Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6Co-2-2020.pdf
PDF · 105.95 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcov: 1./ A.. S. G., E.. XX.XX.XXXX, I. D. XXX/X, XXX XX S., F. S., 2./ G. S., X.. C., E.. XX.XX.XXXX, I. D. XXX/X, XXX XX S., F. S., 3./ G. Č., X.. Ž., E.. XX.XX.XXXX, I. D. XXX/X, F. S., 4./ O. M., E.. XX.XX.XXXX, I. D. XXX/X, XXX XX S., F. S., proti žalovanému: O. Č.X., E.. XX.XX.XXXX, I. D. XXX/X, XXX XX S., F. S., likvidátor spoločnosti SPOLBYT A2 - v likvidácií, so sídlom Kutuzovova 434, 089 01 Svidník, IČO: 37782037, o neplatnosti hlasovania schôdze členov spoločenstva SPOLBYT A2 - v likvidácií zo dňa 06.09.2019, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Svidník, č. k. 1C/49/2019-56 zo dňa 29.06.2020, jednohlasne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením č. k. 1C/49/2019-73 zo dňa 03. novembra 2020.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti hlasovania schôdze členov spoločenstva SPOLBYT A2 zo dňa 06.09.2019, pričom dôvodom podania žaloby bola skutočnosť, že svoju žalobu odôvodnili tým, že dňa 06.09.2019 vykonal pán Č. (predseda predstavenstva spoločenstva SPOLBYT A2) schôdzu v pivnici vchodu č. X ul. D. XXX, XXX XX S., ktorá bola zvolaná na základe výzvy, ktorú vyvesil na dvere vchodu bez uvedenia programu len s písomným oznamom, že sa členovia spoločenstva SPOLBYT A2 stretnú v pivnici. Na uvedenú tzv. „schôdzu" prišiel predseda predstavenstva s vlastným zošitom a otvoril túto tzv. „schôdzu" bez zvolenia zapisovateľa a bez ďalších zákonných postupov tak ako to ustanovuje zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Jedným bodom tejto tzv. „schôdze" bolo oznámenie toho, že EÚ vydala novú smernicu k meračom tepla vody, a že v roku 2027 musíme mať nove merače vody, ktoré budú diaľkovo odpočítateľné. Na základe uvedeného predseda predstavenstva chce vytvoriť nový fond, kde si členovia spoločenstva SPOLBYT A2 budú sporiť, aby keď bude potrebné uhrádzať finančné prostriedky za tieto merače, tak tieto finančné prostriedky sa uhradia z tohto nového fondu, pričom taktiež oznámil, že už teraz koncom tohto mesiaca sa budú uhrádzať finančné prostriedky za nové ventily na studenú vodu z tohto fondu, nakoľko v budúcnosti môže nastať tá skutočnosť, že finančné prostriedky za rôzne merače budú finančne náročnejšie a takto by boli členovia spoločenstva SPOLBYT A2 pripravení. S takýmto návrhom sme nik z prítomných na tejto tzv. „schôdze" nesúhlasili, nakoľko majú za to, že v prípade potreby uhrádzať nejaké finančné prostriedky, každý z členov spoločenstva SPOLBYT A2 si takýto záväzok uhradí z vlastných zdrojov. Predseda predstavenstva spoločenstva SPOLBYT A2 na túto argumentáciu reagoval tým, že je to jedno, aký my máme názor/návrh, nakoľko on už disponuje so súhlasom nadpolovičnej väčšiny členov spoločenstva SPOLBYT AZ, nakoľko on už si urobil schôdze členov spoločenstva SPOLBYT A2 s každým vchodom osobitne. Uvedená informácia o uskutočnení
schôdze členov spoločenstva SPOLBYT A2 s každým vchodom osobitne, ich veľmi zaskočila, nakoľko sú presvedčení a dáva im za pravdu aj príslušný zákon (zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov), že schôdze členov spoločenstva SPOLBYT A2 sa vykonávajú spoločne a nie osobitne po vchodoch. Následne požiadali predsedu predstavenstva, aby zvolal spoločnú schôdzu členov spoločenstva SPOLBYT A2 k predmetnej otázke, inak odmietajú platiť do takto vytvoreného fondu. Reakcia predsedu predstavenstva bola taká, že ich žiadosť o zvolanie riadnej schôdze v súlade s príslušným zákonom ho nezaujíma, nakoľko on už má nadpolovičnú väčšinu a ukončil túto tzv. „schôdzu“.
2. Okresný súd Svidník ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„I. Žalobu zamieta.
III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.“
3. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovenia § 7 ods. 1, § 9 ods. 7, § 9 ods. 8, § 14 ods. 1, § 14a ods. 8 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa § 77 ods. 1, § 132 ods. 1, § 187 ods. 1 a ods. 2, § 191 ods. 1 a § 215 ods. 1 CSP.
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že vo veci samej sa žalobca domáhal, aby súd vyhlásil výsledky hlasovania členov spoločenstva SPOLBYT A2 zo dňa 06.09.2019 a z predchádzajúcich hlasovaní schôdzí členov spoločenstva SPOLBYT A2 bytového domu na ulici D. Č.. XXX/X,X,X,X, XXX XX S., týkajúce sa vytvorenia nového fondu opráv na servis meracej techniky za neplatné a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
- členmi spoločenstva je 68 vlastníkov bytov,
- dňa 06.09.2019 vykonal žalovaný schôdzu členov spoločenstva,
- žalobcovia tvrdili, že sa uskutočnili predchádzajúce schôdze členov spoločenstva podľa jednotlivých vchodov bytového domu,
- jediným bodom programu bolo vytvorenie nového fondu na opravu a servis meracej techniky,
- žalobcovia boli prítomní a nesúhlasili s návrhom,
- žalobcovia tvrdili, že schôdza členov spoločenstva nebola zvolaná a uskutočnená v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
- koncom mesiaca september 2019 obdŕžali nový mesačný predpis úhrad so zvýšením o 4,- eur do fondu oprav na servis meracej techniky,
- žalobcovia sú členmi spoločenstva SPOLBYT A2 D. XXX, S.,
- žalovaný je predsedom spoločenstva,
- s účinnosťou od 01.10.2019 došlo k zvýšeniu zálohových platieb o 4,- eur za byt, ktoré budú zahrnuté do fondu prevádzky, údržby a opráv a budú slúžiť výlučne na servis meracej techniky. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Návrhom doručeným súdu dňa 13.11.2019 sa žalobcovia v 1. až 4. rade domáhali podľa jeho obsahu určenia neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov, čo v petite návrhu formulovali tak, že súd vyhlási výsledky hlasovania členov spoločenstva SPOLBYT A2 zo dňa 06.09.2019 a z predchádzajúcich hlasovaní schôdzí členov spoločenstva SPOLBYT A2 bytového domu na ulici D. XXX/X, X, X, X, S., týkajúce sa vytvorenia nového fondu opráv na servis meracej techniky za neplatné.
5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že „Ak má byť určená neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, musia sa konania zúčastniť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov. V prípade, že účastníkmi konania na základe predmetného určujúceho návrhu nie sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, rozhodnutie, ktoré by malo byť v konaní vydané by nemohlo byť záväzné aj pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí neboli účastníkmi konania (§ 159 ods. 2 O. s. p.). Obdobný názor vyslovil aj Ústavný súd SR (IV. ÚS 194/201217), ktorý vyslovil, že je nepochybné, že sú to iba a len vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorí realizujú svoje vlastnícke práva práve hlasovaním, a závery v hlasovaní prijaté sú rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Rozhodnutie prijaté príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov je prejavom ich väčšinovej vôle. Následne je toto ich rozhodnutie realizované.
V prípade rozhodnutia súdu o neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov by došlo k anulovaniu rozhodnutia prijatého príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v rámci tohto hlasovania a vo svojej podstate k zmene rozhodnutia príslušnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Je preto samozrejmé, že účastníkmi konania o určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, určenia neplatnosti zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov a určenie neplatnosti uznesenia musia byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome...“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. januára 2015, sp. zn. III.ÚS 11/2015). Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 11/2015 zo dňa 14. januára 2015 cit.: „V zmysle uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súdu nebolo potom potrebné sa zaoberať otázkou splnenia podmienok hlasovania, ani otázkou naliehavého právneho záujmu a meritom veci a vykonávať ďalšie dokazovanie. Dôvodom pre zamietnutie návrhu je stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, podľa ktorého označený účastník musí byť subjektom práva (povinností), ktoré sú predmetom súdneho konania. V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu na strane navrhovateľa a pasívnu na strane odporcu.“ Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia a jeden z účastníkov nositeľom právnej povinností. Súd musí vždy riešiť otázku vecnej legitimácie aj bez návrhu. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu meritórnym rozhodnutím. (Porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/94/2018 zo dňa 25. apríla 2019, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 53/2001 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe č. 49/2001, 1Cdo 99/2012, 2Cdo/283/2013, 3Cdo 201/2007). Účastníkmi konania o určenie neplatnosti hlasovania členov spoločenstva musia byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, ak má byť rozhodnutie záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V prípade, ak účastníkmi konania o určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov nie sú všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, rozhodnutie vydané v takomto konaní by nemohlo byť záväzné aj pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí neboli účastníkmi konania. Dôvodom pre zamietnutie žaloby bol nedostatočný okruh účastníkov, čo je hmotnoprávna otázka. Žalobcovia v rámci dispozičnej zásady určujú okruh účastníkov konania a v prípade, že ide o nerozlučné spoločenstvo, nesú zodpovednosť aj za to, že žalobe nemohlo byť vyhovené pre nedostatok vecnej legitimácie. V prípade nedostatku vecnej legitimácie v konaní nie je potrebné, účelné a teda ani hospodárne zaoberať sa meritom veci, splnením ďalších zákonných podmienok platného hlasovania, právnym záujmom a vykonávať ďalšie dokazovanie. Nedostatok vecnej legitimácie vedie vždy bez ďalšieho k meritórnemu zamietnutiu žaloby.
6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný mal v konaní plný úspech, preto má nárok na náhradu trov voči všetkým žalobcom v rozsahu 100 %.
7. Proti rozsudku včas podali odvolanie žalobcovia v 1. až 4. rade, ktorí uviedli, že podľa ich názoru súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru odvolateľov informácia o uskutočnení schôdze členov spoločenstva SPOLBYT A2 s každým vchodom osobitne ich zaskočila, nakoľko sú presvedčení, že im dáva za pravdu aj príslušný zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom následne požiadali predsedu predstavenstva aby zvolal spoločnú schôdzu členov spoločenstva SPOLBYT A2 k predmetnej otázke, inak odmietajú platiť do takto ním vytvoreného fondu. Reakcia predsedu predstavenstva bola taká, že ich žiadosť o zvolanie riadnej schôdze v súlade s príslušným zákonom ho nezaujímala, nakoľko on už mal nadpolovičnú väčšinu a ukončil túto tzv. čiastkovú schôdzu. Podľa ich názoru nie je možné akceptovať žiaden výsledok z tzv. čiastkového hlasovania po vchodoch bytového domu na ulici D. XXX. Podľa ich názoru konajúca sudkyňa nezabezpečila prostredníctvom žalovaného potrebné listinné dôkazy, ktoré by konajúcemu súdu a žalobcom ozrejmili či stretnutia časti členov spoločenstva SPOLBYT A2 vykonané niekde v pivničných priestoroch boli vykonávané v súlade so spoločenskou zmluvou a zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Podľa názoru žalobcov v predmetnej veci neexistuje zákonne prvotné hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov členov SPOLBYT A2, a taktiež neexistuje žiadna zákonná zápisnica z hlasovania členov SPOLBYT A2. Preto nie je nožné určiť účastníkov konania v zmysle hmotného práva, a preto nemožno prisvedčiť, že v danej veci je možné odvolávať sa na súdom prvej inštancie citované rozhodnutie Ústavného súdu. Preto náhlili, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a vydal rozhodnutie, ktoré v plnom rozsahu
vyhovie žalobnému návrhu, alebo, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Žalovaný sa napriek výzve súdu prvej inštancie, aby sa vyjadril k podanému odvolaniu žalobcov v 1. až 4. rade písomne nevyjadril.
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle zásad ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konania mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov v 1. až 4. rade nie je dôvodné.
10. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalobcov v 1. až 4. rade odvolací súd uvádza nasledovné.
11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
13. Pokiaľ sa odvolateľ nestotožňuje s vyhodnotením ním uvádzaných dôkazov, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že to, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nepostačuje sama o sebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán vrátane ich dôvodov a námietok. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, a z ktorého potom vychádza a ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať súladne s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia samotného civilného procesu. Pokiaľ sa odvolateľ nestotožňuje s vyhodnotením ňou uvádzaných dôkazov, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že to, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nepostačuje samo o sebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť Ústavného súdu (II. ÚS/4/94, II. ÚS/3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporových
strán, vrátane ich dôvodov a námietok. Predmetná odvolacia námietka je nedôvodná, keďže súd prvej inštancie rozhodoval na základe dôkazmi overeného skutkového stavu. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolateľ, dostal v konaní pred všeobecným súdom s poukazom na ust. § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odpoveď na túto námietku.
14. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov § 365 ods. 1 CSP písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Ani táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.
15. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany súdu prvej inštancie uvedená v rozhodnutí vo veci samej bola v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým bolo poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení súdom prvej inštancie nedošlo k obmedzeniu tohto základného práva v rozpore s jeho podstatou a zmyslom.
16. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam poukazuje na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP.
17. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam naviac odvolací súd uvádza nasledovné.
18. V zmysle súdom prvej inštancie citovanej judikatúry tento správne konštatoval, že sporové strany o určenie neplatnosti hlasovania členov spoločenstva musia byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, ak má byť rozhodnutie záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Správne preto pre súd prvej inštancie dôvodom pre zamietnutie žaloby bol nedostatočný okruh sporových strán, pričom v rámci dispozičnej zásady jedine sporová strana, a to žalobca určuje okruh sporových strán a v prípade, že sa jedná o nerozlučné procesné spoločenstvo, nesie zodpovednosť aj za to, že žalobe nemôže byť vyhovené pre nedostatok vecnej legitimácie. Rovnako je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie v konštatovaní, že v prípade nedostatku vecnej legitimácie v konaní nie je potrebné a účelné a ani hospodárne zaoberať sa ďalej meritom veci a vykonáva ďalšie dokazovanie. Z hľadiska procesnej ekonómie nedostatok vecnej legitimácie má vždy viesť bez ďalšieho k meritórnemu zamietnutiu žaloby. Ak by aj mala byť pravdivá skutočnosť, ktorú uvádzajú žalobcovia v 1. až 4. rade,
že v predmetnej veci neexistuje zákonné hlasovanie vlastníkov bytov a taktiež by nemala ani existovať žiadna zákonná zápisnica z hlasovania členov SPOLBYT A2, tak v zásade možno konštatovať, že nie je ani daný predmet konania, teda nie je daná procesná možnosť žalobou sa dožadovať určenia neplatnosti hlasovania schôdze členov spoločenstva SPOLBYT A2 zo dňa 06.09.2019. Ak ale takéto hlasovanie a zápisnica z hlasovania členov SPOLBYT A2 by existovali, nič nebránilo žalobcom v 1. až 4. rade v žalobe označiť všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na ulici Kutuzovovej 434 vo Svidníku. Táto skutočnosť musí byť zrejmá zo spoločenskej zmluvy spoločenstva SPOLBYT A2 a k správnemu označeniu sporových strán nemuseli žalobcovia v 1. a 4. rade priamo disponovať údajnou zápisnicou z hlasovania členov SPOLBYT A2 zo dňa 06.09.2019. Rovnako je potrebné konštatovať skutočnosť, že žaloba mala taktiež správne smerovať voči spoločnosti SPOLBYT A2, IČO: 37782037, nie voči fyzickej osobe O. Č., E.. XX.XX.XXXX.
19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vykazujúci riadnu obsahovú štruktúru a dostatočné odôvodnenie ako vecne správny potvrdil.
20. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách odvolacieho konania bola skutočnosť, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, no v priebehu odvolacieho konania mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcom ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).