Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Sa-39-2020.pdf
PDF · 137.73 KB
Case nature
Area
Subarea
6Sa/39/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach, ako správny súd sudkyňou JUDr. Danou Bystrianskou v právnej veci žalobcu: RELAX, s.r.o., bytom Grunt 30, 044 25 Medzev, IČO: 36 571 423, právne zast.: JUDr. Peter Blaško, PhD., Letná 40/2/211, 040 01 Košice, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní proti inému zásahu orgánu verejnej moci, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiadal podanou správnou žalobou zo dňa 03.10.2018, doručenou správnemu súdu 09.10.2018 v konaní proti inému zásahu orgánu verejnej moci, podľa § 252 ods. 1, a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj SSP), aby súd uložil žalovanému povinnosť vymazať žalobcu zo zoznamu dlžníkov z portálu Sociálnej poisťovne. Dôvodil tým, že žalovaný nesprávnym procesným postupom porušil práva a oprávnené záujmy žalobcu tým, že neuskutočnil výmaz žalobcu z portálu Sociálnej poisťovne zo zoznamu dlžníkov a to napriek schválenému plánu reštrukturalizácie súdom a protiprávny stav naďalej trvá.
2. Uviedol, že uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 30K/23/2016-81 zo dňa 09.09.2016 došlo k prerušeniu konkurzného konania a k príprave reštrukturalizačného posudku, ktoré bolo následne uverejnené v Obchodnom vestníku SR. Uznesením Okresného súdu Košice I. 26R/4/2016 - IČS: 7116227479 z 03.07.2017 bola oficiálne reštrukturalizácia ukončená. Vyššie uvedené uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR konanie č. 807583 pod č.134 dňa 14.07.2017. Konštatoval, že všetci ostatní účastníci reštrukturalizačného procesu žalobcu zo zoznamu dlžníkov vymazali. Daňový úrad Košice, v súlade so schváleným reštrukturalizačným plánom do roku 2022 automaticky vymazal žalobcu zo zoznamu daňových nedoplatkov k 03.07.2017, lebo tieto automaticky na základe schváleného plánu reštrukturalizácie súdom prešli do režimu nesplatných a to v splátkach podľa plánu a vydal pre žalobcu individuálnu kvitanciu dňa 09.02.2018, pre jeho potreby v ďalšom podnikaní. Podľa žalobcu jednotlivé plnenia na základe schváleného reštrukturalizačného plánu súdom ešte nie sú splatné. Konečný termín splatnosti jeho záväzkov je rok 2022, preto žalovaný zverejňuje nedoplatky žalobcu neprávom, a ich nevymazaním aj obchodne, poškodzuje žalobcu, tým, že mu sťažuje nové obchodné zmluvy a od existujúcich zmluvných obchodných vzťahov partneri odstupujú čím žalobcovi vznikajú škody, ušlý zisk a dochádza aj k poškodeniu dobrého mene žalobcu.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 261 SSP. Podľa žalovaného povinnosť žalovanej viesť zoznam dlžníkov na webe podľa § 171 zákona o sociálnom poistení nie je samoúčelná, ale slúži práve na to, aby sa vedela „rozpoznať dôveryhodnosť fyzických osôb a právnických osôb povinných odvádzať poistné na sociálne poistenie s cieľom zabrániť neplateniu odvodov a aj ako prevencia úverovým a subvenčným podvodom. Dlžník
sa nemôže ani v prípade potvrdeného reštrukturalizačného plánu, dovolávať rovnakého postavenia ako tie subjekty, ktoré si riadne plnili a plnia svoje zákonné odvodové povinnosti po celú dobu sociálneho poistenia a dodržiavajú platobnú disciplínu. Ak by boli plnené z ich strany zákonné povinnosti voči žalovanej k zverejneniu na zozname dlžníkov by vôbec neprišlo. V prípade vyhlásenia konkurzu majú pohľadávky z reštrukturalizácie dokonca prioritu pri uspokojovaní v konkurze a pohľadávky nezanikajú. Aj v prípade neúčinnosti plánu v dôsledku jeho neplnenia v súlade s § 161 ZKR je dlžník povinný splatiť pôvodnú pohľadávku v pôvodnej lehote splatnosti. resp. ak k uvedenému nedôjde a veriteľ si je oprávnený pohľadávky vymáhať. Na základe uvedených skutočností žalovaná nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu a uvádza, že postup súvisiaci s evidenciou žalobcu v zozname fyzických osôb a právnických osôb, voči ktorým eviduje pohľadávky pri vymáhaní pohľadávok je správny a zákonný. V súvislosti s predmetnou problematikou poukázal aj na povinnosti fyzických osôb a právnických osôb na účely povinného sociálneho poistenia, neplnenie ktorých spôsobuje evidenciu v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne a tiež pripomenúť, že neplnením zákonných povinností súvisiacich s platením a odvádzaním poistného na sociálne poistenie sa žalovanej znižujú príjmy o sumu nezaplateného poistného, ktoré jej už do systému sociálneho poistenia nebudú uhradené, čo bude mať negatívny vplyv na úhradu dávok sociálneho poistenia. Uviedol, že v súvislosti so žalobcovou požiadavkou o vymazanie žalobcu zo zoznamu dlžníkov Sociálnej poisťovne uvádza, že zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ZKR) nespája zánik pohľadávky s potvrdením reštrukturalizačného plánu.
