Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31S-128-2020.pdf
PDF · 185.98 KB
Case nature
Area
Subarea
31S/128/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: T. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom A. F. XX/XX, XXX XX A., do 22.10.2020 podnikajúci pod obchodným menom T. G., s miestom podnikania A. F. XX/XX, XXX XX A., IČO: 30 530 857, právne zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom, so sídlom Y. č. XX, XXX XX B., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101080886/2020 zo dňa 24.06.2020, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Námestovo (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo prvostupňový správny orgán alebo správca dane) rozhodnutím Číslo: 102889131/2019 zo dňa 16.12.2019 vyrubil daňovému subjektu T. G., IČO: 30 530 857, DIČ: 1020468320, IČ DHP SK1020468328, A. F. XX/XX, XXX XX A. rozdiel dane v sume 4.372,89 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015, pri konštatovaní dane vyrubenej daňovým priznaním doručeným dňa 17.09.2015 v sume 342,03 Eur a dane zistenej správcom dane 4.714,92 Eur. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia poukázal správca dane na vykonanie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2016 u daňového subjektu - žalobcu, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. 101862506/2019 zo dňa 14.08.2019 a protokol č. 101862507/2019 zo dňa 02.08.2019. Daňový subjekt podal vyjadrenie k protokolu, v ktorom vzniesol pripomienky a tie boli správcom dane prerokované o čom bola spísaná zápisnica č. 102870425/2019 zo dňa 12.12.2019. Predložené pripomienky vo vyrubovacom konaní, ako aj dôkazy a zistenia správcu dane počas daňovej kontroly uvedené v protokole č. 101862507/2019 nevyvrátili pochybnosti správcu dane, pričom daňový subjekt vo vyjadrení na výzvu nepredložil správcovi dane žiadne nové dôkazy, ktoré správca dane nemal na zreteli pri posudzovaní predmetného zdaniteľného obchodu, resp. na základe ktorého je možné zmeniť závery uvedené v protokole. Správca dane z predložených účtovných dokladov zistil, že daňový subjekt si odpočítal DPH z faktúr od spoločnosti TRIPOSTAV, s.r.o., Zámocká 34, 811 04 Bratislava, IČO: 36 417 505, IČ DPH SK2021826323. Právnym nástupcom tohto subjektu bola od 22.10.2015 obchodná spoločnosť SIAM FOOD, s.r.o., so sídlom Nové Mesto nad Váhom, ktorej právnym nástupcom bola od 14.04.2016 obchodná spoločnosť JUING OIL s.r.o., so sídlom Dubnica nad Váhom a právnym nástupcom tejto bola od 08.11.2016 obchodná spoločnosť DcaLaser s.r.o., so sídlom Trenčín, ktorá bola dňa 09.11.2016 ex offo vymazaná z Obchodného registra a za likvidátora bola určená spoločnosť SKKS, k.s. Predmetom faktúr, z ktorých si žalobca uplatnil odpočet DPH bolo dodanie smrekovej guľatiny a konkrétne išlo faktúry za obdobie august 2015 s interným číslom 2015081091 pri základe dane 3.110,15 Eur a DPH 622,03 Eur,
int. číslo 2015081191 pri základe dane 3.134,8 Eur a DPH 626,96 Eur, int. číslo 2015081291 pri základe dane 3.131,4 Eur a DPH 626,28 Eur, int. číslo 2015081391 pri základe dane 31.074,6 Eur a DPH 621,50 Eur, int. č. 2015081491 pri základe dane 3.118,65 Eur a DPH 623,73 Eur, int. č. 2015081791 pri základe 3.129,7 Eur a DPH 625,94 Eur a int. č. 2015081891 pri základe dane 3.132,25 Eur a DPH 626,- Eur. V spolupráci s kriminálnym úradom finančnej polície a nahliadnutím do informačného systému finančnej správy správca dane zistil, že spoločnosť TRIPOSTAV, s.r.o. sa javí ako vysoko riziková, prietoková a účelovo zriadená z dôvodu optimalizácie vlastnej daňovej povinnosti iným spoločnostiam, nakoľko svoju ekonomickú činnosť vykonávala iba v septembri 2015, kedy dosiahla obrat v celkovej výške 1,9 milióna Eur a mala veľmi nízku daňovú povinnosť vo výške 175,18 Eur, dňa 22.10.2015 bola dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra, pričom jediným spoločníkom a konateľom v období od 02.10.2014 do 21.10.2015 bola W. B., D. XXX. Posledné daňové priznanie na dani z príjmov právnických osôb bolo podané za rok 2013, pričom za zdaňovacie obdobia apríl až august 2019 nebolo podané daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty. Správca dane prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu Trenčín žiadal vykonať miestne zisťovanie u daňového subjektu SKKS, k.s. a preveriť, či TRIPOSTAV, s.r.o. má zaúčtované v účtovníctve predmetné faktúry pre spoločnosť T. G. a či za overované a fakturované dodávky v predmetných zdaňovacích obdobiach bola prijatá úhrada finančných prostriedkov, či bola z predmetných faktúr DPH daňovým subjektom priznaná a odvedená v príslušných zdaňovacích obdobiach kde predmetný tovar spoločnosť TRIPOSTAV, s.r.o. nadobudla. Z odpovede dožiadaného daňového úradu bolo zistené, že spoločnosť SKKS, k.s. nedisponuje žiadnymi daňovými dokladmi daňového subjektu TRIPOSTAV, s.r.o. Správca dane vyzval posledného konateľa obchodnej spoločnosti DcaLaser s.r.o. (právneho nástupcu subjektu TRIPOSTAV, s.r.o., tak ako je konštatované vyššie) pána T. L., aby vydal správcovi dane záznamy DPH za zdaňovacie obdobie apríl až september 2019, evidencie faktúr za apríl až september 2019 a písomnosti, ktoré sa týkali transakcií medzi spoločnosťou TRIPOSTAV, s.r.o. a žalobcom, pričom zásielka správcu dane sa vrátila s poznámkou adresát neznámy. Správca dane poukázal na úpravu podľa § 3 ods. 3, 6 daňového poriadku, § 19 ods. 1 zákona o DPH a § 24 ods. 1 daňového poriadku. Skonštatoval, že doposiaľ neboli poskytnuté žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali, že dodania tovaru boli realizované tak, ako je to uvedené v predmetných faktúrach od dodávateľa TRIPOSTAV, s.r.o. Predloženie dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočítanie DPH a i keď majú doklady náležitosti daňového dokladu a sú zaúčtované neznamená to, že nárok na odpočítanie DPH je oprávnený. Ani úhrada dokladu nerobí z neho dôkaz o reálnom uskutočnení plnenia. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte podľa ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku. Je preto na daňovom subjekte, aby akýmikoľvek dôkazmi preukázal, že zaúčtovanie sporných dodávateľských faktúr vychádza z reálneho základu a že dodania tovarov alebo služieb na týchto faktúrach uvedené boli aj reálne vykonané. Vzhľadom na tieto skutočnosti správca dane považuje predmetné faktúry za sporné a preto neuznal odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej výške 4.372,80 Eur.
