Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Cb-87-2016.pdf
PDF · 215.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-1Cb/87/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudcom JUDr. Ivanom Štepitom v právnej veci žalobcu: ADRIA company, s. r. o., so sídlom Bratislava, Klincová 37, Bratislava, IČO: 44 793 707, zast. Ing. JUDr. Janka Kantíková, advokátka, so sídlom Ružomberok, Námestie A. Hlinku 54, proti žalovanej: Bc. Edita Ondríková MEDI - Pedikúra, miesto podnikania Ružomberok, Papiernická 1789/20, IČO: 41 903 404, zast. AK KRAKOVSKÝ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Záhradnícka 27, IČO: 35 977 272, v konaní o návrhu o uložení povinnosti prejavu vôle na uzavretie zmluvy na pojednávaní konanom dňa 18. 10. 2021 v Ružomberku, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej s a p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %, ktoré jej je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť vo výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok.
odôvodnenie:
1. Dňa 03. 10. 2016 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žiadal, aby súd zaviazal žalovanú ako nájomcu na uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov, ako aj žiadal priznať náhradu trov konania. Po právnej stránke žalobca žalobu odôvodnil skutočnosťou, že medzi žalobcom ako budúcim prenajímateľom a žalovanou ako budúcim nájomcom došlo dňa 07. 09. 2015 k uzatvoreniu Zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok zmluvných strán uzavrieť zmluvu o nájme nebytových priestorov podľa zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, a to najneskôr v lehote do 01. 10. 2015 (ďalej len ako „budúca nájomná zmluva“). Konkrétne sa malo jednať o prenájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa na druhom poschodí - kancelária č. 2 nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na ulici Podhora 48 v Ružomberku, súp. č. XXXX, postavené na parc. KNC XXX, zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie Ružomberok, obec Ružomberok, okres Ružomberok (ďalej ako „nájomná zmluva“). Účastníci sa dohodli na obsahu nájomnej zmluvy, pričom samotné znenie nájomnej zmluvy bolo uvedené v článku II. budúcej nájomnej zmluvy. V zmysle článku III. budúcej nájomnej zmluvy v prípade, že do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu riadnej zmluvy o nájme nebytových priestorov podľa článku II. tejto zmluvy, môže sa ktorákoľvek zo zmluvných strán v lehote jedného roka od dátumu, kedy mala byť zmluva uzavretá, domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Žalobca uviedol, že žalovaná porušila svoju povinnosť vyplývajúcu jej z budúcej nájomnej zmluvy, nakoľko aj napriek výzve žalobcu s ním neuzatvorila nájomnú zmluvu v dohodnutej lehote, t. j. do 01. 10. 2015 tak, ako to vyplynulo z príslušných ustanovení budúcej nájomnej zmluvy. Žalobca aj naďalej trvá na uzavretí nájomnej zmluvy za podmienok dohodnutých v budúcej nájomnej zmluve a je nútený domáhať sa svojho práva súdnou cestou. Prílohu k žalobe tvorila Zmluva o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 07. 09. 2015.
2. Na výzvu súdu žalovaná reagovala vyjadrením zo dňa 09. 12. 2016. Z tohto vyjadrenia okrem iného vyplynulo, že Zmluvu o budúcej zmluve uzatvorila v čase, keď ešte nemala živnostenské oprávnenie na vykonávanie plánovanej podnikateľskej činnosti, ktorej obsahom malo byť poskytovanie služieb v oblasti pedikúry. Podľa žalovanej túto skutočnosť potvrdzuje aj článok I. bod 2 Zmluvy o budúcej zmluve, podľa ktorej: „budúci nájomca bude prenajaté priestory užívať za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti pri rešpektovaní predmetu činnosti vymedzenej živnostenským oprávnením budúceho nájomcu“. V nadväznosti na citované zmluvné ustanovenie žalovaná zdôraznila, že ku dňu 01. 10. 2015, t. j. v lehote dokedy mala byť uzatvorená samotná nájomná zmluva, získala živnostenské oprávnenie na predmet podnikania Pedikúra a Kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod). Žalovaná zdôraznila, že pred uzatvorením samotnej Zmluvy o budúcej zmluve žalobcovi výslovne uviedla svoje požiadavky, ktoré spočívali vo vybavení priestoru slúžiaceho na podnikanie umývadlom a obkladom, prívodom teplej a studenej vody a vymaľovanie priestoru, nakoľko pedikúra je epidemiologickou činnosťou, ktorej výkon si vyžaduje určitý hygienický štandard. Podľa žalovanej žalobca v tejto súvislosti pri podpise Zmluvy o budúcej zmluve ju uistil, že priestory budú ku dňu ich prevzatia žalovanou uvedené požiadavky spĺňať a budú vyhovovať hygienickým a pracovným štandardom, ktoré si žalovaná vymienila. Ku dňu najneskoršieho termínu podpisu nájomnej zmluvy, t. j. k 01. 10. 2015 však žalobca nájomnú zmluvu nepodpísal a neodovzdal jej priestory v stave spôsobilom na ich užívanie za účelom výkonu podnikateľskej činnosti žalovanej, t. j. za účelom poskytovania služieb pedikúry. Priestory totiž neobsahovali žalovanou vymienené vybavenie v podobe umývadla, priestory neboli vymaľované a nespĺňali ani ďalšie požiadavky. Naviac, žalobca do tohto termínu ani nezačal s potrebnými úpravami. Žalovaná uviedla, že od 03. 09. 2015 osobne i telefonicky prostredníctvom SMS správ kontaktovala zamestnankyňu žalobcu pani N.ošovú, aby si overila, či priestory obsahujú požadované vybavenie a aby si v tom prípade dohodli termín podpisu nájomnej zmluvy. Žalovanej ku dňu 01. 10. 2015 vzniklo živnostenské oprávnenie a preto mala dôvodný záujem, aby jej boli priestory k tomuto dňu poskytnuté v požadovanom vybavení. Napriek výzvam a urgenciám z jej strany však žalobca odovzdanie priestorov v spôsobilom stave, a teda i podpísanie nájomnej zmluvy neustále oddiaľoval, až napokon jej žiadne priestory v potrebnom vybavení zo strany žalobcu neboli poskytnuté, čím utrpela ušlý zisk a zároveň musela ihneď vyhľadať vyhovujúce náhradné priestory, v ktorých by mohla prevádzkovať svoj predmet podnikania. Žalovaná poukázala aj na skutočnosť, že za účelom výkonu samostatnej zárobkovej činnosti jej bol podľa § 49 Zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov poskytnutý príspevok vo výške 3.398,80,-Eur zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. V prípade, že by žalovaná nesplnila podmienky uvedené v § 49 citovaného zákona, medzi ktoré patrilo i prevádzkovanie podnikateľskej činnosti vo vyhovujúcich priestoroch a s vyhovujúcim vybavením, hrozilo by jej odňatie tohto príspevku. Z dôvodu porušenia povinnosti žalobcu bola teda žalovaná nútená uzavrieť nájomnú zmluvu s iným poskytovateľom nebytových priestorov. Žalovaná vyslovila názor, že došlo k zásadnej zmene jej pomerov v porovnaní so situáciou pri uzatváraní Zmluvy o budúcej zmluve, nakoľko žalobca neuzavrel so žalovanou do 01. 10. 2015 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej boli priestory s požadovaným hygienickým a pracovným vybavením, v dôsledku čoho bola nútená žalovaná uzavrieť nájomnú zmluvu s iným poskytovateľom priestorov. Vzhľadom na uvedené nie je od nej možné spravodlivo požadovať, aby so žalobcom uzatvorila nájomnú zmluvu. 3. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej poukázal na znenie článku I. ods. 2 budúcej nájomnej zmluvy, podľa ktorého „budúci nájomca bude prenajaté priestory užívať za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti pri rešpektovaní predmetu činnosti vymedzeným živnostenským oprávnením budúceho nájomcu“. Z dohodnutého obsahového znenia zmluvy o nájme nebytových priestorov, konkrétne z článku II. ods. 2.1 jednoznačne vyplýva, že uvedený predmet nájmu dá prenajímateľ do užívania nájomcovi za účelom zriadenia kancelárskych priestorov. Preto tvrdenie žalovanej, že predmetom nájmu mal byť nájom priestoru spôsobilý a vybavený na poskytovanie služieb v oblasti pedikúry je zavádzajúce. Takáto požiadavka podľa žalobcu nebola zo strany žalovanej pri uzatváraní budúcej nájomnej zmluvy žalobcovi predložená a žalovaná podľa jeho vyjadrenia pri uzatváraní budúcej nájomnej zmluvy deklarovala, že mieni využívať predmetné priestory na veľkoobchodnú činnosť s kozmetickými produktmi. Žalobca podotkol, že budúca nájomná zmluva neukladá žalobcovi ako prenajímateľovi povinnosť vykonávať akékoľvek stavebné úpravy predmetu nájmu v rozsahu, o ktorom sa zmieňuje žalovaná. Podmienkou uzavretia zmluvy o nájme nebytových priestorov je výlučne iba jasne špecifikovaný termín, t. j. do 01. 10. 2015. Preto nemôže byť argument o nevhodnom predmete nájmu relevantným dôvodom na uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov. Na základe týchto skutočností bolo podľa žalobcu zrejmé, že predmet nájmu bol v stave spôsobilom na dohodnutý účel užívania a bolo povinnosťou žalovanej riadne uzatvoriť zmluvu o nájme nebytových priestorov a prevziať
predmet nájmu v dohodnutom termíne. Žalobca tiež uviedol, že tvrdenia žalovanej v tom smere, že by nevykonal všetky potrebné kroky k tomu, aby bola uzatvorená zmluva o nájme nebytových priestorov a podpis tejto zmluvy oddiaľoval je klamlivé a zavádzajúce. Žalobca so žalovanou ohľadom predmetnej zmluvy riadne komunikoval a poskytoval potrebnú súčinnosť. Táto skutočnosť vyplýva aj z priloženej emailovej komunikácie zo dňa 28. 09. 2015, teda že žalobca poskytol žalovanej požadované informácie
