Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_46C-30-2020.pdf
PDF · 134.56 KB
Case nature
Area
Subarea
46C/30/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobkyne: C. L., A.. L., U.. XX.X.XXXX, F. R. F. XXXX/X, Ž., Š. O. E., D. Q. K. G. &. N., B.: XX XXX XXX, E. E. Q. V. XXXX/XX, Ž., D. Ž.: B.. G. E., A.. L., U.. X.X.XXXX, F. R. D. H. XXX/X, U., Š. O.Č. E., D. Q.: C.. B. D., B.: XX XXX XXX, K. E. E. C.. G. XX, Ž., o určenie, že veci patria do dedičstva, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovanej priznáva proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.4.2020 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej určenia, že do dedičstva po G. L., A.. F., U.. X.X.XXXX, Q. XX.X.XXXX, U. R. I. XXX/X, Ž. - Q., D. T. H., K. F. XX L. Q. Š., XX N. K. D., XX N. O. E., L. - V. XX L., E. E.L. V. XXks, X L. E., N. H. V. XX L. - A. H., N. L. V. 25 ks - rovnaká väzba, pianino so stoličkou - hnedé drevo, cca 40-ročné, 4 ks deky Felicity - nové (2 oranžové a 2 žlté), 4 ks nových hrncov zn. Tefal - červené, 10 ks obrazov + rámy, cca 40-ročné, ratanová sedacia súprava (2 kreslá a stôl), cca 30-ročné, gaučová súprava - zelený plyš (gauč a 2 kreslá), cca 30-ročné, 4 ks dvojplyšových kobercov (2 žlto zelené a 2 bordovo modré), stôl a 4 fotelky, cca 40-ročné, cca 6 súprav obliečok damask, starší nábytok (obývačka, jedáleň, malá izba), cca 40 ročné, finančná hotovosť - 1.700,- forintov, 150,- dolárov, 3.287,70 EUR, finančné prostriedky na účtoch v ČSOB, a.s., Slovenskej sporiteľni, a.s., OTP Banke Slovensko, a.s..
2. Ž. Ž. E. O. F., Ž. Ž.K. K. Ž. E. N. G. L., A.. F., U.. XX.XX.XXXX, Q.. XX.XX.XXXX, U. R. I. XXX/ X, Ž.B. - Q. (Ď. M. „., G.). D. N. D. E. G. R. K. E. L. D. C.. Ľ. C., D. N. L. R. H. D. E.. Q.. XXD/ XXX/XXXX, N. XXX/XXXX. Lustráciou po smrti poručiteľky bolo zistené, že nezanechala závet ani listinu o vydedení, vzhľadom k čomu žalobkyňa a žalovaná boli zákonnými dedičkami v I. dedičskej skupine. V predmetnom konaní bol zostavený súpis majetku a dlhov poručiteľky, ktorý mal pozostávať z: spoluvlastníckych podielov v k. ú. Spišská Nová Ves, pohľadávky poručiteľky voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., termínovaného vkladu č. SK32 7500 0000 0040 1575 0582 v ČSOB, a.s. a dlhov predstavujúcich náklady na pohreb. Dlhy poručiteľky ako aj označený termínovaný vklad boli na pojednávaní dňa 06.11.2017 žalobkyňou označené ako sporné, s poukazom na čo tieto neboli radené do všeobecnej hodnoty majetku. U. D. Ž. E. Z. N.É. N. L. D. E.. Q.. XXD/XX/XXXX, N. XXX/XXXX, L. R. D. C.. Ľ. V.. Podľa vedomostí žalobkyne majetok poručiteľky ku dňu smrti mal zahŕňať i ďalšie položky, ktoré neboli predmetom vyššie uvedeného dedičského konania, v dôsledku čoho sa domnieva, že v tomto konaní nebol dôkladne zistený majetok poručiteľky zodpovedajúci skutočnému stavu veci. Majetok poručiteľky by mal ďalej zahŕňať: termínované vklady v ČSOB, a.s., vkladná knižka v Slovenská sporiteľňa, a.s., finančné prostriedky na účte v OTP Banka Slovensko, a.s. - č. 14188374/5200, finančné prostriedky v hotovosti vo výške 3.287,70 EUR, zlaté šperky cca 40 ks a hnuteľný majetok podľa
priloženého súpisu. Poručiteľka vlastnila hnuteľný majetok nemalej hodnoty, ktorý by taktiež mal byť súčasťou dedičského konania, a ktorého jednotlivé položky sú označené v priloženom súpise a časť z nich je zároveň súčasťou priloženej fotodokumentácie. Tento by podľa vedomostí žalobkyne mal zahŕňať aj nehmotný majetok - minimálne dva termínované vklady v ČSOB, a.s. - s č. SK32 7500 0000 0040 1575 0582 a druhý na meno G. L. A.. G. E. K. F. H. H. E. E. K..E.. U. G. G. L. A.. G. E.