,00 eur a táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou číslo 20170169. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 15.8.2017 oznámené, že bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č.9526349320 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Náhradné vozidlo počas opravy, znížené poistné plnenie o opotrebenie poškodeného vozidla pri najazdených 750 kilometroch a preto i keď fakturovaná suma za nájom náhradného motorového vozidla pri poistnej udalosti číslo 9526349320 predstavovala sumu vo výške 450,00 eur, suma priznaná a uhradená žalovaným bola len 428,27 eur“. Neuznaná suma vo výške 21,73 eur bola vlastníkom motorového vozidla postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 16.8.2017. Žalobca uviedol, že si účtoval pri motorovom vozidle MERCEDES - BENZ ML normohodinu vo výške 40,00 eur (bez DPH) za mechanické a lakovacie práce, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná, resp. výhodnejšia a nižšia cena, preto považuje za nedôvodné, že nebola uznaná cena práce v plnej výške. Poukázal na to, že podľa praxe a usmernení EÚ, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia. Ku kráteniu poistného plnenia pri poistnej udalosti č. 9526349320 uviedol, že nie je možné vyhovieť požiadavke žalovaného, pre ktorú krátil poistné plnenie za požičanie náhradného motorového vozidla, aby si poškodení z dopravných nehôd, ktoré ani nezavinili, požičali prípadne prenajali náhradné motorové vozidlá totožného opotrebenia, ako sú ich motorové vozidlá, ktoré nemôžu užívať v dôsledku poistných udalostí, za ktoré nenesú zodpovednosť oni sami, ale vinníci týchto nehôd. Z uvedených dôvodov, dôvod krátenia hodnotil ako nedôvodný a nezákonný. Mal za to, že tým, že žalovaný poškodenému nepriznal plnú sumu za nájom náhradného vozidla, porušil aj princíp spravodlivosti, a teda, aby poškodený, ktorý nespôsobil vznik škody, na to doplácal tým, že mu nebude preplatená náhrada škody v celom rozsahu, prípadne všetky účelne vynaložené náklady, kam patrí aj nájom za náhradné motorové vozidlo. Uzavrel, že žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením jeho motorového vozidla s tým, že skutočná škoda má byť priznaná vo výške prostriedkov, ktoré musel poškodený vynaložiť v súvislosti s poškodením jeho vozidla. Na základe uvedeného si žalobou uplatnil nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti č. 9564403690 a z poistnej udalosti č. 9526349320, a to spolu vo výške 436,42 eur s príslušenstvom.
3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že prostredníctvom Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 21.7.2017 (ďalej len „oznámenie 1“) oznámil poškodenému ukončenie šetrenia škodovej udalosti č. 9564403690 (ďalej len „škodová udalosť 1") a súčasne aj výpočet a výšku poskytnutého poistného plnenia v sume 1.211,31 eur. Následne prostredníctvom Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 15.8.2017 poškodenému oznámil ukončenie šetrenia škodovej udalosti č. 9526349320 (ďalej len „škodová udalosť 2") s výpočtom a výškou poskytnutého poistného plnenia v sume 428,27 eur (ďalej len „oznámenie 2“). Vo vzťahu k zmluvám o postúpení pohľadávok z poškodeného na žalobcu žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Poukázal na to, že poškodený mal voči žalobcovi záväzky, ktoré spočívali v neuhradených faktúrach a z uvedeného podľa neho vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu, čo potvrdzujú a preukazujú práve žalobcom predložené faktúry, v zmysle ktorých subjektom zaviazaným na plnenie bol poškodený. Mal za to, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením zmlúv o postúpení pohľadávok medzi poškodeným a žalobcom preto nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodeného na žalobcu. Tiež uviedol, že okrem nemožnosti uzatvorenia takýchto zmluvných typov z vyššie uvedených dôvodov v nich absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v oznámení 1 žalovaný predložil posudok vypracovaný systémom AUDATEX, a to špecificky práve pre motorové vozidlá. AUDATEX predstavuje automatizovaný kontrolný systém pre kalkulácie nákladov na opravy vozidiel s tým, že tento posudok bol relevantný pri stanovení výšky poskytnutého poistného plnenia poškodenému.