- fotografie priestorov, pôdorys predmetu nájmu a rozmery prenajímaných priestorov. Nakoľko až dňa 01. 10. 2015 žalovanej vzniklo živnostenské oprávnenie, nebolo možné uzatvoriť so žalovanou zmluvu o nájme nebytových priestorov pred týmto termínom. Dňa 01. 10. 2015 sa žalovaná dostavila na osobné stretnutie, na ktorom predložila žalobcovi získané osvedčenie o živnostenskom oprávnení, (táto skutočnosť je potvrdená aj SMS správou zo dňa 01. 10. 2015 o 09.20 hod.), kedy na tomto stretnutí za prítomnosti svedkov bola žalovanej predložená na podpis zmluva o nájme nebytových priestorov, ktorú už žalobca medzitým podpísal. Žalobca mal za to, že žalovaná predmetnú zmluvu podpíše a dôjde k odovzdaniu predmetu nájmu, čo však žalovaná odmietla urobiť (odmietla zmluvu podpísať). Podľa názoru žalobcu však z jeho strany boli splnené všetky zmluvné povinnosti, riadne vyzval žalovanú na podpis zmluvy o nájme nebytových priestorov v zmysle príslušných ustanovení budúcej nájomnej zmluvy. Práve naopak, žalovaná bola tým subjektom, ktorý svojím konaním spôsobil neuzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov. Vo svojom vyjadrení žalobca ďalej poukázal na článok III. Budúcej nájomnej zmluvy podľa ktorého v prípade, že do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu riadnej zmluvy o nájme nebytových priestorov podľa článku II. tejto zmluvy, môže sa ktorákoľvek zo zmluvných strán v lehote jedného roka od dátumu, kedy mala byť zmluva uzavretá, domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Žalobca opätovne uviedol, že žalovaná porušila svoju povinnosť vyplývajúcu jej z budúcej nájomnej zmluvy, nakoľko neuzavrela so žalobcom nájomnú zmluvu v dohodnutej lehote ako to vyplynulo z príslušných ustanovení budúcej nájomnej zmluvy a preto bol žalobca nútený podať návrh na súd. Ako vyplýva z úplného zo živnostenského registra žalovanej, pri predmete podnikania či už kúpa tovaru na účely jeho predaja (maloobchod, veľkoobchod), či pedikúra bola ku dňu 01. 10. 2015 uvedená ako prevádzkareň adresa Podhora 48, Ružomberok, t. j. priestory v zmysle budúcej nájomnej zmluvy. Adresa prevádzkarne bola zrušená až dňom 19. 11. 2015. Podľa žalobcu je teda zrejmé, že žalovaná v súvislosti so zápisom prevádzky do živnostenského registra taktiež žiadosti o poskytnutie príspevku zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny predložila ako doklad budúcu nájomnú zmluvu uzatvorenú so žalobcom dňa 09. 07. 2015. Následne sa žalovaná rozhodla, že nemá záujem o prenájom nebytových priestorov, na ktoré sa zmluvne zaviazala, pričom ako dôvod uviedla nevyhovujúci predmet nájmu - nevykonanie stavebných úprav. Tvrdenie o nevykonaní stavebných úprav predmetom nájmu zo strany žalobcu však nie je relevantný dôvod na neuzatvorenie zmluvy o nájme nebytových priestorov, nakoľko podmienkou uzavretia zmluvy o nájme nebytových priestorov je výlučne iba jasne špecifikovaný termín t. j. do 01. 10. 2015. 4. Súčasťou tohto vyjadrenia boli aj návrhy na vykonanie dokazovania pred súdom. 5. žalovaná v reakcii na tvrdenia žalobcu poprela, že by priestory, ktoré jej mali byť prenajaté boli vybavené tak, aby spĺňali kritéria pre výkon jej základnej podnikateľskej činnosti, ktorou bolo poskytovanie pedikúry. Bol to žalobca, ktorý ku dňu najneskoršieho termínu podpisu nájomnej zmluvy nepodpísal nájomnú zmluvu, neodovzdal jej priestory v stave spôsobilom na ich užívanie, keď tieto priestory neobsahovali žalovanou vymienené vybavenie. Do tohto termínu žalobca ani nezačal s potrebnými úpravami. Vo svojom vyjadrení žalovaná poukázala na skutočnosť, že podľa jej názoru žaloba bola zo strany žalobcu podaná oneskorene, t. j. po uplynutí lehoty uvedenej v § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá lehota je v tomto smere prekluzívna. Jednoročná lehota na podanie žaloby uplynula 01. 10. 2016, pričom žalobca podal žalobu na súde až 03. 10. 2016, a to osobne na podateľni, o čom svedčí aj podacie razítko súdu na rovnopise žaloby. Žalobca nedoručil súdu žalobu v lehote do 01. 10. 2016 ani formou faxu, emailom a ani inou elektronickou formou, z ktorej by vyplynulo, že lehota na podanie žaloby bola zachovaná. V tejto súvislosti keďže ide o hmotnoprávnu prekluzívnu lehotu má žalovaná za to, že žalobcovi zaniklo právo i nárok na rozhodnutie súdu v podobe nahradenia prejavu vôle žalovanej podpísať zmluvu o nájme nebytových priestorov. V tomto smere žalovaná predložila na podporu svojich tvrdení rozhodnutia viacerých súdov. 6. Reagujúc na vyššie uvedené žalobca uviedol, že ustanovenia Zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 07. 09. 2015 v zmysle Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov bolo predmetom zmluvy o nájme i prenájom nebytových priestorov nachádzajúcich sa na druhom poschodí - kancelária č. 2, všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre KÚ Ružomberok. Žalobca poukázal na vyjadrenie žalovanej z 05. 12. 2016 s tým, že táto až ku dňu 01. 10. 2015 získala živnostenské oprávnenie na predmet podnikania, ktorou boli kúpa tovaru (maloobchod, veľkoobchod) a pedikúra. Žalobca poukázal na znenie článku
I. ods. 2 Budúcej nájomnej zmluvy v zmysle ktorej budúci nájomca mal prenajaté priestory užívať za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti pri rešpektovaní predmetu činnosti vymedzených živnostenským oprávnením budúceho nájomcu. Z dohodnutého obsahového znenia avšak už zmluvy o nájme nebytových priestorov, konkrétne z článku II. ods. 2.1 jednoznačne vyplýva, že uvedený predmet nájmu dáva prenajímateľ do užívania nájomcovi za účelom zriadenia kancelárskych priestorov. Z uvedeného dôvodu tvrdenie žalovanej, že predmetom nájmu mal byť nájom priestorov spôsobilých a vybavených na poskytovanie služieb v oblasti pedikúry je podľa žalobcu zavádzajúce. Takáto požiadavka nebola zo strany žalovanej pri uzatváraní budúcej nájomnej zmluvy žalobcovi predložená a žalovaná sama podľa jeho vyjadrenia pri uzatváraní budúcej nájomnej zmluvy deklarovala, že mieni využívať predmetné priestory na veľkoobchodnú činnosť s kozmetickými produktmi. Žalobca poukázal na skutočnosť, že budúca nájomná zmluva v sebe neukladá žalobcovi ako prenajímateľovi vykonať akékoľvek stavebné úpravy predmetu nájmu v rozsahu, o ktorom tvrdí žalovaná. Jedinou podmienkou uzavretia zmluvy o nájme nebytových priestorov bol výlučne a jasne špecifikovaný termín t. j. 01. 10. 2015. Preto podľa žalobcu nemôže byť argument o nevhodnosti predmetu nájmu relevantným dôvodom na neuzatvorenie zmluvy o nájme nebytových priestorov. Podľa žalobcu je zrejmé, že predmet nájmu bol v stave spôsobilom na dohodnutý účel, a bolo teda povinnosťou žalovanej riadne uzatvoriť zmluvu o nájme nebytových priestorov a predmet nájmu prevziať v dohodnutom termíne. Až do doby 01. 10. 2015, t. j. do doby, kedy žalovanej vzniklo živnostenské oprávnenie, nebolo možné uzatvoriť s ňou zmluvu o nájme nebytových priestorov pred týmto termínom. Žalovaná zaslala žalobcovi žiadosť o vypovedanie zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov až dňa 09. 10. 2015 a práve ona prejavila vôľu neuzavrieť so žalobcom zmluvu o nájme nebytových priestorov. Z uvedeného vyplýva, že zo strany žalobcu boli splnené všetky jeho zmluvné povinnosti, keď riadne vyzval žalovanú na podpis zmluvy o nájme nebytových priestorov v zmysle príslušných ustanovení budúcej nájomnej zmluvy. S poukazom na ustanovenie § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobca potom konštatoval, že konaním (nekonaním) žalovanej mu vzniklo oprávnenie domáhať sa v lehote jedného roka na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Aj podľa žalobcu sa jedná o hmotnoprávnu (prekluzívnu) lehotu, v zmysle ktorej žaloba musí byť v takomto prípade na súde uplatnená posledný deň tejto jednoročnej lehoty. S poukazom na ustanovenie § 122 Občianskeho zákonníka, konkrétne ods. 3 citovaného ustanovenia Občiansky zákonník modifikuje koniec lehoty pri všetkých akokoľvek počítaných lehotách, teda bez ohľadu na to, či sú stanovené podľa dní alebo či sú určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov. V súdenej veci koniec jednoročnej lehoty pripadol na deň 01. 10. 2016, nakoľko koniec lehoty určenej podľa rokov pripadá na deň, ktorý sa číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, o ktorej sa lehota začína, t. j. od 01. 10. 2015. Nakoľko posledný deň lehoty 01. 10. 2016 bola sobota, v zmysle § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, posledným dňom lehoty je najbližší pracovný deň, ktorým bol deň 03. 10. 2016, pričom v tento deň bola žaloba o uložení povinnosti prejavu vôle na uzavretie zmluvy doručená do podateľne Okresného súdu Ružomberok, teda príslušného súdu. O tejto skutočnosti svedčí podacia pečiatka súdu na podanom návrhu. Na základe uvedeného má žalobca za to, že žaloba bola podaná v čas a riadne, v zákonom stanovenej lehote a preto nie je možné stotožniť sa s právnymi závermi žalovanej, že by žalobca zmeškal hmotnoprávnu prekluzívnu lehotu na uplatnenie svojich nárokov na súde. 7. Súd vykonal pojednávanie za prítomnosti účastníkov dňa 18. 09. 2017. Podľa žalobcu ustálená súdna prax súdov, judikatúra hovorí o tom, že pokiaľ sú priestory vhodné aspoň na jeden účel, platí záväzok spočívajúci v povinnosti budúceho nájomcu takúto zmluvu uzavrieť. Žalovaná nikdy výlučne nedeklarovala, že v tých priestoroch chce vykonávať živnosť týkajúcu sa pedikúry. Bol to žalobca, ktorý žalovanej vyšiel v ústrety aj v súvislosti s možnosťou získať finančný príspevok na rozbehnutie živnosti, a to že žalovaná plánovala živnosť poskytovaním pedikúry, za týmto účelom aj získala príspevok, aby si mohla priestory prispôsobiť. Zo strany žalovanej nikdy žalobca nebol vyzvaný na prerábku týchto priestorov tak, aby boli upravené pre realizáciu služieb v oblasti pedikúry. Takisto zo zmluvy o budúcej zmluve nevyplýva akákoľvek povinnosť zo strany žalobcu tieto priestory prispôsobiť, a v prípade ak by takú požiadavku žalovaná mala, mohla ju zapracovať do znenia zmluvy o budúcej zmluve. V období, keď kontaktovala žalobcu s požiadavkou o prenájom nebytových priestorov deklarovala, že tieto priestory mieni využívať na obchodnú činnosť v súvislosti s veľkoobchodným predajom kozmetických prípravkov, čomu zodpovedá aj predmet podnikania obsiahnutý v živnostenskom oprávnení. Na súde žalobca prostredníctvom právneho zástupcu doručil upravenú žalobu, v dôsledku čoho zástupca žalovanej požiadal o poskytnutie lehoty na oboznámenie sa s novým znením žaloby, okrem iného aj z dôvodu, že takáto úprava má v končenom dôsledku aj vplyv na posúdenie plynutia lehôt na uplatnenie takéhoto nároku. Za týmto účelom súd pojednávanie odročil na deň 09. 10. 2017.
