Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-20-2020.pdf
PDF · 118.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-6C/20/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník sudkyňou JUDr. Annou Frigovou v spore žalobcu U. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX S. XX, štátny občan SR, zastúpeného Mgr. Petrom Baranom, advokátom, so sídlom Nám. SNP 538/16, 091 01 Stropkov proti žalovanej Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky SR, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o zaplatenie 949,07 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 949,07 s 5 % úrokom z omeškania ročne od 10.12.2019 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 24.3.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 949,07 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 10.12.2019 do zaplatenia a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením povereného príslušníka OO PZ Stropkov zo dňa 16.11.2017 ČVS: ORP-230/SP- SK-2017 mu bolo vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Proti citovanému uzneseniu podal sťažnosť dňa 23.11.2017, ktorá bola Okresnou prokuratúrou Svidník zamietnutá uznesením z 27.11.2017 sp. zn. Pv 325/17/7712-6. Následne po skončení vyšetrovania bola okresnou prokuratúrou podaná obžaloba, sp. zn. Pv 325/17/7712-14, ktorá bola Okresnému súdu Svidník doručená dňa 18.1.2018. Rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 26.9.2018 sp. zn. 4T/12/2018 bol oslobodený spod obžaloby. Odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Svidník proti predmetnému rozsudku bolo uznesením Krajského súdu v Prešove z 11.4.2019 sp. zn. 4To 33/18 zamietnuté a oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Svidník z 26.9.2018 tak nadobudol právoplatnosť dňa 11.4.2019. V trestnom konaní ho obhajoval zvolený obhajca. V súvislosti s obhajobou v trestnom konaní mu tak vznikla škoda predstavujúca 6C/20/2020 -2-
trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 949,07 eura. Trovy obhajoby, resp. trovy právneho zastúpenia svojmu obhajcovi vyplatil dňa 5.4.2018 vo výške 250 eur a dňa 9.9.2019 vo výške 699,07 eura. Na základe vyššie uvedených skutočností sa touto žalobou domáha náhrady škody spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím povereného príslušníka OO PZ Stropkov (uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 16.11.2017 ČVS: ORP-230/SP-SK-2017) a následným postupom Okresnej prokuratúry Svidník, keď uznesením z 27.11.2017 sp. zn. Pv 325/17/7712-6 zamietla jeho sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia a dňa 18.1.2019 podala na neho obžalobu Pv 325/17/7712-14, spod ktorej bol súdom
oslobodený. Uplatnený nárok na náhradu škody predstavuje trovy právneho zastúpenia vo výške 949,07 eura, ktoré vynaložil v súvislosti s obhajobou v trestnom konaní. Pred podaním žaloby bol nárok žalobcu uplatňovaný v tomto konaní predbežne prerokovaný podľa § 15 ods. 1 zákona, a to na základe žiadosti z 10.9.2019 o predbežné prerokovanie nároku adresovanej Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Listom zo dňa 4.12.2019, ktorý mu bol doručený dňa 9.12.2019, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky oznámila, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku považuje za nedôvodnú. Okrem sumy 949,07 eura si zároveň uplatňuje zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 949,07 eura. Poukazujúc na dátum doručenia listu Generálnej prokuratúry SR (9.12.2019), ktorým oznámila, že uplatnený nárok neuspokojí, požaduje úrok z omeškania od 10.12.2019 do zaplatenia (podľa § 16 ods. 4 zákona).
2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 4.5.2020 uviedla, že uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva a žalobu smerujúcu proti nej navrhuje zamietnuť. Pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Generálna prokuratúra Slovenskej republiky pod sp. zn. VI/4 Gc 153/19/1000-4 zo dňa 4.12.2020 preskúmala predmetnú vec, pričom nezistila splnenie zákonných podmienok pre uspokojenie nároku LV. M. uplatneného v žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., a preto bola žiadosť ako nedôvodná odmietnutá. Vo vyjadrení v plnom rozsahu poukazuje na dôvody uvedené v správe Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. VI/4 Gc 153/19/1000-4 zo dňa 4.12.2020 a na týchto zotrváva.
3. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej zo dňa 29.5.2020 uviedol, že žalovaná v doručenom vyjadrení odvolávajúc sa na dôvody uvedené vo vyjadrení Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 4.12.2020, spochybňuje nárok uplatnený žalobou, a to z dôvodu, že uznesenie o vznesení obvinenia nebolo vydané v rozpore so zákonom, nikdy nebolo zrušené a v čase jeho vydania boli splnené podmienky pre jeho vydanie. Nejde teda o nezákonné rozhodnutie, ktoré by mohlo zakladať vznik škody. Poukazuje súčasne na skutočnosť, že rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky dospela k záveru, že v prípade oslobodenia spod obžaloby je spôsobilým titulom podľa § 6 zákona č. 514/2003 Z. z. uznesenie o vznesení obvinenia, a to za predpokladu, že ide o nezákonné rozhodnutie, ktoré zrušil príslušný orgán pre nezákonnosť a poškodený využil možnosť podať proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok. S vyjadrením žalovanej sa nestotožňuje, pričom vyslovený názor žalovanej je v priamom rozpore s rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a napokon aj odvolacieho súdu. Nesúhlasí s názorom, že pre dôvodné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania je potrebné formálne zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť. Podľa rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít je základným meradlom zákonnosti 6C/20/2020 -3-
začatia a vedenia trestného stíhania neskorší výsledok trestného stíhania. Pre posúdenie uplatneného nároku nemožno lipnúť na formálnom zrušení namietaného nezákonného rozhodnutia. Podľa Ústavného súdu SR ak sa trestné stíhanie konkrétnej osoby skončilo vydaním oslobodzujúceho rozsudku bez ohľadu na dôvod, ktorým sa tak stalo, uznesenie, ktorým bolo obvinenému vznesené obvinenie, je potrebné považovať za takýchto okolností vždy za nezákonné a zasahujúce do základných práv jednotlivca. Ak totiž došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 540/2016-33 z 13.12.2016). Pre správnu interpretáciu § 6 ods. 1 prvej vety zákona č. 514/2003 Z. z. je treba považovať výklad, v zmysle ktorého z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia má zastavenie trestného stíhania (ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným) rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania (uznesenie najvyššieho súdu z 18. októbra 2010 sp. zn. 4
M Cdo 15/2009 zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2014). Poukázal tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/181/2017 z 25.4.2018, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co/169/2016 z 14.11.2017. Uznesením povereného príslušníka OO PZ Stropkov zo dňa 16.11.2017 ČVS: ORP-230/SP-SK-2017 bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa 156 ods. 1 zák. č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Proti tomuto uzneseniu žalobca podal sťažnosť, ktorej nebolo vyhovené. Následne bol žalobca v súdnom konaní spod obžaloby oslobodený, a to z dôvodu, že nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol žalobca stíhaný. Ako vyplýva z judikatúry najvyšších súdnych autorít, ak bol žalobca spod obžaloby oslobodený, treba vychádzať z toho, že čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. V danom prípade neexistujú žiadne konkrétne skutočnosti alebo okolnosti, ktoré by tento záver boli spôsobilé vyvrátiť. Trestné stíhanie proti žalobcovi tak bolo začaté a vedené nezákonne, a preto navrhuje, aby súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel. | 4. Žalovaná v duplike zo dňa 9.6.2020 zotrvala na písomnom vyjadrení zo dňa 4.5.2020.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to uznesením povereného príslušníka OOPZ SP zo 16.11.2017 ČVS: ORP-230/SP-SK-2017, uznesením Okresnej prokuratúry Svidník z 27.11.2017 sp. zn. Pv 325/17/7712-6, obžalobou Okresnej prokuratúry Svidník zo 17.1.2018 sp. zn. Pv 325/17/7712-14, rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 26.9.2018 sp. zn. 4T/12/2018, uznesením Krajského súdu v Prešove z 11.4.2019 sp. zn. 4To 33/18, splnomocnením na obhajobu v trestnom konaní vedenom na OS SK pod sp. zn. 4T/12/2018, potvrdením o zaplatení zo dňa 5.4.2018, potvrdením o zaplatení zo dňa 9.9.2019, vyúčtovaním trov obhajoby zo dňa 1.7.2019, potvrdením o vykonaných poradách so žalobcom, žiadosťou zo dňa 10.9.2019 s podacím lístkom, listom 6C/20/2020 -4-
GP SR zo 4.12.2019 a zistil skutkový stav totožný s obsahom žaloby.
6. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca na podanej žalobe trvá. Opätovne poukázal na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít uvedené vo vyjadrení zo dňa 1.6.2020 a ktoré sú aktuálnejšie ako tie, na ktoré poukazuje žalovaná. Predovšetkým je to nález ÚS SR z 13.12.2016 sp. zn. I. ÚS 540/2016, ďalej rozhodnutie NS SR z 25.4.2018 sp. zn. 3 Cdo 181/2017 a taktiež aj na rozsudok KS PO z 14.11.2017 sp. zn. 12 Co/169/2016. Zo všetkých týchto rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že v situáciách, ako je táto, nemožno lipnúť na formálnom zrušení, resp. zmene nezákonného rozhodnutia. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti, resp. zákonnosti začatia a vedenia trestného stíhania a teda aj uznesenia o vznesení obvinenia je neskorší výsledok trestného konania. Ústavný súd konštatuje, že keď sa trestné konanie skončilo vydaním oslobodzujúceho rozsudku bez ohľadu na dôvod, pre ktorý sa tak stalo, uznesenie, ktorým bolo obvinenému vznesené obvinenie je potrebné považovať vždy za nezákonné a zasahujúce do základných práv jednotlivca. Vychádza sa zo zásady, že občan čin nespáchal a trestné stíhanie proti nemu ani nemalo byť začaté. Teda aj vzhľadom na uvedenú argumentáciu najvyšších súdnych autorít nemožno v danom prípade vyžadovať, aby bolo preukázané formálne zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia, ale nezákonnosť tohto uznesenia o vznesení obvinenia je preukázaná práve oslobodzujúcim rozsudkom. Má za to, že sú splnené všetky podmienky pre vznik nároku na náhradu škody a preto navrhuje žalobe vyhovieť.
7. Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní okrem odvolania sa na písomné vyjadrenia poukázala na nález Ústavného súdu SR II.ÚS 163/2013-50 zo dňa 13.11.2013, ktorý je potrebné analogicky použiť aj v tomto prípade a ktorým ústavný súd vyslovil, že vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Taktiež poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 64/2008 zo dňa 30.9.2009, podľa ktorého uznesenie o vznesení obvinenia neobsahuje konečný záver o spáchaní trestného činu a vine obvineného. Toto rozhodnutie je vydané na základe dôvodného podozrenia, že obvinený spáchal trestný čin a aj na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin bol spáchaný určitou osobou a ak dôjde k oslobodeniu spod obžaloby, nemusí to vždy znamenať, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané nesprávne v rozpore s ustanoveniami Trestného poriadku
a jednotlivé dôvody oslobodenia spod obžaloby nemajú z hľadiska hodnotenia uznesenia o správnosti obvinenia rovnaký význam. V tomto prípade v čase vydania rozhodnutia a aj podania obžaloby existovali dôvody, že skutok spáchal obžalovaný a až súdne konanie a najmä iné právne vyhodnotenie skutku, ktorý sa žalobcovi kládol za vinu, prinieslo jeho oslobodenie spod obžaloby a súd vyhodnotil vykonané dôkazy inak a dospel k inému záveru. Pri uplatňovaní nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. musia byť splnené 3 podmienky, a to nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Tu nie je splnená už tá prvá podmienka a to nezákonné rozhodnutie, preto navrhuje žalobu zamietnuť.
8. Žalobca sa náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím domáha podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon“). 6C/20/2020 -5-
9. Podľa § 1 zákona, tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
10. Podľa § 3 ods. 1, písm. a/ zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
11. Podľa § 3 ods. 2 zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
12. Podľa § 73 CSP, na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za štát.
13. V tejto súvislosti súd poukazuje na zákon č. 412/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, a to s účinnosťou od 1.1.2013, ktorým došlo k zmene ust. § 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý určoval orgán konajúci v mene štátu.
14. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona, vo veciach náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
15. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona, vo veciach náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru alebo povereného príslušného Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušného súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora.
16. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.