2. Na základe včas podaného odvolania žalobcu rozhodovalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej ako odvolací správny orgán alebo správny orgán druhého stupňa alebo žalovaný), ktorý rozhodnutím Číslo: 101080886/2020 zo dňa 24.06.2020 (ďalej ako rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu alebo rozhodnutie žalovaného alebo napadnuté rozhodnutie) potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. V odôvodnení rozhodnutia podrobne skonštatoval odvolacie námietky žalobcu a správcom dane zistený skutkový stav, vrátane konštatovania obsahu výpovede I.. U. Q., ktorá počas rokov 2015 až 2018 poskytovala a fakturovala administratívne práce pre T. G. a fyzicky bola prítomná pri preberaní dreva, ktoré bolo spojené s premeriavaním a vážením dodávok a kontrolou kvality. Táto na ústnom pojednávaní dňa 04.11.2019 popísala realizáciu obchodu tak, že dodávateľ priamo zavolal T. G. - jej otcovi, ponúkol mu určitý objem guľatiny z odberného miesta Oravská Jasenica. Po súhlase s odobratím guľatiny bolo na odberné miesto poslané ich vozidlo Tatra v čase vopred určenom a na miesto, kde čakal dodávateľ a odovzdal guľatinu. Guľatina sa následne previezla do firmy, kde bola premeraná a určená kvalita dovezenej guľatiny. Táto guľatina na základe merania bola tabuľkami vyhodnotená množstvom a kvalitou. Na základe tohto merania bolo telefonicky oznámené dodávateľovi, aká je kvalita a množstvo, na základe ktorej dodávateľ vytvoril faktúru. Tieto faktúry boli osobne dovezené do firmy G. T.. K faktúram boli priložené pokladničné doklady a tie boli zaplatené v hotovosti. Každá faktúra obsahuje objednávku, faktúru, pokladničný doklad. Dodávateľ síce prišiel vždy osobne na firmu, ale vždy sa preukázal kartičkou DIČ, ktorú si overili na stránke OR SR a na stránke finančnej správy. Firma existovala, na základe tejto skutočnosti s dodávateľom uzatvárali obchod. Dodávateľ prišiel na firmu s vyhotovenou faktúrou a pokladničným dokladom. Po preverení množstva a kvality bola táto faktúra
zaplatená v hotovosti. Menovaná uviedla, že drevo bolo ciachované a pochybnosti o legálnosti nemala, pričom smreková guľatina bola dovezená na ich aute, ktoré má vystavené stasky a zapnutú mýtnu jednotku. Overovaná bola vždy len firma, nie osoba. Menovaná konateľov firiem, ktorí dodávali guľatinu nepozná, nepozná ani osoby, ktoré doviezli faktúry, nemá vedomosť, kde predmetný tovar nadobudli spoločnosti uvedené na faktúrach a aký bol pôvod dreva, či mali tieto spoločnosti dostatočné materiálne, technické, personálne vybavenie na zabezpečenie predmetného dodania. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že obchodovanie s drevom upravuje viacero zákonných noriem a osoba, ktorá chce s drevom obchodovať sa musí týmito normami riadiť, pričom poukázal na úpravu podľa § 4, § 6 vyhlášky č. 232/2006 Z. z. o vyznačovaní dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva v znení neskorších predpisov, ako aj na § 22 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch. Skonštatoval, že žalobca ako odvolávajúci a zároveň odberateľ dreva - smrekovej guľatiny nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali pôvod dreva uvedeného na predmetných faktúrach. Správcovi dane nebola predložená žiadna zmluva, ktorá by upravovala obchodno-záväzkové vzťahy medzi zúčastnenými stranami. Ani samotné faktúry sa neodvolávajú na žiadnu zmluvu. Popísaný spôsob realizácie obchodov medzi predmetnou spoločnosťou a odvolávajúcim sa je založený na komunikácii, ktorá však preukázaná nebola. Vzťahy medzi predmetnými stranami je možné hodnotiť iba na základe získaných dôkazov. Z predložených objednávok vyplýva, že boli vystavené deň predtým ako bol tovar
- smreková guľatina podľa predložených faktúr dodaný do miesta určenia - do odberného miesta. Ako spôsob úhrady je na objednávkach uvedený prevodný príkaz a až z predložených faktúr vyplýva, že odberným miestom je Oravská Jasenica a spôsob úhrady je hotovosť. Obchody sa realizovali vždy v intervale dvoch dní, pričom v tomto časovom období mala byť odvolávajúcim vystavená a doručená objednávka pre dodávateľa, dodávateľom nachystaný tovar - smreková guľatina v požadovanom rozsahu a kvalite a ním prepravený na odberné miesto v Oravskej Jasenici, odvolávajúcim tovar prevzatý, naložený na vlastný dopravný prostriedok a odvezený odvolávajúcemu, kde mal byť tovar premeraný a určená jeho kvalita a taktiež musel odvolávajúci informovať dodávateľa o množstve a kvalite dodaného tovaru, aby mohol dodávateľ vystaviť faktúru v deň dodania tovaru. Krátkosť času na všetky uvedené úkony vzbudzuje pochybnosti o ich realizácii. Tieto pochybnosti zakladá aj skutočnosť, že tovar
- smreková guľatina bola dodávateľom odovzdaná v Oravskej Jasenici a nie u odvolávajúceho, aj keď medzi Oravskou Jasenicou a sídlom odvolávajúceho je cca 18 km. Nejasná je aj skutočnosť odkiaľ smreková guľatina pochádza. Podľa vyjadrenia I.. U. Q. bolo nakupované drevo ciachované, avšak daňový subjekt nepredložil dôkazy o tom, aká ciacha bola na nakupovanom dreve uvedená. Uvedený údaj sa uvádza napríklad na doklade o pôvode dreva. Týmto dokladom by mal žalobca disponovať. Zo zistení správcu dane žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že spoločnosť TRIPOSTAV, s.r.o. bola dňa 22.10.2015 dobrovoľne vymazaná z obchodného registra, pričom jediná konateľka pani W. B., ktorá bola jedinou spoločníčkou spoločnosti v období od 02.10.2014 do 21.10.2015 podľa zistenia správcu dane bola obyvateľkou obce Ratnovce, ale tam sa už viac ako 5 rokov nezdržiava, je bezdomovkyňa a jej trvalým pobytom je obec Ratnovce. Nebolo preto možné osobu pani W. B. vyzvať na predloženie dokladov spoločnosti TRIPOSTAV, s.r.o. Nebola identifikovaná osoba, ktorá priniesla faktúru a doklad o úhrade, zo strany odvolávajúceho mala byť preverovaná skutočnosť, či spoločnosť dodávateľa je platcom DPH, a to na základe osvedčenia o registrácii a pridelení daňového čísla - kartička s DIČ, pričom takéto preverenie dodávateľa fakturovaného plnenia odvolávajúci nepreukázal. Z výpovede I.. U. Q. vyplynulo, že sa nezisťovalo kde predmetný tovar nadobudla spoločnosť uvedená na faktúrach a aký bol pôvod dreva, či mala spoločnosť dostatočné materiálne, technické a personálne vybavenie na zabezpečenie predmetného dodania. Aj tieto skutočnosti ďalej spochybňujú dodanie tovaru - smrekovej guľatiny spoločnosťou uvedenou na predmetných faktúrach. Žalovaný zdôraznil, že pokiaľ daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto neunesie. Žalovaný zdôraznil, že z administratívneho spisu správcu dane bolo zistené, že u žalobcu sa nejedná o ojedinelý prípad s podobnými zisteniami s rovnakou komoditou - smrekovou guľatinou a poukázal na prípady obchodovania v januári 2015 a februári 2015 so spoločnosťou PEGA Trenčín s.r.o. a v ďalších obdobiach aj s inými subjektami. Žalovaný skonštatoval, že podmienka podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH pre odpočet je hmotnoprávnej povahy a na jej bezpodmienečne splnenie sa nárok na odpočet viaže. Jej nesplnenie nie je možné odpustiť a pokiaľ platiteľ nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry uplatňuje, musí byť sám schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to osobou uvedenou na faktúrach. Odvolávajúci sa - žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že predmetné dodávky boli uskutočnené spoločnosťou TRIPOSTAV, s.r.o. Preukázať, že má na odpočet daňový subjekt právny
nárok je primárne jeho dôkaznou povinnosťou, a teda primárne zaťažuje dôkazné bremeno daňový subjekt, pričom preukázať uvedené môže len na základe nespochybniteľných dôkazov preukazujúcich splnenie zákonom stanovených podmienok pre priznanie uplatneného nároku. Ak správca dane spochybní deklarované zdaniteľné obchody, je na daňovom subjekte, aby túto pochybnosť odstránil - vyvrátil, inak nie je možné nárok priznať. Vo vzťahu k záverom podľa žalobcom označeného rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2011 žalovaný poukázal na svoje konštatovania o absencii postupu žalobcu s primeranou odbornou starostlivosťou, pre ktorú skutočnosť považuje argumentáciu žalobcu v tejto časti za neopodstatnenú. Pokiaľ žalobca namietal, že nebolo konanie žalobcu vyhodnotené ako podvodné konanie, nie je táto námietka žalovaným hodnotená ako opodstatnená, pretože správca dane nespochybnil existenciu tovaru uvedeného na predmetných faktúrach, ale neuznal odvolávajúcemu odpočítanie dane z pridanej hodnoty v dôsledku toho, že odvolávajúci jednoznačne nepreukázal, že mu tovar dodala spoločnosť uvedená na predmetných faktúrach.