8. Na úpravu žaloby reagovala žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu v tom smere, že žalovaná aj naďalej zotrvala na svojich tvrdeniach ohľadne dôvodu uzavretia nájomnej zmluvy, pričom opakovane zdôrazňovala, že od začiatku rokovaní so žalobcom si vymenila požiadavku, aby prenajaté priestory museli spĺňať technické podmienky na prevádzkovanie služieb v oblasti pedikúry. Túto skutočnosť potvrdzuje aj SMS komunikácia medzi stranami z mesiaca september 2015, z ktorej okrem iného vyplynulo, že žalovaná upozorňovala žalobcu na potrebu zariadenia nebytových priestorov v súvislosti s pedikérskym kreslom, ako aj v súvislosti s požiadavkou hygieny, kde sa v týchto priestoroch bude nachádzať výlevka. Z uvedených SMS správ je podľa žalovanej zrejmé, že dôvodom, pre ktorý žalovaný uzatvárala so žalobcom zmluvu o budúcej zmluve je práve vykonávanie živnosti v oblasti poskytovania pedikúry, a teda nebytové priestory musia spĺňať podmienky pre takúto živnosť. Z tejto komunikácie jasne vyplýva, že žalovaná sa domáhala, aby priestory zahŕňali napríklad výlevku, ktorá predstavovala nevyhnutný prvok pre splnenie hygienických požiadaviek na poskytovanie pedikúry. V prípade, že by žalovaná mienila využívať prenajaté priestory za účelom zriadenia kancelárie, nepotrebovali by takéto priestory spĺňať hygienické parametre. Žalovaná tiež poukázala na opakované výzvy adresované žalobcovi, ktorého kontaktovala za účelom ozrejmenia podmienok uzatvorenia nájomnej zmluvy, avšak tento sa buď odmlčal alebo jednoducho naťahoval čas a to až do obdobia, kedy už žalovaná získa živnostenské oprávnenie, avšak v dôsledku tohto vyhýbavého postoja žalobcu nemala pripravené priestory na začatie prevádzkovania svojej živnosti. Z tohto dôvodu bola nútená zabezpečiť si iné priestory, v ktorých následne podnikateľskú činnosť začala aj vykonávať. Podľa žalovanej žalobca ani do polovice októbra 2015 neuzatvoril s ňou nájomnú zmluvu, a teda nemala sporné priestory k dispozícii, čím utrpela ušlý zisk v dôsledku vyhýbavému konaniu žalobcu. Tieto skutočnosti plne odôvodňujú aplikáciu ustanovenia § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca od nej nemôže spravodlivo žiadať, aby s ním uzatvorila nájomnú zmluvu, keďže práve z dôvodu vyhýbavého konania žalobcu nedošlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, a teda k poskytnutiu riadnych priestorov spôsobilých na prevádzkovanie jej živnosti. Fotodokumentácia, ktorú priložil žalobca ku svoju vyjadreniu zo dňa 03. 01. 2017 a ktorá má údajne zobrazovať priestory, ktoré mali byť predmetom nájmu zachytáva úplne iné priestory než tie, ktoré mali byť predmetom nájmu, a to konkrétne protiľahlé priestory. Okrem uvedeného žalovaná vo svojom vyjadrení namietala aj pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko podľa jej názoru sa žalobca v konaní o nahradenie prejavu vôle môže domáhať svojho nároku voči osobe uvedenej ako zmluvná strana v budúcej zmluve. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v civilnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúcich z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Hmotnoprávny vzťah v tomto prípade vyplýva práve zo spomínanej zmluvy o budúcej zmluve uzatvorenej medzi žalobcom ako právnickou osobou a žalovanou ako fyzickou osobou, nie ako podnikateľom, tak ako uvádza vo svojej žalobe žalobca. Z uvedeného potom podľa žalovanej vyplýva, že žalovaná ako podnikateľka - živnostníčka nie je pasívne vecne legitimovaná. Žalobcom formovaný petit žaloby je nesprávny, nakoľko je zrejmé, že v takomto prípade žalobca postupoval formou žaloby o splnenie povinnosti podľa § 137 CSP, avšak v prípade sporov vyplývajúcich z § 50a Občianskeho zákonníka nejde o spory o splnenie povinnosti žalovaným. Žalobca sa v takýchto prípadoch má domáhať nahradenia prejavu vôle žalovaného súdnym rozhodnutím. Žalobcom formovaný petit mal teda znieť tak, že žalobca sa domáha, aby súd nahradil chýbajúci prejav vôle žalovanej. V obdobnom znení sú formulované aj výroky rozhodovacej činnosti slovenských súdov, teda že súd nahrádza prejav vôle. Žalobca sa namiesto toho domáhal od žalovanej splnenia povinnosti uzavrieť zmluvu o nájme nebytových priestorov. Žalovaná taktiež zdôraznila, že ďalším podstatným nedostatkom žalobného návrhu žalobcu je to, že k samotnej žalobe v deň jej podania nebola pripojená zmluva o nájme nebytových priestorov, ktoré znenie malo tvoriť nedeliteľnú súčasť rozsudku. Žalobca však k svojej žalobe pripojil iba zmluvu o budúcej zmluve uzatvorenú so žalovanou, nie samotnú zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorá údajne mala byť prílohou žaloby, avšak žaloba takúto prílohu vôbec neobsahovala. Z takéhoto dôvodu je žalobný návrh formulovaný nesprávne a neurčito. 9. Žalovaná tiež navrhla, aby súd vypočul pracovníkov Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Liptovskom Mikuláši z dôvodu preukázania, že nebytový priestor, na ktorý mala žalovaná uzavrieť so žalobcom nájomnú zmluvu nebol ku dňu 01. 10. 2015 vhodný na účel pedikúry podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 554/2007 Z. z. o podrobnostiach a požiadavkách na zariadenie starostlivosti o ľudské telo (ďalej len vyhláška) a taktiež to, že žalovaná týmto priestorom ani nedisponovala, a to v dôsledku toho, že žalobca so žalovanou ku dňu 01. 10. 2015 neuzatvoril nájomnú zmluvu. Zároveň predložila súdu pokus o zmier zo dňa 16. 10. 2015, ktorým sa domáhala podpisu nájomnej zmluvy. Z dôvodu hroziaceho postihu od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý
jej poskytol finančný príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť jej hrozilo, že bude musieť tento finančný príspevok vrátiť, preto si zabezpečila nové nebytové priestory, v ktorých následne začala aj svoju živnosť vykonávať. 10. Ďalšie pojednávanie bolo zmarené, pričom v rámci ďalších vyjadrení žalobca v zásade zotrval na stanovisku, že predmetom nájmu mali byť len a výlučne kancelárske priestory. Jedinou „jasnou a jednoznačnou podmienkou“ bola špecifikácia termínu uzatvorenia samotnej nájomnej zmluvy, teda dňom 01. 10. 2015. Konanie žalovanej aj v súvislosti s rozhodnutím Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo dňa 18. 12. 2015 podľa žalobcu jednoznačne vyplynulo, že jediným dôvodom neuzatvorenia nájomnej zmluvy bola snaha žalovanej túto nájomnú zmluvu neuzavrieť z dôvodu, že si vyhliadla iné priestory a hľadala dôvod, ako sa vyhnúť svoju záväzku vyplývajúcemu z budúcej nájomnej zmluvy. Žalobca poprel tvrdenia žalovanej o predložení iných dôkazov (fotografie vo vyjadrení z 03. 01. 2017), keď žalobca emailom elektronicky zaslal presný pôdorys predmetu nájmu a takisto zaslal dve fotografie spoločných priestorov nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené v článku I. ods. 1.4 bod 1.4.1 ako číslo 2 sociálne zariadenie (WC + umyvárka so sprchou), na fotografii je sprcha, umývadlá 2 kusy, ktoré sú umiestnené v jednej miestnosti. K tvrdeniu žalovanej o existencii výlevky v predmete nájmu ako nevyhnutného prvku pre splnenie hygienických požiadaviek žalobca uviedol, že výlevka nie je podstatnou náležitosťou prenajímaných a spoločných sociálnych zariadení, pričom Regionálny úrad verejného zdravotníctva na jej existencii v prenajímaných priestoroch ani netrvá. Pokiaľ sa žalovaná vo svojom vyjadrení odvoláva na ustanovenie § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, pre právne posúdenie zmluvy o budúcej zmluve je rozhodujúci stav v čase jej uzatvorenia, skutočnosti, ktoré nastali neskôr, nemajú na jej platnosť vplyv. Podľa žalobcu žalovaná pri podpise zmluvy o budúcej zmluve nedeklarovala záujem využívať prenajaté priestory na prevádzkovanie živnosti v oblasti pedikúry a takáto požiadavka nevyplýva ani zo zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov, ani z dohodnutého plnenia zmluvy o nájme nebytových priestorov a taktiež ani zo žiadnej komunikácie medzi žalobcom a žalovanou. Konanie žalovanej považuje žalobca za konanie v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore so základnou zásadou v záväznosti zmlúv. Platná zmluva je rovnako a bezpodmienečne záväzná pre obe strany a túto záväznosť stratí len spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy alebo zo zákona. Ide o dôsledok vyplývajúci zo zásady „pacta sunt servanda“ ktorá je jednou z hlavných zásad vyplývajúcich z článku II. ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a je považovaná za najvyššiu prirodzenú právnu normu, od ktorej je odvodzované všetko právo. Na základe uvedených skutočností má žalobca za to, že z jeho strany boli splnené všetky zmluvné povinnosti, riadne vyzval žalovanú na podpis zmluvy o nájme nebytových priestorov v zmysle príslušných ustanovení budúcej nájomnej zmluvy. Žalobca sa nestotožňuje s právnym názorom ohľadom nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Zmluvu o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov uzatvoril žalobca so žalovanou na jej podnet v čase, keď síce nemala vydané živnostenské oprávnenie, avšak v zmysle článku I. bod 2 Zmluvy o budúcej nájomnej zmluve sa žalovaná ako budúci nájomca zaviazala, že bude prenajaté priestory užívať za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti po vydaní živnostenského oprávnenia. Následne v článku 2 budúcej zmluvy si zmluvné strany dohodli znenie zmluvy o nájme nebytových priestorov, z ktorého vyplýva, že zmluvu o nájme nebytových priestoroch bude žalovaná uzatvárať ako podnikateľský subjekt. Strany sa k predmetnej zmluve o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov dohodli o najpodstatnejších náležitostiach, a taktiež z nej jednoznačne vyplýva, ktorí účastníci majú následnú zmluvu o nájme nebytových priestorov uzavrieť. V tejto súvislosti zákon nevylučuje, aby zmluva o budúcej zmluve bola uzavretá v prospech dosiaľ neexistujúceho subjektu. Žalobca sa nestotožnil ani s právnym názorom o nesprávnej formulácii žalobného petitu. Pokiaľ žalovaná vo svojom vyjadrení uvádza, že v prípade sporov vyplývajúcich z ustanovenia § 50a Občianskeho zákonníka nejde o spory o splnenie povinností žalovaným, ale o nahradenie prejavu vôle žalovaného. 11. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 12. Žaloba o nahradenie prejavu vôle žalovaného nie je samostatným typom žaloby, a pod ustanovenie § 137a CSP spadajú tzv. žaloby o nahradenie prejavu vôle, t. j. žaloby na uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu. Ako vyplýva z judikatúry súdov, pri rozsudku nahrádzajúceho vyhlásenie vôle potrebný na uzavretie zmluvy sa vyžaduje, aby znenie zmluvy bolo pojaté do výroku rozsudku alebo aby výrok rozsudku obsahoval aspoň odkaz na znenie zmluvy pripojenej k rozsudku. Žalobca svojím návrhom