4. Žalobca k vyjadreniu žalovaného zopakoval, že v zmysle súdom schváleného Plánu uznesením č.k.: 26R/4/2016 z 03.07.2017 zverejneným v Obchodnom registri pod. č. V č.134/2017 dňa 14.07.2017, sa všetky doterajšie termíny zmenili tak, že pohľadávky nie sú splatné a splatné sú v splátkach plánu do roku 2022. Žalovaný nevymazal od 03.07.2017, resp. zverejnenia v Obchodnom registri a od 14.07.2017 doposiaľ. Žalobcovi v „ozdravnom programe“ plniť reštrukturalizačný plán správanie žalovaného spôsobuje ujmu na právach a poškodzuje dobré meno žalobcu. Žalobca plní pravidelne Reštrukturalizačný plán a môže predložiť všetky splatené doterajšie splátky č.1 - 8 na vyžiadanie. Upriamil pozornosť aj na to, že zverejnením uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a zanikajú (staré) účinky reštrukturalizačného konania uvedené v § 114. Prerušené konania o pohľadávkach, ktoré bolo treba v reštrukturalizácii uplatniť prihláškou sa zastavujú a staré dlžoby už neexistujú a nemôže ich žalovaný zverejňovať, ak sú dlhy ešte nesplatené, teda dlžoby právne už vôbec neexistujú.
5. Krajský súd v Košiciach zamietol uznesením č.k.: 3Sa/28/2018-46 z 25.09.2019 žalobu proti inému zásahu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému vymazať žalobcu zo zoznamu dlžníkov z portálu Sociálnej poisťovne, vedenom na na webe podľa § 171 zákona o sociálnom poistení. V odôvodnení uviedol, že pohľadávka žalovaného nezanikne v súvislosti s potvrdením reštrukturalizačného plánu, môže zaniknúť až úplným splnením plánu s odkazom na § 159 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR). Podľa názoru krajského súdu postup žalovaného súvisiaci s evidenciou žalobcu v zozname fyzických osôb a právnických osôb, voči ktorým eviduje pohľadávky pri vymáhaní pohľadávok je zákonný. Žalobca sa ani v prípade potvrdeného reštrukturalizačného plánu nemôže dovolávať rovnakého postavenia ako tie subjekty, ktoré si riadne plnili a plnia svoje zákonné odvodové povinnosti po celú dobu sociálneho poistenia a dodržiavajú platobnú disciplínu. Poukazuje na to, že v prípade neúčinnosti plánu v dôsledku jeho neplnenia v súlade s § 161 ZKR je dlžník povinný splatiť pôvodnú pohľadávku v pôvodnej lehote splatnosti, resp. ak k uvedenému nedôjde, veriteľ je oprávnený pohľadávky vymáhať.
6. Žalobca podal proti označenému uzneseniu podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť dôvodiac, že správny súd nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Sťažovateľ namietal, že žalobné námietky uvedené v správnej žalobe (str. 3-7) neboli vôbec v uznesení krajského súdu relevantne preskúmané a zdôvodnené a ten len formalisticky preskúmal vec, a nenaplnil materialistický princíp rozhodovania súdov v intenciách spravodlivosti a nezákonnosti, pretože žalobca nemôže byť ďalej evidovaný ako dlžník na poistnom, pretože jednotlivé plnenia na základe schváleného reštrukturalizačného plánu nie sú splatné.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v súlade s § 455 SSP dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu bola podaná dôvodne. Kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SPP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odkazom na § 147 ods. 2 SSP a § 139 ods. 4 SSP. Uviedol, že riadne
odôvodnenie rozhodnutia súdu tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn.: II. ÚS 6/03 z 13.03.2003). Krajskému súdu uložil, aby sa vysporiadal s námietkami žalobcu, najmä s námietkou, že schválením reštrukturalizačného plánu došlo k zmene výšky a splatnosti pohľadávky na poistnom a existenciou pohľadávky v čase vydania rozhodnutia ako to namietal žalobca v podanej žalobe. Podľa § 135 ods. 2 SSP, v konaní o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy, je pre správny súd rozhodujúci stav v čase vydania jeho rozhodnutia.
8. Správny súd súc viazaný právnym názorom kasačného súdu podľa § 469 SSP vysloveným v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.: 9Sk/10/2020 zo dňa 27.05.2020, ktorým zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k.: 3Sa/28/2018-46 z 25.09.2019, a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, podľa § 252 a nasl. Správneho súdneho poriadku, zákona č. 162/2015 Z. z. (ďalej len „SSP“), po oboznámení sa s obsahom podanej žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, ako aj žalobcu, oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného uznesením podľa § 261 SSP správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú.
9. Podľa § 2 (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP iným zásahom orgánu verejnej správy sa na účely SSP rozumie faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Podľa § 6 (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (2) Správne súdy rozhodujú písm. f)o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Podľa § 23 (1) Na krajskom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a rozhodujú sudcovia správneho kolégia v trojčlenných senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov (2) Sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o podľa písm. e) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Podľa § 27 (2) Pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a) (3) Správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného zásahu orgánu verejnej správy; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a). Podľa § 252 (1) Žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie. (2) Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. Podľa § 253 účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46. Podľa § 254 žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami. Podľa § 255 (1) Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu iný zásah vykonal.(2) Ak ide o iný zásah ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru, je žalovaným ten orgán verejnej správy, ktorý takýto zbor riadi alebo ktorému je takýto zbor podriadený. (3) Ak ide o iný zásah obecnej polície alebo mestskej polície, je žalovaným obec alebo mesto.
