Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Sžfk-36-2019.pdf
PDF · 110.51 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sžfk/36/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. (spravodajca) v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): PINGUIN REAL, s.r.o., so sídlom Garbiarska 11, Košice, IČO: 46 581 642, právne zastúpený: CHOCHOĽAK & ČESLA s.r.o., so sídlom Krmanova 6, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 857 416, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100986067/2018 z 18. mája 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 8S/53/2018-102 zo 17. januára 2019, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .
II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. V preskúmavanej veci ide o posúdenie splnenia podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej „ZDPH“).
I.
Priebeh administratívneho konania a súdneho konania
2. Žalobou zo dňa 6. júla 2018 elektronicky podanou dňa 9. júla 2018 sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100986067/2018 zo dňa 18. mája 2018 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice I. (ďalej „správca dane“) č. 100213646/2018 zo dňa 23. januára 2018 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím bol sťažovateľovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2012 v sume 3 541,70 €, nebol priznaný nadmerný odpočet v sume 678,69 € a bola vyrubená daň v sume 2 863,01 €.
3. Sťažovateľovi nebolo uznané právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry vystavenej spoločnosťou KM PROFIT, s.r.o. (IČO: 44 318 944) za „vykonané stavebné práce na základe dohody na akcii Rekonštrukcia výmenníkových staníc Važecká, Wuppertálska, Ľudová a Štítová“ a z dodávateľskej faktúry vystavenej spoločnosťou RIAVA, spol. s r.o. (IČO: 36 469 611) za „vykonané stavebné práce na základe dohody na akcii Rekonštrukcia výmenníkových Važecká, Wuppertálska, Ľudová a Štítov“.
4. Na základe vykonaného dokazovania správca dane konštatoval, že v daňovom konaní nebolo preukázané, či predmetné stavebné práce boli vykonané práve dodávateľmi na týchto faktúrach uvedenými a že nebolo zo strany sťažovateľa preukázané, že došlo k dodaniu stavebných prác pre sťažovateľa tak, ako je to deklarované na faktúrach.
5. Správca dane preto spochybnil obstaranie stavebných prác v zmysle faktúr od dodávateľov KM PROFIT, s.r.o. (IČO: 44 318 944) a RIAVA, spol. s r.o. (IČO: 36 469 611) a skonštatoval, že sťažovateľ nesplnil podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z predmetných dodávateľských faktúr v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a § 51 ZDPH.
6. Žalovaný následne napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom zotrval na skutkových zisteniach správcu dane a ich právnom posúdení.
7. Podanou žalobou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a aj rozhodnutia správcu dane. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný nevykonal všetky dôkazy potrebné na čo najúplnejšie zistenie a preukázanie skutočností nevyhnutných na správne zistenie dane, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, žalovaný sa riadne nevysporiadal s dôkazmi preukazujúcimi tvrdenia sťažovateľa, žalovaný dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
8. Podľa sťažovateľa vykonanie stavebných prác uvedenými subdodávateľmi preukazuje existencia faktúr, výdavkových pokladničných dokladov a príjmových pokladničných dokladov v súvislosti s dodávkami stavebných prác, existencia zmluvy o dielo zo dňa 7. augusta 2012, osobný denník stavbyvedúceho sťažovateľa pána I., výpoveď svedka P. Z. - pomocného stavbyvedúceho sťažovateľa, ako i výpovede iných svedkov.
9. Správny súd v konaní dospel k záveru, že sťažovateľ nepreukázal splnenie zákonných podmienok uvedených v § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/ a § 51 ZDPH na odpočítanie dane z predmetných obchodov, k čomu nepostačovali ani sťažovateľom uvádzané dôkazy. Rovnako ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj žalobnú námietku, podľa ktorej je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a i ostatné dôvody žaloby. Následne správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
II.
Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní
10. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/, písm. g/ a písm. h/ SSP navrhujúc, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
11. Kasačný bod v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ vymedzil tak, že správny súd mal porušiť právo sťažovateľa na rozhodnutie v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a mal porušiť právo sťažovateľa na presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku. Argumentoval pritom najmä, že napadnutý rozsudok nie je v súlade s rozhodnutiami SDEÚ z 21. júna 2012 v spojených veciach Mahagében Kft proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Főigazgatósága (C-80/11) a Péter Dávid proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Észak-alföldi Regionális Adó Főigazgatósága (C-142/11) a s rozhodnutím SDEÚ z 06. decembra 2012 Bonik EOOD proti Direktor na Direkcija „Obžalvane i upravlenie na izpălnenieto“ - Varna pri Centralno upravlenie na Nacionalnata agencija za prichodite (C-285/11) a správny súd napadnutý rozsudok nedodatočne odôvodnil najmä v otázke že svedok nie je povinný preukazovať pravdivosť svojich tvrdení, čím nedal odpoveď na najpodstatnejšie námietky sťažovateľa.
12. Nesprávne právne posúdenie podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP videl v tom, že správny súd mal nesprávne vyložiť a aplikovať § 24 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „daňový poriadok“) tým, že absolutizoval dôkazné bremeno sťažovateľa a stotožnil sa s tvrdením, že svedok má preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Rovnako mal správny súd nesprávne aplikovať § 25 SSP v nadväznosti na § 149 a nasl. CSP o prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany.
13. Odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu v zmysle § 440 ods. 1 písm. h/ SSP podľa sťažovateľa predstavuje odklon od rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžf/13/2013 z 20. februára 2014 a od rozsudku Najvyššieho súdu SR zp.zn. 5Sžf/61/2011 z 30. apríla 2012.
14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 18. mája 2019. Odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie a kasačnú sťažnosť navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.
III.
Posúdenie kasačného súdu
15. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 5S v zložení ako je uvedené v záhlaví tohto rozsudku a bola v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.
16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) rozhodujúc bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju zamietol (§ 461 SSP).
17. Kasačný súd má za preukázaný skutkový stav zistený správnymi orgánmi. Z odôvodnení správnych orgánov ako aj správneho súdu je zrejmé, že vo vzťahu k odpočítaniu dane sťažovateľ nemal preukázať že služby, tak ako boli deklarované na faktúrach, boli reálne dodané deklarovanými dodávateľmi KM PROFIT, s.r.o. (IČO: 44 318 944) a RIAVA, spol. s r.o. (IČO: 36 469 611).
18. Kasačný súd pre správne posúdenie veci považuje za podstatnú skutočnosť, či sťažovateľ splnil podmienky na odpočítanie dane zo služieb deklarovaných na faktúrach od dodávateľov KM PROFIT, s.r.o. (IČO: 44 318 944) a RIAVA, spol. s r.o. (IČO: 36 469 611) v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ ZHPH, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
19. Pre uplatnenie práva na odpočítanie dane je v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ ZDPH sťažovateľ povinný predložiť nielen formálne doklady (čo sťažovateľ splnil), avšak zároveň je povinný v tomto smere aj znášať ďalšie dôkazné bremeno a preukázať, že zdaniteľné obchody, tak ako sú deklarované predmetnými formálnymi dokladmi (vrátane osôb deklarovaných ako dodávateľ), sa aj reálne uskutočnili a to tak, ako je na týchto formálnych dokladoch uvedené.
20. Kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že správne orgány vykonaným dokazovaním spochybnili sťažovateľom predložené formálne doklady (faktúry). Kasačný súd má za preukázané, že správca dane oprávnene spochybnil správnosť sťažovateľom predložených formálnych dokladov (najmä
nekontaktnosťou dodávateľov na nich uvedených, čo neumožňovalo ich preverenie) a teda i skutočnosť, že nimi deklarované služby sťažovateľovi boli dodané deklarovanými dodávateľmi KM PROFIT, s.r.o. (IČO: 44 318 944) a RIAVA, spol. s r.o. (IČO: 36 469 611). Toto vyplýva najmä z bodov 4 a 5 odôvodnenia napadnutého rozsudku.
