Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cpr/12/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Mésarošovou, v spore žalobcu K.. N. V., narodeného XX. X. XXXX, trvale pobytom U. Č.. XXXX, XXX XX U., zastúpeného advokátom JUDr. Máriom Hollerom so sídlom Krmanova 16, 040 01 Košice, proti žalovanej eustream, a. s., so sídlom Votrubova 11/A, 821 09 Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Andrejom Garom so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 9. 7. 2018, domáhal určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru na základe listiny zo dňa 29. 5. 2018 a náhrady trov konania. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že je zamestnancom spoločnosti eustream, a. s., na základe pracovnej zmluvy zo dňa 17. 8. 1987 a od 1. 1. 2013 je dohodnutým druhom práce hlavný operátor. Dňa 29. 5. 2018 bola žalobcovi doručená výpoveď z pracovného pomeru na základe listiny zo dňa 29. 5. 2018 z dôvodu podľa za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že v období od 27. 3. 2018 do 28. 5. 2018 mal neospravedlnenú absenciu v práci. Žalobca nesúhlasí s tým, že sa mal dopustiť neúčasťou v práci v uvedenom období závažného porušenia pracovnej disciplíny a svoj nesúhlas s výpoveďou uviedol pri osobnom prevzatí výpovede. Žalobcovi bola Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie UN L. Pasteura v Košiciach (KPLaKT) priznaná choroba z povolania - porucha sluchu z hluku s dátumom zistenia 31. 3. 2017. Choroba z povolania bola hlásená dňa 27. 6. 2017. Podľa záveru KPLaKT žalobca trvale stratil schopnosť doterajšieho výkonu práce (t.j. dohodnutého druhu práce podľa pracovnej zmluvy), ktorá bola po celý čas trvania pracovného pomeru podľa vyhl. č. z hľadiska rizika hluku zaradená do 4., resp. 3. kategórie. Z dôvodov priznanej choroby z povolania bol žalobca práceneschopný v období od 18. 5. 2017 do 25. 3. 2018. Listom zo dňa 26. 2. 2018 požiadal žalobca žalovanú o riešenie pracovnoprávneho vzťahu, pričom uviedol, že nemá záujem o výkon inej práce z dôvodu ochrany svojho zdravia a navrhol situáciu riešiť skončením pracovného pomeru dohodou. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žiadosti o skončenie pracovného pomeru zo dňa 12. 3. 2018 uviedla, že nesúhlasí s návrhom žalobcu riešiť situáciu skončením pracovného pomeru a navrhla preradenie na iné pracovné miesto, ktoré vytvorila pre žalobcu ako nové pracovné miesto „Technik - koordinátor KS 01", ktoré malo byť vyhovujúce z hľadiska zdravotnej spôsobilosti žalobcu. S ponúkanou zmenou žalobca nesúhlasil, čo oznámil listom zo dňa 16. 3. 2018, pričom opätovne navrhol situáciu riešiť skončením pracovného pomeru dohodou. Žalovaná následne listom zo dňa 20. 3. 2018, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 26. 3. 2018 informovala žalobcu o jednostrannom preradení zamestnanca v

zmysle odo dňa 19. 3. 2018 na pracovné miesto Technik - koordinátor KS 01 / PM ID 141100T/. Žalovaná žiadnym spôsobom nešpecifikovala o aké pracovné miesto sa má jednať a aká je jeho pracovná náplň, v akom prostredí by mal žalobca pracovať vzhľadom na jeho zdravotný stav. Žalobca svoj nesúhlas s jednostranným preradením oznámil žalovanej listom právneho zástupcu zo dňa 27. 3. 2018 a vyrozumel žalovanú, že v prípade neriešenia situácie, bude pokladať stav za prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa , nakoľko žalovaná si nevie plniť základnú povinnosť podľa - t.j. prideľovať dohodnutý druh práce podľa pracovnej zmluvy. Žalovaná zotrvala na jednostrannom preradení a po skončení práceneschopnosti žalobcu odo dňa 27. 3. 2018 neprítomnosť v práci považovala za neospravedlnenú absenciu. Svoje stanovisko k veci žalobca opakovane oznámil žalovanej listami zo dňa 4. 4. 2018 a zo dňa 17. 4. 2018. Žalobca sa podaním zo dňa 18. 4. 2018 obrátil so sťažnosťou na porušovanie práv zamestnanca na Inšpektorát práce Bratislava. Následne žalovaná listom zo dňa 27. 4. 2018 upozornila žalobcu, že počnúc dňom 27. 3. 2018 jeho neprítomnosť v práci považuje za neospravedlnenú absenciu. Svoj nesúhlas s týmto postupom oznámil žalobca listom zo dňa 7. 5. 2018. Postup žalovanej ako zamestnávateľa pokladá žalobca za protiprávny a vníma ho ako vynucovanie dohody o zmene dohodnutého druhu práce. Dňa 29. 5. 2018 sa po dohode uskutočnilo vo veci rokovanie v Trenčianskych Tepliciach, ktorého výsledkom bolo doručenie výpovede žalobcovi. Pred doručením výpovede predložili zástupcovia žalovanej žalobcovi návrh, podľa ktorého malo dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru dohodou, na základe žiadosti žalobcu. K takejto dohode nedošlo. Žalobca poukázal na , podľa ktorého je zamestnávateľ povinný prideľovať zamestnancovi dohodnutý druh práce. Vzhľadom na stratu zdravotnej spôsobilosti pre chorobu z povolania si zamestnávateľ nevie túto povinnosť plniť a vznikla mu povinnosť podľa . Túto povinnosť si môže splniť iba v prípade, ak dôjde k dohode o zmene dohodnutého druhu práce podľa . Žalovaná oznámila žalobcovi, že vytvorila nové pracovné miesto, t.j. nejedná sa o preradenie „v rámci dohodnutého druhu práce". Žalobca je toho názoru, že sa svojím konaním nedopustil žiadneho porušenia pracovnej disciplíny.

2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 13. 11. 2018, v ktorom žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania. Vo vyjadrení uviedla, že z vyplýva, že „nová“ práca, na ktorú je zamestnanec preradený, nemusí, a ani nemôže byť totožná s predchádzajúcou prácou zamestnanca. Na predchádzajúcu prácu preraďovaný zamestnanec stratil zdravotnú spôsobilosť a už ju nemôže vykonávať. Zákonite musí prísť k zmene pracovných podmienok vo veci pracovnej náplne, na ktorú je vyslovene zákonom jednostranne oprávnený zamestnávateľ. Poukázala na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej pracovná náplň „novej“ a predchádzajúcej práce môžu byť definované odlišne, podstatná je podobnosť reálneho výkonu práce, napr. uznesenie NS SR zo dňa 27. 7. 2015, sp. zn.: , kde NS SR posudzoval skutkovo podobný prípad ako je meritum tunajšej právnej veci - absenciu zamestnanca v práci po preradení, ktoré zamestnanec označoval ako neplatné. Žalobca žalovanej dňa 11. 8. 2017 doručil list zo dňa 9. 8. 2017 nazvaný „Žiadosť o preradenie na inú prácu podľa “ s prílohou lekárskeho posudku. V tomto liste zo dňa 9. 8. 2017 žalobca v nadväznosti na lekársky posudok žalovanú požiadal o „preradenie na inú prácu podľa “ s odôvodnením, že žalobcovi bola uznaná „choroba z povolania č. 38 - porucha sluchu z hluku“. Odporúčací záver lekárskeho posudku znel na „trvalé preradenie zamestnanca na iné pracovisko mimo rizika hluku“. Predložením lekárskeho posudku vznikla žalovanej ako zamestnávateľovi povinnosť preradiť žalobcu na prácu, ktorá bude svojou náplňou čo najbližšia doterajšej práci žalobcu, avšak bez rizika výskytu nadmerného hluku. Zdôraznila, že preradením žalobcu žalovaná nielen že splnila svoju povinnosť, ale aj vyhovela pôvodnej žiadosti žalobcu z listu zo dňa 9. 8. 2017 o preradenie na inú prácu bez rizika hluku. K vhodnosti novej pracovnej pozície žalobcu žalovaná predložila stanovisko pracovnej zdravotnej služby Falck Healthcare, a. s. zo dňa 18. 10. 2017, ktorá posudzovala zdravotné aspekty novej pracovnej pozície žalobcu. Žalobca ako hlavný operátor musel poznať, a aj poznal, pracovnú náplň pozície „technik - koordinátor", pretože je obsahovo podobná tomu, čo žalobca vykonával 32 rokov, je pozbavená úkonov s potenciálom ohroziť zdravie žalobcu. Navyše, žalobca so zamestnancami na pozícii „technik - koordinátor“ denno-denne spolupracoval pri výkone funkcie hlavného operátora. Pod organizačnú jednotku kompresorová technika, kde pracoval žalobca, patria 4 kompresorové stanice, ktorých činnosť riadila organizačná jednotka žalobcu. Každá kompresorová stanica mala zriadenú pracovnú pozíciu „technik - koordinátor KS", ktorá podliehala riadiacej gescii žalobcu. Preto, ak žalobca tvrdí, že nepoznal obsah pracovnej pozície „technik - koordinátor KS 01“, uvedené je účelové, nepravdivé tvrdenie. Presná špecifikácia náplne práce žalobcu mu mala byť odovzdaná proti jeho podpisu pri nástupe do zamestnania na novú pozíciu „technik - koordinátor" po ukončení práceneschopnosti. Presnú

špecifikáciu nebolo možné odovzdať žalobcovi skôr, nakoľko žalobca bol v práci dlhodobo neprítomný, v nadväznosti na čo bolo o preradení žalobcu rozhodnuté počas jeho neprítomnosti na pracovisku. Za právne nezmyselné žalovaná považuje závery žalobcu o tom, že „žalovaná tým, že žalobcovi vytvorila nové pracovné miesto a zmenila organizačnú štruktúru, žalobcu nepreradila v rámci dohodnutého výkonu práce, a teda neboli splnené podmienky na preradenie žalobcu“. Podľa vyjadrenia žalovanej to, či je „iná práca“ pre zamestnanca novovytvoreným pracovným miestom alebo nie, je právne bezvýznamné. Žalobca sa aj napriek opakovaným výzvam žalovanej do práce nedostavil. Ukončenie pracovného pomeru bolo dňa 28. 5. 2018 prerokované s odborovou organizáciou a listom zo dňa 29. 5. 2018 bola žalobcovi daná výpoveď v zmysle . Žalovaná potvrdila, že v nadväznosti na sťažnosť žalobcu u žalovanej prebehla kontrola zo strany Inšpektorátu práce. Podľa vyjadrenia žalovanej Inšpektorát práce jednoznačne potvrdil zákonnosť postupu žalovanej pri riešení zdravotnej nespôsobilosti žalobcu na predchádzajúcu prácu najprv jednostranným preradením žalobcu a následne v reakcii na dlhodobú, neospravedlnenú absenciu žalobcu na pracovisku výpoveďou. Na záver žalovaná uviedla, že nedôvodná a neospravedlnená absencia žalobcu na pracovisku, spôsobená žalobcovým rozporovaním zákonného preradenia, predstavovala závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu. Žalovaná ako zamestnávateľ nemala pri zamestnancovi, ktorý dlhodobo - 2 kalendárne mesiace

- odmietol prísť do práce, inú možnosť, ako skončenie pracovného pomeru. Žalovaná pritom žalobcu dvoma listami vyzývala na nástup do zamestnania, zároveň ho upozornila na následky konania v prípade, že výzvy žalovanej odignoruje a do zamestnania nenastúpi.

3. Žalobca v replike zo dňa 25. 1. 2019 uviedol, že svoju žiadosť zo dňa 9. 8. 2017 považoval za bezpredmetnú, keďže žalovaná na túto žiadosť nereagovala a až s odstupom času navrhla skončenie pracovného pomeru. Skutočnosť, že nová pracovná pozícia technik - koordinátor KS 01 bola vytvorená, považoval žalobca za právne významnú, nakoľko malo dôjsť k preradeniu na iný druh práce oproti dohodnutému druhu práce v pracovnej zmluve. Žalobca ďalej uviedol, že podľa platnej právnej úpravy, ak nedôjde k zmene dohodnutého druhu práce dohodou podľa (zamestnávateľ má v tomto prípade tzv. ponukovú povinnosť), musí stav riešiť skončením pracovného pomeru z dôvodu podľa , a to buď dohodou podľa alebo výpoveďou podľa . Čas od vzniku povinnosti podľa považuje žalobca za prekážku v práci podľa a neúčasť na pracovisku po dobu trvania prekážky nie je možné posudzovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca tiež nesúhlasil s právnym názorom Inšpektorátu práce Košice, pretože k šetreniu svojej sťažnosti nebol prizvaný.