zo dňa 01. 10. 2016 sa domáhal, aby súd vydal rozsudok, podľa ktorého „žalovaná ako nájomca je povinná uzatvoriť so žalobcom ako prenajímateľom zmluvu nájme nebytových priestorov, ktorej znenie tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku“. Z podaného návrhu žalobcu a z príloh pripojených k predmetnému návrhu je jednoznačne zrejmé celé znenie a obsah zmluvy o nájme nebytových priestorov. Žalobca zároveň uviedol, že jeho podanie zo dňa 17. 09. 2017 nie je možné charakterizovať ako zmenu žaloby. O zmenu žaloby by išlo len vtedy, ak by sa domáhal niečoho iného, než pôvodnej žalobe alebo ak by požadoval na základe rovnakého skutkového základu viac, než požadoval v pôvodnej žalobe, alebo ak by požadoval síce rovnaké plnenie, ale na základe iného skutkového stavu, než aký uviedol v pôvodnej žalobe. Podľa jeho názoru návrh a petit je správny, svoj nárok si uplatnil riadne, tvrdenia žalovanej neboli podložené žiadnym zákonným ustanovením a jej výklad ustanovený v § 137 CSP je nesprávny. 13. V konaní pred súdom bola vypočutá žalovaná, ktorá uviedla, že počas celej komunikácie so žalobcom komunikovala s asistentkou pani L.ej. Pri viacnásobných obhliadkach nehnuteľnosti zistila, že tam nie je umývadlo, nedostatočný počet elektrických zásuviek, čo síce by bola schopná zabezpečiť si aj sama, no na druhej strane bola limitovaná prívodom vody. Tejto obhliadky sa zúčastnili aj zástupcovia Úradu verejného zdravotníctva z Liptovského Mikuláša, nakoľko chcela v predmetnej nehnuteľnosti vykonávať činnosť pedikúry. Uviedla, že zmluvu o budúcej zmluve si prečítala, jej obsahu porozumela, opakovane apelovala na úpravu priestorov, keď ich bola ochotná aj sama si to zabezpečiť vo vlastnej réžii, no v tejto súvislosti kľúče od predmetných priestorov jej neboli poskytnuté. Naopak bola to asistentka pani L.ej, ktorá ju ubezpečila, že všetky stavebné úpravy budú zabezpečené z ich strany. Dňa 01. 10. 2015 sa do týchto priestorov dostavili aj pracovníci Regionálneho úradu, museli čakali na poschodí, nakoľko ona nemala kľúče od predmetných priestorov. Preto zišla o poschodie nižšie, kde sedí pani L.á, pričom jej asistentka jej povedala, aby počkala, a to aj napriek oznámeniu, že tam sú prítomní aj zástupcovia hygieny, no žiadne kľúče jej nevydala. Až následne kľúče doniesla aj za prítomnosti pracovníkov Úradu verejného zdravotníctva im priestory boli ukázané, pričom bolo zistené, že tieto priestory nevyhovujú na prevádzku pedikúry a toto bolo potvrdené aj mailom, ktorú mailovú komunikáciu predložila súdu. 14. Na tomto pojednávaní okrem iného bolo potvrdené, že žalovaná ústne rokovala s asistentkou pani L.ej, následne z dôvodu ochorenia došlo k odmlke ale neustále boli strany v telefonickom kontakte. 15. Súd vykonal ďalšie dokazovanie, pričom výsledkom dokazovania, hodnotenia dôkazov bol rozsudok, ktorý bol vyhlásený 23. 10. 2017, ktorým súd žalobu žalobcu zamietol a rozhodol tiež o náhrade trov konania. 16. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná v dôsledku čoho Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 14Cob/90/2018-205 zo dňa 28. 02. 2019 rozsudok prvostupňového súdu v spojení s opravným uznesením zo dňa 06. 04. 2018 zrušil a vec vrátil súdu podľa inštancie na ďalšie konanie. 17. Krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení okrem iného uviedol, že v tomto smere odvolací súd poukazuje aj na vymedzenie žalobou uplatneného nároku, ktorý sa opiera práve o zmluvu ako hmotno- právny základ tvrdeného porušenia povinností na strane žalovanej, ku ktorému malo dôjsť neuzavretím zmluvy o nájme nebytových priestorov. Bez vyhodnotenia tohto zmluvného, hmotno-právneho základu preto nie je možné, a to v dostatočnom rámci v skutkovej a právnej rovine, vyhodnocovať splnenie nároku žalobcu uplatneného žalobou. Len pre úplnosť odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že záväzkový právny vzťah je definovaný v § 488 OZ ako právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. V tomto smere je potrebné pre definovanie každého právneho vzťahu, z ktorého má vzniknúť záväzok, záväzkový vzťah, aby bolo zrejmé, kto je v danom právnom - záväzkovom vzťahu povinným subjektom, oprávneným subjektom, čo je predmetom práv a povinností (pohľadávky a záväzku) prípadne, či ide o plnenie odplatné alebo bezodplatné, v akom čase plnenia a v akom mieste plnenia. Z týchto všeobecných náležitostí kladených na záväzkové právne vzťahy, ich obsah, kogentná právna úprava stanovuje pri jednotlivých zmluvných typoch niektoré z nich, prípadne i s vyžadovaním právnej formy. Je zrejmé, že predmetom Zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov (č. l. 6 a nasl. spisu) bola dohoda zmluvných strán o nájme k nebytovým priestorom. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo 61/2005, je zrejmé, že „podmienkou platnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov je jej písomná forma a určité obsahové náležitosti ustanovené v § 3 ods. 3 zákona č. 116/1190 Zb. Týmito náležitosťami sú predmet a účel nájmu, výška a splatnosť nájomného a spôsob jeho platby. O určovaní výšky nájomného platí hlavne ustanovenie § 7 zákona č. 116/1190 Zb., takže môže byť závislá len od dohody účastníkov zmluvy“. Okresný súd v napadnutom rozsudku v bode 15 uviedol, že „Podľa článku I. bodu 2. zmluvy o budúcej zmluve mala žalovaná prenajaté priestory užívať za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti pre rešpektovaní predmetu činnosti vymedzenej živnostenským oprávnením žalovanej. Obsah nájomnej zmluvy bol uvedený v čl. II zmluvy o budúcej
zmluve. Podľa čl. III zmluvy o budúcej zmluve sa žalobca so žalovanou dohodli, že ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu riadnej zmluvy o nájme nebytových priestorov podľa čl. II., môže sa ktorákoľvek zo zmluvných strán v lehote jedného roka od dátumu, kedy mala byť zmluva uzavretá, domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím.“ V bode 18 napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že „Súd konštatuje, že pokiaľ je v bode 2.1 zmluvy o budúcej zmluve uvedený ako účel nájmu a spôsob užívania predmetných priestorov zriadenie kancelárskych priestorov, toto odporuje bodu 1.3 zmluvy.“ V rozsahu odvolacej argumentácie žalobcu s poukazom na Zmluvu o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 07. 09. 2015 odvolací súd na tomto mieste cituje čl. II. Účel nájmu a spôsob užívania bod 2.1. Prenajímateľ sa zaväzuje prenechať vyššie uvedený predmet nájmu do užívania nájomcovi za účelom zriadenia kancelárskych priestorov za podmienok dohodnutých v tejto zmluve a nájomca sa zaväzuje platiť nájomné riadne a včas. (Výpis zo živnostenského registra nájomcu tvorí prílohu č. 2/ (č. l. 7 spisu). Tieto zistenia potom pre odvolací súd vzhľadom na závery okresného súdu v bode 18 napadnutého rozsudku, že „Súd konštatuje, že pokiaľ je v bode 2.1 zmluvy o budúcej zmluve uvedený ako účel nájmu a spôsobu užívania predmetných priestorov zriadenie kancelárskych priestorov, toto odporuje bodu 1.3 zmluvy“, nemohli vytvoriť základ pre relevantné posúdenie záverov okresného súdu odvolacím súdom, ak okresný súd neozrejmil svoje myšlienkové pochody pre záver „odporuje“, a ak okresný súd vôbec nevyhodnocoval dôsledky tohto svojho konštatovania, s dôrazom, že ide o závery vyplývajúce z písomnej formy zmluvného vzťahu, kde je písomná forma ťažisková. 18. Predmetné zmluvné dojednanie Čl. II pod názvom Účel nájmu a spôsob užívania teda okresný súd nevyhodnotil vo vzťahu k Čl. I. Zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov okresný súd v dostatočnom rámci a komplexne, pričom zvýraznil v bode 18 napadnutého rozsudku, „ bodu I. ods. 3 preukázané, že predmetné priestory mali byť poskytnuté do nájmu žalovanej za účelom vykonávania predmetu činnosti vymedzenej živnostenským oprávnením, a to pedikúra a kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod).“ Je nepochybné podľa odvolacieho súdu, že okresný súd za rozhodujúce a nosné pre svoje závery považoval živnostenské oprávnenie žalovanej, pričom z listinného dôkazu na č. l. 47 spisu, ktorým okresný súd riadne vykonal dokazovanie vyplývajú i ďalšie skutočnosti k rozsahu živnostenského oprávnenia žalovanej s dátumom vzniku 1.10.2015, ktoré už okresný súd práve vo vzťahu k svojim záverom v bode 17,18 napadnutého rozsudku vôbec nevyhodnocoval, a to za stavu že žalobca v priebehu konania popieral vedomosť o úmysle žalovanej poskytovať v priestoroch nájmu pedikúru v čase uzatvorenia Zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov, pričom zdôrazňoval písomnosť predmetnej zmluvy a Čl. II. Bod 2.1., v ktorom bol dojednaný Účel nájmu a spôsob užívania „za účelom kancelárskych priestorov“. K mechanizmu, dôvodom a podmienkam uzatvorenia predmetnej zmluvy, všetko k momentu uzatvorenia zmluvy, žalobca navrhol vypočuť svedkov, ktorých okresný súd nevypočul. Žalovaná predložila v rámci plnenia dôkaznej povinnosti dôkazy o komunikácii so žalobcom formou sms, ktoré dôkazy okresný súd vyhodnotil ako relevantné vo vzťahu k určeniu účelu zmluvy, napriek tomu, že ich bližšie v časovej rovine vo vzťahu k dátumu uzatvorenia zmluvy nevyhodnotil. 19. Ak za tejto situácie a vyššie konštatovaného skutkového a právneho stavu odvolacím súdom, okresný súd navrhnutých svedkov žalobcom nevypočul, ktorý postup a dôvody neozrejmil a nevysvetlil, tak s takýmto postupom sa odvolací súd nemohol stotožniť v danom štádiu konania a vyhodnotiť ho bez ďalšieho, ako vecne správny. Uvedený postup okresného súdu, za absencie príslušného zdôvodnenia zamietnutia navrhnutých dôkazov aj v odôvodnení napadnutého rozsudku, v danom štádiu konania, vzhľadom na okolnosti tejto konkrétnej prejednávanej veci a na vznesenú námietku žalobcu v odvolaní, nebolo možné krajským súdom vyhodnotiť inak, len ako postup, ktorým sa odňala účastníkovi možnosť konať pred súdom a závery okresného súdu v tomto smere vyhodnotiť ako predčasné. Správnosť týchto prijatých záverov krajského súdu je potvrdená i poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. septembra 2010, v zmysle ktorého „Dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorým z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 157 ods. 2 Občiansky súdny poriadok). Skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania, predložené
