Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-202-2019.pdf
PDF · 120.96 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/202/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
U. súd v Y. v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcov: X. G. U. Z. M. Š. U. N. , P. I.N. XX.X.XXXX, X. Y. Y., S.. XX. N. Č.. XXXX/XX, 2. E.. N. U. Z. M. Š. U. A. J. Á. , E.., P. I. XX.XX.XXXX, X. Y. H., Č. A. Z., U. Č.. XXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Petrom Várošim, advokátom v Bratislave, Blumentálska č. 21, proti žalovanému: G.. Š. C. T. D. T. Z. H. U. Ý. , P. I.N. XX.XX.XXXX, X. Y. J. D. (vo veci JUDr. Štefan Gemerský - RK Dr. Gemerský, IČO: 11 683 091, Bratislava, Sibírska č. 37), o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 16.596,96 €, s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 23. apríla 2018, č.k. 6 C 185/2004-193, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 23. apríla 2018, č.k. 6 C 185/2004-193,
- vo výroku I. p o t v r d z u j e ,
- vo výroku IV. m e n í tak, že žalobcom v 1., 2. rade spoločne a nerozdielne voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
II. Žalobcom v 1., 2. rade spoločne a nerozdielne voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 23.4.2018, č.k. 6 C 185/2004-193 (pôvodne bola vec vedená pod sp.zn. 22 Nc 107/2001, 6 Nc 313/2002), vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 16.596,96 € spolu s 13 % úrokom od 3.4.2002 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku pod následkom exekúcie; vo výroku II. zastavil konanie v časti týkajúcej sa alternatívneho petitu v dôsledku späťvzatia žaloby v tejto časti (§ 145 ods. 2 C.s.p.); vo výroku III. zastavil konanie v časti týkajúcej sa príslušenstva pohľadávky vo výške 13 % z istiny od 13.8.1999 do 2.4.2002; vo výroku IV. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania, o ktorej výške rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobcovia v l. a 2. rade sa domáhajú zaplatenia sumy 16.596,96 € (500.000,- Sk) podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol), ďalej zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 13,6 % ročne od 3.4.2002 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. 1.1.1. Skutkovým základom bola zmluva o sprostredkovaní uzavretá dňa 6.8.1999, na základe ktorej sa žalovaný ako sprostredkovateľ zaviazal žalobcom ako záujemcom sprostredkovať kúpu 1-izbového bytu na E. ulici č. X v Bratislave, od J. U., narodenej dňa XX.X.XXXX, bytom E. č. X, Bratislava. Žalobcovia zaplatili žalovanému sumu 16.596,96 € (500.000,-- Sk), do depozitu, na základe zmluvy o úschove peňazí uzavretej dňa 13.8.1999 medzi stranami sporu. Zo strany žalovaného nedošlo k plneniu
zmluvy o sprostredkovaní kúpy bytu, resp. nezabezpečil uzavretie kúpnej zmluvy medzi žalobcami a vlastníčkou bytu. Na viaceré urgencie žalobcov telefonicky, osobne, neskôr písomne listom zo dňa 3.4.2000, 2.6.2001, 20.7.2001, žalovaný žalobcom peniaze nevrátil. 