Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-40-2019.pdf
PDF · 161.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-15C/40/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní pred sudcom Mgr. Pavlom Ištókom v spore žalobcu: žalobcu: C.. L. V., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X, P., zast. : URBAN STEINECKER GAŠPAREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, IČO : 47 244 895, so sídlom Havlíčkova 16, Bratislava, proti žalovanej : U.. M. H., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, P., zast. : Mgr. Marek Laktiš, advokát so sídlom Mariánska 8, Nitra, o určenie vlastníckeho práva,, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania do skončenia konaní vedených na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 22C/29/2020 a 6D/734/2013 zamieta.
II. Súd žalobu zamieta.
III. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.4.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že darovacia zmluva uzatvorená dňa 19.12.2012 medzi žalovanou 1 ( W. N., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX voči, ktorej súd konanie zastavil a to uznesením č.k. 15C/40/2019 - 25 zo dňa 23.5.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.10.2019 ) ako darcom a žalovanou 2 ( teraz jedinou žalovanou ) ako obdarovaným, ktorej predmetom je darovanie spoluvlastníckeho podielu vo výške 3/8 k celku, a to k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. P., zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok - parcela reg. „N.“ s parc.č. XXXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku : zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na pozemku - parcela reg. „N.“ s parc.č. XXXX/X, a ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol vedený pod č. X. XXXX/XX, je neplatná a náhradu trov konania. 2. Žalobca sa podaním súdu doručeným dňa 7.2.2020 domáhal pripustenia zmeny žaloby pričom súd uznesením zo dňa 28.04.2021 pripustil zmenu žaloby tak, že ďalej konal o petite nasledujúceho znenia : Súd určuje, že W. N., rod. N.Á., narodená dňa XX.XX.XXXX, zomrelá dňa XX.X.XXXX, naposledy trvale bytom P. XXXX/X, P.R., bola ku dňu smrti podielovou spoluvlastníčkou, v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 3/8 k celku, nasledovných nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. P., obec P., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom ako :
- pozemok - parcela reg. „N.“ s parc.č. XXXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku : zastavaná plocha a nádvorie a
- rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na pozemku - parc.č. XXXX/X. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, vrátane nároku na náhradu trov právneho zastúpenia, a to v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka.
3. Žalobu odôvodnil tým, že W. N. ako darkyňa uzatvorila dňa 19.12.2012 so Žalovanou ako obdarovanou darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bolo darovanie spoluvlastníckeho podielu vo výške 3/8 k celku k nehnuteľnostiam nachádzajúcimi sa v k. ú. P.Š., zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok - parcela reg. „N.“ s parc. č. XXXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na pozemku - parcele reg. „N.“ s parc. č. XXXX/ X, pričom vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe tejto darovacej zmluvy bol vedený pod č. X. XXXX/XX a právoplatný dňa 03.01.2013 (ďalej len „Darovacia zmluva“). W. N. ako poručiteľka spísala dňa 13.01.2013 poslednú vôľu (ďalej len „Závet“), kde uviedla, že: „M. H. som ešte za života darovala podiel v dome v ktorom ona s rodinou býva, čím som sa s ňou aspoň čiastočne vysporiadala a poďakovala jej za starostlivosť“. W. N. v Závete ďalej vymedzila rozsah hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý má byť predmetom dedenia a taktiež vymedzila rozsah závetných dedičov, pričom za závetných dedičov označila (okrem iných osôb) taktiež Žalovanú a Žalobcu. W. N. v čase uzatvárania Darovacej zmluvy vo zvýšenej miere požívala alkohol a dostávala sa do stavov absolútnej nepríčetnosti. V uvedenom období mala v dôsledku závislosti od alkoholu značne narušenú schopnosť posudzovať následky svojich rozhodnutí, slobodne a vážne myslieť a konať. V tomto období taktiež trpela výraznou ovplyvniteľnosťou zo strany iných osôb. Táto závislosť mala závažný vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti Žalovanej 1, v dôsledku čoho nebola schopná pochopiť význam ňou urobeného právneho úkonu a posúdiť jeho následky. W. N. trpela v čase uzatvárania Darovacej zmluvy duševnou poruchou, pre ktorú nebola schopná platne právny úkon urobiť. Žalobca má za to, že Žalovaná uzatvorila s W. N. Darovaciu zmluvu, teda zmluvu na základe ktorej Žalovaná bezodplatne nadobudla majetkové práva k nehnuteľnostiam, pričom pri jej uzatváraní Žalovaná pravdepodobne zneužila vyššie popísaný duševný stav W. N., v ktorom W. N. nemohla posúdiť svoje konanie a jeho následky. Žalobca dodal, že Žalovanej musel byť nepriaznivý duševný stav W. N. známy, nakoľko ju pravidelne navštevovala. Tiež poukázal na to že Žalovaná bola v čase uzatvárania Darovacej zmluvy spolu s manželom vlastníčkou zvyšného spoluvlastníckeho podielu (vo výške 5/8 k celku) k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Bolo by preto v záujme Žalovanej nadobudnúť aj spoluvlastnícky podiel W. N. a získať tak nehnuteľnosti v celom rozsahu. Možno teda dôvodne predpokladať, že Žalovaná vykonávala činnosti smerujúce k získaniu spoluvlastníckeho podielu W. N. a ovplyvňovať jej vôľu. Výsledkom takej činnosti mohlo byť uzatvorenie Darovacej zmluvy, ktorú Žalobca považuje za neplatnú. Ak súd rozhodne o neplatnosti Darovacej zmluvy, bude sa na ňu hľadieť, ako keby vôbec nebola uzatvorená a spoluvlastnícky podiel, ktorý je predmetom Darovacej zmluvy, sa zahrnie do masy aktív majetku po poručiteľke, čiže sa zahrnie do majetkovej podstaty dedičského konania po W. N.. Darovaný spoluvlastnícky podiel podľa názoru Žalobcu nemá patriť do výlučného vlastníctva Žalovanej , ale má byť predmetom prebiehajúceho dedičského konania. Žalobca sa dovolával určenia absolútnej neplatnosti Darovacej zmluvy z vyššie uvedených dôvodov, nakoľko patrí do okruhu závetných dedičov po zosnulej W. N. a teda má na takom určení právny záujem. 4. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie k žalobe priloženými listinami, výsluch Žalovanej , výsluch svedka V. V., rod. B., vykonanie listinného dôkazu - zdravotnej dokumentácie W. N. a , vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychiatria. 5. K predmetnej žalobe sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla žalobu zamietnuť a skonštatovala, že predmetný nárok žalobcu na určenie neplatnosti považuje v celom rozsahu za neopodstatnený a neoprávnený; a jeho uplatnenie prostredníctvom žaloby považuj za nezmyselné a zbytočné podanie, založené výlučne na účelových dohadoch, domnienkach, neunesení dôkazného bremena a nepreukázaní naliehavého právneho záujmu 6. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol žalobe vyhovieť a uviedol, že žalovaná vo Vyjadrení popiera, (i) že by v čase uzatvorenia Darovacej zmluvy Darkyňa trpela akoukoľvek duševnou poruchou, ktorá by v relevantnom rozsahu negatívne ovplyvňovala jej konanie, schopnosť rozpoznať následky svojich rozhodnutí, robila ju ovplyvniteľnou a neschopnou na výkon právneho úkonu Darovacej zmluvy, (ii) a že by Žalovaná v čase uzatvorenia Darovacej zmluvy mala akúkoľvek vedomosť o akejkoľvek duševnej poruche Darkyne, a že by konala v úmysle takúto duševnú poruchu Darkyne zneužiť za účelom dosiahnutia vlastného majetkového prospechu. V nadväznosti na v predchádzajúcom bode uvedené stanovisko Žalovanej ohľadom existencie duševnej poruchy Darkyne Žalovaná vo Vyjadrení predkladá lekársky nález zo dňa 18.12.2012 (ďalej len „Lekársky nález“), z ktorého má vyplývať, že Darkyňa bola psychicky spôsobilá právnych úkonov v čase uzatvárania Darovacej zmluvy, pričom Žalovaná dodáva, že predmetný nález bol vyžiadaný v súvislosti s autorizačným procesom uzatvorenia Darovacej zmluvy zo strany advokáta autorizujúceho túto zmluvu. K spomínanému Lekárskemu nálezu Darkyne uviedol, že Lekársky nález bol vydaný všeobecným lekárom, pričom tento nie je odborne kompetentný posúdiť psychický stav Darkyne a vydať k takému posúdeniu stanovisko. Všeobecný lekár nie je oprávnený hodnotiť psychický stav osôb, takéto oprávnenie má iba špecializovaný lekár, a to lekár
atestovaný v odbore psychiatria. Ďalej dodal, že z Lekárskeho nálezu vyplýva, že ide len o akýsi druh potvrdenia vydaný bez toho, aby bol vôbec skutočne skúmaný zdravotný, resp. psychický stav Darkyne. Žalovaná navyše žiadnym spôsobom nepreukázala, že by vydaniu Lekárskeho nálezu predchádzalo akákoľvek iné vyšetrenie psychického stavu Darkyne kompetentnou osobou - atestovaným psychiatrom. Poukazujúc na uvedená mám za to, že takýto druh „potvrdenia“ ako dôkazný prostriedok v súdnom konaní neobstojí, pretože nebol vykonaný zákonným spôsobom, resp. v zmysle právneho poriadku SR na posudzovanie takých skutočnosti určenou osobou, a to psychiatrom. Zastávame názor, že Žalovanou predložený Lekársky nález je právne neúčinným dôkazným prostriedkom, nakoľko bol vydaný osobou, ktorá nie je oprávnená takéto stanovisko vydať. Za prinajmenšom podozrivú a zjavne špekulatívnu považuje skutočnosť, že k vydaniu Lekárskeho nálezu (dňa 18.12.2012) došlo bezprostredne pred uzatvorením Darovacej zmluvy (dňa 19.12.2012). Nemožno sa totiž ubrániť podozreniu, že účelom vydania Lekárskeho posudku, ktorého závery neboli vyhotovené kompetentnou osobou a neboli vyhotovené na základe reálneho skúmania duševného stavu Darkyne, bolo odviesť pozornosť od skutočného duševného stavu Darkyne, ktorý bol ovplyvnený nadmerným požívaním alkoholu, čo Žalobca preukazuje spôsobom uvedeným v Žalobe. Možno dôvodne predpokladať, že vydaním „formálneho“ úkonu - Lekárskeho nálezu (ktorému nepredchádzalo skutočné a aktuálne posúdenie psychického stavu Darkyne) sa malo zamedziť odkrytiu skutočného duševného rozpoloženia Darkyne v čase urobenia právneho úkonu Darovacej zmluvy. Predpokladáme, že účelom vyhotovenia Lekárskeho posudku bolo vytvoriť „dôkaz“ o duševnom stave Darkyne, ktorý nebol zjavne pravdivý. Domnieva sa, že ak by Darkyňa skutočne chcela preukázať, že pri uzatváraní Darovacej zmluvy bola spôsobilá na tento právny úkon v plnom rozsahu, urobila by to zákonným spôsobom a prostredníctvom kompetentnej osoby. V nadväznosti na druhý bod Vyjadrenia Žalovanej (ohľadom jej vedomosti o duševnom stave Darkyne a možnej snahe využiť ho) podotkol, že na skutočnosť, že Žalovaná v čase uzatvárania Darovacej zmluvy bola spolu s manželom vlastníčkou zvyšného spoluvlastníckeho podielu (vo výške 5/8 k celku) k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Je preto naivné sa domnievať, že nemala záujem nadobudnúť aj spoluvlastnícky podiel Darkyne a získať tak nehnuteľnosti v celom rozsahu. Možno teda dôvodne predpokladať, že Žalovaná vykonávala činnosti smerujúce k získaniu spoluvlastníckeho podielu Darkyne a ovplyvňovala jej vôľu. Ako už bolo uvedené v Žalobe, podmienkou platnosti každého právneho úkonu, a teda aj uzatvorenej Darovacej zmluvy, je, aby právny úkon spĺňal všetky náležitosti právneho úkonu vymedzené v Občianskom zákonníku. Jednou z takýchto náležitostí právneho úkonu je aj spôsobilosť na právne úkony osoby, ktorá predmetný právny úkon robí. Nespôsobilosť na právne úkony takej osoby má za následok neplatnosť právneho úkonu. Nespôsobilosť osoby na právne úkony môže byť trvalého alebo dočasného charakteru. V predmetnej veci Darkyňa trpela dočasnou nespôsobilosťou na právne úkony spôsobenú nadmernou konzumáciou alkoholu, ktorá viedla k vzniku prechodnej duševnej poruchy Darkyne. Následkom jej prechodnej duševnej poruchy v období uzatvárania Darovacej zmluvy je, že takýto úkon bol uzatvorený v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatne. Žalobca napriek Vyjadreniu Žalovanej zotrváva na názore, že Darovacia zmluva nespĺňa všetky podmienky platnosti právneho úkonu vyžadované príslušnými právnymi predpismi. Darovacia zmluva je neplatná z dôvodu duševnej poruchy Darkyne, ktorú Žalovaná pravdepodobne využila a získala zvyšný spoluvlastnícky podiel k daným nehnuteľnostiam. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu je jednoznačné, že Žalobca osvedčil existenciu naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby, a preto sú námietky Žalovanej o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu nedôvodné. Nedôvodné sú taktiež námietky Žalovanej o neunesení dôkazného bremena Žalobcom, nakoľko táto otázka ešte len bude predmetom dokazovania v prebiehajúcom súdnom konaním. 7. V podaní zo dňa 06.02.2020 žalobca uviedol, že dňa 03.02.2020 bola Právnemu zástupcovi Žalobcu doručená výzva konajúceho súdu, aby sa v lehote 15 dní od doručenia výzvy vyjadril, či s poukazom na zastavenie konania voči pôvodne žalovanej 1 a s ohľadom na § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov berie Žalobu späť alebo, či svojím podaním zo dňa 07.11.2019 navrhuje pripustiť zmenu Žaloby. Nakoľko požadovaným určením neplatnosti Darovacej zmluvy nemusí byť vyriešený celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi konania (napr. v prípade ďalšieho prevodu vyššie spomínaného spoluvlastníckeho podielu k Nehnuteľnostiam), navrhol, a to aj s poukazom na spomínanú výzvu súdu a podanie Žalobcu zo dňa 07.11.2019, zmeniť Žalobu, resp. jej petit tak, aby v prípade úspechu Žaloby nebola ohrozená vymáhateľnosť súdom priznaného nároku. 8. Na pojednávanie konané dňa 14.10.2020 súd predvolal právnych zástupcov žalobcu a žalovanej(§ 178 ods. 1 veta prvá CSP) Bez predvolania sa dostavili aj žalobca a žalovaná. 9. Na pojednávaní dňa 14.10.2021 právny zástupca žalobcu navrhol aby súd konanie prerušil do skončenia konaní vedených na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 22C/29/2020 a 6D/734/2013.