Á.. Z toho dôvodu navrhla, aby súd preveril existenciu účtov, stav finančných prostriedkov a históriu transakcií v uvedených bankách. Navyše podľa informácií žalobkyne, žalovaná dňa 24.04.2014 vybrala z účtu poručiteľky v OTP Banka Slovensko, a.s. č. 14188374/5200, sumu vo výške 16.900,- EUR, hoci predmetný účet bol so samostatným dispozičným právom žalobkyne aj žalovanej a žalobkyni nie je zrejmé, na čo boli predmetné finančné prostriedky použité, s ohľadom na to, žiadala žalovanú o predloženie príslušných dokladov. V snahe o dôkladné prešetrenie skutkového stavu považujeza potrebné oboznámiť súd s rodinnými pomermi a vzťahmi medzi poručiteľkou a jej dcérami, teda žalobkyňou a žalovanou, ako aj medzi stranami sporu navzájom. D. E. E. G., F. A. Ž. K. Ž. R. H. Ž.K. Q. K. N. Q. Q. N. XX.XX.XXXX D. N. U. K. I. XXX, Ž. - Q., Q. U. M. Č.. XXX, L.. Ú.. Q., N. H. Ž.. Obsahom Zaopatrovacej a darovacej zmluvy bolo okrem prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti tiež povinnosť dochovania rodičov a právo ich doživotného bývania. Keďže na dom v tom čase ešte nebola splatená pôžička, po smrti otca (zomrel dňa 06.07.1990) ju splácala výlučne matka, a to po dobu šesť a pol roka. Matka zároveň počas svojho života zabezpečila čiastkové rekonštrukcie a opravy domu, medzi nimi predovšetkým opravu strechy, plastové okná, rekonštrukciu kúpeľne a iné. To všetko aj napriek skutočnosti, že dom bol vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Vzhľadom na matkin pokročilý vek (v danom čase 85 rokov) a zdravotný stav začala žalobkyňa v roku 2010 zabezpečovať matkinu opateru, ktorá trvala až do 17.03.2014, kým matka nenastúpila do nemocnice a následne do domova dôchodcov H. A.. Opatera pozostávala najmä z domácich prác, osobnej starostlivosti o matku a návštev lekára, pričom si vyžadovala dochádzanie do miesta jej bydliska (dom na vyššie uvedenej adrese) a spôsobovala žalobkyni značné časové a finančné náklady. Žalobkyňa niekoľkokrát žiadala žalovanú o pomoc so starostlivosťou o ich matku, no návštevy z jej strany boli len sporadické. Napriek tomu žalovaná žalobkyňu v prítomnosti ďalších členov rodiny ubezpečila, že sa s domom po rodičoch spoločne podelia. D. E. U. N. U. N. XX.XX.XXXX G. Q. Ž. N. O. D. XX L. Q. Š. K. W. T. H. H. V. X.XXX,- EUR. D. D. H. U. E. Z. D. N. U.ila, bola ubytovaná v M. (M. N. V.) K. H. N. N. A., kde ju žalobkyňa pravidelne navštevovala a zároveň zabezpečovala starostlivosť okolo rodinného domu, ktorý bol vo vlastníctve žalovanej. Žalovaná začala vyvíjať nátlak na matku, v dôsledku čoho naliehala na vrátení zlatých šperkov a zverených financií, celá situácia dospela až do podania trestného oznámenia zo strany žalovanej. Po oslave matkiných 90-tych narodenín koncom júna 2014 žalovaná nechala žalobkyni písomný odkaz, v ktorom uviedla: „Od dnes bude Omama s vami jednať len úradne.“ Po tomto incidente žalobkyňa dňa 12.07.2014 vrátila priamo matke naspäť zverené šperky, ako aj zostávajúcu finančnú hotovosť vo výške 3.287,70 EUR. Tieto si vzala a ponechala samotná žalovaná. Nato matka udelila žalovanej, podľa názoru žalobkyne, že pod jej nepriamym nátlakom, generálnu plnú moc na zastupovanie vo všetkých právnych úkonoch a potom žalobkyňa stratila so žalovanou a s matkou bližší kontakt. Aj napriek vráteniu zverených cenností bola žalobkyňa predvolaná na výsluch na Obvodné oddelenie Policajného zboru Žilina - východ v súvislosti s podaným trestným oznámením. Poručiteľka zomrela dňa 30.04.2017, žalobkyňa sa však o tejto skutočnosti dozvedela až dňa 03.05.2017 na základe telefonátu sesternice, v ktorom jej želala úprimnú sústrasť. Od 02.05.2017 do 04.05.2017 bola žalobkyňa hospitalizovaná na úrazovom oddelení, kde podstúpila operáciu a až po jej návrate domov, konkrétne dňa 05.05.2017 jej bola doručená zásielka od žalovanej s oznámením o smrti matky spolu s miestom a časom pohrebu. Pohreb sa uskutočnil práve dňa 05.05.2017 v Spišskej Novej Vsi, pričom o ňom nemal nijakú informáciu ani syn žalobkyne. Účasť žalobkyne na pohrebe poručiteľky bola zmarená konaním žalovanej, ktorá ju o tejto dôležitej skutočnosti promptne neinformovala a nebolo v možnostiach žalobkyne, aby sa vzhľadom na objektívne okolnosti na ňom zúčastnila. Napriek tomu žalovaná verejne očierňuje osobu žalobkyne práve s poukazom na to, že nebola prítomná na pohrebe vlastnej matky. D. Q. H. N. N. H. Q., D. K. O. C. D. Q. A. N. Q. nemala žalobkyňa až do