4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil skutkový stav tak, ako je uvedený v odseku 2. odôvodnenia tohto rozsudku. Faktúrou č. 20170150 zo dňa 13.7.2017, splatnou dňa 20.7.2017 (č. l. 16 spisu) fakturoval žalobca poškodenému N. Q. cenu práce a materiálu na motorovom vozidle MERCEDES - BENZ ML, EČV: X. XXXEE pri odstránení škody na ňom vzniknutej pri poistnej udalosti č. 9564403690 vo výške 1.626,00 eur. Oznámením o poistnom plnení k poistnej udalosti
č. 9564403690 (č. l. 17 spisu) žalovaný dal na vedomie poškodenému N. Q., že dňa 21.7.2017 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého mu predkladá výpočet výšky plnenia 1.211,31 eur. Vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie žalovaným v oznámení deklarované je, že poistné plnenie priznané podľa kalkulácie Audatex: diel hlava spoj. tyče ľavá priznaná v cene 15,56 eur bez DPH (nepreukázané použitie originálneho náhradného dielu), spätné zrkadlo priznaný originálny náhradný diel. Normohodina priznaná max. 20,83 eur bez DPH - neprimerane účtované. Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 24.7.2017 uzavretou medzi postupcom N. Q., Q.. XX.XX.XXXX, U. G. XX, J. a žalobcom ako postupníkom (č. l. 18 spisu) bola postúpená pohľadávka postupcu voči žalovanému ako dlžníkovi vo výške 414,60 eur, ktorá predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry č. 20170150, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku škodovej udalosti č. 9564403690. Faktúrou č. 20170169 zo dňa 24.7.2017, splatnou dňa 31.7.2017 (č. l. 19 spisu) fakturoval žalobca poškodenému N. Q. prenájom motorového vozidla na 15 dní v sume 450,00 eur k poistnej udalosti č. 9564403690. Oznámením o poistnom plnení k poistnej udalosti č. 9526349320 (č. l. 20 spisu) žalovaný dal na vedomie poškodenému N. Q., že dňa 10.8.2017 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého mu predkladá výpočet výšky plnenia 428,27 eur. Vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie žalovaným v oznámení je deklarované ako znížené plnenie o opotrebenie vozidla pri najazdených 750 km. Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 16.8.2017 uzavretou medzi postupcom N. Q., Q.. XX.XX.XXXX, U. G. XX, J. a žalobcom ako postupníkom (č. l. 21 spisu) bola postúpená pohľadávka postupcu voči žalovanému ako dlžníkovi vo výške 21,73 eur, ktorá predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry č. 20170169, ktorá bola vystavená za nájom motorového vozidla zaregistrovanú pod č. 9526349320.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 149 a článku 8 zákona 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.), podľa § 788 ods. 1 zákona 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník), § 790 písmena a) Občianskeho zákonníka, § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 797 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, upravujúcich poistnú zmluvu a právo na plnenie z poistnej zmluvy, § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, upravujúcich postúpenie pohľadávky, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, upravujúcich omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku. .
6. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 27.5.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému N. Q., a že predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla, ktorý mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Sporné tiež nebolo, že škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená, ten ju zaregistroval a vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený dal svoje poškodené vozidlo opraviť v servise žalobcu s tým, že náklady na opravu predstavovali 1.626,00 eur. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného. Nesporné bolo i to, že oznámením o poistnom plnení bolo poškodenému oznámené ukončenie šetrenie poistnej udalosti so záverom, že suma priznaná a uhradená žalovaným bola iba vo výške 1.211,31 eur (nepriznaná suma predstavovala 414,69 eur). V dôsledku vzniknutej situácie si poškodený prenajal náhradné motorové vozidlo v autoservise žalobcu, žalovaný túto udalosť zaregistroval, a i keď náklady na prenájom náhradného vozidla vo výške 450,00 eur boli uplatnené u žalovaného, ním priznaná a uhradená žalovaným činila len 428,27 eur.
7. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku zároveň konštatoval, že spornou medzi stranami bola primárne otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú žalovaný namietal. K predmetnej procesnej obrane žalovaného súd uvádza, že postúpenie pohľadávok v prejednávanom spore bolo v súlade a ustanovením § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tvrdenia žalovaného nemajú ani oporu v ust. § 525 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie sa v otázke namietaného nedostatku aktívnej vecnej legitimácie stotožnil s argumentáciou žalobcu, že nárok na náhradu škody, vzniká okamihom vzniku škody a právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej, resp. poistnej udalosti. Právo na poistné plnenie alebo na náhradu škody nevzniklo až vtedy, keď poškodený preukáže poisťovateľovi doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Rovnako sa súd prvej inštancie stotožnil s tvrdením žalobcu, že ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Sumarizujúc vyššie uvedené súd uzatvára, že zmluvy o postúpení časti pohľadávok uzatvorené medzi postupcom N. Q., Q.. XX. XX. XXXX, U. G. XX, J. a
žalobcom ako postupníkom dňa 24.7.2017 a 16.8.2017 sú platné, majú relevantné právne účinky a s odvolaním sa na ne súd konštatuje, že žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaným subjektom.