1.1.2. Žalovaný dôvodil, že ako podnikateľ mal problémy v podnikateľskej činnosti, v dôsledku čoho sa dostal ako fyzická osoba, živnostník, do úpadkovej situácie. Jeho podnikateľské zámery nevyšli podľa jeho kalkulácie a investície sa stratili. V dôsledku toho boli poškodení viacerí veritelia. V trestnom konaní bol odsúdený a odpykal si nepodmienečný trest. Trestný súd ho v trestnom, tzv. adhéznom, konaní zaviazal na náhradu škody konkrétnym poškodeným veriteľom, ktorí si v trestnom konaní náhradu škody riadne uplatnili. S odstupom času sa nevie vyjadriť, či nárok žalobcov bol v trestnom konaní uplatnený a riešený. Vzniesol námietku premlčania nárokov žalobcov s poukazom na termín podania žaloby v roku 2004. V danom čase už uplynula 2-ročná subjektívna a aj 3-ročná objektívna lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody, ak nebol nárok žalobcov riešený v trestnom konaní. Ďalším riešením nárokov veriteľov bolo konkurzné konanie. Krajský súd v Bratislave vyhlásil v jeho veci konkurz vyvesením uznesenia zo dňa 15.2.2002, pod sp.zn. 7 K 223/2001. Nevie sa vyjadriť, či žalobcovia do konkurzného konania svoju pohľadávku prihlásili. Prihlásené pohľadávky veriteľov boli čiastočne uspokojené, čo vyplýva z rozvrhového uznesenia konkurzného súdu zo dňa 27.4.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.6.2015. Zistený majetok bol týmto uznesením rozdelený medzi veriteľov pomerne. Záväzky z rozvrhového konania boli splnené, čo vyplýva z písomného podania správcu konkurznej podstaty zo dňa 7.8.2015, ktoré sa nachádza v konkurznom spise súdu. Následne Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 9.9.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.10.2015, zrušil konkurz z dôvodu, že došlo ku splneniu rozvrhového uznesenia celého zisteného majetku úpadcu. Úpadca je rozdielny subjekt ako žalovaný - fyzická osoba. Úpadca bol živnostník, podnikateľ, fyzická osoba. Živnosť (vrátane IČO) zanikla v priebehu konkurzného konania. V konkurznom konaní sa pôvodne uplatnili pohľadávky proti živnostníkovi s jeho IČO a v súčasnosti takýto subjekt neexistuje. Preto je diskutabilná jeho pasívna legitimácia byť žalovaným. 1.2. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný skutkový stav veci. 1.2.1. Zmluvu o sprostredkovaní dňa 6.8.1999 uzavreli žalobcovia v l., 2. rade ako záujemcovia a JUDr. J. C., IČO: 11 683 091, Bratislava, Karpatská č. 15, ako sprostredkovateľ, záujemca PhDr. N. U., bytom E., Česká republika. Z nej vyplýva, že záujemcovia si u sprostredkovateľa objednali sprostredkovanie prevodu nájmu (vlastníctva) 1-izbového bytu na ul. E. č. X v Bratislave. Sprostredkovateľ sa zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k splneniu predmetu zmluvy v lehote do odvolania. V zmysle čl. III. bod 1. zmluvy o sprostredkovaní ak došlo k prevodu nájmu (vlastníctva) bytu, ktorý zabezpečil sprostredkovateľ, záujemca sa zaviazal uhradiť sprostredkovateľovi odmenu vo výške 4 - 5 % z realizovanej ceny, aj v prípade, ak sa uskutočnil prevod bez účasti sprostredkovateľa alebo po uplynutí platnosti zmluvy. Sprostredkovateľovi vznikol nárok na vyplatenie odmeny dňom prevodu nájmu (vlastníctva) bytu medzi záujemcom a odstupujúcim. Záujemca sa zaviazal vyplatiť sprostredkovateľovi odmenu v hotovosti alebo na bežný účet sprostredkovateľa v deň uzavretia zmluvy o úschove peňazí pri sprostredkovaní prevodu nájmu (nadobudnutí vlastníctva) bytu. V prípade, že odmena nebude sprostredkovateľovi včas uhradená, záujemca mal zaplatiť sprostredkovateľovi mimo odmeny aj poplatok z omeškania (čl. III. bod 2. a 3. zmluvy o sprostredkovaní). V prípade, že záujemca bude požadovať rezerváciu bytu, bolo potrebné zložiť zálohu vo výške, ktorú si zmluvné strany dohodnú, pričom si zmluvné strany dohodnú aj lehotu na zloženie zvyšnej časti kúpnej ceny. V prípade nesplnenia predmetu zmluvy zo strany predávajúceho, alebo inej skutočnosti, ktorá by bránila prevodu vlastníctva, bude záloha vrátená záujemcovi (čl. III. bod 4. zmluvy o sprostredkovaní). Zmluva o sprostredkovaní nadobudla platnosť a účinnosť dňom 6.8.1999. 