21. Sťažovateľ svoje následné dôkazné bremeno na ďalšie preukázanie reálnosti ním deklarovaných prijatých plnení neuniesol z dôvodu nepredloženia ani nenavrhnutia ďalších dôkazných prostriedkov ktorými by v dostatočnej miere vyvrátil pochybnosti správcu dane a preukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov konkrétnymi deklarovanými dodávateľmi KM PROFIT, s.r.o. (IČO: 44 318 944) a RIAVA, spol. s r.o. (IČO: 36 469 611). Kasačný súd súhlasí s názorom správneho súdu, podľa ktorého existencia zmluvy o dielo zo dňa 7. augusta 2012, osobného denníka (zomretého) stavbyvedúceho sťažovateľa pána I., výpoveď P. Z. - pomocného stavbyvedúceho sťažovateľa, ako i výpovede svedkov neboli schopné preukázať, že deklarované služby boli sťažovateľovi dodané práve deklarovanými dodávateľmi KM PROFIT, s.r.o. (IČO: 44 318 944) a RIAVA, spol. s r.o. (IČO: 36 469 611). Dôvody svojej úvahy správny súd uviedol najmä v bode 50 napadnutého rozsudku a kasačný súd sa s nimi stotožňuje.
22. Keďže správca dane oprávnene spochybnil osoby deklarovaných dodávateľov sťažovateľa, kasačný súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej sťažovateľ nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane z tovarov a služieb deklarovaných na faktúrach od dodávateľov KM PROFIT, s.r.o. (IČO: 44 318 944) a RIAVA, spol. s r.o. (IČO: 36 469 611) podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ ZDPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ ZDPH.
23. Podstatným pre záver správnych orgánov, správneho súdu i kasačného súdu o tom, že sťažovateľ nesplnil podmienky na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ ZDPH od deklarovaných dodávateľov KM PROFIT, s.r.o. (IČO: 44 318 944) a RIAVA, spol. s r.o. (IČO: 36 469 611) bola skutočnosť, že sťažovateľ okrem predloženia formálnych dokladov (ktoré boli správcom dane spochybnené) nepreukázal, že deklarované služby (stavebné práce) boli skutočne vykonané nimi deklarovanými dodávateľmi. Správca dane tak nadobudol objektívne podložené pochybnosti že tieto plnenia boli skutočne poskytnuté sťažovateľovi deklarovanými dodávateľmi a sťažovateľ následne nepredložil relevantné dôkazy o tom, kto mal fakturované služby (stavebné práce) uskutočniť. Jeho tvrdenia a predložené formálne doklady preto zostali v dôsledku neunesenia dôkazného bremena pochybné a nepreukázané. 24. Kasačný súd obdobne ako správny súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/74/2017 zo dňa 09. októbra 2018, ktorý v bode 27 uvádza, že dôležitou pre prejednávanú vec je tak dôkazná povinnosť daňového subjektu, ktorý je povinný v daňovom konaní preukazovať ním tvrdené rozhodujúce skutočnosti. Takouto skutočnosťou je pri uplatnení odpočtu DPH aj fakt, že príslušné zdaniteľné plnenie dodal konkrétny platiteľ, ktorý vyhotovil dodávateľskú faktúru. Daňový subjekt si preto musí zaobstarať dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie plnenia deklarovaného predloženou faktúrou, ako aj to, že plnenie poskytol dodávateľ uvedený na faktúre. V prípade, že takéto dôkazy v daňovom konaní nepredloží, vystavuje sa riziku, že neunesie dôkazné bremeno, čo môže mať za následok neuznanie práva na odpočítanie DPH. Použiteľné dôkazné prostriedky závisia od charakteru tovaru alebo služby. V prípade stavebných