Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Co-61-2020.pdf
PDF · 117.71 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/61/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Alena Roštárová, v spore žalobcu: Ing. K. W., nar. 14.11.1951, bytom Medzilaborecká 15, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Eva Hrinková, advokát, so sídlom Hečkova ulica č. 18, Bratislava, proti žalovanej: N.. T. Š., nar. 18.07.1958, bytom Brnianska 41, Bratislava, právne zastúpená: JUDr. Ján Lemeš, advokát, so sídlom Žiškova 19, Košice, v konaní o zaplatenie 92.125 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 19C 203/2015-129 zo dňa 26.11.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 19C 203/2015-129 zo dňa 26.11.2018 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom rozhodol tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 92.125 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 92.125 eur od 28.08.2015 do zaplatenia a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Následne súd prvej inštancie dokumentom označeným ako „Dopĺňajúci rozsudok“ č. k. 19C/203/2015-134 zo dňa 10.12.2018 rozhodol, že vo zvyšku žalobu zamieta.
2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 92.125 eur spolu s príslušenstvom, nakoľko sporové strany uzatvorili medzi sebou dňa 27.12.2012 zmluvu o bezúročnej účelovej pôžičke, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 100.000,- eur. Žalovaná v zmluve o pôžičke potvrdila, že peňažné prostriedky vo výške 100.000,- eur boli žalovanej odovzdané na účty určené žalovanou, a to suma 50.000,- eur na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v ČSOB, a. s. a suma 50.000,- eur na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo VÚB, a. s. pred podpisom zmluvy o pôžičke. Žalovaná bola v zmysle čl. II ods. 2 zmluvy o pôžičke povinná vrátiť finančné prostriedky žalobcovi najneskôr do 28.08.2013. Účelom zmluvy o pôžičke bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej, ktorá prisľúbila požičané peňažné prostriedky vrátiť žalobcovi s tým, že tieto prostriedky zhodnotí a následne ich vráti aj s prípadným zhodnotením. Žalovaná požičané peňažné prostriedky nezhodnotila a z požičanej sumy doposiaľ vrátila 7.875,- eur. Zvyšok sumy, ktorej sa žalobca prostredníctvom podanej žaloby domáha, žalovaná do dnešného dňa nevrátila. Vo veci prebiehali od mája 2015 medzi žalobcom a žalovanou rokovania za účelom mimosúdneho vyriešenia veci. Od konca júla 2015 prestala žalovaná so žalobcom komunikovať a nereaguje na jeho telefonické kontakty, SMS správy, ani elektronické výzvy. Žalobca poukázal na § 657 Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalovaná je v omeškaní s úhradou dlžnej sumy a z toho titulu si uplatňuje úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne, a to odo dňa 05.12.2014 až do jeho úplného splatenia.
3. Žalovaná uviedla, že zmluva o pôžičke, na základe ktorej vymáha žalobca uvedenú sumu s príslušenstvom, bola uzatvorená zo strany žalovanej omylom. Pôžičku a následne peňažné prostriedky prevzal pán T.. V., o čom žalobca vedel, bol s tým uzrozumený a súhlasil s tým. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená ako zmluva o bezúročnej pôžičke s nešpecifikovaným účelom, no žalobca o účele pôžičky vedel, bol s tým uzrozumený a s účelom pôžičky súhlasí. Uvedený pán T.. T. V. sa v čase nedodržania dohodnutých splátok niekoľkokrát so žalobcom stretol za účelom dohody ohľadne termínov a výšky splátok uvedenej pôžičky až do jeho úplného splatenia. Pán T.. T. V. v záujme spokojnosti žalobcu svoj dlh uznal, a to najprv ústnou dohodou dňa 23.02.2014, na základe telefonického rozhovoru dohodol, že svoj dlh uzná formou notárskej zápisnice, pričom žalobca s touto formou súhlasil a ako konečný termín splatnosti celej dlžnej sumy toho času vo výške 104.000,- eur uviedol dátum 31.12.2014. Následne pán T.. T. V. formou notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. Michalom Kováčom so sídlom v Bratislave svoj dlh v plnej výške uznal a vyhovel po všetkých stránkach požiadavkám žalobcu. Nie je pravdou, že so žalobcom žalovaná nekomunikovala a v čase, ktorý uvádza ako odmlku mala žalovaná vážne zdravotné problémy, o ktorých žalobca vedel. Na základe vyššie uvedeného žiada žalovaná, aby súd žalobu zamietol a vymáhal dlh od pána T.. T. V..
