Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44C-8-2018.pdf
PDF · 142.65 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-44C/8/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Alžbetou Beňákovou, v spore žalobcu: V. Q., K.. XX.X.XXXX, O. I. V. J. XX, XXX XX I. V. J., zastúpeného JUDr. Jánom Mikuľakom, advokátom so sídlom Františkánska 5, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1.) X. R., K.. XX.X.XXXX U. Q. R., K.. X.X.XXXX, R. O. D. X, XXX XX S., X.) W. O. P. H., O. X, S., H.: XX XXX XXX, X.) X. O., K.. XX.X.XXXX U. J. O., K.. X.X.XXXX, D. X, XXX XX S., X.) H.. X. F., K.. XX.X.XXXX U. K. F., K.. X.X.XXXX. R. O. D. X, XXX XX S., X.) H.. H. P., D.., K.. XX.X.XXXX, O. D. X, XXX XX S., X.) X.. X. E.Č., K.. X.XX.XXXX U. X.. X. E.S., K.. XX.X.XXXX, R. O. D. X, XXX XX S., X.) Q.. S.Y. Q., K.. XX.X.XXXX, D. X, XXX XX S., X.) H.. H. W., K.. XX.X.XXXX, W. XXXX/ X, XXX XX S., X.) H.. J.H. O., K.. XX.X.XXXX U. H.. H. O., K.. XX.X.XXXX, R. O. D. X, XXX XX S., XX.) Q. F.Á., K.. XX.XX.XXXX U. S. F., K.. X.X.XXXX, R. O. Q. XXX, S., XX.) H.. P.Š. I., K.. XX.X.XXXX U. S.K. I., K.. XX.X.XXXX, R. O. D. X, XXX XX S., XX.) H.. Q. B., K.. XX.X.XXXX, X. XXXX/XX, S., XX.) Q. O., K.. XX.XX.XXXX, C. XXXX/XX, XXX XX S., XX.) K. B. D., K.. XX.X.XXXX U. I. K. I., K.. X.X.XXXX, R. O. V. X, S., XX.) H.. V. I., K.. X.XX.XXXX U. X. I., K.. XX.X.XXXX, D. X, XXX XX S., XX.) B. P., K.. XX.X.XXXX, D. XXXX/X, XXX XX S. U. P. S., K.. XX.XX.XXXX, X. XXXX/X, XXX XX S., XX.) X. W., K.. XX.XX.XXXX U. X. W., K.. XX.X.XXXX, R. O. D. X, XXX XX S., XX.) H.. J. S., K.. XX.X.XXXX, D. X, XXX XX S. U. H.. S. I., K.. XX.X.XXXX, O. XX, D.I. F., XX.) H.. Š. Z., K.. XX.X.XXXX U. Q.. P. Z.I., K..XX.X.XXXX, R. O. D. X, XXX XX S., XX.) H.. P. Z., K.. XX.X.XXXX, D. X, XXX XX S. U. K.U. Š., K.. XX.X.XXXX, D. X, XXX XX S., XX.) V.. A. W., K.. X.X.XXXX, D. X, XXX XX S., XX.) Q.. B. S., K.. XX.X.XXXX, O. D. X, XXX XX S., XX.) X. Z., K.. XX.X.XXXX U. G. Z., K.. XX.X.XXXX, R. D. X, XXX XX S., XX.) B. J.Č., K.. XX.X.XXXX, D. X, XXX XX S., XX.) Y.. U. J., D.., K.. X.X.XXXX U. Ľ. J., K.. X.XX.XXXX, R. O. D. X, XXX XX S. U. XX.) Q.. A. S., K.. XX.X.XXXX, D. X, XXX XX S., zastúpení správcom: Stavebné bytové družstvo II Košice, so sídlom Bardejovská 3, 040 01 Košice, IČO: 00 171 205, zastúpený JUDr. Gabrielou Jablonskou, advokátkou so sídlom Letná 47, 040 01 Košice, o zaplatenie 1.264,52 €, takto
rozhodol:
I. Žalovaní s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 1.264,52 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.264,52 € od 13.7.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovaným v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.6.2018, doplnenou dňa 16.7.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 1.264,52 € s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania titulom náhrady škody spôsobenej pádom reklamného bilbordu, ktorý odpadol v dôsledku silného vetra z južnej strany obytného domu D. X B. S..
2. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom motorového vozidla zn. Dacia Logan, evidenčné číslo: Q. XXX P.. Dňa 17.6.2016 v čase od 11:45 hod. do 16:00 hod. žalobca parkoval svoje vozidlo pri obytnom dome D. X B. S.. Keď sa k autu vrátil, zistil, že má poškodené čelné sklo na celej ľavej strane a preliačinu na streche nad čelným sklom. Podľa kalkulácie autorizovaného servisu Tempus- Car s.r.o., Rastislavova 110, Košice, bola škoda vo výške 1.547,46 €. Listom zo dňa 1.7.2016 vyzval žalobca správcu obytného domu Stavebné bytové družstvo II Košice o bezodkladné zjednanie nápravy a uhradenie škody vo výške kalkulácie. Stavebné bytové družstvo II Košice v odpovedi zo dňa 12.7.2016 uviedlo, že je správcom obytného domu D. X-X B. S., súp. č. XXXX, evidovaný na LV č. XXXX, avšak za vyčíslenú škodu nenesie zodpovednosť ani správca, ani vlastníci bytov a nebytových priestorov. Poukázal na Zmluvu o prenájme, ktorou prenechali vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome štítovú stenu spoločnosti Media Channel, s.r.o., Cukrová 14, Bratislava, IČO: 44 133 219, aby ju užívala a umiestnila reklamnú vinylovú plachtu, vrátane nasvietenia a konštrukcie podľa potreby nájomcu. Nájomná zmluva nebola žalobcovi predložená.
