Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-3C/39/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Eduardom Szabom v spore žalobkýň: 1./ E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. P. XXX, 2./ C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Y. XX, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Topoľčany, M.R. Štefánika 3, proti žalovanému: A.. H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., K. XXX/XX, zast. JUDr. Petrom Majerníkom, advokáta so sídlom Košice, Werferova 1, o odstránenie stavby, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný na svoje náklady odstrániť stavbu betónového plota, postavenú na CKN parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X k. ú. F. P., a to v rozsahu podľa zamerania, vykonaného znalcom Ing. Jánom Šimunom v znaleckom posudku č. 6/2019 zo dňa 27.06.2019 v spojení s doplnením č.1 tohto znaleckého posudku zo dňa 09.12.2019 tak, že je povinný odstrániť stavbu betónového plota v úsekoch, vymedzených v prílohe č. 14 tohto znaleckého posudku, nachádzajúcich sa medzi podrobnými bodmi č. 121-8004 a 121-8007, ďalej medzi podrobnými bodmi 121-8012 a 121-8013 a ďalej medzi podrobnými bodmi č. 121-8019, 121-8020, 121-5 a 121-3, pričom znalecký posudok č. 6/2019 zo dňa 27.06.2019 znalca Ing. Jána Šimuna a doplnok č. 1 tohto znaleckého posudku zo dňa 09.12.2019, tvorí nedeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobkyniam náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 02.10.2017 sa žalobkyne domáhajú odstránenia stavby a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnili tým, že sú spoluvlastníčkami nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Partizánske, katastrálny odbor, na LV č. XXX, k. ú. F.B.ako parcely registra „C“: parc. č. S.- záhrady vo výmere 1.369 m2, parc. č. B. - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 676 m2. Susediacimi pozemkami po ľavej strane sú pozemky vo vlastníctve žalovaného, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. F. P., parcely registra „C“: parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 281 m2, parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 1.289 m2. Žalovaný dňa 23.11.2013 v prednej časti v smere od ulice začal stavať betónový plot, tvorený betónovými stĺpikmi, osadenými v betónovom lôžku, do ktorých sú vsúvané betónové dielce do celkovej výšky od úrovne terénu 2,10 m. Žalovaný voči žalobkyniam ako susedom pred stavbou plota neučinil žiadne oznámenie. Toto oznámenie bolo vhodené do poštovej schránky žalobkyne 1./ až v deň začatia stavby plota, pričom oznámenie ani nebolo podpísané žalovaným. Žalovaný sa v oznámení odvoláva na ohlásenie o budovaní plota obecnému úradu ešte v roku 2009, o tomto ohlásení však žalobkyne nič nevedeli. Žalovaný žalobkyni 1./ tento zámer v roku 2009 ústne oznámil, pričom ona sa proti tomu postavila. Žalobkyňa 1./ dodatočne na Obecnom úrade Veľký Klíž zistila, že v situačnom výkrese k ohláseniu žalovaný avizoval zámer stavby plota iba od zadnej časti jeho rodinného domu po začiatok garáže žalobkýň dĺžky 14,50 m. Obec Veľký

Klíž v tejto veci nevydala žiadne stanovisko. Žalovaný napriek protestom žalobkýň plot postavil, pričom taký istý plot dňa 11.04.2014 postavil aj medzi garážou a hospodárskou stavbou žalobkýň. Následne žalovaný vo výstavbe plota pokračoval a tento postavil aj ďalej za hospodárskou budovou, pozdĺž celej hranice medzi jeho pozemkami a pozemkami žalobkýň. Plot je postavený sčasti aj na pozemkoch žalobkýň, pričom do pozemkov žalobkýň zasahuje v šírke 60 cm v smere od ulice, v šírke 50 cm pred garážou, v šírke 52 cm medzi garážou a hospodárskou budovou a v šírke 44 cm za hospodárskou budovou. Žalovaný bol obcou Veľký Klíž ako stavebným úradom dňa 24.10.2014 vyzvaný na podanie žiadosti o dodatočné stavebné povolenie z dôvodu zásahu plota do pozemkov žalobkýň. Žalovaný bol na toto podanie opätovne vyzvaný dňa 12.02.2015, ako aj 06.11.2015. Posledná výzva je podložená vytyčovacím náčrtom vyhotoveným geodetom Ing. H. zo dňa 07.09.2015, z ktorého vyplýva, že časť oplotenia je posunutá od 20 až do 60 cm na pozemky žalobkýň. Z odpovede Okresného úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 26.05.2016 žalobkyne zistili, že žalovaný Obci Veľký Klíž nakoniec podal žiadosť o dodatočné povolenie na stavbu oplotenia, pričom k tejto žiadosti predložil vytyčovací náčrt č. 5/2011 zo dňa 09.05.2012 vyhotovený Ing. L., výkaz plôch z roku 1972 ako aj sťažnosť na komoru geodetov ohľadom vytyčovacieho návrhu Ing. H.. Konečné stanovisko Komory geodetov im bolo oznámené listom zo dňa 26.01.2017. Komora v stanovisku uviedla, že problém vznikol nerešpektovaním úradného vytýčenia spoločnej hranice a svojvoľným posunutím realizácie stavby žalovaným, t.j. že reálna stavba plotu v teréne nekorešponduje s prvým vytýčením Ing. L. a druhým vytýčením zo dňa 27.02.2016, ktoré bolo vykonané na podnet katastrálnej inšpekcie. Ing. H. vo svojom vytyčovacom náčrte zistil, že vlastnícka hranica prebieha cez body 1 - 2 - 5 - 3 - 4, plot vybudovaný žalovaným však na hranici stojí iba v úseku bodov 5 - 4. Vzhľadom na uvedené sa domáhajú uloženia povinnosti žalovanému, aby odstránil na svoje náklady predmetný plot od bodu 5 po bod 8019, od bodu 8013 po bod 8012 a od bodu 8007 po bod 8004.

3. Ako dôkazy žalobkyne navrhli vykonať: LV č. XXX; LV č. XXXX; oznámenie Obce Veľký Klíž zo dňa 20.02.2014; výzvy Obce Veľký Klíž zo dňa 24.10.2014, zo dňa 12.02.2015 a zo dňa 06.11.2015; vyjadrenie Okresného úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 26.05.2016; stanovisko Komory geodetov a kartografov zo dňa 26.01.2017; vytyčovací náčrt Ing. H.; vytyčovací náčrt Ing. L. zo dňa 27.02.2016; fotografie z augusta 2017; situačný výkres, ktorý žalovaný doložil k ohláseniu z roku 2009; sťažnosti žalobkyne 1./ zo dňa 03.12.2013, zo dňa 18.03.2014, zo dňa 09.04.2014, zo dňa 14.04.2014, zo dňa 02.03.2015, zo dňa 30.03.2015; výzva právneho zástupcu žalobkýň zo dňa 06.09.2017.

4. Súd žalobu doručil žalovanému. Zároveň ho vyzval, aby sa k nej vyjadril a aby označil dôkazy, ktoré chce, aby boli v konaní vykonané a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach. Žalovaný vyjadrenie k žalobe doručil súdu dňa 30.10.2017. Uviedol, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných katastrom nehnuteľností Okresného úradu Partizánske na LV č. 1314. Vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobudol darovacou zmluvou ku ktorej bol pripojený aj geometrický plán č. 31321704-236-211-2000. Do listu vlastníctva nebola zapísaná celá výmera, čím vznikol rozdiel vo výmerách 145,50 m2. Tento rozdiel je zrejmý z výkazu výmer, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou vyššie uvedeného geometrického plánu. Na základe rozhodnutia o schválení ROEP boli predchádzajúcim vlastníkom (jeho rodičom) vrátené parcela zapísaná na LV č. XXXX, parc. č. XXXX o výmere 36 m2 a parcela zapísaná na LV č. XXXX, parc. č. XXXX o výmere 5,50 m2. Podľa vytyčovacieho náčrtu Ing. H. je suma bloku žalovaného parciel 2881 m2. Rozdiel oproti písomným výmerám na LV č. XXXX predstavuje 32 m2. V súčasnosti rozdiel vo výmerách predstavuje 72 m2. Vychádzajúc z náčrtu Ing. H., jedná sa o spornú plochu 0,60 m na začiatku až po 0,0 m vo vzdialenosti 108,39 m, t.j. o plochu s výmerou 32,52 m2. Na základe kontroly katastrálnej inšpektorky Ing. D. sa jedná o spornú plochu 0,51 m na začiatku až po 0,0 m vo vzdialenosti 108,39 m, t.j. o plochu s výmerou 27,64 m2. Oplotenie je postavené výhradne na pozemkoch patriacich pôvodným vlastníkom (rodičom žalovaného), pričom rozdiel 44,36 m2 zostáva na strane vlastníkov susediacich parciel. Takéto usporiadanie pozemkov by sa najviac priblížilo pôvodnému usporiadaniu parciel tak, ako ho kúpili jeho rodičia, čoho dôkazom je stavebné povolenie zo dňa 15.12.1958. Šírka pozemku 13 m je zrejmá aj z geometrického plánu na oddelenie parciel č. XXXX/X zo dňa 24.11.1972. Zásahom susedných vlastníkov, rodiny O. a L. došlo k zásahu do jeho vlastníckych práv bez jeho vedomia a súhlasu, čím vznikol vyššie uvedený rozdiel vo výmerách. Susediacimi pozemkami pri pohľade po pravej strane z ulice sú pozemky parc. č. XXXX/X, parc. č. B., parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X o výmere 2.220 m2, s parc. č. B. celkovo 2.331 m2. Pozemky parc. č. XXXX/XXX, parc. č. B.00, parc. č. XXXX/XXX, parc. č. XXXX/XXX, parc. č. XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX sú v celkovej výmere 4.567 m2. Právny predchodcovia vlastníkov uvedených pozemkov boli pre parc. č. XXXX o

výmere 1.410 m2 E. P. a vo zvyšnej časti 3.075 m2 R. Y.. Súčet parciel č. XXXX a XXXX je 4.485 m2. Rozdiel vo výmerách uvedených v LV oproti výmerám v PK predstavuje 82 m2. Jedná sa o duplicitu, kde na LV evidované vlastnícke právo je nad 100% a treba ho vyporiadať, Od tohto vyporiadania sa odvíja i vysporiadanie majetkových vzťahov medzi stranami sporu. Do vytyčovacieho náčrtu Ing. H. nezahrnul parcelu č. XXXX/XXX s výmerou 22 m2, parcelu č. B.00 s výmerou 77 m2, parcelu č. XXXX/ XXX s výmerou 23 m2 a parcelu č. XXXX/XXX s výmerou 33 m2. V prípade zahrnutia týchto parciel do náčrtu, by nedošlo k skresleniu údajov grafických výmer. Vypočítal približnú grafickú výmeru parciel registra „C“, ktoré žalobkyne reálne užívajú. Celková plocha užívania je 2.356,40 m2, čo je o 25,40 m2viac, ako majú uvedené v LV. Vypočítal približnú grafickú výmeru parciel registra „E“, ktoré žalobkyne reálne užívajú. Celková plocha užívania je 2.393,75 m2, čo je o 157,75m2viac, ako majú uvedené v LV. Súčet parciel registra „C“ a parciel registra „E“ v reálnom užívaní žalobkýň je tak o 265,15 m2 viac, ako majú uvedené na LV. Vzhľadom na uvedené žalobkyniam aj po vyhotovení oplotenia, zostala dostatočne veľká plocha na užívanie. Kataster nehnuteľností nemal zapísať právnym predchodcom žalobkýň vlastníctvo k pozemkom tak, ako bolo zapísané, keďže neexistoval z ich strany žiaden náčrt, respektíve geometrický plán. Žalobkyne a aj ostatné kompetentné orgány vychádzali z nesprávne zisteného skutkového stavu. Z dôvodu ochrany jeho majetku pred neoprávnenými zásahmi zo strany rodiny Bujnovej, ku ktorým dochádzalo počas jeho neprítomnosti na chalupe (poškodenie kondenzačného kotla naukladaním betónových stĺpikov pred výfuk komína; poškodzovanie podlievaním a oblievaním základov na dome; neoprávnený vstup na pozemok; poškodzovanie oplotenia; odvádzanie vody zo striech všetkých priľahlých nehnuteľností na jeho pozemok; prenikanie hospodárskych zvierat a psov na jeho pozemok; poškodzovanie rastlín a stromov postrekom neznámou látkou; úbytok ním zasadených kríkov, rastlín a cibuliek kvetov; prehadzovanie lístia, buriny, kameňov, kostí, psích exkrementov, mŕtvych potkanov a myší) a z dôvodu potreby výmeny oplotenia za nové, podal dňa 12.08.2009 na Obecný úrad veľký Klíž ohlásenie na plánované uskutočnenie drobnej stavby - oplotenie parcely č. XXXX/X v rozsahu plného betónového oplotenia bez potreby betónového základu podľa priloženého situačného výkresu. Predmetné ohlásenie zaslal doporučenou poštovou zásielkou aj žalobkyniam. Dôkazom, že ohlásenie bolo doručené je vyjadrenie k oznámeniu Ing. H. Y. zo dňa 17.08.2009. Dňa 29.09.2009 podal na Obecný úrad Veľký Klíž druhé ohlásenie na postupné oplotenie parcely č. XXXX poplastovým pletivom pozdĺž vytýčených geodetických bodov na základe geometrického plánu č. 31321704-236-211-2000. Za obec ohlásenie prevzal dňa 29.09.2009 starosta obce, čo potvrdil svojim podpisom. Dňa 09.05.2012 bolo vykonané vytýčenie pozemku geodetkou Ing. L. za prítomnosti žalobkýň, pána L. a starostu obce. K vytýčenej hranici pozemku nikto z prítomných nevzniesol žiadne pripomienky. Oplotenie tak vykonal na základe vytyčovacieho náčrtu č. 5/2011 zo dňa 11.05.2012. Geodetka mu prisľúbila, že geometrický plán vyhotoví dodatočne. V novembri 2013 postavil prvú časť oplotenia, na jar a v lete 2014 druhú časť. V auguste 2015 mu geodetka oznámila, že geometrický plán nevyhotoví, pretože sa jej to finančne neoplatí. Až po vybudovaní celého oplotenia, sa začala rodina L. cítiť dotknutá. Od roku 2014 podávala v pravidelných intervaloch trestné oznámenia na Okresné úrady až po MV SR za vykonštruované priestupky. Všetky inštitúcie po prešetrení podania postupne do roku 2017 konanie zastavili, nakoľko spáchanie skutku, o ktorom sa konalo nebolo preukázané. Dňa 25.09.2015 dostal pozvánku na vytýčenie hranice geodetom Ing. H.. Ten nerešpektoval predtým vytýčenú hranicu pozemkov, pričom mu povedal, že žiadnu dokumentáciu v katastri nehnuteľností nenašiel. Dňa 26.09.2015 podal na Komoru geodetov a kartografov sťažnosť so žiadosťou o prešetrenie postupu a správnosti konania Ing. H. a Ing. L.. Komora po odbornej, vecnej a ani etickej stránke nezistila pochybenie geodetov. Dňa 25.11.2015 podal podnet na Úrad geodézie, kartografie a katastra SR na prešetrenie správnosti údajov, postupov a všetkých výstupov, ktoré jednotliví geodeti vykonali. Z odpovede Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 25.02.2016 sa dozvedel, že Ing. L. neodovzdala vytyčovací náčrt č. 5/2011, k vytýčeniu hranice nepoužila geometrický plán z roku 2000. Vzhľadom na vykonanú inšpekciu vznikla Ing. L. povinnosť vykonať opravné vytýčenie hranice medzi pozemkami parciel č. I., č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X,, č. B. a č. G.. Dňa 30.11.2015 požiadal o dodatočné stavebné povolenie. Fotokópiu strateného ohlásenia z roku 2009 odovzdal starostke obce, ako aj zamestnancom Slovenskej obchodnej inšpekcie, inšpektorát Nitra dňa 21.03.2016. Slovenská stavebná inšpekcia skonštatovala, že nebolo zistené, že by v dôsledku oplotenia dochádzalo k znehodnocovaniu garáže a hospodárskych budov žalobkýň. Cieľom žalobkýň nie je dohoda, ale len spôsobenie čo najväčšej škody žalovanému. Je ochotný odkúpiť spornú plochu 27,64 m2.