4. Žalovaná v duplike zo dňa 20. 2. 2019 uviedla, že žalovaná od žalobcu v relevantnom čase neobdržala odvolanie prejavu vôle, ktorým by žalobca negoval svoju žiadosť o preradenie zo dňa 9. 8. 2017. Časový odstup medzi žiadosťou žalobcu o preradenie zo dňa 9. 8. 2017 a odpoveďou žalovanej bol spôsobený dlhodobou neprítomnosťou žalobcu na pracovisku, ktorá trvala od 18. 5. 2017 do 25. 3. 2018. Vzniknutá situácia mala byť riešená priamo so žalobcom osobným rozhovorom, avšak z dôvodu dlhodobej neprítomnosti žalobcu na pracovisku začala žalovaná so žalobcom komunikovať písomne. Zároveň poukázala na to, že zákon neukladá žiadnu lehotu na preradenie. Neprizvanie žalobcu ku kontrole je podľa vyjadrenia žalovanej právne bezvýznamné, nakoľko Inšpektorát práce Košice mal podľa záznamu o kontrole k dispozícii všetky relevantné dokumenty, ako napr. pracovná zmluva žalobcu, registračný list do SP, evidencia pracovného času žalobcu, výplatné listy žalobcu a doklady o vyplatení mzdy, lekárske posudky žalobcu, preradenie žalobcu na inú prácu, výpoveď pre žalobcu a komunikácia žalovaného s PZ žalobcu a prípadné prizvanie žalobcu ku kontrole nemalo potenciál zmeniť závery kontroly.

5. Žalobca v podaní zo dňa 25. 10. 2019 uviedol, že pozícia hlavný operátor je pracovnou pozíciou s riadiacou a kontrolnou kompetenciou, so stanovením osobnej zodpovednosti za bezpečné, efektívne a spoľahlivé prevádzkovanie hlavnej a pomocnej technológie kompresorovej stanice, vrátane riadenia činnosti zmenových technikov a v zmysle je hlavný operátor vedúcim zamestnancom zamestnávateľa na kompresorovej stanici. Pracovná pozícia technik - koordinátor KS 01 (ID PM 141100T), na ktorú mal byť žalobca jednostranne preradený na základe listiny zo dňa 20. 3. 2018, sa v Katalógu k 1. 1. 2019 nenachádza. Žalobca k postupu žalovanej, ktorým mala vytvoriť pracovnú pozíciu technik koordinátor KS 01 (ID PM 141100T) uviedol, že tento postup pokladá za účelový a špekulatívny z dôvodu, že malo týmto byť vytvorené prakticky fiktívne - administratívne pracovné miesto s pomenovaním technik - koordinátor KS 01, ktoré podľa popisu pracovného miesta resp. náplne, nie je možné priradiť k charakteru práce hlavného operátora a ani práce technika - koordinátora KS a k

ich hlavnej pracovnej náplni, zodpovednosti a stupňu náročnosti podľa Prílohy č. 1 k . Žalobca po ukončení práceneschopnosti sa dňa 26. 3. 2018 dostavil na kompresorovú stanicu a doručil na sekretariát vedúceho stanice doklad o ukončení PN. V tom čase bol povereným vedúcim K.. T. T., ktorý žalobcovi oznámil, že on ho riešiť nebude a že ho bude riešiť vedenie spoločnosti v Bratislave. Následne bolo umožnené žalobcovi, aby si prevzal svoje osobné veci. Z tohto dôvodu žalobca oznámil žalovanej, že stav považuje za prekážku v práci podľa . Žalobca nesúhlasí s posúdením svojej neprítomnosti v práci v uvedených dňoch, ako porušením pracovnej disciplíny z dôvodu, že medzi ním a žalovanou nedošlo k dohode podľa , na základe ktorej by mu vznikla povinnosť vykonávať funkciu (prácu) technik - koordinátor KS 01. Zároveň žalobca navrhol rozšírenie žaloby o nárok na náhradu mzdy za obdobie od 1. 8. 2018 do 31. 7. 2019 a žiadal, aby súd vyžiadal od žalovanej pravdepodobný zárobok žalobcu za obdobie druhého štvrťroku 2018. K vyjadreniu pripojil potvrdenie Y.. L. T., foniatrická ambulancia zo dňa 9. 10. 2019, v ktorej konštatovala zhoršenie poruchy sluchu. Podaním zo dňa 8. 4. 2020 žalobca predložil súdu lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 10. 3. 2020, v ktorom je okrem ďalšieho uvedená progresia sťaženia spoločenského uplatnenia. Žabca tiež doplnil, že v jeho prípade došlo nielen ku zmene pracovnej pozície, ale aj ku zmene náplne práce, a teda ku zmene druhu práce. Podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 17. 7. 2020 žalovaná síce odobrala tie činnosti, ktoré žalobca nemohol v dôsledku zdravotného stavu vykonávať, ale pridala činnosti, ktoré doposiaľ nevykonával. Zo strany žalobcu nemohlo ísť o porušenie pracovných povinností, pretože žalovaná mu chcela prideľovať prácu mimo dohodnutý druh práce.

6. Žalovaná v nadväznosti na vyjadrenie žalobcu v podaní zo dňa 18. 11. 2019 uviedla, že žalovaná pred vznikom novej pracovnej pozície pre žalobcu nechala túto pozíciu preveriť pracovnou zdravotnou službou Falck Healthcare, a. s., ktorá vo svojom vyjadrení zo dňa 18. 10. 2017 uviedla, že pracovná pozícia v administratívnej budove „je bez expozície zdrojom hluku a spĺňa požiadavky na pracovisko bez rizika hluku uvedené v hlásení choroby z povolania z júna 2017“. Materiál, predložený predstavenstvu na zasadnutí dňa 25. 10. 2017 bol schválený, čím bolo rozhodnuté o vytvorení pracovného miesta pre žalobcu „technik - koordinátor KS 01“. V materiáli je vyslovene uvedené, že „navrhovaná organizačná zmena v organizačnej jednotke kompresorová technika vychádza z potreby zabezpečiť pracovné miesto pre zamestnanca so stratou zdravotnej spôsobilosti spôsobenou chorobou z povolania“. S účinnosťou od 1. 11. 2017 bolo pre žalobcu vytvorené nové pracovné miesto tak, aby bolo eliminované akékoľvek negatívne pôsobenie hluku na žalobcu. Pracovná náplň žalobcu bola upravená tak, že zostala čo do najvyššej možnej miery v pôvodnom znení, jedinou zmenou bolo, že z pracovnej náplne boli odstránené všetky činnosti, ktoré žalobca pôvodne vykonával a ktoré boli spojené s ohrozením žalobcu hlukom. Žalobca tak už nemusel vykonávať napr. obhliadky technologických zariadení, kontrolu dopravných mechanizmov a pod. Osobitne upozornila na tú skutočnosť, že plat žalobcu zostal nezmenený napriek úprave jeho pracovných povinností. Žalovaná namietla tvrdenie žalobcu o tom, že by bol vedúcim zamestnancom. KS VK na oddelení „koordinácia údržby, prevádzky a HPS KS 01“, kde pracoval žalobca, mala a stále má jediného vedúceho zamestnanca s riadiacimi a kontrolnými právomocami, a tým je manažér organizačnej jednotky. Z dôvodu, že organizačná jednotka žalobcu sa ďalej organizačne nečlení, akýkoľvek iní vedúci zamestnanci nie sú potrební. Všetky pracovné pozície organizačnej jednotky žalobcu na KS VK, okrem organizačného manažéra, sú na rovnakej organizačno- riadiacej pozícii. Žalovaná k tvrdeniu žalobcu o tom, že pracovná pozícia technik - koordinátor sa v katalógu pracovných pozícií k 1. 1. 2019 nenachádza, a z čoho žalobca následne dôvodil, ide o fiktívne administratívne miesto, žalovaná uviedla, že pracovná pozícia technik - koordinátor KS 01 je neobsadená z dôvodu, že žalobca odmietol nastúpiť do práce, a preto v katalógu pracovných pozícii nefiguruje. Pracovná pozícia technik - koordinátor KS 01 žalobcu je riadne evidovaná v hlavnej databáze „Popisy PM“ odo dňa 1. 11. 2017, kedy bola vytvorená rozhodnutím predstavenstva. Dodala, že pracovná pozícia technik - koordinátor KS 01 bola skutočne vytvorená, preukazuje o.i. aj materiál schvaľovaný predstavenstvom žalovanej na zasadnutí dňa 25. 10. 2017, ktorý k vyjadreniu pripojila. Uviedla, že zmena pracovnej náplne žalobcu, ktorú žalovaná vykonala jednostranným preradím vzhľadom na žalobcom prezentovanú chorobu z povolania, spočívala v tom, že žalobca bol presadený z „technického“ velína do administratívnej budovy, ktorá bola odhlučnená, pričom pracovná náplň žalobcu bola zároveň upravená tak, aby neprichádzal do kontaktu s hlukom. K údajnému zhoršeniu sluchu žalobcu žalovaná uviedla, že žalobca bol (a pravdepodobne aj stále je) aktívnym inštruktorom v autoškole, aktívnym poľovníkom a vo voľnom čase sa venuje potápaniu (uvedené aktivity mal žalobca vykonávať aj v čase, keď žalovanej oznámil chorobu z povolania). Všetky tieto činnosti sú spojené so zvýšenými požiadavkami na nadpriemerný zdravotný stav. V nadväznosti na predchádzajúce vyjadrenie žalobcu navrhla doplnenie dokazovania - vyžiadanie od Slovenskej poľovníckej komory informáciu o tom, od

akého dňa do akého dňa mal/má žalobca vydaný poľovný lístok a od Ministerstva vnútra SR, vyžiadanie informácie o tom, od akého dňa do akého dňa mal/má žalobca vydaný zbrojný preukaz, a akej kategórie je tento zbrojný preukaz. Ďalej poukázala na to, že žalobca bol držiteľom inštruktorského oprávnenia nepretržite od 25. 11. 1997 do 18. 10. 2017, kedy mu uplynula platnosť, že dňa 19. 6. 2018 úspešne vykonal skúšku na udelenie inštruktorského oprávnenia a splnil všetky zákonné podmienky, čím mu bolo udelené inštruktorské oprávnenie platné do dňa 19. 6. 2023. Žalobca bol pritom nepretržite práceneschopný od 18. 5. 2017 až do 25. 3. 2018. Žalobca teda nemohol chodiť do práce pre poruchu sluchu, ale nič mu nebránilo učiť nových šoférov viesť motorové vozidlo a dokonca zložiť nové skúšky inštruktora autoškoly podmienené pomerne prísnou zdravotnou prehliadkou. V podaní zo dňa 18. 6. 2020 žalovaná poukázala na fakt, že ak by bol žalobcov výklad inštitútu jednostranného preradenia zamestnanca správny, tak zamestnávateľ by zamestnanca nemohol jednostranne preradiť nikdy. Uviedla, že ak sa žalobca ako hlavný operátor kompresorovej stanice pohyboval pri hlučných technologických zariadeniach, po poruche sluchu žalobcu bolo možné odstrániť žalobcu z expozíciu hluku len zmenou jeho pracovnej náplne. Žalobca nemôže požadovať, aby bol presunutý „v rámci pracovnej zmluvy“ v tom význame, aby neprišlo k zmene jeho pracovnej náplne.

7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami žalobcu a žalovanej, predloženými listinami žalobcom a žalovanou, vykonal aj ďalšie navrhnuté dôkazy stranami sporu, a to výsluch žalobcu a svedkov: K.. R. M., K. I., Y.. K. Š., vyžiadaním si informácie ohľadom zbrojného preukazu a poľovného lístka žalobcu, a zistil tento skutkový a právny stav.

8. Z prednesu právneho zástupcu žalobu vyplynulo, že sa pridržiava všetkých písomných podaní, výpoveď považuje za neplatnú z dôvodov na strane zamestnávateľa. Mal za to, že pri preradení zamestnanca za daného skutkového a právneho stavu malo dôjsť k súhlasu zamestnanca. Zároveň navrhol vykonať výsluch žalobcu a svedkov p. S. N., K.. R. M. E. T.. E. J., pričom neskôr na výsluchu svedkov p. S. N. E. T.. E. J. právny zástupca žalobcu netrval, preto ich v konaní súd nevyslúchol. Zotrval však na výsluchu svedka K.. R. M.. Ďalej žiadal predložiť potvrdenie o pravdepodobnom zárobku v rozhodnom období a predložiť kolektívnu zmluvu. Právny zástupca žalobcu poprel, že by žalobca akoukoľvek činnosťou v súvislosti s poľovným lístkom, resp. s držbou zbrane rovnako aj s potápaním narušil poruchu sluchu a uviedol, že oprávneným subjektom bolo rozhodnuté o strate sluchu žalobcu pre chorobu z povolania.

9. Z prednesu právneho zástupcu žalovanej vyplynulo, že zotrváva na doterajších písomných podaniach, ako aj návrhoch na dokazovanie. K výsluchu svedkov navrhnutých žalobcom uviedol, že títo majú porovnať pôvodnú pracovnú pozíciu žalobcu a novú pozíciu, pričom podľa jeho názoru toto nie je možné, nakoľko svedkovia nemôžu poznať novú pracovnú pozíciu žalobcu, keďže v čase kreovania už u žalovanej nepracovali a nemali sa o nej odkiaľ dozvedieť. Uviedol, že žalobca napriek poškodeniu sluchu má zbrojný preukaz skupiny A, na vydanie ktorého sú kladené prísnejšie podmienky. Žalobca je jediným z desiatok zamestnancov, ktorý utrpel poškodenie sluchu. Poukázal na to, že na ostatnom pojednávaní žalobca pristúpil k uzavretiu zmieru a mal za to, že ide zjavne o špekuláciu zo strany žalobcu a žiadal, aby súd pri rozhodovaní na túto skutočnosť prihliadol. Ako svedkov navrhol vypočuť Y.. K. Š.X., T.. T. E. K. I.. Súd vyslúchol svedka K. I. a svedkyňu Y.. K. Š. a keďže účasť svedka p. T. právny zástupca žalovanej na pojednávanie nezabezpečil, nežiadal o jeho predvolanie a ani ďalej netrval na jeho výsluchu, súd dôkaz výsluchom svedka nevykonal.