17. Podľa § 4 ods. 2 zákona, ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
18. Podľa § 5 ods. 1 zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. 6C/20/2020 -6-
19. Podľa § 6 ods. 1 zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
20. Podľa § 6 ods. 2 zákona, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
21. Podľa § 4 ods. 3 zákona, ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.
22. Podľa § 15 ods. 1 zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku ( ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
23. Podľa § 16 ods. 1 a 4 zákona, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
24. Podľa § 17 ods. 1 zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
25. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a medzi stranami to nebolo sporné, že na základe uznesenia povereného príslušníka OO PZ Stropkov zo dňa 16.11.2017 ČVS: ORP-230/SP-SK-2017 bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Proti citovanému uzneseniu žalobca podal dňa 23.11.2017 sťažnosť, ktorá bola Okresnou prokuratúrou Svidník zamietnutá uznesením
-7-
z 27.11.2017 sp. zn. Pv 325/17/7712-6. Po skončení vyšetrovania bola okresnou prokuratúrou podaná obžaloba, sp. zn. Pv 325/17/7712-14, ktorá bola Okresnému súdu Svidník doručená dňa 18.1.2018. Rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 26.9.2018 sp. zn. 4T/12/2018 bol žalobca oslobodený spod obžaloby. Odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Svidník proti predmetnému rozsudku bolo uznesením Krajského súdu v Prešove z 11.4.2019 sp. zn. 4To 33/18 zamietnuté a oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu Svidník z 26.9.2018 tak nadobudol právoplatnosť dňa 11.4.2019. Žalobcu
v trestnom konaní obhajoval zvolený obhajca advokát Mgr. Peter Baran na základe plnomocenstva zo dňa 9.2.2018. Obhajca si trovy obhajoby vo výške 949,07 eura vyúčtoval dňa 1.7.2019. Z pokladničných dokladov vyplýva, že z týchto žalobca zaplatil obhajcovi preddavok vo výške 250 eur dňa 5.4.2018 a zvyšnú sumu 699,07 eura dňa 9.9.2019. Zo žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spočívajúcu v zaplatených trovách v trestnom konaní v celkovej výške 949,07 eura bolo preukázané, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu adresoval žiadosť Generálnej prokuratúre SR, ktorá listom zo dňa 4.12.2019, ktorý mu bol doručený dňa 9.12.2019, oznámila žalobcovi, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku považuje za nedôvodnú. Súd konštatuje, že žalobca pred podaním žaloby splnil podmienky predbežného prerokovania nároku na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 a § 17 ods. 5 zákona. Zároveň bolo preukázané, že nárok žalobcu na náhradu škody doposiaľ nebol ani čiastočne uspokojený.
26. Z citovaných zákonných ustanovení je jednoznačné, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z."). Ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov podľa zákona č. 514/2003 Z. z. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy obhajoby. Súd pri rozhodnutí vychádzal z ustálenej judikatúry súdov v tejto otázke a nemal dôvod sa od tejto judikatúry v prejednávanej veci odchýliť. Oslobodenie spod obžaloby má taký istý význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť, pretože iný výklad by odporoval zmyslu právnej úpravy o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z. z. V prejednávanej veci bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobca bol právoplatne oslobodený spod obžaloby a aj keď orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie tak, že jeho výsledkom bolo uznesenie o vznesení obvinenia, ich podozrenie sa v trestnom konaní nepotvrdilo, čoho dôsledkom je existencia nezákonného rozhodnutia. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia, ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. Podmienkou priznania nároku zo zodpovednosti za nezákonné rozhodnutie je 1/ vznik škody, 2/ existencia nezákonného rozhodnutia a 3/ príčinná súvislosť, t. j., že škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia. Vzhľadom na objektívnu zodpovednosť, zavinenie nie je predpokladom 6C/20/2020 -8-
priznania náhrady škody a nie je ho potrebné preukazovať. Vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím z titulu vyplatenej odmeny advokátovi za úkony právnej služby pri obhajobe, ktorú si žalobca uplatnil vo výške 949,07 eura, súd preskúmal dôvodnosť a účelnosť jednotlivých úkonov právnej pomoci, ktorú poskytoval žalobcovi advokát zvolený žalobcom Mgr. Peter Baran. Súd má za to, že nárok je dôvodný, pretože odmena za poskytovanie právnej pomoci - za obhajobu v trestnom konaní predstavuje výdavok žalobcu, teda zmenšenie jeho majetku a tým škodu, ktorá bola spôsobená priamo a bezprostredne vznesením obvinenia a následným postupom v trestnom konaní až do právoplatnosti rozhodnutia o oslobodení spod obžaloby. Vznik trov konania bol nevyhnutne vyvolaný vznesením obvinenia, existenciou trestného stíhania a obhajobou, ktorá bola úspešná, teda súd konštatuje, že uplatňovaný nárok je v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Treba vychádzať z toho, že obvinená osoba trestný čin nespáchala a že teda nemalo byť proti nej vznesené obvinenie, pričom je irelevantné, či spod obžaloby bola oslobodená s poukazom na zásadu in dubio pro reo alebo nie. Podstata nároku na náhradu škody sa neviaže na nesprávnosť, resp. správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania.