3. Podaním zo dňa 27.08.2020 podal žalobca včas všeobecnú správnu žalobcu, ktorou navrhol preskúmať zákonnosť rozhodnutia správcu dane a žalovaného a obe tieto následne zrušiť a vrátiť žalovanému vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukázal na závery, z ktorých vychádzal správca dane a žalovaný a podľa ktorých v danej veci nebolo priznané právo na odpočet DPH za dodanie smrekovej guľatiny od dodávateľa TRIPOSTAV, s.r.o. Správne orgány skonštatovali, že neboli predložené doklady, ktoré by jednoznačne preukázali, že guľatina bola dodaná označeným dodávateľom uvedeným na faktúre. Samotné reálne nadobudnutie tovaru správca dane nespochybnil ale tvrdí, že nebola táto guľatina dodaná dodávateľom uvedeným na faktúre. Vo vyrubovacom konaní žalobca nevyvrátil pochybnosti správcu dane. Vo vzťahu k rozsudkom Najvyššieho súdu SR a SD EÚ správne orgány skonštatovali, že sa tieto netýkajú veci. Správca dane odôvodnil nepriznanie odpočtu i s poukazom na úpravu podľa § 3 ods. 3, 6 daňového poriadku. Žalobca v správnej žalobe poukázal na svoju argumentáciu uvedenú už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, kde namietal, že ak správca dane nemienil doklady predložené daňovým subjektom akceptovať, bol povinný predložiť dôkazy, ktoré tvrdenia žalobcu vyvracajú. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom nehodnotil, len ich odmietol s uvedením finálneho záveru, že je technicky možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a dôkazy a pripomienky vo vyrubovacom konaní nevyvrátili pochybnosti správcu dane. Preukázaným kontrolným zistením správcu dane bolo len to, že u dodávateľov daňového subjektu nebolo možné preveriť vznik daňovej povinnosti, a to žalobca nemal ako ovplyvniť, nemal na to žiaden dosah. Správca dane skonštatoval, že daňová povinnosť nevznikla a faktúry nemajú reálny podklad. Žalobca v odvolaní poukázal na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2011. Zdôraznil, že posudzovanie skutkového deja u každého zo zúčastnených subjektov musí na účely daňových povinností byť samostatné. Ak nedodal uvedený tovar na faktúre subjekt uvedený na faktúre, dodal ho iný subjekt na faktúre nekonkretizovaný, ktorý za tovar nevyhotovil faktúry a nepožadoval platby, čo je v rozpore s pravidlami formálnej logiky. Ďalej v odvolaní žalobca podľa obsahu dôvodov vymedzených v správnej žalobe poukázal na úpravu podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku kedy tvrdil, že správca dane neprihliadol na všetko čo vyšlo za konania najavo a neujasnil si skutkové alternatívy vykonaných dôkazov. Je možné predpokladať, že dodávateľ fakturovanú a splatnú daň neodviedol, pričom túto alternatívu ponechal správca dane bez povšimnutia a tým sa táto skutočnosť javí ako nepodstatná. Nepriznať odpočet možno len ak sa zdaniteľná osoba priamo zúčastnila na daňovom podvode alebo postupovala zneužívajúcim spôsobom alebo vedela alebo mohla vedieť, že plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu. Správca dane, aby sa vyhol preukazovaniu spojenému s daňovým únikom, neobjasnil skutočný mechanizmus podvodného konania a ustálil, že guľatina nebola dodaná subjektom uvedeným na faktúre. S týmto záverom sa žalovaný stotožnil. Žalovaný skonštatoval, že žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by preukázali pôvod dreva v súlade s vyhláškou č. 232/2006 Z. z. Obchody sa uskutočnili v priebehu dvoch dní, dodávalo sa do Oravskej Jasenice, na faktúrach nebol bankový účet dodávateľa, žalobca nepredložil dôkazy o tom aká ciacha bola na dreve uvedená, čo správne orgány považovali za údaj uvádzaný napríklad na doklade o pôvode dreva. Žalobca poukázal na to, že žalovaný len reprodukuje zistenia u dodávateľa TRIPOSTAV, s.r.o. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca je subjektom, ktorý podniká s drevom od roku 1992 z čoho vyplýva, že mu musia byť známe predpisy upravujúce toto podnikanie a vyvodzuje z toho záver, že sa mal žalobca intenzívnejšie zaujímať o dodávateľa aj v tom smere, či má kapacity na realizáciu plnenia a pod. Žalobca zdôraznil, že správca dane neposúdil vec ako podvodné konanie.
Následne žalobca v správnej žalobe už vo vzťahu ku konkrétnym žalobným bodom vymedzeným priamo v správnej žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, je založené na nesprávnom právnom posúdení a v administratívnom konaní došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie. Žalobca vymedzuje nasledovné konkrétne žalobné body: · Žalobca poukazuje na ustálenú judikatúru NS SR a SD EÚ v otázke daňového podvodu a zneužitia práva, čo sú právne kategórie a nemôžu byť teda predmetom dokazovania ako právne inštitúty. To, či je naplnená skutková podstata daňového podvodu je možné skonštatovať až po ustálení skutkového stavu na základe právneho hodnotenia ustáleného skutkového stavu. Predpokladom nepriznania odpočtu DPH z dôvodu podvodu na DPH je preukázanie existencie úniku v reťazci plnení, v ktorom sa žalobca ocitol, v ktorej časti poukázal žalobca na rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Sžf 16/2016, sp. zn. 1Sžf 31/2016 a sp. zn. 2Sžf 97/2016. Neodvedenie dane ako pojmový znak podvodu bolo v predmetnej veci naplnené tým, že subjekt TRIPOSTAV, s.r.o. ako dodávateľ fakturovanú a splatnú daň z dodávok žalobcu neodviedol. Správca dane ani žalovaný túto skutočnosť, ktorá indikuje existenciu daňového úniku v rozpore s úpravou podľa § 3 ods. 3, § 63 ods. 2 daňového poriadku nikde neuvádzajú a tým sa uvedené pre skutkové a právne posúdenie javí ako nepodstatné. Druhým znakom daňového podvodu je skutočnosť, že zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že plnenie je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu, v ktorej časti poukázal žalobca na rozhodnutia SD EÚ sp. zn. C-439/04 a C-440/04 Kittel a Recolta Recycling, body 56 až 61 a C-80/11, C-142/11 Mahagében kft a Péter Dávid bod 45. Zároveň zdôraznil, že judikatúra SD EÚ a NS SR ohľadom rozloženia dôkazného bremena v situácii účasti daňového subjektu na plnení poznačenom daňovým podvodom je ustálená. Skutočnosť, či daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom predstavuje dôkazné bremeno správcu dane a tento sa tohto dôkazného bremena nemôže zbaviť nekompetentným tvrdením, že neposúdil konanie ako podvodné konanie. Daňové orgány účelovo neobjasnili skutočný mechanizmus podvodného konania a ustálili, že drevo nebolo dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach z čoho vyplýva, že daňové orgány po právnej stránke posúdili vec nesprávne namiesto toho, aby zisťovali subjektívnu stránku účasti žalobcu na daňovom úniku. Správca dane nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena a neprihliadol na všetko čo vyšlo za konania najavo. · Žalobca poukazujúc na úpravu podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku uviedol, že vymedzenie dôvodov odvolania nastavuje referenčný rámec prieskumu rozhodnutia v odvolacom konaní, teda to, ktoré skutkové a právne dôvody majú byť preskúmavané v odvolacom konaní. Nedostatočné vysvetlenie úvahy správneho orgánu o dôvodoch rozhodnutia je neodstrániteľnou chybou konania a spôsobuje arbitrárnosť rozhodnutia - nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, v ktorej časti poukázal žalobca na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Sžf 108/2009 a sp. zn. 5Sžf 22/2016. Žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobcu ohľadom rozloženia dôkazného bremena a judikatúry NS SR a SD EÚ a inými námietkami nevysporiadal vôbec, alebo len formálne a nekvalifikovane, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok nezákonnosť rozhodnutia a rozhodnutie žalovaného je aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalovaný mal uviesť na základe akej úvahy dospel k záveru, že za daných okolností mohol tovar dodať iný dodávateľ - uvedené namietal žalobca už i v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a žalovaný to v rozpore s úpravou § 74 ods. 2 daňového poriadku ponechal bez povšimnutia. · Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane namietal, že došlé faktúry boli uhradené prevodom z účtu alebo v hotovosti, pričom k platbe v hotovosti boli priložené doklady z registračnej pokladne. Žalobca namietal, že sa dodávateľ vždy preukázal aj kartičkou DIČ, teda osvedčením o registrácii a pridelení DIČ, ktoré vydáva správca dane a dokladmi z registračnej pokladne, ktoré registruje správca dane. V tejto časti žalobca poukázal na úpravu podľa § 7 ods. 3, § 8 ods. 1, 2 zákona č. 289/2008 Z. z., z ktorej vyplýva, že evidencia registračných pokladníc je pod plnou kontrolou daňových úradov, a teda správcovi dane nič nebránilo, aby si zistil na koho je registrovaná registračná pokladnica, z ktorej bola faktúra uhradená. Žalobca spochybňuje takýto postup správcu dane, ktorý je v rozpore so samotným účelom zákona č. 289/2008 Z. z. Pri bezhotovostných platbách správca dane podľa § 26 ods. 3 daňového poriadku mohol požiadať banku o oznámenie majiteľa účtu, na ktorý bola platba poukázaná pokiaľ na niektorých faktúrach nebol uvedený účet dodávateľa. Aj tieto námietky ponechal žalovaný v rozpore s úpravou § 74 ods. 2 daňového poriadku bez povšimnutia. · Ústavne akceptovateľným spôsobom nie je odôvodnený záver žalovaného, podľa ktorého žalobca porušil ustanovenia vyhlášky č. 232/2006 Z. z., teda nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali pôvod dreva. Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že uvedené nie je podmienkou nároku na odpočítanie DPH, úprava
podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. takú podmienku neupravuje. Uvedený záver žalovaného je podľa tvrdenia žalobcu svojvoľný. · Pri závere, podľa ktorého žalobca nepreukázal, že za dodávateľa uvedeného na faktúrach komunikovala oprávnená osoba, došlo k rozšíreniu dôkazného bremena žalobcu nad rámec jeho možností bez rešpektovania povahy obchodných vzťahov (síce nie je produkovaná písomná zmluva, ale je produkovaný zo strany žalobcu reťazec dôkazov - objednávka, faktúra, platby atď.) od spoločnosti TRIPOSTAV, s.r.o. a zároveň žalobca zdôraznil v tejto časti bežné obchodné zvyklosti, v nadväznosti na ktoré je logické a oprávnené sa domnievať, že za dodávateľa konala osoba, konanie ktorej je potrebné prisúdiť dodávateľovi. · I.. Q. prítomná pri preberaní tovaru z dostupných zdrojov preverovala obchodných partnerov žalobcu prostredníctvom Obchodného registra, informačného systému - záznamov finančnej správy, prostredníctvom registra účtovných závierok. Žalobca nevidel dôvod preverovať čie sú autá, ktorými bolo drevo dovezené, aká ciacha mala byť na dreve uvedená. Na základe skutkových zistení je zrejmé, že subjekt TRIPOSTAV, s.r.o. fungoval nanajvýš neštandardným spôsobom so záverom znemožnenia akejkoľvek kontroly, z čoho však nevyplýva, že sa na tomto fungovaní uvedeného dodávateľa podieľal žalobca alebo osoby konajúce v jeho záujme. V tejto časti správca dane a žalovaný nesprávne vyhodnotili dôkazy a prijali záver, podľa ktorého žalobca nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia dodávateľom uvedeným na faktúre, založili rozhodnutia na zisteniach o neštandardných vnútorných pomeroch dodávateľa tovarov. · Žalobca poukazujúc na úpravu podľa § 2 písm. a) daňového poriadku zdôraznil povinnosť správcu dane zistiť daň, ktorá zahŕňa i to, že daň je určená tomu na koho sa vzťahuje a v tejto časti poukázal žalobca na závery podľa rozhodnutia NSS sp. zn. 5 Afs 60/2017. Správne orgány účelovo neobjasnili skutočný mechanizmus podvodného konania a ustálili, že nárok na odpočítanie dane nevznikol, pričom v danom prípade išlo o najjednoduchší spôsob, ako kompenzovať nevymožiteľnú daň od subjektu TRIPOSTAV, s.r.o. a zaručiť daňový výnos.