10. Žalovaná podaním zo dňa 25. 11. 2020 oznámila, že v rozhodnom období druhého štvrťroku 2018 priemerný mesačný príjem žalobcu predstavoval 3190,45 eura, čo za štvrťrok činí 9571,35 eura. Žalobca uvedené nerozporoval a podaním zo dňa 26. 11. 2020 navrhol pripustiť zmenu žaloby nasledovne: I. Výpoveď z pracovného pomeru na základe listiny zo dňa 29. 5. 2018 je neplatná. II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 1. 8. 2018 do 31. 7. 2019 vo výške 38.285,40 eura spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.190,45 eura od 11. 9. 2018 do zaplatenia, od 11. 10. 2018 do zaplatenia, od 11. 11. 2018 do zaplatenia, od 11. 12. 2018 do zaplatenia, od 11. 1. 2019 do zaplatenia, od 11. 2. 2019 do zaplatenia, od 11. 3. 2019 do zaplatenia, od 11. 4. 2019 do zaplatenia, od 11. 5. 2019 do zaplatenia, od 11. 6. 2019 do zaplatenia, od 11. 7. 2019 do zaplatenia, od 11. 8. 2019 do zaplatenia a priznať náhradu trov konania.

11. Uznesením, vyhláseným na pojednávaní dňa 30. 11. 2020 za prítomnosti oboch strán, resp. ich zástupcov, súd pripustil zmenu žaloby požadovanú žalobcom v písomnom podaní zo dňa 26. 11. 2020.

12. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že od roku 1987 pracoval ako prevádzkový inžinier, najskôr ako vedúci zmeny a neskôr ako hlavný operátor. Robil v rizikovej stupnici 3 alebo 4, pracoval s 12 pracovníkmi, s ktorými dbali na bezpečnosť, aby mohli prepravovať zemný plyn. Žalobca predložil fotografie, na ktorých je kompresorová stanica, podrobné potrubné rozvody a miesto, kde pracoval. Riadil požiarnu jednotku, líniovú časť. Stalo sa, že strácal sluch, v roku 2002 bol hospitalizovaný, naďalej však pracoval na tejto pozícii. Táto práca vyžaduje, aby mal dobrý sluch, on mal 5 telefónov a nevedel, ktorý z nich zvoní. Žalobca potvrdil, že požiadal zamestnávateľa, aby ho premiestnili. Zamestnávateľ ho jednostranne preradil na nové miesto, ktoré s danou prácou nemá nič spoločné, nebolo mu povedané čo má robiť, nebola mu daná pracovná náplň, povedali mu, aby si zobral dovolenku, kým sa to vyrieši. Zavolala si ho p. Š., bola mu ponúknutá dohoda a suma 24.500,- eur s tým, že si nebude nárokovať žiadne požiadavky voči zamestnávateľovi a nikomu nesmie prezradiť, aká ponuka tu bola a že musí podpísať, že nemá žiadne choroby z povolania, ale že si to spôsobil sám. Jeho kolegom bolo zakázané komunikovať s ním. Žalobca následne odpovedal na otázky právnych zástupcov strán, pričom uviedol, že pokiaľ ide o hlavného operátora a technika - koordinátora je to podľa žalobcu úplne odlišný druh práce, všetky dokumenty sú umiestnené u vedúceho zmeny, sú zapečatené a má k nim prístup iba vedúci zmeny a jeho priamy nadriadený. Žalobca potvrdil, že pozícia hlavný operátor, ktorú zastával, sa v minulosti nazývala vedúci zmeny a pracoval na riadiacom velíne. Pri práci používal ochranné pomôcky ako sú prilba, chrániče sluchu a neiskriace monterky. Keď požiadal o preradenie na iné miesto, urobil tak z dôvodu, že nevedel zabezpečovať prácu na riadiacom velíne a z diaľky nemohol robiť to, čo mu dali v popise práce. Na otázku právneho zástupcu žalovanej aký krok by bol pre neho akceptovateľný uviedol, že nevie, nie je odborník ani zamestnávateľ, ktorý má skúsenosti. Riadenie požiarnej bezpečnosti, líniovej a pracovnej čaty prebiehalo tak, že po areáli sa pohyboval aj na aute, kontroloval dodávateľské firmy, bol jediný, kto zodpovedal za chod kompresorovej stanice. Pokyny zadával cez počítač, mobilom, vysielačkou alebo zakričal z okna. Žalobca sa o novej pracovnej náplni dozvedel až v tomto konaní, keď bol preradený, dostal iba číslo, podľa ktorého mal vedieť čo bola jeho pracovná náplň. Na otázku právneho zástupcu žalovanej na základe čoho konštatoval, že pracovná náplň technik koordinátor je odlišná od predchádzajúcej pracovnej náplne, keď žalobca uviedol, že o pracovnej náplni nevedel, žalobca odpovedal, že dostal iba jednostranné preradenie na iné miesto, kde bolo uvedené číslo a technik koordinátor.

13. Z výsluchu svedka K.. R. M., vedúceho údržby a prevádzky kompresorovej stanice, súd zistil, čo obnáša funkcia vedúceho zmeny (hlavný operátor), ktorú svedok popísal tak, že tento komunikoval s ukrajinskou stranou, s dispečingom z Nitry a komunikoval aj s príslušnými orgánmi štátnej správy. Ak vznikli mimoriadne situácie, mal povinnosť oznámiť to dispečingu a zároveň to riešiť. Do roku 1992 svedok zastával funkciu vedúceho zmeny, aj žalobca bol vedúci zmeny a od roku 1992 bol svedok vymenovaný za hlavného inžiniera kompresorovej stanice a vtedy bol žalobca jeho podriadeným. Vedúci zmeny sa volal hlavný operátor a mal pod sebou technika zmeny, ale čo sa týka činnosti, zodpovednosti, riadenia, komunikácie, to zostalo naďalej. Operátor riadil kompresorovú stanicu. Na otázky právneho zástupcu žalovanej svedok odpovedal, že v spoločnosti eustream skončil k 1. 4. 2017 a jeho funkcia dovtedy bola vedúci údržby a prevádzky kompresorovej stanice. Ďalej odpovedal, že hlavný operátor nebol jeho podriadeným, bol podriadený vedúcemu organizačnej jednotky prevádzky a údržby. Svedok ďalej ozrejmil, že technik zmeny, ak vznikol problém, zodpovedal za prvotný zásah v spolupráci s vedúcim zmeny, hlavný operátor poslal tohto technika alebo komunikoval s operátorom ako bude postupovať.

14. Z výsluchu svedka K. I., v súčasnosti riaditeľa kompresorovej techniky, súd zistil, že so žalobcom sa od roku 1995 stretávali na velíne. Vtedy bol žalobca vedúci zmeny a svedok bol skúšobný technik. Ako riaditeľ kompresorovej techniky svedok zodpovedá za všetky kompresorové stanice na Slovensku. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že pozícia hlavného operátora spočívala okrem iného v tom, že riadil činnosť zmenového technika, zodpovedal za riadenie technológie kompresorovej stanice podľa pokynov dispečingu. Ak nastane porucha na zariadení, pomocou zmenového technika sa pokúsi zariadenie opraviť, ak sa neopraví, privolá pohotovostnú skupinu. V prípade havárie, hlavný operátor riadi odstránenie následkov až do príchodu vedúceho kompresorovej stanice. Toto je najzákladnejšie toho, čo vykonáva hlavný operátor. Počas pracovných dní od 6.00 h do 14.00 h prebiehajú všetky práce spojené s údržbou, odinštalovaním, uvádzaním do prevádzky a skúšok, to sa deje na velíne. Vytvorením

novej pozície chceli odbremeniť hlavného operátora a zmenového technika, ktorí sa spolupodieľajú na aditívnych činnostiach. Tohto roku bude svedok vytvárať takúto pozíciu (technik koordinátor) v kompresorovej stanici Veľké Zlievce, pričom pracovať na takomto mieste musí človek, ktorý má dostatok pracovných skúseností. Žalobca odmietol túto ponuku ako nedostatočne adekvátnu. Bolo mu navrhnuté prijať zmenu bez zmeny mzdy, pričom len základná mzda sa pohybuje na úrovni 2.000,- eur. Svedok mal porovnať rozdiely medzi hlavným operátorom a technikom zmeny. Tieto rozdiely podľa svedka spočívajú v tom, že hlavný operátor zodpovedá za riadenie technológií, rozhoduje o tých najdôležitejších úkonoch a zmenový technik má viac menej poradný hlas. Hlavný operátor má celý čas sedieť na velíne, vzdialiť by sa mal iba vtedy, keď ide na obed, zmenový technik vykonáva kontrolu v teréne, hlavný operátor nie. Svedok tiež ozrejmil, že nie je možné vykonávať pracovnú náplň hlavného operátora aj z iného miesta ako je velín, pretože riadenie technológie je možné z hlavného velína. Hlavný operátor nemôže opustiť velín, nemá čo opravovať, keďže všetko je riadené počítačmi. Pokiaľ má žalobca poškodený sluch, nemal by byť na velíne. Monitorovať chod technológie velínu je možné aj na diaľku. Dnes už fyzicky nikto nemusí vstúpiť na velín, okrem hlavného operátora a technika zmeny a prípadu, ak priamo na velíne je potrené niečo opraviť. Podľa výpovede svedka žalobca mohol vykonávať časť svojej práce aj z iného miesta, a to koordináciu, vystavovanie príkazov na prácu, monitorovanie priebehu skúšok technológie, monitorovanie stavu technológie, toto všetko je možné vykonávať na diaľku. Svedkovi bol predložený popis pracovných činností hlavného operátora a technika koordinátora, aby sa vyjadril, resp. objasnil v čom podľa neho spočívajú zmeny v pracovnej náplni týchto dvoch pozícií a prečo ubratie pracovných pozícií nebolo zohľadnené pri výške platu. Svedok po nahliadnutí do týchto popisov zistil, že sú mu známe a uviedol, že v prípade hlavného operátora je popísaná celá činnosť, táto pozícia funguje takmer 50 rokov a pozícia technik koordinátor bola vtedy novinka. Upriamil pozornosť na vetu, ktorá vyjadruje jadro činnosti: Koordinuje výkon činností interných a externých dodávateľov. Pozícia technika koordinátora bola ponúknutá s tým istým platom preto, lebo na to miesto nemôže nastúpiť niekto z vonku, ale je potrebné, aby mal skúsenosti. Svedok ďalej vysvetlil, že hlavný operátor zodpovedá za riadenie technológie a jedného človeka, riaditeľ kompresorovej techniky nezodpovedá za riadenie technológie, ale za všetkých pracovníkov. Nad hlavným operátorom je priamy nadriadený, nad ním je vedúci kompresorovej stanice a nad ním je až riaditeľ. Teda táto pozícia je o 3, či 4 stupne nižšia, pričom uvedené platilo aj v čase, keď žalobca pracoval pre žalovanú. Na otázky právneho zástupcu žalobcu svedok odpovedal, že na pracovnú pozíciu technik - koordinátor nebol nikto prijatý, pozíciu držia neobsadenú. V spoločnosti je vytvorená táto pozícia aj na kompresorovej stanici Lakšárska Nová Ves. Svedok špecifikoval v čom spočíva koordinácia výkonu činností externých a interných dodávateľov, keď uviedol, že na kompresorovej stanici musia byť všetky činnosti evidované na jednom centrálnom mieste. Toto miesto je riadiaci velín. Príkaz na prácu musí mať každý účastník akejkoľvek opravy, či technológie, prvoradá je evidencia, s tým spojené činnosti, uvedenie do bezpečného stavu, po oprave odistenie zariadenia a odskúšanie technológie. Podľa výpovede tohto svedka predmetom činnosti technika koordinátora je kontrola dokumentácie, keďže zaistenie a odistenie sa deje protokolárne, technik koordinátor fyzicky nekontroluje, ale kontroluje dokumentáciu. Dodal, že aj na diaľku sa dá odkontrolovať, či technológia po oprave dodávateľom funguje. Technik koordinátor je podriadený tomu istému nadriadenému ako hlavný operátor.

