Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoCsp/53/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcu K. G. N. M. F. XX XXX XXX, so sídlom E. XX, L., proti žalovaným 1/ V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. Y. XXX, 2/ S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, Y., 3/ A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX/XXX, Y., o zaplatenie 78 560,26 eur s príslušenstvom na odvolanie žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -119 zo dňa 7. júla 2021 v spojení s opravným uznesením č. k. -122 zo dňa 14. júla 2021 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. konanie voči žalovaným 1/ a 3/ zastavil, vo výroku II. žalovaným 1/ a 3/ nepriznal náhradu trov konania, vo výroku III. uložil žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 78 560,26 eur a 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 78 510,17 eur od 13.12.2017 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 570 eur, splatných vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku až do vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia, vo výroku IV. vo zvyšnej časti ohľadne zmluvného úroku z omeškania vo výške 1,8 % ročne zo sumy 75 817, 55 eur od 13.12.2017 do zaplatenia zamietol a vo výroku V. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, všetko v mesačných splátkach po 50 eur, splatných vždy do konca príslušného kalendárneho mesiaca, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti uznesenia súdneho úradníka, ktorým bude po právoplatnosti rozsudku vyčíslená výška náhrady trov konania a to až do vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca dňa 26.5.2015 uzatvoril s dlžníkom (poručiteľom) S. F. zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 79 000 eur a dlžník sa zaviazal úver splácať v mesačných splátkach po 569,34 eur vždy do 20. dňa v mesiaci po dobu 13 rokov. Dlžník S. F. zomrel dňa 23.1.2016.

1.2 Právne súd prvej inštancie posúdil vec podľa ustanovení až 4, , , , a . Napriek tomu, že predmetná úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle , vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy je potrebné na tento právny vzťah aplikovať a nasl. o ochrane spotrebiteľa. Listom zo dňa 11.10.2017 žalobca upozornil na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ak dedičia nezaplatia dlžné splátky do 15 dní. Žalobca zosplatnil predmetný úver ku dňu 13.12.2017 a žalovanej 2/ ako jedinej dedičke, ktorá prevzala všetky aktíva i pasíva vrátane tohto úveru, vznikla povinnosť zaplatiť celý zostatok dlhu. Súd nezistil v úverovej zmluve žiadne podmienky v neprospech spotrebiteľa, nezistil ani nesprávny výpočet RPMN,

preto bola žalovaná 2/ zaviazaná zaplatiť žalobcovi celý zosplatnený úver v žalovanej výške 78 560,26 eur. Súd zamietol žalobu v časti o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 1,8 % ročne s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16.6.2020 (R 5/2021).

1.3 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovení , , (ďalej len „“), keď úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej v rozsahu 100 %. Súd povolil žalovanej 2/ náhradu trov konania platiť v mesačných splátkach po 50 eur vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná 2/ je vdova so starobným dôchodkom, nemôže si privyrobiť vzhľadom na svoj vysoký vek. Súd povolil splátky napriek námietke žalobcu ohľadne vysokého veku žalovanej 2/ a vysokého dlhu z dôvodu, že splátky boli povolené pod hrozbou straty výhody splátok v prípade riadneho a včasného neplatenia mesačných splátok.

2. Uznesením č. k. -122 zo dňa 14. júla 2021 súd prvej inštancie opravil záhlavie vyššie uvedeného rozsudku tak, že záhlavie má obsahovať štátny znak Slovenskej republiky.

3. Proti uvedenému rozsudku vo výroku V. o náhrade trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 2/ z dôvodov podľa . Mala za to, že v danom prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré mal súd prvej inštancie výnimočne nepriznať žalobcovi náhradu trov konania v zmysle . Uviedla, že je vdova od roku 2003, bude mať 87 rokov a z dôvodu zdravotných problémov od marca 2017 žije v zariadení E., J. v K.. Jediným jej príjmom je starobný dôchodok vo výške 521,30 eur mesačne, z ktorého platí pobyt v uvedenom zariadení vo výške 685 eur mesačne (ubytovanie vo výške 466 eur a strava vo výške 219 eur). Vzhľadom na skutočnosť, že výška platby za pobyt v zariadení prevyšuje jej mesačný príjem o sumu 163,70 eur, na potreby sociálnej služby jej prispieva jej dcéra, ktorá hradí i výdavky na lieky 20 eur mesačne, hygienické potreby 20 eur mesačne, ako aj výdavky na špeciálnu a sezónnu obuv, zabezpečenie rehabilitačných a ortopedických pomôcok. Na potreby žalovanej 2/ nemôže už teraz prispievať ani dcéra, nakoľko je tiež starobnou dôchodkyňou, ktorá poberá dôchodok vo výške 410 eur mesačne a za pomoci jej manžela zabezpečí splácanie dlhu voči žalobcovi v splátkach po 570 eur mesačne. Podľa žalovanej 2/ je zrejmé, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal jej majetkovými, sociálnymi a osobnými pomermi, dopadom povinnosti nahradiť trovy konania, ani jej schopnosťou splácať uvedenú pohľadávku žalobcovi, ktorý je nepochybne silnejšou procesnou stranou než ona. Vzhľadom na závažné pochybenia súdu prvej inštancie žalovaná 2/ navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. K odvolaniu žalovaná 2/ pripojila rozhodnutie Mesta Y., že žalovaná 2/ je odkázaná na sociálnu službu v zariadení pre seniorov, oznámenie Sociálnej poisťovne o výplate dôchodku a výpočtový list výšky úhrady za sociálnu službu v zariadení pre seniorov.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania ako správne potvrdil. Súd prvej inštancie podľa neho postupoval správne, keď priznal žalobcovi ako úspešnej strane nárok na náhradu trov konania voči žalovanej 2/, pričom súd s prihliadnutím na sociálne a ekonomické pomery žalovanej 2/ povolil uhradiť trovy konania v nízkych splátkach po 50 eur mesačne. Žalovaná 2/ tak nie je zaťažená povinnosťou uhradiť trovy konania jednorazovo. Predmetným rozhodnutím o trovách konania nebola porušená spravodlivá ochrana oprávnených záujmov žalovanej 2/.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t. j. vo výroku V. o náhrade trov konania v spojení s opravným uznesením je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa .

6. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o zastavení konania, vo výroku II. o trovách konania vo vzťahu k zastavenej časti, vo výroku III. o povinnosti žalovanej zaplatiť 78 560,26 eur v splátkach a v zamietavom výroku IV. nebol napadnutý odvolaním, preto je v týchto častiach právoplatný a prieskumom odvolacieho súdu nebol dotknutý.

7. V sporových konaniach sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu ( ). Podľa tejto zásady súd strane, ktorá mala v konaní úspech, prizná nárok na

náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní, a to proti strane neúspešnej. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Úspech v konaní teda treba chápať v závislosti od výsledku súdneho sporu.

8. V preskúmavanej veci sa žalobca žalobou domáhal zaplatenia sumy 78 256,26 eur, zmluvného úroku a úroku z omeškania, pričom vo veci samej bol v konaní úspešný (ako už bolo uvedené vyššie, žalovaná 2/ nenapadla rozhodnutie vo veci samej odvolaním, preto odvolací súd nemohol preskúmať jeho vecnú správnosť). Neúspešný bol len v časti zmluvného úroku vo výške 1,8 % ročne, čo však možno považovať za neúspech v nepatrnej časti, ktorá nemá vplyv na rozhodnutie o trovách konania (napokon k tomu ani nesmerovali odvolacie námietky žalovanej 2/). 9. Povinnosť neúspešnej strany nahradiť úspešnej strane účelne vynaložené trovy konania platí za predpokladu, že súd nerozhodne v súlade s ustanovením , teda nezistí dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. októbra 2011 sp. zn. ). Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania ( ).

10. Odvolací súd sa zaoberal námietkou žalovanej 2/ týkajúcej sa jej nepriaznivých majetkových pomerov. Ako už bolo uvedené vyššie, ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( ) a zo zásady zodpovednosti za zavinenie ( ), pričom táto odchýlka vždy musí predstavovať výnimočnú situáciu („výnimočne súd neprizná náhradu trov konania“). K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, príp. zo sociálnych aspektov. Súd pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery strán, okolnosti, ktoré stranu viedli k uplatneniu nároku na súde a postoj strán v konaní. V súlade s nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 10.10.2018 sp. zn. je potrebné pri rozhodovaní prihliadať na základné zásady (charakter sporu a procesnú situáciu). Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci.

11. Ustanovenie však neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje len sama skutočnosť, že strana nie je solventná, alebo že majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u protistrany. V posudzovanej veci nepriaznivé majetkové pomery žalovanej 2/, resp. skutočnosť, že je starobnou dôchodkyňou a platí pobyt v zariadení pre seniorov, aj keď sú hodné osobitného zreteľa, nezakladajú automaticky dôvod na výnimočnú aplikáciu ustanovenia . Vždy je potrebné prihliadať aj na pomery druhej strany a na okolnosti, ktoré viedli k uplatňovaniu nároku na súde. Pokiaľ ide o pomery na strane žalobcu, tento nebol v predmetnom konaní zastúpený advokátom a jeho trovy spočívajú výlučne v zaplatenom súdnom poplatku a prípadne cestovom na pojednávanie pred súdom prvej inštancie. Žalobca teda vynaložil len minimálne nevyhnutné trovy konania, pričom v konaní preukázal niekoľko predsúdnych výziev na zaplatenie dlžnej sumy. Žalobca bol teda nútený uplatniť svoje právo na súde a nebolo by spravodlivé, aby tieto (minimálne nevyhnutné) trovy konania znášal žalobca. Preto v okolnostiach posudzovanej veci odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie nepovažoval za dané také okolnosti hodné osobitného zreteľa (vo vzťahu k obom stranám sporu a k okolnostiam uplatňovania nároku žalobcu na súde), ktoré by pri rozhodovaní o trovách konania umožňovali aplikáciu výnimky podľa .

12. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú odvolaciu námietku žalovanej 2/, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jej majetkovými a sociálnymi pomermi. Súd prvej inštancie prihliadol na majetkové, sociálne a osobné pomery na strane žalovanej 2/, rovnako tak však prihliadal aj na pomery na strane žalobcu a na okolnosti sporu, ako bolo uvedené vyššie. To, že súd prvej inštancie prihliadal na skutočnosť, že žalovaná 2/ je starobná dôchodkyňa a jej príjem nedosahuje ani výdavky na pobyt v zariadení pre seniorov, je zrejmé aj z napadnutého výroku rozsudku a z jeho odôvodnenia - práve z dôvodu, že žalovaná 2/ je starobná dôchodkyňa, vdova a vzhľadom na vyšší vek si nemôže privyrobiť, súd jej umožnil nahrádzať žalobcovi trovy konania v pomerne nízkych mesačných splátkach po 50 eur.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t. j. vo výroku V. o trovách konania v spojení s opravným uznesením podľa ako vecne správny potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý by tak mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže však žalobcovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli (vyjadrenie k odvolaniu podal elektronicky, pričom nebol zastúpený advokátom), odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).