5. Ako dôkazy žalovaný navrhol vykonať: LV č. XXXX; Výpis majetkovej podstaty č. 344; Výpis majetkovej podstaty č. 371; Geometrický plán č. 31321704-236-211-2000 zo dňa 03.08.2000; LV č. XXXX; LV č. XXXX; Stavebné povolenie č. XXXX/XX zo dňa 15.12.1958 vrátane situačného výkresu;

Geometrický plán zo dňa 24.11.1972; Správa katastra Partizánske zo dňa 14.12.2009; Vytyčovací náčrt č. 5/2011 zo dňa 11.05.2012 vypracovaný Ing. L.; Odpoveď Okresnej prokuratúry Partizánske zo dňa 16.12.2013; Vytyčovací náčrt č. 21/2016 zo dňa 27.02.2016 vypracovaný Ing. L.; Vyjadrenie Komory geodetov a kartografov zo dňa 21.01.2015; Vyjadrenie Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 25.02.2016; LV č. XXX; LV č. XXXX; LV č. XXX; LV č. XXXX; Ohlásenie zo dňa 10.08.2009 vrátane situačného výkresu, podacích lístkov a vyjadrenia žalobkyne 1./ zo dňa 17.08.2009; Sťažnosti žalovaného zo dňa 04.09.2009; Odstránenie závadného stavu zo dňa 06.07.2014 a 17.10.2014 + odpoveď; fotografie.

6. Dňa 11.12.2017 žalobkyne prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručili vyjadrenie k žalobe v ktorom uviedli, že predmetom sporu nie je zisťovanie pozemkovoknižných výmer pozemkov žalobkýň a žalovaného. Pozemková kniha nezodpovedala za správnosť a presnosť v nej uvedenej parcely. Ing. H. vytýčil sporovú hranicu pozemkov vo svojom náčrte s prihliadnutím na pozemkovoknižné mapy. Keďže žalovaný vytýčenie hranice namieta, navrhuje vykonať znalecké dokazovanie. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení opiera o situačný výkres domu a jeho osadenia v teréne a geometrický plán zo dňa 24.11.1972. Tieto však neobstoja, pretože situačný výkres má inú funkciu než s geodetickou presnosťou vytyčovať šírky pozemkov. Jeho úlohou je iba zobraziť, kde by mal dom stáť. Geometrický plán bol vypracovaný pre rozdelenie inej parcely, konkrétne parcely č. XXXX/X, preto sa geodet v geometrickom pláce venoval tejto parcele, omerky k susediacim parcelám nemôžu byť preto záväzné. Žalovaný zlučuje s výmerou pozemkovoknižnej parcely č. XXXX aj časť výmery parcely č. XXXX, ktorá by mala pripadnúť jeho právnym predchodcom, z toho zisťuje celkovú výmeru, ktorú by mal mať, a keďže mu výmera chýba, túto si rozšíril pozdĺž hranice parciel žalobkýň. Ak žalovanému aj nejaká výmera chýba, nie je to z pôvodnej parcely č. XXXX, ale z parcely č. XXXX. Žiadajú o predloženie notárskej zápisnice č. N 168/2000, NZ 181/2000 a jej dodatok N 168/2000, NZ 220/2000. Geometrický plán č. 31321704-236-211-2000 zo dňa 03.08.2000 vyznačuje šírku pozemku žalovaného na strane ulice 12,39 m (8,75 m + 3,64 m) a v tej časti, ktorá sa nachádza na začiatku garáže šírku 12 m. Pri určení rozmerov pozemku žalovaného treba vychádzať z týchto skutočností. Žalobkyne odmietajú tvrdenia žalovaného, že by neoprávnene zasahovali do majetkových práv žalovaného. Oznámenie zo dňa 10.08.2009 bolo žalobkyni 1./ doručené. Proti nemu podala nesúhlasné stanovisko, pričom poukázala, že k oznámeniu nebol pripojený situačný nákres. Porovnaním so skutočným stavom je zrejmé, že žalovaný oplotenie nevybudoval tak, ako bolo na situačnom výkrese vyznačené. Na nákrese je plný betónový plot zakreslený len v úseku od konca jeho rodinného domu po začiatok garáže žalobkýň. V skutočnosti je plný betónový plot postavený tak, že ide hneď od ulice až ku garáži, po celej dĺžke posunutý do ich pozemku, pokračuje ďalej, pričom lícuje s prednou, resp. zadnou časťou garáže a hospodárskou budovou. Žalovaný zmenil trasu oplotenia, jeho dĺžku a aj materiál, z ktorého oplotenie vybudoval. Oplotenie je podľa stavebného zákona drobnou stavbou a stavebník môže stavbu uskutočniť len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti uskutočneniu stavby nemá námietky. Pritom stavebník môže stavbu uskutočniť do dvoch rokov odo dňa doručenia oznámenia stavebníkovi. Žalovaný však oznámenie stavebného úradu nemal a teda postupoval v rozpore s ustanoveniami stavebného zákona. Pokiaľ ide o druhé ohlásenie, toto žalobkyniam doručené nebolo. Pôvodné oplotenie vybudovali ešte rodičia žalovaného, pričom on bol pri budovaní pôvodného oplotenia. Toto bolo kovové na betónovom základe, pričom toto oplotenie rešpektovalo odkvap stavieb žalobkýň. Vzhľadom na postup žalovaného odmietajú odkúpenie časti pozemku a trvajú v celom rozsahu na podanej žalobe.

7. Dňa 19.01.2018 doručil žalovaný vyjadrenie k vyjadreniu žalobkýň v ktorom uviedol, že vlastnícke právo je pozemkovou knihou garantované. V časti výmery pozemkov a náčrtu Ing. H. zotrval na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení k žalobe. Poukazuje na skutočnosť, že situačný nákres z roku 1958 bol zakreslený v mierke, pričom mierka je na ňom riadne vyznačená, je na ňom napísané meno vyhotoviteľa, jeho podpis a úradná pečiatka. Ide o technický výkres a je relevantným dokladom preukazujúcim šírku pozemku 13 m. Pre stavebníka je záväzný. To platí aj o geometrickom pláne z roku 1972. Ohľadom geometrického plánu z roku 2000 zotrval na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení k žalobe. Nesúhlasí s tvrdením žalobkýň, že im spôsobil nejakú škodu. Žalobkyne garáž, šopu a chliev postavili bez stavebného povolenia a bez súhlasu jeho rodičov. Vtedy jeho otec narýchlo postavil oplotenie, čo najbližšie k stavbám žalobkýň až po poľnú časť pozemku. Právni predchodcovia žalobkýň mu pokračovať v oplotení nedovolili. Následne si svojvoľne od garáže po ich dom postavili oplotenie zo stĺpikov z dreva. Jeho otec preto vybudoval múrik a kovové oplotenie, aby zabránil prieniku hospodárskych zvierat a ľudí na ich pozemok. Svojvoľne si z ich dvora brali stavebný materiál. Tvrdenie

žalobkýň, že zameriaval pôvodné oplotenie, ktoré rešpektovalo odkvap ich budov je nepravdivé. V roku 2009 mu žalobkyňa 1./ spôsobila škodu tým, že verbálnymi útokmi na jeho osobu zabránila vymeniť staré oplotenie za nové, pričom už vtedy mal nakúpený materiál a časť oplotenia už bola vymenená. Teraz mu chce spôsobiť ďalšiu škodu tým, že trvá na zbúraní oplotenia. K výstavbe oplotenia dostal ústny súhlas od starostu obce potom, čo ho zavolal pozrieť sa na stromčeky, ktoré manžel žalobkyne 1./ postriekal neznámou látkou na zabrzdenie rastu. V ostatnom zotrval na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení k žalobe.

8. Na pojednávaní dňa 24.04.2018 právny zástupca žalobkýň uviedol, že zotrváva na doterajších vyjadreniach uvedených v žalobe a vyjadrení k vyjadreniu žalovaného. Garáž žalobkýň bola postavená tak, že ešte za jej bočným chrbtom zo strany od pozemku žalovaného zostal pás vlastného pozemku slúžiaci ako odkvap. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že by garáž bola stavaná na hranici pozemku. Oplotenie medzi pozemkami bolo postavené právnymi predchodcami žalovaného a priebeh tohto oplotenia žalovaný v roku 2013 pri stavbe terajšieho sporového oplotenia nerešpektoval tak, že toto posunul do pozemku žalobkýň. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na vytyčovací náčrt Ing. L., treba povedať, že šlo o náčrt z roku 2012, ktorý nebol v katastri vyznačený. Po katastrálnej inšpekcií Ing. L. vyhotovila v roku 2016 nový vytyčovací náčrt, ktorý korešpondoval s vytyčovacím náčrtom Ing. H.. Keďže je ďalej spor o vlastnícky priebeh hranice, navrhuje, aby súd obstaral notársku zápisnicu N 168/2000, či už od žalovaného, alebo z katastra, pretože na ňu sa viaže geometrický plán vyhotovený v roku 2000 a navrhuje, aby súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zememeračstva.

9. Na pojednávaní dňa 24.04.2018 žalobkyňa 1./ uviedla, že sa stotožňuje v celom rozsahu s tým, čo uviedol jej advokát. Zatiaľ ho nemá čím doplniť. Stĺpiky panelového plotu sú na garáži a tým pádom celý múr jej garáže, je akoby žalovaného. Tiež na garáži zastriekal okná a otĺkol omietku. Žalovaný vyhodil bránku, stĺpiky, spruže žumpy a škodu, ktorú spôsobil žalovaný vyčíslila polícia na 213 €. Šetrenie polície potom žalovaný tak naťahoval, až sa to premlčalo. Polícia to odstúpila na priestupok a tam sa to tak naťahovalo, až sa to premlčalo.

10. Na pojednávaní dňa 24.04.2018 žalovaný uviedol, že žiada žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Má plot postavený na svojom pozemku, resp. pozemku jeho rodičov. Zotrváva na tom, čo uviedol vo vyjadrení k žalobe a v duplike. Žalovaný rozsah ujmy žalobkýň predstavuje vlastne trojuholník o základni cca 60 cm a následne sa tento zbiera do nulového bodu v dĺžke 108 metrov, ale opakuje, že si plot postavil na pozemku, ktorý je po jeho rodičoch. Základňa trojuholníka o dĺžke 61 cm je podľa vytyčovacieho náčrtu Ing. H. a tento rozporuje v tom smere, že pri jeho vyhotovení vošiel vyhotoviteľ plánu do jeho pozemku. Tiež tento pán vytyčoval plán v roku 2015, pričom plot staval podľa vytyčovacieho náčrtu Ing. L. z roku 2012. Ing. H. podľa neho robil vytyčovací náčrt účelovo. Pri zhotovovaní vytyčovacieho náčrtu, resp., jeho zameraní a vytyčovaní Ing. L., bola prítomná žalobkyňa 1./, jej manžel E. L., prišla aj žalobkyňa 2./, bol tam vtedajší starosta obce Ing. L., on, jeho manželka, Ing. L. a jej pomocník pán F.. Vytýčenie prebehlo vtedy v priateľskom duchu, nikto nenamietal, dokonca manžel žalobkyne držal kolíky, ktoré pribíjal na miesto, kde určila Ing. L.. Na otázky právneho zástupcu žalobkýň odpovedal, že nový plot nie je postavený tak ako bol postavený starý plot, ale bol postavený podľa náčrtu Ing. L.. Na stavbu plota mal ústny súhlas starostu obce.