Podľa § 256 Žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy. Podľa § 257 V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie alebo opis, prípadne číslo iného zásahu orgánu verejnej správy, voči ktorému sa žalobca domáha ochrany, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh. Podľa § 260 Ak žalovaný po podaní žaloby podľa § 252 ods. 1 upustil od napadnutého iného zásahu a podľa okolností odstránil jeho následky, správny súd konanie po vyjadrení žalobcu uznesením zastaví. Podľa § 263 Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 2, uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom. Podľa § 120 SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, medzi ktoré nepatrí konanie o žalobe proti inému zásahu/§ 6ods. 2 písm. f/ SSP. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 135 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 6 ods. 2 písm. f/ SSP v konaní o správnej žalobe proti inému zásahu, je pre správny súd rozhodujúci stav v čase jeho rozhodovania. Podľa § 171 zákona. o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa zverejňuje zoznam fyzických osôb a právnických osôb, voči ktorým eviduje pohľadávky, obsahom ktorého je vo vzťahu k právnickej osobe obchodné meno, jej sídlo a suma pohľadávky. Podľa § 155 ods. 2 ZKR zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo vymáhať pohľadávky len u tých veriteľov, ktorí si riadne a včas podľa ZKR neprihlásili svoje pohľadávky. Podľa § 155 ods. 4 ZKR plánom nedotknuté zostávajú práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. Podľa § 159b ods. 1 ZKR ak dlžník alebo preberajúca osoba vytvorí zisk vykázaný v účtovnej uzávierke, ktorý nepotrebuje k zachovaniu prevádzky podniku alebo jej podstatnej časti predpokladanej plánom, podľa § 155a ods. 1 veriteľ má právo domáhať sa uspokojenia svojej pôvodnej pohľadávky z takto vytvoreného zisku v rozsahu rozdielu medzi výškou uspokojenia pohľadávky podľa § 155a ods. 1 a plnením, ktoré bolo tomuto veriteľovi poskytnuté podľa plánu. Podľa § 155 ods. 2 ZKR zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo vymáhať pohľadávky len u tých veriteľov, ktorí si riadne a včas podľa ZKR neprihlásili svoje pohľadávky. Podľa § 155 ods. 4 ZKR plánom nedotknuté zostávajú práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. Podľa § 199 ods. 9 Zákona o konkurze a reštrukturalizácie sa zverejnené uznesenie o povolenie reštrukturalizácie považuje nasledujúci deň po zverejnení v Obchodnom vestníku. Podľa § 118 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii ZKR, reštrukturalizácii bráni tomu, aby sa na toho istého dlžníka začalo alebo prebiehalo konkurzné konanie, ak počas reštrukturalizácie dôjde na súd návrh na vyhlásenie konkurzu, súd návrh na vyhlásenie konkurzu uznesením zamietne. Podľa § 120 ods. 1 ZKR, ak tento neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorý spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásia svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. Podľa § 121 ods. 1 ZKR veriteľ prihlasuje svoju pohľadávku vyplnenú prihláškou s prílohami. Prihlášku spolu s prílohami podáva veriteľ správcovi na adresu jeho kancelárie. Prihláška musí byť doručená správcovi do 30 dní od povolenia plánu reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote sa reštrukturalizácii neprihliada, a pohľadávka v nej uplatnená sa do reštrukturalizačného plánu nezahŕňa. Doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenia práva na súde, teda nepodlieha premlčaniu, alebo zániku. Podľa § 199 ods. 9 ZKR za začiatok lehoty na prihlásenie pohľadávok do reštrukturalizácie sa považuje deň, nasledujúci po zverejnení uznesenia o začatí konkurzného konania v Obchodnom vestníku. Podľa § 122 ods. 3 ZKR na požiadanie správca konkurznej podstaty vydá veriteľovi potvrdenie o prijatí pohľadávky, a či bola jeho pohľadávka zapísaná do zoznamu jeho pohľadávok.
10. Úlohou správneho súdu konajúceho v konaní o žalobe smerujúcej proti tvrdenému zásahu orgánu verejnej správy bolo preveriť v zmysle ust. § 252 ods. 1 SSP dôvody pre poskytnutie súdnej ochrany
pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy zameraným proti žalobcovi, vedením jeho mena v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne, a.s., ak zásah trvá alebo hrozí jeho opakovanie.
11. Správny súd konštatuje, že žalobca sa domáhal výmazu žalobcu zo zoznamu zapísaného v evidencii fyzických a právnických osôb podľa § 171 zákona o sociálnom poistení. Podľa § 171 zákona č. 461/2003 Z. z., sociálna poisťovňa má povinnosť viesť zoznam dlžníkov, fyzických osôb a právnických osôb povinných odvádzať poistné na sociálne poistenie, t.j. zoznam fyzických a právnických osôb voči ktorým eviduje svoje pohľadávky. Suma pohľadávky, ktorá je dôvodom zaradenia do tohto zoznamu, je určená generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne. 12. K včasnosti podanej žaloby, podľa § 252 a nasl. SSP správny súd konštatuje, že žalobca správnu žalobu zo dňa 03.10.2018, doručil správnemu súdu včas, t.j. 09.10.2018. Vo veci evidencie v zozname dlžníkov Sociálna poisťovňa dňa 11.07.2018 nevyhovela požiadavke žalobcu na výmaz žalobcu zo zoznamu dlžníkov Sociálnej poisťovne, a.s.. Podľa § 256 Žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy.