10. Predmetom konania o dedičstve vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 6D/734/2013 je prejednanie a rozhodnutie o dedičstve po neb. menom W. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom, P., P. XXXX/X, zomr. dňa XX.XX.XXXXX. 11. Z oznámenia Notárskeho úradu, L.. U. B. adresovaného súdu zo dńa 21.07.201 vyplýva, že súdu oznámil, že zo zápisnice o predbežnom vyšetrení č.k. 6D 734/2013, Dnot 380/2013 zo dňa 29.10.2013 vyplýva, že poručiteľka zomrela ako slobodná, bezdetná, rodičia ju predumreli a so zanechaním závetu, ktorý predložila M. H.. Podľa zápisnice spísanej u notára L.. U. E., ktorej predmetom je zistenie stavu a obsahu závetu poručiteľky vyplýva, že závet poručiteľky je holografný, pozostávajúci z dvoch papierov formátu A4 a na ktorom sa nachádza vlastnoručný podpis závetkyne a dvoch svedkov. Závet je spísaný dňa 01.01.2009. Z dedičského spisu č.k. 6D/734/2013, vyplýva, že neskôr bol U.. Z. Š. predložený ďalší závet poručiteľky, ktorý podľa zápisnice spísanej u notára L.. U. E., ktorej predmetom je zistenie stavu a obsahu závetu poručiteľky, je alografný, podpísaný závetkyňou a dvoma svedkami. Závet ja spísaný dňa 13.01.2013 a závetnými dedičmi sú M. H., L. V., G. H. a U. V.. Uznesením vydaným Okresným súdom Piešťany, č.k. 6D/734/2013 dňa 03.01.2014 bol L.. U. E., notár, ako súdny komisár v dedičskej veci po neb. W. N. vylúčený z úkonov súdneho komisára, z toho dôvodu, že jeho zamestnanec U. V. je jedným zo závetných dedičov. Okresný súd Piešťany podľa § 38 ods. 1 O.s.p. poveril dňa 21.01.2014 notára, U. M., ako súdneho komisára na vykonanie úkonov vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke W. N.. Vzápätí ho Uznesením č.k. 6D/734/2013 zo dňa 25.09.2014 vylúčil z úkonov súdneho komisára, z dôvodu možnej vzniknutej pochybnosti zaujatosti, vzhľadom k tomu, že sa osobne pozná a stretáva ako pracovne, tak aj mimopracovne, s U.. U. E., ktorý toho času bol splnomocneným zástupcom U. V.. Okresný súd Piešťany podľa § 38 ods. 1 O.s.p. poveril dňa 12.03.3015 notára, L.. U. B., ako súdneho komisára na vykonanie úkonov vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke W. N.. L.. U. B., ako súdny komisár z predložených dôkazov, zistil že závetní dedičia U.. M. H., C.. P. H., N.. a U.. Y. I. nesúhlasia s platnosťou posledného závetu poručiteľky, zo dňa 13.01.2013 a podali sťažnosť na Generálnu prokuratúru SR vo veci podozrenia obzvlášť závažného zločinu podvodu v zmysle § 221 ods.1, ods. 4, písm. a) Trestného zákona. Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, Odbor kriminálnej polície, 1. Oddelenie vyšetrovania, vedie trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods., os. 4 písm. a/ Trestného zákona vedeného na Odbore kriminálnej polície KR PZ Trnava pod Č.: M.-XXX/X- X.-Z.-XXXX. Z toho dôvodu KR PZ v Trnave požiadalo o vydanie originál závetu poručiteľky zo dňa 13.01.2013 za účelom overenia pravosti podpisu závetkyne, a to grafológom. Vzhľadom k tomu, že vyššie uvedené vyšetrovanie ovplyvňovalo dedičské konanie po neb. W. N., v ktorom za daných podmienok nebolo možné pokračovať, notár L.. U. B., ako súdny komisár požiadal Okresný súd Piešťany o prerušenie konania až do dňa vynesenia právoplatného rozsudku KR PZ v Trnave, na čo Okresný súd Uznesením č. 6D/734/2014, Dnot 114/2015 dedičské konanie prerušil a zatiaľ nám dedičská vec nebola vrátená na pokračovanie v konaní. 12. V konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 22C/29/2020 sa žalobca voči žalovanej a U.. Y. I. ako žalovanej 2/ a C.. P. H., N..F..N. ako žalovanému 3/ domáha určenia, že vlastnoručný závet poručiteľky W. N., rod. N., narodenej dňa XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom P. Č.. XXXX/X, XXX XX P.R. zo dňa 01.01.2009, nezakladá Žalobcovi, ako ani Žalovanej 1, ako ani Žalovanej 2 ako ani Žalovanému 3, ako testátnym (závetným) dedičom, žiadne dedičské práva na majetok poručiteľky W. N., rod. N., narodenej dňa XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom P. Č.. XXXX/X, XXX XX P.R.. Eventuálne žiada určiť, že vlastnoručný závet poručiteľky W. N., rod. N., narodenej dňa XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom P. Č.. XXXX/X, XXX XX P.R. zo dňa 01.01.2009, z a k l a d á Žalobcovi, a súčasne z a k l a d á Žalovanej 1, ako testátnym (závetným) dedičom, dedičské práva na majetok poručiteľky W. N., rod. N., narodenej dňa XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom P. Č.. XXXX/X, XXX XX P.R., a to v rozsahu v akom je to uvedené voči Žalobcovi a voči Žalovanej 1, vo vlastnoručnom závete poručiteľky W. N., rod. N., narodenej dňa XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom P. Č.. XXXX/X, XXX XX P.R. zo dňa 01.01.2009. a určenia, že že vlastnoručný závet poručiteľky W. N., rod. N., narodenej dňa XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom P. Č.. XXXX/X, XXX XX P.R. zo dňa 01.01.2009 n e z a k l a d á Žalovanej 2, a súčasne n e z a k l a d á Žalovanému 3, ako testátnym (závetným) dedičom, žiadne dedičské práva na majetok poručiteľky W. N., rod. N., narodenej dňa XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom P. Č.. XXXX/X, XXX XX P.R.. XX. Podľa § 162 ods. 1 C.s.p písm. a) súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. 14. Citované ust. § 162 ods. 1 písm. a/ C. s. p. predpokladá takú predbežnú, resp. prejudiciálnu otázku, ktorej predchádzajúce vyriešenie je nutné, aby bolo možné rozhodnúť vo veci samej.