11. Na pojednávaní dňa 24.04.2018 zástupkyňa žalovaného uviedla, že sa stotožňuje s tým, čo uviedol žalovaný vo svojej výpovedi, tento je jej manžel. Ešte by doplnila tým, že najskôr chceli vymieňať staré oplotenie za nové, avšak žalobkyňa 1./ im stále hovorila, že plot má na jej pozemku. Aby jej vyhoveli, objednali geodeta, ktorý im pozemok zameral - Ing. L.. Táto pozemky dohľadala, vychádzala z listinných dôkazov, z Pozemkovej knihy, ako aj vyjadrenia Katastrálneho úradu, ako aj vyjadrenia geodeta, ktorý urobil geometrický plán v roku 2000. Na základe tohto vytýčenia Ing. L. postavili plot. Dali Ohlásenie na obecný úrad ešte v roku 2009, avšak jedno z tých Ohlásení sa stratilo, na žiadne Ohlásenie im tým pádom obec nedávala odpoveď, až katastrálna inšpekcia, resp. Inšpekcia stavebného úradu po obdržaní fotokópií, príslušných ohlásení, ohlásenie vzala za svoje a títo chceli, aby dali dodatočné stavebné povolenie. Následne prišli na to, že Ohlásenia riadne boli poslané a prevzaté obcou. Na výmenu starého oplotenia nebolo treba ani Ohlásenie a pokiaľ ide o tieto Ohlásenia, bolo treba dodať len vytyčovací náčrt ohľadne upresnenia hranice. Tento zabezpečili a podľa neho postavili plot. Až v roku 2015 sa dozvedeli od Ing. H., ktorý nerešpektoval už postavenú hranicu pozemku, resp. postavené oplotenie, že geodetka Ing. L. v zákonom stanovenej lehote neodovzdala podklady na kataster. Žalobkyne vstúpili do vlastníckych práv žalovaného výstavbou garáže a priľahlých chlievov s tým, že tieto presahujú

strechou do ich pozemku. Právni predchodcovia žalovaného postavili ihneď oplotenie tesne k múru garáže žalobkýň, avšak ony stĺpiky, aby tam mohli ísť, povyhýnali. Podľa pozemkových kníh súčet parciel č. XXXX a č. XXXX má mať spolu 4.485 m2, avšak, keď spočíta súčasné listy vlastníctva všetkých spoluvlastníkov, je výmera pozemkov 4.567 m2, čo je o 82 m2 viac, ako majú uvedené vlastníctvo v pozemkových knihách žalobkyne a všetci spoluvlastníci. Z uvedeného sa domnieva, že sa tam jedná o duplicitné vlastníctvo žalobkýň a spoluvlastníkov a tým rozdiel vo výmerách spôsobil, že reálny stav výmery pozemku žalovaného je menší o to, o čo majú žalobkyne viac. Pri reálnom užívaní uvedeného pozemku však majú o 265,15 m2 viac, ako by mali mať vymerané na výmeru 4.485 m2.

12. Súd uznesením č.k. -192 zo dňa 27.08.2018 nariadil znalecké dokazovanie a znaleckou úlohou poveril Ing. Jána Šimuna, znalca z odboru Geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, kartografia a fotogrametria. Proti uzneseniu podal žalovaný prostredníctvom svojej zástupkyne v zákonnej lehote sťažnosť. Súd uznesením č.k. -225 zo dňa 06.02.2019 sťažnosť žalovaného ako nedôvodnú zamietol.

13. Dňa 25.09.2018 doručil žalovaný prostredníctvom svojej zástupkyne listinné dôkazy: prehľad vlastníckych práv rodiny L.; Pozemková kniha č. XXX - roľa XXXX - Y.; Pozemková kniha č. XXX - roľa XXXX - Vyšovec.

14. Dňa 15.07.2019 žalobkyne prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručili súdu vyjadrenie k znaleckému posudku, ktorým navrhli doplniť znalecký posudok.

15. Dňa 28.08.2019 žalovaný prostredníctvom svojej zástupkyne doručil súdu vyjadrenie k znaleckému posudku v ktorom uviedol, že znalec pri vyhotovení znaleckého posudku nebral do úvahy vlastníctvo k nehnuteľnostiam právnych predchodcov žalobkýň sa k parcele č. XXXX podľa Pozemkovej knihy č. XXX odvíja od roku 1954 a k parcele č. XXXX podľa Pozemkovej knihy č. XXX od roku 1954. Vlastníctvo právnych predchodcov žalovaného k parcele č. XXXX sa podľa pozemkovej knihy č. XXX odvíja od roku 1956, kedy došlo na základe stavebného povolenia z roku 1958 k vymeraniu a vytýčeniu pozemku na šírku 13 m z dôvodu výstavby rodinného domu. Podľa názoru žalovaného sa na nadobúdanie, evidenciu, zápis a vytyčovanie pozemkov sa muselo podriadiť katastrálnemu zákonu z roku 1927. Právnym predchodcom žalobkýň podľa čísla zmeny PVZ 35/75 boli v roku 1975 zapísané parc. č. S.o výmere 1.440 m2 a parc. č. B. o výmere 891 m2 na LV č. XXX bez geometrického plánu a bez odpočtu a výpočtu výkazu výmer podľa pozemkovej knihy. To platí aj pre zápis PVZ 29/86, kde zameranie podľa geometrického plánu č. 244-252-212/83 nie je homogénne. Kataster nehnuteľností zápis práv k nehnuteľnostiam podľa jeho názoru vykonal protizákonne a s chybami. Preto je dokupovaná parcela žalobkýň evidovaná duplicitne, a to v CKN a aj v EKN, čo je chyba v evidencii katastra nehnuteľností. Žalovaný postavil oplotenie dobromyseľne na parcelách v pozemkovoknižnom vlastníctve svojich rodičov. Okresná prokuratúra Partizánske potvrdila, že v spise žalobkýň sa žiaden náčrt ani geometrický plán nenachádza. NZ 168/2000 zo dňa 22.11.2000 notársky osvedčila, že právny predchodcovia žalovaného boli bezpodielovými vlastníkmi parcely č. XXXX. Na odstránenie spornosti je potrebné dohľadať listinu č. RI 438/75 a preto súd žiada o vykonanie tohto dôkazu.

16. Súd uznesením č.k. -315 zo dňa 17.09.2018 nariadil doplniť znalecké dokazovanie a znaleckou úlohou poveril Ing. Jána Šimuna, znalca z odboru Geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, kartografia a fotogrametria. Znalec doplnenie znaleckého posudku súdu doručil dňa 11.12.2019.

17. Dňa 19.12.2019 žalobkyne prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručili súdu upresnenie petitu žaloby, ktorým reagovali na doplnenie znaleckého posudku. Petit žaloby upresnili tak, že sa domáhajú uloženia povinnosti žalovanému, aby na svoje náklady odstránil stavbu betónového plota, postavenú na CKN parc. č. B. a parc. č. S.k.ú. F. P., a to v rozsahu podľa zamerania vykonaného znalcom Ing. Jánom Šimunom v znaleckom posudku č. 6/2019 zo dňa 27.06.2019 v spojení s doplnením č. 1 tohto znaleckého posudku zo dňa 09.12.2019 tak, že je povinný odstrániť stavbu betónového plota v úsekoch, vymedzených v prílohe č. 14 tohto znaleckého posudku, nachádzajúcich sa medzi podrobnými bodmi č. 121-8004 a 121-8007, ďalej medzi podrobnými bodmi 121-8012 a 121-8013 a ďalej medzi podrobnými bodmi č. 121-8019, 121-8020, 121-5 a 121-3, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

18. Dňa 12.02.2020 doručil žalovaný vyjadrenie k doplneniu znaleckého posudku v ktorom uviedol, že má za to, že odstránenie oplotenia z pozemku žalobkýň nie je účelné, pretože oplotenie nebráni

žalobkyniam v užívaní pozemkov, nespôsobuje žalobkyniam žiadnu ujmu a bude mať za následok zmiernenie sporov medzi stranami konania. Preto žalovaný navrhuje, aby v časti ktorej oplotenie zasahuje do pozemkov žalobkýň zriadil vecné bremeno stavby v prospech žalovaného za odplatu. Zároveň žiada vykonať znalecké dokazovanie za účelom rozdelenia pozemkov parc. č. S.a parc. č. B. a vytvorenia nových parciel, na ktorých by bolo zapísané vecné bremeno. Zároveň žiada vykonať znalecké dokazovanie za účelom ohodnotenia vecného bremena. Súdu v neposlednom rade oznámil, že Ing. Jánovi Šimunovi zadal vypracovať znalecký posudok za účelom obnovenia parciel č. 1167 a č. 1168.

19. Dňa 17.02.2020 žalobkyne prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručili vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného v ktorom uviedli, že nesúhlasia so zriaďovaním vecného bremena stavby a trvajú v celom rozsahu na podanej žalobe. Takisto nesúhlasia s vykonaním dokazovania navrhnutým žalovaným, pretože pre rozhodnutie vo veci samej nie je potrebné

20. Na pojednávaní dňa 05.03.2020 právny zástupca žalobkýň uviedol, že trvá na podanej žalobe a zotrváva na doterajších vyjadreniach.

21. Na pojednávaní dňa 05.03.2020 zástupkyňa žalovaného uviedla, že nevedeli, že žalobkyne majú geometrický plán v ktorom je iba jedna šírka výmery a to 16,20 m. Sporuje znalecký posudok č. 6/2019, pretože tento posudzuje stav jednostranne, nezaoberá sa správnosťou evidencie podkladov žalobkýň. Preto žiada o obnovu pôvodných parciel s tým, že nový geometrický plán presnejšie určí hranicu pozemkov účastníkov konania. Nič nekonali protiprávne, všetky listiny sú oficiálne na ich listoch vlastníctva. Pri vymeriavaní žalobkyne s vykonaným úkonom súhlasili a žiadne námietky nepodali. Žalovaný preto postavil oplotenie podľa vytyčovacieho náčrtu. Podáva námietku premlčania, pretože vytýčenie hraníc žalovaným bolo vykonané v apríli 2012 a žalobkyne predložili vytyčovací plán až v septembri 2015. Dali vypracovať súkromný znalecký posudok Ing. Šimunovi a žiadajú, aby súd na tento dôkaz počkal.

22. Na skutočnosti uvedené zástupkyňou žalovaného právny zástupca žalobkýň na pojednávaní dňa 05.03.2020 uviedol, že v podaní zo dňa 06.02.2020 žalovaný akceptoval, že oplotenie je postavené na cudzom pozemku. Znalec sa v posudku č. 6/2019 vyporiadal a prihliadol aj na geometrický plán z roku 1983. Ohľadom chýbajúcej výmery žalovaného poukazuje na ich vyjadrenie zo dňa 07.12.2017. K námietke premlčania uvádza, že túto nemožno použiť k tomu, k čomu ju žalovaný vzťahuje. Vlastnícke právo sa nepremlčuje. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že odstránenie stavby je výnimočným a krajným opatrením, naopak je primárnym opatrením na ochranu vlastníckeho práva podľa ustanovenia .

23. Dňa 18.03.2020 doručil súdu žalovaný prostredníctvom svojej zástupkyne podanie v ktorom uviedol, že podaním zo dňa 06.02.2020 podal vzájomnú žalobu a to zriadením vecného bremena stavby za náhradu. Opätovne žiada vykonať znalecké dokazovanie za účelom rozdelenia pozemkov parc. č. S.a parc. č. B. a vytvorenia nových parciel, na ktorých by bolo zapísané vecné bremeno. Zároveň žiada vykonať znalecké dokazovanie za účelom ohodnotenia vecného bremena a zabezpečiť stanovisko príslušného stavebného úradu k možnosti a účelnosti odstránenia stavby. Nevykonaním dôkazov by podľa jeho názoru bolo zasiahnuté do jeho ústavného práva na súdnu ochranu. Poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , , a .

24. Dňa 23.03.2020 doručil súdu žalovaný prostredníctvom svojej zástupkyne vyjadrenie v ktorom uviedol skutočnosti uvedené v podaní zo dňa 06.02.2020 a na pojednávaní dňa 05.03.2020. Okrem toho uviedol, že odstránenie oplotenia by stálo minimálne 15.000 € a odkúpenie 76 m2 pri cene pozemku v danej lokalite zhruba 7 € - 10 € za m2 by bolo menej nákladným riešením. Má za to, že odstránenie oplotenia nemožno od žalovaného spravodlivo žiadať.