jej smrti nijakú vedomosť. Až následne zistila, že ku zmene zariadenia pristúpila žalovaná v dôsledku konfliktov s personálom v Domove dôchodcov v Rudine. Po celý čas starostlivosti o poručiteľku jej žalobkyňa viedla evidenciu všetkých príjmov a výdavkov, zaviedla jednoduché účtovníctvo, platila poplatky a evidovala doklady. Zdôraznila, že poručiteľka mala veľmi dôsledný a zodpovedný prístup k financiám, tieto si šetrila a neutrácala. Žalobkyňa žiadala, aby bola v konaní zo strany žalovanej predložená a oboznámená ako dôkazný prostriedok výdavková kniha poručiteľky, ktorú si za života sama viedla, ďalej denník účtov, ktorý žalobkyňa zaviedla matke odo dňa jej pobytu v domove dôchodcov a prehľad výdavkov na matku až do jej smrti vynaložených žalovanou. Zároveň predkladáme súdu približný rozpis výdavkov na poručiteľku za obdobie r. 2014-2017 spracovaný žalobkyňou. O existencií vyššie uvedenej darovacej zmluvy k
rodičovskému domu medzi rodičmi a žalovanou sa žalobkyňa dozvedela až omnoho neskôr, konkrétne v r. 1998. Napriek tomu, že žalovaná bezodplatne nadobudla od poručiteľky dar v podobe vlastníctva rodinného domu, vo vyššie uvedenom dedičskom konaní nedošlo k započítaniu daru na dedičský podiel žalovanej, hoci podľa ust. § 484 Občianskeho zákonníka, druhá veta: „Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania.“ Žalobkyňa poznamenala, že ide o nehnuteľnosť, ktorej hodnota v súčasnosti dosahuje cca 135.000,- EUR. Vo vzťahu k jednotlivým skutočnostiam navrhla výsluch strán sporu, syna žalobkyne a obhliadku hnuteľných veci.
3. Dňa 22.6.2020 doručila vyjadrenie k žalobe žalovaná (č.l. 74), v ktorom k tvrdeniam žalobkyne o existencii ňou tvrdeného „nehmotného majetku“ po poručiteľke - matke strán E. D. G. L. ( Ď. G. ) Z., Ž. Q. D. H. O. R. Č..Ú., XXXXXXXX H. B. E., Ž. N. D. G. O. N. K. E. G. G. L.. O tvrdených termínovaných vkladoch v ČSOB, a.s. žalobkyňou na meno matky žalovaná nemá vedomosť. Podľa vedomostí žalovanej žalobkyňa nepodala námietky a ani odvolanie v dedičskom konaní po matke na notárskom úrade JUDr. Ľ. V. H. L. XXD/XXX/XXXX,N. XXX/XXXX H. H. L. T. H. D. N. N.. Je pravdou, že žalovaná za života svojich rodičov získala Zaopatrovacou zmluvou a darovacou zmluvou Q. N. XX.X.XXXX A. N. E..Č.. XXX H. L.. Ú.. Q.H. K. D. D.. L. Č..XXXX/XX O. H. XXX G.. Rovnako však aj žalobkyňa za života svojich rodičov podľa dostupných informácií žalovanej obdržala finančné prostriedky na kúpu družstevného bytu v Ž. U. T.V., ( XX.XXX,XX L., za predaj domu starého otca 40.000 Kčs, na kúpu garáže 12000 Kčs, na opravu auta 8000,- Kčs, na kúpu mrazničky 9180,- Kčs, zlatý náhrdelník za 6999 Kčs, istinu z predaja auta 15000 Kčs, 15000 Kčs na peňažný trest uložený žalobkyni a iné peňažné plnenia za obhajobu žalobkyne vo veci XT/XX/XX H. U. Krajskom E. H. R. R. K. U. U. E. E. XToX/XX a iné hodnotné dary pri príležitosti narodenín a sviatkov žalobkyne. V neposlednom rade bol žalobkyni zverený do úschovy starožitný nábytok v spolu s kobercami z roku 1916 v hodnote cca 85 až 90000 Kčs, ktorý si žalobkyňa ponechala a následne predala. Je pravdou, že žalobkyňa navštevovala po návrate z výkonu trestu odňatia slobody a po smrti manžela ( 8.5.2010) svoju matku, a to do 17.3.2014, t.j.v období štyroch rokov. V tomto čase, však rovnako navštevovala matku aj žalovaná a pokiaľ ide o tvrdenú starostlivosť o matku žalobkyne, táto bola rovnocenná starostlivosti zo strany žalovanej a navyše matka v tom čase mala zabezpečenú opatrovateľku a donášku obedov. Matka strán sporu zomrela dňa 30.4.2017, teda tri roky žalobkyňa o matku neprejavovala záujem. D. B. O. Š., F. G. G. D. H. Ž. H. E. K. F. G. G. O. N.K. XX.X.XXXX D. E. H. N. N. E. H. A.. Podľa vedomostí žalovanej, matka počas svojho života a to až do smrti obdarovávala svoje dcéry a vnúčatá práve šperkami uschovanými v tomto sejfe. Žalovaná sa vie vyjadriť iba k veciam, ktoré sama takto dostala darom za života matky alebo o ktorých jej matka sama povedala, nevie však uviesť, kde je predmetný sejf ( šperkovnica ) a ani