13. Správny súd konštatuje, že pri posúdení opodstatnenosti a existencie zásahu do práva oprávnených záujmov žalobcu, v zmysle citovaných zákonných ustanovení, ktoré charakterizujú žalobu o inom zásahu, je potrebné konštatovať, že vec súvisí s oprávnenosťou vedenia evidencie Sociálnou poisťovňou, a.s. - (žalovaným), o žalobcovi ako dlžníkovi, po zodpovedaní otázok, či povolená reštrukturalizácia žalobcu znamená zánik pohľadávok žalovaného, či je žalobca po schválení plánu reštrukturalizácie dlžníkom, ak už lehoty splatnosti pohľadávok žalovaného upravuje plán reštrukturalizácie a či to znamená zmenu, pre ktorú sa žalobca nenachádza počas plnenia plánu reštrukturalizácie v postavení dlžníka, hoci došlo k úprave výšky pohľadávky žalovaného v zmysle plánu reštrukturalizácie.
14. V súvislosti so žalobcovou požiadavkou o vymazanie žalobcu zo zoznamu dlžníkov Sociálnej poisťovne, a.s., správny súd má za to, že zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii nespája zánik pohľadávky s potvrdením reštrukturalizačného plánu. Vychádza z toho, že podľa § 155 ods. 2 ZKR zverejnením uznesenia o potvrdení plánu Obchodnom vestníku zaniká právo vymáhat' pohľadávky len u tých veriteľov, ktorí si riadne a včas podľa ZKR neprihlásili svoje pohľadávky. Podľa § 155 ods. 4 ZKR plánom nedotknuté zostávajú práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. Rovnako § 159b ods. 1 ZKR ustanovuje, že ak dlžník alebo preberajúca osoba vytvorí zisk vykázaný v účtovnej uzávierke, ktorý nepotrebuje k zachovaniu prevádzky podniku alebo jej podstatnej časti predpokladanej plánom, a veriteľ podľa § 155a ods. 1 má právo domáhať' sa uspokojenia svojej pôvodnej pohľadávky z takto vytvoreného zisku v rozsahu rozdielu medzi výškou uspokojenia pohľadávky /podľa § 155a ods. 1/ a plnením, ktoré bolo tomuto veriteľovi poskytnuté k ostatným veriteľom v jeho skupine.
15. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že pohľadávka Sociálnej poisťovne nezanikne v súvislosti s potvrdením reštrukturalizačného plánu. Môže zaniknúť až úplným splnením plánu, resp. v prípade jeho neplnenia, nastanú účinky ZKR. V tejto súvislosti správny súd výrazne konštatuje, že podľa § 155 ods. 4, § 159b ods. 1 a § 155 a ods. 1 a § 161 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nespája zánik pohľadávky žalovaného s potvrdením reštrukturalizačného plánu. Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká (len) právo vymáhať pohľadávky u veriteľov, a to len u tých veriteľov, ktorý si riadne a včas podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácii neprihlásili svoje pohľadávky.
16. Podľa § 155 ods. 4 zákona plánom nedotknuté zostávajú práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich podľa pôvodných pohľadávok voči dlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. Preto pohľadávka, ktorú v reštrukturalizačnom procese uplatnil a ktorá je súčasťou plánu reštrukturalizácie, súd povolil reštrukturalizáciu tohto dlžníka, a ustanovil správcu, uložil mu povinnosti, ako aj vyzval veriteľov v zákonnej lehote do 30 dní od dňa povolenia reštrukturalizácie prihlásiť svoje pohľadávky, s presným vymedzením, k čomu potrebuje súhlas správcu počas reštrukturalizácie pri svojej činnosti.
17. Podľa správneho súdu uvedené zákonné ustanovenia sú dôvodné na zodpovedanie predmetnej otázky v konaní o inom zásahu, ktoré je predmetom posudzovania správneho súdu, a dávajú návod ako sa vysporiadať s otázkou existencie dlhu žalobcu voči žalovanému aj v priebehu reštrukturalizácie, ak do plánu reštrukturalizácie boli pohľadávky zapísané po ich uplatnení, v zmysle plánu reštrukturalizácie doposiaľ neboli uhradené v rozsahu plánu.
18. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že prihlášku pohľadávky zo dňa 03.02.2017, spoločnosti AUREKO GROUP k.s., Vrátna 28, Košice, ktorou prihlásil svoje pohľadávky do reštrukturalizácie, v konaní pod sp. Zn.: 26R/4/2016 na majetok žalobcu. Uvedená pohľadávka podľa zákona o ZKR (§ 122 ods.3), bola definovaná sumou 19.527,74 eur. Zo súhrnnej prihlášky nezabezpečených pohľadávok, ktoré sú charakterizované ako pohľadávky žalovaného, vyplýva, že sa pod bodmi 1 až 48 nachádzajú tituly jednotlivých pohľadávok žalobcu charakterizované rozhodnutiami, ktorými boli predpísané, buď penále, alebo na základe ktorých došlo k jeho predpísaniu na základe rozhodnutia, z neuhradeného poistného v Sociálnej poisťovni, a príspevky na starobné a dôchodkové poistenie, pričom súčet uvedených pohľadávok žalovaného je definovaný, ako je už zhora uvedené sumou 19.527,74 eur. Z administratívneho spisu je tiež zrejmé, že dňa 07.02.2017 správca potvrdil žalovanému, že v konaní o reštrukturalizácii dlžníka (žalobcu), pohľadávka žalobcu prihlásená prihláškou nezabezpečených pohľadávok vo výške 19.527,74 eur, ktorá bola zapísaná do zoznamu pohľadávok.