sťažovateľom, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení jeho práv. Zásah do základného práva na súdnu ochranu či práv na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu, vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní.“ 20. Žalobca v odvolaní ďalej namietal závery okresného súdu, „že žalovaný svojím úkonom - Žiadosť o vypovedanie zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 09. 10. 2015 platne odstúpil od zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov z dôvodu porušenia bodu 1.3 predmetnej zmluvy zo strany žalobcu, nakoľko nedošlo k podpísaniu zmluvy o nájme najneskôr do 01. 10. 2015“ a zotrval na argumentácii, že „ Žiadosť o vypovedanie zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 09. 10. 2015 nie je možné posúdiť ako platné odstúpenie od zmluvy, nakoľko zákon ani zmluva o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov neumožňuje zmluvným stranám z dôvodu, ktorý uvádza žalovaný, odstúpiť od predmetnej zmluvy. V tejto súvislosti uvádzame, že žalobca neporušil svoju povinnosť uvedenú v bode 1.3 zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov.“ Odvolací súd vo vzťahu k týmto odvolacím dôvodom žalobcu, v tomto štádiu konania, nemohol konštatovať vecnú správnosť záverov okresného súdu (namietanú žalobcom), ak v tomto svojom rozhodnutí konštatoval, že okresný súd nedostatočne vyhodnotil predmet a účel Zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov, ktoré závery nebolo možné vyhodnotiť inak než ako predčasné, ak okresný súd ustálil, že „žalovaná žiadosťou o vypovedanie zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 09. 10. 2015 odstúpila od zmluvy o budúcej zmluve, nakoľko žalobca nevypratal predmetné priestory a nedal ich žalovanej v požadovanom stave podľa dohodnutého účelu nájmu. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný právny úkon adresovaný druhej strane, ktorým sa ruší zmluvný záväzkovoprávny vzťah v okamihu, keď dôjde druhej strane. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, ak to ustanovuje zákon, alebo sa na tom účastníci dohodli. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. V danej veci žalovaná od zmluvy platne odstúpila, nakoľko žalobca porušil povinnosti, ktoré mu vyplývali z bodu 1.3 zmluvy o budúcej zmluve, pretože žalovanej neposkytol priestory na nájom na dohodnutý účel. V dôsledku toho v predmetnej veci došlo k zrušeniu zmluvy o budúcej zmluve od začiatku a preto neprichádza do úvahy uplatňovanie si nároku na uloženie povinnosti jednej zo zmluvných strán, aby uzavrela s druhou zmluvnou stranou nájomnú zmluvu“. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že okresný súd síce citoval § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, tiež na túto právnu úpravu poukázal vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu, avšak bližšie neozrejmil použitú aplikáciu, neuviedol akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov v rovine aplikácie tejto zákonnej úpravy, ktoré rozhodné skutočnosti v tejto súvislosti posúdil a v akých vzájomných súvislostiach. Preto odvolací súd nemohol konštatovať iný záver než ten, že nedostatočné bolo odôvodnenie v právnom posúdení veci v tejto rovine. Pod právnym posúdením veci sa rozumie podradenie súdom zisteného stavu pod hypotézu príslušnej právnej normy. Odôvodnenie rozsudku musí obsahovať, podľa akej právnej normy vec bola posúdená, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný súdom zistený skutkový stav. Ide tak o aplikáciu ako aj interpretáciu práva. Je potrebné uviesť, ako daný skutkový stav bol právne posúdený, ktorú právnu normu okresný súd aplikoval a ako ju v intenciách konkrétneho prípadu interpretoval. Uvedené v dostatočnej miere z napadnutého rozsudku okresného súdu podľa zistení vo vzťahu k okresným súdom aplikovanému § 48 Občianskeho zákonníka nevyplývalo, keďže nebolo špecifikované, ktoré konkrétne skutočnosti naplnili dôvod odstúpenia od zmluvy, keď okresný súd len uviedol zákonné znenie § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že žalovaná platne odstúpila. Ak mal okresný súd za to, že išlo o zmluvné dojednanie, ktoré umožňovalo odstúpiť od zmluvy, tak mal okresný súd presne konkretizovať zmluvné dojednanie, z ktorého takáto možnosť vyplývala, tak aby bolo možné tento záver podrobiť odvolaciemu prieskumu. Ak okresný súd mal zato, že bol naplnený § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak bolo potrebné, aby jednoznačne uviedol právnu úpravu, ktorú mal na mysli. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že „V danej veci žalovaná od zmluvy platne odstúpila, nakoľko žalobca porušil povinnosti, ktoré mu vyplývali z bodu 1.3 zmluvy o budúcej zmluve, pretože žalovanej neposkytol priestory na nájom na dohodnutý účel“, preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolacím súdom bolo primárne potrebné ustáliť za danej skutkovej a právnej situácie, čo bolo predmetom a účelom nájmu a až v závislosti od záverov tohto vyhodnotenia potom posudzovať (ne)platnosť žiadosti o vypovedanie Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 09. 10. 2015 žalovanou. V tomto smere nebolo dostatočné samotné vymenovanie a odcitovanie zákonných
ustanovení, spojené s uvedením predmetného zákonného ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozsudku, ak z odôvodnenia v ďalšom nevyplynulo, akým spôsobom boli tieto ustanovenia aplikované, ktoré z citovaných zákonných ustanovení a ako sa premietli do samotného rozhodnutia okresného súdu vo veci. V rovine svojich záverov odvolací súd primerane a podporne poukazuje na to, že „Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami, a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotného rozhodnutia ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 184/2010). 21. Z vyššie uvedeného, za konštatovanej dôvodnosti podaného odvolania žalobcom, v rovine prijatých skutkových a právnych záverov, bol vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti napadnutý rozsudok okresného súdu zrušený v zmysle podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 22. Po zrušení a vrátení veci žalobca prostredníctvom ďalšieho právneho zástupcu podal na súde návrh na pripustenie zmeny žaloby rozšírením o eventuálny petit v tom zmysle, že žalovaný ako nájomca je povinný uzatvoriť so žalobcom ako prenajímateľom zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorej znenie tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku eventuálne žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni titul náhrady škody v sume 1.920,-Eur spolu s úrokom z omeškania odo dňa 10. 12. 2019 a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. 23. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila nesúhlas so zmenou žaloby s jej rozšírením o eventuálny petit. 24. Uznesením zo dňa 21. 01. 2020 č. k. 1Cb/87/2016-236 zmenu žaloby nepripustil. 25. Dôvodom rozhodnutia súdu bolo zistenie, že nie sú splnené podmienky pripustenia zmeny žaloby rozšírením o eventuálny petit, ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.920,-Eur spolu s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Žalobca sa žalobou doručenú súdu dňa 03. 10. 2016 v znení jej úpravy zo dňa 18. 09. 2017 domáhal uloženia povinnosti prejavu vôle na uzavretie zmluvy v zmysle § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda aby súd uložil žalovanej ako nájomcovi povinnosť uzatvoriť so žalobcom ako prenajímateľom zmluvu o nájme nebytových priestorov a nahradiť žalobcovi trovy konania. Návrh na zmenu žaloby a jej rozšírenie o eventuálny petit žalobca navrhol, že v prípade, že „súd nebude môcť zo subjektívnych dôvodov rozhodnúť v zmysle petitu žaloby doručenej súdu dňa 03. 10. 2016“ domáhal, aby mu žalovaná titulom náhrady škody zaplatila sumu vo výške 1.920,-Eur. Výsledky konania pred súdom nemôžu a nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, nakoľko žalobca si rozšírením predmetu konania o eventuálny petit uplatňuje iný, odlišný nárok (nárok titulom náhrady škody), čo by si vyžiadalo vykonať úplne iné odlišné dokazovanie ohľadne novo uplatneného nároku a tým aj predĺženie súdneho konania, čo by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Konanie, ktoré začalo dňa 03. 10. 2016 bolo počas celej dobe zamerané na vykonanie dôkazov súvisiacich s petitom, ktorý navrhol žalobca znejúcim na uloženie povinnosti žalovanej uzatvoriť s ním zmluvu o nájme nebytových priestorov. 26. Na pojednávaní dňa 13. 05. 2020 strany predniesli návrhy na ďalšie dokazovanie avšak s tým, že po tom, ako Okresný súd Ružomberok nepripustil zmenu petitu žaloby sa žalobca obrátil s návrhom na zaplatenie sumy prevyšujúcej 2.000,-Eur na upomínací - Okresný súd Banská Bystrica. Žalobca poukázal na skutočnosť, že spornou sa aktuálne javí otázka platnosti alebo neplatnosti ukončenia nájomnej zmluvy, resp. zmluvy o budúcej nájomnej zmluve. Následne strany prejavili ochotu, že by mohlo dôjsť k uzavretiu súdneho zmieru, resp. mimosúdnemu vysporiadaniu veci. 27. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu súd vypočul v konaní ako svedka Ing. A. L.. 28. Menovaná ako svedok vypovedala pred súdom, že so žalovanou komunikovala jej zamestnankyňa pani E.ošová, ktorá ju aj vyhľadala ako eventuálneho záujemcu o prenájom nebytových priestorov v bývalom Hoteli Savoy v Ružomberku. Podľa jej tvrdenia s pani W. sa stretla opakovane, bolo jej ukázaných viacero priestorov, z ktorých si žalovaná vybrala jeden konkrétny priestor, pričom za jej prítomnosti pri jednej z týchto obhliadok ešte žalovaná nevedela, v čom konkrétne chce podnikať, mal to byť maloobchod, predaj kozmetických výrobkov a do budúcna uvažovala aj o možnosti mať pedikúru, ale predovšetkým sa podľa svedkyne malo jednať o maloobchodný predaj. V tomto čase ešte pani W. nemala živnostenské oprávnenie a aj z tohto dôvodu sa urobila zmluva o budúcej nájomnej zmluve, ktorú ona vypracovala na požiadanie žalovanej, keď prílohou tejto zmluvy o budúcej nájomnej zmluve bola už samotná konkrétna nájomná zmluva. Keď by v prípade, že by žalovaná mala vydaný živnostenský list, bola by s ňou uzatváraná „ostrá nájomná zmluva“, žalovaná však uzavretie týchto