3. Po vykonaní opravy motorového vozidla bola žalobcovi spoločnosťou Tempus- Car s.r.o. vystavená dňa 15.7.2016 faktúra v celkovej výške 1.264,52 €. Žalovaní túto sumu neuhradili. Poukazujúc na ust. § 415 a § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. si uplatňuje zaplatenie žalovanej sumy a úrokov z omeškania vo výške 5% p.a. od 13.7.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
4. Žalobca k žalobe pripojil Osvedčenie o evidencii osobného motorového vozidla žalobcu EČV: Q. XXX P., výpis z LV č. XXXX, faktúru č. 2160537 na sumu 1.264,52 € vystavená spoločnosťou Tempus- Car, s.r.o., Uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia OOPZ Košice- KVP zo dňa 31.8.2016, nakoľko nebol daný dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa ust. § 197 ods. 2 TP a odpoveď správcu obytného domu zo dňa 12.7.2016.
5. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 30.5.2019 uviedli, že na základe uznesenia prijatého na schôdzi vlastníkov dňa 18.9.2009 uzatvorili so spoločnosťou Media Channel, s.r.o. zmluvu o prenájme fasády objektu za účelom umiestnenia reklamnej plachty č. R/05/09. Na základe zmluvy bol nájomca oprávnený užívať celú štítovú stenu bytového domu, na ktorej fotografia je prílohou č. 1 tejto zmluvy, aby túto počas trvania nájomnej zmluvy užíval za účelom umiestnenia reklamnej vinylovej plachty vrátane nasvietenia a konštrukcie podľa potreby nájomcu.
6. Ku škode na osobnom motorovom vozidle žalobcu došlo dňa 17.6.2016 v dôsledku silného vetra pádom reklamného bilbordu z bytového domu Cottbuská 1. Škoda bola spôsobená zariadením, ktoré bolo na bytový dom namontované na základe nájomnej zmluvy a bolo vlastníctvom nájomcu- spol. Media Channel s.r.o. Nakoľko nájomca opakovane porušoval nájomnú zmluvu, pristúpili žalovaní ako prenajímateľ k odstúpeniu od nájomnej zmluvy doručeným nájomcovi dňa 6.5.2014, v ktorom ho vyzvali aby v zmysle čl. V nájomnej zmluvy uviedol predmet nájmu do pôvodného stavu na svoje náklady. Správca bytového domu odpovedal žalobcovi v mene vlastníkov odpoveďou zo dňa 12.7.2016 a zo dňa 1.8.2016.
7. Vo vyjadrení ďalej žalovaní tvrdili, že predpokladom zodpovednosti za porušenie právnej povinnosti je príčinná súvislosť medzi porušením tejto povinnosti a vznikom škody. Škoda bola spôsobená porušením právnej povinnosti nájomcu- spoločnosti Media Channel s.r.o. (nezabezpečil reklamné zariadenie proti pádu, resp. ho na svoje náklady po skončení nájomnej zmluvy neodstránil), preto žalovaní nie sú pasívne vecne legitimovaní v tomto spore, preto žiadali súd, aby žalobu zamietol.
8. K vyjadreniu žalovaní pripojili Dodatok č. 4 /objekt č. 421 k Zmluve o výkone správy v úplnom znení účinnom od 1.4.2011, Odstúpenie od Zmluvy č. R/05/09 zo dňa 29.4.2014, expedované dňa 2.5.2014, zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome D. X, X zo dňa 18.9.2009 o 18:00 hod., kde vlastníci vyjadrili súhlas s novým nájomcom reklamnej plochy Media Channel, s.r.o., Bratislava s ročným nájomným 1.630,06 €, Zmluvu o prenájme fasády objektu za účelom umiestnenia reklamnej plachty č. R/05/09 zo dňa 16.3.2009 uzatvorenej medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v obytnom dome Cottbuská 1-3 v Košiciach ako prenajímateľom a Media Channel s.r.o., Cukrová 14, 811 08 Bratislava, IČO: 44 133 219 ako nájomcom s prílohou č. 1 a predžalobnú výzvu- odpovede zo dňa 12.7.2016 a zo dňa 1.8.2016.
9. Žalobca v replike doručenej dňa 22.8.2019 uviedol, že ku vzniku škody došlo v dôsledku pádu reklamného bilbordu umiestneného na bytovom dome žalovaných v čase dvoch rokov odo dňa doručenia odstúpenia žalovaných od nájomnej zmluvy. Poukázal na prevenčnú povinnosť podľa ust. § 415 OZ, ktorá je právnou povinnosťou a ktorej porušenie vedie k zodpovednosti podľa § 420 OZ. Prevenčná povinnosť a zodpovednosť za jej porušenie prichádza do úvahy aj v prípadoch, ak škoda nevznikla priamo vlastným správaním škodcu, ale v dôsledku zanedbania ohľadu, ktorý mal vykonávať nad prípadným zdrojom nebezpečenstva. V danom prípade žalovaní nepostupovali v súlade so všeobecnou prevenčnou povinnosťou a nevykonali dostatočné opatrenia na predídenie škody, ktorá vznikla v dôsledku uvoľnenia reklamnej plochy umiestnenej na ich nehnuteľnosti, Žalovaní uzatvorili dňa 16.3.2009 zmluvu o prenájme fasády objektu za účelom umiestnenia reklamnej plachty. K vypovedaniu nájomnej zmluvy došlo dňa 6.5.2014, t.j. dva roky pred vznikom škodovej udalosti. Už pri uzatváraní nájomnej zmluvy muselo byť žalovaným zrejmé, že reklamná plocha má len dočasný charakter a postupom času dochádza k jej degradácii. Tým, že bola umiestnená na štítovej stene budovy, podliehala rôznym poveternostným vplyvom, ako aj zmenám počasia, preto si vyžadovala starostlivosť a kontrolu. Tým, že nájomca odo dňa ukončenia nájomného vzťahu neprejavil žiaden záujem o uvedenie premetu nájmu do pôvodného stavu, museli mať žalovaní vedomosť o prípadnom riziku pádu tejto reklamnej plochy, avšak nevykonali žiadne kroky za účelom predídenia vzniku škody v súlade s ust. § 415 OZ. Zmyslom ust. § 415 v spojení s ust. § 420 ods. 1 OZ je oprávnenie poškodeného domáhať sa náhrady škody nielen od samotného škodcu, ale aj od vlastníka nehnuteľnosti.