15. Z výsluchu svedkyne Y.. K. Š., vedúcej ľudských zdrojov, súd zistil, že na pracovnej pozícii pôsobí od roku 2015. Svedkyňa vo svojej výpovedi ozrejmila, že pracovná pozícia hlavný operátor a technik

- koordinátor je hierarchicky na tej istej úrovni. Podľa jej výpovede je riaditeľ kompresorovej stanice, potom je vedúci kompresorovej stanice, manažér a potom žalobca a ďalších 25 ľudí na tej istej úrovni. V spoločnosti mali v tom období zmeny, ktoré súviseli so znižovaním počtu zamestnancov a bola rada, že sa podarilo vytvoriť pre žalobcu pracovné miesto, ktorý v spoločnosti pracoval 30 rokov tak, že by zostal na tej istej riadiacej úrovni. Museli zabezpečiť, aby nebol v hluku a presunul by sa iba do inej budovy, zostalo by však pracovisko a aj plat by mu ostal ten istý. Pracovná zdravotná služba dala podklad, že by mal ísť do administratívnej budovy. Riadil by sa pokynmi dispečingu a priameho nadriadeného - manažéra, vedúceho a riaditeľa a väčšia časť činnosti by mu bola ponížená. Na otázku či bolo pôvodné pracovisko žalobcu odhlučnené, svedkyňa odpovedala, že v roku 2007 boli menené dvere a v roku 2009 okná. Ďalej vypovedala, že žalobca titulom svojej pôvodnej funkcie mal sedieť na velíne a sledovať monitory, pohybovať po areáli sa nemal s tým, že ak niečo vystalo, oslovil zmenového technika, ten to išiel skontrolovať. V súčasnosti na kompresorovej stanici pracuje 94 - 95 ľudí a nemá vedomosť o tom, že by mal niekto poruchu sluchu. Podľa výpovede svedkyne bolo možné, aby žalobca vykonával funkciu technika - koordinátora z iného miesta ako z velínu. Žalobca požiadal o vytvorenie pracovného miesta, potom bol na PN-ke, objavil sa v práci zhruba po roku, potom odišiel z práce a

nenastúpil. Dva mesiace čakali, poslali dve výzvy a v máji s kolegom vycestovali do Trenčianskych Teplíc za ním to riešiť. Svedkyňa vysvetlila okolnosti, ktoré nazvala, že sa žalobca zrazu objavil v práci tak, že žalobca nesúhlasil s preradením na pozíciu, na preradenie ktorej ich predtým žiadal, hovoril, že on ide na prekážky, potom odišiel a predtým ešte komunikoval s jeho právnym zástupcom. Potom mu už poslali dve výzvy. Na otázku či boli nejaké činnosti pridané v pracovnej pozícii technik - koordinátor oproti pôvodnej pozícii, svedkyňa odpovedala, že to boli administratívne činnosti kvôli poruche sluchu. Svedkyňa potvrdila, že hlavný operátor vykonáva prácu iba na velíne. V prípade hlavného operátora a technika - koordinátora podľa výpovede svedkyne nejde o riadiace pozície, ale o radového zamestnanca.

16. Žalobca ako zamestnanec na jednej strane uzatvoril so žalovanou ako zamestnávateľom na strane druhej dňa 17. 8. 1987 pracovnú zmluvu, na základe ktorej žalobca pracoval pre žalovanú na pozícii asistent (striedač) s miestom výkonu práce P KS 1 Veľké Kapušany, na dobu neurčitú. Na základe dodatku zo dňa 31. 12. 2012 žalobca s účinnosťou ku dňu 1. 1. 2013 pracoval na pozícii hlavný operátor s miestom výkonu práce: Oblasť Východ so základnou mesačnou mzdou 2258,- eur. Na základe dodatku č. 28 zo dňa 25. 1. 2016 žalobca s účinnosťou ku dňu 1. 2. 2016 pracoval na pozícii hlavný operátor KS s dohodnutým druhom práce: zodpovedá za bezpečné, efektívne a spoľahlivé prevádzkovanie hlavnej a pomocnej technológie KS; zodpovedá za bezpečné, efektívne a spoľahlivé prevádzkovanie hlavnej a pomocnej technológie KS; zodpovedá za vedenie prevádzkovej dokumentácie na riadiacom velíne a za aktualizáciu denných záznamov prevádzky KS a hlásení o stave opráv v IS Webgas a IS OJ; vykonáva riadenie činnosti zmenového technika KS a manipulácie na hlavnej a pomocnej technológií KS; vykonáva všetky pracovné činnosti a úlohy zadané priamym nadriadeným. Ostatné ustanovenia pracovnej zmluvy zostali nezmenené.

17. Z popisu pracovného miesta hlavného operátora KS ID PM: 141100C súd zistil náplň práce: a) zodpovedá za: prevádzkovanie hlavnej a pomocnej technológie KS podľa pokynov dispečingu alebo nadriadených pracovníkov, vedenie prevádzkovej dokumentácie na riadiacom velíne, operatívne zabezpečenie nevyhnutných opráv v prípade porúch ohrozujúcich funkciu technologických zariadení KS, aktualizáciu denných záznamov prevádzky KS a ďalšie; b) vykonáva: riadenie činnosti zmenového technika KS; manipulácie na hlavnej a pomocnej technológii KS, opatrenia na okamžité odstránenie porúch a uvedenia zariadenia do bezpečného stavu a ďalšie; c) vypracováva: zápisy eustream o stave a zmenách na technológiách do evidenčných systémov, hlásenia o poruchách a ďalšie; d) koordinuje: činnosti súvisiace s prevádzkou, údržbou, opravami technológie a zaistením pracovísk KS s ohľadom na bezpečnosť, činnosti pri prvotnom zásahu v prípade havárie; e) spolupracuje so svojimi nadriadenými, ostatnými pracovníkmi OJ, ostatnými odbornými OJ spoločnosti a externými dodávateľmi a orgánmi štátnej správy.

18. Zo záznamu posúdenia akustických podmienok v administratívnych priestoroch zo dňa 26. 6. 2017 súd zistil, že pracovná zdravotná služba konštatovala, že v administratívnych priestoroch na pracovisku KS 01 Veľké Kapušany nedochádza k prekračovaniu akčných hodnôt expozície hluku a z výsledkov merania nevyplýva prekročenie horných a dolných akčných hodnôt ustanovených v NV SR č. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku.

19. Z hodnotenia zdravotných rizík na pracovisku v spoločnosti eustream, a. s., vypracovaného pracovnou zdravotnou službou Falck Healthcare a. s. zo dňa 27. 10. 2017 súd zistil, že priestory KS 01 tvoria administratívne budovy, haly, v ktorých sú inštalované technologické zariadenia, riadiace velíny, dielne údržby a prevádzky a ďalšie. Hlavný velín (riadiace stredisko) je situovaný v priestoroch haly č. 4. V súvislosti s prácou vykonávanou na pracovisku sa vyskytlo poškodenie zdravia - u jedného zamestnanca, a to poškodenie sluchu.

20. Z prešetrenia podozrenia na chorobu z povolania Regionálnym úradom verejného zdravotníctva zo dňa 15. 6. 2016 súd zistil, že pracovisko žalobcu sa nachádza vo velíne, ktorý je odhlučnený; pri pochôdzkovej a riadiacej činnosti bol exponovaný hluku z technologického zariadenia; bol evidovaný v 4, resp. 3 kategórií rizikových prác pre rizikový faktor hluku, na základe čoho úrad konštatoval, že ochorenie žalobcu vzniklo v súvislosti s vykonávanou prácou, hoci zamestnávateľ tvrdil, že žalobca má aktivity ako potápanie, kurz pilota a poľovnícky preukaz, ktoré aktivity mohli prispieť k poškodeniu sluchu žalobcu.

21. Z hlásenia určeného poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý potvrdil uznanie choroby z povolania súd zistil, že žalobcovi bola dňa 27. 6. 2017 uznaná porucha sluchu z hluku s dátumom prvého zistenia 31. 3. 2017 a schopnosťou doterajšieho výkonu práce mimo rizika hluku; v časti schopnosť doterajšieho výkonu práce žalobcu sú v kolónkach vyznačené čísla 4 a 5: 4 - nie trvale a 5 - preradiť na iné pracovisko - trvale, mimo rizika hluku.

22. Žalobca listom zo dňa 9. 8. 2017 označeným ako „Žiadosť o preradenie na inú prácu podľa “ požiadal žalovanú o preradenie na inú prácu z dôvodu zdravotného stavu, pretože podľa lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania zo dňa 27. 6. 2017, evidenčné číslo posudku 59/2017, mu bola uznaná choroba z povolania č. 38 - porucha sluchu z hluku. Zároveň pripojil lekársky posudok o uznaní choroby z povolania a lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia.

23. Z lekárskeho posudku o uznaní choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania zo dňa 27. 6. 2017, evidenčné číslo posudku XX/XXXX, vydaného Univerzitnou nemocnicou L. Pasteura Košice, Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, súd zistil, že žalobcovi bola uznaná choroba z povolania č. 38 - porucha sluchu z hluku. Odôvodnenie: závery zrealizované na základe klinického nálezu včítane konziliárnych vyšetrení a objektivizovanej pracovnej expozície hluku.

24. Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 27. 6. 2017, vydaného Univerzitnou nemocnicou L. Pasteura Košice, Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, súd zistil, že žalobcovi bola diagnostikovaná porucha sluchu z hluku, strata sluchu spôsobená hlukom s celkovým počtom bodov 640.

25. Z vyjadrenia pracovnej zdravotnej služby Falck Healthcare zo dňa 18. 10. 2017 súd zistil, že táto konštatovala, že pracovné priestory alebo činnosti „mimo rizika hluku“ sú také, ktoré si nevyžadujú na ochranu zdravia zamestnancov používanie prostriedkov na ochranu sluchu, t.j. hodnoty hluku neprekračujú 80 dB. Pracovné činnosti v popise práce novovytvoreného pracovného miesta technik

- koordinátor KS 01 ID PM: 141100T sú prevažne administratívneho charakteru, vykonávané v administratívnej budove bez expozície zdrojom hluku a spĺňajú požiadavky na pracovisko bez rizika hluku uvedené v hlásení choroby z povolania z júna 2017.

26. Z popisu pracovného miesta technik - koordinátor KS 01 ID PM: 141100T súd zistil náplň práce: a) zodpovedá za: riadne vedenie dokumentácie vzťahujúcej sa k príslušnej OJ, používanie predpísaných ochranných pracovných pomôcok a dodržiavanie platných predpisov a interných smerníc v oblasti BOZP, t. j. dbá o bezpečnosť svoju a svojich kolegov, o svoje zdravie a o bezpečnosť a zdravie iných osôb, ktorých sa bezprostredne dotýka jeho konanie, dodržiavanie platných predpisov v oblasti požiarnej ochrany; b) vykonáva: evidenciu požiadaviek a príkazov z TPD Nitra počas pracovnej doby (6,00 - 14,00 h.), evidenciu príkazov na práce interných zložiek a externých dodávateľov, evidenciu vydaných povolení na prácu so zvýšeným nebezpečenstvom požiaru, aktualizáciu dokumentácie vzťahujúcej sa k príslušnej OJ, všetky pracovné činnosti a úlohy zadané priamym nadriadeným, mimo rizika hluku; c) koordinuje: výkon činnosti externých a interných dodávateľov; d) vypracováva: mesačné hlásenia o prevádzky TA a NZ, mesačnú uzávierku PHM vysokozdvižných vozíkov; e) spolupracuje: so svojím nadriadeným, ostatnými pracovníkmi OJ a ostatnými odbornými OJ spoločnosti s cieľom dodržania stanovených postupov, kvality a termínov.

27. Z organizačného poriadku žalovanej, účinného od 1. 2. 2016 súd zistil zoznam organizačných jednotiek na úrovni R a na úrovni priamo podriadenej predstavenstvu spoločnosti: stratégia, obchod a regulácia, ekonomika a financie, korporátne záležitosti, zahraničný rozvoj a vzťahy s verejnými inštitúciami, manažérstvo rizík a interný audit, riadenie aktív, kompresorová technika, údržba a opravy potrubných systémov, dispečing. Kompresorová technika sa člení na organizačné jednotky: údržba a prevádzka KS 01, údržba a prevádzka KS 02, údržba a prevádzka KS 03, údržba a prevádzka KS 04 a špeciálne výkony údržby. Rovnaké členenie vyplynulo aj z organizačného poriadku účinného od 1. 8. 2018.

28. Organizačná jednotka KS 01 sa v zmysle organizačného poriadku účinného od 1. 2. 2016 člení na organizačné jednotky: 1411000 Koordinácia údržby a prevádzky KS 01, 141200 Údržba ES a TS 6 MW KS 01, 1413000 Údržba GE a NP KS 01, 1414000 Údržba CR KS 01 a 1415000 HPS KS 01. Podľa

organizačného poriadku účinného od 1. 8. 2018 sa údržba a prevádzka KS 01 člení na 3 organizačné jednotky: 1411000 Koordinácia údržby a prevádzky KS 01, 141200 Údržba ES a TS 6 MW KS 01, 1413000 Údržba GE a NP KS 01. Organizačná jednotka 1411000 Koordinácia údržby a prevádzky KS 01, na ktorej pracoval žalobca sa ďalej nečlení.

29. Z materiálu na zasadnutie predstavenstva zo dňa 25. 10. 2017 súd zistil, že dôvodom predloženia materiálu predstavenstvu sú organizačné zmeny okrem iného aj v OJ Kompresorová technika, a to vytvorenie 1 pracovného miesta technik - koordinátor KS 01 s tým, že navrhovaná organizačná zmena vychádza z potreby zabezpečiť pracovné miesto pre zamestnanca so stratou zdravotnej spôsobilosti spôsobenou chorobou z povolania.

30. Z organizačnej štruktúry - Kompresorová technika k 1. 11. 2017 vyplynulo, že bola vytvorená pracovná pozícia technik - koordinátor a tiež je zrejmé, že hlavný operátor KS a technik - koordinátor sú podriadení manažérovi koor. údržby a prevádzky.