4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že zmluvu o bezúročnej účelovej pôžičke uzatvorili sporové strany v zmysle § 657 a nasl. ust. Občianskeho zákonníka, kde N.. K. W. bol v postavení veriteľa a N.. T. Š. bola v postavení dlžníka. Predmetom zmluvy bola suma 100.000,- eur s tým, že pôžička bola bezúročná a poskytnutá na dobu do 28.08.2013. Vyššie uvedená suma mala byť poukázaná bezhotovostným vkladom na účet dlžníka, a to na účet č. XXXXXXXXXXX/XXXX a na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX s tým, že dlžník svojím podpisom na tejto zmluve potvrdil prevzatie peňažnej sumy v dohodnutej výške, ktorá bola odovzdaná dlžníkovi. Dlžník sa prostredníctvom tejto zmluvy zaviazal pôžičku veriteľovi splatiť riadne a včas, a to v lehotách a spôsobom dohodnutým v tejto zmluve. Zároveň zmluvné strany prehlásili, že zmluva bola spísaná podľa ich skutočnej vôle a na základe pravdivých údajov, bola nimi prečítaná, pričom jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali dňa 27.08.2012. Podľa bankového príkazu zo dňa 24.08.2012 je zrejmé, že na účet žalovanej bola zaslaná suma 50.000,- eur. Na č. l. 6 tohto spisu je bankové potvrdenie o vykonanej platbe, z ktorého je zrejmé, že z čísla U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bola zaslaná suma 50.000,- eur, a to na účet, ktorý bol uvedený v zmluve o pôžičke č. SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Bankové potvrdenie o vykonanej platbe bolo podpísané oprávnenými osobami banky. Na č. l. 7 je taktiež bankové potvrdenie o vykonanej platbe, podľa ktorého je zrejmé, že suma 50.000,- eur bola pripísaná z účtu č. U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na č. účtu U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pričom taktiež ide o účet, ktorý bol uvedený v zmluve o pôžičke. Bankové potvrdenie o vykonanej platbe bolo podpísané oprávnenými osobami banky. Z notárskej zápisnice č. N1182014, NZ6899/2014, NCRls7019/2014 je zrejmé, že dňa 24.02.2014 u notára predstúpil T.. T. V., ktorý ako dlžník vyhlásil uznanie dlhu a súhlasil s exekúciou podľa § 41 ods. 2 exekučného poriadku. V notárskej zápisnici je uvedené, že dňa 03.11.2011 uzatvoril ústnou formou zmluvu o pôžičke peňazí s pánom N.. K. W., na základe ktorej si od veriteľa prevzal platbu na účet 130.000,- eur. Pôžička bola dohodnutá ako bezúročná, pričom dátum splatnosti tejto pôžičky bol dohodou stanovený na 07.11.2012. Dňa 27.08.2012 uzatvoril ústnou formou ďalšiu zmluvu o pôžičke peňazí s pánom N.. K. W., na základe ktorej od veriteľa prevzal platbu na jeho účet na sumu 100.000,- eur, pričom pôžička bola dohodnutá ako bezúročná a dátum splatnosti tejto pôžičky bol dohodou stanovený na 28.08.2018. Do dnešného dňa, teda ku dňu spísania notárskej zápisnice, bol dlh dlžníka voči veriteľovi uhradený len sčasti, pričom ku dňu spísania zápisnice predstavoval neuhradený zvyšok pôžičiek sumu 104.000,- eur. T.. T. V. ako dlžník a povinná osoba svoj záväzok voči veriteľovi v plnom rozsahu čo do dôvodu a čo do výšky uznal. Zároveň sa zaviazal, že ako dlžník a povinná osoba dlžnú sumu 104.000,- eur veriteľovi uhradí do 31.12.2014.
5. Na pojednávaní dňa 26.11.2018 právny zástupca žalobcu upravil petit žaloby a uviedol, že z ich strany došlo k zrejmej nesprávnosti pri určení výšky úrokov, nakoľko v tom čase boli zákonné úroky z omeškania podľa nariadenia vo výške 5 %, preto upravil petit žaloby tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 92.125 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 92 125 eur od 5.12.2014 do zaplatenia, zároveň sa domáhal priznania náhrady trov konania žalobcovi v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie na pojednávaní zmenu žaloby pripustil.
6. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa § 34, § 37 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 517 ods. 1, ods. 2 a § 657 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
7. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že zmluvu o bezúročnej účelovej pôžičke uzatvorili sporové strany v zmysle § 657 a nasl. ust. Občianskeho zákonníka, N.. K. W. v postavení veriteľa a N.. T. Š. v postavení dlžníka. Predmetom zmluvy bola suma 100.000,- eur s tým, že pôžička bola bezúročná a poskytnutá na dobu do 28.08.2013. Vyššie uvedená suma mala byť poukázaná bezhotovostným vkladom na účet dlžníka, a to na účet č. XXXXXXXXXXX/XXXX a na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX s tým, že dlžník svojím podpisom na tejto zmluve potvrdil prevzatie peňažnej sumy v dohodnutej výške, ktorá bola odovzdaná dlžníkovi. Dlžník sa prostredníctvom tejto zmluvy zaviazal pôžičku veriteľovi splatiť riadne a včas, a to v lehotách a spôsobom dohodnutým v tejto zmluve. Zároveň zmluvné strany prehlásili, že zmluva bola spísaná podľa ich skutočnej vôle a na základe pravdivých údajov, bola nimi prečítaná, pričom jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali dňa 27.08.2012. Je nesporné, že podľa bankového príkazu zo dňa 24.08.2012 na účty uvedené žalovaným v zmluve zaslaná suma 100.000,- eur, resp. na jeden účet 50.000,- eur a na druhý účet 50.000,- eur. Bankové potvrdenie o vykonaní takejto transakcie bolo podpísané oprávnenými osobami banky. Žalovaná svoj dlh voči veriteľovi, resp. voči žalobcovi si nesplnila do dňa podania žaloby, splatila len sumu 7.875 eur, pričom zostatok 92.125 eur nesplatila. Žalovaná postavila svoju obranu na notárskej zápisnici č. N1182014, NZ6899/2014, NCRls7019/2014, kde pán T.. T. V. vyhlásil, že dlžníkom voči žalobcovi je on. Súd prvej inštancie v danej veci poukázal na to, že zmluva o pôžičke finančných prostriedkov bola uzatvorená a podpísaná žalovanou a nie pánom T.. T. V.. Ak sa žalovaná domnieva, že nie je pasívne vecne legitimovaná, takéto tvrdenie je nesprávne, nakoľko zmluvu podpísala podľa jej skutočnej vôle a s touto zmluvou sa riadne oboznámila. Zaviazala sa k tomu, že táto zmluva je prečítaná, obsahu porozumela a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísala. To znamená, že za danej situácie je možné vylúčiť, že žalovaná konala v tiesni alebo nevedome. Právny úkon, a to podpísanie zmluvy o pôžičke peňazí, urobila slobodne a vážne, pričom zrozumiteľne si prečítala zmluvu o pôžičke. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie uvádza, že notárska zápisnica nemá vplyv na rozhodnutie súdu v tejto veci napriek tomu, že T.. T. V. uznal svoj dlh voči žalobcovi, avšak pasívne vecne legitimovanou v danej veci na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke je práve žalovaná. Vzhľadom k tomu, že žalovaná sa dostala do omeškania s plnením dlhu, súd prvej inštancie jej v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. priznal zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bola súdu doručená žaloba, teda od 28.08.2015 nakoľko zo spisu nevyplýva, že posledná úhrada zo strany žalovanej bola dňa 05.12.2014.
8. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
9. Dokumentom označeným ako „Dopĺňajúci rozsudok“ č. k. 19C/203/2015 zo dňa 10.12.2018 súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol, dôvodiac, že pri vypracovaní rozhodnutia zistil, že opomenul rozhodnúť o časti nároku, ktorým súd prvej inštancie priznal úroky z omeškania od 28.08.2018, teda nasledujúci deň po podaní žaloby a nie od 05.12.2014 tak ako žiadal žalobca, nakoľko súdu prvej inštancie zo spisu nevyplýva žiadna skutočnosť, že posledná úhrada zo strany žalovaného bola dňa 05.12.2014.
10. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá nesúhlasila s rozhodnutím súdu prvej inštancie, poukázala na odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietne a žalovanej prizná náhradu trov konania v plnom rozsahu.
11. V podanom odvolaní žalovaná uviedla, že ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca vymáhal žalovanú sumu s príslušenstvom, mala byť uzatvorená s pánom T.. V., o čom žalobca vedel, bol s tým uzrozumený a súhlasil s tým. Zmluva o pôžičke bola uzatvorená ako zmluva o bezúročnej pôžičke s nešpecifikovaným účelom, pričom žalobca mal vedomosť o tom, že finančné prostriedky budú na zhodnotenie zaslané p. V.. Jedna časť pôžičky v sume 50.000,- eur išla na účet p. V. a druhá časť pôžičky v sume 50.000,- eur bola zaslaná z účtu žalobcu na účet žalovanej dňa 24.08.2012 a žalovaná následne túto sumu zaslala na účet p. V.. Bolo to tak zrealizované na základe dohody uzatvorenej medzi žalobcom a pánom V. a žalovaná bola iba sprostredkovateľom. Ďalej žalovaná uviedla, že pravdivosť prehlásenia p. V. dokazuje o.i. aj uznesenie OR PZ v Bratislave, odbor kriminálnej polície zo dňa 29.02.2016, sp. zn.: ČVS: ORP-1427/3-VYS-2015, ktorým bolo odmietnuté trestné oznámenie oznamovateľa žalobcu z podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu, ktorého sa mala dopustiť žalovaná. V danej veci bol vypočutý p. V., ktorý okrem iného uviedol, že jeho kolegyňa N.. Š. (žalovaná) mu našla veriteľa, ktorý by bol ochotný investovať finančné prostriedky a zároveň uznal svoj dlh voči oznamovateľovi formou notárskej zápisnice. Z uvedeného uznesenia, ako aj z dôkazov predkladaných žalovanou jednoznačne vyplýva, že sa v danom prípade nejednalo o zmluvu o pôžičke, ale o investovanie finančných prostriedkov na účet, resp. k rukám p. V., teda o obchod.
12. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že s tvrdeniami žalovanej sa nemožno stotožniť. Na základe vykonaného dokazovania je preukázané, a teda v konaní je nesporné, že sama žalovaná ako dlžníčka uzavrela so žalobcom ako veriteľom zmluvu, finančné prostriedky zaslal žalobca na účty uvedené v zmluve, ktoré mu oznámila žalovaná, ktorých prevzatie aj žalovaná potvrdila v písomnej zmluve. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že ona sama časť finančných prostriedkov následne zaslala tretej osobe
- p. V.. Tvrdenie žalovanej, že zmluvu mal uzavrieť p. V. je vo veci irelevantné. K námietke žalovanej, že žalobca nevyvrátil prehlásenie p. V. ako aj že pravdivosť jeho prehlásenia dokazuje aj uznesenie OR PZ v Bratislave, odbor kriminálnej polície zo dňa 29.02.2016, sp. zn. ČVS: ORP-1427/3-VYS-2015 žalobca uvádza, že toto tvrdenie žalovanej je nepravdivé a zavádzajúce. Trestné konanie je nezávislým konaním od konania v tejto veci a výsledky trestného konania neprejudikujú jeho rozhodnutie. V konaní však žalovaná do dnešného dňa nepredložila žiaden listinný dôkaz, že by p. V. prevzal (so súhlasom žalobcu) od žalovanej dlh, ktorý má výlučne žalovaná voči žalobcovi zo zmluvy.
13. Vyjadrenie žalobcu bolo zaslané žalovanej, táto svoju možnosť repliky nevyužila.
14. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.10.2021; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, resp. ich právni zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, dôvodnosť odvolania, boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré nepochybne existovali v čase vyhlásenia rozsudku, v čase podania odvolania.
15. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 CSP). Odvolateľka v odvolaní neuvádzala podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.
16. Žalovaná v odvolaní zopakovala skutočnosti, ktoré boli pred súdom prvej inštancie iba tvrdené, ale nepreukázané. V podanom odvolaní namietala, že bola iba sprostredkovateľom uzavretia zmluvy medzi žalobcom a p. V..
17. Podľa § 774 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu vtedy, keď bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Predmetom zmluvy je teda obstaranie uzavretia zmluvy pre záujemcu. V prejednávanom prípade však bolo preukázané, že žalovaná so žalobcom uzavrela zmluvu o bezúročnej účelovej pôžičke v zmysle § 657 a nasl. ust. Občianskeho zákonníka, N.. K. W. v postavení veriteľa a N.. T. Š. v postavení dlžníka. Predmetom zmluvy bola suma 100.000,- eur s tým, že pôžička bola bezúročná a poskytnutá na dobu do 28.08.2013. Vyššie uvedená suma mala byť poukázaná bezhotovostným vkladom na účet dlžníka, a to na účet č. XXXXXXXXXXX/XXXX a na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX s tým, že dlžník svojím podpisom na tejto zmluve potvrdil prevzatie peňažnej sumy v dohodnutej výške, ktorá bola odovzdaná dlžníkovi. Dlžník sa prostredníctvom tejto zmluvy zaviazal pôžičku veriteľovi splatiť riadne a včas, a to v lehotách a spôsobom dohodnutým v tejto zmluve. Zároveň zmluvné strany prehlásili, že zmluva bola spísaná podľa ich skutočnej vôle a na základe pravdivých údajov, bola nimi prečítaná, pričom jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali dňa 27.08.2012. Z takto vymedzeného predmetu zmluvy nemožno podľa názoru odvolacieho súdu vyvodzovať, že žalovaná bola iba sprostredkovateľom vypožičania si peňazí, resp. uzatvorenia zmluvy medzi žalobcom a p. Hreňom, nakoľko práve žalovaná bola subjektom - zmluvnou stranou, ktorý za zaviazal v predmetnej zmluve požičané peniaze do presne určeného dátumu vrátiť a pri podpise predmetnej zmluvy o pôžičke si musela byť vedomá následkov spojených s neplnením si povinností, ku ktorým sa predmetnou zmluvou zaviazala.
18. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že skutočnosť, že žalovaná postavila svoju obranu na notárskej zápisnici č. N1182014, NCR1s7019/2014, kde pán V. vyhlásil, že dlžníkom voči žalobcovi je on ako aj na uznesení OR PZ v Bratislave, odbor kriminálnej polície zo dňa 29.02.2016, sp. zn. ČVS: ORP-1427/3-VYS-2015, je bez právnej relevancie v prejednávanom prípade. Zmluva o pôžičke finančných prostriedkov zo dňa 27.08.2012 bola uzatvorená a podpísaná práve žalovanou ako dlžníkom a nie p. V.. Preto tento právny úkon - zmluvu o pôžičke finančných prostriedkov zo dňa 27.08.2012 treba považovať za platný právny úkon podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka, s právnym účinkami z neho vyplývajúcimi pre zmluvné strany.
19. Vo všeobecnej rovine možno povedať, že neplatný je právny úkon, ktorý nemá niektorú z náležitostí, ktoré zákon pod sankciou neplatnosti právneho úkonu vyžaduje. V prejednávanom prípade, odvolací súd nedospel k záveru, že by právnemu úkonu - zmluve o požičaní finančných prostriedkov chýbala niektorá zo zákonom požadovaných náležitostí, a preto tento právny úkon treba považovať za platný, zaväzujúci zmluvné strany, ktoré túto zmluvu podpísali. Preto súd prvej inštancie rozhodol vecne a právne správne, keď zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy žalobcovi, nakoľko si svoju povinnosť nesplnila dobrovoľne.
20. To, či žalovaná následne zaslala požičané finančné prostriedky tretej osobe, resp. jej iné dispozičné úkony s finančnými prostriedkami, nezakladajú dôvodnosť jej námietok, že žalovanej nesvedčí pasívna vecná legitimácia v prejednávanom spore.
21. Odvolací súd k žalovanou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu CSP alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
22. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), tento odvolací dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený, pretože v posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, pričom právne závery súdu prvej inštancie sú aj v zhode s judikatúrou najvyšších súdnych autorít, rozhodol vo veci vecne správne.
23. Odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. § 195 CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. § 220 CSP zdôvodnil.
24. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalovaná neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné a preto rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.
25. Čo sa týka dokumentu označeného súdom prvej inštancie ako „Dopĺňajúci rozsudok“ č. k. 19C/203/2015-134 zo dňa 10.12.2018 tak tento hodnotí odvolací súd ako bez právnej relevancie, nakoľko súd prvej inštancie vydal tento doplňujúci rozsudok bez prejednania danej časti nároku na súde prvej inštancie, resp. takýto výrok nie je súčasťou zápisnice z pojednávania zo dňa 26.11.2018, na ktorej bol pôvodný rozsudok vyhlásený a obsahom spisu nie je ani zápisnica o pojednávaní nároku, ku ktorému súd iba vyhotovil písomné rozhodnutie. Povinnosťou okresného súdu, pri písomnom vyhotovovaní pôvodného rozsudku a zistení, že nerozhodol o časti nároku bolo, túto časť nároku prejednať rovnako ako pôvodný nárok, pri splnení zákonných predpokladom a podmienok v zmysle príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, týkajúcich sa postupu pri rozhodovaní na súde prvej inštancie. Nesprávny bol preto postup okresného súdu, ktorý pri písomnom vyhotovovaní pôvodného rozsudku a pri zistení, že zabudol rozhodnúť o časti nároku, iba vyhotovil písomné rozhodnutie. Takýto postup možno zvoliť iba pri vydaní uznesenia, ale nie pri rozsudku, ktorý musí byť aj zákonným spôsobom vyhlásený a strany sporu majú právo sa zúčastniť prejednania veci, pojednávania ak by bolo nariadené, inak dochádza k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Preto o časti nároku, o ktorom súd opomenul rozhodnúť, by mal byť dopĺňací rozsudok vyhlásený až po splnení zákonných podmienok, ktoré predchádzajú jeho vyhláseniu.
26. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
27. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.
28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).