1.2.2. Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu dňa 2.12.1999 uzavreli budúca predávajúca J. U., narodená dňa XX.X.XXXX, bytom Bratislava, E. č. X a budúci kupujúci PhDr. N. U., PhD., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom Y. J., S. č. XX, a manžel G. U., narodený dňa XX.X.XXXX, bytom Y. J., S. č. XX. Z nej vyplýva, že budúca predávajúca sa stane výlučnou vlastníčkou 1-izbového bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 3. nadzemnom podlaží v obytnom dome v Bratislave, na E. ulici č. X, ktorý má výmeru 25,65 m2 (čl. I. bod 1. zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy). V zmysle čl. II. bod 1. zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že budúci kupujúci uzavrú s budúcou predávajúcou zmluvu o prevode vlastníctva tohto bytu v lehote do 7 dní odo dňa vystavenia listu vlastníctva k predmetnému bytu na meno J. U.. Kúpna cena bola dohodnutá v sume 500.000,-- Sk (16.596,96 €), ktorá bola zložená u uschovávateľa - Realitnej kancelárie Dr. Gemerský, Karpatská 15, Bratislava. Po odpočítaní provízie a nákladov spojených s prevodom vlastníctva bytu mala byť zvyšná časť kúpnej ceny vyplatená predávajúcej pri podaní návrhu
na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech PhDr. N. U., PhD., a G. U., a pri fyzickom odovzdaní bytu. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpísania všetkými zmluvnými stranami. 1.2.3. Zmluvu o úschove peňazí (peňažnom depozite) pri sprostredkovaní prevodu práva nájmu k bytu uzavreli dňa 13.8.1999 uschovávateľ JUDr. Štefan Gemerský - realitná kancelária, Bratislava, Karpatská č. 15, a zložiteľka PhDr. N. U., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom Sliač - Rybáre, U. č. XX. Z nej vyplýva, že JUDr. J. C., podnikateľ v realitnej činnosti, sa zaviazal sprostredkovať zložiteľovi a príjemcovi prevod nájmu 1-zbového bytu v Bratislave na E. ul. č. X, z doterajšieho nájomníka na zložiteľa. Zložiteľ a uschovávateľ sa dohodli, že odstupné za byt v celkovej sume 500.000,-- Sk (16.596,96 €) bude uschované v depozite u uschovávateľa. Uschovávateľ sa zaviazal, že vyplatí príjemcovi odstupné po právoplatnosti prevodu nájmu bytu na zložiteľa a po fyzickom odovzdaní bytu zložiteľovi. Zložiteľka pri uzavretí tejto zmluvy poskytla sumu 33.000,-- Sk (1.095,40 €), 1.750,-- DEM, 3.000,-- USD, s tým, že do 20.8.1999 zloží zvyšnú časť odstupného v takej výške, aby po výmene valút za slovenské koruny bola celková zložená suma 500.000,-- Sk (16.596,96 €). Pre výmenu zložených valút za slovenské koruny bude rozhodujúci kurz DEM/SKK, USD/SKK v deň zloženia poslednej časti odstupného. V zmysle čl. III. bod 1. zmluvy o úschove peňazí bolo dohodnuté, že uschovávateľ vráti zloženú sumu zložiteľovi, pokiaľ nedôjde k prevodu práva nájmu bytu z príjemcu na zložiteľa a z okolností bude zrejmé, že k prevodu ani nepríde, alebo nemôže prísť. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpísania. 1.2.4. K naplneniu predmetu zmluvy zo dňa 6.8.1999, teda k prevodu vlastníctva bytu, nedošlo, žalovaný poskytnuté peňažné prostriedky žalobkyňou v 2. rade nevydal. 1.2.5. Listom zo dňa 3.4.2000 žalobkyňa v 2. rade vyzvala žalovaného o písomné vyjadrenie stanoviska a o návrhu ďalšieho postupu (v zmluve chýbal termín, kedy bude prevod realizovaný, chýbalo ustanovenie o tom, na koho účet idú úroky z uloženej sumy, chýbalo ustanovenie o tom, ako zmluvu ukončiť, ak prevod bytu nebude realizovaný, ak prekážka nie je na strane klienta). 1.2.6. Žalovaný listom doručený žalobkyni v 2. rade dňa 13.5.2000 neuviedol presný dátum realizovania jeho povinností. 1.2.7. Listom zo dňa 2.6.2001, 20.7.2001, žalobcovia žiadali vrátenie sumy, ktorú prevzal žalovaný do depozitu. 1.2.8. V čase uzatvárania zmlúv žalovaný podnikal na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným názvom JUDr. J. - RK Dr. Gemerský, Bratislava, Sibírska č. 37, IČO: 11 683 091. Okrem iného vykonával sprostredkovanie nákupu a predaja tovarov; sprostredkovanie, nákup a predaj nehnuteľností. Podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch živnostenského podnikania ukončil ku dňu 29.4.2002. Na majetok žalovaného ako živnostníka - úpadcu bol vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.2.2002, č.k. 7 K 223/2001-59. JUDr. J. C. bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava I. sp.zn. 2 T 54/2002, odsúdený pre trestný čin sprenevery a bol mu uložený trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť v trvaní 5 rokov. Trest zákazu činnosti začínal plynúť po vykonaní trestu odňatia slobody dňa 20.11.2007 a skončil dňa 20.11.2012. 1.2.9. Krajský súd v Bratislave v konkurznej veci úpadcu JUDr. J. C., H. XX, 830 01 Bratislava, IČO: 11 683 091, uznesením zo dňa 9.9.2015, č. k. 7 K 223/2001-610, zrušil konkurz vyhlásený na majetok úpadcu po splnení rozvrhového uznesenia a konkurzného správcu zbavil funkcie správcu konkurznej podstaty. 1.3. Právne súd prvej inštancie dôvodil ustanovením § 774, § 775, § 776, § 777, § 51, § 491 ods. 2, § 451 ods. l, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Skutkovo dôvodil tým, že žalobcovia na základe právne perfektne uzavretej zmluvy o sprostredkovaní, zmluvy o budúcej zmluve, plnili, vložili preukázateľne dané finančné prostriedky do depozitu žalovaného, tento však svoje povinnosti v zmysle synalagmatického právneho vzťahu nesplnil, čím došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu z právneho vzťahu (plnením z právneho dôvodu), ktorý odpadol, a teda je žalovaný povinný bezdôvodné obohatenie žalobcom vydať, spolu s príslušenstvom označeným vo výroku napadnutého rozsudku. Keďže došlo zo strany žalobcov v 1. a 2. rade k modifikácii pôvodnej žaloby v časti príslušenstva žalovanej istiny, pričom žiadali rozhodnúť, aby súd rozhodol v zmysle petitu modifikovanej žaloby, súd konanie v uvedenej časti príslušenstva pohľadávky vo výške 13 % z istiny od 13.8.1999 do 2.4.2002 zastavil. 1.4. Súd konal a rozhodol až po skončení konkurzného konania, keďže jeho konanie dovtedy bolo prerušené podľa zákona č. 328/1991 Zb. 1.5. Výrok o trovách konania súd odôvodnil ustanovením § 255 ods. l, § 262 ods. l, ods. 2 C.s.p. a úspechom žalobcov.
