Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/204/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: X/ J. K., V.. XX.X.XXXX D. X/ L. K., I.. Q., V.. XX.X.XXXX, N. P. L. Q. Y., N. XXX, zastúpených B&B, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, IČO: 47 254 106 proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta, pobočka Rožňava, so sídlom v Rožňave, Štítnická 12, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 2.11.2016 č.k. 8C/224/2014-125 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanej vykonať výmaz osôb žalobcov zo zoznamu dlžníkov v Sociálnej poisťovni a uloženia povinnosti zverejniť na internetovej stránke www.socpoist.sk, v Obchodnom vestníku a aspoň v jednom tlačovom médiu s pôsobnosťou na celom území Slovenskej republiky, na vlastné náklady, oznam o ospravedlnení sa žalobcom za nesprávne a nezákonne uvedené údaje o ich osobách ako dlžníkoch na poistnom a ponechať tento oznam na internetovej stránke Sociálnej poisťovne po dobu 90 dní, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia žalobu založili na tvrdení, že pôvodne boli vedení v Sociálnej poisťovni (žalovaná) ako fyzické osoby - dobrovoľní platitelia sociálneho poistenia. Potom, čo založili obchodnú spoločnosť K.-I. T..I..N.., T. T. L. Q.T. Y., S.: XX XXX XXX obaja sa v tejto spoločnosti zamestnali. Tým im vznikla povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne za zamestnancov spoločnosti, čo aj splnili. Na základe doručenej odhlášky poistencov zo Sociálnej poisťovne im zanikla povinnosť platiť odvody za seba, ako fyzické osoby - dobrovoľných platiteľov sociálneho poistenia. Napriek tejto skutočnosti ich žalovaná eviduje ako dlžníkov na platenie sociálneho poistenia, tento dlh mesačne neoprávnene narastá, pričom výška dlhu u žalobcu J. K. predstavuje ku dňu podania žaloby 7.377,04 eur a u žalobkyne sumu 12.243,37 eur. V dôsledku tejto vzniknutej situácie žalobcovia majú ťažkosti, nakoľko ich obchodní partneri, ktorí kontrolujú internetovú stránku Sociálnej poisťovne nechcú s nimi uzatvárať obchody a zmluvy, ba niektorí odstúpili od uzavretých zmlúv s odôvodnením, že sa dozvedeli, že žalobcovia sú insolventní, a majú pozdĺžnosti voči Sociálnej poisťovni, čo nie je pravdou. Takýmto protiprávnym konaním žalovanej došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcov, bola poškodená česť žalobcov, ich vážnosť, dôstojnosť pred širokou verejnosťou a u obchodných partnerov. V dôsledku ich zverejnenia v zozname dlžníkov došlo k strate obchodných partnerov, čo zakladá zodpovednosť žalovanej v zmysle ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 23, § 120 ods. 1 až 3, § 124, § 178 ods. 2 zák. č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 12.5.2008, § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzal za preukázané, že žalobcovia sú evidovaní v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v Sociálnej poisťovni tak, že žalobca v 1. rade J. K. je evidovaný od 10.12.1992 do 30.06.2004 ako samostatne zárobkovo činná osoba, od 7.2.2005 do 31.1.2012 ako fyzická osoba /FO/ dobrovoľne poistená na poistenie v nezamestnanosti, na nemocenskom poistení a od 7.2.2005 do 31.12.2013 ako FO dobrovoľne poistená na dôchodkovom poistení. Od XX.X.XXXX je poistený ako zamestnanec spoločnosti K.