prác, o ktoré ide v prejednávanej veci, je namieste očakávať od daňového subjektu napríklad predloženie stavebného denníka, prípadne svedectvá osôb, ktoré mali fyzicky vykonať službu a podobne (pozri napríklad rozhodnutia sp.zn. 1Sžf/81/2015, 1Sžf/111/2015, 1Sžf/12/2016, 8Sžf/36/2010). Takéto dôkazné prostriedky žalobca nepredložil a ani iným spôsobom sa mu nepodarilo preukázať reálne dodanie zdaniteľného plnenia dodávateľom alebo jeho subdodávateľom. Zároveň kasačný súd poznamenáva, že v zásade správca dane nemôže daňovému subjektu priamo predpísať, aký konkrétny dôkazný prostriedok musí byť predložený. Ak napríklad stavebník nemá stavebný denník, nemalo by to bez ďalšieho viesť k záveru, že mu nebude vo vzťahu k dodávke stavebných prác priznané právo na odpočet, ale nepochybne to znižuje jeho schopnosť preukázať spôsob dodania služby. V posudzovanom prípade pritom boli stavebné denníky správcom dane zaistené, ale údaje o tvrdených dodávateľoch sťažovateľa KM PROFIT, s.r.o. (IČO: 44 318 944) a RIAVA, spol. s r.o. (IČO: 36 469 611) a nimi uskutočnených stavebných prácach sa v nich nenachádzali.
25. V súvislosti s rozložením dôkazného bremena medzi sťažovateľa a správcu dane kasačný súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne na rozsudok sp.zn. 6Sžfk/30/2017 z 31. januára 2018, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 39/2018 a taktiež na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 401/09-17 zo 16. decembra 2009, v zmysle ktorého má daňový subjekt v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ďalej uviedol, že ak správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť (§ 24 ods. 2 daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane dodajúc, že týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom.
26. Rovnako aj v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 705/2017 z 15. novembra 2017 je uvedené, že východisko argumentácie súdov, podľa ktorého v prípade správcom dane preukázaných pochybností o uskutočnení zdaniteľných plnení prechádza dôkazné bremeno na daňový subjekt, je možné považovať za ústavne konformné. Takýto zásah do autonómie jednotlivca je totiž odôvodnený verejným záujmom na stanovení, vymeraní a výbere dane. Pri definovaní úlohy súdu v oblasti zisťovania skutkového stavu v správnom súdnictve je potrebné mať na pamäti princíp deľby moci medzi výkonnou mocou (v tomto prípade stelesnenou správnymi orgánmi) a súdnou mocou. Súd v správnom súdnictve vykonáva dokazovanie iba veľmi výnimočne, a to najmä s cieľom verifikovať dôkazy vykonané v správnom konaní. Všeobecný súd sa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné a či umožňujú učiniť skutkový záver, ku ktorému dospel správny orgán. Takýto postup nie je v rozpore so zásadou priamosti a ústnosti konania.
27. Podľa kasačného súdu je napadnutý rozsudok dostatočne odôvodnený a dáva odpoveď na podstatné žalobné body uvádzané sťažovateľom a súvisiaci kasačný bod sťažovateľa tak hodnotí ako nedôvodný. Dôvody spochybnenia dôkazných prostriedkov tvrdených žalovaným správny súd uviedol v bode 50 napadnutého rozsudku a kasačný súd sa s nimi stotožňuje. Správnosť postupu správcu dane správny súd posúdil v bodoch 51 - 57 napadnutého rozsudku a kasačný súd sa s nimi taktiež stotožňuje.