25. Dňa 26.04.2020 doručili súdu žalobkyne prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie k vyjadreniam žalovaného v ktorom uviedli, že navrhujú, aby súd žalovaným navrhnuté dôkazy nevykonal. Znaleckým posudkom č. 6/2019 vypracovaným v rámci predmetného konania bolo preukázané, že žalovaný z časti postavil oplotenie na pozemkoch žalobkýň v celkovej výmere 76 m2. Žalovaný vo svojich prvotných vyjadreniach namietal, že mu v porovnaní medzi pozemkovoknižnými knihami a listami vlastníctva chýba výmera parciel, ktorá mala byť z parciel žalobkýň a preto oplotenie postavil na

svojom pozemku. Z geometrických plánov č. 244-252-212/83 a č. 31321704-236-211-2000 vyplýva, že vyznačený priebeh hranice pozemkov rešpektuje šírku odkvapu na strane žalobkýň. Podľa znaleckého posudku č. 6/2019 je oplotenie posunuté pri dome o 60 cm do pozemku žalobkýň a to už po odpočítaní odkvapu 40 cm. Oplotenie takisto nejde poza bočnú stenu garáže, ale celou šírkou sa opiera o prednú stenu garáže, čím zasahuje o 48 cm do pozemku žalobkýň, oproti pôvodným zameraniam. Nesúhlasia s tvrdením žalovaného, že oplotenie staval v presvedčení, že ho stavia na svojom pozemku a to z dôvodu, že žalovaný mal k dispozícii geometrický plán z roku 2000 a zároveň aj v ohlásení doručenom obecnému úradu rešpektuje odkvap garáže. Podanie žalovaného zo dňa 06.02.2020 nepovažuje za vzájomnú žalobu. Spor po hmotnoprávnej stránke treba posudzovať podľa ustanovenia . Opätovne poukázal na postupnosť riešení uvedených v ustanovení až ods. 3, keď za primárne riešenie považuje odstránenie stavby (ods. 1), a následne v prípade nemožnosti postupu podľa ods. 1 prichádzajú do úvahy riešenia podľa ods. 2, resp. ods. 3. Poukazuje na rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 26.01.2012 a sp. zn. zo dňa 21.11.1999. Sú toho názoru, že okolnosti sporu, ktoré boli v konaní preukázané zakladajú dostatočné dôvody, že je správne a spravodlivé vyhovieť petitu žaloby, uložiť žalovanému povinnosť oplotenie odstrániť. Ako dôvody uvádza neoprávnenosť stavby, pričom poukazuje na skutočnosť, že bola postavená bez stavebného oprávnenia. Žalovaný staval oplotenie na cudzom pozemku vedome. Ponechanie oplotenia tak ako je postavené, by vyvolávalo ďalšie susedské spory a bolo by nespravodlivé vzhľadom na arogantné a agresívne správanie žalovaného. Pri takomto správaní je ekonomická otázka podružná, pričom problém si zavinil žalovaný jednoznačne sám.

26. Dňa 07.05.2020 doručil súdu žalovaný vyjadrenie a znalecký posudok č. 7/2020 vypracovaný Ing. Jánom Šimunom. Vo vyjadrení uviedol, že zo znaleckého posudku vyplýva, že súčasné parcely, ktoré vznikli rozdelením parciel č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX nie sú správne zakreslené, nezodpovedajú pôvodnému stavu, pričom došlo bez právneho dôvodu k zmenšeniu výmery parciel vo vlastníctve žalovaného na úkor parciel vo vlastníctve žalobkýň. Geometrickým plánom z roku 2000 bola nesprávne vytýčená hranice pozemkov žalobkýň a žalovaného. Znalecký posudok č. 6/2019 nemá žiadnu relevanciu, pretože vychádzal z nesprávnych podkladov. K neoprávnenému zabratiu parciel vo vlastníctve žalovaného došlo práve v časti spoločnej hranice pozemkov, na ktorej sa nachádza sporné oplotenie. Zo znaleckého posudku č. 7/2020 vyplýva, že oplotenie sa s veľkou pravdepodobnosťou nachádza na parcelách vo vlastníctve žalovaného. Vzhľadom na uvedené žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

27. Dňa 18.11.2020 doručili žalobkyne prostredníctvom svojho právneho zástupcu stanovisko k znaleckému posudku č. 7/2020 v ktorom uviedli, že vyslovujú výhrady voči znaleckému posudku č. 7/2020. Otázky č. 9 a č. 10 považujú za neurčité, pričom tomu zodpovedá aj neurčitosť odpovedí na ne. Postup znalca považujú za nesprávny, pretože na základe postupu ktorý znalec zvolil, sa nemožno dopracovať k spoľahlivým a objektívnym záverom v predmete skúmania. Znalec pri určení pravej a ľavej hranice bloku parciel vychádzal z toho, že výmera pôvodných pozemkovoknižných parciel a dnešných parciel sú podľa SPI totožné. Na základe porovnávania výmer pôvodných parciel zaznačených v pozemkových knihách s výmerami dnešných parciel vyvodzuje závery o pravdepodobnom priebehu sporovej hranice. Takúto argumentáciu považujú za chybnú. Údaj z pozemkovej knihy o výmere pozemku nikdy nebol záväzným údajom. Preto z neho nemožno vyvodzovať záver o ploche konkrétneho pozemku, a už vôbec nie o priebehu jeho hranice. Znalec nevykonal úplné porovnanie výmer dnešných parciel podľa stavu evidencie v SPI so stavom ich skutočnej výmery. To však vykonal Ing. H., pričom závery porovnania u pozemkov žalovaného sa u oboch líšia. Oplotenie postavené žalovaným v roku 2013 nekorešponduje s pôvodným oplotením, pričom priebeh hranice bol zo strany žalovaného a aj jeho právnych predchodcov až do postavenia oplotenia rešpektovaný. Tento priebeh hranice preukazuje aj geometrický plán z roku 1983. V ostatnom zotrval na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení doručeného súdu dňa 26.04.2020.

28. Na pojednávaní dňa 24.11.2020 zástupkyňa žalovaného uviedla, že znalec v znaleckom posudku č. 7/2020 správne odpovedal na všetky otázky položené žalovaným. Zároveň jednoznačne potvrdil, že žalobkyne majú o 82 m2 väčšiu plochu, ako majú mať podľa pozemkovoknižných vložiek. Operát pozemkového katastra sa zjednotil s operátom pozemkovej knihy, preto vymeriavanie malo vychádzať z jednotlivých veľkostí hraníc pozemkov, keďže išlo o nečíselnú mapu. Zo znaleckého posudku vyplýva, že oplotenie kopíruje parcelu č. J.. Pri kontrolných mierach pri parcelách č. XXXX až č. XXXX je šírka 27,98 m, čo zhruba zodpovedá geometrickému plánu z roku 1972, kde parcela č. XXXX má

šírku 15 m, parcely č. XXXX a č. XXXX majú šírku 13 m a parcely č. XXXX a č. XXXX majú šírku 16 m. Zhruba polovička z 27,98 m má byť žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že na strane žalobkýň nastala chyba v prvotných dokladoch pri identifikácii parcely bez technického podkladu. Táto chyba sa prenášala aj na ostatné vymeriavania a zameriavania. Zo znaleckého posudku č. 7/2020 jasne vyplýva, že žalobkyne nedodržali hranicu svojich pozemkov. Neuznáva geometrický plán z roku 1983, ktorý nebol očíslovaný a nie je zaevidovaný na katastri nehnuteľností. Žalobkyne nedisponujú právne relevantným dokumentom ohľadom priebehu hranice. Z dôvodu, že sa nedá potvrdiť presnosť konkrétnych meraní, pretože je nepresná mapa, nedá sa presne určiť, kde by mala predmetná hranica pozemkov žalobkýň a žalovaného prebiehať. Zo znaleckého posudku č. 7/2020 vyplýva, že oplotenie je postavené na pozemkoch žalovaného.

29. Na pojednávaní dňa 24.11.2020 právny zástupca žalobkýň uviedol, že v tejto fázy konania považuje dokazovanie za ukončené a skutkový stav za jednoznačný. K vyjadreniu zástupkyne žalovaného uviedol, že nie je pravdou, že by bez opravy technických podkladov nebolo možné vo veci rozhodnúť. Súčasný stav evidencie katastra nehnuteľností zodpovedá aj skutočnému vlastníckemu stavu čo do priebehu hranice, aj stavu dlhodobej držby.

30. Dňa 07.01.2021 doručil súdu žalovaný vyjadrenie v ktorom uviedol, že rozdiely v znaleckých posudkoch č. 6/2019 a č. 7/2020 sú vysvetlené v odpovedi 12 znaleckého posudku č. 7/2020. Znalecký posudok č. 7/2020 mal za úlohu skúmať presnú identifikáciu parciel č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX vzhľadom na ich historický vývoj a zaevidované dokumenty v katastri nehnuteľností až do súčasnosti a to predovšetkým s poukazom na určenie správneho priebehu hranice medzi pozemkami žalobkýň a žalovaného. Ako je konštatované v znaleckom posudku č. 7/2020, podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku č. 6/2019 bol nesprávny geometrický plán. Má za to, že katastrálna mapa z roku 1895 je nepochybný a nespochybniteľný podklad, z ktorého sa pri určovaní hraníc pozemkov musí vychádzať. Nemožno však hovoriť o jednoznačnosti meraní a to z dôvodu nepresnosti mapy. Zo strany žalobkýň došlo bez právneho dôvodu k posunu do pozemkov žalovaného a to bez dodržania geometrického plánu z roku 1983. Oplotenie kopíruje pôvodnú hranicu parcely č. XXXX. Parcely č. S.a č. B. boli zapísané do katastra nehnuteľností na základe chybnej identifikácie (č. zmeny 35/1975) na právny stav bez technického podkladu. Šírky pozemkov uvedené v geometrickom pláne z roku 1983 nesúhlasia so skutočným stavom v teréne. Zákres garáže vyhotovený do pozemkovej mapy v roku 1983 je vykonaný od pozemkovej hranice medzi parcelami č. Y. a č. XXXX a nie je v povolenej odchýlke so skutočným zameraním. Vytyčovací náčrt Ing. H. vychádzal z geometrického plánu z roku 2000, v ktorom neboli správne obnovené pôvodné hranice parciel v celom rozsahu. Mala byť vyčerpaná parcela č. XXXX a správne mala zostať zvyšková výmera z parcely č. XXXX. Považuje za neprípustné, aby právny zástupca žalobkýň hodnotil postupy znalca a staval sa do jeho pozície. Geometrický plán z roku 2000 je podľa znaleckého posudku č. 7/2020 nesprávny. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že oplotenie nie je postavené na pozemkoch vo vlastníctve žalobkýň. Tým tak chýba aktívna legitimácia na podanie žaloby.

31. Na pojednávaní dňa 14.10.2021 právny zástupca žalobkýň uviedol, že zotrváva na doteraz uvedených skutočnostiach a predložených dôkazoch. Zároveň predložil fotografiu zobrazujúcu predný pohľad na pozemok žalobkýň, vyjadrenie Ing. H. zo dňa 10.02.2021 a vyjadrenie Obce Veľký Klíž zo dňa 04.03.2021.

32. Na pojednávaní dňa 14.10.2021 právny zástupca žalovaného uviedol, že zotrváva na doteraz uvedených skutočnostiach a predložených dôkazoch. Pokiaľ ide o vyjadrenie obce, predložené právnym zástupcom žalobkýň na dnešnom pojednávaní, z tohto vyplýva, akým spôsobom bola umiestňovaná plynová prípojka pri plynofikácii obce, kde obec sama v poslednom odseku uvádza, že v súvislosti s umiestnením plynovej prípojky neskúmali a nevymeriavali hranice pozemku, pričom sa riadili iba podľa užívacieho stavu tak, ako to v danom mieste a čase konkrétny pracovník vyhodnotil. Takéto stanovisko v žiadnom prípade neodporuje záverom znaleckého posudku č. 7/2020, práve naopak, aj Ing. Šimun uvádza, že užívanie pozemkov bolo nesprávne a nezodpovedalo vlastníckym vzťahom. Pokiaľ ide o stanovisko Ing. X/XXXX, vytyčovací náčrt bol taktiež zohľadnený v znaleckom posudku č. 7/2020 a taktiež bol jedným z podkladov, z ktorého znalecký posudok vychádzal. Nejedná sa teda v spore o žiadne nové skutočnosti, ktoré by znalec v posudku č. 7/2020 nezohľadňoval a ktoré by mohli akokoľvek závery tohto znaleckého posudku ovplyvniť.

33. V záverečnej reči na pojednávaní dňa 14.10.2021 právny zástupca žalobkýň uviedol, že trvá na podanej žalobe s tým upresnením, ktoré bolo vykonané podaním zo dňa 19.12.2019 na základe znaleckého posudku č. 6/2019 a jeho dodatku. Domáhajú sa preto odstránenia stavby betónového plotu, ktorú vykonal žalovaný, keďže táto stavba je protiprávnou stavbou a stojí na pozemku žalobkýň. Po podaní súkromného znaleckého posudku žalovaným sa začala točiť debata okolo toho, že v dôsledku nepresnosti pôvodného mapovania a pozemkovej mapy, je tu určitá tolerancia, znalec hovoril o 58 cm, ktorá spôsobuje, že by predmetný plot mohol stáť na pozemku žalovaného. Takéto tvrdenia popiera ako nepravdivé a navyše odporujúce všetkým skutkovým zisteniam v konaní. K znaleckému posudku č. 7/2020 sa vyjadroval v podaní zo dňa 05.11.2020 a na tam uvedených tvrdeniach v celom rozsahu trvá. Nebude ich preto teraz podrobne opakovať, ale na toto podanie odkazuje. V súhrne však znalec postupoval tak, že vypočítaval hranicu medzi sporovými pozemkami z porovnávania plochy pôvodných PK parciel s plochou dnešných CKN parciel, kde do porovnania v dôsledku rozdelenia parcele zobral ešte aj susediacu parcelu. Namietol a na tom trvá, že tento postup je chybný. Dva zásadné dôvody sú tieto: pozemková kniha nikdy nezodpovedala za správnosť výmery. Zodpovedala za iné veci, ale za toto nie. Nemožno preto zodpovedne vypočítavať priebeh hranice z porovnávania PK výmery. Okrem toho, pokiaľ ide o dnešné CKN parcely, znalec zobral iba údaje o ich výmerách z SPI katastra bez verifikácie terénu. Druhý argument tohto posudku spočíva na tvrdení, že nepresnosť vtedajších máp spôsobuje hraničnú toleranciu, ktorú v tomto prípade znalec určil na 58 cm. V princípe toto tvrdenie je správne. Skutočne presnosť PK máp je taká, že aj vtedajšie predpisy počítali s určitou toleranciou. V prírode sa však táto hranica spravidla v teréne ustálila. Keďže susediaci vlastníci si svoje pozemky po nejakú hranicu užívali. Toto je presne tento prípad. Poukazuje na súbor dôkazov, ktoré v tomto konaní boli vykonané, najmä na geodetické zamerania geometrickými plánmi, ktorých čísla sa nachádzajú v spise, v tomto smere poukazuje najmä na také zakreslenia priebehu hranice, ktoré rešpektujú pri rodinnom dome žalovaného vzdialenosť 40 cm, za chrbtom garáže žalobkýň 35 cm k pozemku žalovaného, ďalej najmä na geometrický plán z roku 2000, naň osobitne poukazuje pretože tento si dal vyhotoviť ešte právny predchodca žalovaného. Tento geometrický plán taktiež rešpektuje odkvap garáže žalobkýň a na základe takéhoto geometrického plánu si právny predchodca žalovaného pozemok osvedčoval. Nakoniec z tohto súboru dôkazov chce poukázať na podania samotného žalovaného, ktoré urobil na Obec F. Hradište, kde oznamoval drobnú stavbu, prílohou tohto oznámenia však bol aj grafický náčrt, z ktorého je zrejmé, aj keď bez mierky, že žalovaný chce stavať medzi jeho domom a ich garážou betónový plot, avšak tak, že taktiež rešpektuje odkvap garáže. Toto oznámenie sa v zákonnej dvojročnej lehote nerealizovalo, žalovaný tak urobil až v roku 2013, avšak nie podľa tohto oznámenia, keďže plot evidentne ide inou trasou a bol vybudovaný v niekoľkonásobne väčšej dĺžke. Z týchto dôkazov sa javí, že žalovaný až niekedy v rozpätí rokov 2009 - 2013 zmenil stanovisko a rozhodol sa plot posunúť do pozemku žalobkýň o cca 40 - 60 cm. Tento plot pritom nekopíroval priebeh hraničnej čiary tak, ako bola táto dlhé roky vytvorená, je zachytená aj v katastrálnej mape a v prírode bola vymedzená pletivovým plotom, ktorý si vybudoval ešte otec žalovaného. Nie je pre tento spor dôležitá tolerancia PK mapy, o ktorej hovorí znalec v posudku č. 7/2020. Dôležitý je pokojný a nerušený stav, ktorý tu bol vytvorený až do roku 2013 na tej hranici, ako ju zachytáva katastrálna mapa a ktorú rešpektoval aj samotný právny predchodca žalovaného a tento rešpekt premietol aj do geometrického plánu z roku 2000. Nakoniec posudku č. 7/2020 vytýkajú tú skutočnosť, že jeho závery sú vágne a nie jednoznačné. Premieta sa to vo formuláciách, „že je možné pripustiť, je to možné“ a podľa jeho názoru, táto neurčitá formulácia je daná tým, že aj znalec si musel byť vedomý tých právnych skutočností týkajúcich sa pozemkovej knihy, o ktorých hovoril a nemohol urobiť záver rezolútny. Nakoniec k argumentu vzájomnej žaloby a naň nadväzujúcim navrhovaným dôkazom: K procesnej otázke, či ide o vzájomnú žalobu, sa vyjadroval podaním zo dňa 09.04.2020. Nemôže ísť o vzájomnú žalobu, keďže v tomto prípade určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z právneho predpisu. Treba preto tento prednes kvalifikovať ako obranu proti žalobe. Inak povedané, zostáva posúdiť, či je alebo nie je dôvodná požiadavka žalovaného nerozhodovať podľa ods. 1, ale rozhodovať podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia. Je toho názoru, že takýto postup láme všetky zásady o spravodlivom riešení veci. Preukazovali a z dôkazov to aj vyplýva, že žalovaný potom, ako urobil oznámenie o drobnej stavbe, dostal nesúhlasné stanovisko žalobkýň a žiadali rokovať, že betónový plot postavil zo dňa na deň, keď v piatok hodil do schránky žalobkyne 1./ oznámenie a v sobotu, napriek jej nesúhlasu, sa stavalo, nerešpektoval dovtedajší priebeh hranice, ale túto posunul medzi domom a garážou v rozpätí 60 a 48 cm do pozemku žalobkýň a v ďalšom pokračovaní v intravilánovej časti postupne s premenlivým záberom, že vzhľadom k tomu, že nevychádzal z dovtedajšieho priebehu hranice a na plot sa používali iné materiály, mohol túto stavbu zrealizovať až na základe stavebného povolenia, takže aj vzhľadom na stavebné predpisy, ide o nedovolenú stavbu. K záberu došlo z pozemku žalobkýň 76 m2 a za tejto

situácie sa žalovaný domáha neodstránenia plotu, ale zriadenia vecného bremena zrejme práva stavby plotu. Výsledok by bol ten, že by bez právneho titulu užíval 76 m2 z pozemku žalobkýň a tento protiprávny postup by nebol žiadnym spôsobom sankcionovaný, ale odobrený. V súvislosti s plotom zdôrazňuje, že okrem malého úseku medzi garážou a hospodárskou stavbou nejde o monolit, ale o skladačku. Znamená to, že bloky medzi stĺpmi sa dajú bez poškodenia vybrať, následne stĺpy zo zeme taktiež vybrať a osadiť na inom mieste na pozemku žalovaného. Preto postup podľa považuje za priečiaci sa základnému vnímaniu spravodlivosti a dobrých mravov. Uplatňuje náhradu trov konania v rozsahu 100%.

34. V záverečnej reči na pojednávaní dňa 14.10.2021 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobou podanou dňa 02.10.2017 sa žalobkyne domáhajú odstránenia stavby plota, ktorý podľa skutkových tvrdení uvedených v žalobe má neoprávnene zasahovať do parciel vo vlastníctve žalobkýň. Žalobkyne sa domáhajú postupu v zmysle ustanovenia , v zmysle ktorého, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť. Základnou otázkou, ktorú v tomto konaní musí súd vyriešiť, je otázka postavenia stavby na pozemku vo vlastníctve žalobkýň. Neoprávnenosť stavby sa totiž posudzuje vo vzťahu k pozemku, na ktorom je stavba postavená, nie s ohľadom na dodržanie stavebných predpisov. Svoj nárok žalobkyne v konaní ďalej odvodzujú od znaleckého posudku č. 6/2019, z ktorého má vyplývať, že stavba plotu zasahuje do parciel vo vlastníctve žalobkýň. Táto skutočnosť, teda stavba plotu na parcelách vo vlastníctve žalobkýň, bola od samého začiatku sporná a v celom konaní bola žalovaným rozporovaná. Vzhľadom na závery znaleckého posudku č. 6/2019, ktorý nezohľadňoval historické vlastnícke vzťahy, ale iba stav reálneho užívania, ktorý bol odvodený zo stavby pôvodného plota, si žalovaný nechal vypracovať súkromný znalecký posudok. Na vypracovanie súkromného znaleckého posudku bol z dôvodu objektívnosti a hospodárnosti oslovený opätovne Ing. Šimun, ktorý bol vybraný súdom pre podanie prvotného znaleckého posudku a teda bola vylúčená akákoľvek neobjektívnosť tohto znalca. Zároveň Ing. Šimun bol podrobne oboznámený so samotným skutkovým stavom veci a teda sám vedel najlepšie reagovať a vysvetliť aj závery prvotného znaleckého posudku č. 6/2019. Ing. Šimun vypracoval súkromný znalecký posudok č. 7/2020, ktorý hodnotí a posudzuje vlastnícke vzťahy k susediacim pozemkom sporových strán a následne aj umiestnenie sporného plota spôsobom, ktorý jednoznačne vyvracia závery o neoprávnenosti stavby. V bode 12 záverov znaleckého posudku č. 7/2020 sa znalec jednoznačne vyjadril, že v znaleckom posudku č. 6/2019 mu bolo uložené vychádzať z podkladov, ktoré však neboli správne. Z uvedeného dôvodu teda dospel aj k nesprávnemu záveru o stavbe plota na pozemku žalobkýň. Znalec v odpovedi v otázke 10 jednoznačne uvádza, že vzhľadom na historický vývoj vlastníckych vzťahov, ktorý skúmal až do roku 1895, je možné dospieť k záveru, že sporný plot sa nachádza na pozemku pôvodných parciel č. XXXX a č. XXXX, v súčasnosti vo vlastníctve žalovaného. Znalec taktiež jednoznačne uvádza v časti „iné zistenia“, že priebeh hranice pozemkov sporových strán nie je možné určiť s vyššou presnosťou, ako je vyhotovená pôvodná katastrálna mapa z roku 1895. Znalec následne podrobne zdôvodňuje, že vychádzajúc z tejto katastrálnej mapy, sporný plot nie je postavený na pozemku žalobkýň. Je potrebné zdôrazniť, že od roku 1895 neboli realizované žiadne právne úkony a nenastali žiadne právne skutočnosti, ktoré by mali spôsobiť zmenu vlastníckych vzťahov žalobkýň a ich právnych predchodcov a žalovaného a jeho právnych predchodcov. Teda, neexistuje právna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala zistený posun hranice pozemkov. Žalobkyne odôvodňujú a odvodzujú svoj nárok zo záznamov evidovaných v katastri nehnuteľností. Tieto záznamy sú však pre súd záväzné iba pokiaľ sa nepreukáže opak. Opak je v tomto konaní preukázaný znaleckým posudkom č. 7/2020. V tomto znaleckom posudku sa znalec podrobne vysporiadal s nesprávnymi zakresleniami posunu hraníc sporných pozemkov, tieto podrobne vysvetlil a jednoznačne spochybnil. Neprináleží právnym zástupcom sporových strán hodnotiť postupy znalca, tieto je možné iba spochybniť iným znaleckým posudkom, ktorý však v konaní predložený nebol. Vzhľadom na uvedené nie je možné dospieť k záveru, že sporný plot je postavený na cudzom pozemku a teda nie je možné dospieť k záveru, že sa jedná o neoprávnenú stavbu. Žaloba, ktorou sa žalobkyne domáhajú odstránenia stavby, predstavuje závažný a nezvratný zásah do garantovaného práva vlastniť majetok. Vzhľadom na uvedené pre prijatie rozhodnutia o odstránení stavby, musí súd vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. V danom prípade však znaleckým posudkom č. 7/2020 boli v konaní založené tak závažné pochybnosti o oprávnenosti nároku žalobkýň, ktoré súd nemôže nechať nepovšimnuté a nemôže žalobe žalobkýň vyhovieť. Pokiaľ ide o vzájomný žalobný návrh, tak, ako bol prezentovaný v tomto konaní, tento návrh urobil žalovaný v čase, kedy neboli známe závery znaleckého posudku č. 7/2020. Pokiaľ by však súd aj vzhľadom na súčasnú dôkaznú situáciu mal za to, že stavba plota predstavuje stavbu neoprávnenú, potom musí v konaní vyhodnotiť aj ďalšie okolnosti, medzi ktoré patrí účelnosť odstránenia tejto stavby. Vo vzťahu k účelnosti odstránenia stavby sa v záverečnej reči

vyjadril právny zástupca žalobkýň, ktorý poukázal na skutočnosť, že stavba plota bola realizovaná svojvoľne na pozemku žalobkýň. S týmto názorom sa nie je možné stotožniť a odporuje aj vykonanému dokazovaniu v tomto konaní, z ktorého vyplynulo, že plot bol postavený v súlade s vytyčovacím návrhom Ing. L.. Nie je možné akceptovať tvrdenie žalobkýň o nerušenom užívaní pozemkov, ktoré bolo založené stavbou pôvodného plota. Je podstatné zdôrazniť, že nesprávne postavený plot, ktorý v minulosti zasahoval do pozemku vo vlastníctve právneho predchodcu žalovaného a následne aj žalovaného, nezakladá vlastnícke právo žalobkýň k takto neprávom zabratému pozemku. Jedná sa o opačnú situáciu, teda o neoprávnenú stavbu žalobkýň na pozemku žalovaného a iba samotná skutočnosť, že tento stav bol po určitú dobu akceptovaný, ešte neznamená, že by to zakladalo akékoľvek vlastnícke, alebo iné vzťahy žalobkýň k tomuto pozemku. Pokiaľ žalobkyne poukazujú na skutočnosť, že odstránenie plota je v podstate veľmi jednoduché, s čím teda nemajú byť spojené výraznejšie náklady a teda ani ujma na vlastníckych právach žalovaného, nie je nijak značná, takýto záver nevyplýva z vykonaného dokazovania. V konaní žalovaný navrhoval pre prípad, ak by súd zvažoval vyhoveniu návrhu žalobkýň realizovať dokazovanie aj vo vzťahu k účelnosti takéhoto postupu, jediným predpokladom pre rozhodnutie súdu o odstránení stavby v zmysle , nie je iba neoprávnenosť samotnej stavby, ale súd musí vyhodnocovať aj účelnosť takéhoto postupu. S ohľadom na spochybnený záver o stavbe plota na pozemku žalobkýň, ako aj s ohľadom na nepreukázanie účelnosti odstránenia plota, preto súd nemôže prijať tak zásadné rozhodnutie, akým je odstránenie samotnej stavby. Pokiaľ by súd mal za preukázané, napriek všetkým predloženým dôkazom, že stavba bola postavená na pozemku žalobkýň, potom sa opätovne domáha postupu v zmysle , ktoré spravodlivejším spôsobom vyrieši sporné práva medzi sporovými stranami a teda sa domáha zriadenia vecného bremena, práva stavby za náhradu. Na záver teda žalovaný uvádza, že navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol alternatívne, aby súd usporiadal vzťahy medzi sporovými stranami tak, že na parcelách CKN S.a B. zriadi vecné bremeno práva stavby k postavenému plotu, ktorý je vo vlastníctve žalovaného. V prípade úspechu si žalovaný uplatňuje nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

35. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s: LV č. XXX zo dňa 27.09.2017 na č.l. 10; LV č. XXXX zo dňa 27.09.2017 na č.l. 11; Oznámenie S. Y. F. zo dňa 20.02.2014 na č.l. 12; výzva Obce Veľký Klíž zo dňa 24.10.2014 na č.l. 13; výzva Obce Veľký Klíž zo dňa 12.02.2015 na č.l. 14; výzva Obce Veľký Klíž zo dňa 06.11.2015 na č.l. 15; Vyjadrenie Okresného úradu Trenčín zo dňa 26.05.2016 na č.l. 16; Oznámením Komory geodetov a kartografov zo dňa 13.06.2016 na č.l. 17; Vytyčovací náčrt zo dňa 07.09.2015 vyhotovený Ing. H. na č.l. 18 až 28; Vytyčovací náčrt zo dňa 27.02.2016 vyhotovený GEODET PLÁN, s.r.o. (Ing. L.) na č.l. 29 až 34; fotografie na č.l. 35 až 43; Situačný nákres na č.l. 44; Oznámenie žalovaného o termíne montáže oplotenia adresované Obci Veľký Klíž zo dňa 22.11.2013 na č.l. 45; Sťažnosť žalobkyne 1./ zo dňa 03.12.2013 na č.l. 46; Reakcia žalobkyne 1./ na oznámenie zo dňa 18.03.2014 na č.l. 47; Nesúhlas so vstupom na pozemok a s vybudovaním oplotenia zo dňa 09.04.2014 na č.l. 48; Žiadosť o urýchlené zastavenie výstavby oplotenia zo dňa 14.04.2014 na č.l. 49; Listy žalobkyne adresované Stavebnému úradu partizánske zo dňa 02.03.2015 a zo dňa 30.03.2015 na č.l. 50 až 51; Výzva právneho zástupcu žalobkýň žalovanému zo dňa 06.09.2017 na č.l. 52; Pozemková kniha číslo vložky 344 pre obec F. Hradište na č.l. 66 až 67; Geometrický plán zo dňa 03.08.2000 vypracovaný Ing. E. F. na č.l. 68 až 69; LV č. XXXX zo dňa 20.10.2017 na č.l. 70; LV č. XXXX zo dňa 20.10.2017 na č.l. 71; Povolenie stavby na č.l. 72; Geometrický plán zo dňa 1972 na č.l. 74 až 75; Vyjadrenie Správy katastra Partizánske zo dňa 14.12.2009 na č.l. 76; Vytyčovací náčrt zo dňa 11.05.2012 vyhotovený Ing. L. na č.l. 77 až 80; Upovedomenie o vybavení podnetu Okresnej prokuratúry Partizánske zo dňa 16.12.2013 na č.l. 81 až 82; Vytyčovací náčrt zo dňa 27.02.2016 vyhotovený Ing. L. na č.l. 83 až 85; Doručenky na č.l. 86 až 87; Oznámenie Komory geodetov a kartografov žalovanému zo dňa 21.01.2015 na č.l. 88; Oznámenie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zo dňa 25.02.2016 na č.l. 89 až 90; LV č. XXXX zo dňa 20.10.2017 na č.l. 92; LV č. XXX zo dňa 20.10.2017 na č.l. 93; LV č. XXXX zo dňa 20.10.2017 na č.l. 94; Ohlásenie žalovaného zo dňa 10.08.2009 na č.l. 95; Situačný nákres na č.l. 96; Podacie lístky na č.l. 97; Vyjadrenie žalobkyne 1./ zo dňa 17.08.2009 k oznámeniu žalovaného na č.l. 98; Ohlásenie žalovaného zo dňa 29.09.2009 + situačný plán na č.l. 99 až 100; Sťažnosť žalovaného na žalobkyňu 1./ a jej manžela zo dňa 04.09.2009 na č.l. 102; Žiadosť o odstránenie závadného stavu zo dňa 17.10.2014 + podací lístok na č.l. 103; Žiadosť o odstránenie závadného stavu zo dňa 06.07.2015 na č.l. 104; Žiadosť o odstránenie závadného stavu zo dňa 27.07.2015 + podací lístok na č.l. 105; Fotografie na č.l. 106 až 117; Notárska zápisnica č. N 168/2000, NZ 220/2000 na č.l. 161; Notárska zápisnica č. N 53/2008, NZ 19538/2008 na č.l., 162; Pozemková kniha číslo vložky 371 pre obec F. Hradište na č.l. 163; Geometrický plán zo dňa 08.08.2001 vypracovaný

Ing. L. na č.l. 164 až 167; Pozemková kniha číslo vložky 83 pre obec F. Hradište na č.l. 168;Vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu zo dňa 11.01.2002 na č.l. 169; Čestné prehlásenia na č.l. 170 až 181; Vyjadrenie Obce Veľký Klíž zo dňa 02.05.2008 na č.l. 182; Návrh na vykonanie záznamu zo dňa 09.10.2000 na č.l. 183; Prehľad vlastníckych práv rodiny L. na č.l. 201; Pozemková kniha, číslo vložky P. pre obec F. Hradište na č.l. 204 až 205; Pozemková kniha, číslo vložky XXX pre obec F. Hradište na č.l. 202 až 203; znalecký posudok č. 6/2019 na č.l. 238 až 294; Žiadosť o geometrický plán na čl. 311 až 312; Fotografie na č.l. 313 až 314; Doplnenie č. 1 k znaleckému posudku č. 6/2019 zo dňa 27.06.2019 na č.l. 324 až 327; Fotografie na č.l. 372 až 374; Emailová komunikácia na č.l. 375; znalecký posudok č. 7/2020 na č.l. 403 až 432; Žiadosť o opravu chyby v katastrálnom operáte zo dňa 23.11.2020 na č.l. 546 až 547; fotografia na č.l. 605; vyjadrenie Ing. H. zo dňa 10.02.2021 na č.l. 606 až 607; Vyjadrenie obce Veľký Klíž zo dňa 04.03.2021 na č.l. 608; Rozhodnutie Okresného úradu v Partizánskom, odbor životného prostredia č. ŽP-99/00596-MSG zo dňa 27.05.1999 a zistil tento skutkový stav:

Žalobkyne sú podielovými spoluvlastníčkami pozemkov okres Partizánske, obec Y. F., k.ú. F. P. parc. č. XXXX/X, B., XXXX/X a XXXX/X v celkovej výmere 2.220 m2. Žalovaný je vlastníkom pozemkov okres Partizánske, obec Veľký Klíž, k. ú. F. Hradište parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X v celkovej výmere 2.849 m2.

Z pozemkovej knihy pre F. Hradište, číslo vložkyXXXX vyplýva, že parcelu č. XX.XX.XXXX na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.01.1959 do vlastníctva nadobudli rodičia žalovaného, každý v podiele 1. Parcela č. XXXX mala výmeru 1.396 m2.

Z geometrického plánu E. F. zo dňa 03.08.2000 vyplýva, že hranica pozemkov žalobkýň a žalovaného je označená tak, že hranica nie je totožná so zadnou stenou garáže žalobkýň. Šírka parcely č. XXXX je uvedená vo výške 12,39 m smerom od začiatku pozemku ku garáži žalobkýň (ďalej súd uvádza šírky pozemkov od začiatku pozemkov parc. č. B. a parc. č. XXXX/X v smere k rodinným domov strán sporu a garáži žalobkýň).

Z geometrického plánu zo dňa 08.08.2001 vypracovaného Ing. L. vyplýva, že pozemok parc. č. XXXX/ X je v šírke 15 m, parc. č. XXXX/X je v šírke 14,63 m, parc. č. XXXX/X je v šírke 14,65 m a parc. č. XXXX/X je v šírke 14,25 m.

Z geometrického plánu zo dňa 16.11.1972 vypracovaného Štefanom P. vyplýva, že terajší pozemok parc. č. XXXX/X je v šírke 13 m a terajší pozemok parc. č. B. je v šírke 16 m.

Z vytyčovacieho náčrtu zo dňa 07.09.2015 vypracovaného Ing. H. vyplýva, že medzi začiatkom hranice pozemkov parc. č. XXXX/X a parc. č. B. a postaveným oplotením je na začiatku pozemku rozdiel 0,60 m, od začiatku garáže žalobkýň je to 0,50 m až po 0,30 m na konci garáže. Ďalej sú rozdiely medzi hranicou a oplotením v rozsahu od 0,15 m, 0,52 m, 0,27 m až po 0,44 m. Šírka pozemku B. je uvedená 16,68 m a šírka pozemku XXXX/X je uvedená 12,30 m. Hranica pozemkov by mala byť od rodinného domu žalovaného vo vzdialenosti 0,40 m. Vytýčenie bolo vykonané na podklade rastra pôvodnej katastrálnej mapy (map. list č. ZS-VII-17-6), nečíselnej VKM z k.ú. F. Hradište, geometrického plánu č. 313321704-236-211-2000 a zameraného stavu v systéme jednotnej trigonometrickej siete katastrálnej.

Z vytyčovacieho náčrtu zo dňa 27.02.2016 vypracovaného Ing. L. vyplýva, že medzi začiatkom hranice pozemkov parc. č. XXXX/X a parc. č. B. a postaveným oplotením je na začiatku pozemku rozdiel 0,51 m. Šírka pozemku B. je uvedená 16,08 m a šírka pozemku XXXX/X je uvedená 12,39 m. Vytýčenie bolo vykonané na podklade geometrického plánu č. 313321704-236-211-2000, vytyčovacieho náčrtu Ing. H., záznamu podrobného merania zmien 121. Body boli vytýčené pomocou GPS-Leica GPS900CSC.

Z vytyčovacieho náčrtu zo dňa 11.05.2012 vypracovaného Ing. L. vyplýva, že pozemok parc. č. XXXX/ X je v šírke 12,75 m a pozemok parc. č. B. je v šírke 16,22 m. Zameranie bolo vykonané na podklade údajov katastra nehnuteľností, nečíselnej mapy v mierke 1:2880, geometrického plánu z roku 1972, geometrického plánu č. 313321704-236-211-2000. Body boli vytýčené pomocou GPS-Leica GPS900CSC.

Zo znaleckého posudku č. 6/2019 vypracovaného Ing. Šimunom vyplýva, že pozemok parc. č. XXXX/ X je v šírke 12,30 m a pozemok parc. č. B. je v šírke 16,70 m. Oplotenie je oproti hranici pozemkov na začiatku posunuté do pozemku žalobkýň 0,60 m. Hranica pozemkov by mala byť od rodinného domu žalovaného vo vzdialenosti 0,40 m. Pri vypracovaní znaleckého posudku postupoval znalec na základe geometrického plánu z roku 1983, geometrického plánu z roku 2000, geometrického plánu z roku 2001, vytyčovacieho náčrtu Ing. H. zo dňa 07.09.2015, vytyčovacieho náčrtu Ing. L. zo dňa 11.05.2012 a vytyčovacieho náčrtu Ing. L. zo dňa 27.02.2016. Z doplnenia č. 1 znaleckého posudku č. 6/2019 vypracovaného Ing. Šimunom vyplýva, že oplotenie stojí na pozemkoch parc. č. S.a parc. č. B..

Z doplnenia č. 1 k znaleckému posudku č. 6/2019 vypracovaného Ing. Šimunom vyplýva, že betónový plot stojí na pozemkoch parc. č. S.a č. B.. Vybudovaním oplotenia je žalobkyniam zabratá plocha 76 m2. Zabratá plocha je difonovaná bodmi č. 121-1, 121-2, 23-11, 121-3, 121-5, 121-8020, 121-8019, 121-8018, 121-8014, 121-8013, 121-8012, 121-8011, 121-8010, 121-8033, 121-8007 a 121-8004.