19. Správny súd konštatuje, že okrem uznesenia Okresného súdu Košice I vo veci reštrukturalizácie žalobcu zo dňa 18.01.2017 konkurzný súd súčasne rozhodnutím zo dňa 03.07.2017, potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka, ktorý je jeho prílohou, a súčasne vyslovil, že ukončuje reštrukturalizáciu dlžníka.
20. Uvedené je základom na uzatvorenie otázky či potvrdením reštrukturalizačného plánu, v ktorom je zahrnutý aj dlh žalobcu voči žalovanému, resp. pohľadávka žalovaného, a ukončením reštrukturalizácie, došlo k zániku dlhu, či pohľadávky do doby ukončenia reštrukturalizácie, alebo uvedená pohľadávka v zmysle a intenciách zákona, je síce v procese uplatňovania žalovaného vo vzťahu k žalobcovi, ale žalobca sa považuje, za dlžníka, a v zmysle § 171 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, je žalovaná oprávnená viesť žalobcu ako dlžníka, aj v takomto prípade.
21. Žalobca podal sťažnosť na ktorú vo veci vedeného v evidencii v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne, a.s., odpovedal žalovaný s poukazom na Zákon o konkurze a reštrukturalizácii (§ 155 ods. 4, § 159 b ods. 1, § 155 a ods. 1, § 159 a § 161 ZKV). Ustanovenie § 155 ods. 4 umožňuje a označuje ako nedotknuté právo veriteľov domáhať sa uspokojenia svojich pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom, ako aj ich práva uspokojiť pôvodne zabezpečené pohľadávky z majetku tretích osôb. Ustanovenie § 159 b ods. 1 ZKV ustanovuje, že ak dlžník alebo preberajúca osoba vytvorí zisk, vykázaný v účtovnej závierke, ktorý nepotrebuje k zachovaniu podniku, alebo jej podstatnej časti predpokladanej plánom veriteľa, podľa § 155 a ods. 1 ZKR, má právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky, z takto vytvoreného zisku v rozsahu rozdielu medzi výškou uspokojenia pohľadávky a plnením, ktoré bolo veriteľovi poskytnuté podľa reštrukturalizačného plánu. Nemožno mu však priznať viac, ako mu z vytvoreného zisku pripadá k ostatným veriteľom v jeho skupine. Preto sa správny súd vyporiadal súhlasne s názorom Sociálnej poisťovne, a.s., že potvrdením reštrukturalizačného plánu nemôže zaniknúť pohľadávka žalovaného, v prípade nesplnenia reštrukturalizačného plánu. Nedôvodne bolo žalobcom spochybňované, že pohľadávka sa neeviduje, a že žalobca nie je dlžníkom. Napokon aj ust. § 161 ZKR uvádza, že v prípade účinnosti plánu a v dôsledku jeho nenaplnenia je dlžník povinný splatiť pôvodnú pohľadávku v lehote splatnosti, resp. ak k uvedenému nedôjde, je veriteľ oprávnený pohľadávky vymáhať.
22. Z doteraz konštatovaného pre správny súd vyplýva záver, že postavenie dlžníka sa v procese reštrukturalizácie mení tak, že mu je umožnené podľa v plánu reštrukturalizácie nielen uspokojovať pohľadávky veriteľov, ale aj konať a vykonávať podnikateľskú činnosť pod dozorom správcu, pričom niektoré jeho činnosti vyslovene podliehajú súhlasu správcu konkurznej činnosti počas reštrukturalizácie a sú uvedené v spomínanom uznesení Okresného súdu Košice I zo dňa 18.01.2017. Sú obmedzením v snahe zabezpečiť reštrukturalizáčný plán, ktorý obsahuje informáciu o tom, že žalovaný, pokiaľ ide o jeho nenaplnené pohľadávky má byť uspokojený ako nezabezpečený veriteľ, s mierou uspokojenia 50 percent, zo sumy pohľadávok nezabezpečených veriteľov.
23.V reštrukturalizačnom pláne sa konštatuje, že vo zvyšku nezabezpečení veritelia odpúšťajú dlžníkovi svoje nezabezpečené pohľadávky. Z tohto konštatovania vyplýva, že len pre prípad uspokojenia nezabezpečeného veriteľa akým je aj žalovaný, v miere 50 percent, nasleduje odpustenie dlhu oproti uplatnenému rozsahu v hore uvedenej sume 19.527,74 eur.
24. Plán reštrukturalizácie spoločnosti žalobcu je vyhotovený pre konanie podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácie, dňa 24.4.2017 č.k.: 26R/4/2016. Záver o tom, že dlžník sa nemôže domnievať, že v procese plnenia reštrukturalizačného plánu sa naňho môže nazerať, tak ako na subjekty, ktoré si riadne plnia svoje zákonné a odvodové povinnosti, pretože do plánu reštrukturalizácie bola zaradená pohľadávka žalovaného z dôvodu, vyhlásenia reštrukturalizácie podniku žalobcu, za podmienok uložených zákonom ZKR v zmysle tohto plánu, je tak správny. Žalovaná má byť uspokojená do výšky 50 percent, všetkých nezaradených veriteľov a súčasne sa na ňu vzťahujú oprávnenia a všetky ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácie, a má postavenie veriteľa s povinnosťou rešpektovať plán reštrukturalizácie.