31. Z katalógu pracovných pozícii eustream, a. s. k 1. 1. 2019 súd zistil, že technik - koordinátor KS zodpovedá za dostupnosť hlavnej technológie a pomocných zariadení vo väzbe na kvalitu výkonu preventívnej a korektívnej údržby a za riadne vedenie písomností na hlavnom riadiacom velíne. Koordinuje výkon činnosti údržbárskych zložiek pri odstraňovaní porúch na technologických zariadeniach KS. Vykonáva obhliadky technologických zariadení a manipulácie na technologických zariadeniach a rozvodní 110 kV. Vykonáva všetky pracovné činnosti a úlohy zadané priamym nadriadeným. Požiadavkou na vzdelanie a prax tejto pracovnej pozície sú VŠ - technické a 3 roky praxe v odbore. Hlavný operátor zodpovedá za bezpečné, efektívne a spoľahlivé prevádzkovanie hlavnej a pomocnej technológie KS. Zodpovedá za vedenie prevádzkovej dokumentácie na riadiacom velíne a za aktualizáciu denných záznamov prevádzky KS a hlásenie o stave opráv v IS Webgas a IS OJ. Vykonáva riadenie činnosti zmenového technika KS a manipulácie na hlavnej a pomocnej technológií KS. Vykonáva všetky pracovné činnosti a úlohy zadané priamym nadriadeným. Požiadavkou na vzdelanie a prax hlavného operátora sú VŠ/ÚSO s maturitou - technické a 3,5 rokov praxe v odbore.

32. Z výpisu z informačného systému žalovanej (č.l. 223) vyplynulo, že pracovné miesto technik - koordinátor KS 01 a názov profesie: technik - koordinátor KS, ID prac. miesta: 141100 T, platí od 1. 11. 2017.

33. Listom zo dňa 26. 2. 2018 žalobca oznámil žalovanej, že vzhľadom na uznanú chorobu z povolania nebude mať záujem na vykonávaní inej pracovnej pozície, resp. zmene dohodnutého druhu práce a navrhol ukončenie pracovného pomeru dohodou. Žalovaná listom zo dňa 12. 3. 2018 oznámila žalobcovi, že s navrhovanou dohodou na skončenie pracovného pomeru nesúhlasí, pretože má v súlade s vytvorené miesto pre žalobcu „Technik - koordinátor KS 01,“ vyhovujúce jeho zdravotnej spôsobilosti a nie je dôvod na ukončenie pracovného pomeru. Zároveň požiadala žalobcu o potvrdenie rozhodnutia, že žalobca nemá záujem o toto pracovné miesto. Žalobca následne listom zo dňa 16. 3. 2018 potvrdil, že s navrhovanou zmenou nesúhlasí a zotrváva na svojom návrhu zo dňa 26. 2. 2018. Ako dôvod uviedol, že od priznania choroby z povolania došlo k ďalšiemu zhoršeniu jeho zdravotného stavu.

34. Žalovaná následne žalobcu s účinnosťou od 19. 3. 2018 jednostranne preradila v zmysle na pracovné miesto technik - koordinátor KS 01 /PM ID 141100T/, ktoré spĺňa podmienky zdravotnej spôsobilosti žalobcu, pričom ostatné náležitosti pracovnej zmluvy ostali nezmenené. Žalovaná jednostranné preradenie oznámila žalobcovi listom zo dňa 20. 3. 2018. Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 27. 3. 2018 oznámil žalovanej, že tento postup považuje za porušenie , nakoľko nedošlo k dohode o zmene dohodnutého druhu práce a v prípade neriešenia pracovnoprávneho vzťahu bude žalobca považovať stav za prekážku na strane zamestnávateľa podľa .

35. Listom zo dňa 29. 3. 2018 žalovaná oznámila žalobcovi, že list zo dňa 26. 3. 2018, ktorým žalobca oznámil ukončenie práceneschopnosti jej bol doručený 26. 3. 2018 a zároveň mu oznámila, že je povinný nastúpiť do práce a vykonávať prácu v zmysle informácie o preradení, na ktorý reagoval právny zástupca žalobcu listom zo dňa 4. 4. 2018, v ktorom uviedol, že pokyn žalovanej na výkon práce technik -

koordinátor KS 01 žalobca považuje za protiprávny a nevznikla mu tak povinnosť nastúpiť do práce a vykonávať prácu iného druhu.

36. Listom zo dňa 10. 4. 2018 žalovaná opätovne vyzvala žalobcu, aby nastúpil do práce a vykonával prácu technik - koordinátor KS 01, na ktorú bol preradený. Zároveň mu oznámila, že jeho neprítomnosť v práci od 27. 3. 2018 považuje za neospravedlnenú absenciu. Právny zástupca žalobcu s týmto postupom žalovanej nesúhlasil, čo vyjadril v liste zo dňa 17. 4. 2018. Následne právny zástupca žalobcu požiadal Inšpektorát práce Bratislava o prešetrenie konania zamestnávateľa, a to listom zo dňa 18. 4. 2018.

37. Na možnosť skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru bol žalobca upozornený listom zo dňa 27. 4. 2018, v ktorom bolo opätovne uvedené, že neprítomnosť žalobcu v práci od 27. 3. 2018 považuje zamestnávateľ za neospravedlnenú absenciu. Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 7. 5. 2018 oznámil žalovanej, že z titulu prekážky v práci podľa si žalobca bude uplatňovať nárok na náhradu mzdy po celý čas jej trvania.

38. Žalovaná listom zo dňa 28. 5. 2018 požiadala Podnikový výbor OZO eustream, a. s. o súhlas s ukončením pracovného pomeru so žalobcom výpoveďou zo strany zamestnávateľa podľa . Podnikový výbor OZO eustream, a. s. žiadosť prerokoval a súhlasil s ukončením pracovného pomeru so žalobcom výpoveďou zo strany zamestnávateľa v zmysle . Uvedené oznámil žalovanej listom zo dňa 28. 5. 2018.

39. Žalovaná dala žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa listom zo dňa 29. 5. 2018. Vo výpovedi žalovaná uviedla, že v období od 27. 3. 2018 do 28. 5. 2018 žalobca nenastúpil do práce, svoju neprítomnosť v práci neospravedlnil, čím porušil základné povinnosti zamestnanca vyplývajúce z článku III. pracovnej zmluvy a a , t. j. porušil povinnosť pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi ako aj povinnosť byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času; ďalej uviedla, že listom zo dňa 10. 4. 2018 a listom zo dňa 27. 4. 2018 žalobcu vyzvala, aby bezodkladne nastúpil na výkon práce „techník

- koordinátor KS 01“, na ktorú bol žalobca s prihliadnutím k zdravotnému stavu preradený; zároveň ho upozornila, že neprítomnosť v práci v období od 27. 3. 2018 považuje za neospravedlnenú absenciu; listom zo dňa 27. 4. 2018 žalobcu upozornila, že neospravedlnená absencia je dôvodom, pre ktorý môže žalovaná pristúpiť k ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa (§ 63), alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa (§ 68). Žalobca prevzal výpoveď dňa 29. 5. 2018 a na výpoveď napísal, že s ňou nesúhlasí a trvá na ďalšom zamestnávaní.

40. Zo záznamu o inšpekcii práce, ktorá bola vykonaná v dňoch 18. 7., 31. 7. 2018 u žalovanej vyplynulo, že kontrolou neboli zistené porušenia pracovnoprávnych a mzdových podmienok upravených .

41. Zo sprístupnenia informácie Okresným úradom Košice zo dňa 12. 11. 2019 právnemu zástupcovi žalovanej súd zistil, že žalobca bol držiteľom inštruktorského oprávnenia nepretržite od 25. 11. 1997 do 18. 10. 2017, kedy mu uplynula platnosť preukazu a dňa 19. 6. 2018 úspešne vykonal skúšku na udelenie inštruktorského oprávnenia s platnosťou preukazu do 19. 6. 2023.

42. Súd vykonal aj dôkazy navrhnuté žalovanou a vyžiadal si informácie ohľadom zbrojného preukazu žalobcu a poľovného lístka. Z odpovede Ministerstva vnútra SR zo dňa 2. 10. 2020 súd zistil, že žalobca má vydaný zbrojný preukaz od 3. 12. 2014 s platnosťou do 3. 12. 2024 na skupinu A - nosenie zbrane a streliva na ochranu osoby a majetku a skupinu D - na držanie zbrane a streliva na poľovné účely. Z odpovede Slovenskej poľovníckej komory zo dňa 7. 10. 2020 súd zistil, že žalobca je držiteľom poľovného lístka, ktorý bol vydaný 9. 12. 2016 s platnosťou do 31. 12. 2026.

43. V rámci záverečnej reči právny zástupca žalobcu zhrnul, že ku zmene druhu práce mimo pracovnej zmluvy došlo. Poukázal na svedeckú výpoveď K. I., v ktorej svedok upozornil na to, že jadrom činnosti na novej pozícii, na ktorú mal byť žalobca preradený, bola koordinácia výkonu činnosti interných a externých dodávateľov. Toto tvrdenie svedka takisto korešponduje s listom zo dňa 18. 10. 2017 od spoločnosti Falck Healthcare, v ktorom je uvedené, že v popise práce technik - koordinátor KS 01 sú činnosti

prevažne administratívneho charakteru vykonávané v administratívnej budove. V prílohe tohto listu je zároveň aj popis pracovného miesta, kde uvedená koordinácia výkonu činnosti externých a interných dodávateľov. Zároveň právny zástupca predložil vyjadrenie PZS zo dňa 18. 10. 2017, popis pracovného miesta. Ďalej poukázal na výpoveď svedka K.. M., ktorý uviedol, že pozícia hlavného operátora KS bola pozíciou technickou, pričom hlavný operátor mal na starosti komunikáciu, zodpovednosť, riadenie a riešenie havarijných a mimoriadnych situácií, komunikoval so zahraničím, s dispečingom ako aj s príslušnými štátnymi orgánmi štátnej správy, riadil KS, riadil množstvo prepravovaného plynu a pod. Tieto tvrdenia svedka korešpondujú s popisom pracovnej pozície hlavný operátor KS. Len z uvedeného vyplýva, že pozícia technik - koordinátor je viac pozíciou administratívnou a pozícia hlavný operátor pozíciou technickou. Charakter pracovných činností týchto dvoch je odlišná. Zároveň poukázal i na výpoveď svedkyne, ktorá uviedla, že z pôvodnej pracovnej činnosti neboli prevzaté viaceré pracovné činnosti a navyše, na novej pracovnej pozícii boli pridané ďalšie pracovné činnosti. Mal za to, že žaloba je dôvodná, výpoveď nie je platná a navrhol súdu, aby rozhodol v súlade s petitom žaloby.

44. Právny zástupca žalovanej v rámci záverečnej reči uviedol, že preradenie žiadal sám žalobca z dôvodu „nevedel som zabezpečovať prácu na riadiacom velíne,“ čím sám priznáva, že nebol spôsobilý na výkon tej istej činnosti, ktorú vykonával predtým. Na ďalšiu otázku, aký krok zamestnávateľa by bol pre neho akceptovateľný, žalobca odpovedal, že nevie, nie je ani odborník a mal toto riešiť zamestnávateľ. Poukázal na to, že zamestnávateľ túto skúsenosť mal a svoju zákonnú povinnosť splnil a žalobcu jednostranne preradil na pracovnú pozíciu, ktorá bola čo najpodobnejšia doterajšej pracovnej pozícii, na ktorej pôsobil žalobca. Sám žalobca gro svojej náplni práce vystihol, a teda popísal ako kontrolu a rozdávanie pokynov, ktoré prebieha cez počítačové zariadenie, pokyny sa dávajú mobilom, zakričím z okna alebo vysielačkou. Z uvedeného je zrejmé, že výkon tejto práce nie je viazaný na konkrétne miesto vo velíne, ale môže byť vykonávané aj z iného miesta. Poukázal na svedeckú výpoveď pána I. aj pani Š., z ktorých vyplynulo, že jedinou zmenou, ku ktorej malo prísť, bolo, že žalobca sa presadí z velína do odhlučnenej administratívnej budovy. Ak sám žalobca oznámil poruchu sluchu, a to že nemôže zabezpečovať ďalej výkon práce na velíne, zamestnávateľ nemá objektívne inú možnosť ako zmeniť pracovnú náplň. To, že žalobca preradenie neakceptoval a následne mal absenciu v práci trvajúcu 2 mesiace, je jednoznačne dôvodom na skončenie pracovného pomeru. K novej funkcii žalobcu poukázal na výpoveď žalobcu, keď žalobca potvrdil, že kompresorovú stanicu riadil p. M.. Pán I. sa vyjadril ku gru pracovnej náplne žalobcu, že táto mala spočívať v sledovaní technológie na monitoroch a riešenie vzniknutých situácií. Je zrejmé, že gro svojich pracovných činností mohol žalobca vykonávať aj z iného miesta. Zotrval na vyjadrení, že zo strany žalovanej prišlo voči žalobcovi k štandardnej starostlivosti o zamestnanca, vytvorila sa pracovná pozíciu s ohľadom na tvrdenú poruchu sluchu. Túto žalovaná nechala posúdiť pracovnou zdravotnou službou, ktorá vyhodnotila ako zdravotne nezávadnú z hľadiska expozície zvuku. Ide pritom o reálnu pozíciu, nakoľko je vytvorená aj na kompresorovej stanici Lakšárska Nová Ves a žiadajú ju vytvoriť aj na kompresorovej stanici Veľké Zlievce. Do pracovnej náplne je čo najviac identická s pôvodnou pracovnou pozíciou a najmä bola platovo ohodnotená ako pôvodná pracovná pozícia. K prednesu právneho zástupcu žalobcu, že pracovná zdravotná služba nazvala novú pracovnú pozíciu žalobcu administratívnou a pán M., že je technického charakteru, uviedol, že ide o účelovú dezinterpretáciu. Spoločnosť Falck posudzovala toto miesto ako administratívne z dôvodu, že sa nachádza v administratívnej budove a ide o prácu v kancelárii. Kanceláriou je de facto aj velín. Na základe uvedeného mal za to, že žalovaná ako zamestnávateľ dodržala všetky povinnosti, ktoré dodržať mala a v prípade nedôvodnej absencie zo strany žalobcu nemala inú možnosť ako s ním skončiť pracovný pomer výpoveďou, preto považuje žalobu za nedôvodnú a pre prípad úspechu si zároveň uplatnil právo na náhradu trov konania.