-I., T..I..N.., T. T. L. Q. Y.. Žalobkyňa v 2. rade bola evidovaná od 1.12.1992 do 31.1.2005 ako samostatne zárobkovo činná osoba, od 7.2.2005 do 31.1.2012 ako FO dobrovoľne poistená na poistenie v nezamestnanosti, nemocenské poistenie, od 7.2.2005 do 31.12.2013 ako FO dobrovoľne poistená na dôchodkové poistenie a od XX.X.XXXX ako zamestnankyňa spoločnosti K.-I., T..I..N.., T. T. L. Q. Y.. Registračné listy FO, prihlášky za dobrovoľne poistené osoby žalobcov boli žalovanej doručené dňa X.X.XXXX s dátumom poistenia na dobrovoľné poistenie nemocenské, v nezamestnanosti a dôchodkové dňa X.X.XXXX. Dňa 10.7.2012 boli pobočke doručené žiadosti žalobcov zo dňa 2.7.2012, v ktorých žiadali o preverenie nezaregistrovania odhlášok dobrovoľne poistenej osoby zo dňa XX.X.XXXX. Tieto boli doložené v prílohe žiadosti. Listami zo dňa 24.7.2012, doručenými žalobcom dňa 30.7.2012 a dňa 1.8.2012 oznámila žalovaná, že na základe doručených žiadostí a preverenia predložených registračných listov FO neeviduje registračné listy za ich osoby s dátumom zrušenia prihlásenia ku dňu XX.X.XXXX. Dňa 29.5.2012 boli žalobcom poslané žalovanou ponuky k ukončeniu dobrovoľného poistenia, na ktoré tiež nereagovali. V zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení účinného od 1.2.2012, žalobcom zaniklo dňa 31.1.2012 dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, ktorá skutočnosť im bola oznámená. V prípade žalobcov zo strany žalovanej bolo poistné predpísané rozhodnutiami, ktoré boli zároveň aj vymáhané, bližšie uvedenými v bode 8 a 9 rozsudku súdu prvej inštancie. K 19.1.2015 žalovaná u žalobcu v 1. rade stanovila dlžnú sumu na poistnom 7.377,- eur za obdobie registrácie dobrovoľného poistenia od 7.2.2005 do 31.12.2013 a pohľadávku na penále vo výške 973,75 eur, predpísanú rozhodnutiami, ktoré sú právoplatné a neprávoplatné vo výške 407,83 eur. U žalobkyne v 2. rade eviduje žalovaná dlžnú sumu na poistnom za obdobie od 7.2.2005 do 31.12.2013 v celkovej sume 10.565,54 eur a dlžné poistné za samostatne zárobkovo činnú osobu v sume 1.677,83 eur. Dlh zverejnený v zozname dlžníkov je vo výške 12.243,37 eur. Na penále za dobrovoľne poistenú FO predpísané právoplatnými rozhodnutia u žalobkyne v 2. rade eviduje žalovaná výšku 665,26 eur a neprávoplatnými rozhodnutiami vo výške 823,93 eur, penále za SZČO predpísané právoplatnými rozhodnutiami v celkovej sume 4.005,26 eur.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v priebehu konania sa stala spornou skutočnosť, kedy žalobcom zaniklo dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že sa tak stalo v zmysle novely zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení účinnej od 1.2.2012, žalobcovia tvrdili že sa tak stalo ku dňu 12.5.2008, teda odo dňa podania odhlášky dobrovoľne poistených osôb. Žalobcovia nemali k dispozícii originál odhlášky z dobrovoľného poistenia, disponovali len kópiou a žalovaná namietala, že žalobcovia nedodržali postup stanovený Sociálnou poisťovňou pri odhláške z dobrovoľného poistenia, keď nedoložili formulár registračného listu používaný v roku 2008, ktorý dokumentuje náležitosti, ktoré odhláška musí obsahovať. Z registračných listov predložených žalobcami vyplynulo, že tieto neobsahujú všetky formálne náležitosti, tak ako by mali obsahovať. Navyše všetky rozhodnutia týkajúce sa dlžného poistného boli žalobcom riadne doručené, tieto nadobudli právoplatnosť a v súčasnosti sa vedú aj exekučného konania na vymáhanie tohto dlžného poistného.

