Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_43C-5-2021.pdf
PDF · 85.21 KB
Case nature
Area
Subarea
43C/5/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v právnej veci žalobcu: V. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, V., prechodne bytom S.Í.Č. XX, A., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava, o náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Pezinok dňa 30.03.2021, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť sumu 4.000,- € titulom nemajetkovej ujmy, ktorá žalobcovi vznikla zbytočnými prieťahmi Okresného súdu Bratislava III trvajúcimi od 15.03.2005 do 08.04.2019 v konaní W. N. XXXX/XX. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy zodpovedá za nesprávny úradný postup - zbytočné prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava III. OO PZ V. uznesením Y.-XXX/XX zo dňa 14.01.2003 vznieslo obvinenie pre trestný čin útoku na verejného činiteľa a to i napriek tomu, že člen poľovnej stráže nemá oprávnenie kontrolovať osobu pohybujúcu sa po lesnej ceste. Vyšetrovateľ OR PZ W. stíhanie zastavil, pričom prokurátor Okresnej prokuratúry W. podal návrh na uloženie ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou ako páchateľovi trestného činu. Okresný súd W. pod č. N. XXX/XX návrhu prokurátora vyhovel. Krajský súd Bratislava uznesením 1 TOS 16/05 napadnuté uznesenie Okresného súdu Pezinok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Okresný súd Bratislava III ho obdržal dňa 15.03.2005. Okresný súd Bratislava III 08.04.2019 uznesením sp. zn. Nt 209/03 rozhodol, že berie na vedomie späťvzatie návrhu Okresným prokurátorom Bratislava III. Dňa 02.06.2019 žalobca písomne požiadal žalovaného o náhradu škody, ktorú žalovaný pod č. 40524/ L9/141 neuznalo. Ako odsúdený v prvom stupni žil v právnej neistote od 15.03.2005 do 08.04.2019, pretože bol odsúdený na základe falošných dôkazov a nerešpektovaním zákona o poľovníctve. Počas tejto právnej neistoty si nemohol vybaviť zbrojný preukaz a iné doklady, pretože ak by bol odsúdený boli by mu opäť odobraté. Žalobca k žalobe priložil Správu Obvodného lesného úradu Bratislava zo dňa 03.02.2004, Uznesenie Okresného súdu Bratislava III sp. zn. Pk Nt 209/2003 zo dňa 08.04.2019, Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Tos 16/05 zo dňa 02.03.2005, Uznesenie Okresného súdu Pezinok sp. zn. Nt 209/03 zo dňa 14.12.2004 a Oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 02.06.2019.
2. Dňa 05.05.2021 žalobca doplnil žalobu o označenie žalovaného („Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ul. Račianska 71“), zopakoval predložené dôkazy a doplnil popis skutku - „zbytočné prieťahy spôsobil Okresný súd Bratislava III konajúcim pod číslom PK Nt 209/03 svojou nečinnosťou, ktorá začala plynúť od 15.3.2005 do 8.4.2019.
3. Dňa 01.06.2021 sa k žalobe a doplneniu žaloby vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že považuje žalobou uplatnený nárok za nedôvodný v celom rozsahu, pričom zároveň poukazuje na nedostatok žaloby spočívajúci v nesprávnom označení žalovaného subjektu, na ktorého odstránenie bol žalobca pravdepodobne vyzvaný uznesením súdu prvej inštancie č. k. 43C/5/2021-10, ku ktorého odstráneniu doposiaľ nedošlo a ktorý by mohol znamenať aj nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, t. z. dôvod pre zamietnutie žaloby. Žalovaný označený ako Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky je v zmysle § 4 ZoZŠ iba orgánom verejnej moci, ktorý koná v mene žalovaného štátu, nie je však samotným nositeľom zodpovednosti za škodu. Žalovaný sa v záujme zachovania hospodárnosti konania vyjadril k uplatnenému nároku z hľadiska existencie jednotlivých zákonných predpokladov, ktorých kumulatívne splnenie sa vyžaduje pre možnosť priznania nároku na náhradu škody z titulu zodpovednosti štátu za škodu. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného v súdom stanovenej lehote nevyjadril.