10. O podanej žalobe súd rozhodol rozsudkom č.k. 44Cp/8/2018-117 zo dňa 24.2.2020 tak, že podanej žalobe v plnom rozsahu vyhovel, a zaviazal žalovaných, aby spoločne a nerozdielne zaplatili sumu 1.264,52 € vrátane úrokov z omeškania žalobcovi s povinnosťou žalobcu nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu. Súd mal preukázané, že žalovaní porušili prevenčnú povinnosť v zmysle ust. § 415 Občianskeho zákonníka, keď z nedbanlivosti nechali visieť reklamné zariadenie po dobu viac ako dvoch rokov na bytovom dome, od kedy došlo k odstúpeniu od nájomnej zmluvy uzatvorenej s nájomcom Spoločnosťou Media Channel, s.r.o.
11. Proti rozsudku bolo podané odvolanie zo strany žalovaných s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že žalobu zamietne. V odvolaní žalovaní v prvom rade namietali nedostatok procesnej legitimácie žalovaných v konaní, majúc za to, že vzhľadom na zmenu zák. č. 182/1993 Z. z., ku ktorej došlo s účinnosťou od 1.11.2018, mal byť nárok uplatnený voči správcovi bytového domu a nie voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Odvolatelia ďalej nesúhlasili ani so spôsobom, akým sa súd prvej inštancie vysporiadal s ich námietkou premlčania. Prezentovali názor, že pokiaľ podľa záveru súdu prvej inštancie vznikla škoda v dôsledku porušenia ich prevenčnej povinnosti, od času kedy k tomu došlo, teda od zrušenia nájomnej zmluvy, na základe ktorej spoločnosť Media Channel, s.r.o. umiestnila na bytovom dome bilbord (6.5.2014), plynula všeobecná trojročná premlčacia doba. Žalovaní v odvolaní polemizovali tiež so záverom súdu prvej inštancie o ich vecnej legitimácii v konaní. Podľa ich presvedčenia, za škodu spôsobenú na motorovom vozidle žalobcu pádom bilbordu, zodpovedá spoločnosť Media Channel, s.r.o., ktorá ho na stenu bytového domu umiestnila a ktorú tak zaťažovala povinnosť odstrániť reklamný panel po ukončení nájmu a aj povinnosť urobiť všetky preventívne opatrenia na zamedzenie jeho pádu. Žalovaní zároveň argumentovali, že s ohľadom na rozloženie zodpovednosti tvoria so spoločnosťou Media Channel, s.r.o. „nerozlučné spoločenstvo a absencia druhého nerozlučného spoločníka na strane žalovaného rovnako spôsobuje nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného“. Napokon odvolatelia argumentovali, že nemali povinnosť urobiť vo vzťahu k bilbordu akékoľvek opatrenia tiež preto, že podľa ich presvedčenia nájomná zmluva nezanikla, nakoľko nepodali žalobu o vypratanie predmetu nájmu a v dôsledku toho sa nájomný vzťah predlžoval vždy o ďalší rok.
12. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 11Co/146/2020- 179 zo dňa 17.2.2021 tak, že zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie, nakoľko podané odvolanie považoval za dôvodne podané. Podľa názoru odvolacieho súdu sa záver o zodpovednosti žalovaných za škodu v okolnostiach prípadu nemôže zaobísť alebo bez ustálenia konkrétnych konštrukčných alebo stavových nedostatkov bilbordu, v dôsledku ktorých došlo k jeho uvoľneniu alebo bez vylúčenia, že k tomu došlo pôsobením prírodných síl, teda v dôsledku neodvrátiteľnej udalosti. To nevyhnutne predpokladá alebo tvrdenie a preukázanie technických nedostatkov bilbordu, alebo zodpovedanie otázky, či vietor, ktorý pri škodovom deji na bilbord pôsobil možno so zreteľom na miestne pomery považovať za taký, s ktorým je možné pri vynaložení náležitej starostlivosti počítať. Len v prípade zistenia, že vietor sa svojou intenzitou zásadne nevymykal z maxím danej lokality, je možné pripustiť,
že príčinou pádu boli konštrukčné a/alebo stavové nedostatky bilbordu, zodpovednosť za prejavenie sa ktorých spočíva na žalovaných. Od žalovaných ako vlastníkov nehnuteľností totiž bolo možné pri predpoklade vynaloženia hoc len priemernej ostražitosti rozumne očakávať predvídateľnosť pôsobenia obvyklých prírodných síl na konštrukciu bilbordu a že v tomto smere urobia všetky opatrenia pri jeho zriadení i udržiavaní tak, aby k jeho strhnutiu vetrom s intenzitou príznačnou pre danú lokalitu, nemohlo dôjsť.