5. Súd prvej inštancie z rozpisu nezaplateného poistného na sociálne poistenie vzťahujúce sa k žalobcovi v 1. rade zistil, že za obdobie od 7.2.2005 do 12.05.2008 mu bolo vykázané dlžné poistné v sume 131,12 eur a za obdobie od 13.05.2008 do 13.12.2013 dlžné poistné vo výške 7.245,92 eur. V období, keď pôsobil ako SZČO, mu bolo vykázané nezaplatené poistné na sociálne poistenie vo výške 401,70 eur za obdobie do roku 2008. U žalobkyne v 2. rade bolo zistené, že nezaplatené poistné na sociálne poistenie - ako dobrovoľne poistenej osoby v období od 07.02.2005 do 12.05.2008 je stanovené vo výške 3.032,21 eur a za obdobie od 13.05.2008 do 13.12.2013 vo výške 7.246,11 eur. Z rozpisu nezaplateného poistného na sociálne poistenie - SZČO vyplynulo, že za obdobie do roku 2008, kedy bola pohľadávka odpísaná ako prekludovaná na základe rozhodnutia generálneho riaditeľa zo dňa 22.10.2015 bol pôvodne vykazovaný dlh u žalobkyne v 2. rade vo výške 888,70 eur.

6. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj otázkou pasívnej legitimácie žalovanej z dôvodu vznesenia námietky zo strany žalovanej o jej nedostatku a dospel k záveru, že pobočka sociálnej poisťovne je organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, ktorá však nemá právnu subjektivitu. K týmto záverom dospel po analýze ust. § 120 ods. 2 a 3 a § 124 zák. č. 461/2003 Z.z., z ktorých vyplýva, že ústredie a pobočky sú organizačnými zložkami Sociálnej poisťovne, pričom pobočka vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jej pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci. Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave má právnu subjektivitu, avšak jej organizačná zložka

- pobočka Sociálnej poisťovne právnu subjektivitu nemá. Tieto organizačné zložky (ústredie a pobočky) v rámci svojej pôsobnosti môžu zastupovať Sociálnu poisťovňu pred štátnym orgánmi, súdmi a pod. vo vymedzenej pôsobnosti, avšak samé ako organizačné zložky právnu subjektivitu nemajú.

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobu žalobcov nemožno považovať za opodstatnenú ani z hľadiska aplikácie ust. § 11 Občianskeho zákonníka, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by zo strany Sociálnej poisťovne došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti žalobcov, a to správaním sa a postupom žalovanej, ktorá ich uviedla do zoznamu dlžníkov. Žalovaná tak konala v súlade so svojimi povinnosťami, keď z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že žalobcovia vykazovali dlh na úhradách poistného aj v období do XX.X.XXXX, tzn. v období, keď bolo nesporné, že boli v Sociálnej poisťovni vedení ako fyzické osoby - dobrovoľní platitelia sociálneho poistenia. V konaní sa stala spornou (len) otázka, či dobrovoľnými platiteľmi sociálneho poistenia boli žalobcovia aj po dátume XX.X.XXXX.

8. Na základe týchto úvah súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto túto zamietol.

9. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov konania.

10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhli, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. S poukazom na § 23 zák. č.461/2003 Z.z. súd prvej inštancie podľa názoru odvolateľov dospel k nesprávnemu záveru o nesplnení povinnosti žalobcov odhlásiť sa z dobrovoľného poistenia a preto dospel aj k nesprávnemu záveru o povinnosti žalobcov platiť poistenie v tomto období. Žalobcovia už v žalobnom návrhu tvrdili, že sa odhlásili z dobrovoľného poistenia podaním odhlášky z poistenia na pobočke Sociálnej poisťovne v Rožňave, pričom fotokópie týchto odhlášok boli aj prílohou žaloby. Napriek tomu žalovaná evidovala žalobcov ako dlžníkov na platení sociálneho poistenia, pričom títo sa od XX.X.XXXX stali povinne poistenými osobami na základe vzniknutého pracovného pomeru. Chyba sa stala na strane žalovanej, keď jej zamestnanci stratili alebo založili originály tlačív odhlášok, ktoré žalobcovia podali a následne ich neodhlásili zo systému. Za nesprávny považujú odvolatelia aj názor súdu prvej inštancie, že žalovaná, t.j. Sociálna poisťovňa - pobočka Rožňava nie je pasívne legitimovaným subjektom, lebo nemá právnu subjektivitu. S poukazom na § 124 a 178 ods. 2 zák. č. 4612/2003 Z.z. uviedli, že pobočka vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jej pôsobnosti v konaní pred súdmi a inými orgánmi verejnej moci. Sociálna poisťovňa - pobočka Rožňava je orgánom, ktorý je nielen oprávnený, ale zároveň aj povinný rozhodovať o zániku sociálneho poistenia, preto je aj subjektom s pasívnou legitimáciou v konaní o zániku poistenia.

11. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Stotožnila sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý žalobu žalobcov zamietol. Žalovaná neeviduje registračný list fyzickej osoby, odhlášku za dobrovoľne poistené osoby žalobcov, zrušenie prihlásenia ku dňu XX.X.XXXX s dátumom vyplnenia formulára dňa XX.X.XXXX a s dátumom jeho doručenia žalovanej dňa XX.X.XXXX, preto dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti trvalo u žalobcov do 31.1.2012 a dobrovoľné dôchodkové poistenie do 31.12.2013. Dlžné poistné bolo predpísané rozhodnutiami, ktoré sú právoplatné a vykonateľné, pričom nedošlo k ich zmene ani k zrušeniu. Nie je pravdou, že by chyba nastala na strane žalovanej, pretože tieto tvrdenia žalobcov zostali nepreukázané. Žalovaná disponuje originálom registračného listu FO, prihláškou zamestnancov s pravidelným príjmom u zamestnávateľa K.-I., T..I..N.., ktorá bola žalovanej doručená dňa XX.X.XXXX s dátumom vzniku poistenia XX.X.XXXX, avšak originálom registračného listu FO (odhláška) za dobrovoľné poistenie osoby žalobcov s dátumom zániku poistenia XX.X.XXXX, žalovaná nedisponuje. Fotokópia registračného listu FO, odhlášky za dobrovoľné poistenie, ktorú predložili žalobcovia neobsahovala podpis zamestnanca pobočky a nie je na nej vidno ani číslo pečiatky

pobočky, ktorým mal byť registračný list opečiatkovaný, pričom taktiež nebol na ňom vyplnený dátum zániku poistenia.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je opodstatnené.

13. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.3.2018 o 9.40 hod., v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 21.3.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

15. Žalobcovia namietajú odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

17. Súd prvej inštancie zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

18. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

19. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalobcami v odvolaní. Žalobcovia pritom uvádzajú skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

20. Odvolací súd na doplnenie zdôvodnenia rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobcov udáva nasledovné:

21. Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobu žalobcov nemožno považovať za opodstatnenú, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by zo strany žalovanej došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcov.

22. V rámci inštitútu ochrany osobnosti (§ 11 až 16 Občianskeho zákonníka) sú chránené jednotlivé čiastkové osobnostné práva zabezpečujúce ochranu jednotlivých stránok osobnosti fyzickej osoby. Do jeho rámca patrí aj právo na súkromie zahrňujúce širokú oblasť súkromia fyzickej osoby, najmä jej súkromného života, intímnej a rodinnej sféry, vnútorného myšlienkového a citového života. Širokej škále prejavov a súčastí súkromného života fyzickej osoby zodpovedá aj možnosť rozmanitých prejavov zásahov do súkromia a ich dôsledkov na chránené osobnostné práva.

23. Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu. Predovšetkým musí ísť o zásah protiprávny (neoprávnený), ktorý je súčasne objektívne spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v narušení súkromia. Z hľadiska poskytnutej ochrany nie je významné, či neoprávnený zásah bol spôsobený zavinene, či nezavinene, alebo vedome, či nevedome.