8. Súd prvej inštancie sa rovnako nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, že žalobca predloženými dôkazmi nepreukázal, že z časového hľadiska doba výkonov súvisiacich s opravou poškodeného motorového vozidla bola neprimeraná, a že v rámci opravy boli vykonané úkony a použitý materiál, ktoré nezodpovedali primeraným nákladom na opravu vozidla. Súd prvej inštancie primárne poukázal na to, že v čase opravy motorového vozidla a vyúčtovania nákladov na opravu poškodený a žalobca ešte neboli zmluvnými stranami (v zmluvnom vzťahu týkajúcom sa postúpenia časti pohľadávky). K postúpeniu pohľadávky došlo po tom, čo žalovaný poškodenému oznámil, že časť nákladov na opravu (414,69 eur) a na náhradné vozidlo (21,73 eur) mu neuhradí. Tým, že poškodený postúpil na žalobcu časť pohľadávok až po tom, čo žalovaný zaslal poškodenému oznámenia (zo dňa 21.7.2017 a zo dňa 15.8.2017) a tým, že žalobca si uplatňuje nárok na náhradu nákladov, ktoré žalovaný neuznal ako náklady účelne vynaložené na opravu poškodených častí vozidla a náhradné vozidlo, zbavuje sa žalobca podozrenia, že úmyselne navýšil cenu opravy aj vykonaním iných alebo neprimeraných servisných výkonov a použitia materiálu, ktoré by neboli kryté poistným plnením zo strany žalovaného. Žalovaný svoju obranu ohľadne neuznaných nákladov za vykonanú opravu založil na odbornom hodnotení vlastného likvidátora opierajúceho sa pritom o kalkuláciu Audatex. Súd prvej inštancie mal za to, že pre unesenie dôkazného bremena procesnej obrany mal žalovaný predložiť ako dôkaz odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok od subjektu, ktorý by nebol so žalovaným v takom vzťahu, ktorý by mohol vzbudzovať pochybnosti o objektivite a nestrannosti postupu pri určovaní výšky poistného plnenia, a ktorý by objektívne zhodnotil argumentáciu žalobcu odôvodňujúcu nesprávnosť postupu žalovaného pri určovaní výšky poistného plnenia (článok 15 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Výška škody bola preukázaná faktúrou za opravu poškodeného vozidla, pričom predmetná faktúra obsahovala všetky potrebné údaje. A nakoľko opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti plnenia v danom prípade postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal i na to, že uhrádza sa skutočná škoda (§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záverom súd prvej inštancie dodal, že sa stotožnil i s tvrdením žalobcu, že ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia.
9. K neuhradeným nákladom na použitie náhradného vozidla vo výške 21,73 eur súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že v dôsledku škodovej udalosti bolo poškodenému znemožnené používať motorové vozidlo MERCEDES - BENZ ML, EČV: X. XXXEE počas jeho opravy. Súd prvej inštancie mal za to, že rovnako i krátenie plnenia žalovaným za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 21,73 eur je bez právneho základu. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla MERCEDES - BENZ ML, EČV: X. a táto zodpovedá výške všetkých prostriedkov, ktoré musel poškodený vynaložiť v súvislosti s poškodením motorového vozidla, pričom predmetné náklady tvoria jednak náklady na opravu vozidla ale i náklady za prenájom náhradného motorového vozidla po dobu opráv na poškodenom vozidle. Žalobca správne uviedol, že nie je možné vyhovieť požiadavke žalovaného, pre ktorú krátil poistné plnenie za požičanie náhradného motorového vozidla, aby si poškodení z dopravných nehôd, ktoré ani nezavinili, požičali resp. prenajali náhradné motorové vozidla totožného opotrebenia, ako sú ich motorové vozidla, ktoré nemôžu užívať v dôsledku poistných udalostí, za ktoré nenesú zodpovednosť oni sami, ale vinníci týchto nehôd.
10. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie považoval žalobu v celom rozsahu za dôvodnú a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 436,42 eur. Keďže žalovaný neplnil svoje záväzky voči žalobcovi v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania. Súd preto žalovaného zaviazal zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 414,69 eur od 6.8.2017 do zaplatenia, zo sumy 21,73 eur od 26.8.2017 do zaplatenia.
11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v neprospech ktorého bol rozsudok vydaný, a to v celom jeho rozsahu, z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) C. s.
p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. ). Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Košice
- okolie č. k. 8Cb/36/2018 - 122 zo dňa 9. septembra 2019 zrušil a vec vráti Okresnému súdu Košice
- okolie na ďalšie konanie.
13. Žalovaný v odvolaní uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, nezákonný, arbitrárny a nepreskúmateľný. Podľa názoru žalovaného je rozsudok súdu prvej inštancie výsledkom zjavnej svojvôle a poukázal pritom na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06. Žalovaný ďalej uviedol, že prvoinštančný súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Pritom porušenie právnych noriem v dôsledku svojvôle (napr. nerešpektovaním kogentnej normy) alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti, potom zakladá porušenie základných práv a slobôd. Žalovaný uviedol, že medzi procesné záruky spravodlivého súdneho konania patrí nepochybne aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené a poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, Hiro Balani v. Španielsko, a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 56/01 a nález sp. zn. III. ÚS 119/03-30. Žalovaný je toho názoru, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal so samotnou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu vo vedenom súdnom spore. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal postúpiť tzv. pohľadávky, ktoré mal voči žalovanému, ktoré však vyplývajú z jeho záväzku voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku je práve v rozpore s ustanovením § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v každej z predložených zmlúv o postúpení pohľadávky absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok na žalobcu. V predložených zmluvách je zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia pohľadávok, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Samotný predmet zmlúv je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia spočíva v tom, že z textu vyplýva, že poškodený plánoval postúpiť svoje pohľadávky, ale z obsahu zmluvy je zrejmé, že tieto pohľadávky predstavujú záväzok poškodeného. Uvedené zakladá absolútnu neplatnosť predmetných právnych úkonov. Žalovaný v rámci svojej argumentácie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/1527/99 zo dňa 22.6.2000, v ktorom súd vykladá pojem neurčitý úkon tak, že ide o prípady, keď úplne chýba určitá vôľa, ako aj v prípade, keď nie je obsah prejavenej vôle účastníka jednoznačný, a výklad pojmu nezrozumiteľný úkon ako taký stav, ak z dôvodu vadného sprostredkovania svojej vôle (napr. sprostredkovaním tejto vôle v texte písomnej zmluvy) je jeho vôľa nejasná. Na podobné závery žalovaný poukázal aj v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo/879/2014 zo dňa 2.6.2014. Žalovaný uviedol, že predložené zmluvy o postúpení pohľadávok sú absolútne neplatné právne úkony. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona („ex lege“), pôsobí od počiatku („ex tunc“) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje možnosť dodatočného schválenia (ratihabície), či dodatočného odpadnutia dôvodu (konvalidácie), nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového obmedzenia sa jej môže dovolávať každý, pretože táto absolútna neplatnosť pôsobí proti všetkým („erga omnes“). Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky z omeškania v rozpore s ustálenou judikatúrou, vyjadrenou v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017, ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Dovolací súd zároveň v rozhodnutí uviedol, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona o PZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona o PZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne. Žalobca zároveň vyslovil nesúhlas s tvrdením žalovaného o tom, že poškodený mal (na žalobcu) postúpiť tzv. pohľadávky, ktoré mal voči žalovanému, ktoré však vyplývajú z jeho záväzkov voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že mal postúpiť pohľadávky, ktoré
predstavujú jeho záväzky a nie pohľadávky, čo v konečnom dôsledku je práve v rozpore s ustanoveniami § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Z uvedeného žalovaný vyvodzuje, že žalobca nemohol byť aktívne vecne legitimovaný v predmetnom súdnom konaní. Žalobca poukázal na nesprávnosť tvrdenia žalovaného a to z dôvodu, že poškodený postúpil na žalobcu svoj nárok na náhradu škody voči poisťovni, a nie svoj dlh voči autoservisu (žalobcovi), ktorý vznikol z úplne iného záväzkového vzťahu medzi poškodenými a žalobcom ako autoservisom. Faktúra vystavená predmetným autoservisom slúži len na vyčíslenie výšky nákladov, ktoré sú potrebné na navrátenie motorového vozidla do stavu pred škodovou udalosťou a teda na vyčíslenie výšky vzniknutej škody na vozidle. Žalobca konštatoval, že postúpenie pohľadávok bolo v súlade s ustanovením § 525 Občianskeho zákonníka, čo potvrdil aj súd prvej inštancie vo svojom rozsudku, kde súd ďalej správne konštatuje, že právo na poistné plnenie alebo na náhradu škody nevzniklo až vtedy, keď poškodený preukáže poisťovateľovi doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou.