28. K namietanej nesprávnej aplikácií rozhodnutí SDEÚ z 21. júna 2012 v spojených veciach Mahagében Kft proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Főigazgatósága (C-80/11) a Péter Dávid proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Észak-alföldi Regionális Adó Főigazgatósága (C-142/11) a z 06. decembra 2012 Bonik EOOD proti Direktor na Direkcija „Obžalvane i upravlenie na izpălnenieto“ - Varna pri Centralno upravlenie na Nacionalnata agencija za prichodite (C-285/11) je kasačný súd toho názoru, že v posudzovanej veci tieto rozhodnutia nie sú aplikovateľné a to z dôvodu, že predmetom prieskumu SDEÚ bol prípad daňového podvodu v niektorom zo skorších článkov reťazca. Toto vyplýva napr. z bodov 45, 49 a 62 odôvodnenia rozhodnutí SDEÚ z 21. júna 2012 v spojených veciach Mahagében Kft proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Dél-dunántúli Regionális Adó Főigazgatósága (C-80/11) a Péter Dávid proti Nemzeti Adó- és Vámhivatal Észak-alföldi Regionális Adó Főigazgatósága (C-142/11) a z bodov 40 a 45 odôvodnenia rozhodnutia SDEÚ z 06. decembra 2012 Bonik EOOD proti Direktor na Direkcija „Obžalvane i upravlenie na izpălnenieto“ - Varna pri Centralno upravlenie na Nacionalnata agencija za prichodite (C-285/11). Argumentácia sťažovateľa by bola relevantná v prípade, ak by v konaní bola preukázaná materiálna existencia fakturovaných služieb ako i osoba ich dodávateľa. Správca dane ani žalovaný však netvrdia že sťažovateľ bol súčasťou daňového podvodu (tvrdia iba nepreukázanie kto mal fakturované tovary a služby reálne uskutočniť s následným nesplnením podmienok na odpočítanie dane je v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ ZDPH) a preto sa kasačný súd s touto argumentáciou sťažovateľa nestotožnil.
29. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžfk/74/2017-89 zo dňa 9. októbra 2018 nebol schopný nájsť vo vyhľadávači na stránke Najvyššieho súdu SR, tak táto skutočnosť nespôsobuje vadu napadnutého rozsudku a rovnako na tento rozsudok poukazuje i kasačný súd v bode
24 tohto rozhodnutia. Kasačný súd pre úplnosť dodáva, že tento rozsudok je aktuálne na webovom sídle Najvyššieho súdu SR verejne dostupný (https://www.nsud.sk/rozhodnutia/1szfk742017/).
30. Rovnako kasačný súd nesúhlasí s námietkou sťažovateľa, že uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 705/2017 z 15. novembra 2017 by s ohľadom na odlišný skutkový stav bolo nepoužiteľné. Ústavný súd Slovenskej republiky sa v tomto uznesení zaoberal právnou otázkou týkajúcou sa rozloženia dôkazného bremena medzi sťažovateľa a správcu dane a rovnako na toto uznesenie v bode 26 v tejto právnej otázke poukazuje i kasačný súd. Pre právnu otázkou rozloženia dôkazného bremena medzi sťažovateľa a správcu dane je bez právneho významu či v posudzovanom konaní bol alebo nebol preukázaný výsledok zdaniteľného obchodu.
31. K sťažovateľom tvrdenému nesprávnemu právnemu posúdeniu § 24 Daňového poriadku sa kasačný súd venoval v bodoch 20 - 26 tohto rozsudku. Správne orgány nespochybnili existenciu fakturovaných služieb, ale osoby deklarované na faktúrach ktoré ich mali sťažovateľovi dodať. Sťažovateľ následne pochybnosti správnych orgánov nevyvrátil a nesplnil si tak svoju dôkaznú povinnosť vyplývajúcu mu z § 24 ods. 1 Daňového poriadku i z § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku.