zmlúv podmieňovala vystavením živnostenského listu, na druhej strane si vybavovala dotácie na začatie podnikania. V tejto súvislosti však príslušné orgány od nej požadovali predloženie nejakej zmluvy, ktorá by sa mala týkať nájmu nehnuteľnosti. Svedkyňa uviedla, že niekoľkokrát vyzývali žalovanú na predloženie živnostenského listu, kedy až dňa 01. 10. 2015 oznámila SMS-kou jej zamestnankyni, že živnostenský list má a teda môžu uzavrieť zmluvu. Z prílohy, ktorá bola súčasťou zmluvy o budúcej nájomnej zmluve ona urobila „ostrú nájomnú zmluvu“, dala ju podpísať konateľovi s. r. o. pánovi Podhorányimu a už potom čakali na žalovanú, aby ju podpísala. To sa napokon aj stalo a niekedy v poobedňajších hodinách sa žalovaná dostavila, predložila im živnostenské oprávnenie a oni (boli tam prítomní pani E.íková, pani E.ošová), jej predložili nájomnú zmluvu aj s podpisom konateľa s tým, že jej W. uviedla, že ju potrebuje v kľude si prečítať. Z tohto dôvodu jej poskytli zmluvu, na čo ona odišla s tým, že do hodiny sa vráti, čo sa už nestalo. Na to ju opakovane telefonicky kontaktovali, následne už prestala dvíhať telefóny. Po niekoľkých dňoch im uviedla, že má choré dieťa, že nemôže podnikať, že nechce žiadne priestory ani nechce žiadnu nájomnú zmluvu, ale chce sa venovať svojmu synovi. Následne na ich veľké prekvapenie im prišlo odstúpenie od zmluvy, avšak z dôvodu, že sa malo jednať o nevyhovujúce priestory, hoci v čase ich rokovania o prevádzke pedikúry nebolo ani reči. Uistilo ma presvedčenie, že zo strany žalovanej boli zneužití, aby táto mohla dostať dotáciu z Úradu práce. 29. Na otázky strán uviedla, že pri rokovaní 01. 10. 2015 bola žalovaná prítomná len sama (na rozdiel od tvrdenia žalovanej, že pri tomto rokovaní boli prítomní aj pracovníci Regionálneho úradu verejného zdravotníctva). Svedkyňa apriori nevylúčila, že žalovaná by nemala záujem o prevádzkovanie pedikúry, avšak toto bol len výhľad do budúcnosti, ale podľa svedkyne žalovanej išlo predovšetkým o nájom kancelárskych priestorov. Ich vyjadrenie bolo v tom smere, že do budúcna jej môžu vyjsť v ústrety, napokon podľa svedkyne nič žalovanej nebránilo, aby si priestory upravila na vlastné náklady. Pri konfrontácii s emailovou komunikáciou s jej zamestnankyňou (pani N.ošová) z 15. 09. 2015 svedkyňa uviedla, že nemala vedomosť, že by sa tam mala zriadiť pedikúra, zotrvala na vyjadrení, že sa tam mali zriadiť kancelárske priestory. Podľa svedkyne keby sa tam robila pedikúra, nemali by s tým problém, avšak by to bolo na náklady nájomcu a v tomto smere jej nikto nebránil, aby si stavebné úpravy mohla urobiť sama. Podľa svedkyne ako prvá do styku so žalovanou prišla aj zamestnankyňa Ing. C.na E.ošová, ktorá mala na starosti získavanie prípadných potencionálnych záujemcov o prenájom nebytových priestorov. Ona do vzťahu vstúpila v čase príprav zmluvy o budúcej zmluve avšak s tým, že mala výhrady, „prečo to takto komplikujeme, nech si pani W. spraví živnostenský list a podpíšeme hneď ostrú nájomnú zmluvu“. 30. V súvislosti s výpoveďou vyššie menovanej svedkyne reagovala žalovaná, ktorá uviedla, že v mesiacoch marec až máj 2015 absolvovala školenia, výsledkom ktorých bol certifikát v súvislosti s poskytovaním služieb v rámci pedikúry. V rámci tohto rekvalifikačného kurzu sa rozhodla otvoriť si vlastný salón, výhľadovo aj prípadnú manikúru, ale prednostne chcela podnikať v oblasti poskytovania pedikérskych služieb. Žalovaná uviedla, že s pani L.ou nerokovala, rokovala len s pani N.ošovou, ktorú hneď v úvode upozornila, v akom smere chce podnikať. V čase týchto rokovaní sa nachádzala ešte v databáze evidencií osôb, ktorí sa uchádzali o zamestnanie, resp. o prípadnú pomoc štátu malým začínajúcim podnikateľom. V súvislosti so získaním štátnej pomoci musela absolvovať rôzne skúšky, pričom sa riadila usmerneniami úradu práce, kde v tomto smere mohla dostať živnostenské oprávnenie až k 01. 10. 2015. Ona bola pripravená začať podnikanie zhruba v polovici augusta, avšak v tejto súvislosti jej bolo oznámené, že prípadnú dotáciu by mala krátenú, preto sa „obzerala“ aj po iných priestoroch, avšak priestory v súvislosti s ktorými sa vedie súdne konanie považovala za najvhodnejšie. Až do 01. 10. nemala k dispozícii kľúče od týchto priestorov, pričom potrebovala si predmetné priestory zamerať, najmä v súvislosti s umiestnením kresla prípadne s vodou. Bola ubezpečená, že s vodou nie je problém, avšak boli jej ukázané priestory, kde sa nachádzala rúra ako prípojka na vodu, avšak ona vychádzala z toho, že úrad hygieny vyžadoval najmenej dve umývadlá. Aj v tomto smere bola ubezpečovaná, že nebude problém to zabezpečiť. 01.10. sa skutočne dostavila do týchto priestorov spolu s dvoma pracovníkmi Úradu verejného zdravotníctva, kedy sa tohto stretnutia zúčastnila N., kedy bolo oznámené, že je potrebné doriešiť vodu. V tom čase sa tam Ing. L.á nenachádzala. Jej tvrdenia, že tam nebola reč o pedikúre považovala za klamstvo, nikdy nemala záujem na predaji žiadnych krémikov, ani nič podobné, od počiatku aj ňou doložená komunikácia svedčí o tom, že riešila otázku vody, teda to, čo od nej požadovala hygiena. V prípade, že by mala záujem na maloobchodnom predaji kozmetiky rozhodne by neriešila prenájom nebytových priestorov na druhom poschodí, ale hľadala by priestory na prízemí, kde je lepší prístup. Ešte aj v októbri sa dotazovala, ako to vyzerá vodárom, pričom následne pripustila, že mala problémy v rodine, ktoré súviseli s popálením jej syna. 31. Následne boli pojednávania odročované z dôvodu prijatých epidemiologicko - hygienicko opatrení súvisiacich so zabránením šírenia Covid 19.
32. Pojednávanie bolo odročené aj v súvislosti s pokusom o mimosúdne vysporiadanie sporu. 33. Súd viazaný právnym názorom Krajského súdu v Žiline na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. 10. 2021 vypočul ako svedkov G. E. a C. N.ošovú. 34. Z výpovede G. E.íkovej okrem iného vyplynulo, že je zamestnankyňou pani L.ej, pričom pracuje v inej jej spoločnosti. Potvrdila, že bola prítomná pri rokovaní žalobcu v súvislosti s prejaveným záujmom žalovanej o prenájom obchodných a kancelárskych priestorov, pričom žalovanú jej ako potencionálnu nájomníčku odporučila pani N.ošová. So žalovanou vykonala jednu prezentáciu, v rámci ktorej jej bolo ukázaných viacero priestorov; potvrdila, že bola pri podpise zmluvy o budúcej nájomnej zmluvy, ktorej prílohou bol aj vzor nájomnej zmluvy. V tom čase záujemkyňa nemala živnostenské oprávnenie, avšak za účelom živnostenského oprávnenia potrebovala doložiť aspoň zmluvu o budúcej nájomnej zmluve, ktorú mala následne doručiť na úrad práce, nakoľko mala prísľub o vyplatení dotácie na vytvorenie pracovného miesta. Podľa svedkyne ich spoločnosť štandardne nerobí takéto návrhy, robí sa ihneď „ostrá zmluva“, no napriek tomu pani L.á pre žalovanú pripravila zmluvu o budúcej nájomnej zmluve, ktorá bola stranami podpísaná dňa 07. 09. 2015. Následne bola pripravená nájomná zmluva, pričom všetky doklady mala žalovaná doniesť v súvislosti s vybavovaním živnostenského oprávnenia. Žalovanej odovzdali tri kópie, ako aj kľúče od prenajatých priestorov. Podľa svedkyne žalovaná si chcela prenajať kancelárske priestory, kde chcela realizovať predaj kozmetických výrobkov, ktorý predmet činnosti mala aj uvedený v živnostenskom liste. Potvrdila, že žalovanú viackrát kontaktovali, nakoľko nedošlo k podpisu nájomnej zmluvy. Potvrdila, že došlo medzi stranami aj k rokovaniu, z ktorého ona odišla s tým, že si potrebuje nájomnú zmluvu prečítať s tým, že im ju vráti následne podpísanú, čo sa však nestalo. Na ich výzvy nereagovala, resp. odvolávala sa na zdravotné problémy s dieťaťom s tým, že ešte nie je rozhodnutá, či bude podnikať alebo nie, nakoľko sa dozvedeli, že niekoľko metrov od ich prevádzky si otvorila kozmetický salón. 35. Podľa svedkyne žalovanej boli ukázané priestory v objekte na Mostovej 17 na druhom poschodí, kde sa nachádzajú priestory vo väčšej podlahovej výmere. Tieto priestory však žalovaná odmietla s odôvodením, že nemá dostatok finančných prostriedkov za prenájom, nakoľko začínala, pričom uviedla, že pre začiatok jej priestory, ktoré jej boli v konečnom dôsledku ponúknuté jej budú postačovať. Svedkyňa poprela, že by žalovaná uviedla nejaké špeciálne požiadavky na úpravu prenajatých priestorov. Pred ňou sa žalovaná nevyjadrila v tom smere, že by prenajaté priestory chcela používať pre prevádzku pedikúry. 36. Žalovaná v reakcii na výpoveď svedkyne uviedla, že svedkyňa jej ukázala iba jeden priestor, o ktorom sa však nenachádzalo umývadlo. V tom čase iná voľná kancelária k dispozícii nebola. V súvislosti s tým svedkyňa uviedla, že jej živnostenský list, ktorý žalovaná predložila bol účinný od 01. 10. kalendárneho roka avšak s tým, že až na druhom mieste bola prevádzka pedikúry. Potvrdila, že oni ako nájomca čakali, kedy im predloží živnostenský list s tým, že žalovaná ho nepredložila s odôvodnením, že ešte nie je právoplatný, pričom verifikovala existenciu živnostenského listu až 01. 10. 2015, o čom svedčí aj SMS komunikácia. 37. svedkyňa C.na N.ošová vypovedala, že v minulosti bola zamestnaná u A.y L.ej, aktuálne je však na materskej dovolenke. Potvrdila, že to bola žalovaná, ktorá ju oslovila s požiadavkou na prenájom nebytových priestorov, pričom v tom čase ešte nevedela, čo bude predmetom jej podnikania, či predaj kozmetiky alebo pedikúra. Svedkyňa uviedla, že si pamätá, že v tom čase žalovaná nemala ešte absolvované všetky skúšky a povolenia na vykonávanie takejto činnosti. Zmluvu z tohto dôvodu pripravovala pani L.á, pričom zmluvu predložili na odsúhlasenie ich právnej zástupkyni. Podľa svedkyne ju žalovaná potrebovala predložiť príslušným orgánom za účelom vyplatenia dotácie slúžiacej na rozbeh podnikania. Vzhľadom k tomu, že v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve jej chýbal živnostenský list, do zmluvy o budúcej zmluve uviedli to, čo od nich žiadala. K 01.10. malo dôjsť k podpísaniu nájomnej zmluvy a žalovaná im mala predložiť právoplatný živnostenský list. Preto oni pripravili na podpis nájomné zmluvy, ktoré si chcela žalovaná najskôr prečítať a porovnať so zmluvou o budúcej nájomnej zmluve, aby ju neoklamali. Nájomné zmluvy si zobrala, viackrát s ňou v kontakte neboli, ani im zmluvy nevrátila. Svedkyňa výslovne uviedla, že „do zmluvy sme dali kancelárske priestory s tým, že sa uvidí, ako to s ňou ďalej bude“. Svedkyňa potvrdila, že so žalovanou prebiehala komunikácia, ktorá sa týkala aj umývadla, pričom jej uviedli, že toaleta je cez chodbu mimo tento priestor, ale že to môže riešiť prenájmom iného priestoru, ktorý bol vedľa. Sociálne zariadenie malo byť súčasťou týchto priestorov. Ich obchodnou praxou je, že v takomto prípade prenajímajú záujemcom aj prípadne ďalší priestor vrátane sociálneho zariadenia. Žalovaná sa podľa svedkyne mala vyjadriť, že o takejto možnosti uvažuje len do budúcna, že ak by v budúcnosti chcela prevádzkovať pedikúru, preto jej ponúkli možnosť prenájmu aj vedľajších priestorov. Svedkyňa sa ďalej vyjadrila aj k konkrétnym priestorom určeným na prenajatie, ktoré sa mali nachádzať na adrese Podhora 48, avšak oni majú k dispozícii aj iné priestory, avšak žalovaná