27. Súd ustálil, že orgánom oprávneným konať v tejto veci pred súdom za štát je podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z. z. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Aj z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalobca požiadal o prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 10.9.2019
Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, ktorá sa týmto stala orgánom konajúcim v mene štátu. Na základe citovanej právnej úpravy zákonom č. 412/2012 Z. z. sa precizovala príslušnosť orgánov verejnej moci v súvislosti so zodpovednosťou za nezákonné rozhodnutie, rozlišuje viaceré prípady spôsobenia škôd orgánom verejnej moci a v nadväznosti na túto diferenciáciu určuje viacero orgánov konajúcich v mene štátu. Pri otázke orgánu konajúceho v mene štátu pri uplatňovaní náhrady škody súvisiacej s trestným stíhaním žalobcu súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. októbra 2015 sp. zn. 8 Cdo 289/2014, z ktorého vyberá právnu vetu: „Ak v trestnom konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením obžalovaného, prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 412/2012 Z. z. je od 1. januára 2013 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Na prípadnú zmenu orgánu konajúceho v mene štátu prihliadne v takomto konaní súd z úradnej povinnosti.“ V súdenom spore ide presne o situáciu zadefinovanú citovaným rozhodnutím najvyššej súdnej autority (prokurátor zamietol sťažnosť žalobcu v pozícii obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia a neskôr podal obžalobu). Rovnako dlhodobo je ustálená súdna prax v otázke vyhodnotenia uznesenia o vznesení obvinenia ako nezákonného, ak v konečnom dôsledku dôjde k oslobodeniu obžalovaného (žalobcu vo veci náhrady škody pri výkone verejnej moci). Ide o rozhodnutia publikované pod R 70/94, R 35/1991, analogicky tiež R 37/2013, či R 37/2014. Tiež priamo ústava zaručuje stíhanej osobe právo na právnu pomoc (čl. 47 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy SR). Súčasťou daného (základného) práva pre prípad - z hľadiska stíhanej osoby - pozitívneho výsledku trestného stíhania je i oprávnenie požadovať náhradu účelne vynaložených nákladov konkrétnej právnej pomoci ako materiálnej ujmy spôsobenej štátom. Na základe uvedeného v tomto spore je pasívne vecne
-9-
legitimovanou Slovenská republika ako samostatná právnická osoba a orgánom konajúcim v mene štátu je v danom prípade Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.
28. Na základe uvedeného súd považoval žalobu žalobcu za dôvodnú, v dôsledku čoho žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku.
29. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Žalobca si okrem sumy 949,07 eura zároveň uplatňuje zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 949,07 eura poukazujúc na dátum doručenia listu Generálnej prokuratúry SR (9.12.2019), ktorým mu oznámila, že uplatnený nárok mu neuspokojí (podľa § 16 ods. 4 zákona). V zmysle citovaných ustanovení súd priznal žalobcovi vo výroku I. rozsudku aj 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 949,07 eura počnúc od 10.12.2019 do zaplatenia, t. j. od nasledujúceho dňa, kedy bol žalobcovi doručený list žalovanej o neuspokojení jeho nároku (9.12.2019).
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
35. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení. Úspešnému žalobcovi súd priznal proti žalovanej vo výroku II. rozsudku náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
-10-
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.