13. V ďalšom konaní je úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa vysporiadať s otázkou zodpovednosti žalovaných za škodu na motorovom vozidle žalobcu, vyvodiť zodpovedajúce skutkové zistenia z už vykonaných dôkazov, eventuálne umožniť stranám uplatniť i ďalšie prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a po prípadnom doplnení dokazovania, vo veci opätovne rozhodnúť. Súd prvej inštancie sa neopomenie vysporiadať tiež s argumentáciou predostretou v priebehu odvolacieho konania žalovanými, pričom upriamil pozornosť prvoinštančného súdu na to, že s otázkou procesnej legitimácie vlastníkov bytov a nebytových priestorov po zmene úpravy bytového zákona, účinnej od 1.11.2018, sa vysporiadal napr. tiež ÚS SR v náleze sp. zn. II. ÚS 302/2019 z 20. februára 2020, ďalej že začiatok plynutia premlčacej doby pre uplatnenie práva na náhradu škody je podľa ust. § 106 Občianskeho zákonníka naviazané na právnu skutočnosť vzniku škody (objektívna premlčacia doba) a na právnu skutočnosť nadobudnutia vedomosti o vzniku škody (subjektívna premlčacia doba), čo ako správne v odvolacom konaní argumentoval žalobca logicky predurčuje, že premlčacia doba neplynie pred vznikom škody. Automatické predlžovanie nájmu podľa ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje len na prípady skončenia nájmu uplynutím dohodnutého času jeho trvania, čo však nie je tento prípad, zdôraznil, že ani prípadná existencia spoločného záväzku dvoch subjektov sa v sporovom konaní nepremieta do ich nerozlučného spoločenstva, už vôbec nie do spoločenstva núteného, nad ktorým podľa pripisovaných dôsledkov žalovaní zrejme uvažovali, s tým, že podľa právnej teórie i súdnej praxe má každý zo solidárnych dlžníkov v súdnom konaní samostatné procesné postavenie a napokon pripomenul tiež záver vyplývajúci zo stanoviska NS ČR, publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí č. 7/1971 pod č. 55 (Rc 55/71), z ktorého vyplýva, že škodu predstavujú nie len majetkové hodnoty, ktoré už bolo nutné vynaložiť, ale aj tie, ktoré by bolo nutné vynaložiť na uvedenie veci do predchádzajúceho stavu. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
14. Podaním doručeným súdu 28.4.2021 žalobca doručil Správu o rýchlosti vetra zo dňa 19.4.2021, vypracovanej SHMÚ, z ktorej vyplýva, že dňa 17.6.2016 v lokalite mesta Košice fúkal juhozápadný nárazový vietor s priemernou rýchlosťou do 58 km/h, vietor dosiahol maximálnu rýchlosť v nárazoch až 75 km/h. Podľa informácií o veterných podmienkach na území SR (zverejnené na webe SHMÚ
- http://www.shmu.sk/sk/?page=1064), časť veterné podmienky sa uvádza, že "Aj v nižších polohách sa vyskytujú exponované lokality s vyšším ročným priemerom rýchlosti vetra ako 4 m.s-1 (Košice, Bratislava). V pohoriach, v závislosti od nadmorskej vy´šky je priemerná ročná ry´chlosť vetra 4 až 8 m.s-1. Maximálna ry´chlosť vetra v nížinách presahuje 35 m.s-1, v pohoriach až 60 m.s-1". Vychádzajúc z informácií zverejnených SHMÚ maximálna rýchlosť vetra v nížinách presahuje (v prepočte) rýchlosť 126 km/h, čo je vysoko nad maximálnu rýchlosť v nárazoch nameranú dňa 17.6.2016 (75 km/h.). Je zrejmé, že aj keď v predmetný deň bol silnejší vietor, tento nedosahoval priemerné maximálne hodnoty namerané SHMÚ. Je potrebné brať v úvahu aj tú skutočnosť, že každá stavba si vyžaduje primeranú starostlivosť. Žalovaný však žiadnym spôsobom nepreukázal, či vykonával na predmetnej reklamnej ploche aspoň udržiavacie práce. Touto svojou nečinnosťou žalovaný zapríčinil, že vplyvom počasia došlo ku degradácii tejto reklamnej plochy, zhoršeniu je vlastností a oslabeniu konštrukcie. V tomto prípade nie sú potrebné extrémne podmienky, aby došlo k pádu, ako sa stalo v tomto prípade. Dôkaz navrhnutý žalovanými vypracovaním znaleckého posudku znalcom z odboru statiky nepovažoval za potrebný.
15. V podaní doručenom súdu dňa 26.5.2021 žalovaní zotrvali na nariadení znaleckého dokazovania bez ohľadu na prípadnú obtiažnosť a nehospodárnosť dokazovania. Žalobca aj žalovaný potvrdili skutočnosť o silnom vetre, avšak nebola dokázaná skutočnosť, že by stav tohto zariadenia, vzhľadom na zvolené materiály a technické riešenie upevnenia a s prihliadnutím na mieru zachovania pôvodných vlastností, vylučovali jeho odolnosť voči vetru takej intenzity, s ktorou je možné so zreteľom na miestne pomery rozumne pričítať. Podľa všeobecného stanoviska SHMÚ mal vietor v nárazoch cca 75 km/hod. Záťažová norma na ukotvenie je 24 m/s. Tu sa však vietor zaprel do plachty, čím bola zvýšená záťaž na kotvy. Pre uvedenú lokalitu nie je bežné, žeby tu fúkal taký silný vietor. K spadnutiu bilbordu nedošlo zanedbaním ani udržiavacích prác na bilborde.
16. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávania dňa 6.9.2021 a dňa 25.10.2021, na ktorom sa zúčastnili právni zástupcovia strán. Súd v súlade s ust. § 180 CSP prejednával vec v neprítomnosti žalobcu a žalovaných.
17. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že aj z uznesenia Krajského súdu v Košiciach vyplýva, že pokiaľ sa vietor nevymykal maximám v danej lokalite, nemožno tak aplikovať § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého by sa mohli žalovaní zbaviť tejto zodpovednosti.
18. Právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že žalovaní v danej veci nie sú pasívne vecne legitimovaní s poukazom na § 415 Občianskeho zákonníka. Podľa § 415 každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na živote, zdraví, prírode a životnom prostredí. Kto si takto nepočína, porušuje právne povinnosti. K porušeniu právnej povinnosti došlo zo strany spoločnosti Media Channel, s.r.o., pretože ona nesplnila svoje povinnosti. Bolo v konaní preukázané protiprávne konanie spoločnosti Media Channel, s.r.o., nakoľko v čase pádu táto spoločnosť ešte existovala, taktiež tejto spoločnosti bolo doručené odstúpenie od zmluvy a svoju povinnosť zo zmluvy nesplnila a neodstránila predmetné zariadenie. K vzniku škody tak došlo až pádom bilbordu, teda nedošlo ku škode porušením právnej povinnosti žalovaných, ale protiprávnym konaním spoločnosti Media Channel s.r.o. Záverom svojho prednesu uviedla, že žalovaní nie sú pasívne vecne legitimovaní a preto žiada aj nahradiť trovy konania.
19. Na otázku súdu, či právna zástupkyňa žalovaných trvá na návrhu na nariadení znaleckého dokazovania, čo sa týka stavebnej a technickej konštrukcie bilbordu, právna zástupkyňa žalovaných netrvala na tomto návrhu na nariadení znaleckého dokazovania.
20. Právny zástupca žalobcu nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. V záverečnej reči poukázal na právne a skutkové skutočnosti, z ktorých vyplynulo, že žalovaní sú zodpovední za vznik škody a neexistujú žiadne dôvody, aby sa vyvinuli z tejto zodpovednosti. Poukázal na správu zo dňa 19.4.2021 o rýchlosti vetra, z ktorej vyplýva, že priemerná rýchlosť vetra v deň vzniku škody bola výrazne nižšia ako možno v danej lokalite očakávať. Ďalej konštatoval, že vietor sa svojou intenzitou, s poukazom aj na intencie v uznesení Krajského súdu v Košiciach, nevymykal maximám v danej lokalite a škodový následok bolo možné rozumne predpokladať ako aj predvídať. Preto aplikácia § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka nemôže byť na tento skutkový stav uplatnená. Čo sa týka ďalších námietok zo strany žalovaných a to námietka pasívnej legitimácie, túto považoval za neopodstatnenú. Je nepochybné, že práve žalovaní porušili svoju prevenčnú povinnosť. Žalovaní taktiež nemôžu preniesť zodpovednosť na tretiu osobu a to spoločnosť Media Channel s.r.o., pretože pôvodne uzatvorenú nájomnú zmluvu vypovedali viac ako 2 roky pred škodovou udalosťou. Táto dlhodobá nečinnosť a zanedbávanie povinností zo strany žalovaných nemôže byť na úkor žalobcu, preto navrhol súdu, aby žalovaných zaviazal, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi sumu 1.264,52 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 13.7.2016 do zaplatenia a zároveň, aby súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
21. Právna zástupkyňa žalovaných nemala ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a v rámci záverečnej reči trvala na svojom stanovisku, že žalovaní nie sú pasívne vecne legitimovaní v predmetnom konaní. Poukázala na skutočnosť, že medzi žalovanými a spoločnosťou Media Channel s.r.o. bola uzatvorená nájomná zmluva, ktorá bola následne vypovedaná ku dňu 31.12.2016 z dôvodu neplnenia povinností zo strany tejto spoločnosti. V zmysle aj tejto nájomnej zmluvy malo zariadenie na dome žalovaných vydržať do 31.12.2016. Poukázala na ust. § 420, že každý je zodpovedný za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Porušenie právnej povinnosti spočíva nielen v protiprávnom konaní, ale aj v opomenutí konať. A to práve spoločnosť Media Channel s.r.o. mala prenajaté priestory vo svojom vlastníctve a po ukončení nájomnej zmluvy ho neodmontovala, a to bez súhlasu vlastníkov na dome vo vlastníctve žalovaných ponechala toto zariadenie. Tým spoločnosť Media Channel s.r.o. porušila svoju právnu povinnosť, preto tu existuje osoba, ktorá je zodpovedná za túto škodu. Porušenie právnej povinnosti spočíva v tom, že ponechala toto zariadenie bez súhlasu vlastníkov na bytovom dome vo vlastníctve žalovaných. Ďalej je tu daná príčinná súvislosť, ktorá je daná nie porušením prevenčnej právnej povinnosti, ale pádom samotného zariadenia. V čase podania žaloby však uvedená spoločnosť už neexistovala, nakoľko k 16.4.2018 bola vymazaná z Obchodného registra. Žaloba preto už nemala byť podaná vôbec. Navrhla súdu, aby v celom rozsahu žalobu zamietol a aby zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