15. Povinnosť súdu prerušiť konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a) C.s.p. je potrebné vykladať v súvislosti s § 193 C.s.p., podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd, rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal (súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní), rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Týmto okruhom otázok je teda súd viazaný v tom zmysle, že si o nich nemôže urobiť ani prejudiciálny záver (rozhodovanie o týchto otázkach v merite veci je pochopiteľne rovnako vylúčené). Ak bez vyriešenia týchto otázok nemôže súd pokračovať v konaní, konanie preruší a pokračuje v ňom až po odpadnutí tejto prekážky. 16. Súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na prerušenie konania v zmysle ust. § 162 ods. 1 C.s.p. písm. a) nakoľko v konaniach sp. zn. 22C/29/2020 a 6D/734/2013. ktoré by súd nebol oprávnený riešiť prejudiciálne predovšetkým vo vzťahu k okruhu účastníkov konania o dedičstve - okruhu strán sporu , postavenie účastníkov konania o dedičstve - potenciálnych dedičov je súd oprávnený posudzovať prejudiciálne, bez čakania na právoplatné skončenie konania o dedičstve (v zásade platí že táto otázka v prebiehajúcom konaní môže byť vyriešená záväzne už pred samotným právoplatným skončením konania o dedičstve pri postupe podľa § 175k O.s.p., pričom konanie 22C/29/2020 takýmto konaním nie je, nakoľko v jeho výroku sa žalobca predovšetkým domáha určiť že jemu ako žalobcovi a ani žalovanej, Y. I. a P. H.O. nezakladá závet z 01.01.2009 žiadne dedičské práva, eventuálne že ich zakladá žalobcovi a žalovanej a nezakladá Y. I. a P. H.. Účastníkmi konania 22C/29/2020 nie sú všetci potencionálny dedičia uvádzaný v závete z 13.01.2013 a to G. H. a U. V.. 17. Okresný súd v dedičskom konaní postupom podľa § 175k ods. 1 OSP môže sám vyšetriť podmienky dedičského práva závetných dedičov posúdením platnosti závetu z hľadiska jeho formálnych náležitostí ako prejudiciálnej otázky a vo výrokovej časti uznesenia určiť, že ďalej bude konať s niektorým z účastníkov ako závetným dedičom prípadne môže uznesením odkázať po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračovať bude v konaní bez zreteľa na tohto dediča. Závetný dedičia - žalovaná, Y. I. a P. H. závet z 13.01.2013 rozporujú čo do platnosti. Notár do dnešnej doby vzhľadom na prerušenie konania o dedičstve do skončenia trestného konania žiadnym z možných postupov v zmysle § 175k ods. 1 a 2 OSP nepostupoval, a teda je na mieste za účastníkov dedičského konania považovať všetkých potencionálnych dedičov o ktorých sa možno dôvodne domnievať že sú dedičmi t.j. ako závetných dedičov zo závetu z 01.01.2009 tak aj závetných dedičov zo závetu z 13.01.2013. 18. Podľa § 164 C.s.p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 19. Ust § 164 C.s.p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. 20. Samotná skutočnosť, že žalobca sa určovacou žalobou domáha určenia že niektorým z potencionálnych dedičov poručiteľky závet dedičské práva nezakladá eventuálne že dvom tento istý závet dedičské práva zakladá a dvom nezakladá nemôže byť dôvodom na prerušenie konania, nakoľko nejde o súdne v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, okruh účastníkov dedičského konania je vzhľadom na vyššie uvedené dostatočne ustálený, súdu teda prebiehajúce konania nebránia v konaní a rozhodovaní o danej veci. V prípade, skončenia prebiehajúceho konania pred skončením konania o dedičstve by sa predmetný majetok zahrnul do dedičstva a prejednal. Po právoplatnom skončení konania o dedičstve by sa predmetný majetok prejednal v konaní o novoobjavenom majetku. 21. Vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky na prerušenie konania, súd návrh žalobcov na prerušenie konania do skončenia konaní vedených na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 22C/29/2020 a 6D/734/2013 zamietol, a o zamietnutí návrhu žalobcov rozhodol s poukazom na ust. § 162 ods. 3 C.s.p. až v rozhodnutí vo veci samej.