45. Podľa (ďalej len „“), vykonávať práce iného druhu alebo na inom mieste, ako boli dohodnuté v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne, a to v prípadoch ustanovených v odsekoch 2 a 4.

46. Podľa , zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, ak zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

47. Podľa , ak nemožno dosiahnuť účel preradenia podľa odseku 2 preradením zamestnanca v rámci pracovnej zmluvy, môže zamestnávateľ preradiť zamestnanca v týchto prípadoch po dohode aj na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve.

48. Podľa , pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe.

49. Podľa , výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.

50. Podľa , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

51. Podľa , ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.

52. Podľa , výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.

53. Podľa , výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je najmenej a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov, b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej päť rokov.

54. Podľa , výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako podľa odseku 3, je najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok.

55. Podľa , zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.

56. Podľa , pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol.

57. Podľa , ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu.

58. Podľa , zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

59. Podľa , výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

60. Podľa , neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

61. Podľa , ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

62. Podľa , zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.

63. Podľa o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vyhotovenia lekárskeho posudku (ďalej len „“) chorobu z povolania a ohrozenie chorobou z povolania (ďalej len „choroba z povolania“) uznáva na základe posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a odborného stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva podľa odseku 4 špecializované pracovisko, ktorým je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia; špecializované pracovisko vypracuje lekársky posudok o uznaní choroby z povolania.

64. Podľa , lekársky posudok o uznaní choroby z povolania obsahuje a) evidenčné číslo, b) názov, adresu a identifikačné číslo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, c) meno a priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu posudzovanej osoby, e) údaje o zamestnávateľovi posudzovanej osoby, f) názov pracoviska, profesiu a pracovné zaradenie posudzovanej osoby, g) číslo a názov choroby z povolania zo zoznamu chorôb z povolania, h) odôvodnenie a záver, i) odtlačok pečiatky špecializovaného pracoviska s uvedením špecializácie lekára a podpis lekára.

65. v v záujme ochrany zamestnanca poskytovanej mu pracovným právom vymenúva taxatívne dôvody, v prípade naplnenia ktorých je zamestnávateľ oprávnený skončiť pracovný pomer so zamestnancom výpoveďou. Výpovedný dôvod pre výpoveď zo strany zamestnávateľa nemožno upravovať dohodou účastníkov pracovného pomeru. Výpovedný dôvod podľa subsumuje v sebe dva samostatné dôvody a to (i) že sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo (ii) pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. V zásade platí, že zamestnanec, ktorý neplní svoje pracovné povinnosti, porušuje pracovnú disciplínu. Takýto zamestnanec porušil aspoň jednu pracovnú povinnosť, s ktorou bol zamestnanec preukázateľne oboznámený v pracovnej zmluve, interných predpisoch zamestnávateľa, alebo mu taká povinnosť vyplýva priamo zo alebo osobitného zákona vzťahujúceho sa na výkon jeho práce a bol s ňou oboznámený zamestnávateľom. Porušenie pracovnej disciplíny je zavineným konaním zamestnanca (aj z nedbanlivosti), pričom preukázanie zavinenia je dôkazným bremenom zamestnávateľa. Ohľadne intenzity porušenia pracovnej disciplíny rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Napriek veľkému významu stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny pre samotný výber spôsobu skončenia pracovného pomeru a pre posudzovanie platnosti rôznych spôsobov skončenia pracovného pomeru, absentuje v presnejšia špecifikácia

pravidiel pri určovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny a je preto úlohou súdu, aby z vykonaného dokazovania skúmal všetky okolnosti porušenia pracovnej disciplíny, pričom prihliadne na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva, na doterajší postoj zamestnanca k plneniu pracovných úloh, na dobu porušovania pracovnej povinnosti, na dôležitosť a význam konkrétnej pracovnej úlohy, na mieru zavinenia zamestnanca, ako aj na spôsob porušenia konkrétnych povinností zamestnanca a na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. ).

66. V prvom rade sa súd zaoberal posúdením, či bola žaloba podaná včas, keď lehota na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru začína plynúť odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť a ide o hmotnoprávnu lehotu, čo znamená, že posledný deň tejto lehoty musí byť žaloba doručená súdu, v opačnom prípade uvedený nárok zaniká. Súd vykonaným dokazovaním ustálil, že výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 29. 5. 2018, žalobcovi dvojmesačná výpovedná lehota začala plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, t.j. od 1. 6. 2018 a skončila sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, teda dňa 31. 7. 2018, dvojmesačná prekluzívna lehota na podanie žaloby podľa preto začala žalobcovi plynúť od 1. 8. 2018 a uplynula dňa 1. 10. 2018, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 9. 7. 2018, teda včas, keďže zamestnanec môže podať žalobu o neplatnosť výpovede kedykoľvek po tom, čo sa o existencii výpovede dozvedel, bez ohľadu na to, či mu bola výpoveď doručená do vlastných rúk. Pred riadnym doručením výpovede však dvojmesačná prepadná lehota podľa nezačne plynúť /porovnaj R 41/1999 (ČR)/.

67. Súd ďalej skúmal formálne a materiálne náležitosti výpovede zo dňa 29. 5. 2018 danej žalovanou žalobcovi a vykonaným dokazovaním mal preukázané, že výpoveď daná žalovanou žalobcovi bola vyhotovená v písomnej forme a bola žalobcovi doručená dňa 29. 5. 2018. Písomná forma výpovede a jej doručenie žalobcovi dňa 29. 5. 2018 neboli v konaní medzi stranami sporné. Ani jedna zo strán sporu uvedené hmotnoprávne podmienky výpovede zo dňa 29. 5. 2018 v konaní nerozporovala. Uvedené hmotnoprávne podmienky výpovede v zmysle sú splnené a výpoveď zo dňa 29. 5. 2018 z týchto dôvodov neplatná nie je.

68. Keďže v danom prípade došlo zo strany žalovanej k ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu uvedeného v , súd sa v konaní musel zamerať na skúmanie troch základných podmienok skončenia pracovného pomeru z výpovedného dôvodu podľa citovaného zákonného ustanovenia, ktoré musia byť splnené súčasne, a to: či dala žalovaná žalobcovi výpoveď v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedela, či bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny žalobca písomne upozornený na možnosť výpovede (pri menej závažnom porušení pracovnej disciplíny) a či došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Zároveň je súd povinný skúmať aj to, či skončenie pracovného pomeru výpoveďou bolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov. Nesplnenie čo i len jednej z uvedených podmienok, ako aj neprerokovanie so zástupcami zamestnancov má pritom za následok neplatnosť výpovede.

69. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel (subjektívna lehota). Pre včasné uplatnenie výpovede ustanovuje aj tzv. objektívnu lehotu, t. j. do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede nastal, bez ohľadu na to, kedy sa zamestnávateľ o ňom dozvedel. Dôvodom stanovenia objektívnej prekluzívnej lehoty je, aby so zamestnancom nemohol byť pracovný pomer skončený po neprimerane dlhom čase. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaná skočila pracovný pomer so žalobcom za porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu, ktorý vyhodnotila ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Dôvod porušenia pracovnej disciplíny je vo výpovedi vymedzený slovami „neospravedlnenú absenciu v práci od 27. 3. 2018 do 28. 5. 2018“. Ak ide o niekoľko krátkodobých ale aj dlhodobých absencii zamestnanca, dvojmesačná lehota sa neskončí skôr než po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa nasledujúceho po poslednej zavinenej absencii. Pokiaľ súd vychádza zo všetkých okolností prípadu, tak má za to, že v danom prípade výpoveď zo dňa 29. 5. 2018 bola daná v súlade s ustanovením . V danej veci žalovaná listom zo dňa 29. 3. 2018 vyzvala žalobcu na nástup do práce s tým, že trvá na dôvodoch preradenia a listom zo dňa 10. 4. 2018 oznámila žalobcovi, že jeho neprítomnosť od 27. 3. 2018 považuje za neospravedlnenú absenciu a žalobca je povinný nastúpiť do práce a vykonávať prácu, na ktorú bol preradený. Následne listom zo dňa 27. 4. 2018 žalovaná upozornila žalobcu, že jeho neospravedlnená absencia je dôvodom, pre ktorý môže pristúpiť k ukončeniu pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Lehoty, v

ktorých pred a po písomnom upozornení musí dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny nedefinuje. Z pohľadu súdu, by však analogickým výkladom malo platiť, že k obom porušeniam pracovnej disciplíny by malo dôjsť v rámci 6 mesačnej lehoty pred podaním výpovede zohľadňujúc aj to, kedy došlo k písomnému upozorneniu. V tomto prípade došlo k upozorneniu listom zo dňa 27. 4. 2018 a následne bola daná výpoveď zo dňa 29. 5. 2018. Ešte pred uplatnením výpovedného dôvodu je zamestnávateľ povinný oboznámiť zamestnanca s výpovedným dôvodom a umožniť mu vyjadriť sa k nemu ( ), avšak nesplnenie tejto povinnosti zamestnávateľa nespôsobuje neplatnosť danej výpovede.

70. Pokiaľ ide o povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov, súd mal za preukázané, že výpoveď žalovanej daná žalobcovi bola prerokovaná zástupcami zamestnancov v súlade s , a to na základe žiadosti žalovanej o súhlas s ukončením pracovného pomeru podľa zo dňa 28. 5. 2018. Zo žiadosti a následnej odpovede Podnikového výboru OZO eustream, a. s. zo dňa 28. 5. 2018 vyplýva, že došlo k prerokovaniu výpovede, obsahujúcej porušenie pracovnej disciplíny žalobcu, ktorá spočívala v neospravedlnenej absencii žalobcu v práci od 27. 3. 2018 do 28. 5. 2018, ktorá výpoveď bola následne doručená žalobcovi. S poukazom na takto zistený skutkový stav mal súd za preukázané, že bola splnená aj podmienka prerokovania výpovede zo strany zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov.

71. Súd ďalej skúmal, či samotná výpoveď obsahuje skutkovo vymedzený dôvod, a to takým spôsobom, aby tento nebolo možné zameniť s iným. Podľa názoru súdu žalovaná v obsahu samotnej výpovede skutkovo presne vymedzila konanie žalobcu tak, že toto konanie spočívalo v neospravedlnenej absencii v práci od 27. 3. 2018 do 28. 5. 2018, ktoré považovala za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pričom uviedla, že žalobca právne relevantným spôsobom neprítomnosť v práci neospravedlnil, čím porušil základné povinnosti zamestnanca vyplývajúce z čl. III. pracovnej zmluvy a a , a súd mohol následne pristúpiť k preskúmavaniu tohto dôvodu a vykonávaniu jednotlivých dôkazov. Súdu bolo zrejmé, z akých skutkových dôvodov bola daná žalobcovi výpoveď.

72. Vzhľadom na vyššie uvedené súd pristúpil následne ku skúmaniu dôvodu výpovede, a to najmä z hľadiska jeho intenzity, podstaty, skutkového vymedzenia, kedy vzhľadom na rozsiahlosť namietaných skutočností, tieto musel skúmať aj vo vzájomných súvislostiach.

73. Z obsahu výpovede je zrejmé, že žalovaná právne kvalifikovala skutkový dôvod výpovede ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, teda dôvod, pre ktorý možno skončiť pracovný pomer okamžite. Za porušenie pracovnej disciplíny sa považuje zavinené konanie alebo opomenutie zamestnanca, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, pracovnoprávnymi predpismi, pokynmi zamestnávateľa, vnútropodnikovými predpismi, resp. s pracovnou zmluvou. V tomto kontexte je potrebné skúmať i to, či konanie zamestnanca nie je v rozpore s dobrými mravmi. Porušenia pracovnej disciplíny je nutné vždy posudzovať nielen individuálne, ale aj vo vzájomných súvislostiach, a to so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Súdna prax vymedzila aj základné kritéria posudzovania intenzity porušenia pracovnej disciplíny, na základe ktorých možno konkrétne konanie zamestnanca subsumovať či už pod závažné porušenie (ktoré možno vyhodnotiť ako dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru i výpovede) alebo menej závažné. Konanie zamestnanca je potrebné hodnotiť nielen v kontexte okolností, za ktorých k porušeniu došlo, ale je nutné prihliadnuť aj na osobu zamestnanca, funkciu, ktorú zastával, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, kedy došlo k porušeniu, mieru jeho zavinenia, spôsob, intenzitu a dôsledky konania, prípadne aj to, či došlo k vzniku škody.