25. Podľa správneho súdu, pre strohý záver správneho súdu v pôvodnom uznesení, kasačný súd pokladal uznesenie za arbitrárne a neodôvodnené, preto uložil súdu vysporiadať s námietkami žalobcu, že schválením reštrukturalizačného plánu došlo k zmene výšky a plánu pohľadávky na poistnom plnení a tým, či ust. § 171 zákona o sociálnom poistení žalovaný naplnil dôvodne pre zmenu danú podľa reštrukturalizačného plánu, pri súčasnom uplatnení ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
26. Pritom sa má na novo správny súd vysporiadať s existenciou pohľadávky v čase vydania rozhodnutia, kedy došlo k plneniu podľa plánu reštrukturalizácie, pretože žalobca v žalobe namietal, že plní plán reštrukturalizácie. Plnenie plánu reštrukturalizácie robí z pohľadávkou to, že znižuje síce jej výšku, a pokiaľ nedošlo k plneniu plánu reštrukturalizácie, a pohľadávky sa uspokojujú postupne k zaradeným a nezaradeným veriteľom nie je zrejmé, či boli zaplatené v celosti.
27. V konaniach o žalobách proti inému zásahu verejnej správy sa postupuje tak, že pre správny súd je rozhodujúci v čase vydania rozhodnutia, hoci pred zánikom procesu samotnej reštrukturalizácie, ktorá bola stanovená na základe uznesenia Okresného súdu Košice I, jeho uznesením zo dňa 03.07.2017 potvrdením reštrukturalizačného plánu sa ukončuje reštrukturalizácia dlžníka. Podľa administratívneho spisu žalobca tvrdí, že je vedený v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne, vo výške 6.562,94 eur. Konečná reštrukturalizácie mala byť stanovená do konca roka 2022. Vo vyjadrení žalovaný dňa 05.03.2019 uvádza, už zhora uvedené zákonné ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii. V replike žalobca uvádza, že po schválení plánu reštrukturalizácie sa zmenili pohľadávky najmä v tom, že nie sú splatné, teda ich nemožno označovať za dlžníka pre dlh na pohľadávke žalovaného. Napokon tvrdí, že bez ohľadu na výšku splátky, nejde o pohľadávku, a dlh má zmenu splatnosti, a preto nesplatná pohľadávka nie je dlhom, a tomu práve slúži proces reštrukturalizácie. Žalobca odkazuje na § 156 ZKR, keď súd skončí reštrukturalizáciu rozhodnutím, ktorým potvrdí plán splátky, už nejde o pohľadávky po lehote splatnosti, ale pohľadávky, ktoré si žalovaná uplatnila v prihláške.
28. Na tomto mieste správny súd uvádza rozdiel medzi tvrdením žalobcu, že pohľadávky nie sú splatné a nie je dlžníkom žalovaného, ktorý tvrdí, že do zaplatenia jeho pohľadávky má žalobca postavenie toho, kto dlhuje a žalovaný je oprávnený postupovať aj voči tretím osobám, svoje pohľadávky nemôže len uplatňovať do skončenia procesu reštrukturalizácie. V procese reštrukturalizácie do ozdravenia a pomerného uspokojenia veriteľov sa však žalobca nemôže domáhať postavenia ako iní, ktorí nie sú dlžníkmi, takému procesu nepodliehajú, pretože svoje pohľadávky splnili.
29. Žalobca namietal, že pôvodná pohľadávka nie je dlhom, lebo plán reštrukturalizácie upravil termín splatnosti dlhu žalobcu voči žalovanému, a pohľadávku žalovaného ako splatnú do roku 2022. Tvrdí, že nevymazaním žalobcu zo zoznamu dlžníkov sa sťažuje jeho postavenie v procese realizovania reštrukturalizačného plánu, ktorý plní a k nemu ostatní veritelia by ho za dlžníka nemali považovať. Ako vyplýva z tohto uznesenia, žalovaný konal v rámci svojej kompetencie a žalobca sa domáhal ochrany svojich práv pred údajným nezákonným iným zásahom žalovaného tým, že dňa 17.05.2018 požiadal o okamžité vymazanie žalobcu z portálu Sociálnej poisťovne, zo zoznamu dlžníkov, na čo žalovaný reagoval dňa 11.07.2018 negatívne.
30. Ako už bolo zhora uvedené správny súd má za preukázané, že podľa § 159 a § 161 ZKR pohľadávky nezanikajú v procese reštrukturalizácie, pretože v prípade neúčinnosti plánu, alebo v dôsledku jeho neplnenia, je podľa zákona povinný dlžník splatiť pôvodnú pohľadávku v pôvodnej lehote splatnosti, a veriteľ je oprávnený vymáhať túto pohľadávku, ak k uvedenému nedôjde. Preto podľa súdu žalovaný eviduje pohľadávky žalobcu v zozname fyzických a právnických osôb pre neplnenie povinností žalobcom, ktorý sa dostal do postavenia dlžníka, a tam sa nachádza do splnenia plánu reštrukturalizácie. Reštrukturalizácia je proces, kedy žalobca vykonáva svoju činnosť a vytvára zdroje na pomerné uspokojenie svojich záväzkov. Tretie osoby majú mať informáciu vytvorenú v súlade v súlade s § 171 Zákona o sociálnom poistení a majú možnosť rozpoznať obchodné postavenie subjektov v obchodnom styku. Ide o tkz. zákonom upravený verejný portál informácii, rovnako ako v procese konkurzu a schválenej reštrukturalizácie verejne, v Obchodnom vestníku publikovaný právny stav prebiehajúceho procesu plnenia plánu reštrukturalizácie žalobcu, ktorá prebieha a nebola ukončená.