2.1. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac tým, že rozsudok je nepreskúmateľne odôvodnený, súd vec nesprávne právne posúdil. V minulosti mal problémy v podnikateľskej činnosti, v dôsledku čoho sa dostal do úpadkovej situácie. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 15.2.2001, sp.zn. 7 K 223/2001, vyhlásil konkurz na majetok úpadcu. Žalobcovia si svoju pohľadávku do konkurzného konania neprihlásili. Takto podaná žaloba nenahrádza včas podanú prihlášku pohľadávky veriteľa do konkurzného konania. Uznesením konkurzného súdu zo dňa 27.4.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.6.2015, zistený majetok bol veriteľom rozdelený pomerne, záväzky z rozvrhového konania boli splnené. Konkurz bol zrušený uznesením konkurzného súdu zo dňa 9.9.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.10.2015, z dôvodu, že došlo ku splneniu rozvrhového uznesenia celého zisteného majetku úpadcu. Podľa jeho názoru tým zanikli zvyšky záväzkov úpadcu. Zdôraznil ustanovenie § 1 ods. l, § 2 ods. 2, § 7, § 14 ods. l písm. e/, § 20 ods. l, § 32 ods. 3 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii priniesol inštitút tzv. osobného konkurzu fyzických osôb. Zastáva názor, že v jeho prípade už prebehnutým konkurzom boli jeho záväzky vyriešené a nemusí podstúpiť ďalšie konanie osobného konkurzu. Tieto skutočnosti boli súdu známe a napriek tomu ich žiadnym spôsobom nevyhodnotil. V závere odvolania dôvodil, že konkurzné konanie má za následok účinky vyrovnania záväzkov, po skončení konkurzného konania rozvrhom majetku pre prihlásených veriteľov už nemôžu následne ďalší veritelia, ktorí neprihlásili svoje pohľadávky, tieto uplatňovať v iných konaniach. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Posudzujúc odvolanie podľa obsahu (§ 124 ods. l C.s.p.) žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd žalobe vyhovel, a vo výroku IV., ktorým súd rozhodol o trovách konania. 2.2. Žalovaný v odvolaní nenamietal tvrdenie žalobcov v tom, že ako podnikateľ prijal od žalobkyne v 2. rade finančné prostriedky v sume 16.596,96 € (500.000,-- Sk), kedy sa tak stalo, právny dôvod ich poskytnutia, ani to, že ich žalobcom nevrátil, že nesplnil to, na čo sa zaviazal v zmluve o sprostredkovaní, o úschove peňazí. V odvolaní odkázal na trestné konanie vedené proti nemu, na jeho odsúdenie, na to, že niektorí poškodení boli uspokojení v adhéznom konaní, avšak neuviedol, že medzi týmito poškodenými boli aj žalobcovia, nepredložil právoplatný a vykonateľný rozsudok, z ktorého by vyplývalo, že aj žalobcovia boli v adhéznom konaní uspokojení. V odvolaní nenamietal ani vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o priznanom príslušenstve pohľadávky.
3. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili.
4. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaní rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. l C.s.p. (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok), ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok); O.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky (§ 385 ods. l C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd žalobe vyhovel spolu s príslušenstvom, odvolací súd potvrdil ako vecne a právne správny (§ 387 ods. l, ods. 2 C.s.p.). Okrem toho, čo uviedol súd prvej inštancie, odvolací súd uvádza nasledovné.