74. Vyššie naznačeným spôsobom súd skúmal nielen to, či k vytýkanému konaniu zo strany žalobcu došlo, ale aj to, či toto spĺňalo predpoklady subsumpcie pod definíciu závažného porušenia pracovnej disciplíny, kedy už od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca zamestnával.

75. Pokiaľ ide o neprítomnosť žalobcu na pracovisku v dňoch 27. 3. 2018 až 28. 5. 2018, medzi stranami nie je sporné, že v uvedených dňoch sa žalobca na pracovisko nedostavil, napriek tomu, že jeho pracovný pomer v uvedenom období trval. Žalobca neprítomnosť na pracovisku zdôvodňoval tým, že nesúhlasí s jednostranným preradením žalovanej, ktorá listom zo dňa 20. 3. 2018 informovala žalobcu o jednostrannom preradení zamestnanca v zmysle odo dňa 19. 3. 2018 na pracovné miesto technik - koordinátor KS 01. Ak žalobca aj požiadal o preradenie, neskôr na preradení netrval, ale listom zo dňa 26. 2. 2018 žiadal o skončenie pracovného pomeru dohodou, keďže nemal záujem o inú pracovnú pozíciu. Dôležitou skutočnosťou je i to, že žalobca v čase, keď žiadal o preradenie

(9. 8. 2017) bol v danom období, t.j. od 18. 5. 2017 do 25. 3. 2018 práceneschopný, preto je pravda, že riešenie vzniknutej situácie nebolo možné riešiť hneď osobným pohovorom. Následne žalovanej listom zo dňa 27. 3. 2018 oznámil, že v prípade neriešenia situácie bude pokladať stav za prekážku v práci na strane zamestnávateľa.

76. Súd mal za preukázané, že žalobcovi bola Lekárskym posudkom o uznaní choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania KPLaKT uznaná choroba z povolania - porucha sluchu z hluku dňa 27. 6. 2017. Z listinného dôkazu predloženého žalobcom, a to hlásenia určeného poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý potvrdil uznanie choroby z povolania (č. l. 10) vyplynulo, že schopnosť doterajšieho výkonu práce žalobcu má byť „mimo rizika hluku“ s povinnosťou zamestnávateľa preradiť zamestnanca na iné pracovisko. Žalobca listom zo dňa 9. 8. 2017 požiadal žalovanú o preradenie na inú prácu podľa dôvodiac, že lekárskym posudkom mu bola uznaná choroba z povolania - porucha sluchu z hluku. Bez ohľadu na to, či žalobca žiadal o preradenie na inú prácu, vznikla žalovanej povinnosť v zmysle preradiť žalobcu na inú prácu. Následne žalobca listom zo dňa 26. 2. 2018 požiadal žalovanú o skončenie pracovného pomeru dohodou, na ktorý žalovaná reagovala oznámením, že s ukončením pracovného pomeru nesúhlasí a pre žalobcu má voľné pracovné miesto technik - koordinátor KS 01, ktoré zodpovedá zdravotnému stavu žalobcu (list zo dňa 12. 3. 2018).

77. Existenciu choroby z povolania možno preukázať len relevantným lekárskym posudkom. formálne ani obsahové náležitosti pracovného posudku neupravuje, právnym predpisom upravujúcim lekársky posudok je o zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,i“). V zmysle , lekársky posudok sa vydáva na účely posúdenia: zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti, zdravotného stavu v súvislosti s priznaním choroby z povolania, bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia pri úrazoch, chorobách z povolania a iných poškodeniach na zdraví. Od posudzovania zdravotnej spôsobilosti a vydania lekárskeho posudku ošetrujúcim lekárom treba odlišovať posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnancov podľa zákona o verejnom zdraví (). Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti sa teda týka výkonu konkrétneho druhu práce. V danom prípade lekársky posudok o uznaní choroby z povolania bol vypracovaný tiež na výkon konkrétnej činnosti a možno ho považovať za právne relevantný na účely preradenia zamestnanca podľa , keďže aj ustanovenie zákona o verejnom zdraví odkazuje na . Hoci lekársky posudok neobsahuje výslovné stanovisko, že zamestnanec nie je zdravotne spôsobilý vykonávať dohodnutý druh práce, je z neho zrejmé, že zamestnancovi, ktorý bol zaradený na pozícii hlavný operátor (pracovné zaradenie uvedené v lekárskom posudku) bola uznaná choroba z povolania, a teda na tejto pracovnej pozícii žalobca nemôže byť zaradený. Rovnaký záver vyplýva aj z hlásenia určeného poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý potvrdil uznanie choroby z povolania, keď v časti schopnosť doterajšieho výkonu práce žalobcu sú v kolónkach vyznačené čísla 4 a 5, podľa ktorých 4 - nie trvale, teda nie je trvale schopný doterajšieho výkonu práce a 5 - preradiť na iné pracovisko - trvale, mimo rizika hluku.

78. Žalobca argumentoval tým, že zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi dohodnutý druh práce a povinnosť podľa si môže splniť iba v prípade, ak dôjde k dohode o zmene dohodnutého druhu práce podľa , keďže mal za to, že v prípade vytvorenia nového pracovného miesta nejde o preradenie v rámci dohodnutého druhu práce. Pokiaľ žalobca tvrdil, že malo dôjsť k zmene obsahu pracovnej zmluvy v časti druhu práce, súd zastáva názor, že v danom prípade dohoda o zmene dohodnutého druhu práce podľa potrebná nebola. Je tomu tak preto, že žalovaná ako zamestnávateľ preradila zamestnanca na inú prácu v zmysle . V zmysle komentárov k je toto preradenie na inú prácu možné charakterizovať ako jednostranný právny úkon zamestnávateľa a predstavuje výnimku zo zásady zmluvnosti pracovnoprávnych vzťahov. To znamená, že ak sú splnené všetky podmienky preradenia na inú prácu, zamestnanec je povinný sa tomuto podrobiť s tým, že ak odpadnú dôvody preradenia alebo uplynie čas, na ktorý bolo preradenie obmedzené, je zamestnávateľ povinný zaradiť zamestnanca opäť na jeho pôvodnú prácu. Ak žalobca nesúhlasil s preradením, mohol ukončiť pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou. Súd má zato, že táto iná práca označená ako technik - koordinátor KS 01 zodpovedala zdravotnej spôsobilosti žalobcu ako i jeho schopnostiam a kvalifikácii, pričom platové ohodnotenie zamestnanca zostalo nezmenené.

79. V ustanovení je uvedené, kedy ukladá zamestnávateľovi právnu povinnosť také preradenie realizovať. Ak účel preradenia nemožno dosiahnuť preradením zamestnanca v rámci pracovnej zmluvy, môže ho zamestnávateľ preradiť v takých prípadoch aj na prácu iného druhu, než aký bol dojednaný v pracovnej zmluve, a to aj vtedy, ak by s tým zamestnanec nesúhlasil. Tak je to napríklad podľa (pozn. v súčasnosti ), ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy alebo sociálneho zabezpečenia dlhodobo spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre ohrozenie chorobou z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou (R 26/1972).

80. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca pracoval na kompresorovej stanici KS 01 na pozícii hlavný operátor, organizačná jednotka 1411000 Koordinácia údržby, prevádzky a HPS KS 01, ktorú činnosť bolo možné vykonávať iba z velína, pri práci používal ochranné pomôcky ako napr. chrániče sluchu. Riadiaci velín je situovaný v priestoroch haly, pričom z hodnotenia zdravotných rizík na pracovisku zo dňa 27. 10. 2017 je zrejmé, že expozícia zamestnancov vyplýva z výkonu prác v halách, kde zdrojom hluku je inštalovaná technológia, pri odtlakovaní potrubných systémov, atď. Žalovaná pred preradením žalobcu dala preveriť pracovnú pozíciu technik - koordinátor KS 01 pracovnej zdravotnej službe, ktorá vo vyjadrení zo dňa 18. 10. 2017 konštatovala, že pracovné priestory alebo činnosti „mimo rizika hluku“ sú také, ktoré si nevyžadujú na ochranu zdravia zamestnancov používanie prostriedkov na ochranu sluchu, t.j. hodnoty hluku neprekračujú 80 dB. Pracovné činnosti v popise práce technik - koordinátor KS 01 sú prevažne administratívneho charakteru, vykonávané v administratívnej budove bez expozície zdrojom hluku a spĺňajú požiadavky na pracovisko bez rizika hluku uvedené v hlásení choroby z povolania z júna 2017. Žalobcovi tak na pracovisku v administratívnej budove, kde mal vykonávať pracovnú pozíciu technik - koordinátor KS 01, riziko spojené s hlukom nehrozilo. Navyše, táto pracovná pozícia bola vytvorená rozhodnutím predstavenstva žalovanej dňa 25. 10. 2017, a to výlučne pre žalobcu, aby vyhovovala jeho zdravotnému stavu a obsahovej náplne jeho doterajšej pracovnej pozície. Pokiaľ žalobca namietal, že pracovná pozícia technik - koordinátor KS 01 sa v katalógu pracovných pozícií k 1. 1. 2019 nenachádza, žalovaná ozrejmila, že táto pracovná pozícia je neobsadená z dôvodu, že žalobca nenastúpil do práce, a preto v katalógu nefiguruje, ale táto je riadne evidovaná v hlavnej databáze „Popisy PM“ od 1. 11. 2017, kedy bola vytvorená rozhodnutím predstavenstva. Skutočnosť, že pracovná pozícia technik - koordinátor KS 01 bola vytvorená, je preukázaná jednak materiálom na zasadnutie predstavenstva, jednak organizačnou štruktúrou kompresorovej techniky k 1. 11. 2017, kde je označená ako technik - koordinátor 141100T (č.l. 226) a tiež výpisom z informačného systému žalovanej (č.l. 223), podľa ktorého pracovné miesto platí od 1. 11. 2017.

81. K tvrdeniu žalobcu, že hlavný operátor bol vedúcim zamestnancom s riadiacou a kontrolnou kompetenciou, súd uvádza, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vedúcimi zamestnancami boli riaditeľ kompresorovej techniky, vedúci údržby a prevádzky KS 01 a manažér koor. údržby, prevádzky a HPS KS 01. Ďalšie pozície, vrátane hlavného operátora KS, zmenového technika a technika koordinátora KS 01, boli na rovnakej organizačnej úrovni. Uvedené mal súd preukázané z organizačného poriadku žalovanej, výpoveďou svedkyne Y.. K. Š., ktorá potvrdila, že hierarchicky je hlavný operátor a technik - koordinátor na tej istej úrovni a vedúcich zamestnancov odstupňovala podľa pozície tak ako vyplýva aj z organizačného poriadku. Svedok K.. R. M. vypovedal, že hlavný operátor „má pod sebou“ technika zmeny, ktorého operátor, ak bolo potrebné, poslal niečo preveriť alebo technik volal operátorovi aký zásah majú urobiť. Žalovaná namietala, že svedok K.. R. M. nemôže mať vedomosť o novej pozícii žalobcu, keď jeho pracovný pomer skončil k 31. 3. 2017 a nové pracovné miesto bolo vytvorené až 25. 10. 2017. Súd tohto svedka vypočul so zameraním sa na náplň práce hlavného operátora a jeho postavenie, pričom z jeho výpovede je zrejmé, že svedok iba opísal ako vnímal pozíciu hlavného operátora vo vzťahu k technikovi zmeny, ktorá pozícia v tom čase existovala. Ani z výpovede svedka K. I. o tom, že hlavný operátor okrem iného zodpovedá za riadenie technológie kompresorovej stanice a riadi činnosť zmenového technika, nemožno vyvodzovať, že hlavný operátor zastával funkciu vedúceho zamestnanca, keď rozdiel medzi hlavným operátorom a zmenovým technikom popísal tak, že ak nastane porucha na zariadení, pomocou zmenového technika sa pokúsi zariadenie opraviť a ak sa neopraví, privolá pohotovostnú skupinu. Uvedené zodpovedá popisu pracovného miesta hlavný operátor, ktorý okrem iného riadi činnosti zmenového technika. Rozpor medzi výpoveďou svedka K. I., ktorý tvrdil, že riaditeľ kompresorovej stanice neexistuje, pretože je len riaditeľ kompresorovej techniky a výpoveďou svedkyne K. Š., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že nad hlavným operátorom, resp. technikom - koordinátorom je riaditeľ kompresorovej stanice, súd vyhodnotil ako nepodstatný pre

konanie, keďže jej výpoveďou bolo potvrdené, že žalobca a ďalších 25 ľudí boli na tej istej úrovni, čo vyplynulo aj z organizačnej štruktúry, pričom hierarchicky bol žalobca pod manažérom. Ako už súd uviedol, z organizačného poriadku nevyplýva, že by sa organizačná jednotka, na ktorej žalobca pracoval ďalej členila a táto organizačná jednotka má jedného vedúceho, ktorým je manažér, preto nemožno mať za to, že by žalobca bol preradený na nižšiu pracovnú pozíciu.