si konkrétne vybrala tento priestor. Svedkyňa nevylúčila, že v čase ohliadky priestoru 01. 10. sa tam nachádzali iné osoby, avšak k ich totožnosti sa vyjadriť nevedela. 38. K námietkam žalovanej, že nemala k dispozícii kľúče od priestorov, ktoré si chcela prenajať sa svedkyňa vyjadrila v tom zmysle, že všetky tieto požiadavky boli pred 01. 10. 2015 a ona jej pripojila aj pôdorys. V súvislosti s konfrontáciou s SMS komunikáciou zo dňa 15. 09. 2015 o potrebe sprístupniť priestory v súvislosti s pedikérskym kreslom svedkyňa uviedla, že toto sa môže týkať aj kancelárskeho kresla. Svedkyňa tiež zdôraznila, že pri predaji kozmetiky rozhodne výlevka nie je potrebná, aktuálne však hygiena schvaľuje skoro každú prevádzku. 39. Žalovaná pred súdom navrhla vypočuť pracovníkov RÚVZ so sídlom v Liptovskom Mikuláši MUDr. Q. J. a MUDr. H. F.. Vzhľadom na priebeh pojednávaní a problémy súvisiace s odročením pojednávania zaslala súdu MUDr. H. F., bývalá pracovníčka RÚVZ svoje písomné stanovisko. Súd jej podanie doručené dňa 13. 04. 2021 vykonal jeho prečítaním. Svedkyňa uviedla, že na pojednávania, ktoré boli opätovne nariaďované sa nemohla zúčastniť z dôvodu nepriaznivej epidemiologickej situácii ako aj skutočnosti, že od 01. 01. 2020 je na starobnom dôchodku a RÚVZ Liptovský Mikuláš už nepracuje. Vyjadrila sa však k predmetu veci, kedy zaslal svoje vyjadrenie v zmysle ktorého sa zúčastnila ohliadky priestorov v Ružomberku, ktorý chcela pani W. využívať na zriadenie prevádzky pedikúry. Z tohto dôvodu s kolegom - vedúcim oddelenia hygieny životného prostredia a zdravia RÚVZ so sídlom v Liptovskom Mikuláši MUDr. Q. J. vykonali popri vybavovaní žiadosti v mieste Ružomberok aj ohliadku a konzultáciu, či uvedené priestory by boli vhodné na zriadenie prevádzky pedikúry. Podľa MUDr. H. F. priestor nezodpovedal požiadavkám na prevádzku pedikúry vyplývajúcich z platných predpisov. Konkrétne tieto priestory nemali zabezpečené prívod studenej a teplej vody. Navyše vzhľadom na stiesnený priestor a skosené steny by nebola riešiteľná ani manipulácia s mobilnou prenosnou vaničkou na nohy, pripadne so zabudovaním stabilnej vaničky na nohy a s prítokom a odtokom vody. Písomný záznam z ohliadky nie je k dispozícii, ale jej vyjadrenie vychádzalo z toho, čo si k veci pamätá. 40. V súvislosti s týmto vyjadrením potom žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu netrvala na vykonaní dôkazu v súvislosti s osobným výsluchom pracovníkov RÚVZ. 41. Zástupca žalobcu vo vyjadrení pred konečným rozhodnutím súdu navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť s poukazom na závery uvedené v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v bodoch 28. a 29. Podľa žalobcu pri rokovaniach, ktoré medzi stranami prebiehali sa nikdy nespomínala možnosť vykonávať tam prevádzku pedikúry a preto nebolo potrebné sa zaoberať týmito otázkami, o ktoré žalovaná oprela výpoveď zo zmluvy. Na zavádzajúce vyjadrenia žalovanej žalobca poukázal aj na skutočnosť, že kľúče od priestorov, ktoré si žalovaná zamýšľala prenajať jej boli poskytnuté spolu už s podpísanou nájomnou zmluvou zo strany žalobcu dňa 01. 10. 2015, tú však žalovaná nepodpísala. Odstúpenie od zmluvy o budúcej nájomnej zmluve žalobca považoval za neplatné s tým, že jednoznačným účelom budúceho prenájmu nebytových priestorov boli priestory kancelárske. 42. Naproti tomu žalovaná navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že žalovaná od počiatku podnikala všetky kroky k tomu, aby získala živnostenské oprávnenie v odbore, v ktorom chcela podnikať. To sa v končenom dôsledku odrazilo aj v znení zmluvy o budúcej nájomnej zmluve, konkrétne v bode 1. 2, ktorá výslovne odkazovala ako na ďalšiu podmienku uzavretia zmluvy rešpektovanie predmetu činnosti v živnostenskom oprávnení. S poukazom na komunikáciu so zamestnankyňou žalobcu ako aj vyjadrenie pracovníkov RÚVZ možno vyvodiť záver, že ponúknuté kancelárske priestory nespĺňali podmienky na prevádzku pedikúry, navyše žalovaná nemala záujem prenajímať si kancelárske priestory, resp. priestory slúžiace na predaj kozmetiky, nakoľko od počiatku jej všetka snaha smerovala k získaniu živnostenského oprávnenia a v tejto súvislosti navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 43. Na základe takto vykonaného dokazovania, po zhodnotení dôkazov ktoré boli vykonané v konaní ktoré predchádzalo vydaniu zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline (listinné dôkazy), s prihliadnutím na dokazovanie, ktoré bolo následne vykonané dospel súd k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam: 44. Nie je sporná skutočnosť, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluvy o nájme nebytových priestorov. Podľa čl. I. 2 mal budúci nájomca prenajaté priestory užívať za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti pri rešpektovaní predmetu činnosti vymedzenej živnostenským oprávnením budúceho nájmu. Podľa čl. II zmluvy o nájme nebytových priestorov bod 2.1 prenajímateľ sa zaviazal prenechať vyššie uvedený predmet nájmu do užívania nájomcovi za účelom zriadenia kancelárskych priestorov za podmienok dohodnutých v tejto zmluve a nájomca sa zaväzuje platiť nájomné riadne a včas (výpis zo živnostenského registra nájomcu, ktorý je prílohou č. 2). 45. Podľa čl. III zmluvy o budúcej zmluve sa strany dohodli, že ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu riadnej zmluvy o nájme nebytových priestorov podľa čl. II, môže sa ktorákoľvek zo zmluvných strán v
lehote jedného roka od dátumu, kedy mala byť zmluva uzavretá, domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. 46. Je nepochybné, že žalovaná v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve nemala ešte vydané živnostenské oprávnenie, ktoré získala až ku dňu 01. 10. 2015 resp. k tomuto dňu rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Predmetom živnostenského listu bola pedikúra a kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod), alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod). Nepochybne je preukázané, že nájomná zmluva k 01. 10. 2015 uzavretá nebola a priestory neboli žalobcom odovzdané žalovanej. Je nepochybné, že žalovaná dňa 09. 10. 2017 zaslala žalobcovi žiadosť o vypovedanie zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov. Vypovedanie zmluvy odôvodnila tým, že po jej osobnej ako aj telefonickej urgencii so žiadosťou, aby bol predmetný priestor prenajímateľom vyprataný a daný do užívania v čo najskôr a v požadovanom stave, nedošlo k žiadnej zmene a ani k stanoveniu termínu odstránenia závad v predmetnom priestore. 47. Podľa § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. 48. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. 49. Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. 50. Podľa § 50a ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela. 51. Žalovaná na začiatku konania pred súdom zdôrazňovala, že mala záujem o priestory určené na prevádzkovanie pedikúry . 52. V tomto smere strany v konaní predkladali dôkazy, ktorými tvrdenia druhej strany popierali. Súd sa v tomto smere však stotožňuje s tvrdením žalovanej v tom smere, že aký dôvod by viedol žalovanú prenajať si nebytové priestory určené na vykonávanie živnosti podľa živnostenského oprávnenia, ktoré podľa tvrdenia žalobcu boli určené na predaj v oblasti maloobchodu a veľkoobchodu, a to na druhom poschodí nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu. 53. Na získanie živnostenského oprávnenia musela žalovaná absolvovať školenie (kurz), ktorého výsledkom bol certifikát oprávňujúci ju vykonávať živnosť v oblasti poskytovania pedikúry. Na margo tvrdenia žalobcu o účele podnikania súd konštatuje, že z logiky podnikania vyplýva, že na prevádzku predajne slúžiacej na predaj maloobchodu a veľkoobchodu oprávnená osoba prednostne využije dostupnejšie a vhodnejšie priestory (prízemie, výklad, jednoduchší prístup do prevádzky) a nie priestory na druhom poschodí. Tento názor súdu sa vzťahuje na obe nehnuteľnosti, ktoré podľa tvrdenia žalobcu mali byť žalovanej ponúknuté. 54. Svedok „žalobcu“ C.na N.ošová potvrdila, že žalovaná v čase uzatvárania zmluvy o budúcej zmluve ešte nemala absolvované všetky skúšky a potvrdenie na výkon činnosti podľa živnostenského oprávnenia. Dôsledkom toho bolo konanie žalobcu v tom zmysle, že bez zmluvy o budúcej nájomnej zmluve uviedli, čo žiadala žalovaná, konkrétne do článku I. 2 budúcej zmluvy. Tento článok obsahoval ustanovenie... okrem iného „pri rešpektovaní predmetu činnosti vymedzenej živnostenským oprávnením budúceho nájomcu“. Svedkyňa ďalej vypovedala, že už v tomto období sa žalovaná vyjadrovala aj o vykonávaní pedikúry. Svedkyňa potvrdila, že na rozdiel od zmluvy o budúcej nájomnej zmluve boli v nájomnej zmluve uvedené „kancelárske priestory s tým, že sa uvidí, ako to s ňou ďalej bude“, teda išlo o jednostranné rozhodnutie prenajímateľa, čo v konečnom dôsledku potvrdila aj svedkyňa E.ková s tým, že prílohou zmluvy o budúcej zmluve bol „vzor nájomnej zmluvy“. Svedkyňa tiež potvrdila komunikáciu so žalovanou v súvislosti s vybavením prenajímaných priestorov, a to konkrétne umývadlom a výlevkou, požiadavka na umožnenie vstupu do priestorov v súvislosti s umiestnením pedikérskeho kresla. Podľa tejto svedkyne sa rozhovor mohol týkať aj kresla kancelárskeho!? 55. Až dňa 01. 10. 2015, ako to vyplynulo z dokazovania jej boli sprístupnené priestory, teda až v deň podpisu zmluvy, no k týmto priestorom vyjadrili nesúhlasné stanovisko pracovníci Úradu verejného zdravotníctva v tom zmysle, že ide o priestory nevyhovujúce na prevádzku pedikúry. 56. Podstata sporu ako aj právne posúdenie v súdenej veci spočívalo v zásade na dvoch momentoch, a to aj s poukazom na § 488 Občianskeho zákonníka, teda či tu existuje povinnosť dlžníka splniť záväzok. 57. Prvým momentom je, či zmluva o budúcej nájomnej zmluve a následná samotná nájomná zmluva boli uzavreté dostatočne, určito a zrozumiteľne ako to má na mysli ustanovenie § 43 Občianskeho zákonníka.