15. 15.1. Súd prvej inštancie sa taktiež dostatočne vysporiadal s krátením časti nákladov na opravu vozidla, keď uviedol, že žalovaný svoju obranu ohľadom neuznaných nákladov za vykonanú opravu založil na odbornom hodnotení vlastného likvidátora opierajúceho sa o kalkuláciu Audatex. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že pre unesenie dôkazného bremena mal žalovaný predložiť ako dôkaz odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok od subjektu, ktorý by nebol so žalovaným vo vzťahu vzbudzujúcom pochybnosť o objektivite a nestrannosti postupu pri určovaní výšky poistného plnenia. 15.2. K tvrdeniu žalovaného, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, v rozpore s ustálenou judikatúrou s odkazom žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 žalobca uviedol, že závery v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 nemožno aplikovať na predmetný prípad aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - zákona o PZP, ale podľa Občianskeho zákonníka. Z citovanej právnej vety v rozsudku Najvyššieho súdu SR zároveň vyplýva, že Najvyšší súd SR sa v predmetnom rozsudku vôbec nezaoberal tým, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Najvyšší súd SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017 ďalej vyplýva, že § 11 ods. 8 zákon o PZP sa viaže na splnenie výlučne nepeňažnej povinnosti, resp. zákon o PZP upravuje iba úrok z omeškania pri nesplnení nepeňažnej povinnosti. Pri nesplnení peňažnej povinnosti sa tak má aplikovať § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka so začiatkom plynutia lehoty od ukončenia šetrenia, t.j. splnenia nepeňažnej povinnosti. Ak by sa aj pripustili závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 nastala by absurdná situácia, kedy by žalobcovia (poškodení) mali nárok na zaplatenie úroku z omeškania priamo od škodcov podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti riadne a včas, ale voči poisťovateľovi by titulom uplatnenia nároku z PZP takýto nárok nemali. V prípade aplikácie daného rozsudku by tak došlo k popretiu povinného zmluvného poistenia, podstatou ktorého je právo poisteného, aby poisťovňa za neho uhradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na motorovom vozidle, ktorú spôsobil poistený. Zároveň v prípade aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní, kedy by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorí by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu kedy sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 9.12.2019.
17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C. s. p. Odvolanie prejednal podľa § 379
- § 385 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
18. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C. s. p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C. s. p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
19. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
21. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C. s. p. ). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
22. Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
23. Podľa ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
24. Podľa ustanovenia § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
25. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
26. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že zmluvy o postúpení pohľadávky na žalobcu sú neplatné. S týmto právnym názorom žalovaného odvolací súd nesúhlasí, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a ustálenej judikatúre súdov.
27. Odvolací súd podľa citovaných zákonných ustanovení uzavrel, že ku vzniku škody na motorovom vozidle poškodeného dochádza už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou motorového vozidla. Výšku škody nie je možné robiť závislou na tom, ako poškodený s vecou naloží, či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodné. Spôsob, akým naloží poškodený s poškodenou vecou je bez akejkoľvek súvislosti so vzniknutou škodou. Poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, má pritom priamy zákonný nárok založený § 15 zákona o PZP voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Pre konanie je preto nepodstatné, či poškodený žalobcovi uhradil faktúru za opravu vozidla, pretože škoda nevznikla opravou motorového vozidla, ani okamihom úhrady faktúry. Ak by poškodený najskôr musel uhradiť faktúru za opravu vozidla, až následne si nárok uplatniť u žalovaného, došlo by tým k popretiu podstaty poistenia, ktorým je prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na tretí subjekt - poisťovňu.