31. Z ustanovenia § 171 zákona č. 416/2003 Z. z. vyplýva samotné oprávnenie Sociálnej poisťovne zverejňovať takýto Zoznam dlžníkov, preto splnenie tejto povinnosti Sociálnou poisťovňou samo o sebe vylučuje, že by Sociálna poisťovňa konala protiprávne, a teda, aby samotné zverejnenie, pokiaľ je vykonané v zmysle ustanovenia § 171 zákona, mohlo predstavovať neoprávnený protiprávny zásah do práv žalobcu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tvrdeniach o protiprávnom zásahu žalovanej. Taktiež sú tu dôvody, ktoré plne korešpondujú z odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovanej, a síce, že podľa ustanovenia § 155 ods. 2 ZKR zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo vymáhať pohľadávky len u tých veriteľov, ktorí si riadne a včas podľa ZKR neprihlásili svoje pohľadávky. Žalovaný svoje pohľadávky prihlásil do povolenej reštrukturalizácie, ktorej cieľom, ako je vyššie povedané je aj uspokojenie pohľadávok žalovaného.
32. Napokon aj na tomto mieste treba pripomenúť, že podľa ustanovenia § 155 ods. 4 ZKR plánom nedotknuté zostávajú práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. Rovnako ustanovenie § 159 b ods. 1 ZKR ustanovuje, že ak dlžník, alebo preberajúca osoba vytvorí zisk vykázaný v účtovnej uzávierke, ktorý nepotrebuje k zachovaniu prevádzky podniku, alebo jej podstatnej časti predpokladanej plánom, veriteľ podľa ustanovenia § 155 a ods. 1 má právo domáhať sa uspokojenia svojej pôvodnej pohľadávky z takto vytvoreného zisku v rozsahu rozdielu medzi výškou uspokojenia pohľadávky podľa ustanovenia § 155a ods. 1 a plnením, ktoré bolo tomuto veriteľovi poskytnuté podľa plánu nemožno mu však priznať viac ako mu z vytvoreného zisku to pomerne pripadá k ostatným veriteľom v jeho skupine. Teda verejná vedomosť o pláne reštrukturalizácie žalobcu predchádza alebo „súzvučí“ s evidenciou žalovaného podľa § 171 zákona o sociálnom poistení.
33. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že pohľadávka Sociálnej poisťovne nezanikne v súvislosti s potvrdením reštrukturalizačného plánu a môže zaniknúť až úplným splnením plánu. Pohľadávky nemôžu zaniknúť ich zahrnutím do plánu reštrukturalizácie a nezanikajú schválením reštrukturalizačného plánu, neuplatňujú sa, čo je záruka podnikateľského rozmeru kladná pre žalobcu, avšak jeho záväzok dlžníka počas tohto procesu nezaniká (rovnako to platí napr. aj pri osobnom bankrote
- tiež nedochádza k výmazu dlžníka zo zoznamu).
34. Na základe uvedených skutočnosti sa správny súd stotožňuje s tvrdením, že postup súvisiaci s evidenciou žalobcu v zozname fyzických a právnických osôb, voči ktorým eviduje pohľadávky pri vymáhaní pohľadávok je správny a zákonný. Navyše citovaný zákon žiadnym spôsobom neukladá Sociálnej poisťovni vyradiť dlžníka zo zoznamu dlžníkov, ak mu bol schválený reštrukturalizačný plán. Ani zákon č. 461/2003 Z. z. neupravuje žiadne podmienky, za ktorých je Sociálna poisťovňa povinná v takomto prípade vyraďovať zo zoznamu takéhoto dlžníka, keďže samotný záväzok dlžníka nezanikol. Ak zákon nepozná dôvod pre vyradenie zo zoznamu (schválenie reštrukturalizačného plánu), navyše samotné vedenie dlžníka nemá len evidenčný a informačný charakter, ale sankčný charakter tým, že poukazuje na tie subjekty, ktoré nedodržiavajú svoju platobnú disciplínu, od tých ktoré si ju riadne plnia, aj plnili svoje zákonné odvodové povinnosti po celú dobu sociálneho poistenia. U žalobcu v reštrukturalizácii nejde o riziko poškodenia obchodného mena, ani vstup a zásah do jeho práva a oprávnených záujmov, lebo Obchodný register a Evidencia dlžníkov žalovaného podľa § 171 zákona o sociálnej poisťovni je verejne dostupná. Navyše uvedený zoznam deklaruje platobnú disciplínu subjektu z časového hľadiska a z dostupných verejných registrov dlžníkov je zrejmé t. č. aj právny nástupca
žalobcu - firmy Tobacco, s.r.o., má evidované aj iné nedoplatky (daňové nedoplatky a iné nedoplatky), čo svedčí o tom, že aj v ďalšej, tzn. v súčasnej dobe žalobca zrejme nerešpektuje zákonom uložené povinnosti a porušuje svoju platobnú disciplínu.
35. V nadväznosti na hore uvedené správny súd konštatuje že, podľa ustálenej judikatúry nie je úlohou súdu v rozhodovacom procese pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale iba preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, a to teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy (nález ÚS SR č. k. II. ÚS 127/07-21, rozsudky NS SR č. k. 6Sžo/84/2007, 1Sžo/33/2008). Rovnako spravodlivé súdne rozhodnutie nemusí podľa najvyšších súdnych autorít dať odpoveď na všetky len na podstatné otázky, týkajúce sa veci účastníka konania.
36. Podľa ustanovenia § 261 SSP správny súd uznesením zamietne žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, ak nebol zistený iný zásah žalovaného správneho orgánu, ktorý by bol v rozpore so zákonom. Ide o rozhodnutie vo veci samej.
37. Po oboznámení sa s obsahom správnej žaloby žalobcu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, vyjadrenia žalovanej k žalobe a obsahom administratívneho spisu žalovanej, súd uzatvára - pri použití právnych kritérií správnej žaloby, je možné sa plne stotožniť s právnym záverom, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Svoje závery súd opiera aj o rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č.k.: 9Co/204/2017 zo dňa 28.03.2018 založené na obdobnom skutkovom základe s rovnakým právnym posúdením právnych otázok, ako v posudzovanom konaní.
38. Žalobca, ktorý je právnickou osobou nepredložil v konaní žiadny dôkaz o tom, že svoju pohľadávku uspokojil, a že dlh tak zanikol v procese plánu reštrukturalizácie v rozsahu v akom bola pohľadávka žalovaného definovaná čo do rozsahu. Preto do ukončenia procesu reštrukturalizácie je žalobca napriek svojmu postaveniu dlžníkom, a pohľadávka žalovaného sa má uspokojiť podľa plánu reštrukturalizácie, v rozsahu 50 percent.
39. Doposiaľ žalobca nepreukázal zaplatenie dlhu 50 percent, a existencia pohľadávky sa odvodzuje aj od tohto, pretože len od splnenia plánu závisí zrejme ďalší právny postup žalovaného podľa už uvedených ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
40. Podľa § 120 SSP správny súd je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy, aj v konaní o žalobe proti inému zásahu (§ 6 ods. 2 písm. f/ SSP). Avšak podľa § 135 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 6 ods. 2 písm. f/ SSP v konaní o správnej žalobe proti inému zásahu, je pre správny súd rozhodujúci stav v čase jeho rozhodovania. Preto dôvodnosť žaloby o inom zásahu správny súd posudzoval z ohľadom na obsah tohto uznesenia a výsledok konania, a svoje úvahy uzatvára tak, že pohľadávka žalovaného nezanikne v súvislosti s potvrdením reštrukturalizačného plánu, môže zaniknúť až úplným splnením plánu, alebo v prípade jeho neplnenia nastanú účinky § 159 ZKR. Postup žalovaného súvisiaci s evidenciou žalobcu v zozname fyzických osôb a právnických osôb, voči ktorým eviduje pohľadávky pri vymáhaní pohľadávok je zákonný.
41. Podľa správneho súdu sa žalobca ani v prípade potvrdeného reštrukturalizačného plánu nemôže dovolávať rovnakého postavenia ako tie subjekty, ktoré si riadne plnili a plnia svoje zákonné odvodové povinnosti po celú dobu sociálneho poistenia a dodržiavajú platobnú disciplínu. Toto postavenie žalobcu dlžníka v reštrukturalizácii znamená, že v prípade neúčinnosti plánu v dôsledku jeho neplnenia v súlade s § 161 ZKR bude žalobca ako dlžník povinný žalovanému splatiť pôvodnú pohľadávku v pôvodnej lehote splatnosti, resp., ak k uvedenému nedôjde veriteľ je oprávnený svoje pohľadávky vymáhať.
42. Správnu žalobu proti inému zásahu žalobca podal nedôvodne, t. j. z hore uvedeného je zrejmé, že žalovaný dôvodne vedie žalobcu v evidencii fyzických a právnických osôb, a je zákonne zapísaný v evidencii. Z uvedených dôvodov súd nepriznal žalobcovi v konaní o inom zásahu dôvodnosť jeho žaloby, s cieľom dosiahnuť odstránenie evidencie u žalovaného, podľa § 171 zákona o sociálnom poistení. V posudzovanej veci neprichádza do úvahy iný záver, vzhľadom na výsledok konania, ako je to vyššie uvedené, neexistujú dôvody záverov žaloby, čo znamená neúspech žalobcu v konaní proti inému zásahu žalovaného.
43. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ako aj jeho postup bol v súlade so zákonom a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 261 SSP zamietol.
44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný nepriznal právo na ich náhradu. Podľa súdu náhrada trov konania nepriznaných podľa § 167 ods. 1 a § 168 nasl. Správneho súdneho poriadku vyžaduje účelnosť vynaložených trov, ako všeobecného princípu platnosti náhrady trov konania, úzko spätého s účelnosťou ich vynakladania a uplatňovania práva na súdnu ochranu. Je prejavom zhodnoteného nielen procesného, ale aj hmotne právneho úspechu žalovaného, ktorý účelne vynaložené trovy konania nežiadal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).