32. Kasačný súd súhlasí s názorom sťažovateľa, že svedok nie je povinný preukazovať pravdivosť svojich tvrdení. Dôkazom v daňovom konaní je samotná výpoveď svedka (§ 24 ods. 4 Daňového poriadku). Je na správnych orgánoch aby výpoveď svedka ako dôkaz posúdili aj z pohľadu jeho vierohodnosti, preukaznosti a pravdivosti (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku). V prvostupňovom rozhodnutí správca dane a v napadnutom rozhodnutí žalovaný pri hodnotení výpovede svedka p. P. Z. - pomocného stavbyvedúceho sťažovateľa skonštatovali, že tento na otázku správcu dane nevedel predložiť písomné dôkazy, a tieto (napr. stavebné denníky) mali byť podľa jeho výpovede vedené stavbyvedúcim p. I. (ktorý zomrel). Túto skutočnosť následne žalovaný vyhodnotil v rámci vysporiadania sa so svedeckou výpoveďou svedka p. P. Z. (str. 21 napadnutého rozhodnutia). Žalovaný konštatoval, že písomné dôkazy (napr. stavebné denníky) mali byť podľa výpovede svedka p. P. Z. vedené stavbyvedúcim p. I.Ň. avšak v stavebných denníkoch, ktoré správca dane v daňovom konaní zabezpečil, sa informácie o tvrdených subdodávateľoch sťažovateľa KM PROFIT, s.r.o. (IČO: 44 318 944) a RIAVA, spol. s r.o. (IČO: 36 469 611) a nimi vykonávaných službách nenachádzali.
33. Pokiaľ sťažovateľ namietal nesprávnu aplikáciu § 25 SSP v nadväznosti na § 149 a nasl. CSP o prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany kasačný súd sa s názorom sťažovateľa nestotožňuje a považuje ho za rozporný s princípmi správneho súdnictva. V zmysle ustanovenia § 25 SSP, ak SSP neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti CSP okrem ustanovení o intervencii. Na rozdiel od civilného sporového konania sa však v rámci správneho súdneho konania posudzuje hlavne zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, ktoré vystupujú v pozícií žalovaných. Konanie pritom vychádza z obsahu administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, dokazovanie priamo vykonáva a dôkazy hodnotí správny súd podľa svojej úvahy (§ 5 ods. 8 SSP), dbá pritom na ochranu zákonnosti a verejného záujmu (§ 5 ods. 3 SSP), a to bez ohľadu na rozsah procesnej aktivity žalovaného správneho orgánu. Povinnosti žalovaného správneho orgánu SSP rieši napr. v ustanovení § 102 SSP (povinnosť poskytnúť súčinnosť) a splnenie súčinnostnej povinnosti je vynútiteľné ukladaním procesných sankcií a nie neúspechom v konaní ako tomu môže byť v konaniach podľa CSP. Aj podľa § 105 ods. 2 písm. a/ SSP predseda senátu pri doručovaní žaloby žalovaného vyzve, aby sa k nej vyjadril, a pokiaľ tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej i bez takéhoto vyjadrenia. CSP sa má v rámci správneho súdneho konania použiť iba primerane a použitie § 149 a nasl. CSP o prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany v rozsahu uvažovanom sťažovateľom kasačný súd preto nepovažuje za náležité.
34. Kasačný súd rovnako v napadnutom rozsudku nevzhliadol odklon od rozhodovacej praxe kasačného súdu obsiahnutej v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžf/13/2013 z 20. februára 2014 a od rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžf/61/2011 z 30. apríla 2012. Kasačný súd v konaní neidentifikoval poškodenie práv sťažovateľa pri hodnotení dôkazov a toto taktiež nepovažuje za účelové a svojvoľné. Samotná skutočnosť, že správny orgán vyhodnotí dôkazy inak ako si predstavoval sťažovateľ alebo týmto dôkazom prisúdi nižšiu dôkaznú hodnotu ako dôkazom iným, nespôsobuje porušenie práv sťažovateľa. Kasačný súd sa rovnako nestotožňuje s názorom sťažovateľa že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé čo správny súd viedlo k záveru o nedôvodnosti žaloby a poukazuje pritom najmä na body 50 - 57 napadnutého rozsudku.
35. Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu nezistiac žiaden dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie, a preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
36. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že sťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania nebol priznaný z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.
37. Tento rozsudok prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.