Pritom podľa tvrdenia žalobcu na platnosť týchto zmlúv postačovala dohoda o výške nájmu a termín dokedy mala byť samotná nájomná zmluva uzavretá. Druhým momentom sa javí, či žalovaná platne odstúpila od uzavretia nájomnej zmluvy, resp. či tu nastali okolnosti predpokladané v ustanovení § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka. 58. Podľa § 150 ods. 1 CPS, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 59. Podľa § 153 ods. 1, 2 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 60. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý s existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Úlohou žalobcu je teda predložiť dôkazy o svojich tvrdeniach, v prípade, ak uvedenú povinnosť strana sporu splní, platí, že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strán sporu označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Povinnosť tvrdenia a tiež dôkazná povinnosť sú náležitosťami žaloby vyplývajúcimi z ustanovenia § 131 - 135 CSP. Uvedené procesné povinnosti vyplývajú stranám sporu aj z iných ustanovení, pričom ich nedodržanie nie je procesne sankciované, môže sa však prejaviť nepriazni vo veci samej, keď predstavujú ujmu pre stranu sporu, ktorá si svoju procesnú povinnosť nesplnila. Obidvom uvedeným povinnostiam zodpovedá dôkazné bremeno ako procesný inštitút, ktorý spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní bude preukazovať tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Iba ak žalobca unesie dôkazné bremeno, je to dôvod na vyhovenie jeho žalobe; ak ho neunesie, je to dôvod na vydanie opačného rozhodnutia, t. j. zamietnutie jeho žaloby. 61. Podľa § 212 ods. 1 CPS a § 217 ods. 1 CSP, rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté. 62. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že pokiaľ v zmluve o budúcej nájomnej zmluve sa v predmete nájmu a najmä účelu nájmu uvádzalo, že prenajaté priestory budú užívané za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti pri rešpektovaní predmetu činnosti vymedzenej živnostenským oprávnením budúceho nájomcu, v samotnej nájomnej zmluve sa už uvádzalo, že predmet nájmu bude odovzdaný do užívania nájomcovi za účelom zriadenia kancelárskych priestorov za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Zároveň sa v článku II. 2. 1 nájomnej zmluvy uvádzalo, že nájomca sa zaväzuje platiť nájomné riadne a včas. 63. Vykonaným dokazovaním tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe nebolo preukázané, teda nebolo preukázané, že by úmyslom žalovanej bolo prenajať si na výkon svojej podnikateľskej činnosti kancelárske priestory, naopak, bola to žalovaná, ktorá preukázala, že jej motívom bol prenájom nebytových priestorov v súvislosti s výkonom živnosti v podobe poskytovania služieb v oblasti pedikúry. 64. Na vykonávanie živnostenského oprávnenia v oblasti pedikúry je potrebné splniť aj ďalšie podmienky najmä z oblasti zabezpečenia ochrany zdravia a splnenie zákonom predpísaných hygienických podmienok. 65. Ako vyplynulo z vyjadrenia zamestnancov Úradu verejného zdravotníctva v Liptovskom Mikuláši, jednou zo základných podmienok je zabezpečenie vody, či už v podobe prívodu alebo odtoku, bez takéhoto vybavenia nie je možné udeliť súhlas na vykonávanie v tomto prípade ohlasovanej živnosti. 66. Hoci žalobca poprel akúkoľvek vedomosť o úmysle žalovanej vykonávať v prenajatých priestoroch živnosť v oblasti pedikúry, tieto jeho vyjadrenia žalovaná vyvrátila predloženými výpismi z emailovej komunikácie, vyjadrením pracovníkov Úradu verejného zdravotníctva ale navyše, tvrdenia žalobcu boli spochybnené aj výpoveďami jeho vlastných zamestnancov, o ktorých obsahu ich výpovedí sa súd zmieňoval vyššie. Žalobca nekonal v súlade s ustanovením § 43 Občianskeho zákonníka, o čom v konečnom dôsledku svedčia aj výpovede jeho zamestnancov ale aj ďalšie skutkové zistenia „prílohou zmluvy o budúcej nájomnej zmluve bol vzor nájomnej zmluvy, dali sme tam to, čo od nás žalovaná žiadala“, „dajme tam kancelárske priestory, uvidíme čo s ňou bude ďalej“. Aj z týchto skutočností možno teda vyvodiť záver o vedomosti žalobcu o skutočnom úmysle žalovanej vykonávať v prenajatých priestoroch pedikúru, no až do dňa uzavretia nájomnej zmluvy jej neposkytol dostatočnú súčinnosť, neumožnil jej vykonať prerábku prenajatých miestností a ani zo svojej strany takúto prerábku nezabezpečil. Jedna zo svedkýň sa vyjadrovala, že by nebol problém z ich strany nájomcovi umožniť na vlastné náklady vykonanie prerábky, resp. stavebné úpravy prenajatých priestorov.
67. Samotný žalobca spochybnil svoje tvrdenia uvedené v obžalobe o dohode zmluvných strán o predmete a účelu nájmu, keď tvrdil, že zo strany žalobcu bolo vlastne vyjdené v ústrety žalovanej, keď inak by sa podpisovala tzv. ostrá nájomná zmluva. No potom súdu nie je zrejmé, prečo až ku dňu podpisu nájomnej zmluvy boli žalovanej poskytnuté kľúče od zamýšľaných priestorov, hoci emailová komunikácia medzi žalovanou a zamestnancami žalobcu svedčí o jej snahe tieto priestory si ohliadnuť a zistiť, kde by bolo možné vykonať prípadné stavebné úpravy. V tomto smere odvolávanie sa na pôdorys prenajímaných nehnuteľností podľa názoru nie je dostatočným a samotná obrana žalobcu je spochybnená výpoveďou jeho zamestnankyne o možnosti vykonať stavené úpravy, avšak na vlastné náklady budúceho nájomcu. 68. Kroky žalovanej po tom, ako jej bola predložená nájomná zmluva na podpis, po tom, ako sa zamestnanci Úradu verejného zdravotníctva vyjadrili, že predmetné priestory nespĺňajú základné požiadavky na prevádzkovanie pedikúry jej nemôže byť na ťarchu, jej vyjadrenie, že si chcela dať zmluvu odkonzultovať s právnym zástupcom. 69. V súvislosti so súdenou vecou nemožno obísť skutočnosť, že žalobca v priebehu konania pred súdom požiadal o zmenu žaloby a domáhal sa zaplatenia finančnej sumy z titulu vzniknutej škody. Súd tento návrh nepripustil, no žalobca podal návrh na upomínací - Okresný súd Banská Bystrica žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia škody práve v súvislosti s nezaplatením nájomného, resp. jeho neplatením. Žalovaná uviedla, že subjektívne okolnosti na jej strane znamenali, že platobný rozkaz upomínacieho súdu prevzala oneskorene, resp. boli tam iné dôvody, čím sa stal platobný rozkaz právoplatným a vykonateľným, následne žalobca pristúpil k exekučnému vymáhaniu tejto pohľadávky. 70. Z povahy veci ako aj z ustanovenia zákona vyplýva, že ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté (§ 50a ods. 2 OZ). 71. Z uvedeného vyplýva teda žalobca napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu si v zásade „vymohol pohľadávku“ z titulu nároku na náhradu škody. V prípade pozitívneho rozhodnutia o jeho žalobe by sa prakticky mohol domáhať platenia nájomného až do doby, kedy by nájomná zmluva bola uzavretá spôsobom, ktorý upravuje či už Občiansky zákonník resp. Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. V podstate aj v priebehu konania pred súdom žalobca ponúkol žalovanej možnosť mimosúdneho vysporiadania veci s tým, že ona svoju žalobu zoberie späť a zo strany žalobcu nedôjde k exekučnému vymáhaniu tejto pohľadávky. 72. V konečnom dôsledku však súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, naopak v konaní bolo preukázané, že priestory o ktorých prenajatie mala žalovaná záujem nespĺňali hygienické a ani iné podmienky na to, aby žalovaná mohla vy týchto priestoroch vykonávať živnosť, ktorá bola predmetom jej živnostenského oprávnenia, aj následné konanie žalobcu v súvislosti s podaním návrhu na upomínací súd vedú súd skôr k domnienke účelovom a špekulatívnom tvrdení, ktorého logicky výsledkom bolo potom zamietnutie žalobného návrhu ako celku. 73. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 74. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CPS, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 75. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. S poukazom na § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.