22. Súd návrhy žalobcu na výsluch žalovanej, svedkyne V. V., zdravotnou dokumentáciou W. N. a znaleckým dokazovaním znalca z odboru psychiatrie zamietol. Taktiež zamietol návrhy žalobcu na výsluch žalobcu, žalovanej, svedkov U. V., Y. I. a C.. P. H. prednesené vrámci záverečnej reči. Vo vzťahu ku všetkým žalobcom navrhnutým dôkazom ktorých vykonanie súd zamietol súd uvádza, že ich vykonanie by nemohlo viesť k zisteniu skutkového stavu, ktorý by viedol k objasneniu veci ohľadne takých skutkových okolností, ktoré by bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Dôvodom pre ktorý musel súd žalobu zamietnuť (t.j. nemohol pristúpiť k meritornemu preskúmaniu veci) je skutočnosť neúčasti všetkých subjektov právneho vzťahu v spore v zmysle § 78 C.s.p, vykonanie dokazovania o skutočnostiach nepodstatných pre posúdenie okruhu strán sporu by tak bolo nadbytočné a nehospodárne. Základom pre rozhodnutie sudu bolo skúmanie okruhu strán sporu - účasti všetkých subjektov podľa § 78 ods. 1 C.s.p z ktorého dôvodu vykonanie ktoréhokoľvek zo žalobcom navrhnutých dôkazov vrátane výsluchu strán, svedkov, znaleckým skúmaním, zabezpečovaním zdravotnej dokumentácie poručiteľky, vrátane zbavovania mlčanlivosti ošetrujúceho lekára poručiteľky nesmerovalo k dokazovaniu skutočností podstatných pre takéto rozhodnutie. 23. Pred skončením pojednávania súd vyzval strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci a keďže po vyjadrení strán(ich právnych zástupcov) súd nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. (§ 182 C.s.p) 24. Súd vykonal dokazovanie - darovacou zmluvou zo dňa 19.12.2012, výpisom z LV č. XXXX, poslednou vôľou z 13.01.2013, čestným vyhlásením z 11.06.2019, lekárskym nálezom z 18.12.2012, (S poukazom na ust. § 204 C.s.p. súd nečítal ani neoboznamoval obsah listín, ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený a súčasne neboli tieto listiny alebo ich obsah protistranou spochybnené)odpoveďou zo dňa 21.07.2021 č.l. 162, uznesením zo dňa 08.01.2016 sp. zn. 6D/734/2013, žalobou zo dňa 07.05.2020 (zo spisu 22C/29/2020) a zistil nasledovný skutkový stav veci. XX. W. N. uzavrela ako darkyňa dňa 19.12.2012 so žalovanou ako obdarovanou darovaciu zmluvu predmetom ktorej bol bezodplatný prevod spoluvlastníckych podielov vo veľkosti 3/8 k celku, nasledovných nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. P., obec P.R., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom ako :
- pozemok - parcela reg. „N.“ s parc.č. XXXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku : zastavaná plocha a nádvorie a
- rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na pozemku - parc.č. XXXX/X. 26. Na LV č. XXX je ako vlastník spoluvlastníckeho podieli vo veľkosti 3/8 k celku predmetných nehnuteľností zapísaná žalovaná. 27. V kópii poslednej vôle z 13.01.2013 je zachytená posledná vôľa poručiteľky W. N.. XX. MUD. Beáta Doležalová dˇa 18.12.2012 v Lekárskom náleze uviedla, že „Menovaná je psychický spôsobilá právnych úkonov. Potvrdenie vydané na vlastnú žiadosť“. 29. V čestnom vyhlásení zo dňa 11.06.2019 V. V. uviedla, že „ W. N. ...v období od konca roka 2012, najmä však v mesiaci december roka 2012 vo zvýšenej miere požívala alkohol a dostávala sa do stavu absolútnej nepríčetnosti. V uvedenom období mala v dôsledku závislosti od alkoholu značne narušenú schopnosť posudzovať následky svojich rozhodnutí, slobodne a vážne myslieť a konať, pričom bola zároveň výrazne ovplyvniteľná zo strany iných osôb. Jej závislosť na alkohole mal závažný vplyv na jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, v dôsledku čoho nebola schopná pochopiť význam ňou urobených právnych úkonov“ 30. Žalobca sa domáhal určenia, že W. N., rod. N., narodená dňa XX.XX.XXXX, zomrelá dňa XX.X.XXXX, naposledy trvale bytom P. XXXX/X, P., bola ku dňu smrti podielovou spoluvlastníčkou, v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 3/8 k celku, nasledovných nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. P., obec P., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedeného Okresným úradom Piešťany, katastrálnym odborom ako :
- pozemok - parcela reg. „N.“ s parc.č. XXXX/X, o výmere XXX m2, druh pozemku : zastavaná plocha a nádvorie a
- rodinný dom so súp. č. XXXX, postavený na pozemku - parc.č. XXXX/X. 31. Z oznámenia Notárskeho úradu, L.. U. B. adresovaného súdu zo dńa 21.07.201 vyplýva, že oznámil, že Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení č.k. 6D 734/2013, Dnot 380/2013 zo dňa 29.10.2013vyplýva, že poručiteľka zomrela ako slobodná, bezdetná, rodičia ju predumreli a so zanechaním závetu, ktorý predložila M. H.. Podľa zápisnice spísanej u notára L.. U. E., ktorej predmetom je zistenie stavu a obsahu závetu poručiteľky vyplýva, že závet poručiteľky je holografný, pozostávajúci z dvoch papierov formátu A4 a na ktorom sa nachádza vlastnoručný podpis závetkyne a dvoch svedkov. Závet je spísaný dňa 01.01.2009. Z dedičského spisu č.k. 6D/734/2013, vyplýva, že neskôr bol U.. Z. Š.R. predložený
ďalší závet poručiteľky, ktorý podľa zápisnice spísanej u notára L.. U. E., ktorej predmetom je zistenie stavu a obsahu závetu poručiteľky, je alografný, podpísaný závetkyňou a dvoma svedkami. Závet ja spísaný dňa 13.01.2013 a závetnými dedičmi sú M. H., L. V., G. H. a U. V.. Uznesením vydaným Okresným súdom Piešťany, č.k. 6D/734/2013 dňa 03.01.2014 bol L.. U. E., notár, ako súdny komisár v dedičskej veci po neb. W. N. vylúčený z úkonov súdneho komisára, z toho dôvodu, že jeho zamestnanec U. V. je jedným zo závetných dedičov. Okresný súd Piešťany podľa § 38 ods. 1 O.s.p. poveril dňa 21.01.2014 notára, U. M., ako súdneho komisára na vykonanie úkonov vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke W. N.. Vzápätí ho Uznesením č.k. 6D/734/2013 zo dňa 25.09.2014 vylúčil z úkonov súdneho komisára, z dôvodu možnej vzniknutej pochybnosti zaujatosti, vzhľadom k tomu, že sa osobne pozná a stretáva ako pracovne, tak aj mimopracovne, s U.. U. E., ktorý toho času bol splnomocneným zástupcom U. V.. Okresný súd Piešťany podľa § 38 ods. 1 O.s.p. poveril dňa 12.03.3015 notára, L.. U. B., ako súdneho komisára na vykonanie úkonov vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke W. N.. L.. U. B., ako súdny komisár z predložených dôkazov, zistil že závetní dedičia U.. M. H., C.. P. H., N.. a U.. Y. I. nesúhlasia s platnosťou posledného závetu poručiteľky, zo dňa 13.01.2013 a podali sťažnosť na Generálnu prokuratúru SR vo veci podozrenia obzvlášť závažného zločinu podvodu v zmysle § 221 ods.1, ods. 4, písm. a) Trestného zákona. Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, Odbor kriminálnej polície, 1. Oddelenie vyšetrovania, vedie trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods., os. 4 písm. a/ Trestného zákona vedeného na Odbore kriminálnej polície KR PZ Trnava pod Č.X.: M.-XXX/X- X.-Z.