aký bol jeho obsah v čase smrti matky. Finančná hotovosť, ktorú žalobkyňa vrátila matke po odpočítaní „nákladov“ bola odovzdaná matke. Pokiaľ tvrdí žalobkyňa okolnosti ohľadom premiestnenia matky do Domova dôchodcov v Zázrivej, tu žalovaná oponuje žalobkyni, že dôvodom premiestnenia bola predovšetkým mozgová príhoda matky cca vo februári 2017 , kedy po prepustení z Nsp Žilina už ju nebolo možné ponechať v Domove dôchodcov v Rudine, nakoľko toto zariadenie nebolo špecializované na chorých úplne imobilných pacientov v kóme. Žalovaná nemohla informovať žalobkyňu o smrti matky inak ako písomne, nakoľko žalobkyňa po vrátení šperkov a financií v júli 2014 matke mala telefónne čísla matky a sestry vo svojom telefóne zablokované. K navrhnutému petitu žalobného návrhu žalovaná poukazuje na skutočnosť, že tento je nevykonateľný, a teda nemožno ho prejednať ani v dedičskom konaní. Z priložených kópii fotografií nie je zrejmé, v akom období boli vyhotovené a predmety na fotografiách sú často duplicitne zachytené. Podľa názoru právnej zástupkyne žalovanej, možno v dedičskom konaní dodatočne prejednať iba preukázateľne existujúce veci, kde je možná jednoznačná a nezameniteľná identifikácia ( napr. US ČR č.II US 192/97 z 24.6.1998). S ohľadom na uvedené žiadala žalobu zamietnuť a priznať jej národu trov konania. | 4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej vyjadrila v podaní doručenom súdu dňa 16.7.2020 (č.l. 126) špecifikovala okolnosti rodinných väzieb a pomerov. Detailne opísala vzťahy v rodine, akým spôsobom žalobkyňa či žalovaná dostali od rodičov finančné či iné dary.
5. Žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 7.9.2020 (č.l. 149) uviedla, že zotrváva na predošlom vyjadrení, uviedla, že nedisponuje generálnou plnou mocou ani jednoduchým účtovníctvom v prospech poručiteľky.
6. U. E. H. H. U. D. U. X.XX.XXXX, L. R. O. Q. N. H. O. V. - XX K. Ž. D. Q. Ž. O.B. U. X.X.XXXX. Z. D. E. O. O. U. X.X.XXXX K. U. U. XX.X.XXXX Q. N. O. E. E. O. V. - XX, H. U. E. H. E. K. H.L. G. E. Č.. XX/XXXX Q..Q.. Aj pojednávanie dňa bolo odročené, a to na žiadosť práceneschopnosti žalovanej, na 28.7.2021, ktoré následne súd na žiadosť právnej zástupkyne žalovanej odročil na 13.10.2021 a na žiadosť žalobkyne pre jej pobyt v kúpeľoch na 20.10.2021.
7. Na pojednávaní dňa 20.10.2021 súd vec prejednal a rozhodol za účasti strán sporu a ich právnych zástupcov. Žalobkyňa zotrvala na podanej žalobe a argumentoch uvedených v písomných podaniach. Žalovaná namietala neurčito identifikácie hnuteľných veci a nevykonateľnosť navrhovaného petitu žaloby. Súd na pojednávaní vypočul strany sporu k prejednávanej veci. Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:
8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
9. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
10. Podľa § 133 ods. 1 a 2 OZ: 1) Ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. 2) Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.2a) <http://www.epi.sk/ zz/1964-40>.
11. Podľa § 460 OZ, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
12. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
13. Ž. E. Ž. N. Z., Ž. T. H. D. N. N. D. D. - G. L., G. E.U. E., L. Q. N. XX.X.XXXX. Q. H. N. G. E. Q. D., Ž. D. - G. L. Q. N. XX.X.XXXX K. U. N. L. D. N. OkresnýG. E. Ž., L. H. H. D. U. C.. Ľ. C. vykonaním úkonov súdneho komisára. Uznesením sp.zn. XXD/XXX/XXXX vo veci rozhodol tak, že schválil dohodu dedičov
- dcér menovanej - žalobkyne a žalovanej. V zmysle dedičskej dohody nadobudli žalobkyňa a žalovaná nehnuteľnosti v katastrálnom území Spišská Nová Ves, a to každá v 1-ici. Pohľadávku poručiteľky voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni v sume 3,12 Eur. Následne Okresný súd Žilina poveril C.. Ľ.Z. V. H. Ú. E. L. H. N. N. L. D. E..Q.. XXD/XX/XXXX, ktorého predmetom bol novoobjavený majetok zostatok na termínovanom vklade v ČSOB, a.s. vo výške 532,40 Eur, pričom schválením dohody dedičov došlo k rozdeleniu novoobjaveného majetku medzi zákonné dedičky poručiteľky v 1-ici.