82. Žalobca ďalej namietal, že pracovnú pozíciu technik - koordinátor KS 01 nie je možné priradiť k charakteru práce hlavného operátora a ani práce technika - koordinátora KS a k ich hlavnej pracovnej náplni, zodpovednosti a stupňu náročnosti. Pokiaľ ide o pracovnú náplň hlavného operátora KS a technika - koordinátora KS 01, v prvom rade je potrebné uviesť, že žalobca už nemohol vykonávať pracovnú náplň hlavného operátora, ktorá síce mohla obsahovať náročnejšie úlohy, ale táto ako vyplynulo z dokazovania, sa mohla vykonávať iba na riadiacom velíne. Bolo preto vylúčené, aby žalobca, ktorý doposiaľ riadil technológiu kompresorovej stanice z velína, vykonával danú činnosť na inom mieste, teda v administratívnej budove, keď zo svedeckej výpovede Ivana Ortha vyplynulo, že riadenie technológie je v zásade možné iba z velína, avšak monitorovanie chodu technológie a priebehu skúšok technológie je možné aj na diaľku. Žalobca a ani žalovaná nespochybnili, že žalobca stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, preto žalovaná postupovala v súlade s a a žalobcu preradila na inú prácu. Žalobca si bol vedomý, že doterajšiu činnosť nemôže vykonávať, keď vo výpovedi uviedol, že nevedel zabezpečovať prácu na riadiacom velíne. Ak by žalovaná nepreradila žalobcu na inú prácu, žalobca by nebol povinný vykonávať ďalej doterajšiu prácu, aj keď by išlo o prácu zodpovedajúcu druhu práce, aký si v pracovnej zmluve dohodli. Iná práca, na ktorú bol žalobca preradený nemusí byť identická s predchádzajúcou prácou a objektívne to ani nie je možné. Z hľadiska organizačnej štruktúry žalovanej žalobca mal novú prácu vykonávať v rámci tej istej organizačnej jednotky - kompresorová technika, koordinácia údržby, prevádzky a HPS KS 01 ako predchádzajúcu prácu a v tomto zmysle nebol preradený na iný druh práce, na inú organizačnú jednotku ako napr. obchod a regulácia, dispečing, údržba a opravy potrubných systémov.

83. Podľa tvrdenia žalobcu bola pozícia technik - koordinátor viac pozíciou administratívnou a pozícia hlavný operátor pozíciou technickou. Pracovná náplň žalobcu musela byť upravená tak, aby napr. nemusel vykonávať kontrolu technologických zariadení KS, manipuláciu na technológii KS a ďalšie, ktoré činnosti boli spojené s rizikom hluku. Je pravda, že pracovná náplň technika - koordinátora KS 01 vyvoláva dojem, že prevažnú väčšinu prác tvoria práce administratívneho charakteru ako napr. vedenie a aktualizácia dokumentácie vzťahujúcej sa k príslušnej OJ, evidencia požiadaviek a príkazov z TPD Nitra, evidencia príkazov na práce interných zložiek a externých dodávateľov, vypracovávanie mesačného hlásenia o prevádzke TA a NZ a vypracovávanie mesačnej uzávierky PHM vysokozdvižných vozíkov, avšak vykonávanie administratívnej činnosti možno konštatovať aj u hlavného operátora, ktorý vypracovával zápisy o stave a zmenách na technológiách do evidenčných systémov, hlásenia o poruchách, denný záznam prevádzky KS, hlásenia o manipuláciách na technologickom zariadení a iné. Administratívne činnosti v náplni práce technika - koordinátora tak zohľadňovali zdravotný stav žalobcu, a to poruche sluchu a možno konštatovať, že žalobca mal vykonávať v porovnaní s predchádzajúcou prácou rozhodne menej pracovných úloh. Miesto výkonu práce (oblasť východ), mzdové podmienky, dĺžka pracovného času a iné pracovné podmienky (napr. výplatný termín, výmera dovolenky) ostali nezmenené. Ak žalobca namietal, že koordinácia výkonu činnosti externých a interných dodávateľov bola pridanou novou činnosťou, s týmto tvrdením sa súd nestotožňuje, pretože aj v náplni práce hlavného operátora bola koordinácia činností súvisiacich s prevádzkou, údržbou, opravami technológie a spolupráca aj s ostatnými pracovníkmi OJ, ostatnými odbornými OJ spoločnosti a externými dodávateľmi a zároveň žalobca vo výpovedi uviedol, že kontroloval aj dodávateľské firmy. Z jeho pracovnej náplne, ktorú doposiaľ vykonával, boli vyňaté tie činnosti, ktoré súviseli s potenciálom vystavenia žalobcu hluku. Plat žalobcu ostal nezmenený.

84. Žalobca ďalej namietal, že žalovaná žiadnym spôsobom nešpecifikovala o aké pracovné miesto má ísť a aká je pracovná náplň nového pracovného miesta, v akom prostredí by mal pracovať vzhľadom na jeho zdravotný stav. Túto námietku žalobcu súd vyhodnotil ako nedôvodnú a účelovú s poukazom na to, že žalobca u žalovanej pracoval viac ako 30 rokov a pod organizačnú jednotku kompresorová technika, v ktorej pracoval žalobca, pozostávala zo 4 kompresorových staníc, pričom každá z týchto staníc mala zriadenú pozíciu technik koordinátor KS. Žalobca preto musel poznať kategorizáciu pozícii u žalovanej a aspoň v minimálnom rozsahu ich obsahovú pracovnú náplň, aj keď išlo o označenie technik

- koordinátor KS 01. Navyše, žalobca už v podanej žalobe dôvodil tým, že so zmenou dohodnutého

druhu práce na nové miesto technik - koordinátor KS 01 nesúhlasil, pretože nešlo o preradenie v rámci dohodnutého druhu práce. Potom súdu nie je zrejmé, ako mohol žalobca usúdiť, že ide o iný druh práce a malo dôjsť k dohode o zmene dohodnutého druhu práce, keď sa mal o pracovnej náplni technika

- koordinátora KS 01 dozvedieť až v tomto konaní. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaná tým, že vytvorila pracovné miesto a zmenila organizačnú štruktúru, žalobcu nepreradila v rámci dohodnutého výkonu práce, a teda neboli splnené podmienky na preradenie žalobcu súd uvádza, že uvedené nie je podstatné, keďže zákon výslovne neupravuje povinnosť zamestnávateľa preradiť zamestnanca v rámci existujúcich pracovných pozícii, ale iba ukladá povinnosť zamestnávateľovi preradiť zamestnanca na prácu iného druhu, čo vyplýva zo znenia v zákonom stanovených prípadoch. Skutočnosť, že žalovaná ako zamestnávateľ, nad rámec svojich zákonných povinností, sa snažila vyriešiť vzniknutú situáciu iným spôsobom ako výpoveďou podľa a vytvorila pre zamestnanca pracovné miesto, nemôže byť daná na ťarchu žalovanej.

85. Žalobca sa tak napriek preradeniu na inú vhodnú prácu nedostavil do práce. Žalovaná ho listom zo dňa 10. 4. 2018 vyzvala na nástup do práce a upozornila, že jeho neprítomnosť od 27. 3. 2018 považuje za neospravedlnenú absenciu. Žalobca bol od 18. 5. 2017 do 25. 3. 2018 práceneschopný a komunikácia medzi stranami prebiehala písomne. Až dňa 26. 3. 2018 žalobca prišiel do práce, odovzdal ukončenie práceneschopnosti a nasledujúce dni sa do práce nedostavil. Ďalším listom zo dňa 27. 4. 2018 bol žalobca opakovane vyzvaný na nástup do práce s upozornením, že neprítomnosť v práci sa považuje za neospravedlnenú absenciu, ktorá je dôvodom pre ukončenie pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 29. 5. 2018 sa uskutočnilo vo veci rokovanie v Trenčianskych Tepliciach, ktorého výsledkom bolo doručenie výpovede žalobcovi. Pred doručením výpovede však predložili zástupcovia žalovanej žalobcovi návrh, podľa ktorého malo dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru dohodou, na základe žiadosti žalobcu. K takejto dohode nedošlo. Stretnutie v Trenčianskych Tepliciach a rokovania so žalobcom potvrdila aj svedkyňa Y.. K. Š..

86. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnancov vyplývajúcim z pracovného pomeru a spočíva v plnení povinností ustanovených právnymi predpismi (najmä ), pracovnou zmluvou, pracovným poriadkom alebo pokynmi nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny dôvodom skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí ísť o zavinené porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Súdna prax za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje neospravedlnenú neprítomnosť v práci.

87. O neospravedlnenú neprítomnosť (absenciu) zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku a ak neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky, udelením neplatného pracovného voľna alebo zákonnou prekážkou v práci ( a nasl. ). Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom a aj dôvodom výpovede v zmysle .

88. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že konaním žalobcu došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, keď mal dlhodobú absenciu v práci v trvaní od 27. 3. 2018 do 28. 5. 2018. V tomto smere súd má za to, že žalovaná postupovala pri dlhodobej neprítomnosti žalobcu v práci korektne, keď ho počas dlhodobej neprítomnosti v práci opätovne vyzývala na nástup do práce a listom zo dňa 27. 4. 2018 aj s upozornením na možnosť výpovede. Táto výzva bola žalobcovi doručená, čo potvrdil v žalobe. Za tejto situácie súd považoval postup žalovanej, ktorá vyhodnotila dlhodobú absenciu v práci ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a pristúpila k doručeniu výpovede podľa , za dôvodné. Bolo povinnosťou zamestnanca plniť pokyny nadriadených, byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času ( a a čl. III. zmluvy), čo v danom prípade v uvedenom období nebolo dodržané. Súd preto nesúhlasí ani s názorom žalobcu, že išlo o prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Intenzitu tohto porušenia pracovnej disciplíny súd posudzoval s prihliadnutím na celkový prístup žalobcu k plneniu pracovných povinností, keď v konaní bolo preukázané, že žalobca sám žiadal o preradenie na inú prácu, neskôr s preradením nesúhlasil, po skončení práceneschopnosti jeden deň prišiel do práce a ďalej už nenastúpil.

89. Súd ďalej nevykonal dôkaz kolektívnou zmluvou platnou k rozhodnému obdobiu (t.j. ku dňu dania výpovede 29. 5. 2018), keďže zo strany žalovanej bola predložená kolektívna zmluva na roky 2020 - 2022 a žalobca na predložení kolektívnej zmluvy na rok 2018 ďalej netrval.

90. Pokiaľ ide o iné aktivity žalobcu spojené s držbou zbrojného preukazu, poľovného lístka a inštruktorského oprávnenia autoškoly, je pravda, že ide o činnosti spojené so zvýšenými nárokmi na dobrý zdravotný stav, predovšetkým sluchu, hlavne pokiaľ ide o poľovníctvo a inštruktora autoškoly. Za povšimnutie stojí fakt, že žalobca dňa 19. 6. 2018 úspešne absolvoval skúšku na udelenie inštruktorského oprávnenia, hoci takmer rok predtým bol práceneschopný. Súd však uvádza, že v konaní nebola preukázaná súvislosť medzi týmito činnosťami žalobcu a poškodením jeho sluchu. Navyše, lekársky posudok konštatoval poškodenie sluchu z hluku ako chorobu z povolania a tento nemôže podliehať obsahovému preskúmaniu súdom v tomto konaní.

91. Súd dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že formálne predpoklady podania výpovede boli splnené a čo sa týka skutku, ktorý je výpovedným dôvodom, bolo preukázané, že tento sa stal a bol tak závažného charakteru, že podľa názoru súdu výpoveď zo strany zamestnávateľa bola daná platne. Za podstatné súd považuje uviesť, že dôvodom pre ktorý súd žalobu zamietol je okrem predložených dôkazov aj postoj samotného žalobcu, ktorý napriek výzvam nenastúpil do práce. Bola mu ponúknutá dohoda na skončenie pracovného pomeru, ktorú odmietol a až následne bola žalobcovi daná výpoveď. V priebehu konania žalovaná opätovne navrhla žalobcovi za účelom dohody 6-násobok mesačného platu žalobcu, čo žalobca spočiatku bol ochotný akceptovať, chcel uzavrieť mimosúdnu dohodu, ku ktorej napokon nedošlo. Podľa vyjadrenia žalovanej tu existuje platná dohoda o urovnaní a žiadala, aby súd vzal do úvahy túto skutočnosť. K uvedenému súd uvádza, že strany na pojednávaní prejavili záujem uzavrieť mimosúdnu dohodu, bol im na to poskytnutý dostatočný priestor a pojednávanie bolo z toho dôvodu odročené, súdu však dohoda o urovnaní podpísaná oboma stranami predložená nebola.

92. S prihliadnutím na všetky okolnosti uvedené vyššie a posudzujúc konanie žalobcu, súd výpoveď z pracovného pomeru danú žalovanou žalobcovi posúdil ako platnú podľa . V zmysle uvedeného nemožno od žalovanej spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnávala. Súd žalobu v časti o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru ako nedôvodnú zamietol.

93. Keďže nebol preukázaný základ nároku (o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou), súd sa už nárokmi na náhradu mzdy nezaoberal a aj v tejto časti bola žaloba nedôvodná a súd ju zamietol.

94. Ďalšie tvrdenia a námietky strán sporu boli nadbytočné a v danej veci aj bez právneho významu, preto súd nepovažoval za potrebné sa s nimi osobitne vysporiadavať. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej, preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

95. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

96. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

97. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

98. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

99. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa s poukazom na to, že súd žalobu žalobcu zamietol, žalovaná mala v tomto konaní plný úspech, v dôsledku čoho jej vznikol nárok na náhradu trov konania od žalobcu v celom rozsahu. O výške náhrady trov súd v súlade s rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie ( ).

Proti II. výroku tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, je prípustné odvolanie ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania / a /) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.