24. Žalobcovia za neprípustný „zásah“ do ich práv považovali zverejnenie v zozname Sociálnej poisťovne ako osôb, voči ktorým eviduje žalovaná pohľadávky.

25. Správne súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovia v konaní nepreukázali, že by zo strany žalovanej došlo k zásahu do ich osobnostných práv.

26. Podľa § 171 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. Sociálna poisťovňa zverejňuje zoznam fyzických osôb a právnických osôb, voči ktorým eviduje pohľadávky. Sumu pohľadávky, ktorá je dôvodom na zaradenie do tohto zoznamu, určí generálny riaditeľ.

27. Z vyššie cit. zákonného ustanovenia vyplýva oprávnenie Sociálnej poisťovne zverejňovať zoznam dlžníkov, preto splnenie tejto zákonnej povinnosti samo o sebe vylučuje, aby žalovaná konala protiprávne, teda, aby toto zverejnenie, pokiaľ je vykonané v súlade so zákonom, mohlo predstavovať neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov.

28. Dokazovaním vykonaným pred súdom prvej inštancie nebola preukázaná tá skutočnosť, že by žalovaná zverejnila také informácie o žalobcoch, ktoré by boli nepravdivé, a ktoré by z tohto dôvodu mohli predstavovať zásah do ich osobnostných práv.

29. Pokiaľ žalobcovia v konaní spochybnili existenciu a výšku pozdĺžnosti voči Sociálnej poisťovni tvrdiac, že počnúc dňom XX.X.XXXX oznámili žalovanej svoje odhlásenie ako dobrovoľných platiteľov sociálneho poistenia, čím im zanikla povinnosť platiť odvody za seba ako fyzické osoby, táto skutočnosť v konaní preukázaná nebola. Žalobcovia totiž neuniesli dôkazné bremeno o tvrdení, že splnili všetky podmienky pre odhlásenie sa ako dobrovoľných platiteľov sociálneho poistenia počnúc dňom XX.X.XXXX. Listinné dôkazy, ktoré žalobcovia v tej súvislosti predložili (registračný list obsiahnutý na č.l. 32 a 33 spisu), vzhľadom na to, že ide len o kópie registračných listov a aj vzhľadom na tú skutočnosť, že neobsahujú všetky predpísané náležitosti nemožno považovať za také dôkazy, ktoré by potvrdzovali tvrdenia žalobcov v tomto smere. Navyše existencia a výška nedoplatkov vyplýva z vykonateľných rozhodnutí, vydaných Sociálnou poisťovňou v správnom konaní, ktoré sa riadi zákonom č. 461/2003 Z.z.. Vykonateľné rozhodnutie vydané v týchto konaniach sú exekučným titulom a tieto bolo možné zvrátiť len použitím riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov v správnom konaní.

30. V závere odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej legitimácie žalovanej. Z obsahu žaloby totiž vyplýva, že za žalovanú žalobcovia označili „Sociálnu poisťovňu, pobočka Rožňava.“ Z takto označeného žalovaného nemožno vyvodiť, že by za účastníka konania označili žalobcovia pobočku Rožňava, ktorá síce sama nemá právnu subjektivitu, ale v konaní pred súdmi je oprávnená konať v mene Sociálnej poisťovne ako zástupca. Ide o formu priameho zastúpenia na základe zákona bez toho, aby sa pre zastupovanie pred súdmi vyžadovalo plnomocentvo. Žalobcom je síce potrebné vytknúť, že pri označení žalovanej Sociálnej poisťovne neuviedli jej ďalšie identifikačné údaje, ktorými sú sídlo, nejde však o takú vadu žaloby, ktorú by nebolo možné odstrániť v priebehu konania. Preto túto formálnu vadu odstránil odvolací súd sám a žalovanú v záhlaví rozhodnutia označil v súlade s ustanoveniami C.s.p.

31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto súd zaviazal neúspešných žalobcov nahradiť jej trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).