14. Žalobkyňa v žalobe žiadala, aby súd určil, že do dedičstva po jej matke a matke žalovanej patria hnuteľné veci pozostávajúce so zariadenia domácnosti - nábytku, kuchynského vybavenia, obrazov, porcelánu, krištáľu, zlatých šperkov a tiež finančnej hotovosti v dolároch, forintoch a Eurách. Osobitne žiadala do dedičstva prikázať finančné prostriedky na účtoch v ČSOB, a.s., Slovenskej sporiteľni, a.s. a OTP banke, a.s. Vo vzťahu k určeniu hnuteľných vecí definovaných v navrhovanom petite žalovaná namietala nedostatočnú identifikáciu vecí, pričom rovnaké skutočnosti zdôraznil súd v rámci predbežného právneho posúdenia veci. K uvedenému právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že žalobkyňa si to uvedomuje a na preukázanie existencie a dôkladnejšiu identifikáciu hnuteľných vecí žiada vykonať obhliadku na mieste samom, t.j. v nehnuteľnosti žalovanej, kde poručiteľka bývala.
Súd uvedený návrh zamietol z dôvodu, že sporná je už samotná existencia vecí, ktoré žalobkyňa nedostatočne identifikovala. Obhliadkou vecí v nehnuteľnosti žalovanej by táto spornosť odstránená nebola, nakoľko nie je preukázané, či hnuteľné veci v čase smrti žalovanej existovali a ak existovali, či za života nevykonala dispozíciu vlastníckym právom k týmto veciam, t.j. či ich nescudzila samotná poručiteľka. V tomto bode súd považuje za potrebné poukázať na to, že samotná žalovaná pripustila existenciu starého nábytku, ktorý podľa jej vlastných slov „darovala cigánom“ asi rok po matkinej smrti. Vo vzťahu k uvedenému súd konštatuje, že z morálneho hľadiska mohla žalobkyňa očakávať, že ju žalovaná ako sestra vyzve, aby si zobrala hnuteľné veci po matke, ak má o ne záujem. Z hľadiska právneho súd poukazuje na skutočnosť, že v prípade nábytku a zariadenia, ktoré malo patriť poručiteľke súd nemá preukázanú jeho existenciu nielen v čase smrti poručiteľky, ale predovšetkým ku dňu rozhodovania súdu. Navyše, žalobkyňa žiadala o obhliadku nehnuteľnosti patriacu do výlučného vlastníctva žalovanej 30 rokov, t.j. pre účely posúdenia toho, či hnuteľné veci nachádzajúce sa v nehnuteľnosti žalovanej, by bol súd pri obhliadke odkázaný iba na zhodné tvrdenia strán sporu, nakoľko by bolo komplikované určiť, ktoré hnuteľné veci sú vo vlastníctve žalovanej a ktoré patrili poručiteľke. Žalovaná vykonanie obhliadky v jej nehnuteľnosti namietala, čo odôvodnila tým, že v priebehu týchto rokov došlo k výmene hnuteľných vecí, zariadenia nehnuteľnosti či rekonštrukcii. Súd uvedené považoval za dôvodné a návrh na vykonanie obhliadky v nehnuteľnosti žalovanej zamietol. Navyše, súd zdôrazňuje, že nemôže rozhodnúť o tom, že určitá vec patrí do dedičstva, ak takúto vec nemá jasne a nezameniteľne špecifikovanú, pričom musí byť nepochybné, že vec bola vo vlastníctve poručiteľa v čase smrti a ku dňu rozhodnutia súdu existuje.
15. Súdna prax akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Podľa uznesenia NS SR z 16. 12. 2010, sp. zn. 3 Cdo 154/2010 , po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné. Práve na vyriešenie toho, čo patrí do dedičstva, slúži sporové konanie o určenie, či vec patrí alebo nepatrí do dedičstva. Táto žaloba nie je osobitným typom žaloby, ide o určovaciu žalobu podľa § 137 psím. CSP. Ak sa konanie o dedičstve skončilo, na základe určenia súdu v sporovom konaní o tom, že tá-ktorá vec patrí do dedičstva, možno začať dodatočné konanie o dedičstve. V tomto dodatočnom konaní o dedičstve sa vyrieši aj otázka vlastníckeho práva jednotlivých dedičov k majetku poručiteľa (alebo aspoň takto by to malo byť, no vzhľadom na v súčasnosti prevažujúcu rozhodovaciu prax slovenských súdov otázka vlastníckeho práva nemusí byť v dodatočnom konaní o dedičstve vyriešená úplne).
16. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení o existencií hnuteľných vecí patriacich poručiteľke ku dňu smrti žiadala vykonať viacero dôkazov. Okrem obhliadky v nehnuteľnosti žalovanej (viď odsek 14 odôvodnenia), žiadala výsluch strán sporu, dopyt na príslušné banky a predloženie listín žalovanou. V prvom rade súd konštatuje, že žalovaná na žiadosť žalobkyne o predloženie jednoduchého účtovníctva poručiteľky uviedla, že takýmto účtovníctvom nedisponuje. Ku generálnej plnej moci, ktorou mala poručiteľka splnomocniť žalovanú na všetky úkony, zhodne uviedla, že ňou nedisponuje. Žalobkyňa tieto tvrdenia namietala a uviedla, že predložením generálnej plnej moci chcela preukázať to, že žalovaná disponovala majetkom poručiteľky za jej života. Súd k tomuto návrhu konštatuje, že každý subjekt spôsobilý na právne úkony môže splnomocniť na vykonanie niektorých či všetkých (generálne) právnych úkonov, pričom tento postup je výlučne na jeho vôli. Je nesporné, že ak by aj poručiteľka splnomocnila žalovanú na všetky právne úkony, iba samotnou existenciou generálnej plnej moci by žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenia o existencii majetku v čase smrti poručiteľky. V tomto bode súd zdôrazňuje, že medzi ústavné práva človeka a občana patrí právo disponovať svojich majetkom podľa vlastného uváženia, ak nie je jeho dispozícia právnym úkonmi obmedzená či limitovaná zákonom. Inými slovami, ak bola poručiteľka - matka strán sporu za života plne spôsobilou osobou na právne úkony a vykonávala v medziach zákona dispozíciu svojim majetkom, bolo iba na jej vôli, akým spôsobom tak učiní. Žalobkyňa nenamietala ani poručiteľkinu spôsobilosť na právne úkony ani nezákonný postup žalovanej, a tak má súd za to, že to, akým spôsobom za života nakladala poručiteľka so svojim majetkom bolo jej vlastné rozhodnutie. Žalobkyňa v priebehu sporu poukazovala opakovane na krivdu
týkajúcu sa prevodu - darovania rodičovského domu žalovanej v roku 1990. Súd opätovne zdôrazňuje, že predmetom tohto konania nie je určenie vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti, nakoľko bolo nesporné, že je vo výlučnom vlastníctve žalovanej už 30 rokov. Ani okolnosti spojené s prevodom tejto nehnuteľnosti nemajú vplyv na predmet sporu, nakoľko žalobkyňa nežiadala uvedené zahrnúť medzi veci patriace do dedičstva po poručiteľke - matke strán sporu.
17. Vo vzťahu k jednoduchému účtovníctvu poručiteľky, z ktorého malo vyplývať, akým majetkom disponovala v čase smrti súd konštatuje, že žalobkyňa, ktorá tvrdí, že takáto účtovná evidencia mala existovať, je povinná uvedené preukázať. Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. (citované z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010). Z uvedeného je zrejmé, že ak žalovaná na dopyt žalobkyne nepredložila účtovnú dokumentácia poručiteľky, pretože tvrdila, že o nej nevie a ňou nedisponuje, je bremeno tvrdenia a dôkazu na žalobkyni, ktorá má povinnosť inými skutočnosťami či dôkazmi preukázať, že si poručiteľka ku dňu smrti viedla účtovnú evidenciu. Tvrdenie, že tak poručiteľka robila v priebehu svojho života do odchodu do domova dôchodcov bez ďalšieho nepostačuje. Súd jednak nemal za preukázané, že si matka strán sporu skutočne viedla jednoduché účtovníctvo, no predovšetkým vekom a zdravotným stavom sa zvyky a schopnosti či záujmy človeka menia, a tak poručiteľka nemusela do svojej smrti viesť dobrovoľnú evidenciu svojho majetku. Ak však žalobkyňa trvala na existencii účtovnej evidencie, mala navrhnúť vykonanie takého dôkazu, ktorý by jej tvrdenie preukazoval. Žalobkyňa tak neučinila, a tak súd uvedené nemal za preukázané.
18. Žalobkyňa ďalej žiadala vykonať dopyt na ČSOB, a.s., Slovenskú sporiteľňu, a.s. a OTP banku, a.s. za účelom zistenia zostatkov na účtoch poručiteľky. Súd vykonal bankovú lustráciu (č.l. 194), z ktorej vyplynul negatívny výsledok. Osobitne súd dopytoval ČSOB, a.s. a Slovenskú sporiteľňu, a.s. Z odpovede Slovenskej sporiteľne, a.s. nevyplynuli žiadne informácie týkajúce sa poručiteľky z dôvodu bankového tajomstva. Z odpovede ČSOB, a.s. (č.l. 219) vyplynulo, že poručiteľka mala vedený termínovaný účet zo zostatkom ku dňu smrti vo výške 532,59 Eur, ktorý je identický s predmetom dodatočného dedičského konania (č.l. 9), nakoľko išlo o totožné číslo účtu (IBAN: SK32 7500 0000 0040 1575 0582) so zostatkom v sume 532,40 Eur. Rozdiel v sumách medzi sumami (0,19 Eura) pravdepodobne súvisí s úrokmi a poplatkami spojenými s termínovaným vkladom, nesporné však je, že ide o totožný termínovaný vklad, ktorý už bol predmetom dedičstva po poručiteľke - matke strán sporu.
19. Z výsluchu strán sporu vyplynulo, že žalobkyňa sa o matku intenzívne starala v období rokov 2010 až 2014, t.j. od smrti svojho manžela do umiestnenia poručiteľky do domova sociálnych služieb. Následne boli kontakty s matkou - poručiteľkou, zo strany žalobkyne pretrhnuté, a to podľa jej tvrdení na základe iniciatívy žalovanej. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná na ňu podala trestné oznámenie, pretože matka jej zverila šperkovnicu, ktorú žiadala žalovaná prostredníctvom svojej matky vydať. Žalobkyňa tvrdila, že šperkovnicu matke následne v letných mesiacoch vrátila. Dňa 12.7.2014 proti podpisu matky vrátila aj sumu 3.287,70 Eur ako zostatok z finančnej hotovosti 6.400,- Eur, ktorou disponovala počas prvých troch mesiacov, kedy bola matka umiestnená v domove sociálnych služieb. Žalobkyňa žiadala od žalovanej vysvetlenie, prečo vybrala bez jej vedomia sumu 16.900,- Eur z OTP banky, z účtu matky, kde boli obe sestry spoludisponentkami. Žalovaná uviedla, že sumu spotrebovala v priebehu viac ako troch rokov - 36 mesiacov, na matkine náklady v zariadeniach sociálnych služieb, nakoľko dôchodok vo výške 450,- Eur tieto náklady nepokrýval, pretože mesačné náklady predstavovali približne 1.000,- Eur. Vo vzťahu k sume 16.900,- Eur na účte v OTP banke súd konštatuje, že ide o sumu spotrebovanú za života poručiteľky, a tak nemožno konštatovať, že išlo o majetok patriaci do dedičstva. Navyše, z výsluchu strán sporu zhodne vyplynulo, že dôchodok poručiteľky predstavoval sumu 450,- Eur. Mesačné náklady poručiteľky podľa žalovanej predstavovali približne 1.000,- Eur, podľa žalovanej iba sumu 700,- Eur. Z tvrdení žalobkyne, ktorá uviedla, že za tri mesiace pobytu matky v zariadení sociálnych služieb
mala zverených 6.400,- Eur, z ktorých jej náklady uhrádzala, vrátila matke sumu 3.287,70 Eur. Súd dospel k záveru, že rozdiel, t.j. spotrebovaná suma predstavuje približne 3.100,- Eur, a tak sa tvrdenie žalovanej o mesačných nákladoch matky v sume 1.000,- Eur javí ako preukázané a dôvodné. Za 36 mesiacov v zariadeniach sociálnych služieb, tak náklady poručiteľky predstavujú minimálne sumu 36.000,- Eur, je preto zrejmé, že súčtom sumy 16.900,- Eur a sumy dôchodku vo výške 16.200,- Eur boli náklady poručiteľky vyššie ako jej príjmy. Navyše, majetok spotrebovaný za života poručiteľa, nemôže byť predmetom dedičstva. Z uvedeného je zrejmé, že suma na účte v OTP banke (spotrebovaná za života poručiteľky), nemôže byť preukázateľne vecou patriacou do dedičstva.
20. Sporná bola medzi stranami aj existencia šperkov ako aj ich špecifikácia. Z výsluchu strán zhodne vyplynulo, že matka mala za života zlaté šperky, ich počet, ani presnú identifikáciu žalobkyňa neuviedla. V žalobe žiadala o určenie, že „40 kusov zlatých šperkov“ patrí do dedičstva po poručiteľke. Aj vo vzťahu k tomuto žalobnému nárok súd zdôraznil, že predmet nie je dostatočne jasne a nezameniteľne určený. Žalobkyňa iba zdôraznila, že šperkovnicu svojej matke mala naposledy v roku 2014, kedy si vyhotovila fotografie uvedených šperkov, čo tvorí prílohu žaloby (č.l.19-22) a následne ich odovzdala proti podpisu svojej matke - poručiteľke. Žalobkyňa tvrdila, že má za to, že uvedené šperky musia byť v dispozícii jej sestry - žalovanej. Súd tieto tvrdenia nemal za preukázané. Navyše, aj samotná žalobkyňa uviedla, že tieto šperky boli v dispozícii jej matky v roku 2014, pričom matka žila ďalšie tri roky. Žalovaná uviedla, že šperkami zvykla matka obdarovať príbuzných pri príležitosti sviatku, či svadby. Príkladmo uviedla darovanie náušníc matkou žalobkyni v roku 2015, o čom vedela aj žalobkyňa, ktorá samotná na žiadosť matky priniesla náušnice žalovanej. Túto skutočnosť žalobkyňa potvrdila, že šperkovnicu doniesla na odkontrolovanie matke, pričom z nej vybrala náušnice a šperkovnicu vrátila žalobkyni. Samotná žalobkyňa uviedla, že žalovaná na ňu podala trestné oznámenie práve kvôli týmto šperkom, ktoré musela následne matke vrátiť. Žalovaná namietala, že matka o šperkovnicu žiadala dlho, no žalobkyňa sa opakovane vyhovárala, aby ich nemusela vrátiť. Nemá však vedomosť o tom, kde sa šperkovnica nachádza. O zostávajúcich šperkoch tiež nemala vedomosť. Vo vzťahu k existencii šperkov súd zdôrazňuje, že je evidentné, že poručiteľka vlastnila zlaté šperky, no ich identifikáciu a existenciu ku dňu smrti nemal za preukázanú. Z uvedeného dôvodu tento nárok považoval za nepreukázaný.
21. Vo vzťahu k finančnej hotovosti: 1.700,- forintov, 150,- dolárov, 3.287,70 EUR súd uvádza, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania existencie finančnej hotovosti ku dňu smrti poručiteľky. Sumu 3.287,70 Eur mala žalobkyňa vydať poručiteľke dňa 12.7.2014, t.j. tri roky pred smrťou. Súd považuje existenciu finančnej hotovosti ku dňu smrti poručiteľky za nepreukázanú, nakoľko sa javí ako logické tvrdenie žalovanej, že finančná hotovosť (vo výške 3.287,70 Eur) ako aj prostriedky na bankových účtoch boli spotrebované na náklady žalobkyne v priebehu posledných rokov života spojených s pobytom v zariadeniach sociálnych služieb H. A. K. Q.. Skutočnosť, či poručiteľka vlastnila hotovosť v iných valutách (dolároch a forintoch) súd nemal za preukázanú. Súd zdôrazňuje, že žalobkyňa je tá, ktorá má povinnosť nielen tvrdiť, ale aj preukázať, že ku dňu smrti boli finančné prostriedky v dispozícii poručiteľky, čo žalobkyňa nijako nepreukázala a nenavrhla vykonať relevantný dôkaz, ktorý by uvedené preukázal. Zhodne súd konštatuje, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k finančnej hotovosti na účtoch v bankách - ČSOB, a.s., Slovenskej sporiteľni, a.s., OTP Banke Slovensko, a.s.. (viď odsek 18. a 19. odôvodnenia).
22. Vo vzťahu k celému žalobnému nároku súd konštatuje, že existencia hnuteľných vecí predstavujúcich nábytok a vybavenie domácnosti súd nemal za preukázanú. Rovnako z opisu hnuteľných vecí ani po upozornení súdom nedošlo k ich špecifikácii, ktorá by mala za následok jednoznačné identifikovanie hnuteľných vecí. Súd mal tiež za sporné a nepreukázané, že v čase smrti uvedené veci boli vo vlastníctve poručiteľky. Vo vzťahu k finančnej hotovosti a finančným prostriedkom na účtoch v bankách sú zhodne konštatuje nepreukázanie ich existencie ku dňu smrti poručiteľky.
23. Súd v závere zdôrazňuje, že žalobkyňa si po troch rokoch od smrti matky uplatnila nároky vzťahujúce sa na jej majetok. Na výslovnú otázku súdu, či žiadala tento majetok zahrnúť do dedičstva, žalobkyňa uviedla, že nežiadala. Zo zápisnice z dedičského konania (č.l. 6) vyplýva, že rovnako žalobkyňa aj žalovaná boli v rámci dedičského konania poučené a na základe ich údajov bolo vykonané predbežné vyšetrenie za účelom vykonania súpisu majetku a dlhov. Jediným sporným bodom bolo určenie výšky zostatku na účte poručiteľky vedenom v ČSOB, a.s., ktorý namietala v rámci dedičského konania žalobkyňa. Napokon v zistenej výške 532,59 Eur došlo aj tak následne k dodatočnému prejednaniu majetku. Žalobkyňa potvrdila, že nežiadala do dedičstva po poručiteľke zaradiť hnuteľný majetok
pozostávajúci z 30-40-ročného nábytku, vybavenie domácnosti, zlatých šperkov, finančnej hotovosti ani finančných prostriedkov na účtoch v bankách. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobný nárok žalobkyne nie je preukázaný a predmet sporu taktiež nie je dostatočne určitý a nezameniteľný identifikovaný. Žalobkyňa ani po poučení o tejto skutočnosti, nedostatok žaloby neodstránila. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
24. Súd ešte na záver uvádza, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny (k tomu ÚS SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09).základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty.
25. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu rozhodol o nároku na náhradu trov konania, pričom vychádzal zo skutočnosti, že žalobu v celom rozsahu zamietol, a tak v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP rozhodol v zmysle zásady úspechu v spore a žalovanej v rade ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.