5.1. Žalovaný vzniesol námietku premlčania nárokov žalobcov, keďže žalobu na súde podali neskoro. Bolo preukázané, že zmluva o sprostredkovaní bola uzavretá dňa 6.8.1999, že žalovaný na základe zmluvy o úschove peňazí zo dňa 13.8.1999 peňažné prostriedky prijal vo viacerých platbách v dňoch 11.8.1999 až 23.8.1999, že listom zo dňa 3.4.2000 žalobkyňa v 2. rade vyzvala žalovaného na písomné vyjadrenie stanoviska a o návrhu ďalšieho postupu (v zmluve chýbal termín, kedy bude prevod realizovaný, chýbalo ustanovenie o tom, na koho účet idú úroky z uloženej sumy, chýbalo ustanovenie o tom, ako zmluvu ukončiť, ak prevod bytu nebude realizovaný, ak prekážka nie je na strane klienta). Žalovaný listom doručený žalobkyni v 2. rade dňa 13.5.2000 neuviedol presný dátum realizovania jeho povinností. Listom zo dňa 2.6.2001, 20.7.2001, žalobcovia už žiadali vrátenie sumy, ktorú prevzal žalovaný do depozitu. Žalovaný teda už v mesiaci máj 2000 vedel o tom, že žalobcovia sú nespokojní, žiadajú poskytnúť presný ďalší postup realizácie jeho zmluvných povinností; v mesiaci jún, júl 2001 žalobcovia žiadali vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Keďže žalovaný svoju povinnosť nesplnil, dňa 26.7.2001 podali žalobcovia žalobu na súd; stalo sa tak v subjektívnej premlčacej dobe dvoch rokov odo dňa, keď sa žalobcovia dozvedeli, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na ich úkor obohatil (najskôr dňa 13.5.2000; deň odpovede žalovaného) a v objektívnej premlčacej dobe troch rokov odo dňa, keď k nemu došlo [dňa 23.8.1999, kedy boli poskytnuté zvyšné peňažné prostriedky (§
107 ods. l, ods. 2 Občianskeho zákonníka)]. Je právne irelevantné, že žalobcovia podali neúplný návrh na začatie konania. Už z neho však bolo zrejmé, čoho sa žalobcovia domáhajú, proti komu ich návrh smeruje, z akého dôvodu; právne účinky začatia konania dňom 26.7.2001 tak boli zachované. Námietka žalovaného o premlčaní nárokov žalobcov je preto nedôvodná. 5.2. Ďalším dôvodom odvolania je to, že niektorí poškodení boli uspokojení v adhéznom konaní. Ako je uvedené vyššie (bod 2.2. tohto rozsudku) odvolateľ neuviedol a nepreukázal, že žalobcovia ako poškodení boli úspešní v adhéznom konaní a že teda rozsudkom v trestnom konaní bol zaviazaný na náhradu škody žalobcom; ak áno, v akej sume, dokedy, kedy rozsudok v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť; tento presne neoznačil a nepredložil ho ako dôkaz. Takéto tvrdenie odvolateľa, veľmi všeobecné, potom mu nemohlo privodiť úspech v odvolacom konaní.
6. Odvolateľ ďalej dôvodil, že žalobcovia svoju pohľadávku neprihlásili v konkurznom konaní na majetok úpadcu (JUDr. J. - RK Dr. C., IČO: 11 683 091, Bratislava, H. č. XX) vedený na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 7 K 223/2001, že konkurz bol zrušený z dôvodu, že došlo ku splneniu rozvrhového uznesenia celého zisteného majetku úpadcu, a tým zanikli zvyšky jeho záväzkov. Žalobcovia neprihlásili svoju pohľadávku v konkurznom konaní a podaná žaloba žalobcov v predmetnej veci nenahrádza včas podanú prihlášku pohľadávky veriteľa do konkurzného konania. Už prebehnutým konkurzom boli jeho záväzky vyriešené a nemusí podstúpiť ďalšie konanie osobného konkurzu. Konkurzné konanie má za následok účinky vyrovnania záväzkov, po skončení konkurzného konania rozvrhom majetku pre prihlásených veriteľov už nemôžu následne ďalší veritelia, ktorí neprihlásili svoje pohľadávky, tieto uplatňovať v iných konaniach.
7. Tvrdenie žalovaného uvedené v bode 6. tohto rozsudku neobstojí. Správne je len v tom, že konkurzné konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 7 K 223/2001 sa riadilo zákonom č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ktorý bol s účinnosťou od 1.7.2005 zrušený zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 7.1. Podľa § 1 ods. l zákona č. 328/1991 Zb. účelom tohto zákona je usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorý je v úpadku. 7.2. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona cieľom konkurzu alebo vyrovnania je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z dlžníkovho majetku. 7.3. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2, ods. 3 citovaného zákona účastníkmi konkurzu sú veritelia, ktorí podali návrh na vyhlásenie konkurzu, veritelia, ktorí prihlásili svoje pohľadávky podľa § 20 a dlžník (ods. l). Účastníkmi konkurzu sa stanú aj veritelia pohľadávok proti podstate (§ 31 ods. 3) a veritelia pohľadávok podľa § 31 ods. l písm. a/ až c/, ak ich nárok nebol uspokojený a uplatnili pohľadávku na súde, ktorý vyhlásil konkurz, žalobou, prihláškou alebo ak sú zahrnutí do zoznamu na účely rozvrhu [(§ 29 ods. l); ods. 2]. Postavenie účastníka konkurzu veriteľovi zaniká, ak celá jeho pohľadávka ostala sporná z dôvodu, že svoje právo v lehote určenej súdom neuplatnil alebo ho uplatnil neúspešne [(§ 23 ods. 2 a 5); ods. 3]. 7.4. Podľa § 13 ods. 2 veta druhá, ods. 5 citovaného zákona v uznesení o vyhlásení konkurzu sa musia veritelia vyzvať, aby prihlásili v lehote 60 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu všetky svoje nároky s uvedením ich výšky, právneho dôvodu vzniku a ich zabezpečenie (ods. 2 veta druhá). Účinky vyhlásenia konkurzu nastanú dňom vyvesenia uznesenia na úradnej tabuli súdu. Týmto dňom sa dlžník stáva úpadcom (ods. 5). 7.5. Žalovaný netvrdil a následne ani nepreukázal, žeby ako úpadca zostavil a odovzdal správcovi zoznam svojich aktív a pasív s uvedením svojich dlžníkov, veriteľov a ich adries (§ 17 ods. l citovaného zákona), resp. žeby o konkurznom konaní osobitne informoval žalobcov. Hoci zákon č. 328/1991 Zb. túto povinnosť úpadcovi neuložil, a neinformovanie svojich veriteľov dlžníka nesankcionoval, podľa právneho názoru odvolacieho súdu tak urobiť mal aspoň z pohľadu chovania sa v súlade s dobrými mravmi (§ 3 ods. l Občianskeho zákonníka). 7.6. Ako už bolo uvedené, zostalo nepochybné, že žalobcovia svoju pohľadávku uplatňovanú proti žalovanému v predmetnom súdnom konaní v konkurznom konaní neprihlásili vôbec, a teda jeho účastníkmi neboli. Treba prisvedčiť odvolateľovi v tom, že podaná žaloba žalobcov v predmetnej veci nenahrádza včas podanú prihlášku pohľadávky veriteľa do konkurzného konania. 7.6.1. Nemožno súhlasiť ale s tým, že skončením konkurzného konania vedeného na Krajskom súdom v Bratislave pod sp.zn. 7 K 223/2001 boli všetky záväzky úpadcu vyriešené a nemusí podstúpiť ďalšie konanie osobného konkurzu; že teda účel a cieľ konkurzu bol splnený. Zo zákona č. 328/1991 Zb. nevyplýva, žeby záväzok žalovaného zanikol vo vzťahu k žalobcom z dôvodu, že si svoju pohľadávku
žalobcovia neprihlásili v konkurznom konaní. To znamená, že pohľadávka žalobcov v l. 2. rade naďalej existuje, nezanikla. Táto skutočnosť potom nesvedčí v prospech odvolateľa. 7.6.2. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu v konkurze boli vyriešené, vyporiadané, záväzky úpadcu (len) vo vzťahu k tým, ktorí si svoje pohľadávky riadne a včas v konkurznom konaní uplatnili, ich pohľadávky sporné neboli a z tohto dôvodu boli účastníkmi konkurzného konania; a že teda ich pohľadávky, aspoň sčasti, boli v konkurznom konaní uspokojené. 7.6.3. Z daného odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie vecne a právne správne v predmetnom súdnom konaní pokračoval (až) po právoplatnom skončení konkurzného konania na majetok úpadcu (JUDr. J. C. - RK Dr. C., IČO: 11 683 091, Bratislava, H. č. XX) a o naďalej existujúcich nárokoch žalobcov v l., 2. rade konal a rozhodol napadnutým rozsudkom. 7.7. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že už prebehnutým konkurzom boli jeho záväzky vyriešené a nemusí podstúpiť ďalšie konanie osobného konkurzu (podľa zákona č. 7/2005 Z.z.). Konkurzné konanie na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 7 K 223/2001 bolo vedené na žalovaného ako fyzickú osobu podnikateľa, nie ako fyzickú osobu - radového občana. Zákonodarca nikde nedôvodí, že takéto konkurzné konanie subsumuje v sebe aj osobný konkurz podľa zákona č. 7/2005 Z.z. Bolo preukázané, že žalovaný sa ochrany podľa zákona č. 7/2005 Z.z. nedomáhal, je tak nositeľom zodpovednosti vydať žalobcom v l., 2. rade bezdôvodné obohatenie spolu s priznaným príslušenstvom. 8. Žalovaný JUDr. J. podnikal od roku 1992 na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným názvom JUDr. J. C. - RK Dr. C., Bratislava, Sibírska č. 37, IČO: 11 683 091, o.i. aj v oblasti sprostredkovania nákupu a predaja tovarov, sprostredkovania, nákupu a predaja nehnuteľností, živnostenské oprávnenie mu zaniklo dňa 29.4.2002. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.2.2002, č.k. 7 K 223/2001-59, bol na neho (fyzickú osobu podnikateľa), úpadcu, vyhlásený konkurz, uznesením zo dňa 9.9.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.10.2015, bol konkurz zrušený z dôvodu, že došlo ku splneniu rozvrhového uznesenia celého zisteného majetku úpadcu. Z daného vyplýva, že nie je vylúčené, aby v budúcnosti žalovaný (fyzická osoba, radový občan) majetok nadobúdal, samozrejme zákonným spôsobom; čo je spôsobilé vylúčiť jeho nemajetnosť.
9.1. Podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku alebo za účelom dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu, 1a) a za podmienok ustanovených týmto zákonom. 9.2. Nadväzne na uvedené potom žalovaný už ako fyzická osoba zodpovedá za bezdôvodné obohatenie, ktoré získal na úkor žalobcov v l., 2. rade ako fyzická osoba podnikateľ a je povinný ho vydať.
10. Odvolací súd osobitne nepreskúmaval žalobcom v l., 2. rade priznané príslušenstvo pohľadávky, keďže vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v uvedenom rozsahu odvolateľ nenamietal. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje ustanovenia § 379, § 380 ods. l C.s.p., podľa ktorých je odvolací súd viazaný nielen rozsahom, ale aj dôvodmi odvolania.
11. Odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. o náhrade trov konania (§ 388 C.s.p.) tak, že žalobcom v l., 2. rade spoločne a nerozdielne voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (§ 255 ods. l, § 262 ods. l C.s.p.). Súd prvej inštancie výrokom IV. napadnutého rozsudku rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania, o ktorej výške rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku. Nepochybne úspešným žalobcom patrí nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, avšak znenie rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania nie je v súlade s ustanovením § 262 ods. l C.s.p., keď súd prvej inštancie nerozhodol najprv o nároku na náhradu trov konania.
12. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
13. Žalobcom v l., 2., úspešným aj v odvolacom konaní, proti žalovanému priznáva spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (§ 396 ods. l, § 255 ods. l, § 262 ods. l C.s.p.). O výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p.
14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428
C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).