22. Uznesením č.k. 44C/8/2018- 232 zo dňa 13.9.2021 súd rozhodol o zmenách na strane žalovaných, ku ktorým došlo z dôvodu prevodu práv a povinností titulom uzatvorených kúpnych zmlúv. 23. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov, ktoré boli opísané vyššie, v bodoch 4 a 8 rozsudku, doplnením dokazovania o listinné dôkazy predložené žalobcom a síce Správou o rýchlosti vetra a Veterné pomery SHMÚ a zistil tento skutkový stav:
24. Žalobca je vlastníkom motorového vozidla EČV: Q. XXX P., na ktoré dňa 17.6.2016, v čase od 11:45 hod. do 16:00 hod. spadlo reklamné zariadenie uvoľnené zo štítovej steny bytového domu D. X B. S.. V čase škodovej udalosti v danej lokalite fúkal vietor rýchlosťou do 58 km/hod. (16 m/s), s maximálnou rýchlosťou v nárazoch až 75 km/hod. (21 m/s). Stavebné bytové družstvo II vykonáva správu bytového domu D. X,X B. S. na základe Zmluvy o výkone správy v znení Dodatku č. 4 účinnom od 1.4.2011. Správca zastupuje vlastníkov bytov v konaní pred súdmi v zmysle ust. 9 ods. 7 zákona č. 183/1993 Z.z., v znení platného a účinného v čase podania žaloby. V zmysle konanej schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 18.9.2009 o 18:00 hod, bola uzatvorená medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu D. X,X S. ako prenajímateľom a spoločnosťou Media Channel, s.r.o., so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava, IČO: 44 133 219 ako nájomcom Zmluva o prenájme fasády objektu za účelom umiestnenia reklamnej plachty č. R/05/09 zo dňa 16.3.2009, predmetom ktorej bola celá štítová stena bytového domu, podľa vizualizácie v prílohe č. 1 k zmluve, na dobu od 1.4.2009 do 31.12.2013 s tým, že pokiaľ zmluva nebude vypovedaná jednou zo zmluvných strán v lehote najmenej 3 mesiace pred uplynutím doby nájmu, predlžuje sa doba nájmu o ďalšie 3 roky, a to aj opakovane. Výška nájomného a jeho splatnosť bola dohodnutá v článku IV zmluvy. Pre neplatenie nájomného dohodnutého v zmluve, prenajímateľ odstúpil od zmluvy dňa 29.4.2014, pričom odstúpenie bolo nájomcovi doručené dňa 6.5.2014. Účinky odstúpenia nastali momentom doručenia prejavu vôle odstúpiť od zmluvy nájomcovi. Da 17.6.2016 žalobca podal trestné oznámenie pre škodovú udalosť, ktoré bolo uznesením OOPZ Košice- KVP ČVS: ORP-246/KV-KE-2016 zo dňa 31.8.2016 odmietnuté, nakoľko skutok nenapĺňal znaky skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzej veci podľa ust. § 245 ods. 2 TZ, ani iného trestného činu, priestupku či správneho deliktu. Žalobca za opravu motorového vozidla uhradil sumu 1.264,52 € spoločnosti Tempus - Car, s.r.o., na základe vystavenej faktúry č. 2160537 zo dňa 15.7.2016, so splatnosťou dňa 22.7.2016. Výzvou zo dňa 1.7.2016 vyzval žalobca žalovaných na bezodkladné zjednanie nápravy a uhradenie škody, ktorá vznikla žalobcovi. Žalovaní prostredníctvom svojho správcu odpovedali na výzvu dňa 12.7.2016 a dňa 1.8.2016, kde sa bránili, že zodpovedným za pád bilbordu je spoločnosť Media Channel, s.r.o., ktorej prenajímali štítovú stenu na umiestnenie reklamnej vinylovej plachty a žalovanú sumu neuhradili.
25. Z webovej stránky www.shmu.sk, Klimatické pomery v Slovenskej republike, Veterné pomery vyplýva, že aj v nižších polohách sa vyskytujú exponované lokality s vyšším ročným priemerom rýchlosti vetra ako 4m/s (Košice, Bratislava). Maximálna rýchlosť vetra v nížinách presahuje 35m/s, v pohoriach až 60m/s.
26. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
27. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
28. Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
29. Podľa § 438 ods. 1 OZ, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
30. Podľa § 106 ods. 1 a 2 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
31. Podľa čl. V bod 5.3 Zmluvy o prenájme fasády objektu za účelom umiestnenia reklamnej plochy č. R/05/09, prenajímateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy pokiaľ nájomca hrubo poruší dohodnuté podmienky zmluvy podľa čl. IV (neuhradí dohodnuté nájomné ani do 3 mesiacov po lehote splatnosti
príslušnej faktúry). Účinky odstúpenia nastávajú momentom doručenia prejavu vôle odstúpiť od zmluvy nájomcovi.
32. Z vykonaného dokazovania, súd viazaný právnym názorom v uznesení odvolacieho súdu, mal preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná a konaním žalovaných bola žalobcovi spôsobená škoda. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že dňa 17.6.2016 došlo ku škode na osobnom motorovom vozidle žalobcu v dôsledku uvoľnenia reklamného zariadenia, ktoré poškodilo motorové vozidlo v dôsledku silnejšieho vetra. Rovnako bola medzi stranami nesporná výška spôsobenej škody. Sporným ostalo, kto je zodpovedným subjektom za spôsobenú škodu. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie.
33. Pojem vecná legitimácia sa v civilnom procesnom práve používa pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna zo strán sporu subjektom práva a druhá na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti. Nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), o ktorú v konaní ide. Pasívna vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010 sp. zn. 2Cdo 205/2009).
34. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.1.2012 sp.zn. 6 Cdo 214/2011).
35. Skúmaním pasívnej vecnej legitimácie súd zistil, že táto patrí žalovaným. V intenciách uznesenia odvolacieho súdu súd skúmal, či sa vietor v danej lokalite svojou intenzitou zásadne nevymykal maximám danej lokality, kedy je možné pripustiť, že príčinou pádu boli konštrukčné a/alebo stavové nedostatky bilbordu, zodpovednosť za prejavenie ktorých spočíva na žalovaných. Súd zo Správy o rýchlosti vetra SHMÚ zo dňa 19.4.2021 a z Klimatických veterných pomerov v Slovenskej republike mal preukázané, že v čase škodovej udalosti fúkal vietor rýchlosťou do 58 km/hod., pričom maximálnu rýchlosť v nárazoch dosiahol až 75 km/hod. V mestách ako sú Košice pritom ide o exponovanú lokalitu, kde fúka vietor rýchlejšie, než je v nižších polohách obvyklé, pričom v nížinách dosahuje vietor rýchlosť až 35 m/s, t.j. v prepočte 126 km/hod., čo je vysoko nad maximálnu rýchlosť vetra v čase škodovej udalosti. Z uvedeného mal súd preukázané, že vietor, aj keď bol silnejší, sa nevymykal z maxím danej lokality.
36. Žalovaní v priebehu konania netrvali na nariadení znaleckého dokazovania ohľadom technického stavu bilbordu, ani v tomto smere nenavrhovali iné dôkazy, ktoré by preukázali vykonávané udržiavacie práce na bilborde, resp. stav tohto reklamného zariadenia.
37. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaní ako vlastníci bytov a nebytových priestorov zanedbali svoju povinnosť konať tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku, ktorá vyplýva z ust. § 415 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 415 zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo (neminem laedere). Táto povinnosť je vyjadrená tým, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ide o ochranu života a zdravia, o ochranu majetku, o ochranu prírody a ochranu životného prostredia. Tieto statky sú, prirodzene, chránené aj inými ustanoveniami, či už Občianskeho zákonníka alebo iných právnych predpisov, ktoré s porušením povinností pri ochrane týchto statkov spájajú určité zodpovednostné následky. Ak bola porušená konkrétna povinnosť ustanovená v týchto ustanoveniach, použijú sa predovšetkým zodpovednostné následky upravené v týchto konkrétnych ustanoveniach. Porušením preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na zdraví, majetku, na prírode alebo na životnom prostredí, vznikne všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420.
38. V § 420, odseku 1 OZ je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto
zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 tohto ustanovenia však treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá. V tomto ustanovení sa predpokladá iba nedbanlivostné zavinenie. 39. V predmetnej právnej veci žalovaní porušili svoju prevenčnú povinnosť a z nedbanlivosti nechali visieť reklamné zariadenie tak, ako viselo po dobu viac ako dvoch rokov, od kedy došlo k odstúpeniu od nájomnej zmluvy uzavretej s nájomcom- spoločnosťou Media Channel, s.r.o. (odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinky dňa 6.5.2014 a k pádu zariadenia došlo dňa 17.6.2016), pričom pád zariadenia nespôsobil vietor, ktorý by fúkal rýchlejšie, než je obvyklé. Hoci bolo v predtým platnej nájomnej zmluve dohodnuté, že nájomca zodpovedá za prípadné škody spôsobené inštaláciou, prevádzkou a odstránením reklamnej plochy, ako aj znáša škody spôsobené pádom reklamnej siete (článok VI. Zmluvy), neznamená to automaticky, že v prípade nečinnosti nájomcu, mali ostať nečinní aj samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov. Ich povinnosťou bolo, v prípade nesplnenia povinnosti zo strany nájomcu, odstrániť reklamnú plochu na vlastné náklady a tieto si prípadne refundovať od nájomcu. Z významu prevenčnej povinnosti vyplýva, že aj žalovaní si mali počínať tak, aby ku škode nedošlo. Namiesto toho ostali nečinní a čakali, kým samotné zariadenie nespadne a nespôsobí nielen škody na majetku, ale aj prípadné škody na zdraví, uvedomujúc si prípadné následky v prípade pádu zariadenia, ktoré malo len dočasný charakter, k čomu nakoniec aj došlo. Bolo len šťastím, že v čase škodovej udalosti nebol žalobca prítomný pri alebo v motorovom vozidle.
40. Zanedbaním prevenčnej povinnosti, hoci aj z nedbanlivosti, vznikla vlastníkom zodpovednosť za vzniknutú škodu, nakoľko boli splnené všetky zákonom požadované predpoklady jej vzniku a síce protiprávne konanie (porušenie prevenčnej povinnosti), škoda (žalovaná suma), príčinná súvislosť (pádom reklamného zariadenia vznikla škoda), pričom svoju povinnosť zanedbali. V konaní žiadnym spôsobom nepreukázali vykonanie potrebných preventívnych opatrení, ktoré by zabránili vzniku škody a vykonaním ktorých by sa zbavili tejto zodpovednosti v zmysle ust. § 420 ods. 3 OZ.