Zo znaleckého posudku č. 7/2020 vypracovaného Ing. Šimunom vyplýva, že pozemkovoknižné parcely č. XXXX o výmere X m2 a č. XXXX o výmere 3.075 m2 sú v súčasnosti tvorené parcelami KCN č. XXX/X o výmere 1.369 m2, č. B. o výmere 676 m2, č. XXXX/3 o výmere 42 m2, č. XXXX/4 o výmere 111 m2, č. XXXX/5 o výmere 133 m2 a parcelami KNE č. XXXX/XXX o výmere 23 m2, č. XXXX/XXX o výmere 33 m2, č. XXXX/XXX o výmere 702 m2, č. XXXX/100 o výmere 22 m2 a č. XXXX/XXX o výmere 1.379 m2. Výmera vyššie uvedených parciel, spolu 4.567 m2 nezodpovedá pôvodnej výmere parciel č. XXXX a č. XXXX, spolu 4.485 m2. Výmera pozemkov žalobkýň je tak o 82 m2 väčšia oproti pôvodnej pozemkovoknižnej výmere. Táto výmera bola navýšená na úkor pozemkov KNC č. XXXX/X, č. XXXX/XX, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X a KNE č. XXXX, č. XXXX. Do porovnania musel zahrnúť znalec aj parcelu č. XXXX, pretože novovytvorený blok parciel katastra nehnuteľností zasiahol aj do tejto parcely. Pozemkovoknižné parcely č. XXXX a č. F. sú v súčasnosti tvorené parcelami KNC č. XXXX/X o výmere 1.169 m2, č. XXXX/XX o výmere 988 m2, č. XXXX/1 o výmere 1.289 m2, č. XXXX/2 o výmere 110 m2, č. XXXX/X o výmere 281 m2, č. XXXX/X o výmere 781 m2, č. V. o výmere 471 m2, č. XXXX/X o výmere 329 m2, XXXX/X o výmere 533 m2 a parcelami KNE č. XXXX o výmere 36 m2, č. F. o výmere 11 m2. Výmera vyššie uvedených parciel, spolu 5.998 m2 nezodpovedá pôvodnej výmere parciel č. XXXX a č. F., spolu 6.114 m2. Výmera vyššie uvedených pozemkov je tak o 116 m2 menšia oproti pôvodnej pozemkovoknižnej výmere. Táto výmera bola znížená na úkor pozemkov KNC č. XXXX/X, č. XXXX/XX, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. V., č. XXXX/X, č. XXXX/X a KNE č. XXXX, č. F.. Rozdiel mal byť spôsobený tým, že podľa geometrického plánu z roku 2000 boli zamerané skutočné užívacie hranice pozemkov (pôvodné oplotenie), tak ako boli v tom čase užívané a neboli správne obnovené pôvodné hranice pozemkovoknižných parciel. Je možné pripustiť, že oplotenie sa nachádza na pozemku pôvodných parciel č. XXXX a č. F. tak, ako boli evidované v katastrálnej mape bývalého pozemkového katastra z roku 1895. Geometrický plán z roku 1983 nie je presným a hodnoverným podkladom pre určenie šírok pozemku v ňom určených, pretože po zameraní identických bodov na stavbách (rohy stavieb garáže a rodinných domov žalobkýň) znalec zistil, že šírky pozemku nezodpovedajú šírkam zameraným v geometrickom pláne. V znaleckom posudku č. 6/2019 nebol pri určení priebehu hranice rešpektovaný vytyčovací náčrt zo dňa 27.02.2016 vypracovaný Ing. L., pretože v znaleckej úlohe bolo stanovené určiť správny priebeh hranice vzhľadom na notársku zápisnicu N 168/2000 zo dňa 22.11.2000, kde technickým podkladom na určenie hranice bol geometrický plán z roku 2000. Vzhľadom na katastrálnu mapu z roku 1895 pre mierku mapy 1:2880 nie je možné spoľahlivo určiť dĺžku na mape pod hodnotu 0,58 m (na mape 0,2 mm). Preto je šírka pozemkov pôvodných parciel č. XXXX a č. XXXX určená od 16,12 m po 16,72 m v povolenej odchýlke a šírka pozemkov pôvodných parciel XXXX až XX,XXurčená od 27,25 m do 27,84 m tiež v povolenej odchýlke. Oplotenie postavené žalovaným je umiestnený na rozhraní parciel č. XXXX a XXXX v rámci tolerancie pôvodnej katastrálnej mapy z roku 1895. Umiestnenie oplotenia podľa znalca zodpovedá presnejšie stavu podľa pôvodnej katastrálnej mapy, ako umiestnenie pôvodného oplotenia. V prednej časti pozemkov od ulice je rozdiel medzi pôvodným a terajším oplotením 0,60 m, čo je v dovolenej odchýlke. V strednej a v zadnej časti pozemkov je rozdiel až k 0,75 m, čo je hodnota nad povolenú odchýlku. Od bodu 121-5 až po bod 121-4 je priebeh oplotenia žalovaného v súlade s pôvodnou hranicou medzi parcelami č. XXXX a č. XXXX a priebeh pôvodného oplotenia je v nesúlade s pôvodnou hranicou. Ing. H. vo svojom vytyčovacom náčrte správne obnovil pozemkovoknižnú hranicu medzi parcelami č. XXXX a č. XXXX v bodoch 121-3, 121-4 a 121-5. V bodoch 121-8036, 121-8038, 121-8040 správne obnovil pozemkovoknižnú hranicu medzi parcelami č. XXXX a č. XXXX podľa originálu katastrálnej mapy z roku 1895. Znalecký posudok znalec vypracoval

na základe katastrálnej mapy z roku 1895, pozemkovej mapy EN v mierke 1:2880 z roku 1964, geometrického plánu č. 762-510-0249-72 zo dňa 24.11.1972, geometrického plánu č. 244-252-212/83 zo dňa 24.10.1984, geometrického plánu č. 244-235-023/93 zo dňa 20.05.1993, geometrického plánu č. 31321704-236-211-2000 zo dňa 03.08.2000, geometrického plánu č. 73/2001 zo dňa 08.08.2001, vytyčovacieho náčrtu č. 46210261-38/2015 zo dňa 07.09.2015 vypracovaného Ing. H., vytyčovacieho náčrtu č. 5/2011 zo dňa 11.05.2012 vypracovaného Ing. L., vytyčovacieho náčrtu č. 21/2016 zo dňa 27.02.2016 vypracovaného Ing. L..

Listom zo dňa 10.08.2009 žalovaný ohlásil plánované uskutočnenie drobnej stavby - plného montovaného betónového oplotenia bez potreby betónového základu podľa priloženého situačného nákresu. Termín stavby mal upresniť v dostatočnom časovom predstihu. Z priložených podacích lístkov vyplýva, že toto Ohlásenie bolo dňa 12.08.2014 doručované Obecnému úradu Veľký Klíž, MUDr. H. O. a žalobkyniam. Z odpovede žalobkyne 1./ zo dňa 17.08.2009 vyplýva, že nesúhlasí s vybudovaním oplotenia. Žalovaný listom zo dňa 22.11.2013 upresnil termín stavby oplotenia, pričom toto malo byť vykonané od 23.11.2013 do 24.11.2014. Žalobkyňa 1./ spolu s manželom, žalobkyňou 2./ a pani MUDr. H. O. podali dňa 03.12.2013 sťažnosť proti oploteniu žalovaného. Sťažnosť adresovali Stavebnému úradu Partizánske. Žalobkyňa 1./ spolu s manželom listom zo dňa 18.03.2014 vyjadrili nesúhlas s postupom Obecného úradu veľký Klíž. Listom doručeným Obci Veľký Klíž dňa 09.04.2014 vyjadrila žalobkyňa nesúhlas so vstupom na ich pozemok a s oplotením žalovaného. Dňa 14.04.2014 podala žalobkyňa 1./ spolu s manželom Obecnému úradu veľký Klíž žiadosť o zastavenie výstavby oplotenia.

Výzvou zo dňa 06.09.2017 žalobkyne prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvali žalovaného na odstránenie oplotenia v lehote 15 dní.

Z vyjadrenia Správy katastra Partizánske zo dňa 14.12.2009 vyplýva, že kataster žalovanému oznámil, že vlastníctvo k pozemkom nadobudol darovacou zmluvou č. V 768/03 zo dňa 04.09.2003, ktorej zodpovedá zápis na liste vlastníctva č. J.. Preto na väčšiu výmeru nemá právny nárok. Pozemkovo- knižné vložky sú len archívnym materiálom, v ktorých sa zápisy vykonávali len do 30.04.1964. Preto je nemožné sa dožadovať zápisu výmer spred roku 1964, keď vlastníctvo nadobudol v roku 2003.

Z oznámenia Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zo dňa 25.02.2016 vyplýva, že bol vyhodnotený postup Ing. L. a Ing. H. pri vytyčovaní hranice pozemkov žalobkýň a žalovaného. Ing. BXXX/XXXX,j bola na základe šetrenia uložená povinnosť opätovne vypracovať vytyčovací náčrt.

Z notárskej zápisnice N 168/2000, NZ 220/2000 zo dňa 22.11.2000 vyplýva, že rodičia žalovaného boli k dátumu osvedčenia bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - pozemkov parc. č. XXXX/1 o výmere 1.289 m2, parc. č. XXXX/2 o výmere 110 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 281 m2 podľa geometrického plánu č. 31321704-236-211-2000 zo dňa 15.08.2000. Uvedená skutočnosť bola osvedčená notárkou JUDr. Máriou Vatrskovou.

Z vyjadrenia GEODEZIA Bratislava, a.s. zo dňa 10.08.2010 vyplýva, že geometrický plán č. 31321704-236-211-2000 zo dňa 15.08.2000 bol vypracovaný správne, pretože geometrický plán bol vyhotovený za účelom určenia vlastníckych práv na parc. č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/ X a nie na obnovenie pôvodných celých parciel č. XXXX a č. F.. Rozdiel vo výmerách vznikol tým, že do riešených parciel nebola zobraná celá výmera z vlastníctva žalovaného, ale zostal zbytok 145 m2 v susedných parcelách.

Z vyjadrenia Ing. H. zo dňa 10.02.2021 vyplýva, že k vytýčeniu bodu č. 1, čo je asi najväčší spor uvádza, že ide hneď o prvý bod vytýčenia od prístupovej cesty k pozemkom. Celý postup, ako dospel k vytýčeniu predmetnej hranice je uvedený vo vytyčovacom náčrte č. 46210261-38/2015, ktorý je riadne zaevidovaný na katastrálnom odbore v Partizánskom. Najdostupnejším podkladom k polohe predmetnej hranice je pôvodná katastrálna mapa (konkrétny plán, ktorým vznikla predmetná hranica sa nenašiel, iba novšie plány, ktoré sa netýkajú vzniku hranice). Podľa snímku rastra tejto katastrálnej mapy je šírka pozemku žalobkýň na začiatku 16,72 m a šírka pozemku žalovaného 12,58 m. Po vynesení týchto mier od skutočných plotov (od bodu 8005 a potom od bodu 8003) sa dospeje k polohe bodu č. 1, t.j. starý pôvodný plot, a nie k bodu č. 8004 - nové oplotenie.

Z vyjadrenia obce Veľký Klíž zo dňa 04.03.2021 vyplýva, že v roku 1998 zabezpečovala obec splynofikovanie obce. Žalobkyne a predchodcovia žalovaného majú spoločnú prípojku plynu. Táto bola vedená na parcelu č. XXXX/2 na terajšom pozemku žalovaného, kde bol usadený hlavný uzáver plynu a regulátor tlaku plynu. Plynovú prípojku sa ako stavebník snažili umiestniť do rohu predmetnej parcely, ako sa vtedy užívalo. Neskúmali a nevymeriavali hranice pozemku, riadili sa podľa užívacieho stavu. Ten bol v tom čase taký, že od hlavnej cesty na pozemok X./ O. a žalobkyne 1./ a jej manžela boli osadené ešte dva pevné kovové dielce, ktoré v užívaní vymedzovali ich pozemok.

Z rozhodnutia Okresného úradu v Partizánskom, odbor životného prostredia č. ŽP-99/00596-MSG zo dňa 27.05.1999 vyplýva, že plynomer (hlavný uzáver plynu a regulátor tlaku plynu) pre rodinný dom žalobkyne 1./ mal byť osadený v skrinke v oplotení pozemku otca žalovaného, parc. č. XXXX/2.

36. Podľa (ďalej len ako „OZ“), ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „“).

37. Podľa , pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

38. Podľa , súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

39. Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

40. Podľa , premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

41. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len ako „katastrálny zákon“), hranicu pozemku určujú lomové body. Za hranicu susedných pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná.

42. Podľa § 3 ods. 6 katastrálneho zákona, lomový bod je bod, v ktorom sa lomí hranica územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranica vymedzená právom k nehnuteľnosti, hranica držby, hranica druhov pozemkov alebo rozhrania spôsobu využívania pozemkov. 43. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.

V prvom rade súd konštatuje, že sa nezaoberal tvrdeniami žalobkýň a žalovaného ohľadom zlých susedských vzťahov, t. j. či majú žalobkyne garáž postavenú na čierno, ako si strany sporu robia prieky a navzájom škodia, pretože tieto skutočnosti nie sú predmetom sporu a pre rozhodnutie vo veci samej sú irelevantné. Súd sa síce dôkazmi predloženými stranami sporu ohľadom zlých susedských vzťahov oboznámil, avšak pri rozhodovaní vo veci na ne neprihliadol z vyššie uvedeného dôvodu.

Súd sa následne zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným na pojednávaní dňa 05.03.2020. Námietku premlčania jeho zástupkyňa zdôvodnila tým, že vytýčenie hraníc žalovaným bolo vykonané v apríli 2012 a žalobkyne predložili vytyčovací plán až v septembri 2015. Súdu nie je jasné, premlčania akého práva sa v tomto prípade žalovaný domáha, avšak konštatuje, že vlastnícke právo sa podľa ustanovenia nepremlčuje. To znamená, že pokiaľ žalobkyne majú za to, že žalovaný do ich vlastníckeho práva neoprávnene zasiahol, môžu sa ochrany svojho práva domáhať kedykoľvek, pretože ich právo sa nepremlčuje.

Súd podanie žalovaného zo dňa 06.02.2021 označené ako Vzájomná žaloba považuje za procesnú obranu žalovaného. Týmto podaním sa žalovaný domáhal, aby súd na pozemkoch pod oplotením zriadil v prospech žalovaného vecné bremeno za odplatu. Vzájomná žaloba je podľa ustanovenia inštitút, na základe ktorého si žalovaný môže v konaní uplatniť svoje právo proti žalobcovi. Vzájomnou žalobou si žalovaný proti žalobcovi môže uplatniť už existujúce právo. Žalovaný však právom vecného bremena spočívajúcim v možnosti stavby na tejto časti pozemkov žalobkýň na ktorých sa nachádza oplotenie nedisponuje. Zriadenie vecného bremena za odplatu, však nie je právom žalovaného, ktoré by si mohol proti žalobkyniam uplatniť vzájomnou žalobou, ale iba jednou z foriem vyriešenia vzťahov týkajúceho sa zriadenia neoprávnenej stavby na cudzom pozemku podľa ustanovenia .

Žalobkyne sa v konaní domáhajú odstránenia stavby oplotenia postaveného žalovaným podľa ustanovenia . Nárok žalobkýň je dôvodný, ak sú splnené nasledujúce podmienky: a) musí ísť o stavbu b) stavba je postavená na cudzom pozemku c) stavba je neoprávnenou stavbou

Stavbou je podľa ustanovenia stavba spojená so zemou pevným základom. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 01.09.2014 vyplýva, že: „Za neoprávnenú stavbu v zmysle sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku; pre posúdenie, či ide o stavbu neoprávnenú, nie je podstatné, či stavebník mal stavebné povolenie a ani vedomie (súhlas) orgánu obce o stavbe. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti.“

Cudzím pozemkom sa rozumie každý pozemok, ku ktorému stavebník nemá vlastnícke alebo spoluvlastnícke právo, prípadne iné právo umožňujúce výstavbu. Ak stavebník zriadi stavbu na takomto pozemku, ide o neoprávnenú stavbu.