4. K žalobe sa podaním zo dňa 15.02.2021 vyjadril žalovaný. Vyjadrenie žalovaného uvádza podrobne zistenia správcu dane tak, ako sú konštatované aj v rozhodnutí žalovaného v rámci odvolacieho konania, vrátane výpovede I.. U. Q. a poukázania na právnu úpravu obchodovania s drevom podľa § 4, § 6 vyhlášky č. 232/2006 Z. z. a § 22 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. a zdôraznenia už v rozhodnutí žalovaného prijatého záveru, podľa ktorého žalobca ako odberateľ dreva - smrekovej guľatiny nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali pôvod dreva uvedeného na predmetných faktúrach. Uviedol, že správcovi dane nebola predložená žiadna zmluva, ktorá by upravovala obchodno-záväzkové vzťahy medzi zúčastnenými stranami a na takúto zmluvu sa neodvolávajú ani faktúry, pričom v nadväznosti na túto skutočnosť a vyjadrenia I.. U. Q. ohľadom realizácie predmetných obchodov skonštatoval, že popísaný spôsob realizácie obchodov medzi dodávateľom TRIPOSTAV, s.r.o. a žalobcom je založený na komunikácii, ktorá nebola preukázaná. Poukázal na skutočnosť, že zo zistení správcu dane vyplynulo, že spoločnosť TRIPOSTAV, s.r.o. bola v roku 2015 s výnimkou mesiaca september 2015 ekonomicky neaktívna a od roku 2011 nezamestnávala žiadnych zamestnancov. Zdôraznil, že sám žalobca v odvolaní uviedol, že preveroval spoločnosť TRIPOSTAV, s.r.o. aj v registri účtovných závierok v nadväznosti na čo musel zistil, že táto spoločnosť za rok 2012 a 2013 nevykázala žiadne tržby ani náklady. Dňa 22.10.2015 bola dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra, pričom za obdobie od 02.10.2014 do 21.10.2015 bola jedinou spoločníčkou a konateľkou tejto spoločnosti pani W. B., ktorá podľa zistenia správcu dane sa už viac ako päť rokov v obci Ratnovce, ktorú má uvedenú v Obchodnom registri nezdržiava, je bezdomovkyňa a jej trvalým pobytom je obec Ratnovce, v nadväznosti na čo, nebolo možné menovanú vyzvať na predloženie dokladov od spoločnosti TRIPOSTAV, s.r.o. Žalovaný poukázal aj na ďalšie skutočnosti, ktoré vyplynuli z administratívneho spisu, a podľa ktorých vo vzťahu k zistenému spôsobu komunikácie ohľadom dodávok, a to konkrétne vo vzťahu k ponuke, ktorá bola dodávateľom žalobcovi na odber guľatiny daná nebol predložený žiaden dôkaz v smere preukázania, že so žalobcom komunikovala osoba oprávnená konať za uvedeného dodávateľa. Nebol predložený žiaden dôkaz o tom, kto konal za spoločnosť dodávateľa uvedeného na faktúrach pri odovzdaní tovaru na odbernom mieste Oravská Jasenica. Nebola identifikovaná osoba, ktorá priniesla faktúru a doklad o úhrade. Uvedené svedčí o neprejavení náležitej miery opatrnosti a prebratí rizika zo strany daňového subjektu v smere nemožnosti splnenia dôkaznej povinnosti vo vzťahu k dôkaznému bremenu preukázania dodávky guľatiny dodávateľom uvedeným na faktúre. Žalovaný zistil, že sa u žalobcu nejedná o ojedinelý prípad s podobnými zisteniami a rovnakou komoditou - smreková guľatina a uviedol konkrétne prípady i z roku 2015. Skonštatoval s poukazom na úpravu podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že dodávky guľatiny boli
realizované spoločnosťou TRIPOSTAV, s.r.o., ktorá je uvedená na faktúrach, z ktorých bol uplatnený odpočet DPH. V nadväznosti na žalobcom zdôraznené závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2011 žalovaný poukázal na zodpovednosť daňového subjektu za výkon práva s primeranou starostlivosťou, čo v prípade žalobcu v predmetnej veci dodržané nebolo. Taktiež žalovaný v rámci vyjadrenia sa ku správnej žalobe zdôraznil, že konanie žalobcu neposúdil ako podvodné konanie, a teda argumentáciu žalobcu v tejto časti hodnotí ako neopodstatnenú. Súhrnne v závere svojho vyjadrenia žalovaný konštatuje poukazujúc na špeciálnu právnu úpravu, že žalobca mal disponovať dôkazom o pôvode dreva uvedeného na faktúrach. K tvrdeniu žalobcu, že ak nebola predložená zmluva v písomnej forme, nie je možné tvrdiť, že nebola predložená žiadna zmluva žalovaný uviedol, že v administratívnom spise sa nenachádza žiadny dôkaz o predložení zmluvy, ktorá by upravovala obchodno-záväzkové vzťahy medzi žalobcom a dodávateľom a ani predmetné faktúry sa na žiadnu zmluvu neodvolávajú. Žiadna zmluva nebola predložená ani bližšie konkretizovaná v podanom odvolaní a ani v žalobe. Žalovaný zdôraznil časovú nereálnosť uskutočnenia fakturovaných obchodov. Takisto vyhodnotil ako neprimerané poukazovanie na bežné obchodné zvyklosti za stavu, keď sa žalovaný s konateľom dodávateľskej firmy nepoznal a komunikácia prebiehala telefonicky a zároveň keď zistil, že spoločnosť bola v rokoch 2012 a 2013 ekonomicky neaktívna a nebolo zrejmé odkiaľ smreková guľatina pochádza a tiež keď došlo ku zmene úhrady z bezhotovostného na hotovostný spôsob úhrady. V tejto časti žalovaný opätovne zdôraznil, že žalobca podniká s drevom od roku 1992, a preto mu musia byť známe predpisy upravujúce podnikanie s drevom a musí disponovať rozsiahlymi praktickými skúsenosťami v tejto oblasti v nadväznosti na čo bolo dôvodné očakávať, že o svojho dodávateľa a predmet plnenia sa bude intenzívnejšie zaujímať a neuspokojí sa len so samotným faktom dodania tovaru - smrekovej guľatiny.
5. Na vyjadrenie sa žalovaného k žalobe reagoval replikou zo dňa 18.03.2021 žalobca. Uviedol, že mu nie je zrejmé na základe čoho správca dane dospel k záveru, podľa ktorého nárok na odpočítanie dane vzniká len pod podmienkou, že odberateľ musí osobne poznať konateľov dodávateľa a osobne s nimi hovoriť a na základe čoho mal a mohol konkrétne identifikovať osoby, ktoré doniesli faktúru za dodávateľa TRIPOSTAV, s.r.o. Zdôraznil, že dodávateľom guľatiny neboli osoby, ktoré doniesli faktúru, ale spoločnosť na faktúrach uvedená, a teda žalobca overoval túto spoločnosť. V tejto časti tiež poukázal na článok 19 ods. 1 a 2 Ústavy SR a § 11 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej úpravy má byť zabránené tomu, aby niekto bez legitímneho dôvodu požadoval od nositeľa mena jeho zverejnenie alebo oznámenie. Opätovne zdôraznil, že správne orgány nespochybňujú existenciu tovaru, ale spochybňujú osobu dodávateľa.
6. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou zo dňa 27.09.2021. V podstatnom obsahu dupliky žalovaný uvádza rovnakú argumentáciu akú vymedzil v odôvodnení svojho rozhodnutia a vo vyjadrení k žalobe v tejto veci. Zdôrazňuje, že ani správca dane ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach nespochybnili, že by predložené doklady o úhrade nemali identifikačné znaky spoločnosti deklarovanej ako dodávateľ. Avšak zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale musia mať povahu faktu, teda musia nesporne preukazovať vyžadovanú skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte. Musia jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, teda že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý fakturoval zdaniteľné plnenie, pokiaľ nie je preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok nepostačuje na vznik nároku na odpočet len samotná existencia dokladu. Opätovne zdôraznil, že správca dane ani žalovaný neboli povinní dokazovať, ktorá iná spoločnosť dodala žalobcovi plnenia uvedené na faktúrach. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru uvedeného na predmetných faktúrach, ale neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty v dôsledku toho, že žalobca jednoznačne nepreukázal, že mu tovar dodala spoločnosť uvedená v predmetných faktúrach.
7. Na pojednávaní dňa 27.10.2021 právny zástupca žalobcu, žalobca a žalovaný zotrvali na svojich vyjadreniach. Právny zástupca žalobcu zdôraznil možnosť správcu dane preveriť v administratívnom konaní na koho sú registrované registračné pokladnice, z ktorých boli vydané doklady o úhradách a na povinnosť správcu dane prihliadať na všetko čo vyšlo najavo. Tiež poukázal na závery podľa rozsudku SD EÚ sp. zn. C- 610/19 zo dňa 03.09.2020 a uviedol, že ak existuje materiálne plnenie, teda došlo k dodaniu tovaru, nie je možné nepriznať odpočet, splnenie hmotnoprávnych podmienok je rozhodujúce a poukázal konkrétne na body 47., 48. a 49. odôvodnenia uvedeného rozsudku.
8. Správny súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa a postupy, ktoré predchádzali ich vydaniu, vychádzajúc zo žalobných bodov včas podanej správnej žaloby s poukazom na úpravu podľa § 183 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná v nadväznosti na čo podľa § 190 SSP rozhodol o jej zamietnutí.
9. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 Zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - ďalej len daňový poriadok: Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 63 ods. 2, ods. 5 daňového poriadku: Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku: Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
Podľa § 24 ods. 1, ods. 2 daňového poriadku: Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 26 ods. 3, písm. a daňového poriadku: Poskytovatelia platobných služieb sú povinní oznámiť po a) daňovému úradu údaje podľa osobitného predpisu.
Podľa § 2 písm. a) daňového poriadku: Na účely tohto zákona sa rozumie po a) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení platnom a účinnom k 31.08.2015 - ďalej len zákon o DPH: Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH: Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň po a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 4 ods. 1, veta prvá, ods. 6 vyhlášky č. 232/2006 Z. z. o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - ďalej vyhláška č. 232/2006 Z. z.: Ciacha je značka, ktorou sa označuje vyťažené drevo na jeho priečnom reze. Ciachu registruje obvodný lesný úrad podľa odseku 7, ktorý zaznamená odtlačok ciachy pri ručnej ciachovačke a znaky ciachy z plastového štítka a výrobné číslo mechanickej ciachovačky v registri.
Podľa § 6 ods.1 vyhlášky č. 232/2006 Z. z.: Pôvod prepravovaného dreva alebo uskladneného dreva sa preukazuje dokladom; vzor tlačiva je uvedený v prílohe č. 5.
Podľa § 23 ods. 1, ods. 4 Zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - ďalej len zákon č. 326/2005 Z. z.: Ťažba sa môže vykonať len po vyznačení ťažby a na základe písomného súhlasu hospodára. Vyznačenie ťažby sa nevyžaduje pri výchove lesa v lesných porastoch s vekom do 50 rokov. Písomný súhlas na ťažbu sa nevyžaduje pri prečistkách bez predpísaného objemu ťažby dreva v platných programoch starostlivosti o lesy. Ťažba na lesnom pozemku podľa § 39 ods. 1 písm. e) sa môže vykonať len na základe rozhodnutia podľa § 28 ods. 7 alebo na základe písomného súhlasu orgánu štátnej správy lesného hospodárstva; na vydanie súhlasu sa nevzťahuje správny poriadok. Vyťažené drevo je obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva povinný najneskôr pred odvozom z odvozného miesta označiť čitateľnou ciachou alebo iným povoleným označením, ktoré vopred zaregistroval orgán štátnej správy lesného hospodárstva. O zápise ciachy alebo iného povoleného označenia do evidencie registrovaných ciach a iných povolených označení orgán štátnej správy lesného hospodárstva nevyhotovuje písomné rozhodnutie, zápis vyznačí v spise a žiadateľovi vydá potvrdenie, v ktorom uvedie označenie orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, identifikačné údaje držiteľa ciachy, dátum vydania potvrdenia a údaje, ktoré zapísal do evidencie registrovaných ciach a iných povolených označení.
Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 326/2005 Z. z.: Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré prepravujú, skladujú alebo spracúvajú drevo alebo sú nákupcami dreva, sú povinné na vyzvanie preukázať orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, členovi lesnej stráže alebo príslušníkovi Policajného zboru pôvod prepravovaného dreva alebo skladovaného dreva dokladmi [ § 66 písm. d)] a tieto doklady uchovávať najmenej desať rokov.
10. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva skutočnosť vypracovania protokolu správcom dane pod číslom 101862507/2019 zo dňa 02.08.2019 k daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty u žalobcu za obdobie január, február 2015, apríl, máj, jún, júl, august, september, október, november, december 2015, január až september, november 2016. Závery správcu dane k zdaňovaciemu obdobiu august 2015 sú obsiahnuté na strane 35 až 39 protokolu, s vyústením do konštatovania správcu dane, podľa ktorého neboli poskytnuté žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali, že dodania tovaru podľa faktúr identifikovaných v tabuľke na č. l. 36 - dodávky guľatiny žalobcovi subjektom TRIPOSTAV, s.r.o. boli realizované tak, ako je uvedené v predmetných faktúrach, konkrétne od dodávateľa TRIPOSTAV, s.r.o. Dňa 04.11.2019 pod číslom zápisnice o ústnom pojednávaní 102483548/2019 bola vypočutá ako svedok I.. U. Q., ktorá opísala priebeh realizácie dodávok guľatiny tak ako je v podstatnom obsahu zachytený v rozhodnutí žalovaného. Na č. l. 31 až 38 spisu sa nachádzajú v pripojenom administratívnom spise predmetné faktúry vrátane fotokópii dokladov z registračnej pokladne a objednávok k týmto faktúram, ktoré objednávky sú opatrené pečiatkou a podpisom žalobcu, ako aj pečiatkou TRIPOSTAV, s.r.o. a nečitateľným podpisom osoby, ktorá na tomto mieste objednávky podpísala. Z objednávok vyplýva forma úhrady prevodný príkaz, popis tovaru guľatina IIIA,. Z faktúr vyplýva údaj o platbe v hotovosti a názov a druh tovaru smrek prvá trieda guľatina. Faktúry sú podľa údaja na nich uvedenom v kolónke vyhotovil vyhotovené osobou W. B..
11. Konanie v tejto žalobe je konaním o všeobecnej správnej žalobe podľa § 177 a nasl. SSP, pri prejednaní ktorej sa v celom rozsahu uplatnila zásada koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v nadväznosti na úpravu § 183 SSP. Správny súd vychádzajúc z uvedeného vyhodnocoval námietky obsiahnuté v žalobných bodoch včas podanej správnej žaloby a z repliky žalobcu a z tvrdení uvedených právnym zástupcom žalobcu a žalobcom na pojednávaní len tie námietky, ktoré predstavovali doplnenie alebo rozvinutie argumentácie uvedenej už vo včas podanej správnej žalobe, pri zohľadnení skutočnosti predloženia repliky po nastúpení účinkov uvedenej koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby.
12. Pokiaľ žalobca tvrdil, poukazujúc na judikatúru NS SR a SD EÚ, ktorú označil v správnej žalobe (rozhodnutie sp. zn. 1Sžf 16/2016, sp. zn. 1Sžf 31/2016, uznesenie sp. zn. 2Sžf 97/2015, rozhodnutia SD EÚ sp. zn. C-439/04 a C-440/04 Kittel a Recolta Recycling, a C-80/11, C-142/11 Mahagében kft a Péter Dávid), že sa správca dane a žalovaný nemôžu zbaviť ich dôkazného bremena, ktoré ich zaťažovalo v pomeroch predmetného administratívneho konania vo vzťahu k preukázaniu skutočnosti, že žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, a to prostredníctvom žalobcom označeného nekompetentného záveru správnych orgánov o tom, že konanie neposúdili ako podvodné konanie, nie je táto námietka žalobcu správnym súdom hodnotená ako dôvodná. Rovnako správny súd ako nedôvodnú hodnotí aj súvisiacu námietku účelového neobjasnenia skutočného mechanizmu podvodného konania žalobcu a na to sa ďalej viažucu námietku nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri uvedenom závere správny súd primárne zdôrazňuje, že správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný založili závery svojich rozhodnutí na skonštatovaní nepreukázania splnenia materiálnej podmienky práva žalobcu na odpočet, predstavovanej skutočnosťou, že tovar fakturovaný predmetnými faktúrami, z ktorých si žalobca odpočet DPH uplatnil bol dodaný práve dodávateľom uvedeným na faktúre podľa § 49 ods. 1 zákona o DHP, a teda nebolo preukázané, že tomuto subjektu dodávateľa - TRIPOSTAV, s.r.o. v súvislosti s predmetným dodaním guľatiny vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Uvedený základ rozhodnutí správcu dane a žalovaného je v odôvodnení ich rozhodnutí jasne, jednoznačne a zrozumiteľne ako aj dostatočne vyjadrený a odôvodnený. Pri prijatí tohto záveru potom nebol dôvod na to, aby správca dane pristúpil k preverovaniu skutočnosti, či žalobca ako daňový subjekt v súvislosti s predmetnými dodávkami guľatiny vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia podľa predmetných faktúr bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom resp. s daňovým podvodom (v tejto časti správny súd poukazuje na závery podľa bodu 36. odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 5 Sžfk/2/2019 zo dňa 10.09.2020, podľa ktorého základnou podmienkou viažucou sa na priznanie nároku na odpočítanie dane je uskutočnenie plnenia v súlade s príslušnou faktúrou, čo je potrebné podotknúť vo vzťahu k aplikovateľnosti rozsudkov SD EÚ C-80/2011 a C-142/2011, ktoré sú zamerané na prípady, v ktorých je aj napriek zisteniu podvodného konania možné daňovému subjektu právo na odpočet priznať). Dôvodom pre zisťovanie vedomosti alebo možnosti vedomosti na strane daňového subjektu o tom, že sa prijatím predmetného plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom nebola skutočnosť úhrady dodávky, zaúčtovania predmetných faktúr v účtovníctve žalobcu ani skutočnosť, či dodávateľ sám splatnú daň z dodávok pre žalobcu odviedol alebo nie, pretože pre vznik práva žalobcu na odpočet DPH z predmetných dodávok bolo relevantné splnenie materiálnej podmienky samotného vzniku daňovej povinnosti dodávateľa TRIPOSTAV, s.r.o., ktorý je uvedený na faktúrach, ktorých sa týkali predmetné dodávky podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, a ktorá daňová povinnosť dodávateľa vzniká dodaním tovaru. Nepriznanie práva na odpočet z dôvodu účasti žalobcu na podvodnom konaní (rovnako aj na zneužití práva, čo však zo strany žalobcu namietané nebolo) prichádza do úvahy len pri splnení uvedenej materiálnej podmienky práva na odpočet, vyplývajúcej priamo z úpravy zákona o DPH, vrátane všetkých ostatných materiálnych a formálnych podmienok z tejto úpravy vyplývajúcich a samozrejme za stavu preukázania zo strany správcu dane tej skutočnosti, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť o svojej účasti na daňovom podvode. Ak žalobca, ktorého vo vzťahu k podmienke dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre primárne ťaží i dôkazná povinnosť v nadväznosti na úpravu podľa § 24 ods. 1, písm. a daňového poriadku spoľahlivo nevyvrátil dôvodné pochybnosti správcu dane o jej splnení a tým o uskutočnení zdaniteľných obchodov subjektom dodávateľa uvedeným na faktúre, postupoval správca dane aj žalovaný správne a v súlade so zákonom, pokiaľ vec právne posúdil podľa úpravy § 19 ods. 1, § 49 ods. 1 všetko zákona o DPH. V nadväznosti na uvedené je námietka žalobcu o neobjasnení skutočného mechanizmu podvodného konania a ustálenia, že guľatina nebola dodaná subjektom uvedeným na faktúre čím sa správca dane vyhol preukázaniu spojenia s daňovým únikom a neposudzoval vec ako daňový únik, nedôvodná.
13. Pri výsledkoch dokazovania správcu dane a ich náležitom vyhodnotení podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku nehodnotí správny súd žalobcom namietnuté vyhnutie sa preukázaniu skutočného mechanizmu podvodného konania ustálením záveru, že guľatina nebola dodaná subjektom uvedeným na faktúrach ani ako dôvod pre záver, že by správca dane nesprávne posúdil rozloženie dôkazného bremena a neprihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo.
14. V nadväznosti na uvedené východiská správneho súdu nie je dôvodná ani argumentácia žalobcu viažuca sa k záverom podľa rozhodnutí NS SR sp. zn. 1Sžf 16/2016, sp. zn. 1Sžf 31/2016 a sp.
zn. 2Sžf 97/2016 a k záverom podľa rozhodnutí ESD EÚ sp. zn. C-439/04 a C-440/04 Kittel a Recolta Recycling, a C-80/11, C-142/11 Mahagében kft a Péter Dávid, ktoré rozhodnutia s týkajú prejednania vecí, kde bolo východiskom splnenie podmienok odpočtu - realizácia zdaniteľného plnenia, vrátane vzniku daňovej povinnosti dodávateľa uvedeného na faktúre, čo bola základná a relevantná skutková odlišnosť východísk týchto rozhodnutí oproti východiskám prejednávanej veci (v rozsudku NS SR sp. zn. 1 Sžf/31/2016 ide o bod 28. odôvodnenia, pričom samotný rozsudok ťažiskovo rieši situáciu, kedy zistený skutkový stav nepredstavoval dostatočný podklad pre záver, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa stal súčasťou kolotoča obchodných transakcií, ktorých hlavným cieľom bolo neoprávnené zníženie daňového zaťaženia, v rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžf/16/2016 ide o bod 38. odôvodnenia, pričom ťažiskovo rieši tento rozsudok situáciu, kedy správne orgány nevyjadrili dostatočne určito, či danú vec posudzovali ako podvodné konanie alebo zneužitie práva, čo bolo mätúce a nezrozumiteľné, taktiež z uvedeného východiska o potrebe primárneho splnenia materiálnych podmienok odpočtu vrátane preukázania uskutočnenia zdaniteľného obchodu dodávateľom uvedeným na faktúre vychádzajú i uvedené rozhodnutia SD EÚ vrátane rozsudku C-610/19 zo dňa 03.09.2020, na ktorý poukázal žalobca cestou právneho zástupcu na pojednávaní, vo vzťahu ku ktorému rozsudku správny súd poukazuje na bod 46. jeho odôvodnenia). Osobitne k rozsudku NS SR sp. zn. 2Sžf 97/2016 správny súd uvádza, že týmto Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z dôvodu, že postráda dostatočne argumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení. Najvyšší súd v odôvodnení uviedol, že ak podľa záverov správcu dane k dodaniu predmetných služieb skutočne došlo a bolo potrebné zodpovedať otázku reálnych dodávateľov týchto služieb, povinnosťou krajského súdu bolo vysporiadať sa s rozsahom dôkazného bremena žalobcu a závery z toho dostatočne odôvodniť. Ak správca dane zistí, že niektorý článok dodávateľského reťazca vykazuje znaky daňového podvodu, je povinný preukázať a dostatočne odôvodniť, aké mal v tejto súvislosti postavenie daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočet, t.j. musí preukázať, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje plnenia, ktoré je zaťažené daňovým podvodom. Z tejto časti odôvodnenia uvedeného rozhodnutia NS SR a ani z inej jeho časti nie možné vyvodiť argumentáciu podporujúcu námietky žalobcu v prvom žalobnom bode. Rovnako nie sú závery tohto rozsudku ani aplikovateľné v pomeroch prejednávanej veci, nakoľko sú zamerané na zdôvodnenie záveru o arbitrárnosti rozhodnutia krajského súdu, ktorý neodôvodnil dostatočne svoj záver o podvodnom konaní. Väzba na hodnotenie materiálnych podmienok odpočtu nie v záveroch uvedeného rozsudku NS SR hodnotená.
15. Správny súd uvádza, že vo vzťahu ku splneniu uvedenej materiálnej podmienky odpočtu DPH predstavovanej preukázaním skutočnosti, že guľatinu dodal žalobcovi subjekt TRIPOSTAV, s.r.o. ťaží tak, ako je už konštatované správnym súdom vyššie dôkazné bremeno žalobcu. Obsahom dôkaznej povinnosti žalobcu v tomto smere je preukázanie splnenia tejto materiálnej podmienky a v prípade existencie dôvodných pochybností správcu dane o uskutočnení zdaniteľných obchodov, teda realizácie dodávky tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, tieto pochybnosti spoľahlivo vyvrátiť a splniť si tým náležite svoju dôkaznú povinnosť v celom rozsahu (v tejto časti správny súd poukazuje jednak pokiaľ ide o dôkazné bremeno daňového subjektu vo vzťahu ku tvrdeniu o realizácii dodávky konkrétnym dodávateľom na závery podľa rozhodnutí NS SR sp. zn. 3 Sžfk/40/2017, sp. zn. 4Sžfk/38/2017 a ďalšie ako aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 a pokiaľ ide o presun dôkazného bremena späť na žalobcu pri dôvodnom spochybnení jeho tvrdení o dodávke tovaru konkrétnym dodávateľom uvedeným na faktúre na závery podľa rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/2009, III. ÚS 93/2016). Správca dane založil záver o pochybnostiach o realizácii dodávky guľatiny žalobcovi dodávateľom TRIPOSTAV, s.r.o. na komplexe zistených skutočností, ktoré v súhrne (a to správny súd zdôrazňuje, nakoľko žalobca na viacerých miestach svojej argumentácie uvedenej v správnej žalobe poukazuje na izolované zistenia správcu dane a tieto vytrháva z kontextu, v ktorom boli správcom dane uvedené zistenia vyhodnocované v súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku, napríklad nedodržanie predpisov upravujúcich obchodovanie s drevom, neidentifikovanie osoby, ktorá dodávané drevo žalobcovi odovzdala alebo doniesla faktúru a pod.), odôvodňovali pochybnosti správcu dane o realizácii dodávky guľatiny dodávateľom uvedeným na faktúre. Konkrétne správca dane svoje pochybnosti o dodaní tovaru dodávateľom uvedeným na predmetných faktúrach dôvodne a zákonne oprel o nasledovné skutočnosti vyplývajúce z dokazovania:
- vyhodnotenie zistenej skutočnosti nepreukázania pôvodu dreva, ktorá pri obchodovaní s uvedeným druhom tovaru vzhľadom na právnu úpravu vyplývajúcu z § 4 ods.1, veta prvá, ods. 6, § 6 ods. 1 vyhlášky č. 232/2006 Z. z. v spojení s § 23 ods. 4, § 24 ods. 4 zákona č. 326/2005 Z. z., na ktorú poukázal
žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia aj podľa názoru správneho súdu odôvodňovala skúmanie a relevantnosť zisťovania pôvodu guľatiny,
- nedostupnosť štatutárnej zástupkyne dodávateľa TRIPOSTAV, s.r.o. pani W. B., a tým zároveň nemožnosť dohľadania osoby, ktorá tovar žalobcovi odovzdala a tiež osoby, ktorá doniesla žalobcovi faktúru aj s pokladničným dokladom pri absencii jej identifikácie svedkyňou I.. Q.,
- proces právneho nástupníctva subjektu TRIPOSTAV s.r.o., tak, ako je opísaný v odôvodnení rozhodnutia správcu dane a vyplýva z verejne dostupného obchodného registra,
- odpoveď Daňového úradu Trenčín o výsledku miestneho zisťovania u likvidátora právneho nástupcu dodávateľa TRIPOSTAV s.r.o, teda u likvidátora subjektu DcaLaser s.r.o., ktorým bol subjekt SKKS k.s. za účelom preverenia , či subjekt TRIPOSTAV s.r.o. má v účtovníctve zaúčtované predmetné faktúry, či bola za predmetné dodávky prijatá platba, či bola z predmetných faktúr priznaná a odvedená daň so zistením, podľa ktorého subjekt SKKS k.s. nedisponuje žiadnymi daňovými dokladmi subjektu TRIPOSTAV s.r.o. a rovanko negatívny výsledok v smere zisťovania uvedeného u posledného konateľa subjektu DcaLaser s.r.o. p. T. L.,
- disproporcie zistených skutočností ohľadom spôsobu úhrady dodávok medzi objednávkami, ktoré boli pripojené ku faktúram, kde je uvedený bezhotovostný platobný styk ako forma úhrady oproti faktúram, kde už je uvedená platba v hotovosti, pričom objednávky boli v zmysle tvrdení žalobcu podpísané oboma zúčastnenými stranami obchodnoprávneho vzťahu. Uvedené a všetky ďalšie skutočnosti zistené správcom dane a vyhodnotené ním v súlade s úpravou § 3 ods. 3 daňového poriadku, teda pri dôslednom uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov, vrátane zohľadnenia všetkého čo vyšlo za konania najavo a bolo pre závery rozhodnutia správcu dane relevantné (tu vo vzťahu k argumentu relevantnosti správny súd poukazuje na závery podľa rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Hiro Balani c. Španielsko z 09.12.1994), opodstatnene založili pochybnosti správcu dane, a tým dôkazné bremeno žalobcu tieto dôvodné pochybnosti správcu dane spoľahlivo vyvrátiť. Žalobca si túto dôkaznú povinnosť nesplnil. Správca dane i žalovaný vychádzali zo správneho rozloženia dôkazného bremena v predmetnej veci a neučinili súčasťou jeho obsahu nič, čo by do rámca dôkazného bremena žalobcu nespadalo alebo na čo by žalobca nemal dosah, pretože v danom prípade išlo o preukázanie skutočností, ktoré sa týkali priameho vzťahu daňového subjektu a jeho priameho dodávateľa. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd konštatuje, že dôkazné bremeno žalobcu pri uplatnení odpočtu DPH úzko súvisí so zachovaním náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je ako požiadavka kladená na subjekt žalobcu ako podnikateľský subjekt pri uskutočňovaní jeho podnikateľskej činnosti a vo všeobecnej rovine umožňuje minimalizovať alebo vylúčiť podnikateľské riziko, ktoré žalobca ako každý podnikateľský subjekt pri výkone podnikateľskej činnosti znáša v zmysle úpravy § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, a ktoré podnikateľské riziko sa pri nezachovaní uvedenej náležitej odbornej starostlivosti pri výkone podnikateľskej činnosti môže prejaviť aj vo forme neunesenia dôkazného bremena daňového subjektu pri preukazovaní jeho práva na odpočet. V tejto časti poukazuje správny súd na dôsledné vymedzenie skutočností vyplývajúcich zo zistení správcu dane, na ktoré poukázal žalovaný v odôvodnení rozhodnutia, v nadväznosti na ktoré dôvodne a správne konštatoval nedostatočnú dôslednosť žalobcu ako podnikateľského subjektu pri zachovaní potrebnej odbornej starostlivosti pri výkone podnikateľskej činnosti, zahŕňajúcej jeho dostatočnú vedomosť o subjekte dodávateľa. Konkrétne išlo o skutočnosť vyjadrenia samotného žalobcu ako daňového subjektu v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, kde sám žalobca uviedol, že spoločnosť dodávateľa - TRIPOSTAV, s.r.o. preveroval aj v registri účtovných závierok, z čoho by nepochybne zistil, že táto obchodná spoločnosť za roky 2012 a 2013 nevykázala žiadne tržby a ani náklady. Táto skutočnosť v spojení so skutočnosťou absencie preukázania pôvodu guľatiny, relevantnosť ktorej skutočnosti správny súd odôvodnil vyššie ako aj ďalšie v dokazovaní zistené skutočnosti (napríklad zmena spôsobu úhrady z hotovostného podľa objednávok na bezhotovostný podľa faktúr, nedostatočná vedomosť o subjekte dodávateľa z hľadiska jeho väzieb na zdroje dreva, teda, či je vlastník alebo má iné právo k lesom, o konkrétnych osobách, s ktorými ohľadom dodávok a samotného dodania žalobca komunikoval a mal konať a podobne) správne indikovali požiadavku zachovania primeranej obozretnosti a tým vylúčenia resp. minimalizácie podnikateľského rizika na strane žalobcu. Správny súd i na tomto mieste zvýrazňuje, že zistené skutočnosti správca dane podrobil náležitému hodnoteniu podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, a teda jednotlivé zistenia hodnotil v súvislostiach. V nadväznosti na to nie je dôvodná ani argumentácia žalobcu viažuca sa k zdôrazňovaniu záverov rozsudku SD EÚ C-610/19 na pojednávaní, ktorý rozsudok napríklad v bode 47. odôvodnenia viaže záver o nedostatočnosti základu konštatovania o tom, že k dodaniu tovaru nedošlo len na nedostatok personálnych a materiálnych zdrojov dodávateľa rsp. subdodávateľa. Rovnako nie je dôvodná ani námietka, v rámci ktorej žalobca poukazoval na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 3 Sžf/1/2011 zdôrazňujúc plnenie dôkaznej povinnosti predložením
predmetných faktúr a ich príloh. Správny súd podotýka, že tieto dôkazy správca dane a žalovaný dôsledne vyhodnotili spolu so zisteniami vyplývajúcimi z dokazovania v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, s vyvodením správneho záveru a s vyústením do správneho právneho posúdenia. Závery rozsudku sp. zn. 3Sžf/1/2011 sú podľa záverov rozsudku NS SR sp. zn. 1 Sžfk/81/2018 (bod 54. odôvodnenia) naviac prekonané vývojom rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR práve so zdôraznením zodpovednosti daňového subjektu za výkon práva s primeranou odbornou starostlivosťou.
16. Svoje závery ohľadom rozloženia dôkazného bremena a reakcie žalovaného na konkrétne odvolacie námietky žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne uviedol a zdôvodnil vrátane vymedzenia úvah, ktorými bol vedený pri vyhodnotení odvolacích námietok žalobcu, a teda postupoval v súlade so zákonnou požiadavkou podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku pokiaľ ide o realizáciu prieskumu rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v rozsahu požadovanom odvolaním. Námietku žalobcu o dodaní tovaru iným dodávateľom, ako aj o neodvedení dane dodávateľom vysporiadava žalovaný v odôvodnení uvedenou argumentáciou ako celok a neponecháva ju tak ako tvrdí žalobca bez povšimnutia, ale ju hodnotí v súlade s úpravou § 3 ods. 3 daňového poriadku ako skutočnosť, ktorá vyšla za konania najavo, s vyústením do prijatého dostatočne a presvedčivo odôvodneného záveru o nepreukázaní splnenia materiálnej podmienky odpočtu - skutočnosti dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre. Tento záver, ktorý je základom rozhodnutia správcu dane i žalovaného je vyjadrený v odôvodnení ich rozhodnutí celkom jednoznačne a nepochybne. Podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie v nadväznosti na uvedené správny súd nekonštatuje a rovnako z uvedených dôvodov nie je vo vzťahu k odôvodneniam rozhodnutí správcu dane a žalovaného možné konštatovať ich nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Rozhodnutie žalovaného nie je preto pokiaľ ide o preskúmateľnosť jeho odôvodnenia v rozpore so závermi rozhodnutí NS SR, na ktoré poukázal žalobca, a to rozsudku NS SR sp. zn. 5 Sžf/22/2016 a ani so závermi rozsudku sp. zn. 5 Sžf/108/2009 (pričom tento rozsudok NS SR zmenil rozhodnutie Krajského súdu v Žiline tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a so zdôraznením dôkaznej povinnosti žalobcu k preukázaniu podmienok oslobodenia od dane).
17. Pokiaľ žalobca namietal, že správcovi dane nič nebránilo preveriť resp. zistiť, ktorý konkrétny subjekt realizoval platby v hotovosti alebo platby cez účet za predmetné dodávky guľatiny správny súd konštatuje, že úlohou správcu dane nebolo zisťovanie subjektu, od ktorého v skutočnosti žalobca guľatinu prevzal ani kto skutočne žalobcovi tovar dodal, nakoľko skutočnosť dodania, teda materiálneho plnenia sporná a správcom dane spochybnená nebola, ale spochybnené bolo realizovanie zdaniteľného obchodu, teda skutočnosť, že dodávka bola realizovaná subjektom uvedeným na faktúre a že tomuto subjektu dodávateľa uvedenému na faktúrach, z ktorých bol odpočet DPH uplatnený vznikla daňová povinnosť (správny súd na tomto mieste poukazuje na závery podľa rozsudku NS SR sp. zn. 2 Sžf/52/2010 zo dňa 21.09.2011). Tento záver, ktorý je uvedený i v rozhodnutí žalovaného, dostatočne vysporiadava aj uvedenú námietku žalobcu ako nedôvodnú, a teda ani táto námietka nebola žalovaným pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu ponechaná bez povšimnutia tak ako to tvrdil žalobca. Rozpor s úpravou § 74 ods. 2 daňového poriadku tvrdený v tejto časti žalobcom správny súd nekonštatuje.
18. Správca dane ani žalovaný nezaložili svoje rozhodnutie na závere o porušení ustanovení vyhlášky č. 232/2006 Z. z. žalobcom spočívajúcom v nepredložení dokladu o preukázaní pôvodu dreva. Toto zistenie absencie predloženia dokladu preukazujúceho pôvod tovaru správca dane a žalovaný vyhodnocovali ako jednu zo skutočností, ktoré tak ako je uvedené už vyššie založili dôvodné pochybnosti správcu dane a žalovaného o dodaní tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre, a to práve s ohľadom na druh dodávaného tovaru - smrekovú guľatinu, na obchodovanie s ktorým tovarom sa vzťahuje špeciálna právna úprava vyplývajúca z § 4 ods. 1, veta prvá, ods. 6 vyhlášky č. 232/2006 Z. z. v spojení s § 23 ods. 4, § 24 ods. 4 Zákona č. 326/2005 Z. z. Uvedené odôvodňovalo, aby sa správca dane otázkou pôvodu dreva zaoberal a vyhodnocoval túto v súvislosti so zistením skutočnosti absencie predloženia dokladov, ktoré by pôvod dreva preukazovali, teda nie ako zákonom vymedzenou podmienkou vzniku práva žalobcu na odpočet, ako takéto východisko navodzuje žalobca. Správca dane i žalovaný správne a zákonne konštatovali i v nadväznosti na takto vyhodnocovanú skutočnosť absencie dokladov o preukázaní pôvodu dreva, existenciu dôvodných pochybností správcu dane o realizácii zdaniteľných obchodov, všetko i pri zohľadnení svedkyňou I.. Q. tvrdenej skutočnosti opatrenia dreva ciachou. Tieto závery žalovaného sú v odôvodnení žalovaného jasne vymedzené a nie sú správnym súdom hodnotené ako svojvoľné.
19. Pokiaľ žalobca namietal, že podľa záveru žalovaného žalobca nepreukázal, že za dodávateľa uvedeného na faktúrach komunikovala so žalobcom oprávnená osoba, že došlo k rozšíreniu dôkazného bremena žalobcu nad rámec jeho možností bez rešpektovania povahy obchodných vzťahov a je logické a oprávnené domnievať sa, že konala za dodávateľa osoba, konanie ktorej je potrebné prisúdiť dodávateľovi, nemôže táto námietka žalobcu ako dôvodná obstáť v pomeroch prejednávanej veci a pri zisteniach správcu dane a ich vyhodnotení. Správny súd opakovane na tomto mieste poukazuje na závery, ktoré uviedol vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena, ktoré pokiaľ ide o preukázanie dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre ťažilo v konaní žalobcu. V danom prípade pri absencii označenia konkrétnej osoby alebo osôb, s ktorými žalobca konal pri predmetnom dodaní guľatiny, a teda pri absencii označenia skutočností, ktoré sa týkali priameho vzťahu žalobcu a jeho priameho dodávateľa, išlo o preukazovanie skutočností, ktoré do rámca dôkazného bremena žalobcu jednoznačne spadali. I tu správny súd podotýka primárnu zodpovednosť žalobcu za jeho schopnosť preukázať existenciu práva na odpočet pred správcom dane, ktorá je úzko spojená so zachovaním potrebnej opatrnosti a ostražitosti pri výkone podnikateľskej činnosti za účelom zníženia alebo vylúčenia podnikateľského rizika, ktorá zahŕňa i stav, kedy práve z dôvodu nezachovania tejto opatrnosti žalobcu pri výbere obchodného partnera nebude žalobca schopný pred správcom dane preukázať podmienky vzniku práva na odpočet (v tejto časti správny súd poukazuje na závery podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2012 alebo rozhodnutí NS SR sp. zn. 5Sžf/25/2011, 4Sžf/25/2011). Uvedené závery sa uplatnili i vo vzťahu k námietke žalobcu, podľa ktorej I.. Q. prítomná pri preberaní tovaru preverovala z dostupných zdrojov obchodných partnerov žalobcu a žalobca nevidel dôvod preverovať čie sú autá, ktorými bolo drevo dovezené, aká ciacha mala byť na dreve uvedená. V tejto časti správny súd odkazuje na svoje závery vo vzťahu k správnemu a dostatočnému vymedzeniu skutočností, ktoré odôvodňovali požiadavku kladenú na žalobcu ako podnikateľský subjekt pri zachovaní náležitej a dostatočnej opatrnosti v obchodnoprávnych vzťahoch, podľa vyššie uvedeného odôvodnenia.
20. Námietku žalobcu, podľa ktorej povinnosť správcu dane zahŕňa i to, že daň je určená tomu na koho sa vzťahuje, v ktorej časti poukázal žalobca na úpravu podľa § 2 písm. a) daňového poriadku a závery rozsudku NSS ČR sp. zn. 5Afs 60/2017 hodnotí správny súd pri zohľadnení zákonných záverov správcu dane a žalovaného o nepreukázaní materiálnej podmienky odpočtu predstavovanej preukázaním skutočnosti realizácie zdaniteľných obchodov, teda dodávky guľatiny dodávateľom TRIPOSTAV, s.r.o. žalobcovi a vzniku daňovej povinnosti tohto dodávateľa, ako nedôvodnú. Správcom dane zistený skutkový stav predstavuje spoľahlivý základ uvedeného konštatovania a nie je možné mu vyčítať účelovosť neobjasnenia skutočného mechanizmu podvodného konania a ustálenia záveru o nevzniknutí nároku na odpočítanie dane ako jednoduchšieho spôsobu zabezpečenia kompenzácie nevymožiteľnej dane od subjektu TRIPOSTAV, s.r.o. a zaručenia daňového výnosu.
21. Vychádzajúc z vyhodnotenia žalobných bodov v celom rozsahu ako nedôvodných rozhodol správny súd podľa § 190 SSP o zamietnutí žaloby.
22. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
Podľa § 168 SSP: Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
23. Žaloba bola zamietnutá, preto je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu žalovaný. O náhrade trov konania žalobkyne rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. O náhrade trov konania žalovaného rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a contrario pri skonštatovaní absencie preukázania podmienok výnimočnosti situácie.
24. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.