41. V odvolacom konaní zotrvali žalovaní na námietke premlčania. Odvolací súd k námietke premlčania uviedol, že táto nezačne plynúť skôr ako došlo k vzniku škodovej udalosti, preto nemôže začať plynúť skôr ako uviedli žalovaní deň po odstúpení od zmluvy, t.j. od 6.5.2014. K plynutiu premlčacej doby mohlo dôjsť najskôr od 17.6.2016, pričom žaloba bola doručená súdu dňa 14.6.2018, t.j. v rámci nielen objektívnej ale aj subjektívnej lehoty. Podľa názoru súdu sa žalobca dozvedel o tom, kto zodpovedá za vzniknutú škodu dňa 15.7.2016 z doručenej odpovede žalovaných na predžalobnú výzvu zo dňa 12.7.2016. Dvojročná subjektívna lehota by tak uplynula dňa 15.7.2018, pričom žaloba bola podaná včas dňa 14.6.2018, t.j. pred uplynutím premlčacej doby.
42. K namietanému označeniu žalovaných ako vlastníkov bytov z dôvodu zmeny právnej úpravy zákona č. 182/1993 Z.z. od 1.11.2018 súd konštatuje, že v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 302/2019 zo dňa 20.2.2020 predmetnou zmenou právnej úpravy len došlo k zmene postavenia správcu ako zákonného zástupcu vlastníkov z priameho zástupcu na nepriameho zástupcu vlastníkov bytov. Inými slovami, došlo len k prechodu procesného oprávnenia si úspešne tento hmotnoprávny nárok uplatňovať za vlastníkov bytov na správcu. Z uvedeného nazerania na hmotnoprávne a procesné postavenie vlastníkov bytov, ako aj správcu vyplýva, že nositeľmi hmotného práva, o ktorom sa koná, boli podľa predošlej, ako aj aktuálnej právnej úpravy vlastníci bytov, správca vždy bol a je len zástupcom. Zmenou právnej úpravy správca len nadobudol procesné právo (popri vlastníkoch bytov ako nositeľoch hmotných práv) tento hmotnoprávny nárok vlastníkov bytov uplatňovať vo vlastnom mene. Z uvedeného je zrejmé, že námietka žalovaných v tomto smere neobstojí. Súd v priebehu konania pritom konal len so zástupcom žalovaných, resp. s ním splnomocneným právnym zástupcom.
43. K tvrdenému predlžovaniu nájmu v prípade Zmluvy o prenájme fasády objektu za účelom umiestnenia reklamnej plachty č. R/05/09 zo dňa 16.3.2009 súd uvádza, že automatické predlžovanie nájmu podľa ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje len na prípady skončenia nájmu uplynutím dohodnutého času jeho trvania, čo však nie je tento prípad. V danom prípade došlo k
odstúpeniu od zmluvy v súlade s jej čl. V bod 5.3, čím došlo k zániku zmluvného vzťahu so spoločnosťou Media Channel, s.r.o., doručením odstúpenia nájomcovi, t.j. dňa 6.5.2014. Spoločnosť Media Channel, s.r.o. následne zanikla výmazom z Obchodného registra dňa 6.4.2018. Z uvedených skutočností mal súd preukázané, že nájomný vzťah netrvá.
44. K odvolacej námietke žalovaných týkajúcej sa tvrdenia nerozlučného spoločenstva súd uvádza, že ani prípadná existencia spoločného záväzku dvoch subjektov sa v sporovom konaní nepremieta do nerozlučného spoločenstva, ani nie núteného spoločenstva tak ako uviedol odvolací súd v bode 12 uznesenia.
45. Žalovaní v priebehu odvolacieho konania tiež tvrdili, že nebolo preukázané reálne vyplatenie spôsobenej škody. K uvedenému poukazuje súd na bod 12 uznesenia odvolacieho súdu, z ktorého vyplýva, že škodu predstavujú aj tie majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť na uvedenie veci do predchádzajúceho stavu. Preto nie je podstatné, či predmetná škoda bola aj reálne uhradená. Žalovaní uvedenú skutočnosť prvýkrát uviedli až v podanom odvolaní.
46. Súd po vysporiadaní sa so všetkými odvolacími námietkami s prihliadnutím na doplnené dokazovanie dospel k záveru, že žalovaní sú v konaní pasívne vecne legitimovaní, porušením povinnosti chrániť majetok im vznikla zodpovednosť za spôsobenú škodu žalobcovi a nakoľko žalovaní v konaní nevzniesli žiadne také podstatné námietky, ktoré by spochybnili tento záver súdu, súd dôvodne podanej žalobe vyhovel a vo výroku I zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 1.264,52 €, pričom súd pre úplnosť uviedol v označení žalovaných zmeny, ktoré nastali v priebehu konania, ktorých od počiatku označil žalobca v podanej žalobe.
47. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis ( § 517 ods. 2 Obč. zák.).
48. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len nariadenie“) v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
49. Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dostali do omeškania, preto ich súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a to 5 % ročne zo sumy 1.264,52 € od 13.7.2016 do zaplatenia tak, ako je uvedené vo výroku I tohto rozhodnutia. Pri určovaní dátumu od ktorého sa dostali žalovaní do omeškania súd uvádza, že predžalobná výzva zo dňa 1.7.2016 bola správcovi bytového domu doručená dňa 6.7.2016, pričom lehota na plnenie bola trojdňová od doručenia výzvy. Súd je pritom viazaný podanou žalobou, preto zaviazal žalovaných na úhradu úrokov z omeškania zo žalovanej sumy od 13.7.2016, hoci mal žalobca nárok na úroky z omeškania už od 10.7.2016.
50. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
51. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
52. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
53. O nároku žalobcu na náhradu trov konania, prvoinštančných ako aj odvolacích, voči žalovaným súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 2 CSP a ust. § 396 ods. 3 CSP jedným
výrokom, na základe celkového úspechu žalobcu v celom konaní, nakoľko prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jeden celok. Úspešný žalobca má tak nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v plnom rozsahu. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške trov bude rozhodnuté v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok).