Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-72-2021.pdf
PDF · 94.2 KB
Case nature
Subarea
11Co/72/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v spore žalobcu: Ing. G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX U. proti žalovanej: S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX M. o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 11. augusta 2021, č.k. 5C/30/2021-10, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadal zriadiť záložné právo v prospech žalobcu (ako záložného veriteľa) na nehnuteľnostiach žalovanej (ako záložného dlžníka) špecifikovaných v podanom návrhu a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 343 ods. 1, 2 a 3, a § 344 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), keď mal za to, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa domáhal zriadenia záložného práva v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovanej a to pozemkoch registra C KN parc. č. 17/1 o výmere 413 m2, č. 17/2 o výmere 81 m2, č. 17/3 o výmere 56 m2, č. 17/4 o výmere 15 m2, č. 18/1 o výmere 26 m2, č. 18/4 o výmere 24 m2, všetko zastavaná plocha a nádvorie, ďalej k stavbe - rodinnému domu so súpisným číslom XXX na pozemkoch parc. číslo 17/2 a 17/3, a stavbe - hospodárskej budove bez súpisného čísla na pozemkoch parc. číslo 18/1 a 18/4, zapísané na LV č. XXX, vedenom pre katastrálne územie M., obec M., okres Senica a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky zo zmluvy o pôžičke č. 1/11 zo dňa 11.04.2011 vo výške 6.500,00 € s príslušenstvom. Súd prvej inštancie mal z predložených listinných dôkazov osvedčené, že žalobca poskytol žalovanej pôžičku v sume 10.000,00 € so splatnosťou dňa 10.04.2021 s tým, že žalovaná doposiaľ vrátila žalobcovi iba 3.500,00 €. Ďalej mal súd osvedčené, že žalovaná ku dňu 10.03.2020 vlastnila okrem iných pozemkov aj pozemok parcely registra C parc. č. 19/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 324 m2, pričom ku dňu 27.02.2021 bol uvedený pozemok už vo vlastníctve tretej osoby, a to na základe Kúpnej zmluvy zaevidovanej na liste vlastníctva č. XXXX pod V-1453/2020, vklad povolený 16.07.2020, č.z. 182/20. Žalobca tak síce osvedčil, že žalovaná v roku 2020 previedla uvedený pozemok na tretiu osobu, avšak k tejto skutočnosti došlo jednak ešte pred samotnou splatnosťou žalobcovej pohľadávky a jednak žalovaná previedla iba časť nehnuteľnosti (jeden z pozemkov), pričom väčšia časť nehnuteľností zostala naďalej vo vlastníctve žalovanej. Neosvedčil teda, že žalovaná vykonáva akékoľvek úkony v súčasnosti (právne alebo faktické, t.j. smerujúce napr. k zmene vlastníka), ktorými by chcela i svoje ďalšie nehnuteľnosti previesť na iné osoby alebo ich zaťažiť, resp. že by s nimi mienila akokoľvek disponovať, pričom samotná obava žalobcu bez ďalšieho nie je dôvodom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo strany žalobcu v danom prípade nebol osvedčený objektívny stav ohrozenia budúcej exekúcie, nakoľko nebolo hodnoverne osvedčené, že žalovaná realizuje akékoľvek právne úkony smerujúce k jej zmareniu alebo k jej výraznému sťaženiu, a preto súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Záverom súd konštatoval, že návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by nebolo možné vyhovieť ani v prípade, ak by aj žalobca osvedčil úmysel žalovanej zbaviť sa svojho majetku na úkor žalobcu, a to z dôvodu neprimeranosti pohľadávky vo výške 6.500,00 € oproti hodnote nehnuteľností, ktoré by mali byť zabezpečené. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá síce bola v konaní plne úspešná, nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže jej žiadne trovy nevznikli.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť. Nestotožnil sa so záverom súdu, že by neboli splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a nebol osvedčený stav ohrozenia budúcej exekúcie. V odvolaní dôvodil tým, že žalovaná predala v apríli 2019 3-izbový byt X.-X. za minimálne 75.000 €, a po kúpe nehnuteľnosti M. č.d. XXX túto kompletne zaťažila v marci 2020 záložným právom v prospech S. W., a.s., tiež predala nehnuteľnosť par. č. 19/1 o výmere 324 m2 a zložila sumu 5.000 € na založenie spoločnosti Glamour s. r. o. napriek tomu, že podnikala ako živnostníčka. Napriek uvedenému pôžičku neuhradila, namiesto toho chodí na nákladné dovolenky do Bojníc, o čom žalobca takisto doložil dôkaz. V súčasnosti je dlh nevymožiteľný, pretože jediná nehnuteľnosť, ktorú žalovaná vlastní a ktorá mala byť predmetom zabezpečovacieho opatrenia je zaťažená záložným právom v prospech S. W. a.s. a žalovaná žije na dlh. Okresný súd Senica ako znalý nevraživých pomerov medzi žalobcom a žalovanou mal prihliadať nielen na majetkové pomery žalovanej ale aj na jej postoj k žalobcovi, ktorého udala s cieľom dostať ho do kolúznej väzby, kde bol nezákonne jeden rok. Zabezpečovacie opatrenie by nemalo slúžiť len možnému splneniu dlhov v budúcnosti ale malo by mať za cieľ upokojiť extrémne napätú situáciu medzi žalobcom a žalovanou, pričom žalobca veľmi dobre vie, že vo väzbe bol kvôli dlžnej sume 10.000 €, ktorú poskytol žalovanej. Uviedol, že podľa jeho informácií žalovaná uvažuje svoju nehnuteľnosť previesť na svoju firmu Glamour, s.r.o. alebo previesť na syna. Nehnuteľný majetok tak, ako bol uvedený v návrhu tvorí súvislý nedeliteľný celok, čo vyplýva z priloženej mapy a predstavuje v súčasnosti jediný možný zabezpečovací element pohľadávky, pričom nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalovanú nijakým spôsobom neobmedzí.
4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), ktoré nezistil, viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach žalovanej špecifikovaných v návrhu.
7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, konania ktoré mu predchádzalo, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozhodol vecne správne.
8. Súd môže na návrh zriadiť zabezpečovacím opatrením záložné právo na veciach, právach, alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bolo pohľadávka veriteľa právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné
právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra.
9. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dosiahnutie reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa (žalobcu), teda navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia - potencionálneho oprávneného v exekučnom konaní. Základným predpokladom vydania zabezpečovacieho opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená (princíp opodstatnenosti), zároveň je dôležité skúmať, či účinky požadovaného zabezpečovacieho opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). Na to, aby súd návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel, teda musí mať dostatočne osvedčenú obavu z ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie peňažnej pohľadávky, ako aj určitú mieru proporcionality medzi požadovaným zabezpečovacím opatrením a výškou uplatnenej peňažnej pohľadávky.
10. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej pôžičku v sume 10.000,00 €, ktorá bola splatná dňa 10.04.2021 a žalovaná splnila dlh len čiastočne a to vo výške 3.500,00 €, takže žalobca osvedčil, že má voči žalovanej pohľadávku vo výške 6.500 €. Na rozdiel od prvoinštančného súdu mal odvolací súd za to, že je daný nielen záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ale zároveň existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená, je možné vyvodiť z tej skutočností, že žalovaná nesplatila pôžičku v plnej výške, a v čase blížiacej sa splatnosti pohľadávky opakovane predala svoj nehnuteľný majetok, čo sotva možno označiť za zhodu okolností. Tiež zaťaženie nehnuteľného majetku záložným právom (č.l. 6 spisu, č.l. 21 spisu) redukuje vyhliadky na úspešné uspokojenie pohľadávky žalobcu v rámci exekúcie. Pochybnosti o nakladaní s majetkom žalovanej vyvoláva aj skutočnosť, že ako jediný spoločník vložila do obchodnej spoločnosti Glamour s. r. o. vklad vo výške 5.000 €, ktorý môže predstavovať tzv. utopené vstupné náklady pri začiatku podnikania, prípadne v dôsledku podnikateľského rizika môže byť uvedená suma spotrebovaná. Tu je potrebné zdôrazniť, že nie je možné požadovať od žalobcu preukázanie úmyslu žalovanej smerujúceho k zníženiu majetku o nehnuteľnosti, nakoľko úmysel vyjadruje určitý druh vnútorného postoja konajúcej osoby k výsledku svojej činnosti, pričom navonok je uvedená kategória poznateľná až z uvedenej činnosti, prípadne z vyjadrení konajúcej osoby. To znamená, že v prípade, kedy by žalobca vedel preukázať takýto úmysel žalovanej, už by bolo pravdepodobne neskoro, nakoľko úmysel by mohol byť zrealizovaný.
11. Napriek vyššie uvedenému však bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné návrh žalobcu zamietnuť a to z dôvodu neprimeranosti pohľadávky oproti hodnote v návrhu označených nehnuteľností, ako správne konštatoval už prvoinštančný súd. Súd sa totiž pri skúmaní podmienok predpokladaných zákonodarcom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí zaoberať aj tým, či rozsah nariadeného zabezpečovacieho opatrenia je primeraný zabezpečenej pohľadávke. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality ( por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár, Praha : C.H.Beck, 2016 str. 1158).
12. Z návrhu vyplýva, že má byť zabezpečená pohľadávka vo výške 6.500 €. Žalobca žiada zriadiť v jeho prospech záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej, v obci M., okres Senica a to viacerých pozemkov registra C KN, vedených v katastri nehnuteľností ako zastavané plochy a nádvoria o celkovej výmere 615 m2 a k rodinnému domu aj hospodárskej budove nachádzajúcich sa na týchto pozemkoch. Hodnota nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom zabezpečovacieho opatrenia na základe návrhu žalobcu nebola žalobcom vyčíslená, a to ani približne a nevyplýva zo žiadneho priloženého dôkazu. Napriek uvedenému, vychádzajúc z trhových cien obdobných nehnuteľností ( ktoré navyše zvlášť v poslednom období rapídne vzrástli), je dôvodné usudzovať, že hodnota takýchto pozemkov s rodinným domom v zastavanom území obce M. sa nepochybne pohybuje v desiatkach tisícov eur, takže niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu pohľadávky žalobcu, ktorá má byť zabezpečená. Je tu preto celkom zrejmý výrazný nepomer medzi hodnotou majetku, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie a zabezpečovanou pohľadávkou. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že je viazaný návrhom na
vydanie zabezpečovacieho opatrenia, teda zriadiť záložné právo je možné len k takému predmetu a v takom rozsahu, ako navrhol žalobca.
13. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd dospel k záveru, že návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebolo možné vyhovieť, preto odvolací súd napadnuté zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil vrátane správneho rozhodnutia o trovách konania.
14. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
15. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní odvolateľa nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
16. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnej žalovanej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Nakoľko žalovaná bola v odvolacom konaní pasívna a žiadne trovy konania jej nevznikli, súd rozhodol tak, že jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
17. Senát odvolacieho súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).