-XXXX. Z toho dôvodu KR PZ v Trnave požiadalo o vydanie originál závetu poručiteľky zo dňa 13.01.2013 za účelom overenia pravosti podpisu závetkyne, a to grafológom. Vzhľadom k tomu, že vyššie uvedené vyšetrovanie ovplyvňovalo dedičské konanie po neb. W. N., v ktorom za daných podmienok nebolo možné pokračovať, notár L.. U. B., ako súdny komisár požiadal Okresný súd Piešťany o prerušenie konania až do dňa vynesenia právoplatného rozsudku KR PZ v Trnave, na čo Okresný súd Uznesením č. 6D/734/2014, Dnot 114/2015 dedičské konanie prerušil a zatiaľ nám dedičská vec nebola vrátená na pokračovanie v konaní 32. Uznesením sp. zn. 6d/734/2013 zo dňa 08.01.2016 Okresný súd Piešťany konanie prerušil do do právoplatného skončenia trestného stíhania vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona vedeného na Odbore kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave pod Č.: M.-XXX/X-X.-Z.-XXXX. V odôvodnení uznesenia uviedol, že Okresný súd Piešťany uznesením č. 6D/734/2013 - 4 zo dňa 04.10.2013 začal konanie v dedičskej veci po poručiteľke neb. W. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. XXXX/X, P., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. Poverením dňa 04.10.2013 poveril súd notára, L.. U. E.M., ako súdneho komisára na vykonanie úkonov vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke W. N..Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení sp. zn. 6D/734/2013, Dnot 380/2013 zo dňa 29.10.2013 bolo zistené, že poručiteľka zomrela ako slobodná, bezdetná, rodičia ju predumreli, so zanechaním závetu, ktorý predložila U.. M. H.. Podľa zápisnice spísanej u notára L.. U. E., ktorej predmetom je zistenie stavu a obsahu závetu poručiteľky vyplýva, že závet poručiteľky je holografný, pozostávajúci z dvoch papierov formátu A4 a na ktorom sa nachádza vlastnoručný podpis závetkyne a dvoch svedkov. Závet je spísaný dňa 01.01.2009.Z dedičského spisu sp. zn. 6D/734/2013, Dnot 380/2013 bolo zistené, že dňa 04.11.2013 bol U.. Z. Š. predložený ďalší závet poručiteľky, ktorý podľa zápisnice spísanej u notára L.. U. E., ktorej predmetom je zistenie stavu a obsahu závetu poručiteľky vyplýva, že je alografný, podpísaný závetkyňou a dvoma svedkami. Závet ja spísaný dňa 13.01.2013 a závetnými dedičmi sú M. H., L. V., G. H. a U. V..Okresný súd Piešťany uznesením č. 6D/734/2013 - 44 zo dňa 03.01.2014 vylúčil L.. U. E., notára, z úkonov súdneho komisára v dedičskej veci vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 6D/734/2013, z toho dôvodu, že jeho zamestnanec U. V. je jedným zo závetných dedičov. Okresný súd Piešťany poveril dňa 21.01.2014 notára U. M., ako súdneho komisára na vykonanie úkonov vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke W. N.. Okresný súd Piešťany uznesením č.k. 6D/734/2013 - 60 zo dňa 25.09.2014 vylúčil U. M., notára, z úkonov súdneho komisára v dedičskej veci vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 6D/734/2013. Okresný súd Piešťany poveril dňa 12.03.3015 notára, L.. U. B., ako súdneho komisára na vykonanie úkonov vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke W. N..Závetný dedičia U.. M. H., C.. P. H., N.. a U.. Y. I. podaním zo dňa 21.04.2015 oznámili súdu, že nesúhlasia s platnosťou posledného závetu poručiteľky (závetu zo dňa 13.01.2013) a uviedli, že v súvislosti so zriadením závetu zo dňa 13.01.2013 bolo Krajským riaditeľstvom Policajného zboru Trnava pod sp. zn. : Č.: M.-XXX/X-X.-Z.-XXXX vedené vyšetrovanie ohľadom trestného stíhania voči neznámemu páchateľovi podľa § 221 ods. 1 a 4 písm. a) Trestného zákona. Dopytom notára L.. U. B. na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, Odbor kriminálnej polície, 1. Oddelenie vyšetrovania, bolo zistené, že sa tam vedie trestné stíhanie vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona pod sp. zn. Č.: M.-XXX/X-X.-Z.-XXXX, ktoré sa týka závetu poručiteľky zo dňa 13.01.2013.Podaním zo dňa
03.10.2015 požiadal notár L.. U. B. ako súdny komisár Okresný súd Piešťany o prerušenie konania do skončenia trestného stíhania vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona vedeného na Odbore kriminálnej polície Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, že prerušil toto konanie až do právoplatného skončenia trestného stíhania vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona pod Č.: M.-XXX/X-X.-Z.-XXXX vedeného Krajským riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, Odborom kriminálnej polície, nakoľko ide o konanie v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v dedičskej veci poručiteľky. 33. Podľa § 396 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='161/2015%20Z.z.%2523194'&ucin-k- dni='30.12.9999'> zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok <aspi:// module='ASPI'&link='161/2015%20Z.z.%2523194'&ucin-k-dni='30.12.9999'> (ďalej len „CMP <aspi:// module='ASPI'&link='161/2015%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Konania o dedičstve začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 34. Podľa § 175b zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súd poriadok ( ďalej len OSP“) Účastníkmi konania sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, a ak takých osôb niet, štát. Poručiteľov veriteľ je účastníkom konania v prípade § 175p <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1963/99/20160614>, v prípade, keď sa vyporiadava jeho pohľadávka, a pri likvidácii dedičstva. V konaní podľa § 175h ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160614> je účastníkom konania iba ten, kto sa postaral o pohreb. 35. Podľa § 175k ods. 1 OSP Ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom. 36. Podľa § 175k ods. 2 OSP Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča. 37. Podľa § 78 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%252378'&ucin-k- dni='30.12.9999'> a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>“) nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 38. Podľa § 79 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%252379'&ucin-k-dni='30.12.9999'> na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu. 39. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia, že W. N., rod. N., narodená dňa XX.XX.XXXX, zomrelá dňa XX.X.XXXX, naposledy trvale bytom P. XXXX/X, P., bola ku dňu smrti podielovou spoluvlastníčkou, v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 3/8 k celku na označených nehnuteľnostiach a teda je zrejmé, že žalobca tvrdí že uvedené nehnuteľnosti v určenom podiele patria do dedičstva po nebohej W. N.. 40. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou úplnosti a správnosti okruhu strán konania, s prihliadnutím predovšetkým na skutočnosť, že dedičské konanie po nebohej W. N. do dnešného dňa nie je ukončené. Vychádzajúc z oznámenia notárskeho úradu má súd za preukázané že v súčasnosti sú účastníkmi dedičského konania všetci tí , o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi t.j. do úvahy prichádzajúci závetní dedičia v zmysle závetu spísaného 13.01.2013 - M. H., L. V., G. H. a U. V. ako aj do úvahy prichádzajúci závetný dedičia v zmysle závetu spísaného dńa 01.01.2009 U.. M. H., C.. P. H., N.. a U.. Y. I., ktorý nesúhlasia s platnosťou posledného závetu poručiteľky, zo dňa 13.01.2013. Dedičské konanie 6D 734/2013 bolo prerušené do právoplatného skončenia trestného stíhania vo veci obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona vedeného na Odbore kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave pod Č.: M.-XXX/X-X.- Z.-XXXX. XX. Ten, o kom sa možno dôvodne domnievať, že je poručiteľovým dedičom, je účastníkom konania o dedičstve od začatia dedičského konania dovtedy, kým sa nepreukáže, že nie je poručiteľovým dedičom alebo že nededí z dôvodu dedičskej nespôsobilosti. Pokiaľ poručiteľ zanechal závet, treba za účastníkov konania považovať osoby, ktorým svedčí dedenie zo zákona alebo závetu (§ 473 a nasl. a § 476 a nasl. Občianskeho zákonníka). Účastníctvo týchto osôb trvá dovtedy, kým sa nepreukáže, že nie sú dedičmi. 42. Ak účastník dedičského konania spochybní dedičské právo iného účastníka tohto konania a rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, súd nie je oprávnený sám
spornosť riešiť; je povinný postupovať podľa § 175k ods. 2 O.s.p. Dedičský súd (notár) v predmetnom dedičskom konaní do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle § 175k O.s.p. nepostupoval. K zúženiu okruhu účastníkov dedičského konania tak do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie neprišlo. 43. Súd mal teda za preukázané, že účastníkmi dedičského konania sú za danej procesnej situácie závetní dedičia v zmysle závetu spísaného 13.01.2013 - M.O. H., L. V., G. H. a U. V. ako aj do úvahy prichádzajúci závetný dedičia v zmysle závetu spísaného dňa 01.01.2009 U.. M. H., C.. P. H., N.. a U.. Y. I. 44. Aktívna legitimácia žalobcu je teda daná. Zo závetu prichádzajú do úvahy ešte další dedičia - M. H., G. H. a U. V., C.. P. H., N.. a U.. Y. I.. 45. Ani jeden z potencionálnych dedičov dedičstvo neodmietol. Len kvalifikované odmietnutie dedičstva má tak hmotnoprávne ako aj procesnoprávne účinky, t. j. odmietnutím dedičstva stratí ten, kto dedičstvo odmietol postavenie účastníka konania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo/162/2005) 46. Súd mal za to, že v danej veci sa jedná o definovanie vlastníckych pomerov k nehnuteľnosti a vyriešenie tejto otázky sa dotýka spoločných práv a povinností všetkých účastníkov konania o dedičstve. 47. Predmetné konanie môže preto splniť svoj účel len vtedy, ak sporná otázka, t. j. či nehnuteľná vec patrí do dedičstva, by bola vyriešená rozsudkom, ktorého výrok by bol záväzný pre všetkých účastníkov dedičského konania. V konaní pred súdom preto podľa povahy veci treba považovať všetkých týchto účastníkov za nerozlučných spoločníkov. 48. Otázka, ktorú súd v predmetnom konaní riešil, bola už v minulosti Najvyšším súdom SR riešená. V uznesení zo dňa 28.09.2006, sp. zn. 3Cdo/178/2006 Najvyšší súd SR uviedol, že žaloba či určitá vec (právo) patrí do dedičstva je rozhodovacou praxou súdov považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov. V právnej vete k rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.07.2000, sp. zn. 3Cdo/131/1999, ktorý bol v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR publikovaný ako R 65/2003 <aspi://module='JUD'&link='JUD31526SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'> sa uvádza, že pre sporové konanie v zmysle § 175k ods. 2 O.s.p. <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb. %2523175k'&ucin-k-dni='30.12.9999'> treba považovať všetkých účastníkov konania v dedičstve za nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p. <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb. %252391'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, a to ako na strane žalobcov, tak i na strane žalovaných. Na rovnakých právnych záveroch spočívajú tiež ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu SR (viď napr. rozsudok zo dňa 27.10.2010, sp. zn. 4Cdo/120/2009, zo dňa 30.05.2011, sp. zn. 1Cdo/183/2009 a zo dňa 31.07.2012, sp. zn. 3Cdo/197/2010). 49. Právna úprava prechodu dedičských práv a povinností vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Od smrti poručiteľa do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím, existuje určitá neistota v tom, s akým výsledkom konanie o dedičstve skončí, ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerými dedičmi a kto z nich fakticky prevezme dedičstvo. Preto pokiaľ poručiteľ zanechal viac dedičov, sú v období od smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva právoplatným rozhodnutím považovaní za spoluvlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení spoločne a nerozdielne. V konaní o určenie predmetu dedičstva majú z týchto dôvodov postavenie tzv. núteného spoločenstva (nerozlučných spoločníkov) v zmysle ust. § 78 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%252378'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, teda účasť všetkých dedičov v konaní je nevyhnutná. To platí aj vtedy, ak pôvodné konanie o dedičstve bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, ktorý bol vydaný osobe, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa. 50. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že otázka vecnej legitimácie vyplýva z hmotného práva. Nesprávne určenie okruhu strán v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť v zmysle § 160 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z. %2523160'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti konať pred súdom, lebo súd je povinný poskytnúť strane iba poučenie o jej procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva stranou konania; také poučenie by ale presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 160 CSP <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523160'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti strán konania. Súd tiež uvádza, že žalobca, ktorý je v konaní zastúpený právnym zástupcom, neoznačil správne okruh strán konania. 51. Pokiaľ ide o poučovaciu povinnosť súdu vo vzťahu k účastníkom konania vyplývajúcu z ust. § 160 C. s. p., je potrebné dodať, že všeobecná poučovacia povinnosť súdu sa vzťahuje na odstrániteľné vady podania, t. j. to, ako má strana sporu svoje nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie opraviť,
resp. doplniť. Súd nemôže prekročiť zákonné hranice manudukačnej povinnosti, pretože v takom prípade by išlo by o poučenie o otázkach hmotného práva, ktoré by bolo v rozpore s ústavnoprávnym princípom práva na spravodlivý proces narušením tzv. princípu rovnosti zbraní. Princíp rovnosti účastníkov v civilnom procese sa prejavuje v rovnosti ich procesného postavenia, rovnosti možností a šancí uplatňovať svoje procesné práva a procesné povinnosti. Pri vadách podania/žaloby preto súd nesmie pri poučovaní účastníka o oprave alebo doplnení podania z procesného hľadiska, poučovať účastníka aj o hmotnoprávnych skutočnostiach, ktoré s takouto opravou súvisia. Poučenie o hmotnom práve nie je súčasťou obligatórnej ani fakultatívnej poučovacej povinnosti súdu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 12. 2011, sp. zn. 6 Cdo 125/2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 6. február 2013, sp. zn. 5 Cdo 345/2012 a ďalšie). 52. K poučovacej povinnosti súdu je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť, že súd žalobcu výzvou z 16.01.2020 vyzval na späťvzatie žaloby, nakoľko sa skutočností tvrdených v žalobe po predbežnom právnom posúdení ju považoval zjavne bezdôvodnú pričom poukázal na ust. § 137 písm d) C.s.p. a eventuelne § 78 ods. 2 C.s.p., na čo žalobca reagoval návrhom na zmenu petitu, ktorú zmenu súd 24.05.2021 právoplatne pripustil. Úpravu okruhu strán sporu až do prednesenia predbežného právneho posúdenia súdu na pojednávaní dňa 14.10.2021 žalobca nevykonal. 53. Až po predbežnom právnom posúdení veci súdu prednesenom na pojednávaní pristúpil žalobca k procesnému návrhu, na základe ktorého by súd okruh strán sporu upravil o žalovaných U. V., C.. P. H., N.. a U.. Y. I.. G. H. žalobca ani v predmetnom návrhu neoznačil. 54. Súd návrh žalobcu na pripustenie vstupu C.. P. H., U.. Y. I.O., U. V. do konania na stranu žalovaných nepripustil, pričom je potrebné uviesť, že súd môže po začatí konania na návrh strany pripustiť, aby do konania vstúpil ďalšia strana , a to na strane žalobcu alebo žalovaného (žalovaných) Toto ustanovenie vychádza z rešpektovania dispozičnej zásady v občianskom súdnom konaní. Súhlas strany ktorá má vystupovať na strane žalovaného nie je potrebný. Zákon nestanovuje dôvody, za splnenie ktorých má vstup ďalšieho účastníka do konania pripustiť alebo nepripustiť. Je predovšetkým na úvahe súdu vzhľadom na konkrétne skutočnosti v danom konkrétnom prípade. Súd dospel k záveru, že v danom prípade by pripustenie vstupu P. H., Y. I. a U. V. bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti, nakoľko v danom prípade mal žalobca po pripustení zmeny žaloby dostatočný časový priestor na úpravu okruhu strán sporu tak, aby ním boli všetci nerozluční spoločníci, čo neučinil. Taktiež súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že pripustením vstupu predmetných subjektov do konania na stranu žalovaných, by nedošlo k úplnému odstráneniu nedostatku okruhu účastníkov (stále by ako strana sporu chýbal G. H.), nie je možné akokoľvek predpokladať že do ďalšieho pojednávania vo veci by žalobca okruh strán sporu upravil aj o uvedeného účastníka dedičského konania, s tým, že pripustením nových strán do konania na strane žalovaných by sa konanie značne natiahlo, nakoľko v prípade ich pripustenia by ako žalovaní mali právo vyjadriť sa k podanej žalobe, zaujať k nej stanovisko (byť v konaní zastúpení) čo by všetko viedlo k trovám konania, a teda vec by nebola rozhodnutá rýchlo a hospodárne na jedinom pojednávaní (§ 157 ods. 1 C.s.p) 55. Vzhľadom na skutočnosť, že stranou konania v čase rozhodovania súdu nebol okrem účastníkov dedičského konania po nebohej ktorých pristúpenie do konania na pojednávania žalobca navrhoval ani G. H., stranami sporu neboli teda ďalej ani U. V., C.. P. H., N.. a U.. Y. I. (okruh strán by nebol úplný ani po pripustení ich vstupu do konania). súd žalobu z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie daného skutočnosťou, že stranou tohto sporového konania neboli všetci tí, ktorí ňou mali byť a s poukazom na § 78 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%252378'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, zamietol. 56. K námietke zaujatosti sudcu vznesenej právnym zástupcom žalobcu v rámci záverečného vyjadrenia súd uvádza, že táto sa zjavne týkala len okolností, ktoré spočívali v procesnom postupe sudcu a jeho rozhodovacej činnosti, a preto sa na takúto námietku neprihliada, a vec aj v prípade námietky zo všetkými náležitosťami v zmysle § 52 ods. 2 C.s.p. sa nadriadenému súdu nepredkladá (§ 53 ods. 3 C.s.p.) 57. Čo sa týka námietky žalobcu, že súd nerozhodol a návrhu žalobcu na zmenu petitu, tak tu súd uvádza, že na pojednávaní 14.10.2021 nebolo zo strany žalobcu resp. jeho právneho zástupcu také podanie, z ktorého obsahu by vyplával záver, že žalobca rozširuje uplatnené právo alebo že uplatňuje iné právo. Taktiež nedošlo k podstatnej zmene alebo doplneniu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Žalobca v rámci pojednávania uviedol, že k zmene petitu, čo do náhrady trov konania a ten navrhol pozmeniť vo výroku II. že nebude, že súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania ale súd priznáva, že žalobcovi voči žalovanému 1/, žalovanému 2/ a žalovanému 3/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu o ktorých výške rozhodne vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vo veci samej“ Zmena návrhu strany vo vzťahu k tomu, ako navrhuje rozhodnúť o trovách konania nie je zmenou žaloby, a preto o nej súd v zmysle § 139 C.s.p nerozhoduje. Nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že zmeny
žaloby ako úkon vo veci samej, musí spĺňať náležitosti a formu podania vyplývajúce z § 125 C.s.p, a teda možno ho urobiť písomne a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Prednesenie zmeny žaloby ( ku ktorému v danej veci nedošlo) na pojednávaní tak nesplňa náležitosti podania podľa § 125 ods. 1 C.s.p. a súd naň neprihliada. 58. Súd v závere uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúci (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 59. Napokon je potrebné uviesť, že žalobcovi nič nebráni podať novú žalobu o určenie, že nehnuteľnosti ku dňu smrti poručiteľky patrili do jej vlastníctva/patria do dedičstva po poručiteľke, a to tak, že stranami konania budú všetci do úvahy prichádzajúci dedičia po poručiteľke (zamietnutie žaloby z dôvodu vyplývajúceho z § 78 ods. 1 a 2 C.s.p. prekážku veci rozhodnutej nezakladá) V závislosti od toho, či ten-ktorý účastník konania o dedičstve má rovnaký alebo odlišný názor vo veci samej, ako má žalobca, môže sa stať žalobcom alebo žalovaným. V každom prípade však musí byť stranou , keďže rozsudok musí byť záväzný pre všetkých účastníkov prebiehajúceho konania t.j. potencionálnych dedičov." 60. Podľa § 262 ods. 1 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523262'&ucin-k- dni='30.12.9999'> o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 61. Podľa § 255 ods. 1 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523255'&ucin-k- dni='30.12.9999'> súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 62. Podľa § 262 ods. 2 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523262'&ucin-k- dni='30.12.9999'> o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti 63. Keďže súd žalobu zamietol, úspešným v konaní bola žalovaná, pričom súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre existenciu ktorých by bolo namieste náhradu trov konania žalovanej nepriznať a preto súd plne úspešnej žalovanej priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523262'&ucin-k-dni='30.12.9999'> v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol len o nároku na náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia; o výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z. %2523262'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti výroku I. tohto rozsudku nie je prípustné odvolanie (§ 357 C.s.p. a contrário)
Proti tomuto rozsudku vo výrokoch II. a III. možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolanie podľa § 365 ods. 1 C.s.p. možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.