28. Odvolací súd za nesprávne považuje aj tvrdenie žalovaného, že Zmluvy o postúpení pohľadávky sú neplatné pre rozpor § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo všetkých relevantných zákonných kritérií uplatňovaných pri výklade právnych úkonov, teda nielen z jazykového vyjadrenia, ale aj z vôle účastníkov zmluvy, úmyslu poškodeného postúpiť svoju pohľadávku, okolností, ktoré predchádzali uzavretiu daných Zmlúv o postúpení pohľadávky (Oznámenia o poistnom
plnení, na základe ktorých žalovaný čiastočne plnil) a následného správania strán. Toto všetko z pohľadu odvolacieho súdu smeruje k jednoznačnému záveru o určitosti Zmlúv o postúpení pohľadávky, a teda ich platnosti, vychádzajúc z ustanovenia § 35 Občianskeho zákonníka.
29. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp. zn. I.ÚS 242/07, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/132/2007, odvolací súd vo vzťahu k ďalším argumentom žalovaného o neplatnosti zmluvy o cesii konštatuje, že výklad žalovaného je prísne formalistický a nerešpektuje skutočnú vôľu zmluvných strán, zásadu „pacta sunt servanta“ a zásadu preferencie platnosti právnych úkonov. Vôľa sporovej strany je vyjadrená zrozumiteľne, slobodne vážne, odvolací súd nemá dôvod odoprieť právnemu úkonu zamýšľané právne účinky a vyhlásiť zmluvu o postúpení za neplatnú v rozpore s vôľou zmluvných strán.
30. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
31. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
32. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.
33. Odvolací súd uvádza, že len za situácie, ak došlo k vedomému porušeniu povinností uvedených v § 799 odsekoch 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Výsledky dokazovania preukázali, že poškodený si zabezpečil opravu motorového vozidla v servise žalobcu, ktorý mu za vykonanie opravy doložil vyúčtovanie vo forme faktúr. Zároveň bolo poškodenému poskytnuté náhradné motorové vozidlo počas doby opravy jeho vozidla. Takýto stav nie je dôvodom postupu žalovaného pre aplikáciu ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Dôvodmi pre krátenie poistného plnenia bola pri poistnej udalosti číslo 9564403690 oprava motorového vozidla v neautorizovanom servise a rozdiely v cene práce v porovnaní s kalkuláciou žalovaného podľa kalkulácie Audanet. K uvedenému dôvodu odvolací súd uvádza, že ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v danom prípade u žalobcu je nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov, opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Podľa odvolacieho súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných a neautorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný alebo neautorizovaný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Navyše objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti. Odvolací súd zároveň udáva, že kalkulácia podľa programu Audatex, resp. kalkulácia SW Audanet nie je relevantným dôkazom o výške nákladov na opravu, podstatné pre výšku škody sú vždy skutočné materiálové náklady pri vykonaní konkrétnej opravy.
34. K dôvodom pre krátenie poistného plnenia pri poistnej udalosti číslo 9526349320 odvolací súd udáva, že rovnako nie sú opodstatnené. Dôvodom pre krátenie poistného plnenia bolo zníženie poistného plnenia o opotrebenie poškodeného vozidla pri najazdených 750 kilometroch. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, nie je možné vyhovieť požiadavke žalovaného, pre ktorú krátil poistné plnenie za požičanie náhradného motorového vozidla, aby si poškodení z dopravných nehôd, ktoré ani nezavinili, požičali resp. prenajali náhradné motorové vozidlá totožného opotrebenia, ako sú ich motorové vozidla,
ktoré nemôžu užívať v dôsledku poistných udalostí, za ktoré nenesú zodpovednosť oni sami, ale vinníci týchto nehôd.
35. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak uložil žalovanému povinnosť uhradiť peňažnú pohľadávku vo výške 436,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 414,69 eur od 6.8.2017 do zaplatenia, z dlžnej sumy 21,73 eur od 26.8.2017 do zaplatenia - ako rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy každého poškodeného motorového vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným, titulom nároku na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia, ktoré sa poskytuje práve za účelom úhrady vzniknutej škody v dôsledku poistnej udalosti.
36. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
37. Z citovaného ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o PZP vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti nesplnil. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci, keďže v tomto prípade bol žalovaný stranou sporu, teda sa mu nedoručuje právoplatný rozsudok, ale rozsudok, proti ktorému má ako strana sporu právo odvolať sa, čo žalovaný aj využil. Doručenie právoplatného rozsudku žalovanému by prichádzalo do úvahy napríklad v prípade, ak by nebol stranou sporu, ani intervenientom a poistený - škodca by žalovanému ako poisťovateľovi predložil právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť poškodenému.
38. Odvolací súd je toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí plnenie v lehote podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP a to bez ohľadu na to, či pritom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o PZP.
39. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.
40. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).