5. Dňa 18.10.2021 sa uskutočnilo pojednávanie, ktorého sa zúčastnil žalobca a zástupca žalovaného. Po otvorení pojednávania predstúpil žalobca, ktorý uviedol, že trvá na svojom návrhu tak ako bol súdu doručený a jeho doplnenia v plnom rozsahu. Je dostatočne preukázané, že súdne prieťahy trvali niekoľko rokov, teda viac ako 10 rokov, od 15.03.2005 až 08.04.2019. V tejto dobe žil v právnej neistote, nevedel čo ho čaká, nič si nemohol uplatňovať, sudca ho uznal páchateľom a vydal opatrenie napriek tomu, že skutok nespáchal. Trestné oznámenie bolo robené na objednávku, čo svedčí aj o tom, že bol účelovo trestne stíhaný. Následne predstúpil žalovaný, ktorý uviedol, že zotrváva na písomnom stanovisku má za to, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný podľa zákona číslo 514/2003 Z.z. Žalobca nežiada vykonať ďalšie dôkazy a na záver uvádza, že trvá na uvedenom a má za to, že v trestnom konaní bol poškodený a preto mu prislúcha primerané odškodnenie. Žalovaný zotrval na námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, žiada, aby súd žalobu zamietol a pre prípad úspechu si uplatňuje náhradu trov konania. Nežiada vykonať ďalšie dôkazy. Súd následne vyhlásil dokazovanie za skončené a na to vyhlásil rozsudok.
6. Podľa § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
7. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
8. Podľa § 9 ods. 1 zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
9. Podľa § 16 ods. 1 zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
10. Podľa § 135 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.
11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
12. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. „Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, keď je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve používa pojem "vecná legitimácia". Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004, časopis Zo súdnej praxe č. 46/2008)
14. „Na podporu svojej doterajšej argumentácie ústavný súd pripomína, že aj samotný najvyšší súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už viackrát dospel k právnemu záveru, že riadne označenie štátu ako žalovaného účastníka konania je náležitosťou riadneho návrhu, bez ktorého nemožno v konaní pokračovať. Štát je ako účastník konania označený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný orgán, ktorý má v mene štátu konať, s uvedením jeho názvu a sídla. Pokiaľ nie je žalovaný takto riadne označený, súd v zmysle § 43 OSP (pozn.: po rekodifikácii § 129 CSP) žalobcu poučí a vyzve ho na doplnenie alebo opravu žaloby (uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 64/2011 z 28. októbra 2011, uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 149/2011 z 26. septembra 2012 a uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 193/2009 z 29. septembra 2009).“ (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2016 zo dňa 12.01.2017, zverejnený v zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu SR pod č. 10/2017)
15. „Ak bol žalobcom v žalobe ako žalovaný označený len orgán oprávnený v mene štátu konať, pričom z iných častí žaloby zjavne vyplývalo, že žaloba smeruje proti štátu, bolo povinnosťou súdu túto nezrozumiteľnosť (neurčitosť) odstrániť postupom v zmysle § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Pokiaľ súd bez ďalšieho žalobu zamietol pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie, konanie zaťažil vadou zmätočnosti [§ 237 ods. 1 písm. f) OSP]. Uvedený formalizmus súdu pri posudzovaní žaloby nie je v súlade s princípmi spravodlivého procesu a právom na súdnu ochranu v materiálnom zmysle.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 441/2015 zo dňa 29.03.2017, časopis Zo súdnej praxe č. 33/2017)
16. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým so žalobou, prílohami žaloby, doplnením žaloby, vyjadrením žalovaného a vyjadreniami strán sporu na pojednávaní. Súd po preskúmaní žaloby a doplnenia žaloby dospel k záveru, že žalovaný nie je v spore pasívne vecne legitimovaný. Žalobca ako dominus litis (pán sporu) nesie zodpovednosť za správne označenie žalovanej strany, pričom pri nesprávnom označení žalovanej strany riskuje zamietnutie žaloby. Z jednoznačného znenia § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona vyplýva, že žalovanou stranou v tomto konaní mala byť Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Je nepochybné, že zodpovednosť za škodu, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, nesie štát, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti podľa § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona. Nositeľom vyššie uvedenej hmotnoprávnej povinnosti tak nie je Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré malo byť v tomto konaní len orgánom konajúcim za štát, nie žalovanou stranou. Súd tak nemôže ani teoreticky vyhovieť žalobe žalobcu a zaviazať žalovaného, aby splnil povinnosť, na ktorú by mal byť zaviazaný iný právny subjekt a to štát.
17. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že uznesením č.k. 43C/5/2021 - 10 zo dňa 07.04.2021 vyzval žalobcu na doplnenie žaloby tak, aby správne označil žalovaného. Súd v odôvodení tohto uznesenia dostatočne žalobcu poučil o tom ako má byť žaloba doplnená a to aj s odkazom na konkrétne
právne predpisy, čím si súd splnil svoju poučovaciu povinnosť voči žalobcovi v zmysle vyššie uvedenej judikatúry. Žalobca však túto vadu neodstránil a zotrval na pôvodnom označení žalovaného.
18. Na základe vyššie uvedeného preto súd žalobu zamietol, keďže žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný. Súd sa ďalej nezaoberal samotnou existenciou nároku na náhradu škody ani jej výškou, keďže ani prípadná existencia nároku na náhradu škody by nemala žiadny vplyv na výsledok tohto sporu, vzhľadom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Uvedený postup je v súlade s procesnou ekonómiou súdneho konania.
19. O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, keď úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.