Medzi stranami sporu nie je sporné, že oplotenie spĺňa podmienku byť stavbou podľa ustanovenia , teda že je spojené so zemou pevným základom.

Žalovaný sa v konaní bránil tým, že oplotenie stojí na jeho pozemku. Vychádzal pritom zo znaleckého posudku č. 7/2020 vypracovaného Ing. Jánom Šimunom. Súd vzhľadom na uvedenú námietku žalovaného musel ako predbežnú otázku posúdiť skutočnosť, kto je vlastníkom časti pozemkov na ktorej stojí oplotenie žalovaného.

Zo záverov znaleckého posudku č. 7/2020 vyplýva, že k nesprávnej výmere parciel došlo na základe geometrického plánu č. 31321704-236-211-2000, pretože nedošlo k obnove parciel č. XXX a č. F. z pôvodnej katastrálnej mapy z roku 1895, ale geometrický plán bol zameraný na základe skutočne užívanej hranice, t. j. na základe pôvodného oplotenia. Znalec uviedol, že „je možné pripustiť, že nové oplotenie sa nachádza na pozemku pôvodných parciel č. XXXX a č. F., tak ako boli evidované v katastrálnej mape z roku 1895“. Priebeh hranice medzi pozemkami parciel č. XXXX a č. XXXX nie je možné určiť s vyššou presnosťou ako je vyhotovená pôvodná katastrálna mapa z roku 1895. Šírka parciel č. XXXX a XXXX bola určená od 16,12 m do 16,72 m, pričom odchýlka je 0,66 m. Šírka parciel č. XXXX a F. bola určená od 27,25 m do 27,84 m, pričom odchýlka je 0,67 m. V tomto prípade nie je možné spoľahlivo určiť šírku na katastrálnej mape z roku 1895 pod hodnotu 0,58 m. Znalec napriek tomu konštatoval, že nové oplotenie zodpovedá presnejšie stavu podľa pôvodnej katastrálnej mapy ako umiestnenie pôvodného oplotenia.

Zo záverov znaleckého posudku teda vyplýva, že presne nie je možné určiť priebeh hranice pozemkov, pričom povolená odchýlka je cca 0,60 m, teda zhruba v spornej časti pozemkov.

Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 14.01.2018 vyplýva, že jeho otec narýchlo postavil oplotenie, čo najbližšie k stavbám žalobkýň poza ich garáž smerom až po poľnú časť pozemku. Pokračovať v oplotení pozemku od garáže žalobkýň smerom k ulici mu však právny predchodcovia žalobkýň nedovolili postaviť

a svojvoľne postavili oplotenie od garáže po ich dom zo stĺpikov z dreva. Jeho otec následne vybudoval múrik a kovové oplotenie smerom od ulice po začiatok ich domu. Plot mal byť postavený v 80. rokoch minulého storočia. Žalobkyne umiestnenie pôvodného oplotenia tak, ako uviedol žalovaný nesporovali. Žalovaný na pojednávaní dňa 24.04.2018 uviedol, že nové oplotenie nekorešponduje s umiestnením pôvodného oplotenia.

Pôvodné oplotenie hranice pozemkov žalobkýň a žalovaného bolo vybudované otcom žalovaného. Ten oplotenie postavil tak, ako vnímal hranicu svojich pozemkov a pozemkov žalobkýň. Táto hranica bola oboma vlastníkmi pozemkov rešpektovaná až do výstavby nového oplotenia žalovaným v roku 2013. Teda viac ako 30 rokov. Súd poukazuje na nejednoznačnosť vyjadrenia znalca Ing. Jána Šimuna, ktorý v znaleckom posudku č. 7/2020 uviedol, že „je možné pripustiť, že nový bariérový plot sa nachádza na pozemku pôvodných parciel č. XXXX a F. tak, ako boli evidované v katastrálnej mape bývalého pozemkového katastra z roku 1895“. Z formulácie záveru znalca je zjavné, že ani na základe katastrálnej mapy z roku 1895 nie je možné určiť presnú hranicu medzi pozemkami parciel č. XXXX (vo vlastníctve žalobkýň) a č. XXXX (vo vlastníctve žalovaného). Odchýlka určená znalcom na 0,58 m, zhruba zodpovedá sporovanej časti pozemku na ktorej sa oplotenie žalovaného nachádza. Nie je preto možné bez pochybností konštatovať, a to aj napriek záverom znalca, že umiestnenie nového oplotenia presnejšie zodpovedá stavu pôvodnej katastrálnej mapy z roku 1895 ako umiestnenie pôvodného oplotenia, že oplotenie žalovaného sa nachádza na pozemkoch v jeho vlastníctve.

Ing. Šimun a aj Ing. H. sa na šírke pozemku žalobkýň parc. č. B. zhodli, keď šírku pozemku žalobkýň s pôvodným oplotením určili na 16,72 m. Ing. Šimun sa prikláňa k názoru, že oplotenie žalovaného je postavené správne, pričom šírka pozemku žalobkýň má byť 16,12 m. S týmto nesúhlasí Ing. XXXX ktorý zotrval na svojom vytyčovacom náčrtu z roku 2015 a v doplnení predloženom žalobkyňami na pojednávaní dňa 14.10.2021 uvádza, že šírka pozemku žalobkýň parc. č. B. na základe pôvodnej katastrálnej mapy z roku 1895 má byť 16,72 m. Z dôvodu nemožnosti presného určenia hranice pozemkov, s poukazom na odchýlku 0,58 m je možné predpokladať, že oplotenie žalovaného aspoň čiastočne leží na pozemku žalobkýň, čo súd odôvodňuje aj s poukazom na dlhoročné užívanie pozemkov právnymi predchodcami strán sporu.

Uvedené vyplýva aj z vytyčovacieho náčrtu č. 121 vypracovaného Ing. H. zo dňa 07.09.2015 vyplýva, že nové oplotenie je na začiatku pozemkov oproti pôvodnému oploteniu posunuté o 0,60 m. Minimálna šírka pozemku parc. č. B. (vo vlastníctve žalobkýň) bola na základe vytyčovacích náčrtov a geometrických plánov predložených v konaní určená na 16,12 m. Ing H. vo svojom vytyčovacom náčrte šírku pozemku žalobkýň parc. č. B. určil na 16,68 m. Po odrátaní posunutia oplotenia postaveného žalovaným (0,60 m) by šírka pozemku žalobkýň predstavovala 16,08 m, teda šírku menšiu ako najnižšie určenú šírku vytyčovacími náčrtmi a geometrickými plánmi predloženými stranami sporu v tomto konaní. Takisto podľa vytyčovacieho náčrtu Ing. L. č. 5/2011 zo dňa 11.05.2012 by šírka pozemku žalobkýň po postavení oplotenia žalovaným mala predstavovať 16,22 m, teda zhruba o 10 cm viac ako reálne po postavení oplotenia je.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že časť pozemkov na ktorých stojí oplotenie žalovaného sa nachádza vo vlastníctve žalobkýň. Takto sú pozemky zapísané aj v katastri nehnuteľností, pričom sa jednoznačne nepreukázalo, že by boli v katastri nehnuteľností zapísané nesprávne.

Žalobkyne sa preto správne domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva, pretože sú splnené podmienky podľa ustanovenia , keďže žalovaný postavil stavbu, táto sa minimálne z časti nachádza na pozemkoch žalobkýň a zároveň je neoprávnená. Žalovaný sa v prípade, že súd dospeje k záveru, že oplotenie žalovaného stojí na pozemkoch vo vlastníctve žalobkýň domáhal zriadenia vecného bremena práva stavby za odplatu podľa ustanovenia a to z dôvodu, že odstránenie oplotenia považoval za neúčelné. Žalobkyne sa domáhajú odstránenia oplotenia podľa ustanovenia .

Ustanovenie § 135c upravuje tri spôsoby riešenia vzťahov medzi stavebníkom (žalovaným) a vlastníkom pozemku (žalobkyňami). Všetky tieto spôsoby sú viazané na návrh vlastníka pozemku, ktorý má v tomto prípade výlučnú aktívnu legitimáciu. Poradie spôsobov vyriešenia právnych vzťahov medzi neoprávneným stavebníkom a vlastníkom pozemku určuje zákon. Prvým zo spôsobov vyriešenia

právnych vzťahov medzi neoprávneným stavebníkom a vlastníkmi pozemku je odstránenie stavby na náklady neoprávneného stavebníka. Použitie tohto riešenia vzťahov by sa malo opierať o zistenie zavinených hrubých porušení práv vlastníka pozemku stavebníkom a o také isté zanedbanie povinností neoprávneného stavebníka s prihliadnutím na to, že stavba je nielen neoprávnená, ale aj nepovolená. Predpokladom na takýto záver je to, že odstránenie stavby je účelné; účelnosť treba v týchto súvislostiach posudzovať so zreteľom na záujmy vlastníka pozemku a možnosť využiť pozemok pre neho ekonomicky výhodnejšie.

Vlastník pozemku sa žalobou nemôže domáhať spôsobu vyrovnania vzťahu medzi ním a neoprávneným stavebníkom, ktorý vyplýva z ustanovenia . V tomto ustanovení je dispozícia, ktorá sa musí použiť vtedy, keď nie sú splnené zákonné predpoklady na odstránenie stavby, ani na jej prikázanie vlastníkovi pozemkov. Táto dispozícia citovanej právnej normy je základom procesnej obrany neoprávneného stavebníka, tak ako to uviedol súd vyššie.

Súd pri posúdení účelnosti odstránenia oplotenia žalovaného vychádzal z viacerých skutočností. Žalovaný v prvom rade nerešpektoval pôvodné oplotenie a stavbou nového oplotenia zasiahol do pozemkov žalobkýň v rozpore s dovtedy zaužívaným užívaním pozemkov.

Pri stavbe oplotenia zároveň nepostupoval v súlade so stavebným zákonom. Stavebník je podľa ustanovenia § 57 ods. 1 stavebného zákona povinný uskutočnenie stavby vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 stavebného zákona môže stavebník stavbu uskutočniť len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že stavebný úrad nemá proti tejto stavbe žiadne námietky. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. V tomto prípade žalovaný ohlásenie stavebnému úradu doručil dňa 10.08.2009. Písomné oznámenie stavebného úradu, že žalovaný môže stavbu uskutočniť, teda že proti stavbe stavebný úrad nemá námietky žalovanému vydané nebolo. Žalovaný na pojednávaní dňa 24.04.2018 uviedol, že mal iba ústne povolenie od starostu obce. Keďže písomné oznámenie nebolo žalovanému vydané, stavbu vôbec nemal vybudovať. Ak by aj súd pripustil, že oznámenie bolo žalovanému udelené ústne zo strany starostu obce, čo je v rozpore so staveným zákonom, stavbu mal vykonať do dvoch rokov, teda v roku 2011, pričom žalovaný začal s výstavbou oplotenia 23.11.2013 Súd tak konštatuje, že žalovaný pri výstavbe oplotenia nepostupoval v súlade s ustanoveniami stavebného zákona a oplotenie postavil napriek skutočnosti, že nesplnil podmienky na výstavbu oplotenia.

Žalobkyne počas celého konania trvajú na odstránení oplotenia na náklady žalovaného. Zriadenie vecného bremena za odplatu by pre ne nemalo žiadny ekonomický benefit, keďže sa nejedná o veľkú plochu a odplata za právo stavby by pre ne bola zanedbateľná. Je potrebné rešpektovať právo vlastníka, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že ak by zriadil v prospech žalovaného právo stavby za odplatu, žalobkyne by takéto rozhodnutie vnímali ako krivdu, a to s poukazom na zlé susedské vzťahy medzi stranami sporu. V prípadoch neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva musí súd v prvom rade prihliadať na záujmy a vôľu vlastníka. Zároveň súd môže zriadiť vecné bremeno za odplatu iba v prípade, ak nie je možné vyriešiť vzájomný vzťah odstránením stavby, čo ako je uvedené vyššie nie je tento prípad. Súd v neposlednom rade poukazuje na skutočnosť, že žalovaný náklady na odstránenie stavby nijakým spôsobom nepreukázal. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 23.03.2020 síce uviedol, že odstránenie oplotenia by stálo 15.000 €, avšak túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný postavil oplotenie v rozpore so stavebným zákonom na pozemku žalobkýň, pričom žalobkyne trvajú na odstránení oplotenia, súd rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalovanému uložil povinnosť oplotenie odstrániť podľa znaleckého posudku Ing. Jána Šimuna č. 6/2019 tak, že žalovaný je povinný na svoje náklady odstrániť stavbu betónového plota, postavenú na CKN parc. č. B. a parc. č. S.k. ú. F. Hradište, a to v rozsahu podľa zamerania, vykonaného znalcom Ing. Jánom Šimunom v znaleckom posudku č. 6/2019 zo dňa 27.06.2019 v spojení s doplnením č. 1 tohto znaleckého posudku zo dňa 09.12.2019 tak, že je povinný odstrániť stavbu betónového plota v úsekoch, vymedzených v prílohe č. 14 tohto znaleckého posudku, nachádzajúcich sa medzi podrobnými bodmi č. 121-8004 a 121-8007, ďalej medzi podrobnými bodmi 121-8012 a 121-8013 a ďalej medzi podrobnými bodmi č. 121-8019, 121-8020, 121-5 a 121-3, pričom znalecký posudok č. 6/2019 zo dňa 27.06.2019 znalca Ing. Jána Šimuna a doplnok č. 1 tohto znaleckého posudku zo dňa 09.12.2019, tvorí nedeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

46. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%, keďže žalobca mal vo veci úplný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.